T o s h k e n t m o L iy a I n s t I t u t I


Download 40.61 Kb.
Pdf ko'rish
bet16/18
Sana15.02.2017
Hajmi40.61 Kb.
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   18

Axborot tushunchasi
Axborot  to ‘g'risidagi  birinchi  m a’lum ot  XX  asrning  yigirmanchi 
yillaridan boshlanadi.  K o‘proq  1948-  yildan boshlab.  bu tushunchaga 
jid d iy   e ’tib o r   q a r a tild i.  S ab ab i,  K .E .S h e n o n ,  R .A .F is h e r  va 
N .V innerlar  axborotning  statistik-m iqdoriy  jihatlarini  (bir-biridan 
habarsiz  holda)  aniqladilar.  Bu  o 'rin d a   K .E.Shenonning  “Aloqaning 
m atem atik  nazariyasi”  asari  katta  rol  o'ynaydi.  Ayni  shu  davrlarda 
N .V in n e rn in g   h a m   “ H ayvon  va  m a s h in a ” ,  “ K ib ern etik a  yoki 
boshqarish"  nom li  asarlari  e ’lon  qilingan  edi.  Bu  asarlarda  asosan, 
axborotning  nazariyalari  haqida  fikrlar  yuritildi.  Natijada  “A xborot” 
g 'o y a s i  te z   r iv o jla n d i.  A x b o ro t  tu s h u n c h a s i  “ k ib e r n e tik a ” 
tu sh u n ch asid an  kengroq  tushunila  boshlandi.  Aslida  esa  axborot 
kibem etikaning bir qismi sifatida faoliyat  ko‘rsatdi.  M a'lum ki,  axborot 
h ar  bir  fanda,  hodisada,  jarayonda  bor.  Kibernetika  esa  aloqalarda, 
boshqarish  sistem asida  faoldir.  Axborot  tushunchasi  keng  sohalarni 
qam rab  oladi.  U  fan,  tabiat,  jam iyat,  inson  tafakkuri  talablarini 
o'rganish  uchun,  ijod,  ilmiy  ijod  uchun  katta  aham iyatga ega.
“A xborot”  tushunchasi  boshqa  tu shu nchalardan  ajralib  qolgan 
tu sh u n ch a  em as.  U   “ b ilish",  “b ilim ” ,  “ m ujassam lik” ,  “b o rliq ” ,
151

“ a lo q a” ,  “ in 'ik o s”  “ o lx sh ash lik '\  “sabab",  “taraqq iy o t” ,  “sistem a” , 
“ stru k tu ra”  tu sh u n ch alari  bilan  aloqada,  bog‘lanishdadir.
“A x b o ro t”  tu s h u n c h a s i  keng  qirrali  b o ‘lganligi  u c h u n   uning 
xususiyatlaridan  kelib  chiqib,  falsafiy  kategoriya  sifatida  h a m   tahlil 
qila  boshladilar.  A m m o  bu  m asala  m unozaraligicha  qolib  ketm oqda. 
Ayni  paytda  falsafa  —  axborot  tushunchasi  uchun  ham   m etodologiya 
vazifasini  bajaradi.  A xborot  tushunchasi  ham   boshqa  tu sh u n ch alar 
kabi  o ‘zining  kelib  chiqishi,  rivojlanish  tarixiga  ega.  Insoniyat  paydo 
b o ‘lgandan boshlab atrofidagi narsa va hodisalarga m unosabat bildirish 
u ch u n ,  aw alo ,  m a ’lum otga  ega  b o iish n i  istaydilar.  D em ak,  axborot 
tevarak-atrofdagi  turli  xil  m anbalardan  to ‘plangan  om illar b o ‘lib,  bu 
bilim lam ing qayta  izhor qilish  ham dir.
Axborot  ilmiy ijod  uch un   m etodologik aham iyatga ega.  U ni  to ‘g ‘ri 
tahlil  qilish  ilmiy ijodning rivojlanishiga  asos b o ‘ladi.  Shu  bilan  birga, 
axborot  tushunchasi  ilmiy  ijodda  nazariy jihatlarn i  ham   asoslashga 
yordam  beradi.  U ning tu rli-tum an qirralari ijodda q o ‘llaniladi. Axborot 
olinmasa va u o ‘z navbatida tarqatilmasa ijod natijasi bo‘lmaydi. Axborot 
tushunchasini ham  turlicha izohlovchi oqim lar mavjud.  Bular qatoriga 
pozitivistlar,  ekzistensialistlar,  m etafiziklar,  pragm atiklar qarashlarini 
olish  m um kin.  C h un ki  bu  tush u n cha  yuqorida  t a ’kidlaganim izdek, 
k ib e rn e tik a ,  ong,  g e n e tik a ,  in fo rm a tik a ,  d e m o k ra tiy a ,  siyosat, 
m adaniyat, globallashuv jarayonlarini ham   o ‘zida qam rab oladi. Y a’ni, 
uning bajaradigan funksiyasi yildan yilga inson faoliyatida yaqqol ko‘zga 
tashlanm oqda.  O lim larning  to bo ra  diqqat  e ’tiborini  jalb  etm oqda. 
Ju m lad an ,  I.  A.  A kchurin,  A .N .K olmogorov,  U.  R.  Eshbi  kabilar 
axborot  tu sh u n ch a sin in g   m iqdoriy  jihatlariga  e ’tibo rini  qaratgan 
b o ‘lsalar,  Amosov.  N .M .,  Bajenov  L.B.,  Jukov  N .I.,  Ivanov  S.G ., 
Polushkin  V.A.  kabi  olim lar  m azkur  tu shunchani  sifatiy  jihatlariga 
e ’t i b o r n i   q a r a t d i l a r .   O lim la r d a n   l.S .N a r s k i y   e s a   a x b o r o t 
tu sh u n c h a s in in g   k o n sep siy asin i  ishlab  ch iq d i.  D em ak ,  axborot 
jarayonlariga kundan  kunga,  yildan  yilga qiziqish  kuchayib borm oqda. 
U ndan  faqat  oddiy  xabar  uzatish  yoki  olish  uchun  em as,  balki  turli 
fanlar  doirasini  kengaytiruvchi  va  ilmiy  ijod  uchun  beqiyos  shart- 
s h a r o itla r ,  o m illa r   y a ra tu v c h i  m u ra k k a b   su b sta n s iy a   sifatid a 
foydalanish zaruriyati tu g’ilmoqda.  Endilikda biror soha yo‘qki axborot 
tiz im i  h aq id a  s o ‘z  y u ritilm asa.  Shu  sababli  h am ,  0 ‘zb ekiston
152

Respublikasi  Prezidentining  “ Respublika  aholisini  axborot-kutubxona 
bilan ta ’minlashni tashkil  etish to ‘g‘risida"gi qarori qabul qilindi.  Ushbu 
qarorda zamonaviy talablami hisobga olgan holda,  kutubxona tarmog'ini 
tashkil  qilishni  takom illashtirish,  o ‘sib  kelayotgan  yosh  avlodning 
intellektual  ehtiyojlarini  qondirishga,  m adaniy,  m a ’naviy-axloqiy 
qadriyatlarini  saqlab  qolishga  yo‘naltirilgan. Prinsi pial  yangi  axborot 
tarm oqlarini  tashkil  etish,  shuningdek,  aholini  yanada  kengroq  va 
tizim li  axborot  bilan  ta 'm in la sh ,  zaru r  sh a rt-sh a ro itla r  yaratish 
uchu n   bir  qancha  vazifalam i  am alga  oshirilishi  belgilab  berilgan. 
Jum ladan,  M adaniyat va  sport  ishlari  vazirligi  kutubxonalarni  Oliy va 
o ‘rta  maxsus  ta ’lim  vazirligi,  0 0 ‘MTV  ning  O 'rta  Maxsus  kasb- 
h u n ar ta ’limi  m arkazi,  Xalq  t a ’limi  vazirligi  ixtiyoriga  o ‘tkazish  yo‘li 
bilan Oliy va o ‘rta maxsus ta ’lim muassasalari va um um ta’lim maktablari 
huzurida axborot  resurs  m arkazlarini tuzish  ko‘zda  tutilgan.  Ularning 
vazifalari  etib  quyidagilar  k o ‘rsatilgan.
- T a ’lim  muassasalari.  o ‘quvchilari  ham da  aholining  zam onaviy 
axborot texnologiyalaridan foydalanilgan  holda,  muntazam ta ’lim olishi 
va  mustaqil  ravishda ta ’lim  olishiga ko‘maklashish;
-M illiy m a’naviy-axloqiy qadriyatlarni keng ko‘lam da taig‘ib qilish, 
xalqning madaniy-tarixiy m erosidan bahram and b o ‘lishini ta ’minlash, 
m a’naviy boy va  uyg‘un  kam ol  topgan  shaxsning  ijodiy o'sishi  uchun 
im koniyat  yaratib  berish;
-Yangi  axborot  texnologiyalari  (m a ’lum otlar  elektron  bazalari, 
internet  resurslari)  asosida  aholiga  axborot  xizmati  ko‘rsatish;
-M adaniy,  ta ’lim,  axborot  ham da  boshqa  dastur  va  loyihalam i 
birgalikda amalga oshirish  uchun ta'lim   muassasalari,  mahalliy o'zini- 
o ‘zi  b o sh q a rish   o rg a n la ri,  m illiy  m a d an iy at  m a rk a zlari  bilan  
ham korlikni  rivojlantirish;
-A xborot-kutubxona  markazlari  zimmasiga  esa  aholiga  axborot- 
kutubxona xizmati  ko‘rsatishni  sifat jihatidan yangi darajaga ko'tarish, 
uning  ilmiy,  ta'lim ,  axborot  va  m adaniyat  sohasidagi  qiziqishlarini 
zam onaviy axborot  texnologiyalari  asosida tezkorlik bilan qondirish;
-K itobxonlarga  a n ’anaviy  kutubxona  xizmati  ko‘rsatishdan  o ‘z 
axborot  resurslarini yaratish va jahon  ilm iy-ta’lirn axborot  resurslaridan 
foydalanish  imkoniyatini berish,  axborot-kutubxona va  axborot-resurs 
m arkazlari  tanlov  asosida  malakali  kadrlar bilan  to ldirilishini;
153

-A xbo ro t-k utu bx on a  va  axborot-resurs  markazlari  yuksak  sam ara 
bilan  faoliyat  k o ‘rsatishini  ham da aholining barcha qatlam lari  ulardan 
bem alol  foydalana olishlarini  ta ’minlash;
- Y ig ‘m a  e le k tr o n   k a ta lo g   y o rd a m id a   a x b o ro t  r e s u r s la r in i 
birlashtiruvchi  elektron kutubxonalar va m a ’lum ot bazalarini  yaratish;
-Jo y lard a  axb oro tlashtirish   va  kutubxonachilik  ishi  sohasidagi 
a x b o ro t-re s u rs   m a rk a z la ri  fao liy atin i  m u v o fiq la sh tirish   h a m d a  
tashkiliy-m etodik jih a td an   ta ’m inlash  vazifasi yuklangan.
S hu  b ilan   birga,  a x b o ro t-k u tu b x o n a   m arkazlarini  belgilangan 
ta rtib d a  “ Z iy o N e t”  axborot  tarm o g ‘iga  bosqichm a-bosqich  ulash  va 
ularning  resurslariga  aholi  keng  qatlam larining  kirishini  t a ’m inlash;
E lektron  kutu bx o n alar  tizim ini  rivojlantirish,  kutubxona  axborot 
resurslarini  tizim lashtirish  vazifasi  belgilangan.
2006-2007-  o ‘quv  yilidan  boshlab,  Toshkent  D avlat  m adaniyat 
in s ti tu ti  va  T o s h k e n t  a x b o ro t  te x n o lo g iy a la ri  u n iv e r s ite tid a  
“ axborotlashtirish va kutubxonashunoslik”  t a ’lim y o ‘nalishi  b o ‘yicha 
bakalavriat kadrlari ham da magistratura tegishli mutaxassisliklari bo‘yicha 
kadrlar tayyorlash nazarda tutilganligi m a ’lum ot  uchun aytilgan  (Xalq 
so ‘zi.  2006  у  20-  iyun).
Bozor  m unosabatlariga  o 'tish   sharoitida  axborot  tizim i  qim m atli 
m ah su lo t  va  asosiy  tovardir.  A xborot  bilim larni  izlash,  yaratish, 
m u k am m allash tirish   va  urii  saqlash,  axborotlarni  k o ‘paytirish  va 
tarqatish  m anbayi  ekanligini  ushbu  k o ‘rsatilgan  qarordan  ham   bilsak 
b o ‘ladi.
Axborot  turlari
A xborotni  to ‘plash  uchun  uning  m anbalari  k o ‘p  b o ‘lgani  singari 
u n in g   turlari  h am   m avjud  va  anchadir.  A xborot  m a ’lu m o tla r  va 
xabarlar to 'p lam i b o ‘lib,  unda yangiliklar ham da eski  h o latlar mavjud 
b o ‘ladi.  A xborotda  ham   vorislik  tam oyili  mavjuddir.  M utlaqo  yangi 
ax b o ro tn in g   b o ‘lishi  m ush k u ld ir.  D em ak,  yangi  ax b o ro tla r  eski 
axborotlar asosida  paydo b o ‘ladi.  A xborotlar ishonchli  b o lis h i  zarur. 
M unozarasiz axborotlar ijod jarayonini boshi berk ko‘chaga olib kiradi. 
O rtiqcha xarajat va vaqtning bekorga ketishiga olib keladi. Axborot turli 
sohalarni  qam rab  olgani  uchun  turli  sohada  ham   axborotni  olish  va
154

tarqatish  o ‘ta m as'uliyatlilikni talab  etadi.  Siyosiy,  huquqiy,  m adaniy, 
texnikaviy,  ijtimoiy  sohalar  ham   b un dan   istisno  emas.
Ayniqsa,  boshqaruv  tizim ida  ham   axborot  o ‘ta  ishonarli  b o ‘lishi 
lozim.  Boshqaruvchi  organ  boshqariluvchi  obyektning  holati  ham da 
boshqariluvchi  obyekt  bog‘liq  b o 'lgan  tashqi  m uhit  holati  haqida 
axborotlar  olib  turadi.  Bu  axborot  boshqaruvchi  organ  tom onidan 
qabul  qilinadi  va shu  axborot asosida  u boshqaruvchi  axborotni  ishlab 
chiqadi.  S h u n d an   so ‘ng  ax bo ro t  bo shq ariluv chi  obyektga  t a ’sir 
o ‘tkazadigan  boshqaruvchi  tizim ning  ijroiya  organiga  yuboriladi  va 
bajarilishi  nazoratga  olinadi.  S h u n d an   keyin  boshqaruv  tizim id a 
axborotni  uzatish,  olish,  qayta  ishlash  va  berish  jarayoni  am alga 
o sh irilad i.  B o sh q arish da  fo y d ala n ila d ig an   va  bajarilish i  u c h u n  
uzatiladigan  axborotlarga  quyidagi  talablar  q o ‘yiladi:  ishonchlilik, 
tushunarlilik,  tezkorlik,  to ‘liqlik,  tejam lilik va boshqalar.
A x b o r o tla r   o 'z in i n g   tiz im ig a   tu r l ic h a   b o ‘lish i  m u m k in . 
A xborotlam ing  oddiy  va  m urakkab  tizim lari  oddiy  axborot  tizim i  bu 
telefon  yoki  b iro r  boshqa  m anba  orqali  olinsa,  m urakkab  axborot 
m anba yoki asosning holati bilan bog‘liqdir.  Sababi  m anba holati  ham  
m urakkab  b o ‘lib  undagi  axborotni  b iror  so‘z  yoki  biror  m anba  bilan 
ham  aytib b o ‘lmaydi.  D em ak,  axborot  ham   ko‘p xususiyat va tavsifdan 
ib oratd ir.  U n d a  ijodning  tu rli  q irralarid an ,  texnik  v o sitalard an  
foydalanishga to ‘g‘ri  keladi. Axborot tizim larini to ‘g‘ri tushunish  ham  
ijodda  y u tu q lar  garovidir.  A xborot  turlari  axborot  tizim larin in g  
xususiyatlariga  ham   bog‘liq.  A xborot  tizim lari  oddiy  yoki  m urakkab 
b o ‘lishi bilan birga quyidagi  xususiyatlarga ham  ega.  1.  M a’lum otlarni 
olish  va  qayta  ishlash  jarayoni.  2.  A xborotni  qayta  ishlash  m arkazi 
fao liy ati.  3.  A x b o ro tn i  q ay ta  ishlash  va  h iso b lash   x izm ati.  4. 
M exanizatsiyalashgan  yoki  avtom atlashtirilgan  axborotni tashkil etish 
tizim lari.  Bu  tizim larning   hayotiyligini  ta ’m inlash  avvalo  inson 
faoliyatiga bog‘liq. Axborot tizimida  inson markaziy figuradir.  Shu sababli 
axborot  uchun   ishlaydigan  shaxsga  barcha  im koniyatlar  yaratilishi 
eng  m uhim   shartlardandir.  T a'kidlash  lozimki,  ko‘rsatilgan  tizim lar 
b a ’zi  qulayliklarni  keltirib  chiqaradi.  Jum ladan,  tizim ning  holati  va 
uning ishonarligiga javob beruvchi  m as'ul  kishi javobgarligini oshiradi; 
obyektning  um um iy  faoliyatini  anglab  yetishiga  k o ‘m aklashadi; 
axborotning  tarkibiy  qism larini  to ‘la  tushunishga  yordam   beradi; 
n atijalar  olishni  tezlash tirad i;  ax b o ro tlam in g   qanday  q ism id an ,
155

qayerda,  qachon  foydalanish  kabilarga yordam beradi.  Demak,  axborot 
tizim i  insonlar  faoliyatini  m uvofiqlashtiradi.  Ijod  uchun  keng  yo‘l 
ochib  beradi.  Bu  o 'rin d a   axborot  turlari  m uhim   aham iyat  kasb  etadi. 
M asalan,  axborot  sohasidagi  m utaxassislardan  biri  M arian  M azur 
quyidagi  axborot  turlariga  diqqatni jalb  etadi:  1.  N otrival  axborot;  2. 
Trival axborot;  3. Ayniy axborot;  4.  Teng ahamiyatli  axborot;  5. Teskari 
axborot;  6.  Natijali axborot;  7.  Operatsion axborot;  8.  Teskari operatsion 
axborot;  9.  Asosiy axborot;  10.  Teskari asosiy axborot;  11. Assotsiatsion 
axborot.  (M .M azur.  K achestvennaya  teoriya  inform atsii.  М .,  1974  s 
71-82).  A m m o  iqtisodchi  o lim larim iz  M.  S harifxo‘jayev  va  Yo. 
Abdullayevlar  boshqaruv  jarayonidagi  axborotlarni  o ‘zgacha  holda 
turlarini  k o ‘rsatib  beradilar  va  ular  keltirgan  axborot  turlari  biroz 
tushunarli  ham dir:
Axborot  turlari;
t /r
Turkumlari  belgilari
Guruhlar
1
Mazmuniga  qarab
-  iqtisodiy
-  huquqiy
-  sotsial
-  texnikaviy
-  tashkiliy
2
Relish  manbayi  va 
foydalanish joyiga  qarab
-  ichki  axborot
-  tashqi  axborot
3
Kimga  mo‘ljallanganligiga 
qarab
-  korxona  uchun
-  boiim   uchun
-  sex  uchun
-  uchastka  uchun
4
Barqarorlik xarakteriga 
qarab
-  oddiy axborot
-  shartli  doimiy  axborot
-  o'zgarib  turuvchi  axborot
5
Foydalanish  uchun 
tayyorligiga  qarab
-  dastlabki  axborot
-  oraliq  axborot
-  yakuniy axborot
156

6
Davriyligiga  qarab
-  smenali  axborot
-  sutkali  axborot
-  kvartallik  axborot
7
Boshqaruv jarayonidagi 
vazifasiga  qarab
-  direktiv  axborot
-  hisobot  ko'rinishidagi  axborot
-  hisobga  olish  bo'yicha  axborot
-  nazorat  qilish  bo'yicha  axborot
8
Voqealarning  kelib 
chiqishini  aks ettirish 
vaqtiga  qarab
-  tarixiy  axborot
- joriy axborot
-  perspektiv  axborot
9
Mo'ljallanganligiga  qarab
-  bir  maqsadli  axborot
-  ko'p  maqsadli  axborot.  Ya’ni 
ko‘p  muammolarni  yechishga 
mo'ljallangan  axborot
10
Mustahkamlash  va  saqlash 
imkoniyatiga  qarab
-  og‘zaki  axborot
-  yozma  axborot
-  ovozli  axborot
-  tasvirli  axborot
11
Muhimligiga  qarab
-  o ‘ta  muhim  axborot
-  muhim  boimagan  axborot
12
T o iiq lig ig a   q arab
-  to 'liq ,  ko m p lek s  axborot
-  to 'liq   b o 'lm a g a n   axborot
13
X arak terig a  q arab
-  ind iv id u al  axborot
-  universal  axborot
14
Ishonarliligiga  k o 'ra
-  ish o n ch li  axborot
-  e h tim o lli  axborot
Axborot  turlarining  keng  qirrali  ekanligini  ushbu  guruhlanishdan 
ham   ko‘rayapm izki,  buni  yanada  uzaytirish  m um kin.  C hunki  bu 
ko‘rinish  boshqaruv  sohasini  qam rab  olgan.  Aslida  bunday  axborot 
turlarini  inson faoliyatidagi boshqa jarayonlarida  ham aks etishini e ’tirof 
etish kerak. Axborot tizimi  ilmiy ijodning faqat boshqaruv sohasidagina
157

em as,  balki  inson  faoliyatini badiiy,  tasviriy,  u m u m an  yashash  uchun 
zaru r b o ‘lgan  b archa tom onlarini  ham  qam rab  oladi.  D em ak,  barcha 
s o h a la rd a   a x b o ro t  tu rla ri  b o ‘lib,  u la r  o 'z la r in in g   m a ’lu m   b ir 
xususiyatlariga ega.
Tayanch  tushuncha  va  iboralar
G l o b a l i z a t s i y a ,  d e m o g r a f iy a ,  u m u m b a s h a r iy   m u a m m o , 
urbanizatsiya,  energetika  m uam m osi,  terrorizm ,  ekologiya,  axborot, 
kibernetika,  axborot  kutubxona,  axborot  turlari.
Mavzuga  oid  savollar
1.  G loballashuv  nim a?
2.  U m um bashariy  m uam m olarni  tushuntiring.
3.  A xborot  turlari  m ohiyatini  ayting.
158

X II  bob.  0 ‘Z B E K IS T 0N N IN G   IJTIM OIY-IQT1SODIY 
RIVOJLANISHI DA  ILMIY  TADQIQOTLAR  METODOLOGIYASI
Hozirgi  zamon  ilmiy  tadqiqotlarida  ijodiy  faoliyat  ahamiyatining 
kuchayishi
M a’lum ki,  ijtim oiy-iqtisodiy taraqqiyot  insonlar faoliyati.  ularning 
turm ush  tarzini  yaxshilashga  qaratilgan.  Respublika  hukum atining 
m azkur sohalarda qator tadbirlarni amalga oshirishida ijodkor xodimlar 
talab qilinadi.
Ilm iy  ijod  m e to d o lo g iy asi  kursi  m ag istra n tlarn i  faqat  ilmiy 
jarayonlarni  tu sh u nish  uslublarini  bilish,  ijod  qilishga  undabgina 
qolm aydi.  Balki  tashabbuskor,  ilg‘o r  fikrlaydigan  shaxslar  faoliyatini 
h am   s h a k lla n tira d i.  U larg a  m a zk u r  so h a larn in g   q irra la rin i  va 
m uam m olarini  tu sh un tiradi.  D em ak,  iqtisodiy  sohalarda  ijodkor, 
mustaqil fikrlaydigan  mutaxassislar yetishtirishga o ‘z hissasini q o ‘shadi. 
M in g   a fsu sla r  b o ‘ls in k im ,  iq tiso d iy   ja ra y o n la rn i  h am   t o ‘g ‘ri 
tu shunm aydigan,  uning  rivojlanishi  natijasida  qanday  yutuqlarga 
erishish  m um kinligini  sezmaydigan  rahbarlar  yo‘q  emas.  Binobarin, 
u la r  iqtisodiy  so halardagi  ilm iylikni  ham   tush u n m ay d ilar.  U lar 
iqtisodiyotda  ilmiy  tad q iq o tlar  metodologiyasi  haqida  o ‘ylab  ham 
k o ‘rmaydilar.
“ Bugungi  kunning  eng  m uhim   vazifasi,-  deb  ta'k id lag an   edi,
I.A .K a rim o v ,  -  H a y o tim iz n in g   b a rc h a   s o h a la rid a ,  a y n iq sa , 
boshqaruvda  respublika  m iqyosida,  viloyat,  shahar,  tu m an ,  qishloq 
va mahallaiami boshqarishda, tarmoq bo‘g‘inlarini  idora etishda yangicha 
fikrlaydigan,  qiyin  dam larda  m as'uliyatni  o ‘z  zimmasiga  oladigan, 
h ay o t  b ilan   h a m q a d a m   yurishga  q o d ir,  im oni  pok,  b ilim d o n , 
ishbilarm on odam larni  topish,  ularga  ishonch bildirishdan  iboratdir” . 
H a,  ushbu  xislatlarga  ega  b o ‘lish  uch un   ish  jaray o n id a  qanday 
uslublardan  foydalanish  kerak,  degan  savol  ko‘ndalang b o ‘lib  turadi. 
D em ak,  hozirgi  davr iqtisodiyoti,  metodologiyasiz ilmiy b o ‘la olmaydi. 
M etodologiya nima  ekanligini oldingi  bo'lim larda aytib o ‘tgan b o isak -
159

da,  aynan  iqtisodiy sohada  u qanday  nam oyon b o ia d i va  u nim alarni 
talab  qiladi,  endi  shular  ustida  oz  b o ‘lsa-da,  to ‘xtalamiz.
0 ‘tm ishdagi  buyuk  allo m alar  o ‘zlarining  ijodlarida  u  yoki  bu 
m an b ag a,  tarixiy  jaray o n larg a  va  xalq  m erosiga  suyangan  holda 
yangiliklarni  kashf  etganlar.  A niqrog‘i  hayotdagi,  turm ush  tarzidagi 
qarashlar,  uslublar,  tafakkur tizim laridan  foydalangan  holda obyektni 
tasvirlaganlar  va  xulosalar  chiqarganlar.  Shu  sababli  ham ,  ulam ing 
xulosalarini,  kashfiyotlarini  inkor  etib  b o ‘lmaydi.  D em ak,  iqtisodiy 
soha  ham  b u nd an   istisno emas.
Iqtisodiy  sohalar  bilan  shug‘ullanadigan  har  bir  tadqiqotchi  ham  
o ‘tm ish d a g i  iq tiso d iy   q a ra sh la r,  k u z a tish la r,  u slub lar,  ta fa k k u r 
hosilalariga  suyangan  holda  ish  olib  borsalar,  yaratgan  ta ’lim otlari 
hay o tdan  abadiy  o ‘rin  oladi.  Z ero,  ana  shunday  yondashishning  o ‘zi 
m e to d o lo g iy a d ir .  M e to d o lo g iy a   tu r li  c h i g 'i r iq la r d a n   o ‘tib , 
qiyinchiliklaiga bardosh beradigan uslublar yig‘indisi sifatida tan olingan 
ta ’limotdir.  C hunki u o'zining fanda tutgan o ‘rni bilan farqlanib turadi. 
Ilmiy  ijodga  qanday  yondashish  kerakligining  yo‘lini  k o ‘rsatadi.  Shu 
m unosabat  bilan  aytish  m um kinki,  m etodologiya  ijtim oiy-iqtisodiy 
rivojlanishning kalitini beradi.  M etodologiyaga asoslanib,  0 ‘zbekiston 
ijtim oiy-iqtisodiy  sohalarini  yangi  bosqichga  ko‘tarish  m um kin.  Bu 
holat  fan  rivojlanishini  qam rab  oladi.
F an rivojlanishi m etodologiyaga bog'liq.  Binobarin,  respublikadagi 
m uhim   y o ‘nalish  —  iqtisodiy  soha  fan  taraqqiyotisiz  rivojlanm aydi. 
F anning  h am   rivojlanishi  insonlar,  ijodkorlar  faoliyatiga  b o g ‘liq. 
“ Fanning  zam on  talablari  darajasida  taraqqiy  topishi  uchu n  m ening 
nazarim d a,  quyidagi  m uhim   om illar  zarur.  G ‘oya,  m oddiy  asos, 
tegishli  sharoit,  fikr,  tafakkur  erkinligi.
Ilmga,  ijodga,  kashf etishga  intilish  — bu olijanob  intilishdir.  Hozirgi 
sharoitda  ishbilarm onlar,  savdogar  va  tadbirkorlar  topish  —  tutish 
jih atid an   ilm -fan  va  m adaniyat  sohasi  kishilaridan  o ‘tib  ketgani  sir 
em as.  M ayli,  bo zor  iqtisodiyoti  busiz  b o ‘lmaydi.  Savdo-sotiq,  biznes 
kerak.  Lekin fan,  ijod ulaming soyasida qolishiga biz yo‘l qo‘ya olmaymiz. 
C hunki,  m am lakatning  iqtisodiy  qudratini,  uning  ertangi  kunini, 
boringki,  taqdirini  ham  pirovard  natijada  aql-zakovat,  m a'naviyat  hal 
qiladi.  Z ero,  ilmga  intilish  yo‘qolsa,  fan  taraqqiy  etm aydi,  ilm -u  fan 
rivojlanm asa  —  jam iyatning  kelajagini  ta sa w u r  etib  b o ‘lm aydi.  Bu 
haqiqatni barcha teran his qilmog‘i darkor (1. A.  Karimov.  Bunyodkorlik
160

y o'lidan.  Т.4.  —Т.:  «O 'zbekiston»,  1996.  88-bet).  Ushbu  flkrlardan 
ko 'rin ib   turibdiki,  fan,  ijod  izlanish  iqtisodiy  sohalar  cham barchas 
bog‘lanib  ketgan.  Bu  bog‘lanishlarning  o'zagini  topish  va  shu  asosda 
magistrantdan kelajakda ham   izlanishini  davom ettirishini talab ctiladi. 
Bu  an ch a  m urakkab jarayon.  Ayniqsa,  iqtisodiyotning  moliya,  bank, 
k red it,  au dit  sohalarini  bo sh qarish  yildan  yilga  m urakkablashib 
borm oqda.  Ana  shuning  uchu n  ham   izlanuvchi  metodologik jihatlar 
bilan  sh u g ‘ullanishi  zarur.  lq tisodiyotda  m etodologiya  m uayyan 
m aqsadga  erishm oq  uch u n   qan d ay   vositalar  qoMlanilishi  haqida 
izlanuvchiga  m a'lum otlar  beradi.  M etodologiya  m azkur  maqsadga 
erishishning  “b ah o ”sini  ham  belgilashda yordam  beradi,  xabar qiladi. 
Biroq  bu  keng  qam rovli  b o ‘lib,  izlanuvchi  uning  o lziga  tegishli 
tom onlarinigina olishi zarur.  Aks holda  “xabar"larga  “ko‘m ilib”  qolib 
o ‘z yo'lini  topa olmay qolish  m um kin.  Haqiqiy izlanish mavjud  narsa 
va hodisalar haqida olib boriladi,  taxminiy narsa va hodisalar rad etiladi. 
Ilm iy  izlanishda  inson  uchun  zarur  va  aham iyatli  b o ‘lgan  haqiqat 
izlanadi:  izlanayotgan dalil to ‘g ‘ri va  umumahamiyatga  egaki,  iqtisodiy 
fanlar  sohasidagi  uslubiy  jihat  ilmiy  dalil,  o ‘z  maqsadiga  erishish 
uchu n   barcha  insonlar tom onidan  ham   to ‘g‘ri  deb  topilishi  kerak.
K im dir  iqtisodiy  fanlar  uchu n   metodologiyaning  aham iyati  yo‘q 
desa,  u  katta  xatoga  yo‘l  qo ‘yadi.  Bilamizki,  iqtisodiyotda  ham  son- 
sanoqsiz m uam m olar bor.  U lar b a ’zida biri  ikkinchisini taqozo etadi, 
inkor  qiladi,  ziddiyatlarga  duch  keladi,  chekinishlarga  to ‘g ‘ri  keladi. 
Bu  m uam m olam i  yechish  metodologiyaga bog'liq.

Download 40.61 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   18




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling