Rashidbek bo’riyev 1 1


Download 1.42 Mb.
Pdf ko'rish
bet7/16
Sana10.10.2020
Hajmi1.42 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   16

422.  ZnS

  

 



 

→    


  

 

    



→       

        


→               Quyidagi sistemada B 

modda 32 g hosil bo„lsa, X modda massasini (g) toping. 

J:69.6 

 

423.  200 ta molekula saqlagan Al(NO



3

)

3



 eritmasi 

dissotsiyalanishi natijasida hosil bo„lgan ionlar soni 

dissotsiyalanmagan molekulalar sonidan 480 taga ko„p 

bo„lsa, dissotsiyalanish darajasini (%) aniqlang. J:80 

 

424.  100 ta molekula saqlagan Al(NO

3

)



3

 eritmasi 

dissotsiyalanishi natijasida hosil bo„lgan ionlar soni 

dissotsiyalanmagan molekulalar sonidan 210 taga ko„p 

bo„lsa, dissotsiyalanish darajasini (%) aniqlang. J:70 

 

425.  80 ta molekula saqlagan Al

2

(SO


4

)

3



 eritmasi 

dissotsiyalanishi natijasida hosil bo„lgan ionlar soni 

dissotsiyalanmagan molekulalar sonidan 240 taga ko„p 

bo„lsa, dissotsiyalanish darajasini (%) aniqlang. J:75 

 

426.  90 ta molekula saqlagan BaCl

eritmasi dissotsiyalanishi 



natijasida hosil bo„lgan ionlar soni dissotsiyalanmagan 

molekulalar sonidan 144 taga ko„p bo„lsa, 

dissotsiyalanish darajasini (%) aniqlang. J:80 

 

427.  150 ta molekula saqlagan FeBr

3

 eritmasi dissotsiyalanishi 



natijasida hosil bo„lgan ionlar soni dissotsiyalanmagan 

molekulalar sonidan 225 taga ko„p bo„lsa, 

dissotsiyalanish darajasini (%) aniqlang. J:50 

 

428.  48,4 g KMnO

va MgCO


3

 aralashmasi qizdirilganda 

vodorodga nisbatan 20 ga teng bo„lgan gazlar aralashmasi 

hosil bo`ldi. Dastlabki aralashmaning tarkibini (g) 

aniqlang. J:31.6;16.8 

 

429.  80 g KMnO

va MgCO


3

 aralashmasi qizdirilganda 

vodorodga nisbatan 19 ga teng bo„lgan gazlar aralashmasi 

hosil bo`ldi. Dastlabki aralashmaning tarkibini (g) 

aniqlang. J:63.2;16.8 

 

430.  82,9 g KMnO

va BaCO


3

 aralashmasi qizdirilganda 

geliyga nisbatan 9 ga teng bo„lgan gazlar aralashmasi 

hosil bo`ldi. Dastlabki aralashmaning tarkibini (g) 

aniqlang. J:63.2;19.7 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

23



 

431.  69 g KClO

va CaCO



3

 aralashmasi qizdirilganda neonga 

nisbatan 1,75 ga teng bo„lgan gazlar aralashmasi hosil 

bo`ldi. Dastlabki aralashmaning tarkibini (g) aniqlang. 

J:49;20 

 

432.  81,9 g KClO

va MgCO


3

 aralashmasi qizdirilganda 

neonga nisbatan 16,6 ga teng bo„lgan gazlar aralashmasi 

hosil bo`ldi. Dastlabki aralashmaning tarkibini (g) 

aniqlang. J:73.5;8.4 

 

433.  12 g noma‟lum alkin 640 g 10% li bromli suv eritmasidan 

o‟tkazilishi natijasida tarkibida brom saqlagan birikmalar 

hosil bo‟ldi. Molekulyar massasi kichik bo‟lgan bromli 

birikmaning miqdori, molekulyar massasi katta bo‟lgan 

bromli birikma miqdoridan 2 marta ko‟p bo‟lsa, dastlabki 

alkinning 1 ta molekulasi tarkibidagi atomlar sonini 

aniqlang. J:7 

 

434.  7,8 g noma‟lum alkin 640 g 10% li bromli suv 

eritmasidan o‟tkazilishi natijasida tarkibida brom 

saqlagan birikmalar hosil bo‟ldi. Molekulyar massasi 

kichik bo‟lgan bromli birikmaning miqdori, molekulyar 

massasi katta bo‟lgan bromli birikma miqdoridan 2 marta 

ko‟p bo‟lsa, dastlabki alkinning 1 ta molekulasi 

tarkibidagi atomlar sonini aniqlang. J:4 

 

435.  15,6 g noma‟lum alkin 320 g 40% li bromli suv 

eritmasidan o‟tkazilishi natijasida tarkibida brom 

saqlagan birikmalar hosil bo‟ldi. Molekulyar massasi 

kichik bo‟lgan bromli birikmaning miqdori, molekulyar 

massasi katta bo‟lgan bromli birikma miqdoridan 2 marta 

ko‟p bo‟lsa, dastlabki alkinning 1 ta molekulasi 

tarkibidagi atomlar sonini aniqlang. J:4 

 

436.  48,6 g noma‟lum alkin 320 g 60% li bromli suv 

eritmasidan o‟tkazilishi natijasida tarkibida brom 

saqlagan birikmalar hosil bo‟ldi. Molekulyar massasi 

kichik bo‟lgan bromli birikmaning miqdori, molekulyar 

massasi katta bo‟lgan bromli birikma miqdoridan 2 marta 

ko‟p bo‟lsa, dastlabki alkinning 1 ta molekulasi 

tarkibidagi gibridlangan orbitallar sonini aniqlang. J:10 

 

437.  15,6 g noma‟lum alkin 320 g 40% li bromli suv 

eritmasidan o‟tkazilishi natijasida tarkibida brom 

saqlagan birikmalar hosil bo‟ldi. Molekulyar massasi 

kichik bo‟lgan bromli birikmaning miqdori, molekulyar 

massasi katta bo‟lgan bromli birikma miqdoridan 2 marta 

ko‟p bo‟lsa, dastlabki alkinning 3 ta molekulasi 

tarkibidagi gibridlangan orbitallar sonini aniqlang. J:12 

 

438.  100 g 45% li NaJ eritmasi elektroliz qilinishi natijasida 

hosil bo‟lgan eritmaga ortiqcha miqdorda kumush nitrat 

eritmasi qo‟shildi va umumiy 58,6 g cho‟kma hosil 

bo‟ldi. Dastlabki eritmadan o‟tkazilgan tok miqdorini (F) 

aniqlang. J:0.1 

 

439.  200 g 30% li NaJ eritmasi elektroliz qilinishi natijasida 

hosil bo‟lgan eritmaga ortiqcha miqdorda kumush nitrat 

eritmasi qo‟shildi va umumiy 70,2 g cho‟kma hosil 

bo‟ldi. Dastlabki eritmadan o‟tkazilgan tok miqdorini (F) 

aniqlang. J:0.2 

 

440.  200 g 45% li NaJ eritmasi elektroliz qilinishi natijasida 

hosil bo‟lgan eritmaga ortiqcha miqdorda kumush nitrat 

eritmasi qo‟shildi va umumiy 93,4 g cho‟kma hosil 

bo‟ldi. Dastlabki eritmadan o‟tkazilgan tok miqdorini (F) 

aniqlang. J:0.4 

 

441.  200 g 11,9% li KBr eritmasi elektroliz qilinishi natijasida 

hosil bo‟lgan eritmaga ortiqcha miqdorda kumush nitrat 

eritmasi qo‟shildi va umumiy 30,4 g cho‟kma hosil 

bo‟ldi. Dastlabki eritmadan o‟tkazilgan tok miqdorini (F) 

aniqlang. J:0.1 

 

442.  400 g 23,8% li KBr eritmasi elektroliz qilinishi natijasida 

hosil bo‟lgan eritmaga ortiqcha miqdorda kumush nitrat 

eritmasi qo‟shildi va umumiy 128,8 g cho‟kma hosil 

bo‟ldi. Dastlabki eritmadan o‟tkazilgan tok miqdorini (F) 

aniqlang. J:0.3 

 

443.  392 g 20% li xrom (III) sulfat eritmasi elektroliz qilinishi 

natijasida eritma massasi 373,2 g gacha kamaydi va 10,08 

litr (n.sh.) gazlar hosil bo‟ldi. Katodda ajralgan 

modda(lar) massasini (g) aniqlang. J:10.8 

 

444.  392 g 20% li xrom (III) sulfat eritmasi elektroliz qilinishi 

natijasida eritma massasi 373,2 g gacha kamaydi va 10,08 

litr (n.sh.) gazlar hosil bo‟ldi. Eritmadan o„tgan tok kuchi 

(F) toping. J:1 

 

445.  588 g 25% li xrom (III) sulfat eritmasi elektroliz qilinishi 

natijasida eritma massasi 554 g gacha kamaydi va 13,44 

litr (n.sh.) gazlar hosil bo‟ldi. Katodda ajralgan 

modda(lar) massasini (g) aniqlang. J:21.2 

 

446.  588 g 25% li xrom (III) sulfat eritmasi elektroliz qilinishi 

natijasida eritma massasi 554 g gacha kamaydi va 13,44 

litr (n.sh.) gazlar hosil bo‟ldi. Eritmadan o„tgan tok kuchi 

(F) toping. J:1.6 

 

447.  588 g 25% li xrom (III) sulfat eritmasi elektroliz qilinishi 

natijasida eritma massasi 34 g ga kamaydi va 13,44 litr 

(n.sh.) gazlar hosil bo‟ldi. Katodda ajralgan metall 

massasini (g) aniqlang. J:20.8 

 

448.  Noma‟lum to„yingan monoxlor alkan tarkibida 2 ta 

uchlamchi, 1 ta to„rtlamchi va qolgani birlamchi uglerod 

atomlari bo„lsa, ushbu moddani aniqlang. J:C

9

H

19



Cl 

 

449.  Noma‟lum to„yingan monoxlor alkan tarkibida 2 ta 

ikkilamchi, 1 ta to„rtlamchi va qolgani birlamchi uglerod 

atomlari bo„lsa, ushbu moddani aniqlang. J:C

7

H

15



Cl 

 

450.  Noma‟lum to„yingan monoxlor alkan tarkibida 2 ta 

uchlamchi, 1 ta ikkilamchi va qolgani birlamchi uglerod 

atomlari bo„lsa, ushbu moddani aniqlang. J:C

7

H

15



Cl 

 

451.  Noma‟lum to„yingan monoxlor alkan tarkibida 1 ta 

uchlamchi, 1 ta ikkilamchi va qolgani birlamchi uglerod 

atomlari bo„lsa, ushbu moddani aniqlang. J:C

5

H

11



Cl 

 

452.  Noma‟lum to„yingan monoxlor alkan tarkibida 1 ta 

to„rtlamchi, 1 ta ikkilamchi va qolgani birlamchi uglerod 

atomlari bo„lsa, ushbu moddani aniqlang. J:C

6

H

13



Cl 

 

453.  geksen – 2 ni ratsional nomenklaturasi bo„yicha nomlang. 

J:metil etil etilen 

454.  geksen – 3 ni ratsional nomenklaturasi bo„yicha nomlang. 

J:dimetil etilen 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

24



 

455.  4 – metil – penten – 2 ni ratsional nomenklaturasi 

bo„yicha nomlang. J:metil izopropil etilen 

 

456.  geksin – 2 ni ratsional nomenklaturasi bo„yicha nomlang. 

J:metil etil asetilen 

 

457.  4 – metil – pentin – 2 ni ratsional nomenklaturasi 

bo„yicha nomlang. J: metil izopropil etilen 

 

458.  0,2 mol SO

2

 va 0,3 mol SO



3

 aralashmasidagi 

oltingugurtning massa ulushini toping. J:43.5 

 

459.  0,3 mol SO

2

 va 0,75 mol SO



3

 aralashmasidagi 

oltingugurtning massa ulushini toping. J:42.4 

 

460.  1,2 mol SO

2

 va 0,4 mol SO



3

 aralashmasidagi 

oltingugurtning massa ulushini toping. J:47 

 

461.  0,2 mol CO

2

 va 0,3 mol CO aralashmasidagi uglerodning 



massa ulushini toping. J:34.9 

 

462.  0,5 mol CO

2

 va 0,8 mol CO aralashmasidagi uglerodning 



massa ulushini toping. J:35.13 

 

463.  90 g Zn(NO

3

)

2



 ∙ nH

2

O  tarkibli kristallogidrat massasi 



o„zgarmay qolguncha qizdirildi va parchalandi. Natijada 

32,4 g qoldiq qoldi. Kristallogidrat tarkibidagi n ni toping. 

J:2 

 

464.  78 g Cu(NO



3

)

2



 ∙ nH

2

O  tarkibli kristallogidrat massasi 



o„zgarmay qolguncha qizdirildi va parchalandi. Natijada 

24 g qoldiq qoldi. Kristallogidrat tarkibidagi n ni toping. 

J:4 

 

465.  78,3 g Zn(NO



3

)

2



 ∙ nH

2

O  tarkibli kristallogidrat massasi 



o„zgarmay qolguncha qizdirildi va parchalandi. Natijada 

24,3 g qoldiq qoldi. Kristallogidrat tarkibidagi n ni toping. 

J:4 

 

466.  208,5 g Cu(NO



3

)

2



 ∙ nH

2

O  tarkibli kristallogidrat massasi 



o„zgarmay qolguncha qizdirildi va parchalandi. Natijada 

60 g qoldiq qoldi. Kristallogidrat tarkibidagi n ni toping. 

J:5 

 

467.  55,6 g Cu(NO



3

)

2



 ∙ nH

2

O  tarkibli kristallogidrat massasi 



o„zgarmay qolguncha qizdirildi va parchalandi. Natijada 

16 g qoldiq qoldi. Kristallogidrat tarkibidagi n ni toping. 

J:5 

 

468.  30,6 g murakkab efir yetarli miqdordagi NaOH eritmasi 



ishtirokida gidrolizga uchraganda 33 g tuz hosil bo„ldi. 

Murakkab efirni toping. J: C

5

H

10



O

2

 



 

469.  17,6 g murakkab efir yetarli miqdordagi NaOH eritmasi 

ishtirokida gidrolizga uchraganda 19,2 g tuz hosil bo„ldi. 

Murakkab efirni toping. J: C

4

H



8

O

2



 

 

470.  44 g murakkab efir yetarli miqdordagi NaOH eritmasi 

ishtirokida gidrolizga uchraganda 48 g tuz hosil bo„ldi. 

Murakkab efirni toping. J: C

4

H

8



O

2

 



 

471.  25,5 g murakkab efir yetarli miqdordagi NaOH eritmasi 

ishtirokida gidrolizga uchraganda 27,5 g tuz hosil bo„ldi. 

Murakkab efirni toping. J: C

5

H



10

O

2



 

472.  44,4 g murakkab efir yetarli miqdordagi KOH eritmasi 

ishtirokida gidrolizga uchraganda 67,2 g tuz hosil bo„ldi. 

Murakkab efirni toping. J: C

3

H



6

O

2



 

 

473.  Xlorning hajmiy ulushi C

x

H

y



 hajmiy ulushidan 1,2 marta 

katta bo„lgan gazlar aralashmasining M

o‟rt

 = 46 ga teng. 



Uglevodorodni aniqlang. J:metan 

 

474.  Xlorning hajmiy ulushi C

x

H

y



 hajmiy ulushidan 1,5 marta 

katta bo„lgan gazlar aralashmasining M

o‟rt

 = 54,6 ga teng. 



Uglevodorodni aniqlang. J:etan 

 

475.  Azotning hajmiy ulushi C

x

H

y



 hajmiy ulushidan 3 marta 

katta bo„lgan gazlar aralashmasining M

o‟rt

 = 28,5 ga teng. 



Uglevodorodni aniqlang. J:etan 

 

476.  Galogenning hajmiy ulushi C

3

H

8



 hajmiy ulushidan 3 

marta katta bo„lgan gazlar aralashmasining M

o‟rt

 = 39,5 ga 



teng. Galogenni aniqlang. J:ftor 

 

477.  Ftorning hajmiy ulushi C

x

H

y



 hajmiy ulushidan 4 marta 

katta bo„lgan gazlar aralashmasining M

o‟rt

 = 33,6 ga teng. 



Uglevodorodni aniqlang. J:metan 

 

478.  Noma‟lum alken K

2

Cr

2



O

7

 kislotali muhitida 



oksidlanishidan chumoli kislota va butanon hosil bo„ldi. 

Alkenni toping. J:2-metil buten-1 

 

479.  Noma‟lum alken K

2

Cr



2

O

7



 kislotali muhitida 

oksidlanishidan 2ta atseton hosil bo„ldi. Alkenni toping. 

J:2.3-dimetil buten-2 

 

480.  Noma‟lum alken K

2

Cr

2



O

7

 kislotali muhitida 



oksidlanishidan atseton va metilizopropil keton hosil 

bo„ldi. Alkenni toping. J:2.3.4-trimetil penten-2 

 

481.  Noma‟lum alken K

2

Cr



2

O

7



 kislotali muhitida 

oksidlanishidan atseton va metil etil keton hosil bo„ldi. 

Alkenni toping. J:2.3-dimetil penten-2 

 

482.  Noma‟lum alken K

2

Cr

2



O

7

 kislotali muhitida 



oksidlanishidan atseton va sirka kislota hosil bo„ldi. 

Alkenni toping. J:2-metil buten-2 

 

483.  Teng massada olingan CH

3

COONa va NaOH 



aralashtirildi va qizdirildi. Natijada 21,2 g karbonat tuzi 

hosil bo„ldi. Dastlabki aralashma massasini toping. J:32.8 

 

484.  Teng massada olingan CH

3

COONa va NaOH 



aralashtirildi va qizdirildi. Natijada 15,9 g karbonat tuzi 

hosil bo„ldi. Dastlabki aralashma massasini toping. J:24.6 

 

485.  Teng massada olingan CH

3

COOK va KOH aralashtirildi 



va qizdirildi. Natijada 55,2 g karbonat tuzi hosil bo„ldi. 

Dastlabki aralashma massasini toping. J:58.8 

 

486.  Teng massada olingan C

2

H



5

COONa va NaOH 

aralashtirildi va qizdirildi. Natijada 31,8 g karbonat tuzi 

hosil bo„ldi. Dastlabki aralashma massasini toping. J:57.6 

 

487.  Teng massada olingan 49 g CH

3

COOMe va MeOH 



aralashtirildi va qizdirildi. Natijada    69 g o„rta tuz hosil 

bo„ldi. Metallni toping. J:K 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

25



 

488.  Al

2

(XO



3

)

3



 birikmadagi X elementining ekvivalent 

massasi 8 ga teng. Birikmaning molyar massasini (g/mol) 

toping. J:294 

 

489.  Al

2

(XO


3

)

3



 birikmadagi X elementining ekvivalent 

massasi 3 ga teng. Birikmaning molyar massasini (g/mol) 

toping. J:234 

 

490.  Al

2

(XO


4

)

3



 birikmadagi X elementining ekvivalent 

massasi 8,67 ga teng. Birikmaning molyar massasini 

(g/mol) toping. J:354 

 

491.  Al

2

(XO


3

)

3



 birikmadagi X elementining ekvivalent 

massasi 7 ga teng. Birikmaning molyar massasini (g/mol) 

toping. J:282 

 

492.  AlXO

4  

birikmadagi X elementining ekvivalent massasi 



6,2 ga teng. Birikmaning molyar massasini (g/mol) 

toping. J:122 

 

493.  100 ml H

2

 va CO aralashmasiga 80 ml kislorod qo„shib 



portlatildi va suv bug„lari kondensatlandi. Hosil bo„lgan 

aralashmaning vodorodga nisbatan zichligi 18,4 bo„lsa, 

dastlabki aralashmaning hajmiy ulushini toping. J:80;20 

 

494.  100 ml H

2

 va CO aralashmasiga 80 ml kislorod qo„shib 



portlatildi va suv bug„lari kondensatlandi. Hosil bo„lgan 

aralashmaning vodorodga nisbatan zichligi 18,4 bo„lsa, 

dastlabki aralashmaning o„rtacha molyar massasini 

toping. J:7.2 

 

495.  200 ml H

2

 va CO aralashmasiga 140 ml kislorod qo„shib 



portlatildi va suv bug„lari kondensatlandi. Hosil bo„lgan 

aralashmaning vodorodga nisbatan zichligi 20,5 bo„lsa, 

dastlabki aralashmaning hajmiy ulushini toping. J:40;60 

 

496.  200 ml H

2

 va CO aralashmasiga 140 ml kislorod qo„shib 



portlatildi va suv bug„lari kondensatlandi. Hosil bo„lgan 

aralashmaning vodorodga nisbatan zichligi 20,5 bo„lsa, 

hosil bo„lgan aralashmaning hajmiy ulushini toping. 

J:75;25 


 

497.  100 ml H

2

 va CO aralashmasiga 70 ml kislorod qo„shib 



portlatildi va suv bug„lari kondensatlandi. Hosil bo„lgan 

aralashmaning vodorodga nisbatan zichligi 20,5 bo„lsa, 

dastlabki aralashmaning geliyga nisbatan zichligini 

toping. J:4.4 

 

498.  0,25 mol Me

n

(XY



4

)

m



 suvda eritilishi natijasida 6,02 ∙ 10

23

 



ion hosil bo„ldi. Dastlabki modda tarkibidagi n+m 

yig„indisini toping. (α=80%) J:5 

 

499.  0,25 mol Me

n

(XY



4

)

m



 suvda eritilishi natijasida 4,816 ∙ 

10

23



 ion hosil bo„ldi. Dastlabki modda tarkibidagi n+m 

yig„indisini toping. (α=80%) J:4 

 

500.  0,5 mol Me

n

(XY



4

)

m



 suvda eritilishi natijasida 6,02 ∙ 10

23

 



ion hosil bo„ldi. Dastlabki modda tarkibidagi n+m 

yig„indisini toping. (α=40%) J:5 

 

501.  0,5 mol Me

n

(XY



4

)

m



 suvda eritilishi natijasida 5,418 ∙ 10

23

 



ion hosil bo„ldi. Dastlabki modda tarkibidagi n+m 

yig„indisini toping. (α=60%) J:3 

 

502.  0,75 mol Me

n

(XY



4

)

m



 suvda eritilishi natijasida 13,545 ∙ 

10

23



 ion hosil bo„ldi. Dastlabki modda tarkibidagi n+m 

yig„indisini toping. (α=75%) J:4 

 

503.  0,4 mol yog‟, tarkibida 3 molekula lionolien kislotasidan 

tashkil topgan bo‟lsa, necha g yodni biriktira olishini 

aniqlang. J:914.4 

 

504.  0,1 mol yog‟, tarkibida 2 molekula lionolien kislotasi va 1 

molekula olein kislotasidan tashkil topgan bo‟lsa, qanday 

massadagi (g) yodni biriktira olishini aniqlang. J:177.8 

 

505.  0,2 mol yog‟, tarkibida 1 molekula lionolien kislotasi va 2 

molekula olein kislotasidan tashkil topgan bo‟lsa, qanday 

massadagi (g) yodni biriktira olishini aniqlang. J:254 

 

506.  0,4 mol yog‟, tarkibida 3 molekula olien kislotasidan 

tashkil topgan bo‟lsa, ushbu yog‟ biriktira oladigan yod  

molekulalar soni aniqlang. J:101.6 

 

507.  0,5 mol yog‟, tarkibida 3 molekula olien kislotasidan 

tashkil topgan bo‟lsa, ushbu yog‟ biriktira oladigan yod 

atomlar soni aniqlang. J:381 

 

508.  A + xB → 2C ushbu reaksion sistemada A va B 

moddalarning konsentratsiyalari 3 marta oshirilsa, 

reaksiya tezligi 81 marta ortadi. x ni aniqlang. J:3 

 

509.  2A + xB → 2C ushbu reaksion sistemada A va B 

moddalarning konsentratsiyalari 4 marta oshirilsa, 

reaksiya tezligi 64 marta ortadi. x ni aniqlang. J:1 

 

510.  A + xB → 2C ushbu reaksion sistemada A va B 

moddalarning konsentratsiyalari 3 marta oshirilsa, 

reaksiya tezligi 243 marta ortadi. x ni aniqlang. J:4 

 

511.  2A + xB → 2C ushbu reaksion sistemada A va B 

moddalarning konsentratsiyalari 2 marta oshirilsa, 

reaksiya tezligi 32 marta ortadi. x ni aniqlang. J:3 

 

512.  3A + xB → 2C ushbu reaksion sistemada A va B 

moddalarning konsentratsiyalari 3 marta oshirilsa, 

reaksiya tezligi 81 marta ortadi. x ni aniqlang. J:1 

 

513.  80 g uglevodorodni to„liq gidrogenlash uchun 

uglevodorod miqdoridan 2 marta ko‟p vodorod sarflandi. 

Ushbu uglevodorodni yonishi natijasida hosil bo‟lgan (a) 

CO

2



 hajmini (l.n.sh.), (b) suv massasini (g) va sarflangan 

(c) kislorod hajmini (l.n.sh.)  aniqlang. (uglevodorodni 

geliyga nisbatan zichligi 10 ga teng.) J:134.4;72;179.2 

 


Download 1.42 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   16




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling