“vodiy-ziyo” O’quv markazi. Eritma 4-qism


Download 1.15 Mb.
Pdf ko'rish
Sana11.04.2020
Hajmi1.15 Mb.
#99154
Bog'liq
ERITMA 4 qism online


“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI.                                    ERITMA 4-QISM 

 



 

   


 

 

 



 

 

 



 

 

 



   

 

 



 

   


 

    


 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

                                                   

 

 

 



   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

     

 

 



HOSHIMOV Husanboy  

RASULOV Muslimbek 



“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI.                                    ERITMA 4-QISM 

 



 

ERITMALAR FORMULALAR 

 

1) Massa ulushni topish ;            𝛚 = 

erigan modda massasi

umumiy eritma massasi

 

2) Hajmiy ulushni topish;             𝛚 = 

erigan modda hajmini

umumiy eritma hajmiga

 

3) Foiz konsentratsiya;                1) C% = 

erigan modda massasi

umumiy eritma massasi

 *100             

2) m

1

 = 



umumiy eritma massasi∗C%

100


;   3) m

2

 = 



erigan modda massasi∗100

C%

  



4) Hajmga doir;  1) V = 

m

P



;    2) m = V∙p;    3) p = 

m

V



        ρ – eritma zichligi (g/ml) 

5) Foizga doir;    1) C% = 

m∙100


V∙P

;  2) p = 

m∙100

V∙C%


;  3) V = 

m∙100


P∙C%

;  4) m = 

V∙P∙C%

100


 

5) Molyar konsentratsiyaga doir;   1) Cm = 

n∙1000


V

;    2) n = 

Cm∙V

1000


;      3)V = 

n∙1000


Cm

;   


4) Cm = 

m∙1000


Mr∙V

;   5) m = 

Cm∙Mr∙V

1000


;   6) Mr = 

m∙1000


Cm∙V

;     7) V =  

m∙1000

Mr∙V


;    8) Cm =  

Cm∙V1+Cm∙V2

V1+V2

 

6) Normal konsentratsiyaga doir;      1) Cn = 



m∙1000

E∙V


;    2) m = 

Cn∙E∙V


1000

;   3) E = 

m∙1000

Cn∙V


;  4) V= 

m∙1000


Cn∙E



7) Molyal konsentratsiyaga doir;      Cm = 

n

V

∙1000 



8) Titr konsentratsiyaga doir;      1) T = 

m

V



; 2) T = 

C%∙P


100

; 3) T = 

Cn∙E

1000


; 4) T = 

Cm∙Mr


1000

 

9) C% ni Cm ga bog’liqlik formulasi;  1) Cm = 

C%∙P∙10

Mr

;    2) Mr = 



C%∙P∙10

Cm

;  3) C% = 



Cm∙Mr

P∙10


; 4) P = 

Cm∙Mr


C%∙10

 

10) C% ni Cn ga bog’liqlik formulasi; 1) Cn = 

C%∙P∙10

E

; 2) C% = 



Cn∙E

P∙10


; 3) E = 

C%∙P∙10


E



 



1. Molyar konsentratsiya – bir litr (1000 ml) eritmada erigan moddaning “mollar” sonini ko’rsatuvchi qiymat.    

(Mol/litr)  



V

n

C

 



Bu yerda   

C – molyar konsentratsiya. (mol/litr)  

 

n – erigan moddaning mollar soni. (mol) 



 

                        V – eritma hajmi (litr)  

 

2. C

%

 va C

M

  orasida  o’girilishlar. 

Foiz  konsentratsiyadan  molyar  konsentratsiyaga,  yoki  aksincha  molyar  konsentratsiyadan  foiz 

konsentratsiyaga quyidagi formulalar yordamida o’tiladi. 

 

M



C

C

M



10



%

         





10

%



M

C

C

M

 

Bu yerda         C



M

 – molyar konsentratsiya (mol/l)   

 

 

 



C

%

 – foiz konsentratsiya (%) 



 

 

M – erigan moddaning molyar massasi (g/mol) 



 

 

ρ – eritma zichligi (g/ml) 



 

3. Titr – eritmaning bir millilitridagi erigan moddaning massasi.    (g/ml) 

V

m

Т

da

mod


 

 



 

TAYYORLOVCHI: 

RASULOV Muslimbek

 

“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

3 

ERITMA 4- QSIMI UCHUN  

ERUVCHANLIK 

 

1.  Ma'lum bir tuzning to'yingan eritmasining foiz konsentratsiyasi 40  % bo'lsa, shu haroratdagi tuzning 

eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 40,0   B) 66,67   C) 64,36   D) 33,33 

 

2.  KCl   20˚С to'yingan eritmasining foiz konsentratsiyasi 25,37  % bo'lsa, KCl ning shu haroratdagi 



eruvchanlik koeffissentini toping.                                                                      

A) 25,37   B) 34,0   C) 29,5   D) 41,25 

 

3.      KNO



3

    40°  С  to'yingan  eritmasining  foiz  konsentratsiyasi  38,987  %  bo'lsa,  KNO

3

  ning  shu 



haroratdagi eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 38,37  B) 67,0   C) 39,5   D) 63,9 

 

4.    K


2

SO

4



  ning  20°  С  dagi  eruvchanlik  koeffissenti  11,11  ga  teng  bo'lsa,  shu  haroratdagi  to'yingan 

eritmaning foiz konsentratsiyasini toping. 

A) 11,11   B) 9,99   C) 12,12  D) 16,44 

 

5.      Na



2

SO

4



  ning  40°  С  dagi  eruvchanlik  koeffissenti  48,8  ga  teng  bo'lsa,  shu  haroratdagi  to'yingan 

eritmaning foiz konsentratsiyasini toping. 

A) 48,8   B) 32,79  C) 42,12  D) 66,44 

 

6.      KCl  ning  50°  С  dagi  eruvchanlik  koeffissenti  42,6  ga  teng  bo'lsa,  shu  haroratdagi  to'yingan 



eritmaning foiz konsentratsiyasini toping. 

A) 42,6   B) 19,99  C) 29,87  D) 26,44 

 

7.   NaCl to'yingan eritmasining ma'lum haroratdagi molyal konsentratsiyasi 2 M bo'lsa, shu haroratdagi 



tuzning eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 20,0   B) 11,7  C) 23,4   D) 33,33 

 

8.  MgSO


4

 to'yingan eritmasining ma'lum haroratdagi normal konsentratsiyasi 2 N bo'lsa, shu haroratdagi 

tuzning eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 20,0    B) 24,0    C) 12,0   D) 30,4 

 

9.    Na


2

SO

4



  to'yingan  eritmasining  ma'lum  haroratdagi  molyal  konsentratsiyasi  1,2  M  bo'lsa,  shu 

haroratdagi tuzning eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 14,2    B) 17,04   C) 28,4   D) 33,33 

 

10.    Na



2

SO

4



  to'yingan  eritmasining  ma'lum  haroratdagi  konsentratsiyasi  2  N  bo'lsa,  shu  haroratdagi 

tuzning eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 14,2   B) 17,04   C) 28,4   D) 33,33 

 

11.    KCl  ma'lum  haroratdagi  to'yingan  eritmasining  eruvchanlik  koeffissenti  22,35  bo'lsa,  shu 



haroratdagi KCl ning molyal konsentratsiyasini hisoblang. 

A) 0,3   B) 0,1    C) 3    D) 1 

 

12.    Na



2

SO

4



  ma'lum  haroratdagi  to'yingan  eritmasining  eruvchanlik  koeffissenti  35,5  bo'lsa,  shu 

haroratdagi eritmaning molyal va normal konsentratsiyasini hisoblang.                                            

A) 2,5; 5  B) 2,5; 2,5  C) 5; 5  D) 0,25; 0,25 

 

 



 

“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

4 

13.    Аl(NОз)з  ma'lum  haroratdagi  to'yingan  eritmasining  eruvchanlik  koeffissenti  35,5  bo'lsa,  shu 

haroratdagi eritmaning molyal va normal konsentratsiyasini hisoblang.  

A) 1,67; 3,33       B) 1,67; 5,0            C) 5,0; 1,67         D) 1,67; 1,67  

 

14.  NaCl to'yingan eritmasidagi xlor va kislorod atomlari soni nisbati 1:10 bo'lsa, shu haroratdagi NaCl 



eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 32,5   B) 18,6   C) 19,72    D) 14,65 

 

15.   Na


2

S0

4



 to'yingan eritmasidagi natriy va kislorod atomlari soni nisbati 1:9 bo'lsa, shu haroratdagi 

Na

2



SO

4

 eruvchanllk koeffissentini toping. 



A) 56,35   B) 42,4   C) 29,72   D) 37,94 

 

16.  NaCl to'yingan eritmasidagi xlor va kislorod atomlari massa nisbati 1:10 bo'lsa, shu haroratdagi NaCl 



eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 35,5    B) 18,6    C) 19,72   D) 14,65 

 

17.  KCl to’yingan eritmasidagi xlor va kislorod atomlari massa nisbati 1:8 bo’lsa, shu haroratdagi KCl 



eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 23,33  B) 51,73  C) 29,72  D) 34,65 

 

18.  Na


2

SO

4



 to’yingan eritmasidagi natriy va kislorod massa nisbati 1:9 bo’lsa, shu haroratdagi Na

2

S0



4

 

eruvchanlik koeffissentini toping. 



A) 36,06   B) 31,11    C) 11,68   D) 30,49 

 

19.  K



2

SO

4



 to’yingan eritmasining ma’lum haroratdagi eruvchanlik koeffissenti 96,667 ga teng bo’lsa, shu 

eritmadagi kaliy va kislorod atomlari soni nisbati qanday ? 

A) 1:4   B) 1:10    C) 1:7     D) 1:8 

 

20.   Na



2

S0

4



 to'yingan eritmasining ma'lum haroratdagi eruvchanlik koeffissenti 65,74 ga teng bo'lsa, shu 

eritmadagi natriy va kislorod atomlari soni nisbati qanday ? 

A) 1:12    B) 1:6     C) 1:10     D) 1:8 

 

21.   K



2

S0

4



 to'yingan eritmasining ma'lum haroratdagi eruvchanlik koeffissenti 96,667 ga teng bo'lsa, shu 

eritmadagi kaliy va kislorod massalari nisbati qanday ? 

A) 1:2,87    B) 1:10      C) 1:7     D) 1:1,85 

 

22.   KBr 40˚C da to'yingan 200 gramm eritmasini 30°C gacha sovutganda cho'kmaga tushadigan tuz 



massasini hisoblang. 

S

40



=75,5;    S

30

=70,6 



A) 4,9      B) 5,584    C) 2,45    D) 3,456 

 

23.   KNO3 50°C da to'yingan 300 gramm eritmasini 30°C gacha sovutganda cho'kmaga tushadigan tuz 



massasini hisoblang. 

S

50



=85,5; S

30

=45,8 



A) 39,7   B) 55,58    C) 64,2   D) 43,45 

 

24.   KCl 40˚C da to'yingan 400 gramm eritmasini 30˚C gacha sovutganda cho'kmaga tushadigan tuz 



massasini hisoblang. 

S

40



=40; Sзо=34 

A) 6      B) 17,14     C) 8,57    D) 13,56 

 

 

 



“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

5 

25.   NaCl 50°C da to'yingan 500 gramm eritmasini 20°C gacha sovutganda cho'kmaga tushadigan tuz 

massasini hisoblang. 

S

50



=37;   S

20

=36 



A) 1,0      B) 3,14     C) 3,65    D) 4,45 

 

26.  (NH



4

)

2



S0

4

 60°C dagi eritmasini 40° С gacha sovutganda 14 gramm tuz cho'kmaga tushganligi ma'lum 



bo'lsa, 60°C dagi to'yingan eritma massasi qanday bo'lganligini toping. S

60

=88; S



40

=81 


A) 188      B) 376     C) 181     D) 362 

 

27.  MgS0



4

 60°C dagi eritmasini 20° С gacha sovutganda 42 gramm tuz cho'kmaga tushganligi ma’lum 

bo'lsa, 60°C dagi to'yingan eritma massasi qanday bo'lganligini toping. S

60

=55; S



20

=44,5 


A) 620    B) 310      C) 578    D) 289   

 

28.  (NH



4

)

2



S0

4

 60°C dagi eritmasini 40° С gacha sovutganda 21 gramm tuz cho'kmaga tushganligi ma'lum 



bo'lsa, 40°C dagi to'yingan eritma massasi qanday bo'lganligini toping. S

60

=88; S



40

=81                                                             

A) 282    B) 271,5   C) 543     D) 564 

 

29.   MgS0



4

 60˚C dagi eritmasini 20° С gacha sovutganda 21 gramm tuz cho'kmaga tushganligi ma’lum 

bo'lsa, 20˚C dagi to'yingan eritma massasi qanday bo'lganligini toping. S

60

=55; S



20

=44,5 


A) 620    B) 310    C) 578   D) 289 

 

30.  NaNO3 50˚C dagi eritmasini 40° С gacha sovutganda 20 gramm tuz cho'kmaga tushganligi ma'lum 



bo'lsa, 50°C dagi to'yingan eritmada   suv massasi qanday bo'lganligini toping. S

50

=114;



 

S

40



=104

 

 



A) 428     B) 408    C) 200   D) 28 

 

31.   KNO3 70°C dagi eritmasini 60°С gacha sovutganda 14 gramm tuz cho'kmaga tushganligi ma'lum 



bo'lsa, 60°C dagi to'yingan eritmada         tuz massasi qanday bo'lganligini toping.     S

70

=138; S



60

=110  


A) 28     B) 44     C) 69     D) 55 

 

32.  Noma'lum tuzning 40˚C da to'yingan   280 gramm eritmasi 20˚C gacha sovutilganda,           40 gramm 



tuz cho'kmaga tushdi. Agar tuzning   40° dagi eruvchanlik koeffissenti 40 ligi ma'lum bo'lsa, shu tuzning 

20° С dagi eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 30    B) 25     C) 20     D) 10 

 

33.  Noma'lum tuzning 50°C da to'yingan   250 gramm eritmasi 20°C gacha sovutilganda,  30 gramm tuz 



cho'kmaga tushdi. Agar tuzning  50° dagi eruvchanlik koeffissenti 25 ligi ma'lum bo'lsa, shu tuzning 20° 

С dagi eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 30    B) 25     C) 20     D) 10 

 

34.   Noma'lum tuzning 50°C da to'yingan  130 gramm eritmasi 40°C gacha sovutilganda,  5 gramm tuz 



cho'kmaga tushdi. Agar tuzning    50° dagi eruvchanlik koeffissenti 30 ligi ma'lum bo'lsa, shu tuzning 40° 

С dagi eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 30     B) 25      C) 20    D) 10 

 

35.  Noma'lum tuzning 40°C da to'yingan   240 gramm eritmasi 20°C gacha sovutilganda,  10 gramm tuz 



cho'kmaga tushdi. Agar tuzning    20° dagi eruvchanlik koeffissenti 15 ligi ma'lum bo'lsa, shu tuzning 40° 

С dagi eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 30     B) 25      C) 20     D) 10 

 

36.   Noma'lum tuzning 30°C da to'yingan    375 gramm eritmasi 20°C gacha sovutilganda,  15 gramm tuz 



cho'kmaga tushdi. Agar tuzning   20° dagi eruvchanlik koeffissenti 20 ligi ma'lum bo'lsa, shu tuzning 30° 

С dagi eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 30    B) 25    C) 20    D) 10 


“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

6 

37.   Noma'lum tuzning 40°C da to'yingan   325 gramm eritmasi 20˚C gacha sovutilganda, 37,5 gramm tuz 

cho'kmaga tushdi. Agar tuzning 20° dagi eruvchanlik koeffissenti 15 ligi ma'lum bo'lsa, shu tuzning 40° С 

dagi eruvchanlik koeffissentini toping. 

A) 30    B) 25    C) 20     D) 10 

 

38.  Tuzning 10°C va 25°C dagi eruvchanlik koeffissentlari 25 va 60 ga teng. 10°C li suvga  50 gramm tuz 



eritilib to'yingan eritma olindi. Eritma tempraturasi 25°C gacha oshirildi va eritmaga tuz eritilib 

to'yintirildi. Olingan eritma 4˚C gacha sovutilganda 96 gramm tuz cho'kmaga tushdi. Tuzning 4°C dagi 

eruvchanlik koeffissentini aniqlang. 

A) 12     B) 24     C) 18    D) 32 

 

39.  Tuzning 10°C va 20°C dagi eruvchanlik koeffissentlari 20 va 30 ga teng. 10°C li suvga   40 gramm 



tuz eritilib to'yingan eritma olindi. Eritma tempraturasi 20°C gacha oshirildi va eritmaga tuz eritilib 

to'yintirildi. Olingan eritma 5°C gacha sovutilganda 52 gramm tuz cho'kmaga tushdi. Tuzning 5°C dagi 

eruvchanlik koeffissentini aniqlang. 

A) 4     B) 2     C) 8     D) 6 

 

40.  Tuzning 20˚C va 40˚C dagi eruvchanlik koeffissentlari 30 va 40 ga teng. 20°C li suvga     15 gramm 



tuz  eritilib  to'yingan  eritma  olindi.  Eritma  tempraturasi  40°C  gacha  oshirildi  va  eritmaga  tuz  eritilib 

to'yintirildi. Olingan eritma 10˚C gacha sovutilganda 15 gramm tuz cho'kmaga tushdi. Tuzning 10˚Cdagi 

eruvchanlik koeffissentini aniqlang. 

A) 10     B) 20    C) 5    D) 15 



 

BIZNING TELEGRAM TARMOG’IDAGI MANZILIMIZ: 

@KIMYO2 

 

‘’VODIY-ZIYO ‘’O’QUV MARKAZI 

 HAQIDA QO’SHIMCHA MA’LUMOTLAR  

   +99899 905 23 55

   @Muslimbek1213

 

 



 

“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

7 

ERITMA 4- QSIMI UCHUN  

OLEUMG A  D O I R  M A S A L A L A R 

 

1.   13 g H



2

SO

4



· x SO

3

 tarkibli oleumni neytrallash uchun 11,2 g NaOH sarflandi.   X qiymatini aniqlang.                                                                            



A) 0,1     B) 0,2     C) 0,3    D) 0,4 

 

2.      21,2  g    H



2

SO

4



·  x  SO

3

  tarkibli  oleumni  neytrallash  uchun  17,6  g  NaOH  sarflandi.  X  qiymatini 



aniqlang. 

A) 0,1    B) 0,2    C) 0,3    D) 0,4 

 

3.  48,6 g  H



2

SO

4



· x SO

3

 tarkibli oleumni neytrallash uchun 60,48 g KOH sarflandi  X qiymatini aniqlang.                                            



A) 0,2     B) 0,4      C) 0,6     D) 0,8 

 

4.  52 g  H



2

SO

4



· x SO3 tarkibli oleumni neytrallash uchun 62,72 g KOH sarflandi.  X qiymatini aniqlang. 

A) 0,1    B) 0,3    C) 0,4   D) 0,5 

 

5.    H


2

S0

4



  ·0,1  SO3  tarkibli  oleumni  neytrallash  uchun  8,8  g  NaOH  sarflandi.  Boshlang'ich  oleum 

massasini toping. 

A) 10,6   B) 15,6    C) 12,4   D) 9,8 

 

6.  H



2

S0

4



·0,3  SO3  tarkibli  oleumni  neytrallash  uchun  29,12  g  KOH  sarflandi.  Boshlang'ich  oleum 

massasini toping. 

A) 24,4    B) 22,46   C) 21,16   D) 19,68 

 

7.    H



2

S0

4



·0,2  SO

3

  tarkibli  22,8  g  oleumni  neytrallash  uchun  50  g  KOH  eritmasi  sarflandi.  KOH 



eritmasining foiz konsentratsiyasini toping. 

A) 53,76   B) 48,5   C) 44,67   D) 62,5 

 

8.    H


2

S0

4



·0,25  SO

3

  tarkibli  23,6  g  oleumni  neytrallash  uchun  80  g  NaOH  eritmasi  sarflandi.  NaOH 



eritmasining foiz konsentratsiyasini toping. 

A) 20    B) 25    C) 40    D) 50 

 

9.  80% li sulfat kislota olish uchun 183 g suvga qo'shish kerak bo'lgan H



2

S0

4



·0,5 SO3 tarkibli oleumning 

massasini (g) aniqlang. 

A) 450     B) 354    C) 754    D) 552 

 

10.      40%  li  sulfat  kislota  olish  uchun  532,5  g  suvga  qo'shish  kerak  bo'lgan  H



2

S0

4



·0,4  SO3  tarkibli 

oleumning massasini (g) aniqlang. 

A) 468    B) 325    C) 4O3    D) 390 

 

11.    49% li sulfat kislota olish uchun  630 g 24,5 % li eritmaga qo'shish kerak bo'lgan H



2

S0

4



· 0,2 SO3 

tarkibli oleumning massasini (g) aniqlang. 

A) 285    B) 228    C) 342    D) 239,4 

 

12.  24,5 % li sulfat kislota olish uchun 1235 g 19,6 % li eritmaga qo’shish kerak bo'lgan H



2

SO

4



· 0,6 

SO

3



 tarkibli oleumning massasini (g) aniqlang. 

A) 73     B) 87,6    C) 58,4   D) 102,2 

 

13.  60 %li  eritma olish uchun 40  % li 118,4 g eritmaga 52 g H



2

SO

4



·xSO

3

 tarkibli oleum qo‘shishga 



to'g’ri keldi. X qiymatini aniqlang.                                                   

A) 0,1    B) 0,2    C) 0,4     D) 0,3 

 

 


“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

8 

14.   49 % li eritma olish uchun 24,5 % li 126 g eritmaga 57 g H

2

SO

4



· xSO

3

 tarkibli oleum qo’shishga 



to'g'ri keldi.  X qiymatini aniqlang.                                               

A) 0,1     B) 0,2    C) 0,4     D) 0,3 

 

15.    73,5 % li eritma olish uchun 49 % li 385 g eritmaga 305 g H



2

SO

4



· x SO

3

  tarkibli oleum qo’shishga 



to'g'ri keldi. X qiymatini aniqlang.                                                                          

A) 0,1     B) 0,2     C) 0,4     D) 0,3 

 

16.   40 % li 213,5 g H



2

SO

4



  eritmasiga 36,5 g H

2

SO



4

·0,6SO3 qo'shilganda hosil bo'lgan eritmaning foiz 

konsentratsiyasini aniqlang.                                                               

A) 53,4    B) 58,44    C) 49,84     D) 56,24 

 

17.     20  % li 177,2 g  H



2

S0

4



  eritmasiga 22,8  g H

2

S0



·0,2 SO3 qo'shilganda hosil bo'lgan eritma foiz 

konsentratsiyasini aniqlang. 

A) 29,48    B) 44,22     C) 22,11     D) 33,16 

 

18.  198 g sulfat kislota eritmasiga H



2

S0

4



·0,4SO3 tarkibli oleumdan 52 g qo'shilganda 37,792 % li eritma 

hosil bo'ldi. Dastlabki eritmaning foiz konsentratsiyasini aniqlang.  

A) 21,2    B) 28     C) 24,5     D) 20 

 

19.  343 g sulfat kislota eritmasiga H



2

S0

4



·0,2SO3 tarkibli oleumdan 57 g qo'shilganda 23,275 % li eritma 

hosil bo'ldi. Dastlabki eritmaning foiz konsentratsiyasini aniqlang.  

A) 10    B) 20     C) 24,5     D) 12,25 

 

20.  100% li sulfat kislotada erigan sulfat angidridning 20 % li eritmasini hosil qilish uchun 500 g 94,6 



% li sulfat kislotada qanday massadagi sulfat angidridni eritish kerak ?  

A) 155     B) 120     C) 240     D) 275 

 

21.   100% li sulfat kislotada erigan sulfat angidridning  20 % li eritmasini hosil qilish  uchun 400 g 91 



% li sulfat kislotada qanday massadagi sulfat angidridni eritish kerak ?  

A) 160    B) 140    C) 300     D) 275 

 

22.   100% li sulfat kislotada erigan sulfat angidridning 10 % li eritmasini hosil qilish     uchun 300 g 82 



% li sulfat kislotada qanday massadagi sulfat angidridni eritish kerak ?  

A) 60    B) 240    C) 300    D) 600 

 

23.   100% li sulfat kislotada erigan sulfat angidridning 20 % ii eritmasini hosil qilish   uchun 400 g 94,6 



% li sulfat kislotada eritilgan sulfat angidridning qanday massasi suvni yo’qotishga sarflanmaydi ?  

A) 96    B) 124    C) 220   D) 624  

 

24.   100% li sulfat kislotada erigan sulfat angidridning  20 % li eritmasini hosil qilish  uchun 400 g 91 



% li sulfat kislotada eritilgan sulfat angidridning qanday massasi oleum   hosil qilishga sarflanadi ?                                                                   

 A) 160     B) 140    C) 300    D) 700 

 

25.  400 g 82% li sulfat kislota eritmasiga  500 g sulfat angidrid shimdirilganda hosil bo'ladigan oleum 



konsentratsiyasini toping. 

A) 5,6     B) 11,2     C) 10     D) 20 

 

26.   400 g 82% li sulfat kislota eritmasiga  400 g sulfat angidrid shimdirilganda hosil bo'ladigan oleum 



konsentratsiyasini toping. 

A) 5,6     B) 11,2     C) 10     D) 20 

 

 


“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

9 

27.  300 g 91% li sulfat kislota eritmasiga 200 g sulfat angidrid shimdirilganda hosil bo'ladigan oleum 

konsentratsiyasini toping. 

A) 16   B) 11,2   C) 10    D) 20 

 

28.  100 g 80% li sulfat kislotaga necha gramm 20% li oleum qo'shilganda 94,5% li sulfat kislota eritmasi 



olinadi ? 

A) 145    B) 125     C) 110    D) 132 

 

29.   400 g 60% li sulfat kislotaga necha  gramm 10% li oleum  qo’shilganda 82,25% li sulfat  kislota 



eritmasi olinadi ? 

A) 285     B) 445    C) 310    D) 232 

 

30.      300  g  16%  li  oleumga  necha  gramm  63,6%  li  sulfat  kislota  qo'shilganda  93,6%  li  sulfat  kislota 



eritmasi olinadi ? 

A) 200    B) 125    C) 100    D) 130 

 

31.   100 g 48,25% li sulfat kislota eritmasiga   200 g oleum qo'shilganda 85% li sulfat kislota eritmasi 



hosil bo'ldi. Oleum foiz tarkibini aniqlang. 

A) 10     B) 15      C) 20      D) 25 

 

32.   300 g 62,7% li sulfat kislota eritmasiga  500 g oleum qo'shilganda 87,7% li sulfat kislota eritmasi 



hosil bo'ldi. Oleum foiz tarkibini aniqlang. 

A) 10    B) 12     C) 15    D) 20 

 

33.  100 g 44,5% li sulfat kislota eritmasiga 200 g oleum qo’shilganda 84,5% li sulfat kislota eritmasi 



hosil bo'ldi. Oleum foiz tarkibini aniqlang. 

A) 10     B) 15     C) 20     D) 25 

 

34.   658 g 49% li sulfat kislota eritmasiga   342 g oleum qo'shilganda 67,522 % li sulfat kislota eritmasi 



hosil bo'ldi. Oleum tarkibidagi sulfat kislota va sulfat angidrid molekulalari  mol nisbatini ko'rsating.  

A) 1:0,4   B) 0,2:1   C) 3:0,6   D) 1:0,44 

 

35.  312 g 60 % li sulfat kislota eritmasiga 488 g oleum qo'shilganda 87,1 % li sulfat kislota eritmasi 



hosil bo'ldi. Oleum tarkibidagi sulfat kislota va sulfat angidrid molekulalari mol nisbatini ko'rsating.  

A) 1:0,3   B) 0,2:1   C) 0,6:2   D) 1:0,4 

 

36.  462 g 60% li sulfat kislota eritmasiga 338 g oleum qo'shilganda 83,65 % li sulfat kislota eritmasi 



hosil bo'ldi. Oleum tarkibidagi sulfat kislota va sulfat angidrid molekulalari massa nisbatini ko'rsating.  

A) 1,96:4,8    B) 2,4:0,98     C) 3:1      D) 1:3 

 

37.      65  g  H



2

S0

4



  ·0,4SO3  tarkibli  oleumga  kislorod  va  vodorod  atomlari  soni  teng  bo'lgunicha  suv 

qo'shildi. Qo'shilgan suv massasini aniqlang. 

A) 28,8    B) 46,8     C) 25,2    D) 39,6 

 

38.      5,7  g  H



2

S0

4



·0,2SO3  tarkibli  oleumga  kislorod  va  vodorod  atomlari  soni  teng  bo'lgunicha  suv 

qo'shildi. Hosil bo'lgan eritma massasini aniqlang. 

A) 2,34   B) 8,04   C) 3,24   D) 8,94 

 

39.      30,5  g  H



2

S0

4



·0,3SO3  tarkibli  oleumga  kislorod  va  vodorod  atomlari  soni  teng  bo'lgunicha  suv 

qo'shildi. Qo'shilgan suv massasini aniqlang.                                               

A) 13,05   B) 16,8   C) 43,55   D) 39,6 

 

 



“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

10 

40.  500 ml (p=1,36 g/ml) 10,2 M li sulfat kislota olish uchun 462 g oleum sarflansa, oleum tarkibini 

aniqlang. 

A) H


2

S0

4



·1,2SO

3

     B) H



2

S0

4



· 1,4SO

3

          C) H



2

S0

4



·0,7SO

    D) H



2

S0

4



·0,6SO

 



41.   500 g 62,72 % li sulfat kislota olish uchun 292 g oleum sarflansa, oleum tarkibini aniqlang.  

A) H


2

S0

4



·1,2 SO

3

    B) H



2

S0

4



·1,4 SO

3

          C) H



2

S0

4



·0,7SO

3

    D) H



2

S0

4



·0,6SO

 



42.    600  ml  (p=1,12  g/ml)  70%  li  sulfat  kislota  olish  uchun  438  g  oleum  sarflansa,  oleum  tarkibini 

aniqlang. 

A) H

2

S0



4

·1,2 SO


  B) H


2

S0

4



·1,4 SO

3

           C) H



2

S0

4



·0,7 SO

3

   D) H



2

S0

4



·0,6 SO

3

 



 

43.    500  ml  (p=1,36  g/ml)  9  M  li  sulfat  kislota  olish  uchun  414  g  oleum  sarflansa,  oleum  tarkibini 

aniqlang. 

A) H


2

S0

4



·1,2SO3

 

   В) H



2

S0

4



·SO

3

                  C) H



2

S0

4



·0,5SO

   D) H



2

S0

4



·0,6SO

3

 



 

44.  Oleum tarkibida SO

3

 umumiy miqdori 91 % ga teng bo'lsa, oleum tarkibida necha foiz erkin holdagi 



SO3 bo'ladi ? 

A) 48       B) 40       C) 51      D) 91 

 

45.    Oleum  tarkibida  SO



3

  umumiy  miqdori      89,2%  ga  teng  bo'lsa,  oleum  tarkibida  necha  foiz  erkin 

holdagi SO3 bo'ladi ? 

A) 10,8     B) 41,2      C) 48       D) 21,6 

 

46.    Oleum  tarkibida  SO3  umumiy  miqdori  85,6  %  ga  teng  bo'lsa,  oleum  tarkibida  necha  foiz  erkin 



holdagi SO3 bo'ladi ? 

A) 21,6     B) 43,2    C) 64      D) 85,4 

 

47.      Oleumni  100  %  li  natriy  gidroksid  bilan  neytrallash  natijasida  80,515  %  li  eritma  hosil  bo’ldi. 



Oleum tarkibini toping.                                

A) H


2

SO

4



·0,1 SO

3

    B) H



2

SO

4



·0,2 SO

3               

C) H

2

SO



4

·0,3 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,4 SO

 



48.  Oleumni 100 % li natriy gidroksid bilan neytrallash natijasida 81,142 % li eritma hosil bo’ldi. Oleum 

tarkibini toping.                                      

A) H

2

SO



4

·0,1 SO


3

    B) H


2

SO

4



·0,2 SO

3               

C) H

2

SO



4

·0,3 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,4 SO

 



49.      Ma’lum  massadagi  oleumga  to’liq  neytrallanguniga  qadar  40  %  li  natriy  gidroksid  eritmasidan 

qo’shilganda 48,755 % li eritma hosil bo’ldi. Oleum tarkibini aniqlang. 

                            

A)  H


2

SO

4



·1,2 SO

3

    B) H



2

SO

4



·0,8 SO

3             

C)  H

2

SO



4

·1,6 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,6 SO

3

  



 

50.    Ma’lum  massadagi  oleumga  to’liq  neytrallanguniga  qadar  32  %  li  natriy  gidroksid  eritmasidan 

qo’shilganda 41,76 % li eritma hosil bo’ldi. Oleum tarkibini aniqlang.                             

A)  H


2

SO

4



·1,2 SO

3

    B) H



2

SO

4



·0,8 SO

3             

C)  H

2

SO



4

·1,6 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,6 SO

 



51.  Oleumning 4,56 g miqdoriga 1,872 g suv qo’shilganda hosil bo’lgan eritmadagi vodorod   va kislorod 

atomlari soni teng bo’lib qoldi. Oleum formulasini ko’rsating.                                                        

A)  H

2

SO



4

·0,2 SO


3

    B) H


2

SO

4



·0,3 SO

3            

C)  H

2

SO



4

·0,4 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,5 SO

 



52.  Oleumning 26 g miqdoriga 11,52 g suv qo’shilganda hosil bo’lgan eritmadagi vodorod   va kislorod 

atomlari soni teng bo’lib qoldi. Oleum formulasini ko’rsating.                                                         

A)  H

2

SO



4

·0,2 SO


3

    B) H


2

SO

4



·0,3 SO

3            

C)  H

2

SO



4

·0,4 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,5 SO

 



 

 


“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI. ERITMA 4-QISM. 

 

 



 

11 

53.  Oleumning 48,8 g miqdoriga 39,6 g suv qo’shilganda hosil bo’lgan eritmadagi vodorod  va kislorod 

atomlari soni nisbati 1,25:1 bo’lib qoldi. Oleum formulasini ko’rsating.                                                         

A)  H


2

SO

4



·0,2 SO

3

    B) H



2

SO

4



·0,3 SO

3           

C)  H

2

SO



4

·0,4 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,5 SO

 



54.  Oleumning 34,5 g miqdoriga 36 g suv qo’shilganda hosil bo’lgan eritmadagi vodorod      va kislorod 

atomlari soni nisbati 4:3 bo’lib qoldi. Oleum formulasini ko’rsating.                                                         

A)  H

2

SO



4

·0,2 SO


3

    B) H


2

SO

4



·0,3 SO

3           

C)  H

2

SO



4

·0,4 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,5 SO

 



55.    Oltingugurtning  massa  ulushi  34,46  %  bo’lgan  oleumning  0,2  molini  neytrallash  uchun 

sarflanadigan kaliy ishqori massasini aniqlang.                         

A) 31,36     B) 32      C) 33,45     D) 29,36 

 

56.  Oltingugurtning massa ulushi 34,1 % bo’lgan oleumning 0,3 molini neytrallash uchun sarflanadigan 



kaliy ishqori massasini aniqlang.                        

A) 46,36     B) 42,44     C) 43,68     D) 39,56 

 

57.    8xH



2

SO

4



·2ySO

3

  tarkibli  oleumga    1,8  g  suv  qo’shilganda  5yH



2

SO

4



·2xSO

3

  tarkibli  oleum  hosil 



bo’ldi. Boshlang’ich oleumdagi oltingugurtning mol ulushini aniqlang.                                  

A) 0,175    B) 0,245    C) 0,125     D) 0,166   

 

58.  Oleumni to’liq neytrallash uchun  undagi sulfat  angidrid massasidan 4,9 marta og’ir bo’lgan kaliy 



gidroksid sarflandi. Oleum tarkibini aniqlang.                    

A)  H


2

SO

4



·0,2 SO

3

    B) H



2

SO

4



·0,3 SO

3          

C)  H

2

SO



4

·0,4 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,5 SO

 



59.  Oleumni to’liq neytrallash uchun undagi sulfat angidrid massasidan 8,4 marta og’ir bo’lgan kaliy 

gidroksid sarflandi. Oleum tarkibini aniqlang.                    

A)  H

2

SO



4

·0,2 SO


3

    B) H


2

SO

4



·0,3 SO

3          

C)  H

2

SO



4

·0,4 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,5 SO

 



60.    Oleumni  to’liq  neytrallash  uchun  undagi  sulfat  kislota  massasidan  1,6  marta  og’ir  bo’lgan  kaliy 

gidroksid sarflandi. Oleum tarkibini aniqlang.                    

A)  H

2

SO



4

·0,2 SO


3

    B) H


2

SO

4



·0,3 SO

3          

C)  H

2

SO



4

·0,4 SO


3

    D) H


2

SO

4



·0,5 SO

 



 

 

 



BIZNING TELEGRAM TARMOG’IDAGI MANZILIMIZ: 

@KIMYO2 

 

‘’VODIY-ZIYO ‘’O’QUV MARKAZI 

 HAQIDA QO’SHIMCHA MA’LUMOTLAR  

   +99899 905 23 55

   @Muslimbek1213

 

 



Download 1.15 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling