Tasdiqla yman


Download 3.13 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/10
Sana20.12.2019
Hajmi3.13 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

 soni 



va 

13 

ga; 

6)  45 

b

 

soni 

3,  9 

va 

15 

ga

 

bo‘linadi?  Javobingizni  asoslang.



O'quvchilarni  baholash.  Uyga  vazifa  mavzuga  oid  misollar  yechish.

I-Sana

II- Sinf-



Tekshirdim

III-Darsning

 

mavzusi: 

Eng  katta  umumiy  bo'luvchi.

IV-Darsning maqsadi:

Ta'limiy  maqsad 

-E n g  katta umumiy bo'luvchi haqida ilmiy tushunchalar berish 



Tarbiyaviy  maqsad -  O'quvchilarni 

o'z 


maqsadiga  erishish  ruhida tarbiyalash.

Bir-birlariga  o'zaro  hurmat, jamoa  bo'lib ishlash,  o'zaro yordam va  berilgan vazifani

bajarishda  mahsuliyat sezish  ko'nikmalarini tarkib toptirish.

Rivojlantiruvchi  maqsad -  O'quvchilarni  mustaqil  ishlash,  ijodiy izlanish, guruxlarda 

ishlash orqali  bilim  olishga, xotirani  mustahkamlashga, tez fikrlash, fikrni aniq 

ifodalashga  o'rgatish,  til  madaniyatini o'stirish.

V-Dars turi: 

Yangi tishuncha va  qonunlarni o'rgatuvchi  dars.



VI-Darsda foydalaniladigan  metodlar:  Hamkorlik texnologiyasi,  "Aqliy  hujum" ,

VII-Darsda foydalaniladigan jihozlar:  ko'rgazmalar

VIII-Tashkiliy qism:

a)salomlashilsh 

b)navbatchi  axboroti

c)davomatni aniqlash 

d)uyga  vazifani tekshirish

IX-Darsning  rejasi:

a)o'tilgan  mavzuni  takrorlash 

b) yangi  mavzu  bayoni 

c)mustaxkamlash. 

d)  O'quvchilarni 

baxolash


X-O'tilganlarni  takrorlash:

Nima  uchun:

1)  54  +  27  yig‘indi  9  ga; 

4)  9  • 

a

 + 9  - 

b

  yig‘indi  9 ga;

2)  77  -   55  ayirma  И  ga; 

5) 5 *  33 -  13  • 3  ayirma 3 ga;

3)  39  • 

a

 soni  3  va  13  ga; 

6)  45  • 

b

 soni 3,  9 va  15  ga

 

bo



XI-Yangi  mavzu  bayoni:

Sovg‘alar  uchun  155  ta  konfet,  124  ta  olma

 

’ 



va 

  ta  no*<  °^ndi.  Sovg‘aIar tarkibi  bir xil.

£» 

~   Nechta  o‘quvchi  sovg‘a  olgan?



- '   Vj^ 

~   Har bir  sovg‘ada  nechtadan  konfet,

olma  va  nok  bo‘lgan?

24  va  9 0   sonlarining  barcha  boMuvchilarini  yozib  chiqaylik:

24

1

2

3

4

6

8

12

24

90

1

2

3

5

6

9

10

15

18

30

45

90

24  va  90  sonlarining  umumiy  bo'luvchilari  quyidagilar: 

1,  2 ,  3 ,  6.

 

Bu  umumiy  bo‘luvchilar ichida  eng  kattasi:  6.





soni 

2 4  

va 

90 

sonlarining 

eng  katta  umumiy  boiuvchisi 

deyiladi.

 

m



 va 

n

  natural  sonlarning  eng  katta  umumiy bo‘Iuvchisi  quyidagicha

 

belgilanadi: 



EKUB 

(/и, 

n).

m

  va 

п

  natural  sonlarning  eng  katta  umumiy  bo‘luvchisi  deb,  shu

 

sonlarning  umumiy  tub  bo‘luvchilari  ko‘paytmasiga  aytiladi.



Demak, 

EK U B  (2 4 ,  9 0 ) = 2  3 = 6.

1-  m i 



о I . 

EKUB  (84;  96)ni  toping.

Y e c h i s h .  

84 2

96

2

42 2

48

2

21

3  cj>  8 4  = 22  3   7

24

2 сф

7 7

12

2

1

6

2

3

3

EK U B   (8 4 ,  9 6 )  = 2 2  3  =  12 .

1

9 6   = 2 5  3

2 - m i s o l .   E K U B  

(216,  36)ni toping.

Y e c h i s h .   216soni36gabo‘linadi:216 =  36-6.

E K U B

(216, 36) = 36.

m  >  n

  va 

m

  soni 

n

  ga  bo‘linsa,  u  holda  E K U B   (m ,  if)  =  

n

  bo‘ladi.

3 - m i s o l .   E K U B  

(15,  46)ni toping.

Y e c h i s h .

3

5

15

5

 

1



15 = 3-5

2

23



46

 

23

 

1

46 = 2-23

U m um iy  tub  b o ‘lu v ch ig a  e g a   b o ‘lm a g a n   s o n la r  o ‘z a r o   tub  so n la r

 

deyiladi.  0 ‘z a r o   tub  s o n la r  uchun  E K U B   1  g a   te n g   b o ‘ Iadi.



27  va  20;  24  va  25;  36  va  49;  9  va  10  sonlari  o ‘zaro  tub  sonlardir.

Ikkita  ketma-ket  kelgan  natural  sonlar  doimo  o‘zaro  tub  bo‘ladi.

20 va 21,  14 va  15 sonlari o'zaro tub sonlar.  Ulaming  EKUB  1 ga teng.

Tub  ко‘paytuvchilarga  ajratish to‘g‘ri  bajarilganmi:

1)  72  =   8  • 9  =  2  • 2  • 2  • 3  • 3  -   23  • 32;

4 - 4 * 7   =   2 * 2 * 2 - 2

 

4)  84  =  3  • 4  • 7;



6)  200  =  8  *  25?

2)  112  =   4 * 2 8

3)  48  =  42  • 3;

 

5)  216  =  63;



7  =   24  *  7;

Xll-Mustahkamlash:

1)  Ikki  sonning  umum iy  boTuvchisi  deganda  nimani  tushu-

 

nasiz?  Eng  katta  um um iy  bo‘luvchisi  deganda-chi?  Uni  qan­



day  belgilanadi?

2)  Ikki  sonning  eng  katta  umumiy  boTuvchisini  bilgan

 

holda,  ulam ing  um um iy  boTuvchilari  qanday  topiladi?



3)  Qanday  sonlar  o ‘zaro  tub  deyiladi?  U lar  uchun  E K U B

 

nimaea  ten s?  M isollar  keltiring.



O'quvchilarni  baholash.  Uyga  vazifa  mavzuga  oid  misollar  yechish.

I-Sana__________  

II- Sinf-_____________   8 

Tekshirdim__________

III-Darsning mavzusi: 

Oddiy  kasrlar.



IV-Darsning maqsadi:

Ta'limiy  maqsad -  

Oddiy  kasrlar  haqidailm iy  tushunchalar berish 



Tarbiyaviy  maqsad -  O'quvchilarni  o'z  maqsadiga  erishish  ruhida tarbiyalash.

Bir-birlariga  o'zaro  hurmat, jamoa  bo'lib ishlash,  o'zaro yordam va  berilgan vazifani

bajarishda  mahsuliyat sezish  ko'nikmalarini tarkib toptirish.

Rivojlantiruvchi  maqsad -  O'quvchilarni  mustaqil  ishlash,  ijodiy izlanish, guruxlarda 

ishlash orqali  bilim  olishga, xotirani  mustahkamlashga, tez fikrlash, fikrni aniq 

ifodalashga  o'rgatish,  til  madaniyatini o'stirish.

V-Dars

 

turi: 

Yangi tishuncha  va  qonunlarni o'rgatuvchi  dars.

VI-Darsda foydalaniladigan  metodlar:  Hamkorlik texnologiyasi,  "Aqliy  hujum" ,

VII-Darsda foydalaniladigan jihozlar:  ko'rgazmalar

VIII-Tashkiliy qism:

a)  salomlashilsh 

b)  navbatchi  axboroti

c)  davomatni  aniqlash 

d)  uyga vazifani tekshirish

IX-Darsning  rejasi:

a)  o'tilgan  mavzuni  takrorlash 

b)  yangi  mavzu  bayoni 

c)  mustaxkamlash. 

d)  O'quvchilarni 

baxolash


X-O'tilganlarni  takrorlash:

1 )  Ik k i  s o n n i n g   u m u m i y   b o ‘ l u v c h is i  d e g a n d a   n i m a n i   tu s h u -

 

n a s i z ?   E n g   k a t t a   u m u m i y   b o ‘ lu v c h is i  d e g a n d a - c h i ?   U n i   q a n -

 

d a y   b e lg x la n a d i?

2 )  

Ik k i  s o n n i n g  

e n g   k a t t a   u m u m i y   b o ‘ l u v c h i s i n i   b ilg a n

 

h o l d a ,  u l a r n i n g   u m u m i y   b o ‘ l u v c h ila r i  q a n d a y   t o p i l a d i ?



3 )   Q a n d a y   s o n l a r   o £z a r o   t u b   d e y i l a d i ?   U l a r   u c h u n   E K X J B

 

n i m a e a   te n t» ?   IV tiso Ila r  k e ltirin K .



XI-Yangi  mavzu  bayoni:

Nodira opa butun tortni

 



4  ta  teng bo‘lakka bo‘ldi.

—  «Bu  sening  ulushing»  deya,

 

bir bo‘lagini  o‘g‘li  Alisherga berdi.



~

  Alisher tortning  qanday ulushini  oldi?

Butun  tort  teng  4  ta b o ‘lakka bo‘lingani va shundan bir bo'lagi olin-

 

gani  uchun,  Alisher  tortning  to ‘rtdan  bir  ulushini  oldi.



Butunning  teng  bo^aklari  ulushlar  deyiladi.

Doirani, kesmani, tortni, kvadratni,... bir butun  deb qarash mumkin.

 

Odatda, ikkidan bir ulush yarim, to‘rtdan bir ulush chorak, sakkizdan

 

bir ulush  nimchorak  deb  yuritiladi.


butun 

yarim 

chorak 

nimchorak

M a s a 1 a .  Usta va shogird birgalikda ishlab 35 400 so‘m pul topishdi.

 

Bu pulning  2  ulushini  usta,  1  ulushini esa shogird  oldi.  Наг biri necha

 

so‘mdan  pul  olgan?

Y e c h i s h .   1 - s a v o l .   Pul  nechta ulush  (teng  qism)ga bo'lingan?

2 + 1  = 3  (ta ulushga).

 

u

 

chorakam  ikki»  degan jumlalami  qanday  tushunasiz?

Alida  20  ta  yong'oq  bor  edi.  U  yong‘oqlaming  yarmini  akasiga,

 

choragini  singlisiga berdi.  Alining  o‘zida qancha yong£oq  qoldi?



1)  1  soatning  yarmi,  choragi,  uchdan biri  necha minut bo‘ladi?

2)  1  sutkaning  yarmi,  choragi,  nimchoragi  necha  soat bo‘ladi?

 

Sinfda  35  o'quvchi  bor.  Ulaming  beshdan  bir  qismi  a’lochi-

 

lar.  Sinfda  nechta  a’lochi  bor?

20-  rasmdagi  shakllarning  qanday  qismi  bo‘yalgan?  Qanday

 

qismi  bo‘yalmagan?

20

-  rasm.

a



b) 



d)

1)  100  ning  choragi  kattami  yoki  200  ning  nimchoragi  kattami?

2)  80  ning  yarmi  kattami  yoki  180  ning  choragi  kattami?

1)  Bir  kvadrat  metr  1  ar  ning  qanday  qismini  tashkil  qiladi?

2)  Bir  kvadrat  detsimetr  1  kv.  metming  qanday  qismini  tash­

kil  qiladi?

Xll-Mustahkamlash:

2 - s a v o l .   1  ta  ulushga  necha  so‘m  to‘g‘ri  keladi?  (yoki:  shogird

 

necha so'm  olgan?)



35 400: 3 =  11 800  (so‘m).

3- s a v о 1.  Usta  necha  so‘m  olgan?

11800 -2 = 23 600  (so‘m).

J a v o b :   usta  23  600  so‘m,  shogirdi  esa  11  800  so‘m  oldi.

 

O'quvchilarni  baholash.  Uyga  vazifa  mavzuga  oid  misollar  yechish.



I-Sana_____________  

ll-Sinf-_________________   9 

Tekshirdim__________

III-Darsning mavzusi: 

Kasrlarni  qisqartirish.



IV-Darsning maqsadi:

Ta’limiy  maqsad 

-   Kasrlarni  qisqartirish haqida ilmiy  tushunchalar  berish 



Tarbiyaviy  maqsad -  O'quvchilarni 

o'z

  maqsadiga  erishish  ruhida tarbiyalash.

Bir-birlariga  o'zaro  hurmat, jamoa  bo'lib  ishlash,  o'zaro yordam va  berilgan vazifani

bajarishda  mahsuliyat sezish  ko'nikmalarini tarkib toptirish.



Rivojlantiruvchi  maqsad -  O'quvchilarni  mustaqil  ishlash,  ijodiy izlanish, guruxlarda 

ishlash orqali  bilim  olishga,  xotirani  mustahkamlashga, tez fikrlash, fikrni aniq 

ifodalashga  o'rgatish,  til  madaniyatini o'stirish.

V-Dars

 

turi: 

Yangi tishuncha  va  qonunlarni o'rgatuvchi  dars.

VI-Darsda foydalaniladigan  metodlar:  Hamkorlik texnologiyasi,  "Aqliy  hujum" ,

VII-Darsda foydalaniladigan jihozlar:  ko'rgazmalar

VIII-Tashkiliy qism:

a)  salomlashilsh 

b)  navbatchi  axboroti

c)  davomatni  aniqlash 

d)  uyga vazifani tekshirish

IX-Darsning  rejasi:

a)  o'tilgan  mavzuni  takrorlash 

b)  yangi  mavzu  bayoni 

c)  mustaxkamlash. 

d)  O'quvchilarni 

baxolash


X-O'tilganlarni  takrorlash:

2-savol.   1  ta  ulushga  necha  so‘m  to‘g‘ri  keladi?  (yoki:  shogird

 

necha so‘m  olgan?)



35 400: 3 = 11800  (so‘m).

3- s a v о 1.  Usta  necha  so‘m  olgan?

11 800 -2 = 23 600  (so‘m).

J avob:   usta  23  600  so‘m,  shogirdi  esa  11  800  so‘m oldi.

XI-Yangi  mavzu  bayoni:

JL 

1  

2

12

 



3

12  =  6  ~ 

3

  tengliklami tushuntirishga harakat  qiling.









16

kasr  uchun  kasrning  asosiy  xossasiga  ko‘ra  з “ б  =  12  =  24

 

tengliklami  yozish  mumkin.  Bu  tengliklami  quyidagicha yozib  olaylik:



16 

_ 8 _ =

  4  =   2

 

24  “   12  “   6  “   3  ‘



Demak,  ^

va 

^

  kasrlami  ularga  teng,  lekin  surat  va  maxraji

 

2



kichikroq  bo‘lgan  j   kasr  bilan  almashtirish  mumkin  ekan.

16

 



16

  _  


2-8 

24

  kasrning surat va maxraji umumiy ko'paytuvchi 

8

 ga ega: 

24

 



y g ;

8

 

2 -4

 

4

 

2-2 



shunga  o ‘xshash: 

~ ~з~4

  » 

6

  = 

3

T

2

  •

2-8

 

2



 

2-8


^Tg  — j   tenglikni  hosil qilish uchun  y-g  kasming  surat va maxrajini

2*8

umumiy  ko‘paytuvchi 

8

  ga  bo‘lish  kerak.  Buni 



kasrni  qisqartirish

deyiladi.

30 


5  6 

5

 

30

 

. . .


42

^  =  

=   g-  te n g lik  

k a s m i n g   s u r a t   v a   m a x r a j i m   um u m iy

k o ‘p a y tu v ch i 

6

  g a   b o ’ lish   n a tija s id a   h o s il  b o ‘la d i.



K a s r n i n g   s u r a t   v a   m a x r a j i n i   u l a r n i n g  

1

  d a n   f a r q l i   u m u m iy  



b o ‘lu v ch isig a   b o ‘ 

1

 ish  k a s r n i   q is q a r tir is h   d e y ila d i.



Agar kasming surat va maxraji 



dan farqli umumiy ko‘paytuvchiga

 

sga bo‘lsa, bunday kasrni qisqartirish mumkin, bunda kasrning qiymati



□‘zgarmaydi,  awalgisiga  teng  kasr  hosil  bo‘ladi.

M i s o l l a r .   Kasrlarni  qisqartiring:

20

  _ 



120

  _  

1

 

15

  _  

3'5


  _  

3

 



о 

75  _   3-25  _   3

40  ~ 

2-20


  ~  2  ; 

2

^ 3 5 _ 7 - 5 ~ 7 ’ 



3^  100 

4-25 

4 ’

Qisqarmas  kasrlar  ham   bor.

8

 

13

 

27

9

  5  14 ’  Too  ~  bu  ^asrlarninS har birining surat va maxraji o ‘zaro tub

 

>nlar.

Surat  va  maxraji  o ‘zaro  tub  son  bo‘lgan  kasr  qisqarmas  kasr

 

deyiladi.



Berilgan  kasrdan  qisqarmas  kasrni hosil  qilish  uchun:

1 - q a d a m .   Kasming  surat  va  maxrajining  EK U B  topiladi.

2- q ad  am .  Kasming  surat  va  maxraji  shu  EK U B  ga bo‘linadi.

Xll-Mustahkamlash:

1 - m i s о 1 .  —^  k asm i  qisqartiring.

1 - q a d a m .   E K U B   (3 8 4 ,  5 1 2 )  ni  topam iz.

3 8 4  =  27 -  3,  5 1 2  =  2 8,  dem ak,  E K U B   (3 8 4 ,  5 1 2 )   =  27 =   128.

384

  _  


3-128

  _  


3

 

384

 

3

2 - q a d a m .  

~

 

~  4  ■  D em ak , 

5

I

2

  =   4  '

J a v o b : - .

4


I-Sana

II- Sinf-

10 

Tekshirdim

III-Darsning mavzusi: 

Kasrlarni  qo'shish  va  ayrish.



IV-Darsning maqsadi:

Ta'limiy  maqsad -  

Kasrlarni  qo'shish  va  ayrish  haqida  ilmiy  tushunchalar 

berish

Tarbiyaviy  maqsad -  O'quvchilarni o'z  maqsadiga  erishish  ruhida tarbiyalash.  Bir- 

birlariga  o'zaro  hurmat, jamoa  bo'lib  ishlash,  o'zaro yordam va  berilgan vazifani 

bajarishda  mahsuliyat sezish  ko'nikmalarini tarkib toptirish.

Rivojlantiruvchi  maqsad -  O'quvchilarni  mustaqil  ishlash,  ijodiy izlanish, guruxlarda 

ishlash orqali  bilim  olishga, xotirani  mustahkamlashga, tez fikrlash, fikrni  aniq 

ifodalashga  o'rgatish,  til  madaniyatini  o'stirish.

V-Dars turi: 

Yangi tishuncha  va  qonunlarni o'rgatuvchi  dars.



VI-Darsda foydalaniladigan  metodlar:  Hamkorlik texnologiyasi,  "Aqliy  hujum" ,

VII-Darsda foydalaniladigan jihozlar:  ko'rgazmalar

VIII-Tashkiliy qism:

a)  salomlashilsh 

b)  navbatchi axboroti

c)  davomatni aniqlash 

d)  uyga vazifani tekshirish

IX-Darsning  rejasi:

a)  o'tilgan  mavzuni  takrorlash 

b)  yangi  mavzu  bayoni 

c) 


mustaxkamlash. 

d) 


O'quvchilarni 

baxolash


X-O'tilganlarni  takrorlash:

384

1- m i s о 1. 

-^2


  kasmi  qisqartiring.

1 - q a d a m .   EKUB  (384,  512)  ni topamiz.

384 = 27 • 3,  512 = 28,  demak,  EKUB  (384,  512) = 27=  128.

3-128

384

2

- q a d a m .



J a v o b : \ .

4

4-128

3

 

384

 

3

4

 • Demak, 



4

 •



Xl-Yangi  mavzu  bayoni:

, ■

 *,*  *

i  



i  

— 

1

 



W

2

-  

2

Tengliklarning  tocgcriligini  izohlang!

 

M a s a i a .   Dildora  to£g£ri  to£rtburchakni  8  ta  teng  qismga  bo‘ldi.

 

Ikki bo‘lagini  ko‘k,  bir bo‘lagini yashil rangga bo‘yadi.  To‘g‘ri to‘rtbur-

 

chakning  qancha  qismi  bo'yalgan?

 

Y e c h i s h .   1 - s a v o l .   To‘gcri to'itburchakning qancha qismi ko‘k

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling