Sh ax siy k o m pyuter (pc pe r so n a L c o m p u t e r )


Download 119.14 Kb.
Pdf ko'rish
Sana29.09.2020
Hajmi119.14 Kb.

SH AX SIY  K O M PYUTER  (PC  -   PE R SO N A L 

C O M P U T E R )

Shaxsiy  kom pyuter  o d atd a  quyidagi  tarkibiy  qism lardan 

iborat  b o ‘ladi:

-   M onitor  (M onitor)  -   K o m p y te rd a   m a tn   va  g ra fik  

m a ’lu m o tla rn i  ta s v irla s h   ( k o ‘rish )  u c h u n   x izm a t  q ila d i. 

M onitorlar  rangli  va  rangsiz  b o 4ladi.  K om pyuter  tarqatadigan 

n u r  u m u m an   a y tg a n d a   z a ra rli,  sh u n in g   u chun  ham   b a ’zi 

k o m p y u te rla rd a   past  rad ia tsiy a   (Low   rad ia tio n )  s o ‘zlarini 

u c h ra tis h   m u m kin.  L ekin  b u g u n g i  k u n d a   u la rn in g   in son 

o rgan izm ig a  t a ’siri  to b o ra   k am ay ib   b o ra d ig a n   ru su m lari 

yaratilm oqda.  M onitornin g   asosiy  x arak teristik alard an   biri 

uning  tasvirlash  qobiliyatidir.  Tasvirlash  qobiliyati  ekranning 

gorizontali va vertikalidagi nuqtalar soni bilan beriladi. M asalan, 

14  dyumli  m onitorda  tasvirlash  qobiliyati  800x600,  15  dyumli 

m onitorda  1024x768,  17  dyumli  m o nitorda  1280x1024  va  21 

dyumli m onitorda esa 1600x1200. Bundan tashqari, monitorning 

yana  bir  x arakteristik asi  tasv irlarni  hosil  qiluvchi  piksellar 

(nuqtalar) o ‘lchovining katta-kichikligidir. Tasvirlash qobiliyati 

800x600  ga  teng  b o ‘lgan  m o n ito rla rd a   piksel  0,31m m   ga, 

1024x768 ga teng b o 4lgan m onitorlarda esa piksel 0,28 yoki 0,25 

ta teng b o ‘lishi kerak. M onitorning tez ishlashi uning adapteriga 

bog‘liq  b o ‘ladi.  M atn  rejimida  m onitorlar nisbatan  tez  ishlasa- 

da,  grafik  rejimida  u  sekinroq  ishlaydi.1



-   Sistema bloki  (System Unit) -   Sistema  bloki  odatda  yassi 

va m inora k o ‘rinishida b o ‘ladi.  Yassi tarzidagi sistema bloklari 

k o ‘pincha m onitorga asos sifatida xizmat qiladi. Kom pyuterning 

asosiy  qismlari  sistema  blokida joylashgan  b o ‘lib,  ular:  tezkor 

xo tira  (R A M   -   R and o m   Access  M em ory  -   ixtiyoriy  kirish 

m umkin  b o ig a n )  m ikroprotsessor,  qurilm alar  nazoratchilari, 

(ya’ni  kontrolerlar,  adapterlar,  elektr  m anbai  bilan  ta ’minlash 

bloki),  yum shoq  disk  qurilmasi  (F D D   -   Floppy  disk  driver),

In fo rm a tik a ,  In fo rm a tsio n   texnolo g iy alar.  M .M .  A ripov,  J .O ‘. 



Muhammadiyev.  Toshkent  D avlat  Yuridik  Instituti.  2004.  13-bet.

4


qattiq  disk  qurilmasi  (H D D   -   H ard  disk  driver),  faqat  o ‘qish 

uchun m o ijallan gan  lazer disk qurilmasi (CD ROM  -  Com pact 

Disk  R ead  Only  M em ory),  o ‘ch irib/yoqish  tugm asi,  Reset 

(q a y td a n   y o q ish )  tu g m a s i,  s h in a la r,  m o d em   va  b o s h q a  

qurilmalar.  Sistema  blokiga  uning  parallel  (LPT)  va  ketm a-ket 

(C O M )  p o rtla ri  o rq ali  k o ‘p lab   tash q i  q u rilm a la rn i  u lash 

m um kin.2

-  Klaviatura (Keyboard) -  harflar va sonlarni kiritish, kursorni 

boshqarish  va  menyularni  tanlash  uchun  klavishlar  to ‘plami.



-   Sichqoncha  (Mouse)  -   k u rso rn i  b oshqarish,  m enyu  va 

boshqa birliklarni tanlash, dasturlarni boshlash, rasm lar chizish 

va  hokazolar  uchun  q o ‘llaniladi.

Monitor




  Karnay

X

Sichqon


In fo rm a tik a ,  In fo rm a tsio n   texnolo g iy alar.  M .M .  A ripov,  J .O ‘. 

M uhammadiyev.  Toshkent  D avlat  Y uridik  Instituti.  2004.  11-bet.

5

Sistema



bloki

XO TIR A

Xotira -  kom pyuterda  program m alar  va  berilganlarni,  amal 

natijalarini saqlaydigan qurilma. X otiraning turlari k o ‘p: tezkor, 

doim iy,  kesh,  tash q i,  video  va  b o sh q a la r.  B archa  tu rd a g i 

xotiralar  uchun  muhim  tushuncha  uning  hajmidir.

1  bit  =  eng  kichik  xotira  birligi.

1  bayt  =  8  bit,  0  dan  255  gacha  b o ‘lgan  raqam lardan  birini 

yoki  bitta  istalgan  harfni  saqlash  imkoni.

1  K ilobayt (Kb) =  1024 bite,  o ‘rtacha  150 ta so‘z yoki  32x32 

pikselga  teng  b o ig a n   rasmni  saqlash  imkoni.

1  M egabayt  (Mb)  =  1024  kb,  o ‘rtacha  300  sahifadan  iborat 

m atnni  yoki  bitta  foto  rasmni  saqlash  imkoni.

1  Gigabayt (Gb) =  1024 mb, o ‘rtacha bitta to iiq  video filmni 

saqlash  imkoni.

-  Tezkor  xotira -  Ingliz  tilida  RA M   (Read Access  Memory) 

y a ’ni  ix tiy o riy   k iris h   m u m k in   b o ‘lg an   x o tir a   d e y ila d i. 

Kom pyuterning muhim qismi b o ‘lib, protsessor undan amallarni 

bajarish uchun programma, berilganlarni oladi va amalni bajarib, 

natijan i  yana  u n d a  saqlaydi.  K o m p y u ter  o ‘chirilsa,  tezkor 

xo tirada saqlanayotgan program m alar va berilganlar yo‘q b o ‘lib 

ketadi.

-  Doimiy xotira -  K om pyuterlarda berilganlar unga avvaldan 

joylashtirilgan doimiy xotira (BIOS -  Basic Input-O utput System

-   k iritish   ch q a rish n in g   asosiy  sistem asi)  m avjud.  B unday 

xotiradan  faqat  o ‘qish  mumkin.  Shuning  uchun  ham  u  ROM  

(Read  Only  Memory)  deb  ataladi.

-  Kesh xotira -  kompyuterning ishlash tezligini oshirish uchun 

is h la tila d i.  U  te z k o r  x o tira   va  m ik ro p ro ts e s s o r  o ra s id a  

joylashgan  b o ‘lib,  uning  yordam ida  am allar  bajarish  tezkor 

xotira  orqali  bajariladigan  am allardan  ancha  tez  bajariladi. 

Shuning  uchun  kom pyuter  xotiraning  k o ‘proq  ishlatiladigan 

qismi nusxasini kesh xotirada saqlab turadi. M ikroprotsessorning 

xotiraga m urojaatida, avvalo, kerakli program m a va berilganlar 

kesh  xotirada  qidiriladi.



-   V ideoxotira  -   v id e o x o tira   m o n in o r  e k ra n ig a   vid eo 

m a’lumotlarni (videotasvirlarni) saqlab turish uchun ishlatiladi.

6


Shuni aytish lozimki,  videotasvirlar (ayniqsa  rangli)  kom pyuter 

xotirasida k o ‘p joy egallaydi.  Shuning uchun video xotira hajmi 

qancha  katta  b o ‘lsa,  shuncha  yaxshi,  albatta.

M IK R O PR O T SE SSO R   Q UVVATI

Mikroprotsessor  quvvati 

-   bu  uning  tezligi  va  ichki  xotirasi 

hajm iga  b o g ‘liqdir.  M a ’lum otlar  ishlanayotgan  vaqtida  ular 

qayergadir saqlanib borishi kerak.  Bu vazifani m ikroprotsessor 

y a’ni  chip  orqali  amalga  oshiriladi.  Agar  m a’lum otlar  chipga 

saqlansa  unga  kirish  va  undan  foydalanish  imkoni  tezlashadi 

va qulaylashadi.  M ikroprotsessorning  quvvati  Gerts  (Hz)  bilan 

o ic h a n a d i.  1Hz  davriy  ja ra y o n   ch asto tasi  b o ‘lib,  b unda  1 

sekundda  protsessning  1  sikli  am alga  oshadi.  G erts  k arrali 

birlik larda  ham   ifodalanadi  -   kilogerts  (1  K G ts  =  103G ts), 

megagerts  (lM G ts  =  106Gts)  va  h.k.

SO FTW A RE  -   K O M PY U T E R N IN G   PR O G R A M M A  

T A ’M IN O T I

K o m p y u te rn in g   p ro g ra m m a   t a ’m in o ti  ik k ita   g u ru h g a  

b o ‘linadi:  operatsion  sistema  va  amaliy  program m alar.

Operatsion sistema -  bu sistema kom pyuterni tashkil etuvchi 

qurilm alar  (Hardware)ni  eng  quyi  pog‘onada  boshqaradi.  Bu 

kom pyuterga  m a’lum otlarni  qanday  saqlashni,  diskka  qanday 

yozishni  va  diskdan  qanday  o ‘qishni,  ekranda  m a ’lum otlarni 

q a n d a y   aks  e ttir is h lik n i,  s ic h q o n c h a   va  k la v ia tu r a d a n  

m a ’lu m o tla r n i  q a n d a y   o lish lik   va  h .k .  la rn i  b u y u ra d i. 

Shuningdek,  operatsion  sistema  foydalanuvchi  va  kom pyuter 

o ra s id a   b e v o s ita   m u lo q o t  o ‘r n a tis h n i,  k o m p y u te rn i 

b o s h q a ris h n i,  fo y d a la n u v c h i  u c h u n   q u la y lik   y a ra tis h n i, 

kom pyuter  resurslaridan  oqilona  foydalanish  va  hokazolarni 

ta ’minlovchi  program m alardir.

-  

Windows -  bugungi  kunda  eng  keng  tarqalgan  operatsion 

sistemadir.  M icrosoft kompaniyasi tom onidan ishlab chiqilgan. 

Bugungi kundagi 90% shaxsiy kom pyuterlar shu sistema asosida


ishlaydi desak m ubolag‘a b o 4lmaydi. Ushbu kitob ham Windows 

XP  operatsion  sistemasiga  yo‘naltirilgan.



-   Linux  -   W in d o w sd a n   k o ‘ra   y a n a d a   s a m a ra li  va 

ishonchliroqdir.  K o ‘pchilik  Internet  bilan  ishlaydiganlarning 

asosiy tanlovidir. Lekin Linux operatsion sistemasiga tushadigan 

amaliy  program m alar  bugungi  kunda  kamdir.



-   Mac  OS  -   Apple  ning  operatsion  sistemasidir.  Bu  ham  

W indow sdan  yanad a  sam arali  va  ishonchliroqdir,  lekin  bu 

sistema  faqatgina  Apple  com pyuterlarida  ishlay  oladi.

ESLATMA!  '

Inglizcha  PC  qisqartmasi  ya’ni  shaxsiy  kompyuter  atamasi 

bugungi  k u nd a  k o rx o n ala r,  m u assasalar,  oliy  o ‘quv 

yurtlarida,  shuningdek,  shaxsiy  foydalanishdagi  asosan 

Windows  operatsion  sistemasi  bilan  ta ’m inlangan  IBM 

rusumiga  mos  oddiy  kompyuterga  ham,  noutbukka  ham 

qo‘llanilib kelinmoqda.



AM ALIY  PR O G R A M M A L A R

Amaliy  programmalar  -   predm et  sohadan  olingan  alohida 

m asalalar  va  ularning  t o ‘plam ini  yechish  uchun  q aratilg an  

b o ‘lib, amaliy m asalalarni yechish uchun m o‘ljallangan. Bunday 

program m alar majmui amaliy programmalar paketi deb ataladi.



-   Matn  bilan  ishlovchi  programmalar  -   m atn d a n   ib o ra t 

fayllarni  tashkil  etish  ta  tahrir  etish  uchun  q o ‘llaniladi.  Oddiy 

arizalardan,  aloqa  xatlaridan   to rtib   k itoblargacha  shu  kabi 

dasturlarda ishlanadi.  Eng keng tarqalgan  m atn  bilan  ishlovchi 

dastur  bu  -   M icrosoft  W ord.

-  Jadvallar bilan ishlovchi programmalar -  masalan, M icrosoft 

Excel  raq a m la r  va  u lar  ish tiro k id ag i  h iso b -k ito b lar  uchun 

q o ‘llaniladi.  Bu  kabi  program m alar  asosan  biznessda  hisob- 

kitob,  hisobot  qilish  uchun  q o ‘llaniladi.



- M a ’lumotlarni boshqarish tizim i-masalan, Microsoft Access 

m a ’lu m o tla rn i  yig‘ish  va  saq lash   h am d a  k erak  b o ‘lg an da 

ulardan foydalish imkonini beradi.  M asalan, ishchilar/mijozlar/ 

talabalar  ro ‘yxatini  yuritish  uchun.



-  Taqdimot  programmalari 

-   M icrosoft  PowerPoint  kabi.



-   Grafik  bilan  ishlash  programmalari 

-   A dobe  Illustrator 

dasturini  misol  qilib  keltirish  m umkin.  Rasm lar  va  grafiklar 

bilan  ishlash  uchun.



-   Y o 6llovchi 

-   In te rn et  E xplorer,  O u tlo o k   Express  kabi 

“Dunyo  to ‘ri”  (www)ga  kiruvchi  program m alar.

ESLATMA!


Amaliy dasturlar m a’lum bir operatsion sistemalarda ishlash 

uchun  ishlab  chiqiladi.  Bu  dasturlar  operatsion  sistemaning 

biroz eski versiyasiga ham tushishi mumkin.  Masalan, Offise 

XP dasturlar paketi Windows 98 operatsion sistemasida ham 

ishlashi  mumkin.  Lekin  ular  tamoman  boshqa  operatsion 

sistemada  ishlay  olmaydilar,  masalan  Apple  da.  Ular  biroz 

eski o p eration  sistemadir.

ISH  STOLI

W indows  -   Foydalanuvchining  G rafik  Interfeysi.  M axsus 

tayyorgarlikka ega  b o ‘lmagan  kom pyuterdan  foydalanuvchilar 

uchun  m o4ljallangan  operatsion  tizimdir.  Bu  sichqoncha  bilan 

ish  stoli  ustidagi  y o rliq larn i  belgilash  o rq ali  k o m p y u tern i 

boshqarishni  bildiradi.  Y a ’ni,  kom pyuterda  ishlashingiz  uchun 

maxsus  buyruqlar  yozishingizga  hojat  yo ‘qdir.

Windows  dizainidagi  muhim  holatlardan  biri  shundaki,  siz 

ekrandan  odatdagi ish stolingiz  kabi  foydalanishingiz mumkin. 

Y a’ni  hujjatlar,  asboblar,  yozuv  qog‘ozlari  va  shu  kabilar  ish 

stolingizda  joylashganidek  kom pyuter  ekranida  ham   ishlash 

uchun  kerak  b o ‘lgan  m a’lum otlar joylashtiriladi.

9


Ish  stoli -  siz fonini,  rangini, 

papkalaming joylashish tartibini

Yorliq -  dasturlarga,  fayllarga, 

papkalarga tezlkor kirish.

Menyu paneli -  dastuming 

buyruqlariga kirish  imkonini.

Clock -  bu yerdan soat va 

sanani to^rilashingiz mumkin.

Dastur oynalari -  o ‘zingizga 

mos tarzda o ‘lchami va 

joylashish tarzini 

o ‘zgartirishingiz mumkin.

Start -  bu yerdan istagan 

dasturingiz,  faylingizga 

kirish imkoniga egasiz

Quick launch 

toolbar -  kerakli 

dasturlarga 

tezkor kirish usuli.

Taskbar -  dastur 

ishlayotganda bu yerda 

dastur belgisi mavjud 

bo‘ladi.  Shu orqali siz 

dastumi  aktiv holatga 

keltirishingiz mumkin.

SIC H Q O N C H A   BILAN  ISH LA SH

Sichqonchani  boshqarishni  o ‘rgan- 

m aguningizcha  siz  W indow sda  qulay 

ishlay  olmaysiz.  K ursor joylashtirish, 

m e n y u la rn i  ta n la s h ,  o b y e k tla rn i 

siljitish,  ularning  hajmini  o ‘zgartirish 

va  bo sh qalar  uchun  asosan  sichqon- 

chadan  foydalaniladi.

H o zird a  sichq o nchalarn in g   asosan  ikki  xil  turi  m avjud. 

B irininig  o stida  sh arch asi  b o ‘ladi.  S ichqonchani  h a ra k a t- 

lan tirg anin g izda  sh archa  h a ra k a tla n ib   ichkaridagi  sensorli 

sharchalarni  aylantiradi,  bu  esa  kursorga  h arakatni  uzatadi. 

Bunday  sichqonchalarning  q attiq  yuzada  h a ra k a tla n a   olishi 

biroz  m ushkul.  Shuning  uchun  sizga  maxsus 



mouse  pad 

deb 


ataladigan  yostiqcha  zarur  b o ‘ladi.  Sichqonchaning  yana  bir

10


turi  bu  infrared  nuri  bilan  ishlaydigan  sichqonchalardir.  U lar 

ostdagi  harakat  m aydonini  infrared  qizil  nuri  orqali  aniqlaydi 

va  shunga  k o ‘ra  k urso rn i  bosh q arad i.  Shuning  uchun  ham  

bunday  sichqonchalar  bilan  rasm li  yuzada  ishlashlik  oddiy 

yuzada  ishlashdan  k o cra  qulayroqdir.

Sichqonchaning  amallari:

Ko‘rsatish 

-  kursorni  harakatlantirib  obyektlarni k o ‘rsatish.



Chap tugmani bosib, kerakli faylni yoki menyudagi buyruqni 

tanlash.


0 ‘ng  tugmani  bosib,  b uyruqlar  m enyusini  ochish.  U shbu 

buyruqlar  menyusi  ostidagi  faylga  tatbiq  qilina  oladi.



Ikki  marta  bosib,  dasturni  ishga  tushirish.

Sudramoq -  chap tugmani bosgan holda istagan tarafingizga 

sudrab,  kerakli  obyekt  hajm ini  kattalash,  kichiklashtirish  va 

h.k.

Sudramoq va joylashtirmoq -  kerakli obyektni sichqonchaning 

chap  tugmasini  bosib  turgan  holda  joyini  o ‘zgartirib,  kerakli 

joyga  yetganda  esa  chap  tugmasini  q o ‘yib  yuborib  o ‘sha  yerga 

joylashtirish.



K LA V IA TU R A

W indow s  X P  da  k o ‘p  a m a lla r  sic h q o n c h a   y o rd a m id a  

osongina  b ajarilad i,  lekin  m a ’lu m o tla r  k iritish   esa  asosan 

klaviatura  orqali  am alga  oshiriladi.  Shuningdek,  klaviatu ra 

sichqonchaning  vazifalarini  ham   bajarishi  mumkin.  M asalan:

Funksiya  klavishlari

B a ’zi  a m a lla r  fu n k siy a  k lav ish la ri  o rq ali  ham   am alga 

oshirilishi mumkin. M asalan, FI  tugmasi orqali “Y ordam ” tizimi 

ishga  tushirilishi  mumkin.



Boshqaruv  to^plami

Y o ‘nalish  millari  sichqoncha  o ‘rniga  kursorni  kerakli joyga 

h a r a k a tla n tir a   o la d i.  B u la rd a n   ta s h q a r i  y a n a   b o s h q a

11


Escape

Tab

Caps  Lock

Fl-Help/Yordam

Backspace

Enter

Insert

Delete

Num  Lock

0   0 0 0 0   0 0 0 0   0 9 0 0   0 0 0  [

F l f i n n n n n n n n n r i F -

0 0 0 0 0 O 0 0 0 0 0 0 E

|cw~][aiiiirir

AltCr 


Ctrt

□00


0 O 0


0 0 0 C

□ 0 0 f


ooo:

□ □ □ [


a

n

:



Ctrl

Alt 

Arrows 

Enter

Shift 

Raqamlar bloki

Start

tu g m alarn in g   vazifalari  va  qisqa  y o ‘l  klav ishlari  h aq idag i 

m a’lum otni  1-Ilovadan  olishingiz  mumkin.

[Esc| -  m uam m odan qoching.  N o to ‘gri tanlovni bekor qilish 

uchun  q o ila n ila d i.



|Tab)  -   ekrandagi  obyektlar  o ‘rtasida  harakatlaning.

[Caps Lock) -  bir nechta k atta harflardan foydalanish  uchun 

q o ‘llang.



[Shift] -  k atta harflardan va  turli  xil  belgilardan  foydalanish 

uhun  q o ‘llang.



[Ctrl] yoki [Contrai] -  bohsqa klavishlar bilan birga q o ‘llanilib 

turli  xil  buyurqlar  berish  uchun  foydalaniladi.

va  e k ra n d a g i 

tu g m a la ri  ayni  v azifan i

bajaradi.

[Alt]  -   [Ctrl]  kabi  boshqa  tugm alar  bilan  birga  q o ‘llaniladi. 

[Backspace]  -   bitta  oldingi  belgini  o 4chiradi.

[Delete]  -   fa y lla rn i,  p a p k a la rn i  va  e k ra n d a g i  b o sh q a  

obyektlarni  o ‘chirish  uchun  q o ‘llaniladi.

12


M E N Y U L A R

Menyu  -   bu  biror  operatsiyani  bajarish  imkonini  beruvchi 

buyruqlar  m ajmuidir.  M a ’lum  bir  menyuga  kirish  uchun  uni 

sichqoncha  bilan  bosishlik  yoki  Alt  va  tagiga  chizilgan,  odatda 

bosh  h arfn i  b irg a lik d a   bosish  kerak .  M en yudan  b iro r  bir 

buyruqni tanlash uchun esa uni sichqoncha bilan  bosishlik yoki 

tag ig a   ch izilg an   h a rfn i  b o sish lik   k e ra k .  M e n y u d ag i  bazi 

b u y ru q la r  “ p e re k ly u c h a te l”  k a b id ir.  U la rn i  b o s is h lik   u 

bajaradigan  funksiyani  yo  aktiv  yo  passiv  holatga  keltiradi. 

K o ‘pincha ularni oldida  V kabi belgi mavjud b o ‘ladi.  ►  belgisi 

esa  yana  boshqa  bir  menyu  davom   etishini  bildiradi.  Agar  siz 

...  n u q tali  bu yruq n i  tan lasan giz  un d a  qarsh ingizda  sizdan 

yanada k o ‘proq m a’lumot olishlik  uchun dialog qutisi ochiladi.

M enyular ekranda joylashishiga k o ‘ra vertikal va gorizontal 

menyularga  b o ‘linadi.  D astur  oynalarining  menyusi  gorizontal 

bolib,  u  Sarlavha  satrining  tagida joylashgandir.

V e rtik a l  m enyu  -   y u q o rid a n   p a stg a   q a ra b   och ilu v ch i 

menyudir.  W indowsda  vertikal  menyuning  boshqa  k o ‘rinishi, 

suzib  chiquvchi  deb  nom langan  va  pastd an  yuqoriga  qarab  

ochiluvchi  k o ‘rmishi  ham  ishlatilgan.  Tizimning  asosiy  Start 

(Пуск)  menyusi  ana  shunday  menyudir.

tki  menyuni  ochish 

l  sichqonchani  buyruq 

ustiga keltiring.

D ialog qutisini 

oching.

Buyruqni yoki 

(A lt)+(V ) ni  bosing.

13


Kerakli  panel  nomini 

bosib uni  oching.

Themes  Desktop  Screw Save*  Appearance  Seings

A (heme ts a background pbs a set of sounds, com, and other elements 

to help you per sonatee your computer with one 



cbck

Theme


Sample

*

14


Dialog  qutilari

___ _ 


U lar  odatda  quyidagilarni  o ‘z  ichiga  oladi:

OK 


j  Buyruqni  bajarishni  amalga  oshirish 

uchun  q o ‘llaniladi;

~rrrr~“ |  Tanlangan  holatlarni  tatbiq  etish  uchun 

---- --- 

q o ‘llaniladi;

Cancel


Bekor

qilish;


Yordam ;

Tabs  and  panels

(yorliqlar  (ilmoqli  quti)  va  panellar)

Ba’zi dialog qutilari bir qancha imkoniyatlarni taklif qiluvchi 

panellardan  iborat  b o ‘ladi.  Bular  yuqori  qism da  joylashgan 

yorliqlar  (tabs)  bilan  belgilanadi.  Y orliq  tanlash  bilan  uning 

panelini  aktiv  holga  keltiriladi.  O datda  har  qanday  panelda

ham [ 

QK 


|  tugmasini  bosishlik,  butunlay  dialog  qutisidan

chiqib  ketishlikni  ta ’minlaydi.  M a ’lum  bir  paneldagi  ishlarni

tugatib,  boshqa  panellarga  ham  o ‘tishni  istasangiz  j 

Appfy 


tugmasidan  foydalaning.

Check  boxes:  nazorat  qutilari

Bunda  sizga  bir  qancha  tanlov  imkoniyati  berilib,  ulardan 

istaganingizcha  tanlash  imkominingiz  mavjud  b o ‘ladi.

Q u tic h a n in g   k u lra n g   r a n g d a   b o 6lish lig i,  q u tic h a d a n  

foydalanish  im koni  o ‘sha  h o la t  uchun  m avjud  em asligini 

bildiradi.

Bu yerda ikkita variant tanlang 

Si**


EDfibom 

□  iw o-sided

15


Radio  buttons:  Radio  tugmalar

Bular  “yoki”  tarzida  v arian tlar  tak lif  qiladi.  Y a ’ni  tak lif 

qilingan  im koniyatlarda  bittasinigina  tanlashimiz  mumkin.

Coloring


Ofheckmboard

------*EwSkto

OQneCoi»

Faqatgina bitta variant 

tanlana oladi.

Drop-down  lists:  drop-down  sahifasi

Agar menyuning chekkasida  quyiga  qaragan  mil  b o ‘lsa,  uni 

bosib  bir  qancha  im koniyatlar  ro ‘yxatini  oching.  R o ‘yxatdan 

istalgan  birini  tanlashingiz  mumkin.

Bu yemi bosing.

Shape


Cube

M

ICube

T etf^hedion

Pyramids

Cyfcnde*

-SfiffiS  ___

Ro‘yxatdan tegishli 

birini tanlang.

Sliders:  slayderlar

K o ‘rsatkichni harakatlantirish orqali kerakli m iqdor/darajani 

tayinlab  olishingiz  mumkin.

Sqe

Smafter


?

Larger


Slaydemi  sudrang.

16


Context  menus:  Kontext  menyular

K o n te k s t  m enyu  -   suzib  ch iq u v c h i  m e n y u la rn in g   bir 

k o ‘rinihsi  b o ‘lib  oynaning  ixtiyoriy  joyida  sichqonning  o ‘ng 

tugmasini bosish yordam ida  ochiladi.  Bu  menyu bandlari  qaysi 

element  ajratilgani,  qanday  operatsiya  bajarilayotgani  va  shu 

kabi holatlarga bog‘liq holda o ‘zgaradi. Misol uchun agar  Word 

m a tn la r n i  ta h r ir la s h   d a s tu r id a   b iro r   s o ‘zni  a jr a tib , 

sichqonchaning o ‘ng tugmasiga bosilsa,  nusxa olish, k o ‘chirish, 

qirqish  o p eratsiy alarin i  yoki  o ‘sha  s o ‘zni  fo rm a tlash tirish  

operatsiyalarini (shriftni,  abzasni form atlashtirish buyruqlarini) 

tanlash  m umkin  b o ‘lgan  menyu  paydo  b o ‘ladi.  Excel  da  ham 

shunga  o ‘xshash.  U nda  filtrlash,  saralash  kabi  operatsiyallar 

ham   p a y d o   b o ‘ladi.  S h u n d ay   q ilib   sic h q o n c h a n in g   o ‘ng 

tugm asini  bosgach,  siz  o ‘sha  o nda  ajratilgan  elem ent  bilan 

b o iad ig a n   ehtimoli  k o ‘proq  operatsiyalar  nomlarini  o ‘z ichiga 

olgan  m enyuga  krishingiz  m um kin.  O d atd a,  W indow sning 

a n ’a n av iy   tizim li  m en y u sid a n   fo y d a la n ish g a   q a ra g a n d a , 

kontekst menyu yordami bilan buyruqlarni bajarish qulayroqdir. 

Quyida  ikki  xil  nam una  berilgan:

Open


Ed*

New


Print

Сохранить как...

Medialnfo

0  

Сканировать программой ESET N0032 Antivirus

Расширенные функции 



Щ

Отправить через MaS.Ru Агент... 

Орел With 



^Добавить в архив...

Щ  Добавить в архив "Draft Invitation let ter. г ar"

S  Добавить в архив и отправить no e-mail...

ШДобавить в архив "Draft Invitation letter.rar“ и отправить по e-mail

‘Я. Unlocker

Send То 

\

Cut


Сору

Create Shortcut

Delete

Rename


Properties

U shbu  kontekst 

menyu  orqali 

fayllarni  ochish, 

yangi  fayl  tashkil 

qilish,  qidirish, 

nusxa  k o ‘chirish 

va  h.k.ni  bajarish 

m um kin.

17

Ш



Ushbu  menyu 

orqali  sana/soatni 

o ‘zgartirish  bilan 

birga,  ekrandagi 

obyektlarning 

joylashish  tartibi 

ham  

0‘zgartirilishi 



m um kin.

Properties:  Xususiyatlar

Aksariyat  m enyularning  Properties  (Свойства -  Xususiyat) 

bandi  b o ‘ladi.  D ialog  qutisining  m azm uni  ham   objektning 

tab iatidan   kelib  chiqadi.  Shortcut  (Ярлык  -   Y orliq)  uchun, 

m asalan quyida k o ‘rsatilgan A crobat Reader da Shortcut paneli 

m avjud  b o ‘lib,  u  program m a  bilan  m avjud  aloqani  tartibga 

soladi.  G eneral  (О бш ий  -   U m um iy)  paneli  deyarli  barcha 

panellarda  mavjud  b o ‘lib,  u  tegishli  faylga  ta ’rif beradi.



Ba‘zi xususiyatlar  faqat 

ma‘lumot uchun.

Ba‘zilari  esa o ‘zgartirilishi 

mumkin.

Acfob.it, kfNirtpr S.0 Pfftpv

Genet«!  Shortctf  Con?>afab%;

T «get 

AupiMhon


T arget beaten

T «çet 


Ш ЕШ ЯЯИ

Start ct 

'CVPHvrnFiMNAdobeSAcMbetSfARMd»''

Shortcut key 

None

R u r 


Normal wrxtow

Zommeri

[  Chenge tcgn~~]  f~Advar>oed

OK 


j  ( 

c***

Toofcars 

Adjust Date/Time



Customize Notifications...

Cascade Windows 

Tie Windows Horizontally 

Tie Windows VerticaSy 

Show the Desktop

Task Manager

✓  Lock the Taskbar 

Properties

18


Start  menyusi

C hapdan  pastdagi 



t / f f i t r *  

j  tugmani bosishlik  bilan  Start

menyusi  ochiladi.

Start  menyusida  asosan:

-  All  Program ms  (Barcha  D asturlar);

-   My  Documents  (Mening  Hujjatlarim);

-   My  Recent  Documents  (Mening  yaqindagi  hujjatlarim);

-   Control  Panel  (Boshqaruv  paneli);

-   Help  and  Support  (Yordam   va  M adad);

-   Search  (Qidiruv);

-   Log  o ff...  (Chiqish);

-   Turn  O ff Com puter  (K om pyuterni  o ‘chirish).

Bulardan  tashqari,  Start  menyusida  eng  k o ‘p  q o ‘llanadigan

dasturlaringiz  ham  saqlanib  qoladi.  M a’lum  bir  vaqtdan  so‘ng 

ular avtom atik tarzda boshqalariga o ‘zgarib turadi.  N echta ana 

shunday  dasturni  menyuga  kiritib  borishlikni  o ‘zingiz  belgilab 

q o ‘yishingiz  mumkin.

[■  .......^

 



-



♦ 

Administrator

£|  S(»der 

Stäwe

My Documents

Medka Player Classic

Ooper*

^

 Fax* Reader



J y   My Picture* 

J j

  My Musk

Total Commender

V ^ J  My Convputer 

«nvsweeper



My Network Places

f j *  Control Psme! 

>

Set Program Access »id  



W   Defaults

f Ä   Connect £o 

 

Printers «and Faxes



yelp and Support 

Search


All Programs  ^

O S


mh

...


&

 

f<3^ VnC#C ofnpo^\'



U start

19


M ening  Start  menyuyim  bilan  sizniki  farqlanishi  mumkin. 

Chunki  Start  menyusini  har  kim  o ‘z  xohishiga  k o ‘ra  sozlashi 

m um kin.

ESLATMA!


Windowsning  barcha  dasturlarida  yaratilgan  har  qanday 

faylga  nisbatan  “document”  (hujjat)  atamasi  qoilaniladi. 

Bunga Word hujjatidan tortib oddiy rasmlar va video fayllarga 

ham hujjat deyiladi.



Running  a  program:  Dasturni  ishlatish

K o m p y u te rin g iz d a g i  b a rc h a   d a s tu r la r ,  sh u n in g d e k , 

keyinchalik  o ‘rnatilgan  dasturlar  ham  All  Programms  (Barcha 

dasturlar)  dan  joy  oladi.  U lardan  istaganingizni  tanlab,  o ‘sha 

dasturni  ishga  tushirishingiz  mumkin.

D a stu r  shu n ingd ek   o ‘sha  d a stu r  to m o n id an   y aratilg an  

hujjatni  tanlash  bilan  ham   ishga  tushirilishi  mumkin. .Yaqinda 

q o ‘llangan  h u jjatlarn in g   r o ‘yxati  esa  My  recent  documents 

(Mening  yaqindagi  hujjatlarim )  papkasida  saqlanadi.

3

1.  START ni 



bosing.

2.  Sichqonchani 

A ll  Programms 

ustiga keltiring.

20


Muhim  qadamlar

Pactiirni  ishlatish

1.  P f c / Ä   j   ni  bosing;

2.  All  Programms  (Barcha  dasturlar)  ga  kiring;

3.  Q ism   m en y u g a  o ‘tish   u c h u n   is h la m o q c h i  b o 'lg a n  

dasturingizni  tanlang;

4.  Qism  menyudan  dastur  nomini  tanlang;



Hnjjatlardan

5.  Î E à ir ' 

ni  bosing;

6.  My  recent  documents  (Mening  yaqindagi  hujjatlarim )  ga 

kiring;

7.  Ishlamoqchi  b o ‘lgan  faylingiz  nomini  bosing.



ESLATMA!

Dasturlar  shuningdek  ish  stolidagi,  masalalar  panelidagi

yorliqlar  yoki  ish  stoli  aktiv  holatida  sichqonchaning  o ‘ng

tugmasini bosib, konteks menyu orqali ham ishga tushirilishi

mumkin.

Logging  off  and  on:  Kirish  va  chiqish

W indow s  X P  bir  qan ch a  fo y d alan u v ch ilar  foydalanishi 

mumkin  b o ‘lgan  tizimdir.  Bundan  tarm oqda  foydalanish  bilan 

birga, bir kompyuterni bir necha kishi xavfsiz tarzda foydalanishi 

ham   m um kin.  F o y d a lan u v c h ila r  W indow s  sistem asi  ishga 

tu sh g a n d a   “ log  o n ”  o r q a li  o ‘z la rig a   te g ish li  b o ‘lg an  

foydalanuvchini  tanlashlari  kerak.  0 ‘zingizga  tegishli  b o ‘lgan 

ishni tugatganingizdan so‘ng, yoki kom pyuterni o ‘chiring, yoki 

0 ‘zingiz  ishlab  tu rg a n   fo y d alan u v ch i  tizim idan,  h u jja t  va 

dasturlaringizni  himoya  qilish  uchun  chiqib  keting.



Ishni ma Mum 

muddatga to‘xtatib 

turish.

Download 119.14 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling