S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova


Download 5.21 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/14
Sana21.12.2019
Hajmi5.21 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   14

Me/.os(cm
o
3
n
2. 
o
2
c o
2,
h
2,
o
Q uyosh  nurlanishi 
500  km   +1200° С
Termosfcra
85  km
-9 0 1
0 „ N  Q+,Cr 
(
0 1
» |
0
5|
1 2 0
km|
0
j
= [ 0
4-rasm.  Atmosferaning  tuzilisbi  sxemasi.
harakatda  b o ‘ladi.  Bu  yerda  gidrodinam ik,  issiqlik  alm ashinuv  va 
kimyoviy  jarayonlar  faollik  bilan  amalga  oshib  turadi,  ya’ni  katta- 
katta  havo  m assalarining  vertikal  va gorizontal  harakatlanishi,  past  va 
yuqori  bosim li  zonalarning  hosil  b o ‘lishi,  havo  m assalarining  sovishi 
va  isishi,  bug‘larning  kondensatsiyasi  va  hokazo.  Bu  jarayonlam ing 
barchasi  iqlim ni  shakllanishiga  ta ’sir k o ‘rsatadi.
Troposferada havoning tem peraturasi balandhk b o cyicha asta-sekin 
pasayib boradi va  10— 15 km balandlikda —60°C,  —70 °C gacha pasayadi. 
Tem peraturaning  pasayishi  havoning  zichligi  kamayishiga  va  issiqlik 
a lm a sh in ish   y o m o n la sh ish ig a   b o g ‘liq,  ch u n k i  atm o sfe ra   y e rd a n  
chiqayotgan  issiqlikning  hisobiga  isiydi.

90 km dan pastda havo yaxshi aralashishi hisobga havoning kimyoviy 
tarkibi bir xil b o ‘lib saqlanib turadi.  Lekin,  b a ’zi  bir kom ponentlarning 
m iq d oii  keng  intervalda  o ‘zgarib  turadi.  A tm osferaning  tarkibidagi 
m oddalardan  eng  ko ‘p  m iqdori  o ‘zgaruvchan  bo‘lgan  kom ponent  — 
suv  b u g larid ir
Suv  bug‘larining  m iqdori  tropopauzagacha  tez  kamayib  boradi, 
tem peratura ham  pasayadi.  Stratosferada suv bug‘larining m iqdori juda 
kam   bo‘lib, 
2 - 1 0
 6%  ni  tashkil  etadi.
Suv b u g lari quyosh energiyasining va yerdan chiqayotgan  issiqlikni 
yutib  oladi  va  ushlab  turadi,  shuning  uchun  ham   troposferada  tepaga 
k o la rilg a n d a   bug‘larning  m iqdori  kamayishi  hisobiga  tem peratura 
pasayadi.
Stratosfera  50—60  km  b alandlikkacha  joylashgan  b o ‘lib,  u n d a  
havoning  zichligi juda  kam  va atm osferaning um um iy  m assasidan 
5

to ‘plangan.  Stratosferada  ham  havo  faol  harakatlanib,  havo  oqim la- 
rining tezligi  100 km /s gacha bolishi  mumkin.  Stratosferada temperatura 
25  km  gacha  o'zgarm aydi,  keyin  esa  50—55  km  balandlikda  sekinlik 
bilan  «—2  °C»  gacha  ko ‘tarilib  boradi.  H ar  1  km  balandlikda  tem pe­
ratura  1—2 °C ga k o ‘tariladi.  Stratosferada tem peraturaning kolarilishi 
bu  yerda  joylashgan  ozon  qatlamiga  bog‘liq.  Ozon  quyoshning  UB 
radiatsiyasini  yutib  olishi  hisobiga  havo  qizib  ketadi.  Ozonning  eng 
ko‘p  m iqdori  20—30  km  balandlikda  to ‘plangan.
M ezosferada balandlik  bo'yicha tem peratura  pasayib  boradi va  80 
km   balandlikda  —92 °C  gacha  tushadi.  M ezosferada  ozon  va  suv 
bugiarining  miqdori  juda  kam  b o ‘lgani  uchun  bu  yerda  tem peratura 
troposfera  va  stratosferaga  nisbatan  ancha  past.  Havo  oqim larining 
tezligi  bu  qatlam da  ham  jud a  katta.
Term osferada  havoning  zichligi  kamayib  boradi,  tem peratura  esa 
+  1200 °C  g acha  ortadi.  T em peraturaning  ortishi  azot  va  kislorod 
molekula ham da atomlarining quyosh energiyasini yutib olishiga bog‘liq. 
Bu  yerda  havoning  tarkibi  o ‘zgarib  boradi:  100—200  km  balandlikda 
havoning asosiy kom ponentlari azot va kislorod bo‘Isa,  600 km  baland­
likda  geliy  ham da  vodorodning  miqdori  ortib  boradi.
5-rasmda atmosferada  balandlik bo'yicha tem peraturaning o ‘zgarish 
keltirilgan.
Havoning temperaturasi gaz molekulalarining harakatlanishi tezligiga 
bog iiq.  Zichligi  katta  b o ‘lgan  m uhitda  tezlik  bilan  harakatlanayotgan 
m olekulalar  biri  biri  bilan  tez-tez  to ‘qnashadi.  B unda  tezligi  katta 
b o ig a n   m olekulalar  nurlanish  energiyasini  yutib  olib,  uni  boshqa

T e m p e ra tu ra , К
5-rasm.
  Mmosferada balandlik bo‘yicha temperaturaning «‘zgarishi.
molekulalarga beradi va buning hisobiga havoning tem peraturasi ortadi. 
Zichligi  past bo lgan  m uhitda  esa  molekulalarning  tezligi  katta  b o ‘lsa 
ham ,  ularning  bin  bilan  to  qnashish  im koni  kam   b o ‘lgani  uchun 
tem peratura  oshmaydi.
Shuning uchun termosferadagi  tem peratura  faqat  m olekulalarning 
tezligiga  va  energiyasiga  bog liqdir.  Termosferada  kosm ik  nurianish 
ta  sirida  gaz  molekulalari  ionlashadi.  Atmosferaning  eng  yuqoridagi 
qatlam i (800 km dan yuqori) ekzosfera  deyiladi.  Bu qatlam da havoning 
zichligi  yanada  kamayadi,  tem peratura  ko‘tariladi  va  molekulalarning
4
—  Atrof-m uhit  kimyosi 
40

ionlashish darajasi oshadi.  Gaz m olekulalam ing tezligi  12 km /sek gacha 
b o ‘lishi  mumkin.  Ionlashish  darajasi  katta.
A tm osfera va yeryuzasining issiqlik balansi 
6
-rasm da  ko'rsatilgan.
Quyoshning 
Atmosfera-  Yer yuzasining 
qisqa  lo'lqinli 
ning  IQ - 
IQ-nurlanishi 
nurlanishi 
nurlanishi
6-rasm.  Atmosfera va yer yuzasining  issiqlik balansi 
(radiatsiya oqimlari qJ/sm 2,yil)
Yerdagi  energiyaninng asosiy m anbasi — bu quyosh radiatsiyasidir. 
Quyosh doyimiyligi, ya’ni  Ism
2
 ga  ] m in davomida tushayotgan energiya 
oqim ining  m iqdori 
8 , 2
  (q j/sm
2
  yil  )ga  teng.
A tm osferaning  yuqori  qavatlariga  1050  q J /s m
1
  yil 
m iqdorida 
energiya  kelib  tushadi.  Bu  energiyaning  1/3  qismi  atmosfera  va  yer 
y u zasidan   q aytarib   y u b o rilad i  (350  q J /s m
2
-yil).  Yer  yuzasi  450 
q J/sm
2
yil,  atm osfera  esa  250  qJ/sm
2
 yil  energiyani  yutib  oladi.
Sxemadan ko‘rinib turibdiki,  atmosfera uchun asosiy issiklik manbasi
—  bu  yer  yuzasidir.
Atm osfera  o ‘zi  qabul  qilgan  issiqlikni yana yer  yuzasiga qaytaradi, 
natijada  «parnik  effekti»  hosil  b o ‘ladi.
Yerga  kelib  tushayotgan  energiyaning  m iqdori  quyosh  nurlarining 
kelib tushish burchagiga bogMiq b o ‘lib,  buning hisobiga atm osferaning 
turli joylari  bir xil  isimaydi.
Buning natijasida atm osferada havoning sirkulatsiyalari,  ya’ni havo 
oqim lari  hosil  b o ‘ladi.  Q utublar  va  ekvator  ustida,  ham da  okean  va 
kontinentlar ustidagi tem peraturaning farqi hisobiga atm osferada katta-

hajmdagi  havo  oqim larining  harakatlari paydo b o la d i.  Atmosferadagi 
doimiy  havo  oqimlariga  quyidagi  oqim lar  kiradi:
Passatlar  —  bu  subtropiklardan  ekvator  tom onga harakat  qiladigan 
oqimlardir.  Ekvatorda  havo  isib  tepaga  ko ‘tariladi  va  qutub  tom onga 
harakat qiladi.  Buning natijasida havoning doim iy aylanm a harakatlari 
hosil  bo‘ladi,  y a’ni  ekvatorda  havo  isib  tepaga  k o ‘tariladi,  tropiklarda 
esa  sovib  pastga  tushadi.
M ussonlar — bu doimiy tropiklar va m ateriklar o ‘rtasidagi kuzatila- 
digan  havo  oqimlaridir.
B undan  tashqari,  atm osferada  vaqti-vaqti  bilan  yirik  aylanm a 
harakatidagi oqim lar — siklon va antisiklonlar hosil bo'lib turadi.  Siklon
— bu   soat  streLkasiga  teskari  y o‘nalishda past  bosimli  m arkaz  atrofida 
havoning  aylanm a  harakati.
Antisiklon  esa  soat  strelkasi  yo'nalishidagi  yuqori  bosimli  markaz 
atrofida  havoning  aylanm a  harakatidir.
Atmosferaning pastki qavatlarida har bir hududning iqlimiga b o g liq  
b o ig a n   m ahalliy  havo  oqim lari  ham   hosil  b o iad i.  Bunday  oqimlarga 
dengizlardagi  brizlar,  bora,  sirokko  va  boshqalar  kiradi.
Yer qatlamining solishtirma issiqlik sig‘imi suvnikiga nisbatan ancha 
kam.  Bir  xil  m iqdorda  quyosh  energiyasini  yutib  olganda  ham   yer 
bilan suvning tem peraturasi har xil b o ia d i.  Buning natijasida suv bilan 
yer  qatlam ining  orasida  havo  oqim lari  paydo  b o ia d i.  Kunduzi  yer 
isishi  hisobiga  issiq  havo  ko ‘tarilib,  suv  havzasidan  quruqlik tom onga 
harakat  qiladi.  Kechasi  esa  yer  tez  sovib  ketadi  va  quriqliklar ustidagi 
havo  sovuq  bo lib ,  havo  oqim lari  suv  tom onga  harakat  qiladi.
A tm osferada  d oim o  hosil  b o la d ig a n   havo  o q im lari  hisobiga 
atmosferaga kelib tushgan ifloslantiravchilar shu  oqim lar bilan aralashib 
uzoq  masofalarga tarqalib  ketishi  mumkin.
Chiqindi  gazlar  quvurdan  chiqqan  vaqtda  ularga tashqi  muhitdagi 
om illar,  ya’ni atm osfera bosimi,  tem peratura,  sham ol tezligi va yo‘na- 
lishi  ta ’sir  etishni  boshlaydi.  Bu  m eteorologik  om illar  ifloslantiruvchi 
m oddalam ing tarqalishiga ta ’sir k o ‘rsatadi.  Quvurdan chiqayotgan tutun 
gazlarning tarqalishiga eng katta ta ’simi tem peraturaning vertikal yo‘na- 
lishida  o ‘zgarib  borishi  ko‘rsatadi.
N orm al  sharoitda  troposferada  tem peratura  pasayib  boradi.  Lekin 
ayrim holatlarda troposferaning pastki qavatlarida (
1 — 2
  km  balandlikda) 
tem peratura ko'tarilishi ham  mumkin.  Bu effekt tem peratura inversiyasi 
deyiladi  va  bunday  holat  ifloslantiruvchilarning  tarqalishiga  to ‘sqinlik 
qilishi  mumkin.

Atm osfera  havosiga  yangi,  unga  xos  b o ‘Imagan  fizik,  kimyoviy  va 
biologik  agentlarni  kelib  tushishi  yoki  ularning  m iqdorini  ko‘p  yillar 
davomidagi o ‘rta m iqdoridan oshib ketishi ifloslanishi deb hisoblanadi. 
Jahon sog‘liqni saqlash tashkilotiga binoan:  «Havoning ifloslanishi unga 
tushayotgan  m oddalarning  m iqdori  va  ularni  havoda  saqlanib  turish 
vaqti  inson,  hayvonotlarga  va  o ‘simliklarga  zarar  yetkazishi  m ukin 
b o ‘lgan  darajada  b o ‘lganda  kuzatiladi.»
A tm osfepa  havosi  2  vo'l  bilan  ifloslanishi  m um kin:  tabiiy  va 
antpopogen. Atm osfera havosini ifloslantiruvchi  manbalari  7-rasmdagi 
sxemada  k o ‘rsatilgan:
7-rasm.  Atmosfera  havosini  ifloslantiruvcbi  manbalar.
Atm osferaga  tabiiy  yo ‘li  bilan  katta  m iqdorda  turli  xil  changlar 
kelib tushadi.  M asalan,  denudatsiya jarayonlari natijasida yer yuzasidan 
havoga ko‘tarilgan chang tog‘ jinslari va tuproqlarnm g mayda zarralari,

o'sim lik  ham da tirik organizm lar qoldiqiaridan tashkil topgan.  Yerdan 
ikki  k ilo m etr  b a la n d lik d a   havodagi  ch an g  z a rra la rn in g   m iq d o ri
0,002—0,02  g /m
3
  ga  teng.  Changli  to ‘zonlar  yuz  berganda  havodagi 
qattiq  zarralarning  miqdori 
1 0 0
  g /m
3
  gacha  b o lish i  m um kin.  Bundan 
tash q a ri,  a tm o sfe ra   havosi  o 'r m o n ,  d a sh tla r  va  to rf   bo tq o q lari 
yong‘inlaridan  chiqayotgan changlar bilan ham  ifloslanadi.  Bu changlar 
asosan  organik  massa  yonishi  natijasida  hosil  b o ‘lgan  m ayda  qurum 
zarralaridan  tashkil  topgandir.
D unyo  okeani  ham   atm osfera  havosini chang bilan ifloslantiruvchi 
m anbalardan  biri  hisoblanadi.  Suv  yuzasidan  ko'tariigan  m ayda  suv 
tomchilari bug‘lanishi natijasida ularning tarkibidagi erigan tuzlar (kalsiy, 
m agniy,  natriy,  kaliy  tuzlari)  m ikroskopik  kristall  shakliga  o ‘tib, 
atmosferadagi  havo  oqimlari  bilan  uzoq  masofalarga  tarqalib  ketadi.
A tm osfera  havosini  doim iy  ifloslantiruvchi  m anbalarga  faoliyat 
ko‘rsatib  turgan  vulqonlar  kiradi.  Vulqonlar  otilishi  natijasida  atm os- 
feraga  katta  m iqdorda  turli  xil gazlar,  chang va  kul  tashlanadi.  G azlar 
asosan  HC1,  H F ,  N H 3,  Cl2,  CO,  S 0 2,  H
2
S,  C 0
2
  va  suvdan,  qattiq 
zarralar  esa  S i0
2
  oksididan  tashkil  topgan.
Bundan  tashqari,  atm osferaga katta m iqdorda kosmik  changi  kelib 
tushadi.  Bir  sutka  davomida  yer  yuzasiga  1000  tonnagacha  o ‘lchami 
50—100  m k  b o 'lg an   k osm ik   ch an g i  c h o ‘km aga  tu sh a d i.  A m m o 
atmosferaning ifloslanishida bu chang asosiy rol o ‘ynamaydi. Noorganik 
changdan  tashqari  atm osferada  turli  xil  m ayda  m ikroorganizm lar, 
zam burug1,  bakteriya  va  spora  zarralari  ham   b o ‘ladi.
A tm o sferan i  iflo sla n tiru v c h i  a n tro p o g e n   m a n b a la r  sa n o atn i 
rivojlanishi, elektroenergiyani ishlab chiqarish va undan foydalanishning 
ortishi,  avtotransport vositalarning  ko‘payishi,  urbanizatsiya va  shahar 
a h o lisi  so n in i  o rtib   b o rish i,  qish lo q   x o ‘ja lik n i  riv o jla n tirish   va 
kimyolashtirish kabi jarayonlam ing rivojlanishi natijasida hosil b o ‘ladi. 
Bu  m anbalardan  tashlanayotgan  chiqindilar  tarkibida  100  dan  ortiq 
ifloslantiruvchi  m oddalar  aniqlangan  b o ‘lib,  ulardan  atm osferani  eng 
k o ‘p  m iqdorda  ifloslantiradigan  m oddalarga  oltingugurt,  uglerod  va 
azot  oksidlari,  uglevodorodlar  ham da  turli  xil  changlar  kiradi.  Bu 
c h iq in d ila rn in g   m iq d o ri  a tm o sfe rag a   kelib  tu sh a y o tg a n   zararli 
m oddalarning  um um iy  m iqdoridan  80—85%  ni  tashkil  qiladi.
Atmosfera  havosi  juda  yuqori  darajada  harakatlanuvchan  m uhit 
b o ‘lgani  uchun  unga  antropogen  m anbalardan  kelib  tushgan  h ar  bir 
ifloslantiruvchi  m odda uzoq masofalarga  tarqalishi  va  atrof-m uhitning 
global  ifloslanishiga  olib  kelishi  m um kin.  Bunda  uning  ta ’sir  etish

zonasi  b ir  n e c h a   m arta  oshadi  va  atro f-m u h itg a  global  darajada 
keltirilayotgan zarar mahalliy darajadagi zarardan ko‘proq bo‘lishi mumkin. 
Ifloslantiruvchi moddalarni atmosferada tarqalishi uchta turga boiinadi:
1
  —  mahalliy tarqalish 
( 1 0
  km   );
2
  —  m ezom asshtab  tarqalish  (
1 0 — 1 0 0
  km) ;
3  —  uzoq masofalarga tarqalish  (>100  km).
M asalan,  atmosferaga  tushgan  oltingugurt  angidridi  m a’lum   vaqt 
davom ida  havoda  quyidagicha  tarqaladi:
I. 
so
2
II. 
s o

h
2
s o
4
U I. H 2S 0 4 M e S 0 4
mahalliy tarqalish 
zonasi
mezomashtab tarqalish 
zonasi
uzoq tarqalish 
zonasi
r=10  км
r=100  км
r>100  км
Atmosferaga  tushayotgan  S 0
2
  gazi  havoda  m a’lum   vaqt  turishi  va 
toza  havo  tarkibidagi  suv  bug‘larida  erishi  natijasida  aw al  H
2
S 0
4
  ga, 
keyin esa yana havodagi m etall  changlari bilan ta ’siri  hisobiga  M e S 0

shakliga  aylanadi:
S 0
2
 +   H 20 ------ > H
2
S 0
4
 +  M e ------ > M e S 0
4
D em ak,  atm osfera  havosiga  tushgan  zaharli  m oddalarning  uzoq 
vaqt  davomida  saqlanib  turishi  natijasida  ularning  zaharlilik  darajasi 
va  hosil b o ig a n   ikkilam chi  ifloslantiruvchi  m oddalarning  turlari  ortib 
borar ekan.  Shuning uchun hosil b o lay o tg a n  zaharli m oddalarni o ‘sha 
zahoti  atm osfera havosiga tushirm ay ushlab  qolish,  ya’ni  tozalab  olish 
choralarini ko ‘rish zarurdir,  chunki qanchalik zaharU m oddalar m anba- 
dan  uzoqlashsa,  ulam i  ushlab  qolish  va  zararsizlantirish  shunchalik 
qiyinlashadi.
Atmosfera  havosining  ifloslanishi  oqibatlari
1.  Tirik organizm lar uchun  zarur b o ig a n   havoning  sifati  buzilishi.
2.  Insonlar  salom atligining  yom onlashishi  va  kasalliklar  turlarini 
ortib  borishi.
3.  Kislotali yom g‘irlarni y o g ish i natijasida  ohakli,  m arm ar,  m etall 
qoplam ali  qurilish  inshootlarining  yemirilishi.
4.  Karbonat angidridning  ( C 0 2) ko‘payib borishi natijasida iqlimning 
isishi  (issiqxona  effekti)

5.  Oltingugurt  oksidini  ( S 0 2)  ortib  borishi  hisobiga  iqlimni  sovib 
ketishi  (yerning  albedosi  oshishi)
6
.  F reo n   gazini  havoga  tu sh ish i  n atijasida  o z o n   q atlam inin g 
yemirilish).
Atmosferaga kelib tushgan  ifloslantiruvchilarning tarqalishi atmosfe­
raning  barqarorlik  darajasiga  b o g liq .  Atm osfera  barqaror  boMganda 
havo  vertikal  y o ‘nalishida  yaxshi  aralashm aydi  va  ch iqin dilar  yer 
yuzasida  to'planib  qolib  yaxshi  tarqalm aydi.  Pastki  atm osferada  havo­
ning  aralashishi  ikkita  asosiy  omilga  bogliq:
1)  Tem peratura  gradiyenti;
2)  M exanik turbulentlik  (sham olning  kuchi);
Issiqlik  alm ashinish  jarayonlarini  aniqlash  uchun  atrof-m uhitdagi 
tem peratura gradiyenti  adiabatik vertikal tem peratura  gradiyenti bilan 
solishtiriladi.
Agar  havoning  kicbik  bir  hajm i  atm osferada  tepaga  qarab  harakat 
qilsa u past bosimli qavatlarga tushib tem peraturaning pasayishi hisobiga 
kengayib boradi.  Bu jarayon juda tezlik bilan am alga oshirilishi  sababli 
atro f-m u h it  bilan  issiqlik  alm ashinish  kuzatilm aydi,  y a ’ni  bunday 
jarayonni  adiabatik jarayon  deb  hisoblash  mumkin.
Adiabatik jarayon uchun bosim bilan balandlik o ‘rtasidagi bog'liqlik 
quyidagi  tenglam a  bilan  ifodalanadi:
bunda:  p  —  atm osferaning  zichligi; 
p  —  atm osfera  bosim i; 
g —  tortish  kuchining  tezlashishi;
G  —  gravitatsion  doimiylik;
H  —  balandlik;
«—» — belgisi balandlik bo ‘yicha bosim pasayib borishini  ko‘rsatadi. 
T arkibida  ideal  gaz  b o ‘lgan  yopiq  sistem a  uchun  term o d in a - 
m ikaning 
1
  qonuni  quyidagi  k o‘rinishga  ega  bo ‘ladi:
3 .2.  Atmosferaning  barqarorligi
dQ   = d U  +  p d v  = (dh — p d V  — Vdp)+  p d V   =
= dh — Vdp + p d V   = d h — Vdp =  С td T  —  *  dp
P

Bunda:  Q —  berilayotgan  issiqlikning  m iqdori;
U —  sistemaning  ichki  energiyasi; 
pdv  —  sistemaning  bajarayotgan  ishi; 
h  —  sistemaning  entalpiyasi;
Cp  —  solishtirma issiqlik sig‘imi;
A d iab atik   ja ra y o n   u c h u n   te n g la m a   quyidagi  k o ‘rinish ga  ega 
b o ‘ladi:
С   d T   =  — dp 
P 

Quyidagi  tenglamani  birinchi  tenglamaga  qo‘yganda  :
' dT
  '
dH

у
=
whsb. 

(]
c ,
g  bilan  Cp  k o ‘rsatkichlarni  balandlik  b o ‘yicha  o ‘zgarishi  hisobga 
olinm agan holda  quyidagi  ko‘rsatkichlam ing  qiymatlari  qo'yilganda  - 
g  =   9,806  m /s
2
  ,  G  =  1,  Cp  =   1,005  kJ/kg  К   tenglam a  quyidagi 
ko ‘rinishga  ega b o ‘ladi:
'  d T  

d H
0,0098grad 
{grad
adiab.
1
 m
100
 m
Bu  tenglam a  adiabatik  vertikal  gradiyenti  deyiladi  va  «Г»  simvoli 
bilan  belgilanadi:
Г  = -
adiab.
1  °K
100m
Bu  tenglam adan  atm osferadagi  manfiy  tem peratura  gradiyentini 
aniqlash  uch un   foydalaniladi.
Agar  havoning  nam ligi  b ala n d   b o ‘lsa,  tem p eratu ra  gradiyenti 
IK /1 0 0   m  k o ‘rsatkichidan  farq  qiladi.  M asalan,  suv  bug‘lari  bilan 
t o ‘yingan  atm osfera  uch un  vertikal  adiabatik  tem peratura  gradiyenti 
taxm inan 0,6K /100 m  ga teng b o ‘ladi. Vertikal tem peratura gradiyentini 
aniq baholash uchun uni havoning tem peraturasiga bog‘liqligini hisobga 
olish kerak.

Xalqaro  standart  atm osfera  o ‘rta  m eteorologik  sharoitlar  uchun 
aniqlanadi va solishtirish maqsadida ishlatiladi.  Uni aniqlashda quyidagilar 
hisobga  olinadi: 
10,8
  km   balandlikda  tem peratura  pasayib  boradi.
Dengiz  sathida  T—288  K,  10,8  km   balandlikda  esa  !Г=216,7  К  ga 
teng.  B undan  kelib  chiqqan  hold a  standart  yoki  norm al  adiabatik 
vertikal  gradiyent  quyidagi  qiymatga  teng  b o iad i:
'  d T  
2 8 8 -2 1 6 ,7   _  0,0066^

y  standart-~  
10,8
 
103
 
1
 m
Atm osferaning barqarorlik darajasini  aniqlash  uchun vertikal  adia­
batik  tem peratura  gradiyenti  atrof-m uhitdagi  real  tem peratura  gra- 
diyenti  bilan  solishtiriladi.  Atm osferaning  barqarorlik  darajasi  uning 
ifloslantiruvchilarni  tarqatish  qobiliyatini  ifodalaydi.
Yil fasliga, hududning iqlimiga,  sutka vaqtiga va boshqa sharoitlarga 
qarab  atm osferada  quyidagi  sharoitlar kuzatilishi  m um kin  (
8
-rasm):
1
 
\
(---- L m
d l  **  *
\  V
N
  \
/
i  JZ* 
\
B \
\
\
\
\\ 
/
*, \  
с
\  \
\  ■
\  \
С
\N  . 
V
.\
В 
\


\  4
A
\

;
S
r*
A \  
||

V
 
\\  .
\4
\

\

\
"O
с
D 4   •
\  ••
D
\ E
\
те
сз
2C
\\
\
N '
\  '
4
\
a
b
d
c Temperatura
8-rasm.  Atmosferadagi temperaturaning balandlik 
bo‘yicha  o‘zgarishi:
__________   atrof-muhitdagi  temperatura  gradiyenti;
------------------ adiabatik vertikal temperatura gradiyenti.
а) 
«А»  tem peraturali  havoning  kichik bir hajm i  tezlik bilan tepaga 
qarab  h a ra k a t  qilganda  m a ’lum   vaqt  o ‘tg an d a n   so ‘ng  uning  «С» 
nuqtadagi  tem peraturasi  adiabatik gradiyentidagi  atrof-m uhitning  «В» 
tem peraturasidan  yuqori  b o ‘ladi.
Shuning uchun ham  uning zichligi atrof-m uhitdagi havoning zich- 
ligidan  past  b o ‘lib,  u   yana  tepaga  qarab  harakat  qiladi.

Agar  havoning  kichik  hajm i pastga  qarab  harakat  qilsa,  uning  «D» 
nuqtadagi  tem peraturasi  atrof-m uhitning  tem peraturasi  «Е»  dan  past 
b o ia d i.  Zichligi  yuqori  bo ‘lgani  u ch u n   u   yana  pastga  harakat  qilay- 
veradi.  Bunday atmosfera beqaror deyiladi  (yuqori adiabatik atmosfera).
b)  A trof-m uhitdagi  tem peratura  gradiyenti  adiabatik  tem peratura 
gradiyenti  bilan  bir  xil  bo ‘lsa,  atm osfera  befarq  deyiladi.  Havoning 
har  bir  hajmi  harakat  qilganda  uning  tem peraturasi  atrof-m uhitdagi 
tem peratura  bilan  bir  xil  b o ia d i.  Dem ak,  u  harakat  qilmaydi.
d) Atrof-muhitdagi tem peratura gradiyenti vertikal adiabatik tem pe­
ratura gradiyentidan past b o ‘lsa,  atm osfera  adiabatikdan past  deyiladi. 
Bunday  atm osfera  barqaror  hisoblanadi,  ya’ni  havoning  har  bir  hajmi 
vertikal yo‘nalishda harakat qilsa, yana o ‘zining avvalgi holatiga qaytib 
keladi.
e)  Agar  balandlik  b o ‘yicha  tem peratura  ko‘tarilib  borsa,  atm osfe- 
radagi sharoit tem peratura inversiyasi deyiladi.  Bunday atmosfera kuchli 
darajada barqaror hisoblanadi va bu sharoitda ifloslantiruvchi m oddalar 
yer  yuzasida  to'planib,  havoda  tarqalib  ketmaydi.
Tem peratura  inversiyasi  holatida  atm osferaning  yuqori  qavatlari 
pastki  qavatlaridan  issiqroq  b o ‘ladi.  Bunda  havoning  norm al  sirkulat- 
siyasi  buziladi  va  issiq  havo  yer  yuzasini  qoplab  oladi.  Bunday  holat 
togMar orasida,  pastliklarda kuzatiladi.  Iriversiya hosil b o ‘lganda korxo- 
nalardan  tashlanayotgan  chiqindilar  atm osferaning  yuqori  qavatlariga 
tarqalib  ketm asdan pastki  qavatlarida  to ‘planadi  va  shu yerda  yashay- 
digan  aholi  uchun  nohush  sharoit  yaratiladi.  Shuning  uchun  ham  har 
bir  sanoat  korxonasini  joylashtirish  va  qurilish  m aydonchasini  tanlab 
olishdan  aw al ushbu  hududning  iqlimi,  yil  davomida tem peraturaning 
o'zgarib  borishi,  inversiyalarning  hosil  bo ‘lishi  va  qaytarilib  turishi 
tekshirib chiqiladi.  Chiqindilam ing ruxsat etilgan m e’yorlarini belgilash- 
da  olib  borilgan  tadqiqotlar  hisobga  olinishi  shart.
Inversiyalar faqatgina atmosferaning yuqori qavatlarida emas, balki, 
yer yuzida  ham   hosil  b o ‘lishi  mumkin.  Inversiyalar  2  turga  bo‘linadi.
1)  C h o ‘kish inversiyasi.  Bunday inversiya havoning bir qavati yuqori 
bosimli  havo  massasiga  ch o ‘kkanda  hosil  bo ‘ladi.  M asalan,  anlisik- 
lonlarda  katta  hajmli  havo  siqilib  qiziganda  va  h.k.
2)  Radiatsion  inversiyasi.  Bunday  inversiya  yer  yuzasi  kechasi 
issiqlikni  yo ‘qotib  sovishi  hisobiga  hosil  b o ‘ladi.  Kunduzi  atmosfera 
yerdan  chiqayotgan  issiqlik  hisobiga  qiziydi.  Kechasi  esa yer tez  sovib 
ketishi  hisobiga  atm osferaning  pastki  qavatlari  yuqori  qavatlariga 
nisbatan  sovuqroq  b o ‘lishi  m um kin.  Ertalab  quyosh  chiqishi  bilan yer
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   14




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling