Toshkent farmatsevtika instituti «tasdiklayman»


Download 2.85 Mb.
Pdf ko'rish
bet12/12
Sana10.01.2019
Hajmi2.85 Mb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12

 
 
 
 
 

 
143 
 
Giyohvand  moddalarni sintez qilishda  prekursorlarni funksional xususiyatlari 
 
Boshlang‘ich modda 
 
Reagentlar 
 
Erituvchilar 
 
Antranilovaya kislota  
N-Atsetilantranilovaya kislota  
Izosafrol 
 
Lizerginovaya kislota
 
3,4-metilendioksifenil-2-
propanon 
 
Norpsevdoefedrin 
 
Piperonal 
 
Piperidin 
 
Psevdoefedrin*
 
 Safrol
 
 Fenilpropanolamin* 
Feniluksusnaya kislota 
Ergometrin (ergonovin) 
Ergotamin*
 
 Efedrin*
 
Angidrid uksusnoy 
kislotы 
 
Krasnыy fosfor 
 
Permanganat kaliya 
 
Sernaya kislota, 
isklyuchaya ee soli 
 
 Solyanaya kislota, 
isklyuchaya ee soli 
 
Atseton
 
 Metiletilketon 
 
(2-butanon) 
 
Toluol 
 
Etilovыy efir 
 
 
Kokain  gidroxloridning olinish  sxemasi 
 
 

 
144 
 
 
Geroin gidroxloridining olinish sxemasi  
 
 
Prekursorlarni noqonuniy ravishda qo‗llashga qarshi kurashish va 
choralari. 

 
Konvensiyaning 2001 yil 1 martdagi qaroriga asosan 15 ta davlatlar 
tashkil etilgan Evropa birlashmasi yuqoridagi keltirilgan prekursorlar 
qatoriga norefedrin moddasini ishlab chiqarish va uni nazoratga olish 
choralarini kuchaytirish qarorini qabul qildilar. 

 
2001 y.- kaliy permanganatni noqonuniy ravishda xalqaro savdoda 
sotilishdagi yo‗llarini aniqlay olindi 

 
2000 y.- noqonuniy yo‗llar bilan kokain moddasini ishlab chiqarishda 
Kolumbiya mamlakati tomonidan 20 t xlorid kislotasi ushlandi.  
 
Tahlil natijalariga aniqlik darajasini oshirishda quyidagilarga itoat qilish 
kerak: 

 
Agarda gumon qilinayotgan modda kam miqdorda bo‗lsa, uni tahlilini 
laboratoriya sharoitida olib borish uchun hamma miqdorini ko‗rsatish 
shart:  

 
Talqon shaklidagi moddani tahlilini olib borishga to‗g‗ri kelsa,bir necha 
kristalldan, agarda qayta tahlilni bajarishga talab etilsa, u holda olinadigan 
moddani kristallini ikki barobar ko‗proq miqdorda olish mumkin.  

 
145 
 

 
Tabletka, qattiq yoki yumshoq giyohvand moddani (nasha, opiy) tahlilini 
olib borishda shpatel yoki kesuvchi moslama bilan avval 
maydalab,so‗ngra tahlil bajariladi.  

 
Kapsulali dori moddasini ehtiyotkorlik bilan ochib, so‗ngra undan oz 
miqdorda kristallidan olinib tahlil qilinadi.  

 
O‗simlik xom ashyolarini avval maydalanib, so‗ngra tahlilni olib  
boriladi.  

 
Tamaki mahsulotlarini tahlilida avval bitta tamaki o‗ramini 
ochib,maydalab, so‗ngra tahlilni olib  boriladi.  

 
O‗simlik mahsuloti va uning boshqa qismlarini to‗liq tahlilini laboratoriya 
sharoitida olib boriladi.  
SULFAT KISLOTA   H
2
SO
4
  
Organizm  uchun  zaharli  hisoblanadi.  LD-5-10g.          10-20%  li  sulfat  kislota 
eritmasi organizm uchun zaharli hisoblanadi. Narkotik moddalar olishda reagent 
sifatida ishlatiladi. 
Tahlili:  
1) BaCl
2
+ H
2
SO
4
 

 2HCl+BaSO
4
↓ (oq cho‗kma)  
2) PbSO
4
  cho‗kmasi  atsetat  ammoniy  va uyuvchi ishqorlarda eriydi.  
                Pb(NO
3
)
2
 + H
2
SO
4
 

 2HNO

+ PbSO4 ↓ (oq cho‗kma)  
                PbSO
4
+ 4NaOH 

  Na
2
PbO
2
+ Na
2
SO
4
+ 2H
2

                PbSO
4
 + 2CH
3
COOH
4
 

 Pb(CH
3
COO)
2
  + (NH
4
)
2
SO
4
 
3) Qizil  rangli rodizonat bariy sulfat kislota ta‘sirida rangsizlanadi.  
 
 
 
 
 
 
 
 
Miqdori:  neytrallash usuli bilan aniqlanadi.  
 
XLORID KISLOTASI  (HCl) 
Xlorid  kislotasini  toksikologik  ahamiyati  uni  har    xil  soxalarda  jumladan 
tibbiyotda qo‗llanilishi bilan tushintiriladi. LD-10-20g.  
Narkotik moddalar olishda reagent sifatida ishlatiladi. 
Tahlili. . 
1.
 
                                                    HNO
3
 
HCl+ AgNO

 ---------> AgCl+ HNO

 
2.  
   
6HCl+KClO
3
---> 3Cl
2
↑+ KCl + 3H
2

 
O
O
O
O
ONa
ONa
O
O
O
O
O
O
O
O
O
O
OH
OH
Ba
2+
Ba
+
+2Na
BaSO
4
+H
2
SO
4
кизил        
   рангсиз

 
146 
 
                                                               krax  
                                            
Cl
2
+ 2KJ  --------> J
2
+ 2KCl  
 
Miqdoriy taxlili  - neytrallash usuli.  
 
ATSETON 
 
 
 
Atseton (dimetilketon) yog‗och va tosh ko‗mirdan quruq haydab olinadi. 
Kimyoviy toza atseton rangsiz, tiniq suyuqlik.  
Ishlatilishi.  Atseton  universal  organik  erituvchi  sifatida  har  xil  bo‗yoqlarni, 
nitratsellyulozani  eritishda,  tutunsiz  porox,  sun‘iy  ipak  olish  kabi  kimyo 
sanoatini  turli  sohalarida  va  kimyoviy  tozalash  korxonalarida  ishlatiladi. 
Dorishunoslik  sanoatida  xloroform;  sulfonal,  yodoform  kabi  preparatlarni 
sintezlashda ham xom ashyo sifatida qo‗llanadi. Atseton sun‘iy kauchuk olishda 
ham zarur materialdir.  
Atseton  prekursorlar  sifatida  narkotik  moddalar  noqonuniy  ishlab  chiqarishda 
ham qo‗llaniladi.  
CHinligini aniqlash: 
1. Yodoform hosil qilish reaksiyasi.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
2. Natriy nitroprussidi bilan reaksiyasi.  
 
 
1.
 
Furfurol bilan reaksiyasi. 
  CH
3
    C    CH
3
O
CI
3
C
O
CH
3
CI
3
C
O
CH
3
3NaOI
+
 3NaOH
+
 NaOH
NaOC
O
CH
3
CI
3
H +
+
I
2
2NaOH
NaI
+
+
+
NaOI
H
2
O
  CH
3
    C    CH
3
O

 
147 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
4. o-Nitrobenzaldegid bilan reaksiyasi.  
 
 
 
 
 
 
Miqdorini aniqlash. GSX, YUSSX usulda amalga oshiriladi.  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
O
C
O
H
O
C CH
H
CO
H
C
O
C
2
+ CH
3
COCH
3
2
+
NO
2
C
O
H
NO
2
C
OH
H
CH
2
C
O
CH
3
CH
3
C
O
CH
3
C
H
N
C
N
H
O
O

 
148 
 
Asosiy darsliklar va o‗quv qo‗llanmalar  
1.  Kramarenko  V.F.  -  Toksikologicheskaya  ximiya,  Kiev,  Vыsha  shkola, 
1989 g.  
2. Ikramov L.T. va b. ―Sud kimyosidan praktikum‖. Toshkent 2007y. 
3. Ikromov L.T va b. – Sud kimyosidan amaliy mashg‗ulot., 2005y. Elektron 
darslik 
4. 
Belova 
A.V. 
Rukovodstvo 

prakticheskimi 
zanyatiem 
po 
toksikologicheskoy ximii. M, "Meditsina",1976g. 
Qo‗shimcha adabiyotlar. 
1.Lujnikov E. D. Klinicheskaya toksikologiya. M, "Meditsina". 1982g. 
4.Bayzoldanov 
T.B, 
Bayzoldanova 
SH.T. 
Rukovodstvo 
po 
toksikologicheskoy ximii yadovitыx veщestv, izoliruemыx metodami ekstraksii. 
– Almatы, 2003. 
7.Toksikologicheskaya  ximiya:  Uchebnik  dlya  vuzov/T.V.Pleteneva,  E.M. 
Salomatin i dr.; pod red. T.V. Pletenevoy. – M.: GEOTAR – Media, 2005. 
8.Clark  S.  //  Isolation  and  Identification  of  Drugs.  –  London:  The 
Pharmaceutical Press, 2004. 
9.  Babayan  E.A.,  Gonopolskiy  ―Narkologiyadan  o‗quv  qo‗llanmasi‖ 
Toshkent: Meditsina. 1988  
10.  Ereminыm  S.K.,  Ermolovoy  M.N.,  Koldaevim  A.A.  "Ximiko-
toksikologicheskiy  analiz  veщestv,  vыzыvayuщix  odurmanivanie"  Moskva  -
1987  
11. 
Banzoldanov 
T.. 
Bayeoldanova 
SH.T.-Rukovodstvo 
po 
toksikologicheskoy ximii yadovitыx veщestv, izoliruemыx metodami ekstraksii. 
- Almatы, 2003  
12. Simonov E.A., Naydenova L.F., Vornakov S.A. "Narkoticheskie sredstva 
i  psixotropnыe  veщestva,  kontroliruemыe  na  territorii  Rossiyskoy  Federatsii" 
M., 2003.  
13.Toksikologik kimyo fani bo‗yicha laboratoriya mashg‗uloti uchun uslubiy 
qo‗llanmalar:  
a)  Biologik  ob‘ektdan  suv  bug‗i  yordamida  ajratib  olinadigan  zaharli 
moddalar. Toshkent, 2008y.  
b)  Qutbli  erituvchilar  yordamida  ajratib  olinadigan  moddalar.  Toshkent, 
2008y. 
14. 
www.tokschem.zn.uz
 
15. 
www.sudmed.ru
 
16. 
www.rc-sme.ru
 
17. 
www.darmon
 zn.uz
 

 
149 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


Download 2.85 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling