Rashidbek bo’riyev 1 1


Download 1.42 Mb.
Pdf ko'rish
bet6/16
Sana10.10.2020
Hajmi1.42 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   16

337.  513 maltoza gidrolizidan glyukoza olindi. Olingan 

glyukoza spirtli bijg`itilganda 40,32 l (n.sh.) gaz ajraldi. 

Agar ikkinchi reaksiya unumi 75% ga teng bo`lsa, 

birinchi reaksiyani unumini aniqlang. J:40 

 

338.  0,4 mol 

32

S va 0,2 mol 



34

S + x mol 

36

S izotoplaridan 



tarkib topgan S ning Ar=33,5 bo„lsa, x ni aniqlang. J:0,2 

 

339.  0,6 mol 

36

Ar va 0,3 mol 



38

Ar + x mol 

40

Ar izotoplaridan 



tarkib topgan Ar ning Ar=37,5 bo„lsa, x ni aniqlang. J:0,3 

 

340.  0,3 mol 

12

C va 0,7 mol 



14

C + x mol 

13

C izotoplaridan 



tarkib topgan C ning Ar=13,2 bo„lsa, x ni aniqlang. J:1 

 

341.  0,6 mol 

36

Ar va 0,3 mol 



38

Ar + 0,3 mol 

x

Ar izotoplaridan 



tarkib topgan Ar ning Ar=37,5 bo„lsa, x ni aniqlang. J:40 

 

342.  0,3 mol 

12

C va 0,7 mol 



14

C + 1 mol 

x

C izotoplaridan 



tarkib topgan C ning Ar=13,2 bo„lsa, x ni aniqlang. J:13 

 

343.  Suvda 1 mol Al

2

(SO


4

)

3



 va 2 mol AlCl

3

 eritildi. Hosil 



bo`lgan eritmada 1,5 mol/l Al

+3

 va 1,2 mol/l SO



4

-2

 bo`lsa, 



Al

2

(SO



4

)



va AlCl

larning dissotsiyalanish darajasini 



aniqlang (eritma hajmi 2 l) J:80:70 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

20



 

344.  Suvda 1 mol Al

2

(SO



4

)

3



 va 2 mol AlCl

3

 eritildi. Hosil 



bo`lgan eritmada 1,5 mol/l Al

+3

 va 2,1 mol/l Cl



-

 bo`lsa, 

Al

2

(SO



4

)



va AlCl

larning dissotsiyalanish darajasini 



aniqlang (eritma hajmi 2 l) J:80:70 

 

345.  Suvda 4 mol Na

2

SO

4



 va 1,6 mol NaCl eritildi. Hosil 

bo`lgan eritmada 4,2 mol/l Na

+

 va 1,8 mol/l SO



4

-2

 bo`lsa, 



Na

2

SO



4

 va NaCl larning dissotsiyalanish darajasini 

aniqlang (eritma hajmi 2 l) J:90:75 

 

346.  Suvda 6 mol Na

2

SO

4



 va 2,4 mol NaCl eritildi. Hosil 

bo`lgan eritmada 4,2 mol/l Na

+

 va 0,6 mol/l Cl



-

 bo`lsa, 

Na

2

SO



4

 va NaCl larning dissotsiyalanish darajasini 

aniqlang (eritma hajmi 3 l) J:90:75 

 

347.  Suvda 1 mol Al

2

(SO


4

)

3



 va 2 mol AlCl

3

 eritildi. Hosil 



bo`lgan eritmada 1,5 mol/l Al

+3

 va 1,2 mol/l SO



4

-2

 bo`lsa, 



Al

2

(SO



4

)



va AlCl

larning dissotsiyalanish darajalarini 



farqini aniqlang (eritma hajmi 2 l) J:80:70 

 

348.  Ekvimolyar nisbatda olingan propen buten vodoroddan 

iborat aralashma gidrogenlanganda faqat alkanlardan 

iborat gazlar aralashmasi hosil bo‟ldi. Dastlabki 

aralashmaning o‟rtacha molekulyar massasini aniqlang. 

J:25.5 


 

349.  Ekvimolyar nisbatda olingan eten buten vodoroddan 

iborat aralashma gidrogenlanganda faqat alkanlardan 

iborat gazlar aralashmasi hosil bo‟ldi. Dastlabki 

aralashmaning o‟rtacha molekulyar massasini aniqlang. 

J:22 

 

350.  Ekvimolyar nisbatda olingan propen eten vodoroddan 



iborat aralashma gidrogenlanganda faqat alkanlardan 

iborat gazlar aralashmasi hosil bo‟ldi. Dastlabki 

aralashmaning o‟rtacha molekulyar massasini aniqlang. J: 

18.5 


 

351.  Ekvimolyar nisbatda olingan siklopropan buten 

vodoroddan iborat aralashma gidrogenlanganda faqat 

alkanlardan iborat gazlar aralashmasi hosil bo‟ldi. 

Dastlabki aralashmaning o‟rtacha molekulyar massasini 

aniqlang. J:25.5 

 

352.  Ekvimolyar nisbatda olingan propen siklobutan 

vodoroddan iborat aralashma gidrogenlanganda faqat 

alkanlardan iborat gazlar aralashmasi hosil bo‟ldi. 

Dastlabki aralashmaning o‟rtacha molekulyar massasini 

aniqlang. J:25.5 

 

353.  Polloniy izotopi yemirilishi natijasida pozitronlar ajraldi 

va yadro tarkibidagi neytron soni 4 birlikka ortdi. 

Quyidagi reaksiya asosida 4,18 mg Polloniy yemirilganda 

necha mg element izotopi hosil bo„ladi? 

             

  

 



  

   


 J:4.18 

 

354.  Polloniy izotopi yemirilishi natijasida pozitronlar ajraldi 

va yadro tarkibidagi neytron soni 3 birlikka ortdi. 

Quyidagi reaksiya asosida 6,27 mg Polloniy yemirilganda 

necha mg element izotopi hosil bo„ladi? 

             

  

 

  



   

 J:6.28 


 

355.  Polloniy izotopi yemirilishi natijasida pozitronlar ajraldi 

va yadro tarkibidagi neytron soni 5 birlikka ortdi. 

Quyidagi reaksiya asosida 84 mg Polloniy yemirilganda 

necha mg element izotopi hosil bo„ladi? 

             

  

 



  

   


 J:84 

 

356.  Kyuriy izotopi yemirilishi natijasida pozitronlar ajraldi va 

yadro tarkibidagi neytron soni 4 birlikka ortdi. Quyidagi 

reaksiya asosida 75 mg Kyuriy yemirilganda necha mg 

element izotopi hosil bo„ladi? 

             

  

 

  



   

 J:75 


 

357.  Kyuriy izotopi yemirilishi natijasida pozitronlar ajraldi va 

yadro tarkibidagi neytron soni 4 birlikka ortdi. Quyidagi 

reaksiya asosida 4,96 kg Kyuriy yemirilganda necha kg 

element izotopi hosil bo„ladi? 

             

  

 



   

 J:4.96 


 

358.  Xlor gazi teng miqdorda ikki qismga ajratildi va umumiy 

hajmi 4 litr 0,3 molyarli sovuq va qaynoq kaliy gidroksid 

eritmasidan o„tkazildi. Reaksiya natijasida hosil bo„lgan 

kaliy xlorat massasini (g) aniqlang. J:12.25 

 

359.  Xlor gazi teng miqdorda ikki qismga ajratildi va umumiy 

hajmi 4 litr 0,3 molyarli sovuq va qaynoq kaliy gidroksid 

eritmasidan o„tkazildi. Reaksiya natijasida hosil bo„lgan 

kaliy xlor massasini (g) aniqlang. J:89.4 

 

360.  Xlor gazi teng miqdorda ikki qismga ajratildi va umumiy 

hajmi 2 litr  0,4 molyarli sovuq va qaynoq kaliy gidroksid 

eritmasidan o„tkazildi. Reaksiya natijasida hosil bo„lgan 

kaliy gipoxlorit massasini (g) aniqlang. J:18.1 

 

361.  Xlor gazi teng miqdorda ikki qismga ajratildi va umumiy 

hajmi 2 litr  0,4 molyarli sovuq va qaynoq kaliy gidroksid 

eritmasidan o„tkazildi. Reaksiya natijasida hosil bo„lgan 

Cl

-



  massasini (g) aniqlang. J:24.85 

 

362.  Xlor gazi teng miqdorda ikki qismga ajratildi. Birinchi 

qismi sovuq kaliy gidroksid, ikkinchi qismi qaynoq kaliy 

gidroksid eritmasidan o„tkazildi. Agar birinchi va ikkinchi 

eritmalardagi kaliy gidroksidning mol nisbati 1:2 bo„lsa, 

eritmadan o‟tkazilgan xlor gazlarining mol nisbatlarini 

aniqlang. J:2:1 

 

363.  Quyidagi jarayonda markaziy atomning qaysi xossalari 

o‟zgaradi?  NH

3  


+  H

+

 →  NH



4

+

    1) oksidlanish darajasi    



2) gibridlanishi    3) valentligi    4) σ bog „lar soni    5) 

zarrachalar soni  6) fazoviy strukturasi J:2.3.5.6 

 

364.  Quyidagi jarayonda markaziy atomning qaysi xossalari 

o‟zgarmaydi?  NH

3  

+  H


+

 →  NH


4

+

    1) oksidlanish 



darajasi    2) gibridlanishi    3) valentligi    4) σ bog „lar 

soni    5) zarrachalar soni  6) fazoviy strukturasi J:1.4 

 

365.  Quyidagi jarayonda markaziy atomning qaysi xossalari 

o‟zgaradi?  H

2

O

  



+  H

+

 →  H



3

O

+



    1) oksidlanish darajasi    

2) gibridlanishi    3) valentligi    4) σ bog „lar soni    5) 

zarrachalar soni  6) fazoviy strukturasi J:2.3.5.6 

 

366.  Quyidagi jarayonda markaziy atomning qaysi xossalari 

o‟zgarmaydi?  H

2

O



  

+  H


+

 →  H


3

O

+



    1) oksidlanish 

darajasi    2) gibridlanishi    3) valentligi    4) σ bog „lar 

soni    5) zarrachalar soni  6) fazoviy strukturasi J:1.4 

 

367.  Quyidagi jarayonda markaziy atomning qaysi xossalari 

o‟zgaradi?  NH

3  


+  H

+

 →  NH



4

+

    1) valentligi    2) 



fazoviy strukturasi  3) oksidlanish darajasi   4) 

gibridlanishi    5) zarrachalar soni                 6) σ bog „lar 

soni strukturasi J:1.2.4.5 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

21



 

368.  Agar metanga “al” suffiksi qo`shilsa , moddaning nisbiy 

molekulyar  massasi (g/mol) toping. J:30 

 

369.  Agar etanga “al” suffiksi qo`shilsa , moddaning nisbiy 

molekulyar  massasi (g/mol) toping. J:44 

 

370.  Agar propanga “on” suffiksi qo`shilsa , moddaning nisbiy 

molekulyar  massasi (g/mol) toping. J:58 

 

371.  Agar etanga “ol” suffiksi qo`shilsa , moddaning nisbiy 

molekulyar  massasi (g/mol) toping. J:46 

 

372.  Agar metanga “ol” suffiksi qo`shilsa , moddaning nisbiy 

molekulyar  massasi (g/mol) toping. J:32 

 

373.  Ca + HNO

3

 → Ca(NO



3

)

2



 + N

2

O + H



2

O   ushbu 

oksidlanish – qaytarilish reaksiyasida azot 8•N

A

 ta 



elektron qabul qilsa, oksidlovchi massasini (g) aniqlang. 

J:630 


 

374.  Ca + HNO

3

 → Ca(NO



3

)

2



 + N

2

O + H



2

O   ushbu 

oksidlanish – qaytarilish reaksiyasida azot 4•N

A

 ta 



elektron qabul qilsa, qaytaruvchi massasini (g) aniqlang. 

J:80 


 

375.  Na + HNO

3

 → NaNO



3

 + N


2

O + H


2

O   ushbu oksidlanish 

– qaytarilish reaksiyasida azot 12•N

A

 ta elektron qabul 



qilsa, oksidlovchi massasini (g) aniqlang. J:945 

 

376.  Na + HNO

3

 → NaNO


3

 + N


2

O + H


2

O   ushbu oksidlanish 

– qaytarilish reaksiyasida azot 20•N

A

 ta elektron qabul 



qilsa, qaytaruvchi massasini (g) aniqlang. J:460 

 

377.  Ca + HNO

3

 → Ca(NO


3

)

2



 + N

2

O + H



2

O   ushbu 

oksidlanish – qaytarilish reaksiyasida azot 8•N

A

 ta 



elektron qabul qilsa, hosil bo„lgan gaz hajmini (l. n.sh.) 

aniqlang. J:22.4 

 

378.  Alkenni neytral muhitda oksidlash reaksiyasida atomlar 

yig„indisi 120 ga teng. Alkenni aniqlang. J:buten 

 

379.  Alkenni neytral muhitda oksidlash reaksiyasida atomlar 

yig„indisi 102 ga teng. Alkenni aniqlang. J:propen 

 

380.  Alkenni neytral muhitda oksidlash reaksiyasida atomlar 

yig„indisi 84 ga teng. Alkenni aniqlang. J:eten 

 

381.  Alkenni neytral muhitda oksidlash reaksiyasida chap 

tomonida atomlar yig„indisi 69 ga teng. Alkenni aniqlang. 

J:penten 

 

382.  Alkenni neytral muhitda oksidlash reaksiyasida o„ng 

tomonida atomlar yig„indisi 60 ga teng. Alkenni aniqlang. 

J:buten 


383.  84 g noma‟lum alkenni neytral muhitda KMnO

4

 bilan 



oksidlash natijasida, hosil bo„lgan cho„kmani 800 ml 4 

molyarli HCl da eritildi. Dastlabki alkenni aniqlang. 

J:penten 

 

384.  42 g noma‟lum alkenni neytral muhitda KMnO

4

 bilan 


oksidlash natijasida, hosil bo„lgan cho„kmani 800 ml 5 

molyarli HCl da eritildi. Dastlabki alkenni aniqlang. 

J:eten 

 

385.  21 g noma‟lum alkenni neytral muhitda KMnO



4

 bilan 


oksidlash natijasida, hosil bo„lgan cho„kmani 500 ml 4 

molyarli HCl da eritildi. Dastlabki alkenni aniqlang. 

J:eten 

 

386.  63 g noma‟lum alkenni neytral muhitda KMnO



4

 bilan 


oksidlash natijasida, hosil bo„lgan ishqorni 500 ml 8 

molyarli HCl da eritildi. Dastlabki alkenni aniqlang. J: 

 

387.  63 g noma‟lum alkenni neytral muhitda KMnO

4

 bilan 



oksidlash natijasida, hosil bo„lgan ishqorni 500 ml 6 

molyarli HCl da eritildi. Dastlabki alkenni aniqlang. 

 

388.  Asosiy zanjirni uzayishi bilan boradigan reaksiyalar: 1) 

Vyurts reaksiyasi  2) kreking  3) polimerlanish  

4) Kucherov reaksiyasi  5) alkeni neytral muhitda 

oksidlash   6) Gustavson reaksiyasi   7) gidrogenlash   8) 

galogenlash   J:1.3 

389.  Asosiy zanjirni qisqarishi bilan boradigan reaksiyalar:  1) 

Vyurts reaksiyasi  2) kreking   3) polimerlanish  

4) Kucherov reaksiyasi  5) alkeni neytral muhitda 

oksidlash   6) Gustavson reaksiyasi   7) gidrogenlash   8) 

galogenlash   J:2 

 

390.  Asosiy zanjirni uzunligi o„zgarmasdan boradigan 

reaksiyalar: 1) Vyurts reaksiyasi      2) kreking     

3) polimerlanish 4) Kucherov reaksiyasi  5) alkeni neytral 

muhitda oksidlash                6) Gustavson reaksiyasi    

7) gidrogenlash   8) galogenlash   J:4.5.8.8 

 

391.  Asosiy zanjirni uzunligi o„zgarishi bilan boradigan 

reaksiyalar: 1) Vyurts reaksiyasi  2) kreking   3) 

polimerlanish 4) Kucherov reaksiyasi  5) alkeni neytral 

muhitda oksidlash   6) Gustavson reaksiyasi   7) 

gidrogenlash   8) galogenlash   J:1.2.3 

 

392.  Asosiy zanjirda xalqa hosil qilib o„zgarishi bilan 

boradigan reaksiyalar: 1) Vyurts reaksiyasi  2) kreking   

3) polimerlanish 4) Kucherov reaksiyasi  5) alkeni neytral 

muhitda oksidlash   6) Gustavson reaksiyasi   7) 

gidrogenlash   8) galogenlash   J:6 

 

393. 

      


        

 

   



    

 

    



 

    


   Quyidagi keltirilgan 

zarrachalar uchun to‟g‟ri keladigan javobni aniqlang.      

1) izotop   2) izobar   3) izoton J:1)X.Y 2)Y.Z 3)Y.Z 

 

394. 

      

        


 

   


    

 

    



 

    


   Quyidagi keltirilgan 

zarrachalar uchun to‟g‟ri keladigan javobni aniqlang.      

1) izotop   2) izobar   3) izoton J:1)X.Y 2)X.Z 3)Y.Z 

 

395. 

      

        


 

   


    

 

    



 

    


   Quyidagi keltirilgan 

zarrachalar uchun to‟g‟ri keladigan javobni aniqlang.      

1) izotop   2) izobar   3) izoton J: 1)X.Y 2)X.Y 3)X.Y 

 

396. 

      

        


 

 

    



   

    


 

    


   Quyidagi keltirilgan 

zarrachalar uchun to‟g‟ri keladigan javobni aniqlang.      

1) izotop   2) izobar   3) izoton J: 1)X.Z 2)Y.Z 3)X.Y 

397. 

      


        

 

   



    

   


    

   


    

   Quyidagi keltirilgan 

zarrachalar uchun to‟g‟ri keladigan javobni aniqlang.      

1) izotop   2) izobar   3) izoton J: 1)X.Y 2)Y.Z 3)X.Z 

 

398.  657 g oligosaxarid gidrolizidan 720 g glyukoza olingan. 

Oligosaxarid nechta glyukoza qoldig`idan iborat. J:8 

 

399.  131,4 g oligosaxarid gidrolizidan 144 g glyukoza olingan. 

Oligosaxarid nechta glyukoza qoldig`idan iborat. J:8 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

22



 

400.  819 g oligosaxarid gidrolizidan 900 g glyukoza olingan. 

Oligosaxarid nechta glyukoza qoldig`idan iborat. J:10 

 

401.  327,6 g oligosaxarid gidrolizidan 360 g glyukoza olingan. 

Oligosaxarid nechta glyukoza qoldig`idan iborat. J:10 

 

402.  333 g oligosaxarid gidrolizidan 360 g glyukoza olingan. 

Oligosaxarid nechta glyukoza qoldig`idan iborat. J:4 

 

403. 

24

Na



80

Br  


23

Na

79



Br iborat aralashmada 

80

Br ning mol 



ulushi 20% bo`lsa, aralashma massasini aniqlang. J:51.4 

 

404. 

24

Na

80



Br  

23

Na



79

Br iborat aralashmada 

80

Br ning mol 



ulushi 30% bo`lsa, aralashma massasini aniqlang. J:51.6 

 

405. 

40

K

80



Br  

39

K



79

Br iborat aralashmada 

79

Br ning mol ulushi 



15% bo`lsa, aralashma massasini aniqlang. J:59.7 

 

406. 

22

Na

36



Cl  

23

Na



35

Cl iborat aralashmada 

23

Na ning mol 



ulushi 20% bo`lsa, aralashma massasini aniqlang. J:29 

 

407. 

7

Li

80



Br  

8

Li



79

Br iborat aralashmada 

80

Br ning mol ulushi 



25% bo`lsa, aralashma massasini aniqlang. J:43.5 

 

408. 

 

  

     



 

 

   



 

   


 

    


  

   


 

   Quyidagi 

qisqa ionli tenglamani yarim reaksiya usulida 

tenglashtiring va koeffisientlar yig„indisini hisoblang. 

J:38 

 

409. 



  

 

  



     

 

 



   

 

    



 

  

    



  

   


 

   


Quyidagi qisqa ionli tenglamani yarim reaksiya usulida 

tenglashtiring va koeffisientlar yig„indisini hisoblang. 

J:23 

 

410. 



 

  

    



 

 

 



  

   


 

   


 

    


  

   


 

   Quyidagi 

qisqa ionli tenglamani yarim reaksiya usulida 

tenglashtiring va koeffisientlar yig„indisini hisoblang. 

J:28 

 

411. 



  

 

  



     

 

 



   

 

      



 

    


 

  

   



 

  Quyidagi 

qisqa ionli tenglamani yarim reaksiya usulida 

tenglashtiring va koeffisientlar yig„indisini hisoblang. J:8 

 

412. 

 

 



 

 

     



 

 

   



 

   


 

    


  

   


 

   Quyidagi 

qisqa ionli tenglamani yarim reaksiya usulida 

tenglashtiring va koeffisientlar yig„indisini hisoblang. 

J:28 

 

413.  0,3 mol kalsiy fosfat va 0,3 mol fosfat kislota reaksiyaga 



kirishishi natijasida hosil bo„lgan, fosforli birikma 

massasini (g) aniqlang. J:122.4 

 

414.  0,4 mol kalsiy fosfat va 0,4 mol fosfat kislota reaksiyaga 

kirishishi natijasida hosil bo„lgan, fosforli birikma 

miqdorini (mol) aniqlang. J:163.2 

 

415.  0,3 mol kalsiy fosfat va 1,2 mol fosfat kislota reaksiyaga 

kirishishi natijasida hosil bo„lgan, fosforli birikma 

massasini (g) aniqlang. J:210.6 

 

416.  0,2 mol kalsiy fosfat va 0,8 mol fosfat kislota reaksiyaga 

kirishishi natijasida hosil bo„lgan, fosforli ion massasini 

(g) aniqlang. J:140.4 

 

417.  0,5 mol kalsiy fosfat va 0,5 mol fosfat kislota reaksiyaga 

kirishishi natijasida hosil bo„lgan, fosforli ion massasini 

(g) aniqlang. J:204 

 

418.  ZnS

  

 



 

→    


  

 

    



→       

        


→               Quyidagi sistemada 

dastlabki modda 48,5 g olingan bo„lsa, X modda 

massasini (g) toping. J:87 

 

419.  ZnS

  

 

 



→    

  

 



    

→       


        

→               Quyidagi sistemada 

dastlabki modda 97 g olingan bo„lsa, X modda massasini 

(g) toping. J:136 

 

420.  ZnS

  

 



 

→    


  

 

    



→       

        


→               Quyidagi sistemada 

dastlabki modda 145,5 g olingan bo„lsa, B modda 

massasini (g) toping. J:40 

 

421.  ZnS

  

 

 



→    

  

 



    

→       


        

→               Quyidagi sistemada 

dastlabki modda 194 g olingan bo„lsa, X modda massasini 

(g) toping. J:272 

 


Download 1.42 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   16




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling