Rashidbek bo’riyev 1 1


Download 1.42 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/16
Sana10.10.2020
Hajmi1.42 Mb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   16

602.  Etan va propendan iborat aralashma 480 g 10% li bromli 

suvni rangsizlantiradi. Xuddi shunday aralashma 

yondirilganda 38,08 litr (n.sh.) CO

2

 hosil bo„lsa, dastlabki 



aralashma massasini (g) toping. 

 

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

29



 

603.  0,2 mol etan degidrogenlanganda eten, etin va 

vodoroddan iborat M

o„rt

 = 12 aralashma hosil bo„ldi. 



Aralashmadagi alken miqdorini (mol) aniqlang. 

 

604.  0,2 mol etan degidrogenlanganda eten, etin va 

vodoroddan iborat M

o„rt


 = 12 aralashma hosil bo„ldi. 

Aralashmadagi alkin miqdorini (mol) aniqlang. 

 

605.  0,2 mol etan degidrogenlanganda eten, etin va 

vodoroddan iborat M

o„rt

 = 12 aralashma hosil bo„ldi. 



Aralashmadagi vodorod hajmini (l.n.sh.) aniqlang. 

 

606.  0,5 mol etan degidrogenlanganda eten, etin va 

vodoroddan iborat M

o„rt


 = 12,5 aralashma hosil bo„ldi. 

Aralashmadagi alken miqdorini (mol) aniqlang. 

 

607.  0,2 mol etan degidrogenlanganda eten, etin va 

vodoroddan iborat M

o„rt

 = 12,5 aralashma hosil bo„ldi. 



Aralashmadagi alkin hajmini (l.n.sh.) aniqlang. 

 

608.  1 mol miqdorida barcha orbitallar yig„indisi (s va p) 48 

tani tashkil etadigan alkanni aniqlang? J:C

3

H



8

 

 



609.  1 mol miqdorida barcha orbitallar yig„indisi (s va p) 32 

tani tashkil etadigan alkanni aniqlang? J:C

2

H

6



 

 

610.  2 mol miqdorida barcha orbitallar yig„indisi (s va p) 32 

tani tashkil etadigan alkanni aniqlang? J:CH

4

 



 

611.  3 mol miqdorida barcha orbitallar yig„indisi (s va p) 96 

tani tashkil etadigan alkanni aniqlang? J:C

2

H

6



 

 

612.  2 mol miqdorida barcha orbitallar yig„indisi (s va p) 96 

tani tashkil etadigan alkanni aniqlang? J:C

3

H



8

 

 



613.  Uglerodning ikki oksidi aralashmasida uglerodning 4 

atomiga, kislorodning 7 atomi mos keladi. Aralashmaning 

o„rtacha molyar massasini (g/mol) hisoblang. J:40 

614.  Uglerodning ikki oksidi aralashmasida uglerodning 5 

atomiga, kislorodning 7 atomi mos keladi. Aralashmaning 

o„rtacha molyar massasini (g/mol) hisoblang. J:34.4 

 

615.  Uglerodning ikki oksidi aralashmasida uglerodning 3 

atomiga, kislorodning 4 atomi mos keladi. Aralashmaning 

o„rtacha molyar massasini (g/mol) hisoblang. J:100/3 

 

616.  Oltingugurtning ikki oksidi aralashmasida uglerodning 4 

atomiga, kislorodning 10 atomi mos keladi. 

Aralashmaning o„rtacha molyar massasini (g/mol) 

hisoblang. J:72 

 

617.  Oltingugurtning ikki oksidi aralashmasida uglerodning 4 

atomiga, kislorodning 9 atomi mos keladi. Aralashmaning 

o„rtacha molyar massasini (g/mol) hisoblang. J:68 

 

618.  Tarkibida 56 g kalsiy va kalsiy karbonatdan iborat 71 g 

aralashma ochiq havoda qizdirildi. Aralashma massasi 

qanday o„zgaradi. J:7.4 g ortadi 

 

619.  Tarkibida 48 g magniy va magniy karbonatdan iborat 84 g 

aralashma ochiq havoda qizdirildi. Aralashma massasi 

qanday o„zgaradi. J:4 g kamayadi 

 

620.  Tarkibida 112 g kalsiy va kalsiy karbonatdan iborat 142 g 

aralashma ochiq havoda qizdirildi. Aralashma massasi 

qanday o„zgaradi. J: 7.4 g ortadi 



621.  Tarkibida 24 g magniy va magniy karbonatdan iborat 42 g 

aralashma ochiq havoda qizdirildi. Aralashma massasi 

qanday o„zgaradi. J:4g kamayadi 

 

622.  Tarkibida 28 g kalsiy va kalsiy karbonatdan iborat 35,5 g 

aralashma ochiq havoda qizdirildi. Aralashma massasi 

qanday o„zgaradi. J:7.4 g ortadi 

 

623. 

(  


 

)

 



 ionida 

  ning qiymati nechaga teng? (   

 )

  

 



 

A) – 1      B) – 2       C) – 3      D) + 2    

 

624.  Quyida berilgan birikmadagi funksional guruhlarni 

tegishli tartibda nomlang. 

 

C

H



3

OH

O



H

O

1



2

3

 



C) – en, - ol, - oksil  

 

 



625.  MgCl

2

∙xH



2

O tarkibidagi xlorning massa ulushi 71/203 

bo‟lsa, x ning qiymatini toping. 

A) 4  B) 6  C) 7  D) 8 

 

626.  2.Fe

2

(SO



4

)

3



∙xH

2

O tarkibidagi Fe va S ning massa ulushi 



104/389 bo‟lsa, x ning qiymatini toping. 

A) 14  B) 18  C) 21  D) 24 

 

627.  3.Fe

2

(SO



4

)

3



∙xH

2

O tarkibidagi kislorodning massa ulushi 



120/181 bo‟lsa, x ning qiymatini toping. 

A) 10  B) 12  C) 18  D) 21  

 

628.  4.Na

2

SO



4

∙xH


2

O tarkibidagi vodorodning massa ulushi 

9/152 bo‟lsa, x ning qiymatini toping. 

A) 6  B) 8  C) 9  D) 10 

 

629.  5.FeSO

4

∙xH



2

O tarkibidagi oltingugurtning massa ulushi 

16/139 bo‟lsa, x ning qiymatini toping. 

A) 5 B) 7 C) 8  D) 10  

 

630.  6.Na

2

CO



3

∙xH


2

O tarkibidagi kislorodning massa ulushi 

104/143 bo‟lsa, x ning qiymatini toping. 

A) 10  B) 12  C) 18  D) 21  

 

631.  Mol nisbati 2:3 bo‟lgan SO

2

:SO



3

 aralashmasining 55,2 

gramidagi kislorod atomlari sonini hisoblang. 

A) 0,6∙N


A

  B) 0,9∙N

 C) 1,95∙N



A  

D) 0,75∙N

 

632.  Mol nisbati 1:4 bo‟lgan CO



2

:CO aralashmasining 39 

gramidagi kislorod atomlari sonini hisoblang. 

A) 0,6∙N


A

  B) 0,9∙N

 C) 1,5∙N



A  

D) 0,75∙N

 

633.  Massa nisbati 3,5:11 bo‟lgan CO:CO



2

 aralashmasining 

0,75 molidagi kislorod atomlari sonini hisoblang. 

D) 1,25∙N

 

634.  Mol nisbati 2:3 bo‟lgan X



2

O

3



:XO

2

 aralashmasining 0,25 



moli 14,5 g kelsa, noma‟lum elementni toping. 

B) Azot


 

  

 



Telegram: @ICC_KIMYO 

RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

30



 

635.  11.Mol nisbati 4:1 bo‟lgan X

2

O



3

:X

2



O

5

 aralashmasining 



0,125 moli 14,55 g kelsa, noma‟lum elementni toping. 

B) Fosfor

 

  

 



636.  N

2

O va NO



2

 aralashmasidagi moddalarning massa nisbatli 

3,3:2,3 bo‟lsa aralashmadagi moddalarning atomlar soni 

nisbatini ko‟rsating 

C) 3:2   

 

637.  SO

3

, SO


2

 aralashmasidagi SO

3

 massasi SO



2

 nikidan 75/16 

marta kattaligi ma‟lum bo‟lsa, SO

3

 dagi atomlar sonining 



SO

2

 atomlari soniga nisbatini aniqlang. 



C) 1:5   

 

638.  8 g SO

3

,SO


2

 aralashmasidagi SO

2

 massasi SO



3

 nikidan 

4,8 g ga  ko‟pligi ma‟lum bo‟lsa, SO

2

 dagi atomlar sonini 



hisoblang. 

A) 0,6∙N


A

    


 

639.  Is gazi va karbonat angidriddan iborat 47 gramm 

aralashmadagi atomlar soni 3,25∙N

A

 bo‟lsa, 



aralashmadagi gazlar massalarini aniqlang. 

B) 14:33  

 

640.  SO

3

 va SO



2

 aralashmasining 27,2 gramidagi atomlar soni 

1,3∙N

A

 bo‟lsa, aralashmadagi SO



2

 massasi SO

3

 nikidan  



necha gramga ortiq? 

C) 11,2   

 

641.  0,4 mol to‟yingan dikarbon kislota yonishida sarflangan 

kislorodning hajmi hosil bo‟lgan karbonat angidirid 

hajmidan 1,5 marta kichik bo‟lsa, kislotani aniqlang. 

A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota  



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

642.  0,2 mol to‟yingan dikarbon kislota yonishidan hosil 

bo‟lgan karbonat angidrid massasi kislota massasidan 5,6 

g ga ko‟p bo‟lsa, kislotani aniqlang. 

A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota 



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

643.  0,3 mol to‟yingan dikarbon kislota to‟liq yonishi uchun 

67,2 litr (n.sh.) havo sarflangan bo‟lsa, kislotani aniqlang. 

[φ(O

2

) = 0,2] 



A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota 



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

644.  0,3 mol to‟yingan dikarbon kislota yonishida sarflangan 

kislorodning hajmi hosil bo‟lgan suv bug‟ining hajmiga 

teng bo‟lsa, kislotani aniqlang. 

A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota 



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

645.  0,4 mol to‟yingan dikarbon kislota yonishida sarflangan 

kislorodning hajmi hosil bo‟lgan karbonat angidrid 

hajmidan 0,875 marta ko‟p bo‟lsa, kislotani aniqlang. 

A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota 



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

646.  0,2 mol to‟yingan dikarbon kislota yonishidan hosil 

bo‟lgan karbonat angidridning massasi kislota massasidan 

11,6 g ga ko‟p bo‟lsa, kislotani aniqlang. 

A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota 



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

647.  0,4 mol to‟yingan dikarbon kislota to‟liq yonishi uchun 

156,8 litr (n.sh.) havo sarflangan bo‟lsa, kislotani 

aniqlang. [φ(O

2

) = 0,2] 



A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota 



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

648.  0,4 mol to‟yingan dikarbon kislota yonishida sarflangan 

kislorodning hajmi hosil bo‟lgan karbonat angidrid 

hajmidan 4,48 litr ga kam bo‟lsa, kislotani aniqlang. 

A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota 



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

649.  0,6 mol to‟yingan dikarbon kislota yonishida sarflangan 

kislorodning hajmi hosil bo‟lgan karbonat angidrid 

hajmiga teng bo‟lsa, kislotani aniqlang. 

A) malon kislota 

 

B) qahrabo kislota 



C) glutar kislota 

 

D) adipin kislota  



 

650.  Vyurs reaksiyasi bo‟yicha 1 moldan olingan metil va etil 

xloridlar aralashmasiga mo‟l miqdordagi natriy metali 

ta‟sir ettirilganda 13,2 g propan olingan bo‟lsa, necha (l, 

n.sh.) etan olinadi? 

A) 6,72 

B) 7,84  C) 8,96  D) 15,68 

 

651.  Vyurs reaksiyasi bo‟yicha 1 moldan olingan metil va etil 

xloridlar aralashmasiga mo‟l miqdordagi natriy metali 

ta‟sir ettirilganda 20,3 g butan olingan bo‟lsa, necha (l; 

n.sh.) propan olinadi? 

A) 6,72 

B) 7,84  C) 8,96  D) 15,68 

 

652.  0,025 mol noma‟lum alkan to‟liq yondirildi. Bu jarayonda 

oksidlovchi qaytaruvchidan 0,8∙N

A

 ta elektron olgan 



bo‟lsa, alkanni aniqlang. 

A) pentan  B) geksan 

C) geptan 

D) oktan 

 

653.  0,52 mol noma‟lum alkan to‟liq yondirildi. Bu jarayonda 

oksidlovchi qaytaruvchidan 0,52∙N

A

 ta elektron olgan 



bo‟lsa, alkanni aniqlang. 

A) pentan  B) geksan 

C) geptan 

D) butan 

 

654.  0,05 mol noma‟lum alken to‟liq yondirildi. Bu jarayonda 

oksidlovchi qaytaruvchidan 1,8∙N

A

 ta elektron olgan 



bo‟lsa, alkenni aniqlang. 

A) penten  B) geksen 

C) gepten 

D) okten 

 

655.  0,05 mol noma‟lum alkin to‟liq yondirildi. Bu jarayonda 

oksidlovchi qaytaruvchidan 2,3∙N

A

 ta elektron olgan 



bo‟lsa, alkinni aniqlang. 

A) pentin  B) geksin 

C) geptin 

D) oktin 

 

656.  Quyidagi modda tarkibida qanday bog‟(lar) mavjud? 

C

2



H

5

ONa 



1) ion;  2) qutbli kovalent;  3) qutbsiz kovalent; 4) 

vodorod;  

A) 2,3  B) 1,2,3  C) 2,3,4  D) 1,2 

 

657.  Quyidagi modda tarkibida qanday bog‟(lar) mavjud? 

CH

2

(OH)CH(OH)CH



2

(ONa) 


1) ion;  2) qutbli kovalent;  3) qutbsiz kovalent; 4) 

vodorod;  

A) 2,3  B) 1,2,3  C) 2,3,4  D) 1,2,3,4 

 

658.  Quyidagi modda tarkibida qanday bog‟(lar) mavjud? 

HCOONa 

1) ion;  2) qutbli kovalent;  3) qutbsiz kovalent; 4) 



vodorod;  

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

31



 

A) 2,3  B) 1,2,3  C) 2,3,4  D) 1,2 

 

659.  Quyidagi modda tarkibida qanday bog‟(lar) mavjud? 

C

2



H

5

NO



2

 

1) ion;  2) qutbli kovalent;  3) qutbsiz kovalent; 4) donor-



akseptor;  

1) 2,3  B) 1,2,3  C) 2,3,4  D) 1,2 

 

660.  Quyidagi modda tarkibida qanday bog‟(lar) mavjud? 

CH

2



(ONO

2

)CH



2

(ONO


2

1) ion;  2) qutbli kovalent;  3) qutbsiz kovalent; 4) 



vodorod;  

A) 2,3  B) 1,2,3  C) 2,3,4  D) 1,2 



661.  Quyidagi modda tarkibida qanday bog‟(lar) mavjud? 

CH

2



(OH)CH

2

(OH) 



1) ion;  2) qutbli kovalent;  3) qutbsiz kovalent; 4) 

vodorod;  

A) 2,3  B) 1,2,3  C) 2,3,4  D) 1,2 

 

662.  Vodorod bog‟lanish hosil qiladigan moddalarni tanlang.  

1) karbol kislota; 2) ksilol; 3) propion aldegid;  4) 

izopropanol;  5) aseton; 6) propilen; 7) glitserin; 8) suv 

A) 1,4,7,8  B) 2,3,5,6  C) 4,5,6,8  D) 3,4,6,7 

 

663.  Vodorod bog‟lanish hosil qilmaydigan moddalarni 

tanlang.  

1) karbol kislota; 2) ksilol; 3) propion aldegid;  4) 

izopropanol;  5) aseton; 6) propilen; 7) glitserin; 8) suv 

A) 1,4,7,8  B) 2,3,5,6   

B) 4,5,6,8  D) 3,4,6,7 

 

664.  Vodorod bog‟lanish hosil qilmaydigan moddalarni 

tanlang.  

1) chumoli kislota; 2) benzol; 3) sirka aldegid;  4) 

izopropanol;  5) aseton; 6) etilen; 7) glitserin; 8) suv 

A) 1,4,7,8  B) 2,3,5,6   

B) 4,5,6,8  D) 3,4,6,7 

 

665.  Vodorod bog‟lanish hosil qilmaydigan moddalarni 

tanlang.  

1) sirka kislota; 2) benzol; 3) chumoli aldegid;  4) 

karbinol;  5) butanon; 6) etilen; 7) etilenglikol; 8) suv 

A) 1,4,7,8  B) 2,3,5,6   

B) 4,5,6,8  D) 3,4,6,7 

 

666.  Vodorod bog‟lanish hosil qiladigan moddalarni tanlang.  

1) chumoli kislota; 2) benzol; 3) sirka aldegid;  4) 

izopropanol;  5) aseton; 6) etilen; 7) glitserin; 8) suv 

A) 1,4,7,8  B) 2,3,5,6  C) 4,5,6,8  D) 3,4,6,7 

 

667.  Qaysi moddalarda ichki molekulyar vodorod bog„lanish 

mavjud? 

1) etilenglikol; 2) pirokatexin; 3) o-krezol;  

4) o-nitrofenol; 5) p-nitrofenol 

B) 1,2,4   

 

668.  Quyidagilardan qaysi birlari o‟zaro vodorod bog‟ hosil 

qila oladi? 

a) spirt+spirt; b) suv+suv; c) aldegid+aldegid;  

d) aldegid+suv; e) amin+amin; f) keton+keton 

C) a,b,d,e   

 

669.  HF, HCl, HBr, HI ketma-ketlikda qaytaruvchilik, 

barqarorlik, kislotalilik, vodorod bog‟ning 

mustahkamliligi qanday o‟zgaradi? 

1) ortadi; 2) kamayadi 

B) 1,2,1,2   

 

670.  Quyidagi berilgan birikmalarda bog‟ning qutbliligi 

qanday o‟zgaradi? 

NH

3

→CH



4

 →H


2

O → HF  


a) ortadi; b) kamayadi 

B) 1-b; 2-a; 3-a  

 

671.  Quyidagi birikmalarning ionlik darajasi kamayib borish 

tartibida joylashtiring.  

1) NaCl; 2) LiF; 3) KCl; 4) LiCl; 5) NaF; 6) KF. 

C) 6, 5, 2, 3, 1, 4    

 

672.  Quyidagi birikmalarning ionlik darajasi ortib borish 

tartibida joylashtiring.  

1) NaCl; 2) LiF; 3) KCl;  

4) LiCl; 5) NaF; 6) KF. 

D) 4, 1, 3, 2, 5, 6 

 

673.  Quyidagi berilgan moddalar tarkibidagi π bog‟lar soni 

qanday o‟zgaradi?  

Ca

3



(PO

4

)



2

→AlP→ C


2

H

2



→ Al(H

2

PO



4

)

3  



a) ortadi; b) kamayadi ; c) o‟zgarmaydi 

D) 1-c; 2-c; 3-a 

 

674.  Quyida berilgan moddalar tarkibidagi σ-bog‟lar soni 

qanday o‟zgaradi? 

(CuOH)

2

CO



3

→HgCl


2

→FeS


2

→PH


3  

a) ortadi; b) kamayadi; c) o‟zgarmaydi. 

D) 1-b; 2-a; 3-c 

 

675.  Ion kristall panjarali moddalarni belgilang. 

NaOH, K

2

SO



4

, BaCl


2

    


 

676.  Atom kristall panjarali moddalarni aniqlang. 

1) CuSO


4

; 2) H


2

S; 3) Ge; 4) KOH; 5) B; 6) HCI; 7) Ca; 8) 

P

4

; 9) Zn 



A) 3,5 B) 7,9 C) 1,4 D) 2,6,8 

 

677.  Qanday birikmalar ion kristall panjara hosil qiladi? 

tipik metallarning tuzlari, ishqorlar, ba‟zi oksidlar 

 

678.  NH

4

+

 va CH



4

 uchun umumiy bo‟lgan xususiyat(lar)ni 

toping.  

1) donor-akseptor bog‟ining mavjudligi; 2) markaziy 

atomning gibridlanish turi; 3) markaziy atomning 

valentligi; 4) markaziy atomning oksidlanish darajasi 

C) 2,3  

 

679.  CH

4

 va SiH


4

 uchun umumiy bo‟lgan xususiyat(lar)ni 

toping.  

1) markaziy atomning gibridlanish; 2) markaziy atomning 

valentligi; 3) molekulaning fazoviy tuzilishi turi; 4) 

markaziy atomning oksidlanish darajasi 

1,2,3  

 

680.  CH



4

 va SiH


4

 uchun umumiy bo‟lmagan xususiyat(lar)ni 

toping.  

1) markaziy atomning gibridlanish; 2) markaziy atomning 

valentligi; 3) molekulaning fazoviy tuzilishi turi;  

4) markaziy atomning oksidlanish darajasi 

1,2,3  

 

681.  NH



4

+

 va CH



4

 uchun umumiy bo‟lmagan xususiyat(lar)ni 

toping.  

Telegram: @ICC_KIMYO 



RASHIDBEK BO’RIYEV 

 

32



 

1) donor-akseptor bog‟ining mavjudligi; 2) markaziy 

atomning gibridlanish turi; 3) markaziy atomning 

valentligi; 4) markaziy atomning oksidlanish darajasi 

B) 1,4  

 

682.  H

2

SO

4



 molekulasida σ-bog‟ini hosil bo‟lishida nechta 

gibrid orbital ishtirok etadi? 

B) 10  

 

683.  Agar gibrid orbitallar soni 16 ta bo‟lsa, nechta atsetilen 



molekulasi hosil bo‟lgan? 

B) 4   


 

684.  HClO

4

 molekulasida σ-bog‟ini hosil bo‟lishida nechta 



gibridlangan orbital ishtirok etadi? 

D) 9 


 

685.  HClO

4

 molekulasida σ-bog‟ini hosil bo‟lishida nechta 



orbital ishtirok etadi? 

B) 10   


 

686.  H

2

SO



4

 molekulasida σ-bog‟ini hosil bo‟lishida nechta 

orbital ishtirok etadi? 12   

 

687.  Yettinch energetik pog‟ona (qavat) ga maksimal sig‟ishi 

mumkin bo‟lgan elektronlar sonini aniqlang. 

B) 98    

 

688.  Oltinchi energetik pog‟ona (qavat) ga maksimal sig‟ishi 

mumkin bo‟lgan elektronlar sonini aniqlang. 

A) 72  

 

689.  To‟rtinchi energetik pog‟ona (qavat) ga maksimal sig‟ishi 



mumkin bo‟lgan elektronlar sonini aniqlang. 

A)18 B) 32 C) 16 D) 24 

 

690.  Bosh va orbital kvant sonlari yig‟indisi uchga teng 

bo‟lgan (n+l=3) necha xil holat mavjud? 

B) 2   

 

691.  Bosh va orbital kvant sonlari yig‟indisi uchga teng 



bo‟lgan (n+l=4) necha xil holat mavjud? 

B) 2  


692.  Bosh va orbital kvant sonlari yig‟indisi uchga teng 

bo‟lgan (n+l=5) necha xil holat mavjud? 

C) 3   

 

693.  Bosh va orbital kvant sonlari yig‟indisi oltiga teng 



bo‟lgan (n+l=6) necha xil holat mavjud? 

B) 3   


 

694.  Bosh va orbital kvant sonlari yig‟indisi uchga teng 

bo‟lgan (n+l=8) necha xil holat mavjud? 

D) 4 

 

695.  Bosh va orbital kvant sonlar ko‟paytmasi 6 ga teng 



bo‟lgan energetik pog‟onachani belgilang. 

D) 6p 


 

696.  Bosh va orbital kvant sonlar ko‟paytmasi 5 ga teng 

bo‟lgan energetik pog‟onachani belgilang. 

D) 5p 

 


Download 1.42 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   16




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling