S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova


  To‘yinmagan  uglevodorodlarning  atmosferadagi


Download 5.21 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/14
Sana21.12.2019
Hajmi5.21 Mb.
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   14

3.6.5.  To‘yinmagan  uglevodorodlarning  atmosferadagi 
kimyoviy  o‘zgarishlari
M olekulalarining tarkibida  ikkilamchi  uglerod-uglerod boglam lari 
hisobiga  alkenlar  yuqori  reaksion  qobiliyatiga  egadir.  Alkentlarning 
molekulasi  to ‘yinmagan  b o ‘lgani  uchun  ular  turli  zarralam i  biriktirib

olishi m um kin. Alkeniarning asosiy reaksiyalari  -  bu kislorod  'по™   n  
( ’  P).  gidrooksU  radikali  va  ozon  bilan  reaksiyalandir  T o ‘vinm aean 
uglevodorodlarnmg  turli  xil  m oddalar  bilan  reaksiyaga  kirishish  tezligi 
8
-jadvalda  keltirilgan. 
6
konstantasi
8-jadval
Alkenlar
Tezlik koiastantasi  «К* cm3 (molek.s)
NO
0 ( 3P)
°3
Etilen
1,77-10-12
8,3 T 0 'n
1 ,1 1 0   18
Propilen
2,4-10  11
2,3 -10~!2
5,5-10-'*
Trans-2  buten
7,1-10_u
1.8-10-11
2 ,6 -
10  ,f>
Y uqori  gom ologlar  u c h u n   tezlik  konstantalari  aniqlanm agan 
b o ‘lsa  ham   lekin,  m a ’lum otlarga  k o ‘ra,  ularning  reaksion  qobilivati 
tuzilishiga  bog‘liqdir.  Eng  past  reaksion  qobiliyatga  ega  bo 'lean  
ch iziq sim o n   oxirida  ikkilam chi  b o g'lam i  b o ‘lgan  e tile n   g o m o - 
loglaridir.  Ikkinchi  holatda  alkil  guruhni  paydo  bo'lishi  m olekulani 
faollashtiradi. 
1
Masalan,  2-metil  1-buten azot  oksidini  fotooksidlantirish  iaravon- 
larida 
1
-pentenga  nisbatan 
1,6
  barobar  faoldir.
Alkenlar  orasida  etilen  va  propilenning  fotokimvoviy  oksidlanishi 
chuqur  o ‘rganib  chiqilgan.
Bu  uglevodorodlarning  reaksion  qobiliyati  past  b o ‘lsa  h am  
atmosfera  kimyosida  ularning  roli  kattadir.  Ular atmosferaga  tabiiy  va 
antropogen  m anbalardan  kelib  tushadi,  shu  jumladan  avtotransport 
chiqindilaridan  shahar  atmosferasiga  tushayotgan  gazlarning  um umiy 
miqdori  60%  ko‘proq  etilen va propilenga  to‘g‘ri keladi.  Alkeniarning 
o ‘zgarishlarini  propilen  misolida  ko‘rib  chiqamiz.
1.  Kislorod  atomi  0 (
3
P) bilan  reaksiyalar.
Kislorod  atomi  propilen  bilan  faol  reaksiyaga  kirishib  ikkilamchi 
boglam ga  birikadi.
Birinchi bosqichda ko ‘prik strukturasi hosil bo‘Iib u propilenoksid 
yoki  propion  aldegidining  hosil  b o ‘lishiga  olib  keladi  M olekular 
kislorod  bilan  reaksiyasi  esa  uglerod-uglerod  bog‘lamining  uzilishiea 
olib  keladi: 
ё

С Н 3СН  = С Н
2
  + 
0
(3Р )  -*  [СН 3СН — о  

-сн2]
 

-» С Н 3СН -  О -  С Н
2
  -> С
2
Н 5СОН
[СН
3
С Н - - 0 - - С Н
2
] + 2 0
2
  -»  С Н
3
0
2
+ С Н
3
С ( 0 ) 0
2
С Н
3
С ( 0 ) 0
'2
  radikali  N 0
2
  bilan  birikib,  peroksiasetilnitrat  (PAN) 
bosil  qilisbi  mumkin:
CH
3
C ( 0 ) 0
2
+ N 0
2
  -4 C H
3
C
0
(
0 0
)N
0
2 .
Propilenoksid, propion aldegidi,  naduksus kislotasi va peroksiasetil- 
nitratlar propilenni  smog kam eralarida kislorod atom i bilan oksidlanishi 
natijasida  hosil  b o ‘lgan  m ahsulotlar  orasida  aniqlangandir.  Bundan 
tashqari,  ularning orasida farmaldegid,  m etanol,  dimetil efiri  va  m etil- 
nitratlar  ham   b o ‘lgan.
Ularning ham m asi metilperoksid radikali  C H
3
0
2
 reaksiyalari natija­
sida  hosil  b o ‘ladi.
Propilenning kislorod atom i bilan reaksiyasining tezligi yuqori bo‘lsa 
ham ,  uning  atm osfera  kimyosida  roli  katta  emas,  chunki  yer yuzasida 
0 (
3
P)  ning  m iqdori jud a  kam.
2.  Propilenning  HO  radikali  bilan  oksidlanishi.
Gidroksil  radikali  ikkilamchi bog‘lamdagi uglerod  atom ining biriga 
bog'Ianadi:
C H
3
C H = C H
2
  + HO  -> C H
3
C H C H
2
0 H
C H
3
C H = C H
2
+ H 0   -> C H
3
CH (O H )C H
2
R eaksiya  asosan  b irin c h i  y o ‘n alish   b o ‘y ich a   am alga  oshadi. 
Gidroksialkil radikallari tezda kislorod bilan,  keyinchalik esa azot oksidi 
bilan reaksiyaga kirishadi:
C H
3
C H C H
2
0 H  + 0
2
 
C H
3
C H (0
2
)C H
2
0 H  
C H
3
C H (0 H )C H
2
  + 0
2
  -> C H
3
C H (0 H )C H
2
0

C H
3
C H ( 0
2
)C H
2
0 H + N 0   - » CH
3
C H (0 ) C H
2
C H + N 0

C H
3
C H (0 H )C H
2
0
2
+ N 0  -4 CH
3
C H (0 H )C H
2
0 + N 0
2

Hosil bo ‘lgan butoksil radikallari kislorod molekulasi bilan reaksiya­
ga  kirishib  karbonil  birikm alam i hosil  qilishi  mumkin:
C H ,C H (
0
)C H
20
H +
0 2
  -> 
сн
3
сосн
2
он+но
2
Yoki  fragm cntlarga  parchalanadi:
C H
3
C H (0 ) C H
2
0 H   -» C H
3
C O H + C H
2
O H .
C H .O H   radikali  2  m exanizm  b o 'y icha  o'zgaradi:
1
)  vodorod  atom ini  ajralib  chiqishi:
2
)  chum oli  kislotasining  quyidagi  sxema  b o‘yicha  hosil  b o ‘lishi:
C H
2
O H — ^ —>OOCH2OH
0 C H
2
0 H + 0
2
  -»  H C 0 0 H + H 0 2 -
15-rasmda propilenning smog  kameralarida  azot  oksidi ishtirokida 
nurlantirish natijasida  hosil b o ‘lgan  m ahsulotlarning m iqdorining vaqt 
davomida  o ‘zgarishi  ko ‘rsatigan:
сн
2
он+о
2
 ->сн
2
=о+но
2
in
C M
0
100
200 
300
Vaqt,min
400
15-rasm.  Propilenni nurlantirish ta ’sirida o‘zgarishi.

Propilenning ozon bilan reaksiyaga kirishish konstantasi H O  radikali 
va  kislorod  atom i  -   0 (
3
P)  bilan  birikish  reaksiyalandan  m sbatan  ,
y a’ni 
106
-
107
 barobar pastroqdir. 
.  ,  ^
A m m o,  troposferaning  o ‘rta 
q a v a t l a n d a g .  
hat  о  ifloslanm agan 
havosida ham  ozonning m iqdori 
t a x m i n a n   H O  
radikali va 
0 (   P )  
laming 
m iqdoridan 
1 0 6 — 1 0 s  
barobar  katta  b o £lganligini  hisobga  olganda 
b u  
o ‘zgarishlar to ‘yinmagan 
u g l e v o d o r o d l a m i n g  
transformatsiya jarayoniga
sezilarli  ta ’sir  k o‘rsatadi. 
.  .  tI
Alkenlam ing ozon bilan reaksiyasi asosan  C H 3C H O O  yoki  H 2COO 
biradikallarni hosil bo ‘lishi 
b o s q i c h i  
orqali amalga o shadi  Bunda oxirgi 
m ahsulot  sifatida 
C O  
va  C 0
2
  hosil  bo'ladi.  Organik  binkm alarnm g
hosil  bo'lish  ham   ehtim oli  bor. 

.  . 
.  .
M asalan,  trans-2-butenning 
o z o n o l i z  
jarayon.nm g  mahsulotlarmi 
o ‘rganganda, ularning orasida metan, chumoli, sirka kislotaJan  chumol, 
va sirka  kislotasi  angidridlari, 
e t i l e n o k s i d  
va 
2 - b u t e n  
.zoozonic
1
  ham da 
С  - С ,   karbonil  birikmalari,  shu jum ladan,  glikol  aldegidi  va  dimet,  - 
keton  aniqlangan.  Reaksion  muhitga  azot  dioks.d.  aralashmasi  kinti  - 
ganda azot kislotasi,  azot pentaoksidi,  meUlmtrat va  m et.lm tnt,  asetil- 
va  peroksiatsetil  nitratlar  hosil  bo ‘lishi  kuzatilgan.
Organik  birikm alam ing 
a t m o s f e r a d a g i  
fotok.myoviy  oksidlanish, 
jarayonlari tezligiga ham da hosil bo'lgan mahsulotlar tarkibiga havodagi
a e r o z o l l a r   k a t t a   t a ’ s i r   k o ‘ r s a t i s h i  
mumkin.
Masalan, trans va sis 2-buten, 
1
-buten ham  izobutilenlarmng oksid­
lanishi jarayonida reaksion m uhitga N 0
2
 azot oksid. va m ayda dispersh 
m x  oksidining  kiritilishi  reaksiya  mahsulotlar.  orasida  karbon.  bm k - 
malari, a lk iln itra tla rh a m d a H C N v a C H
3
C N siam dlam ihosil'bo  hshiga 
olib  keladi.  D em ak,  atmosferadagi  aerozollar  fotokataht.k  effektga 
6
£fldir
Atmosfera havosida o ‘simliklardan ajralib chiqayotgan to ‘yinmagan 
uglevodorodlar  ham   yuqori  reaksion  qobiliyatga  ega.  U lar  orasida 
izopren C
5
 H
8
 va m onoterpen 
u g l e v o d o r o d l a r i  
C
10
 H
)6
 eng ко  p qismini
tashkil  qiladi. 


.  ,  . 

,
Shuning  uchun  ham   ularning  kimyoviy  о  zgar.sh arn,  о  rgamsh 
katta ahamiyatga egadir.  Izopren va terpenlammg oksidlanish.  boshqa 
to ‘yinmagan  birikmalarga o ‘xshab 
f o t o f a o l l a s h g a n  
molekular  kislorod, 
ozon yoki gidroksil  radikalini  biriktirish reaksiyalandan  boshlanadr 
Terpenlarning ozon va gidroksil radikali bilan reaks.yalarnmg tezhg. 
konstantalari  ularning  reaksion  qobiliyati  m olekulan.ng  tuzihshiga 
bog‘liqligi  haqida  m a’lum ot  beradi  (
9
-jadval).

Terpen  uglevodorodlar  va  izoprenning  ozon  va  HO   — 
radikali bilan reaksiyasi tezligi konstantalari
Birikmalar
Birikish  reaksiyasi tezligi  konstantasi, 
К (sm/ molek. C)
o 3
HO
lzopren
1,2-1017
7,8-1 O'"
a -pinen
3,610 17
6,7-10"
p  -pinen
V,4-1016
5,8-10'11
3 -karen
1 ,2 1 0 16
8,6-Ю-11
P — Follandren
1,8  10 16
1,2-10 10
Y— Terpenin
2,4-iO-16
-
Limonen
6,5-1 O'6
1,5-10 №
Mirsen
1,3-10 15
2,3-10-|()
Osimen
2,0-10  15
-
Terpinolen
1,0-10 14
-
« — Fellandren
1,2  10 14
oc— Terpinen
S.9-10-14
Keltiriligan  sonlarga  ko‘ra  ushbu  kom ponentlarning  atm osferada 
oksidlanish  tezligi ju da  yuqori.
U m um an  olganda,  asiklik  uglevodorodlarning  (mirsen  va  osim en) 
reaksion qobiliyati chiziqlik uglevodorodlarga ( a  va /}-pcncn,  3- karen) 
nisbatan  ancha  baland,  am m o  Jekin,  ular  ikki  bog‘lamIi  m onosiklik 
terpenlarga  nisbatan  ozon  bilan  sekinroq  reaksiyaga  kirishadi.
lzopren  va  m o n o terp en   uglevodorodlarning  reaksion  qobiliyati 
yuqori  b o ‘lganligi uch un   ular atm osferada uzoq vaqt  saqlanib  turm ayd 
va  bir  necha  m inut  davomida  tugallanishi  m umkin.
7 —  A tro f-m u h it  k im y o si
9 7

3.6.6.  Aromatik  uglevodorodlarning  kimyoviy 
o ‘zgarishIari
Shahar  atm osferasi  havosidagi  uglevodorodlarning  um um iy  m iq- 
doridan  30—40%  i benzol va uning gomologlariga to ‘g‘ri keladi.  Smog 
kameralarida o ‘tkazilgan tajribalarga ko‘ra arom atik uglevodorodlarning 
reaksion  qobiliyati  ularning  tuzilishiga,  ya’ni  benzol  halqasidagi  o ‘rin 
almashtirish darajasiga bog‘liq: o ‘rin almashish darajasi qanchalik yuqori 
b o ‘lsa,  uglevodorodlarning fotokimyoviy reaksiyalarida shuncha faolligi 
oshib  boradi.
ChH 2n b uglevodorodlar orasida eng reaksion qobiliyati past b o ‘lgan 
uglevodorod  bu  benzoldir.  M asalan.  300  nm   uzunligidagi  to'iqinlar 
bilan azot oksidi ishtirokida  nurlantirilganda  IS—25°С tem peraturasida 
5  soat  davomida  reaksiyaga  benzolning  atigi  10%  i  kirishadi.  Toluol 
bilan  xuddi  shunday sharoitlarda  o ‘tkazilgan tajribaiarda  uglevodorod- 
ning  25%  i  reaksiyaga  kirishadi.
Hosil  b o lg a n   m ahsulotlar  orasida  benzaldegid,  krezoi  va  turli  xil 
nitrobirikm alar aniqlangan.  Ushbu m oddalarning b a’zi  birlari faqatgina 
smog kameralarida emas, balki yirik shaharlarning ochiq atmosferasida 
ham   aniqlangan.
M asalan.  lokogam a  shahrining  atmosfevasidagi yom g‘irlari  nam u- 
nalarida 4-nitrofenol,  2-m etil-6-nitrofenol va 2 m etil-4-nitrofenol kabi 
birikm alar aniqlangan.
D em ak,  boshqa  organik  birikm alarnm g  kimyoviy  o ‘zgarishlari 
natijasida  havoda  N 0
2
  azot  oksidining  m iqdori  ortib borsa-da,  atm os­
feraga  ben zo l  va  uning  gom ologlari  kelib  tushishi  azot  oksidining 
kamayishiga  olib  keladi.
Poliyadro  arom atik  uglevodorodlarning  oksidlanish  jarayonlarini 
o ‘rganish  shuni  ko‘rsatadi-ki,  benz(a)piren  ham   ozon bilan,  ham   azot 
dioksidi  bilan  reaksiyaga  kirishadi.  Birinchi  reaksiyada  m ahsulotlar 
orasida  izom erli  m olekular  massasi  282  ga  teng  b o ‘lgan  poliyadro 
xinonlar ham da benzopirenning gidroksi va  digidroksibirikmalari  hosil 
bo'ladi.
N 0
2
 bilan reaksiyasida esa asosiy  m ahsulot sifatida yuqori m utagen 
faolikka  ega  bo'lgan  1-,  3-  va 
6
-  nitro  benz(a)piren  birikm alari  hosil 
b o ‘ladi.
Nazorat  savollari
I.  To'yinm agan  uglevodorodlarning  fa o lligi  ularning  tuzilishiga  qan day 
bog ‘liq ?

2.  Propilen  m olekulasin ing  k islo ro d   atom i  t a ’sirid a   parch alan ish in in g 
asosiy  bosqichlari  qan day?
3.  G id ro o k sil  r a d ik a li  ta  ’sir id a   to ‘yin m a g a n   u g lev o d o ro d la r  q a n d a y  
о ‘zg a ra d i ?
4.  Propilen  molekulasining  oksidlanishi  natijasida  havoda  qan day  asosiy 
m ah sulotlar  hosil  b o 'la d i?
3.7.  Oltingugurt  birikmalarining  atmosferadagi 
kimyoviy  o ‘zgarishlari
Oltingugurtning  noorganik  birikmalari  troposferaga  asosan  antro­
pogen  m anbalardan  kelib  tushadi.  U lar  oltingugurtning  havoga  kelib 
tushayotgan  um um iy  m iqdorining  65%  dan  iborat  .  B undan  95%  ni 
oltingugurt  dioksidi  tashkil  qiladi.  Tabiiy  m anbalardan  atm osferaga 
oltingugurtning  noorganik  birikmalari  suvni  to ‘lqinlanishi  natijasida 
okean  yuzasida  hosil  bo ‘ladigan  m ayda  suv  tom chilari  va  tarkibida 
magniy,  kalsiy,  natriy  tuzlari  bor  b o ‘lgan  aerozollar  holatida  kelib 
tushadi.
Aerozollar tarkibida  magniy va  kalsiy  sulfatlari  holatidagi  oltingu­
gurtning um um iy m iqdori  44  mln.  tonnaga teng b o ‘lib,  bu  oltingugurt 
birikm alarining  um um iy  m iqdordan  30%ni  tashkil  qiladi.
Biologik m anbalardan atmosferaga oltingugurt asosan vodorod sulfid 
shaklida kelib tushadi,  uning m iqdori oltingugurtning um um iy m iqdo­
ridan  28  dan  49%  gacha b o ‘lishi  m umkin.  V odorod  sulfidning  atm os­
feraga  kelib  tushayotgan  m iqdori  va  uning  kimyoviy  o ‘zgarishlari  shu 
vaqtgacha  to ‘liq  o'rganilm agan.
Berilayotgan m a’iumotlarga ko‘ra,  okeanlar ustida H 2S ning miqdori
0,0076—0,76 m kg/m 3, kontinentlar ustida esa 0,05—0,1  m kg/m
3
 ni tashkil 
qiladi.  V odorod  sulfidni  atm osferaga  kelib  tushish  tezligini  va  uning 
troposferadagi  m iqdorini  hisobga  olganda  uni  atm osferada  yashash 
vaqti  bir  necha  soatga  teng.
K ontinentlar  ustidagi  oltingugurt  birikm alarining  m iqdori  asosan 
antropogen  m anbalardan  kelib  tushayotgan  oltingugurt  dioksidiga 
b og ‘liq.  M asalan,  Y evropa  k o n tin e n ti  m aydonining  12%  sezilarli 
darajada  ifloslanmagan  hisoblanadi.
U shbu  hududlarda  yer  sathidagi  S 0
2
  va  S 0
42
  ning  m iqdori  0,35 
ham da 
0,1
  m kg/m
3
 ga teng; 
2 2
%  m aydoni — kam  darajada ifloslangan, 
S 0 2va  S 0
42
  ning  miqdori  3,5  va  1,0  m k g /m
3
  ham da  34%  ifloslangan 
hisoblanadi,  S 0
2
  va  S 0 42-  ning  miqdori  4,0  va  1,7  m kg/m
3
  ga  teng.

Yuqori  darajada  ifloslangan  rayonlar  Yevropa  hududining  12%  m ay- 
donini  egallaydi.  Bu  yerda  S 0
2
  ning  m iqdori  10  m kg/m
3
  ga,  sulfatlar 
m iqdori  esa  30  m kg/m
3
  ga teng.
Troposferaga  tabiiy  va  antropogen  m anbalardan  kelib  tushgan 
oltingugurt birikmalari asosan oksidlanish reaksiyasiga kirishadi.  Oksidla­
nish jarayonida  asosiy  rolni  erkin  radikallar  o ‘ynaydi.
M asalan ,  vo do rod  sulfid  bir  n ech a  bosqich  o rq ali  S 0
2
  g acha 
o k s id la n a d i.  Bu  ja r a y o n   q u y id ag i  m e x a n iz m   b o ‘y ic h a   a m alg a 
oshadi:
H
2
S+OH  - > H
2
0 + H S  
HS + 0
2
  -> OH+SO 
S 0 + H 0
2
  ^ S 0
2
+ 0 H
Hosil  bo ‘lgan  oltingugurt  dioksidi  antropogen  m anbalardan  kelib 
tushgan  C Q
2
  ga  q o‘shilib  oksidlanishni  davom  etadi.  Bu  jarayon  bir 
necha  m exanizm   bo ‘yicha  amalga  oshishi  m umkin.
1. 
Gaz  fazasida  oksidlanishi.  U zoq  vaqt  davom ida  S 0
2
  ning  gaz 
fazasida  oksidlanish  jarayoni  uni  faol  holatga  o ‘tishi  va  m olekular 
kislorod  ЬДап  reaksiyaga  kirishib  S 0
3
  ni  hosil  qilishi  bilan  b oglang an 
edi:
S 0
2
  -> S 0
2
  (290nm  <к<Шпт)
S 0
2
+ 2 0
7
  - » S 0
3
+ 0
3
s o
3
+ h 2o   -> h
2
s o
4
Oxirgi yillarda  o ‘tkazilgan tajribalarga  k o ‘ra bu  mexanizm  oltingu- 
gurtning  gaz  fazasida  oksidlanishining  asosiysi  hisoblanmaydi.
Laboratoriya sharoitlarida  o ‘tkazilgan tajribalar shuni  ko‘rsatadiki, 
toza havo bilan to ‘ldirilgan fotokimyoviy kameralarida S 0
2
 ning m iqdo­
rini o ‘zgarish tezligi birinchi darajali kinetik tenglam a bilan ifodalanadi. 
Jarayonning  tezlik  konstantasi  10
"3
  s  '.  Reaksiyaning  kvant  chiqishi 
10 
3
  dan  5TO
-3
  gacha  o ‘zgaradi.
Agar  havoda  azot  oksidlari  yoki  uglevodorodlar  bo‘lsa  S 0
2
  ning 
fotokimyoviy  kameralaridagi  oksidlanish  jarayoni  tezlashadi.  Bunda 
oksidlanish jarayonida kislorod atom i va erkin radikallar ishtirok etishi 
m um kin.  Kislorod atom i S 0
2
 m olekulasini uchinchi m odda ishtirokida 
quyidagi  m exanizm   bo'yicha  oksidlaydi:

S 0
2
+ 0 + M   -> SO
3
+M
U shbu jarayonning tezlik konstantasini ham da atmosferadagi atom - 
lar  kislorod  va  uchinchi  m oddaning  m iqdorlarini  hisobga  olganda  bu 
reaksiya  asosan 
10
  km  dan  yuqorida  SO,  ning  m iqdori 
1
  m kg/  m

bo‘lganda  hisobga  olinishi  m um kin. 
10
  km  balandlikda  oltingugurt 
dioksidining  saqlanib  turish  vaqti 
1000
  soatgacha  b o lish i  m um kin  va 
30 km  balandlikda  5—10  soatgacha  kamayadi.
Atm osferaning pastki  qavatlarida  S 0
2
  ning  kislorod atom i ta ’sirida 
oksidlanishi m uhim  rol o ‘ynamaydi. Troposferada oksidlanishining asosiy 
yo‘nalishi  —  bu  erkin  radikallar  ishtirokidagi  reaksiyalar:
S 0
2
+ 0 H   + M   -> HSO
3
+M
HS
0 3
+ H
0 2
  -» SO
3
+
2
OH 
s o
2
+ h o
2
  ^ S Q 3+ O H
S 0
2
+ C H
3
0
2
  - > S 0
3
+ C H 30
O ltingugurt  dioksidining  oksidlanish  tezligi  erkin  radikallarning 
m iqdori  o ‘rtacha  b o ig a n   troposferada 
0
,
1
%  s*'  ga  teng  b o iib ,  bu  esa 
S 0
2
 ning troposferadagi  5 soat saqlanishi vaqtiga to £g ‘ri  keladi.  Sanoati 
rivojlangan  regionlarda  havoda  erkin  radikallarning  m iqdori  katta 
b o lg a n lig i  u ch u n   S 0
2
  ning  transform atsiya  jarayoni  tezlashadi  va 
1
%  s
' 1
  ga  teng b o ‘lishi  m umkin.
H osil  b o ‘lgan  oltingugurt  uch  oksidi  atm osferadagi  suv  bug‘lari 
bilan  reaksiyaga  kirishib,  sulfat  kislotasini  hosil  qiladi:
S 0
3
+ H 20  —:> H
2
S 0
4
Atmosferadagi  suv  b u g iarid a   erigan  am m iak  m etall  ionlari  bilan 
reaksiyaga kirishib sulfat kislotasiga tegishli  sulfatlarga aylanadi.  Asosan 
bu  —  am m oniy,  natriy,  kalsiy  sulfatlaridir.
2. 
Qattiq zarralar sirti yuzasida oksidlanish jarayoni. Sulfat tuzlarining 
hosil  b o ‘lishi  havodagi  m uallaq  holatda  b o ig a n   q attiq  zarralar  sirt 
yuzasida oksidlanish jarayoni hisobiga ham  amalga oshirilishi m umkin. 
Bunda  oksidlanishdan  a w a l  adsorbsiya jarayoni  amalga  oshadi,  keyin 
esa  quyidagi  kimyoviy  reaksiyasi  ketadi:
S 0
2
+ C a 0   -> C a S 0
3

Keyinchalik esa m olekular kislorod bilan reaksiyaga kirishib suffitlar 
sulfatlarga  o ‘tadi.
Q attiq zarralarning  sirt yuzasidagi oksidlanish jarayoni bu  oltingu­
gurt dioksidi  oksidlanishining ikkinchi yo‘nalishidir.
Havoda tem ir, aluminiy, xrom  va boshqa m etall oksidlari b o ‘lganda 
oltingugurt dioksidining oksidlanish jarayonlari tezlashib ketishi mumkin. 
M asalan, laboratoriya sharoitlarida o ‘tkazilgan tajribalar asosida olingan 
natijalari  shuni  k o ‘rsatadiki,  havoda  F e
2
0
3
  zarralari  b o ig a n d a   S 0

ning  transform atsiya  tezligi  100%  s
' 1
  ga  teng  b o ‘ladi.  Oltingugurtning 
bunday  transform atsiya  jarayonlari  faqatgina  yuqori  darajada  chang 
bilan ifloslangan,  tarkibida katta m iqdorda m etall oksidlari bor b o ‘lgan 
havoda  asosiy  rol  o ‘ynashi m um kin.
3. 
Atmosferadagi suv tomchilarida absorbsiya va oksidlanish jarayoni. 
Yog‘ingarchilik  vaqtida  ham d a  atm osfera  havosining  nam ligi  katta 
b o ‘lganda  oltingugurt  dioksidi  transform atsiyasining  b u   y o ‘nalishi 
asosiy  b o ‘lishi  m um kin.  Tabiiy  sharoitda  oksidlantiruvchi  m odda 
vazifasini k o ‘pincha vodorod peroksidi bajaradi.  Oksidlanishidan avval 
S 0
2
 suv tom chilarida erib gidroliz jarayoni ketadi.  Bunda hosil bo‘lgan 
eritm alarda erigan S 0
2
 bilan  H S 0 3,  S 0
32
  ionlari o ‘rtasida m uvozanat 
o 'm atila d i.  S 0
2
  ,  H S 0 3~ va S 0 32_ lam ing m iqdori m uhit k o ‘rsatkichi, 
y a’ni vodorod  ionlarining  faolligiga  bog‘liq.  p H   k o ‘rsatkichi  3,5  dan 
kam   b o ‘lganda  suvda  H S 0 3~  va  S 0 32_  ionlari  b o lm a y d i,  S 0
2
  ning 
m iqdori esa  1  ga teng b o la d i.  pH   7 gacha oshganda S 0
2
  ning m iqdori 
0  gacha  kam ayadi  va  bunday  eritm alarda  oltingugurt  asosan  H S 0 3~ 
va  S 0
32
  ionlari  holatida  b o la d i.  O ksidlanishning  oxirgi  m ahsuloti 
sifatida  sulfat  kislotasi  hosil  b o lib ,  u  keyinchalik  sulfat  tuzlariga 
aylanadi.
Suvdagi oksidlanish jarayonida  asosiy rolni O H   va  H 0
2
  radikallari 
o'ynaydi:
S 0
2
+ 0 H  +M   -> H S 0
3
 +M  
H S
0 3
+ H
0 2
  —>SO
3
+
2
OH 
S 0
3
+ H
2
0 - > H
2
S 0
4
Hosil b o lg a n   sulfat kislota asosan  aerozol holatida b o lib ,  atm os- 
feradan  y o m g lr  bilan yuvilib  tushadi.

Oltingugurt dioksidining sulfat kisiotasi va sulfat  tuzlari holatigacha 
kimyoviy  transform atsiyasi  jarayonlari  (atm osferadan  chiqib  ketishi) 
bilan  birgalikda  bu  birikm alar  yom g‘i r   suvlari  bilan  ham da  quruq 
cho'kish  yo ‘li  orqali  (tuproq,  o ‘sim liklar  bilan  kontaktga  kelganda) 
ham   atm osferadan  chiqib  ketishi  m um kin.
Keltirilgan  oltingugurtning  birikm alarining  atm osfera  havosidagi 
aylanma  harakati  sxemasi  vodorod  sulfid  va  oltingugurt  dioksidining 
transform atsiya jarayonlarini  namoyish  etadi  (16-rasm ).
16-rasm.  Oltingugurt birikmalarining atmosferadagi 
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> Moddalakning kimyoviy texnologiyasi
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo

Download 5.21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   14




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling