Tasdiqla yman


shundan  2  bo‘lagi  ko‘k rangga bocyalgan


Download 3.13 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/10
Sana20.12.2019
Hajmi3.13 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

shundan  2  bo‘lagi  ko‘k rangga bocyalgan.

2 - s a v o l .   To‘g‘ri  to‘rtburchakning  qancha  qismi  yashil  rangga

 

bo‘yalgan?



^  qismi,  chunki  to‘g‘ri  to'rtburchak  8  qismga  teng  bo‘lingan  va

shundan  1  boMagi  yashil  rangga bo‘yalgan.

3- s a v о 1.  To‘g‘ri  to'rtburchakning  qancha  qismi bo'yalgan?

2

8



I

8

3

8

2+ 1  = 3 -  surat;  8  -  maxraj o‘zgarmaydi,  «o‘zi» keladi.

 

з



Javob:  -   qismi bocyalgan.

Blr xil  maxrajli  kasrlarni qo‘shish  uchun:

1- q a d a m .  Kasrlaming  suratlari  qo‘shiladi.

2- q a d a m .  Natija  yigcmdining  suratiga yoziladi.

3- q a d a m .  Yig‘indining  maxrajiga  esa kasrlar

maxrajining  o‘zi  (o‘zgarishsiz)  yoziladi.

10

 



10 

3 + 4 = 7

7

!_

10

Umuinan,  — + — =



n

3+4   _ 

10

k + m



7_

 

10



  *

,  bunda  /г,  /и va  л

ft

M i s o l l a r .   i)  “ + ^  =  “ ±1



18  .

3 0 ’

■ natural  sonlar.  .

2 ) 1 + 2  = 112 = 1  = 1

 

'   4 



4

 







S u rat  va  m axraji  o 'zaro   teng k asr  1  ga  tengdir:  — “ 1.

л

Bu tenglik butun nechta ЬоЧакка teng bo‘lingan bo‘lsa,  shu bo'lak-

 

laming hammasi  olinganligini bildiradi.



Xll-Mustahkamlash:

1)  Bir xil  maxrajli  kasrlar qanday qo'shiladi?

2)  Bir xil  maxrajli  kasrlarni qo‘shish qoidasi qanday yoziladi?

3)  Surat va maxraji o‘zaro teng kasr nimaga teng?

I-Sana

II- Sinf-

11  Tekshirdim

III-Darsning m avzusi: 

Aralash  sonlarni  ko'paytirish.



IV-Darsning m aqsadi:

Ta'lim iy  m aq sad  

-  Aralash  sonlarni  ko'paytirish haqida  ilmiy  tushunchalar 

b e r is h .

Tarbiyaviy  maqsad -  O'quvchilarni 

o'z

  maqsadiga  erishish  ruhida tarbiyalash.  Bir- 

birlariga  o'zaro  hurmat, jamoa  bo'lib  ishlash, o'zaro yordam va  berilgan vazifani 

bajarishda  mahsuliyat sezish  ko'nikmalarini tarkib toptirish.



Rivojlantiruvchi  maqsad -  O'quvchilarni  mustaqil  ishlash,  ijodiy izlanish, guruxlarda 

ishlash orqali  bilim  olishga, xotirani  mustahkamlashga, tez fikrlash, fikrni aniq 

ifodalashga  o'rgatish,  til  madaniyatini o'stirish.

V-Dars turi: 

Yangi tishuncha  va  qonunlarni o'rgatuvchi  dars.



VI-Darsda foydalaniladigan  metodlar:  Hamkorlik texnologiyasi,  "Aqliy  hujum" ,

VII-Darsda foydalaniladigan jihozlar:  ko'rgazmalar

VIII-Tashkiliy qism:

a)  salomlashilsh 

b)  navbatchi  axboroti

c)  davomatni aniqlash 

d)  uyga vazifani tekshirish

IX-Darsning  rejasi:

a)  o'tilgan  mavzuni  takrorlash 

b)  yangi  mavzu  bayoni 

c) 


mustaxkamlash. 

d) 


O'quvchilarni 

baxolash


X-O'tilganlarni  takrorlash:

1)  Bir xil  maxrajli  kasrlar qanday qo‘shiladi?

2)  Bir xil  maxrajli  kasrlarni qo‘shish qoidasi qanday yoziladi?

3)  Surat va maxraji o'zaro teng kasr nimaga teng?

XI-Yangi  mavzu  bayoni:

... .




Ekin  maydoni:  246 i   ga.

 

Hosildorlik:  1  ga dan  40 i   sr.



Jami  hosil:  ?

2

1 - m i s o 1.  Aralash  sonlarni  ko‘paytiring:  3 -  • 2 - .



Y e c h i s h . 3 i - 2 |  = i i i | i  = ^ 4  = X  = 7 T-





x#

 



1 5  



5

 

A ralash   sonlarni  k o ‘paytirish  uchun:



1-  q a d a m .   U larn i  n o to ‘g‘ri  kasrga.aylantirish  kerak.

2 -  q a d a m .   H osil  b o ‘lgan  kasrlarni  k o‘paytirish  kerak.

J a v o b : 7 -



9

2 - m i 



о 1

.  Aralash  sonni  kasrga  ko‘paytiring: 

4  -  • — .

Aralash  sonni  kasrga  ko‘paytirish  uchun:

1-  q a d a m .   Aralash  sonni  noto‘g‘ri  kasrga  aylantirish  kerak.

2-  q a d a m .   Hosil  bo‘lgan  kasmi  berilgan  kasrga  ko‘paytirish

kerak.

4

3- m i s о 1.  Aralash  sonni  natural  songa  ko‘paytiring:  3 



-■

 14.

„  

,  -  , 





, 4   1И  _   25  1/(_ 2 5  ■И'2  _ 2 5 - 2 _ ™

 

Y e c h i s h .   1 - u s u l .   i y l 4  = —  1 4 -------------------- ------ эи.



J a v o b :   50.

Aralash  sonni  natural  songa  ko‘paytirish  uchun:

1-  q a d a m .   Aralash  sonni  noto‘gbri  kasrga  aylantirish  kerak.

2-  q a d a m .   HosiJ  bo‘lgan  kasr  suratini  berilgan  natural  songa

ko‘paytirish  lozim.

3-

  q a d a m .   Maxrajning  o‘zini  o‘zgarishsiz  qoldirish  kerak.

Ko‘paytinshning qo‘shishga nisbatan taqsimot qonunidan foydalanib

yechish mumkin:  3y • 14  = |з + y j • 14 = 3• 14 + 

2  = 42 + 8 = 50.

1)

2 f

l r -

2 ) 5 A

12

• 

i A .



13  ’

3 )

l b

4 ) 4

1)

6 r

2

25  ’

2 )

5

13  ’

9 — •

 

10  5



3 )

4 -

25  m

 

39  ’



4 )

7

9

1) 1 2 l • 5 ;

2 ) 1 3 - 2  — • 

26  ’

3 )

• 3 ;

4 ) 2

a

00



1)

7 r

l 2 \ '

8

49  ’

2 )   5   l l

• 4

3

 

’  10



9

3 )   6

1

8

- 2 2-

2^  

7  28 ‘

Qulay  usul  bilan  hisoblang:

Xll-Mustahkamlash:

1)  Aralash  son  aralash  songa  qanday  ko‘paytiriladi?

2)  Aralash  son  kasrga  qanday  ko‘paytiriladi?

3)  Aralash  son  natural  songa  qanday  ko‘paytiriladi?

O'quvchilarni  baholash.  Uyga  vazifa  mavzuga  oid  misollar  yechish.

I-Sana__________  

II- 

Sinf-_____________  

12 

Tekshirdim__________

III-Darsning mavzusi: 

Hajm  o'lchov  birliklari.



IV-Darsning maqsadi:

Ta’limiy  maqsad - 

Hajm  o'lchov  birliklari 

haqida ilmiy  tushunchalar  berish.

Tarbiyaviy  maqsad -  O'quvchilarni o'z  maqsadiga  erishish  ruhida tarbiyalash.  Bir- 

birlariga  o'zaro  hurmat, jamoa  bo'lib ishlash,  o'zaro yordam va  berilgan vazifani 

bajarishda  mahsuliyat sezish  ko'nikmalarini tarkib toptirish.

Rivojlantiruvchi  maqsad -  O'quvchilarni  mustaqil  ishlash,  ijodiy izlanish, guruxlarda 

ishlash orqali  bilim  olishga, xotirani  mustahkamlashga, tez fikrlash, fikrni  aniq 

ifodalashga  o'rgatish,  til  madaniyatini o'stirish.

V-Dars 

tu ri: 

Yangi tishuncha va  qonunlarni o'rgatuvchi  dars.



VI-Darsda foydalaniladigan  metodlar:  Hamkorlik texnologiyasi,  "Aqliy  hujum" ,

VII-Darsda foydalaniladigan jihozlar:  ko'rgazmalar

VIII-Tashkiliy qism:

a)  salomlashilsh 

b)  navbatchi axboroti

c)  davomatni  aniqlash 

d)  uyga vazifani tekshirish

IX-Darsning  rejasi:

a)  o'tilgan  mavzuni  takrorlash 

b)  yangi  mavzu  bayoni 

c) 


mustahkamlash. 

d) 


O'quvchilarni 

baholash


X-O'tilganlarni  takrorlash:

1)  Aralash son  aralash songa qanday ko‘paytiriladi?

2)  Aralash son  kasrga qanday ko‘paytiriladi?

3)

 

Aralash son  natural songa qanday ko‘paytiriladi? 

XI- 

Yangi  mavzu  bayoni:

1  dm3 po'kakning massasi

 

200 gramm.  Sinfingizda  1  m3

 

po‘kakni  ko‘tara  oladigan

 

polvon  bormi?



I  m

Uzunlikning  o‘lchov birligi sifatida biror kesmani olaylik.

Qirrasi  bir uzunlik birligiga teng bo‘lgan  kub  birlik kub  deyiladi.

Hajm  o‘lchov  birligi  sifatida birlik kub hajmi  olinadi.

 

To‘g‘ri burchakli parallelepipedni 



n

 ta birlik kubga ajratish mumkin

 

bo‘lsa,  uning  hajmi 



n

 birlik kub hajmga teng deyiladi.

M i s o l .  

To‘g‘ri  burchakli  parallelepipedning  eni  4  sm,  bo‘yi

3  sm,  balandligi  5  sm bo‘lsin.  Bu  parallelepipedni har birida 4 • 3 = 12 ta

kub bo‘lgan  5  ta  qatlamga  ajratish  mumkin  (38-  rasm).

39-  rasm.

U  holda,  to‘g‘ri  burchakli  parallelepiped  hammasi  bo‘lib  5* (4*3) =

 

= 60  ta  birlik  kubga  ajraladi.  Demak,  bu  parallelepipedning  hajmi:

 

K= 3-4-5 = 60  (sm3)  bo‘ladi.

To‘g‘ri  burchakli  parallelepipedning  bo‘yi 

(a),

  eni 

(b),

  balandllgi

 

(c)



 

uzunlik  birligiga  teng  bo‘Isa,  u  holda  uning  hajmi  quyidagicha

 

bo‘ladi:



V

 =  

a

  * 

b

  * 

с

  (kub  birlik).

To‘g‘ri  burchakli  parallelepiped  hajmi  uning  uchala  o‘lchami

ko‘paytmasiga  teng.

Ammo 

a  b —

 to‘gfcri 

burchakli 

parallelepiped asosining yuzi  (ЗУ- rasm).

 

Asos yuzini 



S

 harfi  bilan belgilaymiz: 

S -a -b . 

To‘g‘ri  burchakli  parallelepiped  hajmi  asosi  yuzi  bilan  balandligi-

 

ning  ko‘paytmasiga  teng:

 

V = S   H

,  bunda 

S -

  asos  yuzi, 





  balandlik.

 

Kubning  hamma  qirralari  o'zaro  teng,  ya’ni 



a

  = 

b

  = 

с

  bo£lgani

 

uchun,  uning  hajmi  shunday bo‘ladi:

 

V -  aa-a = c?

  (kub  birlik).

Xll-Mustahkamlash:

M i s o l l a r .   1) 

Qirrasi 



sm  bo‘lgan  kubning  hajmi

V— 

1  sm-1  sm-1  sm= 1  sm3 ga teng.

2)  Qirrasi  1  dm  boclgan  kubning  hajmi 

V—

  1  dm3  bo‘ladi.

3)  Qirrasi  1  m 

b o ‘ lgan  

kubning  hajmi 

V—

  1  m3  ga  teng.

Suyuqliklar,  odatda, 

litr 

da  o ‘lchanadi.  1  dm3 



1  litr.


kub bo‘lgan  5  ta  qatlamga  ajratish  mumkin  (38-  rasm).

E

«л

/—

_  - 


/

.....  ,


£

 

- L

r f

&

1  sm

m /

4 sm

39-  rasm.

38- 

rasm.

U  holda,  to‘g‘ri  burchakli  parallelepiped  hammasi  bo‘lib  5-(4*3) =

 

= 60  ta  birlik  kubga  ajraladi.  Demak,  bu  parallelepipedning  hajmi:



K= 3-4-5 = 60  (sm3)  bo‘ladi.



To‘g‘ri  burchakli  parallelepipedning  bo‘yi  (« ),  eni  (

b)9

  balandligi

 

(



с

)  uzunlik  biriigiga  teng  bo‘Isa,  u  holda  uning  hajmi  quyidagieha

 

bo‘ladi:



V — a

  * 

b  • с

  (kub  birlik).

To‘g‘ri  burchakli  parallelepiped  hajmi  uning  uchala  oichami

ko‘paytmasiga  teng.

Ammo 

a  b —

 to‘g‘ri  burchakli parallelepiped asosming yuzi  (ЗУ- rasm).

Asos yuzini 

S

 harfi  bilan belgilaymiz: 

S=a-b.

To‘g‘ri  burchakli  parallelepiped  hajmi  asosi  yuzi  bilan  balandligi-

 

ning  ko‘paytmasiga  teng:



V = S   H,

  bunda 

S -

  asos  yuzi, 



-

  balandlik.

Kubning  hamma  qirralari  o‘zaro  teng,  ya’ni 

a

  = 

b

  = 

с

  bo‘lgani

 

uchun,  uning  hajmi  shunday bo‘ladi:



V -  a  a  a = a*

  (kub  birlik).

Xll-Mustahkamlash:

M i s o l l a r .  

1)  Qirrasi  1  sm  bo‘lgan  kubning  hajmi

V-

 1  sm-1  sm-1  sm= 1  sm3 ga teng.

2)  Qirrasi  1  dm  boclgan  kubning  hajmi 

V—

  1  dm3  bo‘ladi.

3)  Qirrasi  I  m  bo‘lgan  kubning  hajmi 

V=  1

  m3  ga  teng.

Suyuqliklar,  odatda,  litr  da  o ‘lchanadi.  1  dm3 =  1  litr.

I-Sana__________  

II- Sinf-_____________  

13 

Tekshirdim__________

III-Darsning mavzusi: 

To'g'ri  burchakli  parallelepipedning  hajmi.



IV-Darsning maqsadi:

Ta’limiy  maqsad 

- To'g’ri  burchakli  parallelepipedning  hajmi  haqidailm iy 

tushunchalar  berish.

Tarbiyaviy  maqsad -  O'quvchilarni o'z maqsadiga  erishish  ruhida tarbiyalash.  Bir- 

birlariga  o'zaro  hurmat, jamoa  bo'lib  ishlash,  o'zaro yordam va  berilgan vazifani 

bajarishda  mahsuliyat sezish  ko'nikmalarini tarkib toptirish.

Rivojlantiruvchi  maqsad -  O'quvchilarni  mustaqil  ishlash,  ijodiy izlanish, guruxlarda 

ishlash  orqali  bilim  olishga, xotirani  mustahkamlashga, tez fikrlash, fikrni aniq 

ifodalashga  o'rgatish,  til  madaniyatini o'stirish.

V-Dars turi: 

Yangi tishuncha  va  qonunlarni o'rgatuvchi  dars.



VI-Darsda foydalaniladigan  metodlar:  Hamkorlik texnologiyasi,  "Aqliy  hujum" ,

VII-Darsda foydalaniladigan jihozlar:  ko'rgazmalar

VIII-Tashkiliy qism:

a)  salomlashilsh 

b)  navbatchi  axboroti

c)  davomatni aniqlash 

d)  uyga vazifani tekshirish

IX-Darsning  rejasi:

a)  o'tilgan  mavzuni  takrorlash 

b)  yangi  mavzu  bayoni 

c) 


mustahkamlash. 

d) 


O'quvchilarni 

baholash


X-O'tilganlarni  takrorlash:

1)  Aralash son  aralash songa qanday ko‘paytiriladi?

2)  Aralash  son  kasrga qanday ko‘paytiriladi?

3) Aralash son  natural songa qanday  ko‘paytiriladi? 

XI- 

Yangi  mavzu  bayoni:

1  dm3 po‘kakning massasi

 

200 gramm.  Sinfingizda  1  m3

 

po‘kakni  ko‘tara  oiadigan

 

polvon  bormi?



Uzunliknmg  o‘lchov birligi  sifatida biror kesmani olaylik.

 

Qirrasi  bir uzunlik birligiga teng bo‘lgan  kub birlik kub deyiladi.

 

Hajm  o‘lchov  birligi  sifatida birlik kub bajmi  olinadi.

 

To‘g‘ri burchakli parallelepipedni 



n

 

ta birlik kubga ajratish mumkin

 

bo‘lsa,  uning  hajmi 



n

 birlik kub hajmga teng deyiladi. 

M i s o l .  

To‘g‘ri  burchakli  parallelepipedning  eni  4  sm,  bo‘yi

3  sm,  balandligi  5  sm bo‘lsin.  Bu  parallelepipedni har birida 4 • 3 = 12 ta

I-Sana__________  

II- Sinf-_____________  

14 

Tekshirdim__________

III-Darsning mavzusi: 

O'nli  kasrlar  haqida  m'lumot.



IV-Darsning maqsadi:

Ta’limiy  maqsad -  

Zahiriddin  Muhammad  Bobur  haqida ilmiy  tushunchalar 

berish.

Tarbiyaviy  maqsad -  O'quvchilarni o'z  maqsadiga  erishish  ruhida tarbiyalash.  Bir- 

birlariga  o'zaro  hurmat, jamoa  bo'lib ishlash, o'zaro yordam va  berilgan vazifani 

bajarishda  mahsuliyat sezish  ko'nikmalarini tarkib toptirish.

Rivojlantiruvchi  maqsad -  O'quvchilarni  mustaqil  ishlash,  ijodiy izlanish, guruxlarda 

ishlash orqali  bilim  olishga, xotirani  mustahkamlashga, tez fikrlash, fikrni aniq 

ifodalashga  o'rgatish,  til  madaniyatini o'stirish.

V-Dars turi: 

Yangi tishuncha va  qonunlarni o'rgatuvchi  dars.



VI-Darsda foydalaniladigan  metodlar:  Hamkorlik texnologiyasi,  "Aqliy  hujum" ,

VII-Darsda foydalaniladigan jihozlar:  ko'rgazmalar

VIII-Tashkiliy qism:

a)  salomlashilsh 

b)  navbatchi axboroti

c) 


davomatni  aniqlash 

d)  uyga vazifani tekshirish



IX-Darsning  rejasi:

a)  o'tilgan  mavzuni  takrorlash 

b)  yangi  mavzu  bayoni 

c) 


mustaxkamlash. 

d) 


O'quvchilarni 

baxolash


X-O'tilganlarni  takrorlash:

M i s o l l a r .   1)  Qirrasi  1  sm  bo'lgan  kubning  hajmi

V

- 1  sm-1  sm-1 sm= 1  sm3 ga teng.

2)  Qirrasi  1 

dm 


boMgan  kubning  hajmi 

V= 1

  dm3 bo‘ladi.

3)  Qirrasi  1  m bo‘lgan kubning hajmi 

V-

 1  m3 ga teng.

Suyuqliklar,  odatda,  litr  da  o‘lchanadi.  1  dm3 =  1  litr.

XI-Yangi  mavzu  bayoni:

\

__ ^ __ j___ !___ I__ 10 

|

__ 100  |  1000  |  10000  |

10 


-10 

-10 


-10 

-10 


-10 

-10


0 £nli kasrda verguldan keyingi birinchi xona 

о 'ndan biriar

 xonasi

 

deyiladi. Masalan,  3,7 son! 3 



ta bir

\a 7 

taobidan ЬИагйап

tashJol topgan.

Oenli kasrda verguldan keyingi ikkinchi xona 

yuzdan biriar

 xonasi,

 

uchinchi xona 



mingdan  biriar

 xonasi  deyiladi va hokazo.

Bu xonalardagi raqamlar, mos ravishda, 

о ‘ndan birulushlar



yuzdan 

bir  ulushlar



mingdan  bir  ulushlar

 sonini  bildiradi.

1 - m l s o l .   3,745  o‘nli  kasrda  o‘ndan  biiiar xonasida  7,  yuzdan

 

biriar  xonasida 



4,

  mingdan  biriar  xonasida  5  raqami  turibdi  Bu  —

 

3,745  o'nli  kasrda  7  ta  o‘ndan bir ulush,  4 ta yuzdan bir ulush,  5  ta


1   2   3   4   5   6   7   8   9   10




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling