Rashidbek bo’riyev 1 1


Download 1.42 Mb.
Pdf ko'rish
bet8/16
Sana10.10.2020
Hajmi1.42 Mb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   16

514.  120 g uglevodorodni to„liq gidrogenlash uchun 

uglevodorod miqdoridan 2 marta ko‟p vodorod sarflandi. 

Ushbu uglevodorodni yonishi natijasida hosil bo‟lgan (a) 

CO

2

 hajmini (l.n.sh.), (b) suv massasini (g) va sarflangan 



(c) kislorod hajmini (l.n.sh.)  aniqlang. (uglevodorodni 

geliyga nisbatan zichligi 10 ga teng.) J:201.6;108;26.88 

 

515.  216 g uglevodorodni to„liq gidrogenlash uchun 

uglevodorod miqdoridan 2 marta ko‟p vodorod sarflandi. 

Ushbu uglevodorodni yonishi natijasida hosil bo‟lgan (a) 

CO

2



 hajmini (l.n.sh.), (b) suv massasini (g) va sarflangan 

(c) kislorod hajmini (l.n.sh.)  aniqlang. (uglevodorodni 

etanga nisbatan zichligi 1,8 ga teng.) J:358.4;216;492.8 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

26



 

516.  84 g uglevodorodni to„liq gidrogenlash uchun 

uglevodorod miqdoriga teng miqdorda vodorod sarflandi. 

Ushbu uglevodorodni yonishi natijasida hosil bo‟lgan (a) 

CO

2



 hajmini (l.n.sh.), (b) suv massasini (g) va sarflangan 

(c) kislorod hajmini (l.n.sh.)  aniqlang. (uglevodorodni 

neonga nisbatan zichligi 2,8 ga teng.) J:134.4;108;201.6 

 

517.  5,2 g uglevodorodni to„liq gidrogenlash uchun 

uglevodorod miqdoridan 2 marta ko„p vodorod sarflandi. 

Ushbu uglevodorodni yonishi natijasida hosil bo‟lgan (a) 

0CO

2

 hajmini (l.n.sh.), (b) suv massasini (g) va sarflangan 



(c) kislorod hajmini (l.n.sh.)  aniqlang. (uglevodorodni 

geliyga nisbatan zichligi 6,5 ga teng.) J:8.96;3.6;11.2 

 

518.  A + B ↔ 2C Quyidagi sistemada A va B moddalarning 

dastlabki konsentratsiyasi mos ravishda 5 va x ga teng. A 

moddadan 60% sarflangandan so‟ng, kimyoviy 

muvozanat qaror topdi. X ni aniqlang. (K

M

=1,5) J:12 



 

519.  A + B ↔ 2C Quyidagi sistemada A va B moddalarning 

dastlabki konsentratsiyasi mos ravishda 5 va x ga teng. A 

moddadan 60% sarflangandan so‟ng, kimyoviy 

muvozanat qaror topdi. X ni aniqlang. (K

M

=18) J:1 



 

520.  A + B ↔ 2C Quyidagi sistemada A va B moddalarning 

dastlabki konsentratsiyasi mos ravishda 5 va x ga teng. A 

moddadan 60% sarflangandan so‟ng, kimyoviy 

muvozanat qaror topdi. X ni aniqlang. (K

M

=9) J:2 


 

521.  A + B ↔ 3C Quyidagi sistemada A va B moddalarning 

dastlabki konsentratsiyasi mos ravishda 5 va x ga teng. A 

moddadan 50% sarflangandan so‟ng, kimyoviy 

muvozanat qaror topdi. X ni aniqlang. (K

M

=1) J:8.75 



 

522.  A + B ↔ C Quyidagi sistemada A va B moddalarning 

dastlabki konsentratsiyasi mos ravishda 4 va x ga teng. A 

moddadan 75% sarflangandan so‟ng, kimyoviy 

muvozanat qaror topdi. X ni aniqlang. (K

M

=0,6) J;8 



 

523.  10% li KOH eritmasida kislorod atomlari soni 5,8 ∙ N

A

 ga 



teng bo‟lsa, eritma massasini aniqlang. J:112 

 

524.  28% li KOH eritmasida kislorod atomlari soni 9 ∙ N

A

 ga 


teng bo‟lsa, eritma massasini aniqlang. J:200 

 

525.  50% li NaOH eritmasida kislorod atomlari soni 14,5 ∙ N

A

 

ga teng bo‟lsa, eritma massasini aniqlang. J:360 



 

526.  37% li Ca(OH)

2

  eritmasida kislorod atomlari soni 9 ∙ N



A

 

ga teng bo‟lsa, eritma massasini aniqlang. J:200 



 

527.  400 g 37% li Ca(OH)

2

  eritmasida kislorod atomlari 



sonini  x ∙ N

A

 toping. J:18 



 

528.  40 g 45 % li NaOH eritmasiga fosfor (V) oksidi 

qo‟shilishi natijasida, ekvimolyar nisbatda nordon tuzlar 

aralashmasi hosil bo‟lsa, qo‟shilgan oksid massasini (g) 

aniqlang. J:21.3 

 

529.  30 g 20 % li NaOH eritmasiga fosfor (V) oksidi 

qo‟shilishi natijasida, ekvimolyar nisbatda nordon tuzlar 

aralashmasi hosil bo‟lsa, qo‟shilgan oksid massasini (g) 

aniqlang. J:7.1 

 

530.  60 g 20 % li NaOH eritmasiga fosfor (V) oksidi 

qo‟shilishi natijasida, ekvimolyar nisbatda nordon tuzlar 

aralashmasi hosil bo‟lsa, qo‟shilgan oksid massasini (g) 

aniqlang. J:14.2 

 

531.  X g 20 % li NaOH eritmasiga 42,6 g fosfor (V) oksidi 

qo‟shilishi natijasida, ekvimolyar nisbatda nordon tuzlar 

aralashmasi hosil bo‟lsa, boshlang‟ich NaOH 

eritmasining massasini (g) aniqlang. J:180 

 

532.  X g 30 % li NaOH eritmasiga 21,3 g fosfor (V) oksidi 

qo‟shilishi natijasida, ekvimolyar nisbatda nordon tuzlar 

aralashmasi hosil bo‟lsa, boshlang‟ich NaOH 

eritmasining massasini (g) aniqlang. J:60 

 

533.  Toza nitrat kislotasining zichligi 1,26 g/ml ga teng, suvli 

eritmasining zichligi esa 1,052 g/ml ga teng. Ushbu 

eritmaning molyal (mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. 

 

534.  Toza sulfat kislotasining zichligi 1,96 g/ml ga teng, suvli 

eritmasining zichligi esa 1,48 g/ml ga teng. Ushbu 

eritmaning molyal (mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. 

 

535.  Toza nitrat kislotasining zichligi 1,26 g/ml ga teng, suvli 

eritmasining zichligi esa 1,104 g/ml ga teng. Ushbu 

eritmaning molyal (mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. 

 

536.  Toza natriy gidroksidning zichligi 1,2 g/ml ga teng, suvli 

eritmasining zichligi esa 1,1 g/ml ga teng. Ushbu 

eritmaning molyal (mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. 

 

537.  Toza kaliy gidroksidning zichligi 1,12 g/ml ga teng, suvli 

eritmasining zichligi esa 1,04 g/ml ga teng. Ushbu 

eritmaning molyal (mol/kg) konsentratsiyasini aniqlang. 

538.  Eritmadan suvni bug‟lanishi natijasida, eritma massasi 

20% ga, erituvchining massasi 25% ga kamaygan bo‟lsa, 

dastlabki eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

 

539.  Eritmadan suvni bug‟lanishi natijasida, eritma massasi 

30% ga, erituvchining massasi 40% ga kamaygan bo‟lsa, 

dastlabki eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

 

540.  Eritmadan suvni bug‟lanishi natijasida, eritma massasi 

15% ga, erituvchining massasi 25% ga kamaygan bo‟lsa, 

dastlabki eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

 

541.  Eritmadan suvni bug‟lanishi natijasida, eritma massasi 

30% ga, erituvchining massasi 40% ga kamaygan bo‟lsa, 

hosil bo„lgan eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

 

542.  Eritmadan suvni bug‟lanishi natijasida, eritma massasi 

20% ga, erituvchining massasi 25% ga kamaygan bo‟lsa, 

hosil bo„lgan eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

 

543.  X↔2Y ushbu sistemada X va Y konsentratsiyalari 

yig‟indisi 6 ga teng bo‟lsa, X ni konsentratsiyasini 

aniqlang. K

M

=8. J:2 


544.  X↔2Y ushbu sistemada X va Y konsentratsiyalari 

yig‟indisi 4 ga teng bo‟lsa, X ni konsentratsiyasini 

aniqlang. K

M

=9. J:1 



 

545.  X↔2Y ushbu sistemada X va Y konsentratsiyalari 

yig‟indisi 5 ga teng bo‟lsa, X ni konsentratsiyasini 

aniqlang. K

M

=4,5. J:2 



 

546.  X↔2Y ushbu sistemada X va Y konsentratsiyalari 

yig‟indisi 6 ga teng bo‟lsa, X ni konsentratsiyasini 

aniqlang. K

M

=1. J:4 



Telegram: @ICC_KIMYO 

RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

27



 

 

547.  X↔2Y ushbu sistemada X va Y konsentratsiyalari 

yig‟indisi 7 ga teng bo‟lsa, X ni konsentratsiyasini 

aniqlang. K

M

=2,25. J:4 



 

548.  240 g to„yingan eritmani 30

o

C dan 50



 o

C gacha 


ko‟tarilishi natijasida kuzatiladigan to‟g‟ri jarayonlarni 

aniqlang. S(30

o

C) = 20;   S(50



o

C) = 60     

1) to‟yingan eritma - to‟yinmagan eritmaga aylanadi;     

2) to‟yintirish uchun yana 80 g tuz qo‟shiladi;       

3) to‟yingan eritma – o„ta to‟yingan eritmaga aylanadi;      

4) to‟yintirish uchun yana 80 g suv qo‟shiladi         J:1,2 

 

549.  240 g to„yingan eritmani 30

o

C dan 50



 o

C gacha 


ko‟tarilishi natijasida kuzatiladigan noto„g„ri jarayonlarni 

aniqlang. S(30

o

C) = 20;   S(50



o

C) = 60     

1) to‟yingan eritma - to‟yinmagan eritmaga aylanadi;     

2) to‟yintirish uchun yana 80 g tuz qo‟shiladi;       

3) to‟yingan eritma – o„ta to‟yingan eritmaga aylanadi;      

4) to‟yintirish uchun yana 80 g suv qo‟shiladi         J:3,4 

 

550.  390 g to„yingan eritmani 30

o

C dan 60



 o

C gacha 


ko‟tarilishi natijasida kuzatiladigan to‟g‟ri jarayonlarni 

aniqlang. S(30

o

C) = 30;   S(60



o

C) = 80     

1) to‟yingan eritma - to‟yinmagan eritmaga aylanadi;     

2) to‟yintirish uchun yana 150 g tuz qo‟shiladi;       

3) to‟yingan eritma – o„ta to‟yingan eritmaga aylanadi;      

4) to‟yintirish uchun yana 150 g suv qo‟shiladi         J:1,2 

 

551.  390 g to„yingan eritmani 30

o

C dan 60



 o

C gacha 


ko‟tarilishi natijasida kuzatiladigan noto„g„ri jarayonlarni 

aniqlang. S(30

o

C) = 30;   S(60



o

C) = 80     

1) to‟yingan eritma - to‟yinmagan eritmaga aylanadi;     

2) to‟yintirish uchun yana 150 g tuz qo‟shiladi;       

3) to‟yingan eritma – o„ta to‟yingan eritmaga aylanadi;      

4) to‟yintirish uchun yana 150 g suv qo‟shiladi         J:3,4 

 

552.  390 g to„yingan eritmani 30

o

C dan 60



 o

C gacha 


ko‟tarilishi natijasida kuzatiladigan noto„g„ri jarayonlarni 

aniqlang. S(30

o

C) = 30;   S(60



o

C) = 80     

1) to‟yingan eritma - to‟yinmagan eritmaga aylanadi;     

2) to‟yintirish uchun yana 150 g eritma qo‟shiladi;       

3) to‟yingan eritma – o„ta to‟yingan eritmaga aylanadi;      

4) to‟yintirish uchun yana 150 g suv qo‟shiladi         J:3,4 

 

553.  A + B ↔ C Quyidagi sistemada A va B ning boshlang‟ich 

konsentratsiyalari 3:4 nisbatda. A moddaning 

konsentratsiyasi 3 marta yoki 4 M ga kamaydi. Natijada 

kimyoviy muvozanat qaror topdi. B moddaning 

muvozanat konsentratsiyasini aniqlang. 

 

554.  A + B ↔ C Quyidagi sistemada A va B ning boshlang‟ich 

konsentratsiyalari 3:4 nisbatda. A moddaning 

konsentratsiyasi 3 marta yoki 4 M ga kamaydi. Natijada 

kimyoviy muvozanat qaror topdi. K

M

 ni aniqlang. 



 

555.  A + B ↔ C Quyidagi sistemada A va B ning boshlang‟ich 

konsentratsiyalari 6:5 nisbatda. A moddaning 

konsentratsiyasi 3 marta yoki 4 M ga kamaydi. Natijada 

kimyoviy muvozanat qaror topdi. B moddaning 

muvozanat konsentratsiyasini aniqlang. 

 

556.  A + B ↔ C Quyidagi sistemada A va B ning boshlang‟ich 

konsentratsiyalari 6:5 nisbatda. A moddaning 

konsentratsiyasi 3 marta yoki 4 M ga kamaydi. Natijada 

kimyoviy muvozanat qaror topdi. K

M

 ni aniqlang. 



 

557.  A + B ↔ C Quyidagi sistemada A va B ning boshlang‟ich 

konsentratsiyalari 6:5 nisbatda. A moddaning 

konsentratsiyasi 3 marta yoki 4 M ga kamaydi. Barcha 

moddalarning muvozanat konsentratsiyalar yig„indisini 

(mol) toping. (Sistema hajmi 1 litr) 

 

558.  Tarkibida O

18

 izotopi tutuvchi 0,5 mol propion kislota va 



shunday miqdorda O

18

 tutuvchi etil spirti bilan reaksiyaga 



kirishganda hosil bo„lgan efir massasini toping. 

 

559.  Tarkibida O

18

 izotopi tutuvchi 0,5 mol propion kislota va 



shunday miqdorda O

18

 tutuvchi etil spirti bilan reaksiyaga 



kirishganda hosil bo„lgan efir massasini toping. 

560.  Tarkibida O

18

 izotopi tutuvchi 0,4 mol sirka kislota va 



shunday miqdorda O

18

 tutuvchi etil spirti bilan reaksiyaga 



kirishganda hosil bo„lgan efir massasini toping. 

 

561.  Tarkibida O

17

 izotopi tutuvchi 0,3 mol metan kislota va 



shunday miqdorda O

17

 tutuvchi etil spirti bilan reaksiyaga 



kirishganda hosil bo„lgan efir massasini toping. 

 

562.  Tarkibida O

17

 izotopi tutuvchi 0,6 mol metan kislota va 



shunday miqdorda O

17  


tutuvchi etil spirti bilan reaksiyaga 

kirishganda hosil bo„lgan efir massasini toping. 

 

563.  0,2 mol FeO va Fe

2

O



3

 iborat aralashma vodorod oqimida 

to„liq qaytarilganda, 7,2 g suv hosil bo„lsa, dastlabki 

aralashmadagi FeO massa ulushini aniqlang. 

 

564.  0,2 mol FeO va Fe

2

O



3

 iborat aralashma vodorod oqimida 

to„liq qaytarilganda, 7,2 g suv hosil bo„lsa, dastlabki 

aralashmadagi Fe

2

O

3



 massa ulushini aniqlang. 

 

565.  0,6 mol CuO va Fe

2

O

3



 iborat aralashma vodorod oqimida 

to„liq qaytarilganda, 18 g suv hosil bo„lsa, dastlabki 

aralashmadagi CuO massa ulushini aniqlang. 

 

566.  0,6 mol CuO va Fe

2

O

3



 iborat aralashma vodorod oqimida 

to„liq qaytarilganda, 18 g suv hosil bo„lsa, dastlabki 

aralashmadagi Fe

2

O



3

 massa ulushini aniqlang. 

 

567.  0,6 mol CuO va Fe

2

O



3

 iborat aralashma vodorod oqimida 

to„liq qaytarilganda, 18 g suv hosil bo„lsa, dastlabki 

aralashma massasini (g) toping. 

 

568.  10 ml alken va 80 ml kisloroddan iborat aralashma 

yondirilib sistema dastlabki sharoitga keltirilganda 60 ml 

aralashma hosil bo„ldi. Alkenni toping. (suv bug„lari 

kondensatlangan) 

 

569.  10 ml alken va 90 ml kisloroddan iborat aralashma 

yondirilib sistema dastlabki sharoitga keltirilganda 70 ml 

aralashma hosil bo„ldi. Alkenni toping. (suv bug„lari 

kondensatlangan) 

 

570.  20 ml alken va 100 ml kisloroddan iborat aralashma 

yondirilib sistema dastlabki sharoitga keltirilganda 70 ml 

aralashma hosil bo„ldi. Alkenni toping. (suv bug„lari 

kondensatlangan) 

 

571.  10 ml sikloalkan va 80 ml kisloroddan iborat aralashma 

yondirilib sistema dastlabki sharoitga keltirilganda 60 ml 

aralashma hosil bo„ldi. Sikloalkanni toping. (suv bug„lari 

kondensatlangan) 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

28



 

572.  30 ml sikloalkan va 200 ml kisloroddan iborat aralashma 

yondirilib sistema dastlabki sharoitga keltirilganda 140 ml 

aralashma hosil bo„ldi. Sikloalkanni toping. (suv bug„lari 

kondensatlangan) 

 

573.  0,4 mol LiH va AlP iborat aralashma suvda eritilganda 

 

 



 

    bo„lsa, dastlabki aralashmadagi LiH massa 

ulushini (%) aniqlang. 

 

574.  0,2 mol LiH va AlP iborat aralashma suvda eritilganda 

 

 

 



    bo„lsa, dastlabki aralashmadagi AlP massa 

ulushini (%) aniqlang. 

 

575.  0,4 mol LiH va AlP iborat aralashma suvda eritilganda 

 

 



 

     bo„lsa, dastlabki aralashmadagi LiH massa 

ulushini (%) aniqlang. 

 

576.  1,6 mol NaH va AlP iborat aralashma suvda eritilganda 

 

 

 



     bo„lsa, dastlabki aralashmadagi AlP massa 

ulushini (%) aniqlang. 

 

577.  1,6 mol KH va AlP iborat aralashma suvda eritilganda 

 

 



 

     bo„lsa, hosil bo„lgan cho„kmaning massasini 

(g) aniqlang. 

 

578.  1 litr suvda 117 g NaCl eritilishidan hosil bo„lgan 

eritmadagi barcha zarrachalar sonini toping. (α=90%) 

 

579.  1 litr suvda 11,7 g NaCl eritilishidan hosil bo„lgan 

eritmadagi barcha zarrachalar sonini toping. (α=80%) 

 

580.  1 litr suvda 29,8 g KCl eritilishidan hosil bo„lgan 

eritmadagi barcha zarrachalar sonini toping. (α=90%) 

 

581.  1 litr suvda 30,9 g NaBr eritilishidan hosil bo„lgan 

eritmadagi barcha zarrachalar sonini toping. (α=60%) 

 

582.  1 litr suvda 170 g LiCl eritilishidan hosil bo„lgan 

eritmadagi barcha zarrachalar sonini toping. (α=70%) 

 

583.  Cu(OH)

2

 va NaOH iborat aralashma 0,3 mol HJ bilan 



reaksiyaga kirishganda 30 g NaJ hosil bo„lsa, dastlabki 

aralashma massasini (g) toping. 

 

584.  Cu(OH)

2

 va NaOH iborat aralashma 0,3 mol HJ bilan 



reaksiyaga kirishganda 30 g NaJ hosil bo„lsa, dastlabki 

aralashma mol nisbatini toping. 

 

585.  Cu(OH)

2

 va NaOH iborat 0,5 mol aralashma HJ bilan 



reaksiyaga kirishganda 45 g NaJ hosil bo„lsa, sarflangan 

HJ massasini (g) toping. 

 

586.  Cu(OH)

2

 va KOH iborat aralashma 0,3 mol sirka kislota 



bilan reaksiyaga kirishganda 9,8 g CH

3

COOK hosil 



bo„lsa, dastlabki aralashma massasini (g) toping. 

 

587.  Cu(OH)

2

 va KOH iborat aralashma 0,3 mol sirka kislota 



bilan reaksiyaga kirishganda 9,8 g CH

3

COOK hosil 



bo„lsa, dastlabki aralashma mol nisbatini toping. 

 

588.  0,25 mol Me

2

YO

4



 dissiotsatsiyaga uchraganda elektronlar 

soni 4 ∙ N

A

 bo„lgan kation va     10 ∙ N



A

 bo„lgan anion 

hosil bo„ldi.  Me

2

YO



4

 ni aniqlang. (α=80%) 

 

589.  0,25 mol Me

2

YO



4

 dissiotsatsiyaga uchraganda elektronlar 

soni 4 ∙ N

A

 bo„lgan kation va     10 ∙ N



A

 bo„lgan anion 

hosil bo„ldi.  Me

2

YO



4

 ni molyar massasini (g/mol) 

aniqlang. (α=80%) 

 

590.  0,4 mol Me

2

YO

3



 dissiotsatsiyaga uchraganda elektronlar 

soni 10,8 ∙ N

A

 bo„lgan kation va     9,6 ∙ N



A

 bo„lgan anion 

hosil bo„ldi.  Me

2

YO



3

 ni aniqlang. (α=75%) 

 

591.  0,4 mol Me

2

YO



3

 dissiotsatsiyaga uchraganda elektronlar 

soni 10,8 ∙ N

A

 bo„lgan kation va     9,6 ∙ N



A

 bo„lgan anion 

hosil bo„ldi.  Me

2

YO



3

 ni molyar massasini (g/mol) 

aniqlang. (α=75%) 

 

592.  1,5 mol MeYO

4

 dissiotsatsiyaga uchraganda elektronlar 



soni 16,2 ∙ N

A

 bo„lgan kation va     52,2 ∙ N



A

 bo„lgan 

anion hosil bo„ldi.  MeYO

4

 ni molyar massasini (g/mol) 



aniqlang. (α=60%) 

 

593.  Cu(NO

3

)

2



 va NaNO

3

 aralashmasi qizdirilganda M



o„rt 

= 39 


bo„lgan 0,4 mol gazlar aralashmasi hosil bo„ldi. Dastlabki 

aralashma massasini toping. 

 

594.  Cu(NO

3

)



2

 va NaNO


3

 aralashmasi qizdirilganda M

o„rt 

= 39 


bo„lgan 0,4 mol gazlar aralashmasi hosil bo„ldi. Dastlabki 

aralashmadagi Cu(NO

3

)

2



 massa ulushini toping. 

 

595.  Cu(NO

3

)

2



 va NaNO

3

 aralashmasi qizdirilganda M



o„rt 

= 39 


bo„lgan 0,6 mol gazlar aralashmasi hosil bo„ldi. Dastlabki 

aralashmadagi NaNO

3

 massa ulushini toping. 



 

596.  AgNO

3

va KNO



3

 aralashmasi qizdirilganda M

o„rt 

= 35,5 


bo„lgan 0,8 mol gazlar aralashmasi hosil bo„ldi. Dastlabki 

aralashmadagi KNO

3

 massa ulushini toping. 



 

597.  AgNO

3

va KNO



3

 aralashmasi qizdirilganda M

o„rt 

= 35,5 


bo„lgan 0,8 mol gazlar aralashmasi hosil bo„ldi. Dastlabki 

aralashma massasini (g) toping. 

 

598.  Etan va propendan iborat aralashma 480 g 10% li bromli 

suvni rangsizlantiradi. Xuddi shunday aralashma 

yondirilganda 29,12 litr (n.sh.) CO

2

 hosil bo„lsa, dastlabki 



aralashma massasini (g) toping. 

 

599.  Etan va propendan iborat aralashma 480 g 10% li bromli 

suvni rangsizlantiradi. Xuddi shunday aralashma 

yondirilganda 38,08 litr (n.sh.) CO

2

 hosil bo„lsa, dastlabki 



aralashma hajmini (l.n.sh.) toping. 

 

600.  Etan va propendan iborat aralashma 480 g 10% li bromli 

suvni rangsizlantiradi. Xuddi shunday aralashma 

yondirilganda 29,12 litr (n.sh.) CO

2

 hosil bo„lsa, dastlabki 



aralashmadagi alkanning hajmiy ulushini (%) toping. 

 

601.  Etan va propendan iborat aralashma 480 g 10% li bromli 

suvni rangsizlantiradi. Xuddi shunday aralashma 

yondirilganda 38,08 litr (n.sh.) CO

2

 hosil bo„lsa, dastlabki 



aralashmadagi alkenning hajmiy ulushini (%) toping. 

 


Download 1.42 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   16




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling