V a z I r L i g I


t o ‘g ‘ri tasvirlashga  im kon beradi


Download 3.23 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/13
Sana08.12.2019
Hajmi3.23 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13

t o ‘g ‘ri tasvirlashga  im kon beradi.
M uallifli resurslar 
-  bu m uallifi  k o ‘rsatilib  nashr qilingan resurslardir. 
0 ‘z navbatida ular bir darajali va k o ‘p  darajali  (individual  yok i  bir nechta 
m uallifli)  nashrlar  (hujjatlar)  b o ‘lishi  m um kin.  B ir   darajali  (in d ivid u al) 
y o k i  yakka  m u a llif  deganda  asam i  y o zg a n   y o k i  bir  nechta  m u allifn in g 
asarlarini  to ‘plab,  nashrga  tayyorlagan  shaxsni  -   tuzuvchini  tushunish 
m um kin.
T o‘p la m -t u r li xilhujjatlam iadabiy, ilm iy  v a  b o sh q a  asarlam i o ‘z  ich iga 
oladi.  T o‘plamlar bir m uallifning  asarlaridan  tu zilg a n  
m uallifli 
t o ‘plam ga, 
bir nechta m uallifning bitta m avzuga oid  asarlarini qamrab  oigan  
u m u m iy
19

sarlavhaga ega b o ‘Igan to‘p lam larga 
yoki bir nechta m ualliflam ing bitta 
m avzuga  oid asarlarini  yok i  turli m asalalarga  bag' ishlangan  asarlarini  o ‘z 
ichiga olgan 
u m u m iy sarlavhaga ega bo‘ lm a g a n to ‘plam larga 
boTinadi.
Tasvir  tu zish   m etodikasiga  qarab  m uallifli  va  sarlavhali  tasvirlarga 
b o ‘linadi.
H ujjatlarn i  tasvirlash ~  
bu  k en g  m a ’noda  ishlatilib,  m a’lu m  tartibda 
joylashgan nashrlar haqida m a’lum otlar beradi.
Hujjatlarni  tasvirlashda  -   hujjatning  turini,  u lam in g  aham iyatini, 
nashrning  y o k i  asam ing  xarakteristikasini  tashkil  qiluvchi  m a ’lum otlam i 
juda yaxshi b ilish n i  talab  qiladi.
H ujjatlarn i  bibliografik tasvirlash  — 
kitobxonga  hujjatning  m azm u- 
nini  va  iste ’m o lch i uchun zarur aham iyatini t o ‘liq och ib  berishdir.  Kutub- 
xonaga kelgan k itob xon  hujjat t o ‘g ‘risidagi dastlabki m a ’lum otni k o ‘pincha 
bibliografik  k o ‘rsatkichlardan  bilib  oladi.  Shuning  uchun  bibliografik 
tasvir  bilan  katalog  tasviri  o'rtasida  farq  b o ‘lishi  kerak  em as,  balki  ular 
o ‘zaro  b ogT angan holda boT ishi  lozim .  K utubxona kataloglarini  tuzishda 
hujjatlarni  bibliografik  tasviri  asos  boT adi.  Barcha  mamlakatlar  o ‘rtasida 
bibliografik  m a ’lum otlam i  alm ashlash  uchun  (IFLA)  Xalqaro  Hujjatlar 
A ssotsiatsiyasi v a  m uassasa federatsiyasi doirasida  universal h iso b g a  olish 
xizm ati tashkil  qilingan.  Shu  asosda kutubxona kataloglari va bibliografik 
tasvir uchun tuziladigan tasvirlar bir holatga keltirilgandir.
Axborotlashtirish,  kutubxonashunoslik  va  nashriyotchilik  ishi  standart- 
lari  tizim iga  kiruvchi  0 ‘zbekiston  Davlat  Standarti  -   2009-yil  14-aprel- 
da  1215  raqami  ostida  tasdiqlandi.  Xalqaro  talablarga  asoslangan 
“Библиографическая запись. Библиографическое  описание — GOST 7,1— 
2003  (GOST  7 ,1 -2 0 0 3   -   “Bibliografik  yozuv,  Bibliografik  tasvir)  ga  asos- 
lanib tasdiqlangan. Axborotlashtirish, kutubxonashunoslik va nashriyotchilik 
ishi  standartlari  tizim iga  kiruvchi  0 ‘zbekiston  Davlat  Standartining buyurt- 
masiga  k o ‘ra  kutubxonachilik  va  nashriyot  ishi  sohasida  m e’yoriy  huquqiy 
hujjatlarni  ishlab  chiqish b o ‘yicha maxsus  ishchi  guruhi  (X.Mamatraimova, 
D.Kudratova)  tom onidan  ishlab  chiqildi.  M azkur  standart  (O z’D St  1215— 
2009) 2009-yil 20-apreldan amalga joriy qilingan.  O z’D S t 1 2 1 5 -2 0 0 9   da tas­
vir sohalarida shartli belgilar yangidan qayta ishlandi.
Hujjatlarga  ish lo v   berish  alfavit  katalogini  tashkil  etish  m etodikasi 
asosida  olib  boriladi.  Hujjatlarni  tasvirlashda  ishlatiladigan  tasvir usullari 
va qoidalariga hujjatlarni tasvirlashning m etodikasi ikkiga b o lin a d i:
20

1
.  U m um iy  m e to d ik a  
—  n a sh m in g   k o ‘rinishidan,  turidan  qat’iy   nazar 
uni  tasvirlashda  ish la tila d ig a n   usul  va  qoidalar  bilan  ish  k o ‘radi.  U ning 
vazifasiga:  tasvirlash  nuqtai  nazaridan  nashr  turlari,  kitob  turlari  va  ul- 
a m in g   elem entlari,  t a s v ir   turlari  v a   u la m in g   elem entlari,  tasvirlashning 
um um iy  qoidalarini,  ta sv ir la sh n in g   ayrim   elem entlariga  taalluqli  qoida- 
lam i  o ‘rgatadi.
2.  Xusum iy  m e to d ik a  
— h u jjatlam in g  ayrim  turlari:  kitoblar,  vaqtli  va 
chiqarilishi  davom   e ta d ig a n   nashrlar,  kartografiyalar,  notalar,  badiiy,  (izo) 
nashrlar,  tcxnik  h u jja tla m in g   m a x s u s   nashrlari,  audio  vizual  materiallar, 
nashri hamda  b e z a tilish   x u su siy a tla rig a   k o ‘ra  farqlanuvchi  hujjatlarni  tas­
virlash usul va  q o id a la rin i  o ‘rgatad i.
B ib lio g ra fik   tasvir  elem en tla ri  va tasvir turlari
Tasvirlardan  fo y d a la n ish d a   q u la y lik   tug'dirish  m aqsadida  resurs 
t o ‘g ‘risidagi  b ib lio g r a fik   m a ’lu m otlar  o ‘z   xarakteriga  qarab  tasvir 
elem entlari  deb  a ta lu v c h i  g u m h la rg a   ajratiladi  va  doim o  qat’iy  tartib  bilan 
joylashtiriladi.
Tasvir elementlari  ic h id a   ish la tila d ig a n  punktatsion belgilar  12 ta b o ‘lib 
ular:  (. - )   nuqta-tire,  ( . )   nuqta,  (,) v e r g u l,  (:)  ikki  nuqta,  (;)  nuqtali  vergul, 
(...)  k o ‘p  nuqta,  (/)  q i y a   ch iz iq ,  ( //)   ikki  q iya  chiziq,  (())  d um alog1  qavs, 
([  ])  katta  qavs,  (+ )  q o 's h u v   a lo m a ti,  (= )  barobarlik  belgilaridan  iboratdir. 
B ibliografik tasvir o x ir id a   (.) nuqta  b e lg isi  ishlatiladi.
T asvir  so h a la rin i jo y la sh is h   ketm a-ketligi
Tasvir boshi.
1.  Sarlavha  sohasi  v a  jav o b g a rlilc haqidagi  m a’lumotlar.  2. N ashr soha- 
si.  3.  X usu siy m a’lunaotlar sohasi. 
4-. 
C hiqish  m a’lumotlari  sohasi.  5.  Sonli 
xarakteristika  sohasi.  6.  S eriya  so h a si.  7.  Eslatm alar  sohasi.  8.  Standart 
raqamlar sohasi.  I S B N ,  IS S N  (standart raqam sohasi) yok i uni altem ativasi 
v a  egalik shartlari.
B ib lio g r a fik  elem en tlar
R esurslam i  ta sv ir la sh d a  ish la tila d ig a n   elem entlar 2  ga b o ‘linadi.
1. 
M ajburiy  e le in e n tla r  
—  resu rs  haqidagi  a so siy   m a ’lum otlam i  be- 
radigan  (m uallifi,  sa r la v h a si, n ash ri,  nashriyoti, nashr jo y i)  elementlardir.
21

2.  F a k u lt a t iv   elem en tla r  —  resurs  liaqidagi  q o ‘shim cha  axborot  be- 
radigan  m a ’lu m o tla r   (y a ’ni,  resurs  kim larga  m o'ljallanganligi,  m azm uni, 
illyu stratsiyalari,  tiraji, narxi v a  b .) ni beradigan  elementlardir.
Tasvir  tu z ish d a   quyidagi  tinish  belgilari  va  m atem atik  belgilar  ishla- 
tiladi:

-
Nuqta  va tire
Nuqta
?
Vergul
K o ‘p nuqta
/
Qiya chiziq
//
Ikki  qiya chiziq
( )
Qavs
[ ]
Katta  qavs
+
Q o‘shuv
=
Tenglik
0 ‘z D S t  12  15-2009 talablariga asosan tasvir elem entlari  sistem asi  quyi- 
dagilardan  iborat:
I.Tasvir 
b o s h i.
Sarlavha  va  javobgarlik 
haqidagi 
m a ’lum otlar 
sohasi
Г1
materialning lununiiy aniqlanishi
Parallel  sarlavha
Sarlavhaga taalluqli  ma’lumotlar
javobgarlik  haqidagi m a’lumotlar
/
dastlabki m a’lumotlar
9
keyingi  m a’lumotlar
II.  N ashr so h a si
=
Nashr haqidagi m a’lumot 
Parallel nashr haaidasi m a ’lumot
Faqat  shu  nashrga  taalluqli  b o ‘lgan  javob-
garlik haaidaei  m a’lumotlar
/
Dastlabki m a ’lumotlar
"
keyingi m a’lumotlar
>
nashr haqidagi  q o ‘shimcha m a’lumot
nashr  haqidagi  qo‘shimcha  m a’lumotlarga 
taalluali  iavobgarlik haqidagi m a’lumotlar.
/
Dastlabki m a ’lumotlar
5
keyingi m a’lumotlar
III. X ususiv m a ’lumotlar 
sohasi
Faqat  ma’ lum  bir  turdagi  hujjatlarga  xos 
boolean  m a’lumotlar
22

IV. Chiqish ina'lu motlari 
sohasi
Nashr  jo y i,  tarqatilishi
B irinchi nashr joyi
5
K ey in g i  nashr  joyi
Nashr n o m i,  tarqatuvchi va b.
[ ]
N ashriyoti,  tarqatuvchi  va  b.  vazifalari  ha- 
qidagi  m a ’lumotlar
,
nashr sa n a si,  tarqatilish sanasi
(
T ayyorlash  joyi
T ayyorlovchining nomi
,)
Tayyorlash  sanasi
V.  Sonli  xarakteristika 
sohasi
M ateria In ing xususiy belgisi  va miqdori.
Jism on iy  xarakteristika  haqidagi  boshqa 
m a’lumotlar.
;
0 ‘lcham lari
+
Ilovali  materiallar haqida m a’lumotlar
VI.  Seriya sohasi
(
Seriyaning  yoki  kichik  seriyaning  asosiy 
sarlavhasi
=
Seriya  va  kichik  seriyaning  parallel  sar- 
lavhas i
Seriya  va kichik seriya sarlavhasiga taalluqli 
m a’lum otlar
Seriyaga  va  kichik  seriyaga  taalluqli javob- 
earlik  haqidaai  m a’lumotlar
/
D astlabki m a’lumotlar
»
K ey in g i m a’lumotlar
S eriyali  nashrlarning  xalqaro  standart  no- 
meri  I S S N .  Shu  seriyaga  yoki  kichik  seri- 
vaga taallu q li  m a’lumotlar
V II. 
Eslatmalar  sohasi
Eslatm alar 
(boshqa 
nashrga 
taalluqli 
q o ‘shim cha m a’lumotlar)
V III. 
Xalqaro  standart 
yoki  (unga  alternativ) 
egalik shartlari

Standart  nom er  yoki 
uni 
altemativasi 
( o ‘xshash)
foyd alan ish  sharoitlari yoki narxi
( )
Soha 
elementlariga 
oid 
qo‘shimcha 
m a ’lum otlar
I. 
B osm a  n a sh m in g   (hujjatning)  bibliografik  tasviri.  Tasvir  boshi  va 
Tasvir tekstidan  iborat.  Tasvir boshi  sarlavh ad an   (.)  nuqta  bilan  ajratiladi.
2 3

II.  Sohalar  ic h id a g i  har  bir  elem ent  o ‘zinitig  punktatsion  b elgisi  bilan 
y ozilad i.  M asalan :  (:)  ikki nuqta,  (,) vergul, (;) nuqtali vergul,  (/)  qiya chiz- 
iq,  (=) parallel  c h iz iq , 
(If)
 parallel  qiya ch iziq  
v a
 b.
III.  S o h a la m i bir-biridan ajratish uchun (.-) nuqta tire belgisi ishlatiladi.
IV.  Y uqorida  keltirilgan  jadvalda  m ajburiy  elem entlar  tagiga  chizib 
ajratilib,  k o ‘rsatilgan.  Fakultativ elem entlar bir  xilda berilgan.
V.  M ualliflar n om lari bir-biriian vergul b elg isi bilan  ajratiladi.
VI.  C hiqish m a ’lumotlari sohasida nashriyot nom idan keyin vergul bel­
g is i ishlatiladi.
VII.  E sla tm a la r sohasi.
VIII.  S eriya  I S B N  -  inform atsion  standart kitob  raqami.  Seriya IS S N  -  
inform atsion  standart  seriya raqami.
B ibliografik  tasvir  k atolog  tasviridan  bir  m uncha  farq  qiladi.  A xborot 
nashrlarida,  b ib liografik   nashrlarda  tasvir  elem entlari  oddiy  ro‘yxat  for- 
m asida k etm a -k et  yozilib,  tasvir b o sh i  abzatsdan boshlanadi.  K atalog tas- 
virida  m a ’lu m o tla r  birinchi  v a   ikkinchi  vertikal  chiziqdan  qat’iy   tartibda 
v a   k etm a-k etlik d a  yoziladi.  B ibliografik  tasvir  od d iy  dastxatda  yoziladi. 
K atalog k artoch k asid a esa kutubxona dastxati yok i  axborot texnologiyalar 
v ositasid a y o z ilg a n  b o ‘lish i kerak.
H ujjatlam i tasvirlash n in g qat’i y  prinsiplariga asosan tasvirlash m uallif- 
li  (yakka,  k o lle k tiv ) sarlavhali tasvirlarga b o ‘linadi.
1. 
M u allifii  tasvirlash   prinsipi  keng  tarqalgan  prinsip  b o ‘lib,  m u a llif 
fa m iliy a si k ito b n in g   qayerida  ko‘rsatilgan  b o ‘lishidan  qat’iy   nazar  tasvir- 
n in g   birinchi  e le m e n ti  hisoblanib,  tasvir b osh iga yoziladi.  M uallifii  tasvir 
bir  shaxsning,  b ir   m uallifning  fam iliyasi  b o ‘yicha  tasvirlanadi.  M uallifii 
tasvir sarlavhali tasvirdan ajratilib, tasvir boshida alohida chiziqqa m u a llif 
c h iz ig 'ig a  c h iq a n la d i va butun tasvirga boshchilik qiladi.  lasvrrlashda huj- 
jatlar  qaysi tild a  b erilgan  boT sa, o ‘sha tilda tasvir teksti  tuziladi.  Tasvirda 
epigram m alar,  shiorlar,  sitatalar,  unvonlar,  lavozim lar  berilm aydi.  Tasvir 
b osh i  har  d oim   b irin ch i  tik  chiziqdan  y a ’ni  birinchi  vertikal  chiziqdan 
boshlab  y o z ila d i,  davom i  ikkinchi  vertikal  chiziqdan  0,5  sm  jo y   tashlab 
davom  ettiriladi.
Tasvir  b o sh i 
—  yakka  y o k i  kollektiv  m uallifning  nom i  yozilad i.  Tas­
vir  boshida  m u a llif  nom ini  yoki b oshqa  m a’lum otlam i  identifikatsiyalash 
(aniqlash)  m a q sa d id a   y il,  nomer,  geografik  nom lar  berilishi  mumkin.
24

Identifikatsiya  belgilari  dum aloq  q a v s   ichida  beriladi.  N om er  va  yillar 
arab  raqamida  k o ‘rsa tila d i.  S o ‘zla r  u m u m iy   qoida  asosida  qisqartiriladi. 
( 0 ‘zD S t  1 2 1 5 -2 0 0 9 )  ta s v ir   b o sh id a   m u allifn in g  fam iliyasi,  k eyin   uning 
initsiallari (ism i,  o ta sin in g   ism i)  q isqartirilgan  holda beriladi.
Sarlavha  so h a si  va  javobgarlik:  haqidagi  m a’lumotlar  sohasi  hujjat 
to‘g ‘risidagi  a so siy   m a ’ lum otlam i  o ‘z  ic h ig a   oladi.  U   sarlavha  v a   sar- 
lavhaga b o g 'liq  m aT um otlardan, hujjatni  yaratish va nashr etishda ishtirok 
etgan  shaxs,  korxona,  ta s h k ilo t  h a q id a g i  m a ’lumotlar  b o iis h i  mum kin. 
Bu  sohaga  a so siy   sa rlavh ad an   tash q ari  parallel  sarlavha,  sarlavhaga  taal- 
luqli  boshqa  m a ’lu m otlar,  to ‘ld irad igan   m a ’lumotlar,  m azm unini  yoritib 
beradigan  ma’lum otlar b o T is h i  m u m k in .  B a ’z i  holatlarda  asam ing janrini 
b elgilovch i m a ’lum otlar,  y a ’ni r o m á n ,  p o v est,  qissa,  hikoya,  g ‘azal,  s h e ’r, 
darslik, xrestom atiya, h x g ‘at v a  b. b e r ila d i.
A s o s iy  sarlavhada n a s h m in g  a s o s iy  m azm unini aks ettiruvchi sarlavha- 
si  titul  varraqning  b o s h id a   jo y la slitir ila d i.  Sarlavhalar  qisqartirilmaydi. 
Sarlavhaga  oid  m a ’lu m o tla r   a s o s iy   sarlavhani  ochib  beradi.  Tushuntiradi 
yok i nashm ing xarak terin i,  m a q sa d in i  k o ‘rsatadi.
Parallel sarlavh a -  b u  
a so siy  sa r la v h a  bilan birga boshqa tilda berilgan 
sarlavhadir. A gar k ito b d a   ikki  tilda  sarlavha berilgan b o ‘lsa,  birinchi kitob 
qaysi  tilda y o zilg a n   bo‘ Isa  o ‘sha t ild a   tasvir berilib,  parallel b elg isi  orqali 
parallel  sarlavha k ito b d a   qanday y o z ilg a n   boT sa,  o ‘sha holatda  yoziladi.
Sarlavhaga  taalluqli  m a ’lu m otlard a  a so siy   sarlavhaning  butun  m a z­
m unini,  kitobni  k im la r g a   m o T ja lla n g a n lig in i  k o ‘rsatuvchi  m a ’lum otlar 
yozilad i.
Javobgarlik h a q id a g i  m a ’lu m o tla rg a m u a ssa sa v a ta sh k ilo tn i, shunashr- 
ni  tayyorlashda  ish tiro k   etgan  sh a x sn in g ,  tarjimonning,  tuzuvchining,  ik- 
kinchi,  uchinchi  m u a llifla m in g ,  so ‘ z  b o sh i  y ozgan   shaxsning  fam iliyalari 
k o ‘rstailib (/)  qiya  c h iz iq  b e lg isi  q o ‘yilad i.
X usu siy  m a ’lu m o tla r   so h a si  fa 
b o ‘lgan  rna’lum otlarm   o ‘z   ich iga  oladi.  X u su siy   m ’alum otlar  soh asiga 
kartograñk,  nota,  a lo h id a   n o rm a tiv   v a   texn ik   hujjatlar,  elektron  resurslar 
kiradi. B u  sohada  a x b o r o t m a n b a sid a  y o z ilg a n   quyidagi m a’lum otlar beri­
ladi:  masshtab  (m a ssh ta b   s o ‘zi  ta sv ir d a   yozilm ayd i)  kartografik  proekt, 
koordinatlar  va  h .k .)  n o t a   nashrlarida  partitura,  partiya,  o v o z   haqidagi 
m a ’lumotlar  beriladi.  IV a sh r  s o h a s i  —  bu  sohada  nashm ing  takrorlanishi
25

haqida  m a ’lumotlar  beriladi.  B u   m a ’lum otlam i  yozish d a  qisqartirishlar 
ishlatiladi.  Nashrning tartib raqami  arab raqami bilan beriladi.
C h iq is h  m a ’Ium otlari sohasida 
elem entlar har doim   qat’iy  ketm a-ket- 
likda  tartib  bilan  yoziladi.  N ash rjoyi:  Nashriyot,  nashr yili.
N a sh riy o t n o m i q o ‘sh.timoq ichida yozilm ayd i v a  qabul qilingan qisqar­
tirishlar tartib id a  yoziladi.  N a sh r jo y i  faqat Toshkent  shahri uchun  qisqar- 
tiriladi,  b o s h q a   shaharlar  nom i t o ‘liq keltiriladi.
Sonli  x a ra k teristik a   sohasida 
kitobning  betlar  soni,  illyustratsiyalari, 
rasmlari,  u m u m iy   betlar  soniga  kirmagan  hujjatlar,  ilovali  materiallar, 
kartalar,  atlaslar,  sxemalar,  j advallar,  rangli  rasmlar,  portretlar,  grafiklar, 
tablitsalar  v a  h.klar beriladi.
S e r iy a   so h a sid a   asam ing  adabiy  y o ‘nalishni,  adabiy jan m in g  nim as- 
ini  a n iq la y  digan  v a   qaysi  kitobxonlarga  m o ‘ljallanganligini  k o ‘rsatuvcbi 
m a’lu m o tla r  v a  xalqaro standart seriya va kitob nom erlari beriladi.
E s la t m a la r  so h a si -  B u  sohada quyidagi tartibda m a’ lum otlar beriladi.
A s o s iy   sarlavha,  m ualliflar haqida,  chiqsh  m a ’Iumotlari  h a q id a jlo v a li 
m ateriallar,  seriya,  kitob,  tekstning  tili,  xulosa,  kitob  m azm uni,  b ib lio- 
grafik  spravkalar,  poligrafik b ezatilishi  haqidagi  q o ‘shim cha  m a’lum otlar 
yoziladi.
X a lq a r o  stan d art  kitob  n om eri  sohasi. K itob n in g xalqaro  standart 
raqam i. 
I S B N  -m a jb u r iy  elem en thisoblanadi. IS B N  -  kitobni registratsi- 
yadagi o ‘tk:azish, kitob alm ashish, kitob  savdosi, matbuot  statistikasi uchun 
zarur  m a ’lu m o tla m i  o ‘z  ich iga  oigan  tasvir  sohasi.  K itobning  standart 
raqami  -   reg istra tsiy a   xarakteridagi  xarf raqamli  koddir.  Standart  raqami 
kitobda  t it u l varaqning  orqasida  chap  q u yi burchakda joylashadi.  IS B N  — 
International Standart b ook  number kutubxonachilik — bibliografik tashki- 
lotlarda  го  yxatga  olinadigan  nashrlarga  beriladigan  m axsus  belgi;  IS B N  
tom on id an   ishlab  chiqilgan  va tasdiqlangan raqam.  B u raqam Xalqaro  va 
m illiy  m a tb u o t  agentligi  tom onidan  har  bir  kitobni  aynan  tenglashtirish 
m aqsadida  beriladigan  harflardan  va  défis  yordamida 4  guruhga  ajratilgan
10  so n li k o d d a n  iborat.
A s o s iy   tasvirlar har bir nom dagi  hujjat uchun qilinsa, yordam chi tasvir- 
lar  ayrim la ri uchun  qilinadi.
A lfa v it  katalogida  yordam chi  tasvim in g  uchta  turidan:  q o ‘shim cha, 
seriyali,  a n a litik   turlaridan  foydalanam iz.  Yordam chi  tasvirlam ing  keng
26

tarqalgan  turi  —  q o ‘shim cha  tasvirdir.  U ning  asosiy  vazifasi  faqat  kitobni 
qidirib  topishni  osonlashtirish  em as,  balki  katalogga  ayrim  m ualliflam ing 
asarlarini, u y o k i  m uassasa nashrlarini  to ‘la k o ‘rsatishdan  iboratdir.
Tasvir sxem asi
Tasvir boshi____________________________________________________________
A s o s iy  sarlavha [M aterialning um um iy ifodalanishi] =  Parallel sarlavha: 
Sarlavhaga tcgish li maMumot/Javobgarlik to‘g ‘risidabirinchi inaMumotlar; 
B oshqa m a ’lum otlar.  —N ashr to ‘g ‘risida m a’lum ot =  Nashr to ‘g~risida
parallel m a ’lum otlar /  Nashrga tegishli javobgarlik to ‘g ‘risida m a’lumot.
— C hiqishm a’lu m otlar sohasi.  Jism oniy xarakteristika sohasi. -  (Seriyalar 
sohasi).  —E slatm alar  sohasi.  Standart raqami____________________________
B ir m uallifli resurslar uchun  tasvir
R ahm atullayev M .A .________________________________________________
M a so fa v iy   ta’lim n in g yetti jihati  [Matn]  / M .A .  Rahm atullayev; 
M a s’ul  muharrir A .O .U m arov.  -T .:  A .N a v o iy   nom.  Q ‘zbekiston  M illiy 
k-nasi  nashriyoti,  2 0 0 9 .  - 7 2   b.  -I S B N -9 7 8 -9 9 4 3 -0 6 -2 4 7 -4 ____________
Ik k i  m uallifli  resurslar uchun  tasvir
K arim ov U .F .,  R ahm atullayev M .A .____________________________________
Elektron k u tu b xon a yaratish texn ologiyasi  va resurslardan  foydalanish
[Matn]  /U .F .  K arim ov,  M .A .  Rahm atullayev. -T .: A .N a v o iy  nom .______
O ‘zbekiston  M illiy   k-nasi  nashriyoti,  2009.  - 8 2   b.  -  1S B N -978-9943- 
06-280-1
U ch  muallifli  resurslar uchun  tasvir
Karim ov U .F.  v a  bosh q .________________________________________________
K orporativ  kutubxona yaratish  texn ologiyasi  [M atn|  / U.F.  Karimov, 
M.A.  R ahm atullayev, X .Islom ova. —T.: A .N avoiy nom.  Q ‘zbekiston M illiy 
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 78%20Кутубхонашунослик%20иши -> Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар
Elektron%20adabiyotlar -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
Elektron%20adabiyotlar -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
Elektron%20adabiyotlar -> Milliy manaviyatimiz asoslari. Imomnazarov M.pdf [Abdulloh ibn Abu Avona Shoshiy]
Elektron%20adabiyotlar -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
Elektron%20adabiyotlar -> Namangan davlat universiteti
Elektron%20adabiyotlar -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар -> Erkin axunjanov kutubxonashunoslik, arxivshunoslik, kitobshunoslik

Download 3.23 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling