‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet15/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   36
shakliy o'zgarishlar
  Biz  m azkur  m asala b o ‘yicha  oldin 
h am   so*z yuritgandik.  H o z ir  s h u   fikrlarga  qisqacha yakun  yasaymiz.
Y uqorida 
iz o hlaganim izdek, 
xabarlardagi  m azm uniy  o  zgarishlar 
u la m in g   shakliy  m ukam m ailashuviga  ham   olib  keldi.  K itoblarda,  keyin- 
c h a lik   davriy  nashrlarda  b erilad ig a n   xabarlar  asta-sekin  axborot  tarqa- 
tish n in g   zam onaviylashayotgan  usullariga  xos  uslub,  til  va  ja n rlar  kasb  eta 
b ordi.  M azk u r shakllar  m a tb u o t  tarixiy  rivojlanishining  hosilasi  edi.
Ommaviylik  ju rn alistik a n in g   asosiy  xususiyati  sifatida.  Ommaviylik 
ju rn alistik an in g   birinchi,  y e ta k c h i  belgisi  desak,  adashm agan  boUamiz. 
C h u n k i  aynan  shu  xususiyat  bugungi  jurnalistikaning  vujudga  kelishiga 
ta m a l  to sh in i  quydi.  O m m aviylik  barcha  ijtimoiy  q atlam lar  u ch u n   axborot 
y aratish   va  tarqatish  u su llarin in g   ham m aga  qulay  m azm un  va  shakllarga
solinishiga sabab  b o ‘ldi. 
........................ 
. . . . .
A xborot  ta rq a tish n in g   d u n y o   miqyosidagi  haqiqiy  ommaviyligmi 
G u te n b e rg   boshlab  berdi.  G u te n b e rg   kashfiyoti  ungacha  xabarlar  yoyish 
so h a sid a  bo'Igan  b a rc h a   dastlab k i  protousullarm   yaxlit  b ir  tizim ga 
k eltird ik i,  uning  tarkibiy  q ism lari  h am   o ‘zaro  birlashib  va  muvofiqlashib 
ketdi.  B ora-bora  ju rn alistik a  n o m ig a  sazovor  boMgan  m azkur  tizim   dav- 
la tla rn in g   ham   ichki,  h a m   xalq aro   m unosabatlariga  k atta  ta ’sir  ko‘rsata
o la d ig an   kuchga  aylandi.
U sh b u   kitobim iz,  e n g   a w a lo ,  xalqaro  jurnalistika  yo  nalishida  ta  lim 
o la y o tg an   talabalarga  m o ‘jallanganligi  sababli  G u ten b e rg   ixtirosining 
xalqaro  aham iyatiga  h am   t o ‘xtalib  o ‘tishni  lozim  topdik  Biz  jurnalistika 
p aydo  b o ‘lishi  bilan  u n in g   sh a k lid a  xalqaro  m unosabatlarning  yetakchi 
vositasi  vujudga  keldi,  d eg a n   te z isn i  o ‘itaga  tashlam oqchim iz.  U m   isbot-
lashga  o ‘taylik. 

Ui
  •
Ju m alistik ad an   o ld in   h a m   xalqaro  m unosabatlarning  turli  ko  nm shlan 
b o ig a n ,  albatta.  B ular  sirasiga,  eng  aw alo ,  savdo-sotiq  aloqalari,  turli 
safarlar,  quda-an d ach ilik ,  u ru sh lar,  ko'chm anchilik  va  boshqalarni  kintish 
m u m k in .  K o‘rib  tu rib m izk i,  u sh b u   m uam m olarning  aksariyati  k o 'proq 
m o d d iy   m a ’noga  ega.  S ay o h a tla r  esa  m a’naviy boyish  m aqsadlarida  uyush-

tirilgan  b o ‘lsa-da,  haqiqiy  om m aviylikka  erisholm adi.  U sh b u   shakllam ing 
barchasi  tarixiy  istiqbollilik  nuqtayi  nazaridan  bosm a  m a tb u o t  yordamidagi 
xalqaro  axborot  alm ashinuviga  h e c h   ham   teug  kelolm asdi.
Bosm a  m atbuotning  vaijudga  kelishi  bilan  xalqaro  hayotning  tarixan 
te z   va  yuksak  sam ara  beradigan  om m aviy-ijtim oiy  sohasi  paydo  b o ‘ldi. 
A ntik  dunyoda  va  o ‘rta   asrlarda  kitoblam i  ayirboshlash  xalqaro  m unosa- 
b atlar  uchun  n aqadar  m uhim   aham iyatga  ega  b o ‘lgani  csim izda,  albatta. 
A m m o  o*sha  vaqtlardagi  ax borot  alm ashinuvini  X V   asrla rd a  boshlangan 
ja ra y o n lar  bilan  solishtirib • b o'lm aydi,  chunki  G u te n b e rg   ixtirosi  axborot 
ommaviyligiga  m utlaqo  yangi  sifat  bag'ishladi  va  uni  keskin  ravishda  ancha 
yuqori  pog‘onaga  ko ‘tardi.
Bosm a  m atbuot  o 'z in i  h ududlar,  m illatlar  va  d av latlararo  hayotning 
noyob  usuli  sifatida  nam oyon  etdi.  Shu  vaqtlardan  boshlab  odam lar 
to m o n id an   axborotni  jam lash,  saqlash,  tarqatish,  b ir  s h a h a r  yoki  m am - 
lakatdan  boshqasiga  k o ‘chirish  u chun  deyarli  cheksiz,  qiyinchiliklar 
tu g ‘dirm aydigan  im koniyatlar  vujudga  keldi.  O m m aviy  axborotni  keng 
tarqatish  uchun  uzoq  asrlar  davom ida  jiddiy  m u a m m o   b o 'lib   kelgan 
m asofa,  yuk,  vaqt  va  til  m asalalari  o ‘z  yechim ini  topdi.  C h u n k i  xabarlarni 
hatto   boshqa  tillarga  tarjim a  qilish  va  bosish  h am   k o ‘proq  texnikaviy 
im koniyatlarga  bog‘liq  bo ‘lib  qoldi.
Sayyoramiz  va  insoniyatning  fizikaviy  jih a td a n   birligiga  qaram asdan, 
kishilik jam iyati  tarixida  uzoq  m ingyilliklar davom ida  x alq lar  va  elatlarning 
m afkuraviy va  m a ’naviy  farqlari ju d a   katta  bo‘lib  keldi.  U sh b u   o ‘ziga xoslik 
hozir  ham   saqlanib  qolayapti.  A m m o  bunday  o 'zg a ch alik la m i,  m asalan,
XV  asrdagi  tafovutlar  bilan  solishtirib  bo‘lmaydi.  C h u n k i  o ‘tgan  4—5  asr 
m obaynida  ja h o n   xalqlari  bir-birlariga  ancha  yaqinlashdílar  va  bu  o ‘zaro 
ham korlikka jurnalistika  ulkan  hissa  q o ’shdi.
Axborot  alm ashuvi  am aliy  jih a td a n   faqat  bosm a  m a tb u o t  yordam ida 
haqiqiy  om m aviy  xarakterga  ega  b o 'la   oldi.  B ugungi  k u n d a  ommaviy 
axborot  tufayli  dunyo  ruhiy jih a td a n   ham   yaxHt  b ir  ham jam iyatga  aylanib 
borm oqda,  Bir  osm on  ostida,  b ir  havo,  suvdan  b a h ra m a n d   b o ‘lib  yasha- 
yotgan  o dam lar  bevosita  o ‘zaro  fikr  alm ashuvga  h am   erislim oqdalar.  Yer 
yuzidagi  barcha  m am lakatlar  vaqti  kelib  yaxlit  d u n y o   ham jam iyatiga 
birlashishlari  tabiiy.  Bunga  u la m i  XX  asr oxiri  —  X X I  a s r boshlarida  keskin 
jadallashib  ketgan  ekologik  m uam m olar,  O IT S   va  b o sh q a  kasalliklar, 
giyohvandlik,  terrorizm   kabi  xavflar  undaydi.  G u ten b e rg   esa  ushbu  birla- 
shishga katta  hissa  qo ‘shgan  shaxs  sifatida  tarixda  qoldi.
Bob  xulosasida  aytm oqchi  b o ‘lgan  asosiy  fikrim iz  sh u n d a n   iboratki, 
om m aviy  m atbuot  paydo  bo‘lishi  aynan  Y evropadagi  U y g ‘onish  davriga 
t o ‘g ‘ri  kelgani  bejiz  em as.  Insoniyat  yangi  tarixiy  bo sq ich   chegarasiga  yetib 
kelishi  unga  yangi  m azm undagi  om m aviy  axborot  va  sh u n d a y   m a’lum otni 
yetkazadigan  vositalar  kerakligini  belgilab  berdi.  O m m av iy   axborotni 
tarqatish  zaruriyati  esa  bosm a  m atb u o t  paydo  b o iis h ig a   o lib   keldi.  Bosma 
m atbuot  ixtirosi  Yevropa  Renessansining  asosiy  k o ‘rsatk ich i  va  vositasi

bo ‘lgan,  d esa k ,  yanglishm asak  kerak.  C h unki  Uyg‘om shga  xos,  ya  m 
e 'o y a la rn i  faq at  te z   va  keng  om m aga  ta rq a tish   yo‘li  bilangina  ushbu  buyuk 
davrga  xos  ilm iy   va  m a ’naviy  y u tu q la m i  targ‘ibot  qihsh  h am d a   bugun 
b u tu n   d u n y o   ahJi  ulug‘lab  kelayotgan  ulkan  natijalarga  en sh ish   m um kin 
edi.  Q isq a  q ilib  aytganda,  om m aviy  axborotsiz  Renessans  d a v n   h ech  
q ac h o n   sh u n d a y   ulug'vorlik  kasb  e ta   olm asdi. 
.
M a z k u r  fik r  isbotini  biz  kutilm agan  b ir  m anbada  ham   uchratdik. 
T aniqli  siy o satsh u n o s  Zbignev  Bzejinskiy o ‘zining  «Buyuk  shaxm at  taxtasi* 
deb  n o m la n g a n   kitobida  yozishicha,  sayyoram iz  m intaq alan n in g   o   zaro 
siyosiy  h am k o rlig i  besh  yuz  yil  oldin  boshlangan.  Bu  esa  bosm a  om m aviy 
m a tb u o tn in g   p ay d o   b o ‘Iish  davriga  t o ‘g‘ri  keladi.
J a h o n   ju m a listik asi  tarixida  G uten b erg   bilan  bog  liq  y an a  bir 
k u zatu v im iz  bor.  O datda,  biror  b ir  ijtim oiy  yo‘nalishnm g  asoschisi  deb 
m azk u r  so h a d a   bevosita  faoliyat  ko'rsatgan  shaxsga  aytiladi.  Ju m a listi- 
kaning  aso sch isi  sifatida  dunyo  fanida  Iogann  G utenberg  qabul  qilingan. 
A m m o  u n itig   o ‘zi  biror  jurnalistik  asar  yozgani  ta n x d an   m a  lum   em as. 
H o zirc h a  b o r   m a ’lum otlarga  ko‘ra,  u   b unday  asar  yozm agan  h an v   S h u n ­
d ay  ek a n ,  q a n d a y   qiUb u  ju m alistikaning  asoschisi boMishi  m um kin.  ^
U sh b u   savolga  to ‘g‘ri javob  topish  u ch u n   biz jum alistikaning  m a  n olan 
va  m ezo n larin i  to ‘liq  o'rganib  chiqdik.  N atijada,  shunday  xulosaga  keldikki, 
ju m a listik a  sohasining  yetakchi  ko ‘isatkichi  yozish  m ahorati  em as  uning 
asosiy  m e z o n i  sh u   yozilgan  narea  tarqalishining  ommaviyligiga  erishishdir. 
C h unki  yozishni  boshqa  soha  vakillari,  m asalan,  yozuvchilar yoki  tanxchilar 
ham   uddalaydi.  A m m o  ulam i  h ech   kim   jum alist  deb  atam aydi.  Aynan 
om m aviy ax b o ro t  vositalarida  chiqishlar  qiladigan  odam iarga  shu  nom   msbat 
berilishini  h a m m a   biladi.  D em ak,  bu  biz  uchun  ju d a  m uhim   xulosa- 
ju m a listik an in g  asosiy,  bosh xususiyati-ommaviylik
M a z k u r  m asala  yuzasidan  y an a  b ir  um um lashm a  fiknm izm   keltir 
m o q ch im iz.  B irin ch i  bob  m ateriallaridan  shunday  b ir  yakun  ayon  bo   Idiki, 
iitim oiy  a x b o ro tn i  te z   va  keng  om m aga  yetkazish  zarurligi  ju m aljstikaning 
nafaqat  vuju d g a  kelishiga,  balki  sh u   bilan  b ir  qatorda  uning  shakllam shiga 
h am   asos  b o 'lib   xizm at  qildi.  Y a’ni,  aynan  shunday  talablaiga  javob 
beradigan  a s a rla r  jurnalistika  dunyoga  kelishiga  va  rivojlanishiga  sababchi 
boU aan 
D e m a k ,  ikkinchi  nuqtayi  nazardan  ham ,  y a m ,  ju rnalistika 
shaldlanishiga,  u n in g   yangi  y o ‘nalishlari  va  turlari  asoslam shiga  ham   axbo­
ro tn i  o m m a g a   te z   va  iloji  b o rich a  keng  tarqatish  zarunyati  sabab  bo  1-
ganligi  to ‘g ‘risidagi  xulosa  kelib  chiqádi.
V a  n ih o y a t,  u sh b u   bobga  tegishli  oxirgi  fikrm uz.  B in n ch i  b obda  biz 
G u te n b e rg g a c h a   h am   qadim iy  Sharqda  b ir  qan ch a  bosm a  usullar  bo   I- 
gan in i  isbotlay  o ld ik ,  deb  o ‘ylaym iz.  S huning  u ch u n   uni  Y evropa  usuhdagi 
b osm a  m a tb u o tn in g  asoschisi,  deb  qabul qilsak,  to ‘g ‘ri  bo  ladi.
Y ev ro p a  b o sm a  usuli  te z  orad a  dunyoda  yetakchi  o  rm m   egallab  oldi. 
0 ‘sha  v a q tla rd a n   buyon  hozirgacha  Y evropa  dunyo  tam addum m   boshqarib 
kelm oqda.  B izn in g ch a,  ushbu  yetakchUikning  asosiy  o m ih  ushbu  q it  a 
d av latlarin in g   b o sh liq b ri  nafaqat  o ‘z   m am lakatlam n  balki  b u tu n   dunyom  
q am ra b   o ig a n   keng  doirada  tu rli  xalqlarga  tegishli  axborotni  tarqatish

im koniyatiga  ega  bo'lganliklaridadir.  A m m o   Y aponiya,  X itoy  va  O siyodagi 
ayrim   boshqa  m am lakatlarning  XX  asr  oxiri  —  XXI  asr  boshida  keskin 
rivojlanishi  bizda  yaqin  chorak  asrda  S harq  yanada  dunyo  tam ad d u n in i 
boshqara  boshlaydi,  degan um idni  o ‘yg‘atm o q d a.
V II bob.
  X V -X V I  ASRLARDA Y EV R O PA   M ATBUO TI
1-fasl.
  Kitob  chop etishning  ta rq a lish i  va  iik  matbuot 
kurtakiarining  paydo  b o iis h i
M atbaa  ishi  an c h a  uzoq  va  m urakkab  tarixga  ega.  Ingliz  olim iarid an  
Y elizabet  Eyzenshteyn  (Yelizabeth  E isenstein)  o 'zin in g   1979-yilda  c h iq q a n  
ikki  jildlik  «Bosm a  matbuot  o ‘zgarish  om illarid an   biri  sifatida»  («The 
P rinting  Press  as  an  Agent  of C hange*)  asarid a  bosm a  naslir  texnikasining 
qanday  paydo  b o ‘lganligi  va  u  o 'zid a n   keyin  nechog'lik  kuchli  ta ’sir  va 
ijobiy  sam ara  qoldirgani  borasida  b irm u n c h a  batafsil  m a’lum otlar  keltirgan. 
M uallif m atb u o t  tarixi  bilan  uzviy  b o g 'lag an   hold a  Italiyada  kurtak  yozgan 
Renessans  qay  ta riq a  butun  Y evropa  m iqyosidagi  U yg'onish  darajasiga 
ko‘tariigani,  protestant  Reform atsiyasini  yuzaga  keltirib,  katolik  d in i 
am aliyotining  qayta  shakllanishiga  t a ’sir  k o ‘rsatgani,  dunyo  G 'a rb iy  
Yevropani  yangidan  kashf etishiga  zam in  hozirlagani,  oilalarning  kun d alik  
hayot  tarzidan  to rtib   butun  davlat  siyosatiga  tu b   o'zgarishlar  olib  kirgani, 
a w a l  misli  k o ‘rilm agan  darajada  bilim   tarqalishiga  om il  bo ‘lib,  o m m aviy 
savodxonlikni  jiddiy  majburiyat  m asalasiga  aylantirgani  ham da  o x ir- 
oqibatda  ijtim oiy  va  intellektual  hay o tn i  b utkul  o ‘zgartirib  yuborgani 
haqida  yozadi.
Y ana  ingliz  olim iaridan  M arshall  M aklyueti  (M arshall  M acluhan) 
o ‘zining  «The  G utenberg  Galaxy»  (G u te n b e rg   galaktikasi,  1962),  « U n ­
derstanding  M edia*  (Ommaviy  ax borot  vositalarini  tushunish,  1964) 
asarlarida,  Jo rj  Steyner  (George  S teiner)  esa  «Language  and  Silence*  (T il 
va  sukunat,  1967)  kitobida  asosiy  e ’tib o m i  kitob  ch o p   etishning  n ih o y a td a  
sirli  va  m urakkab  usullari  ilmu  m a ’rifatga  q an c h alik   kuchli  ta ’sir  qilganiga 
qaratishadi.
B unday  t a ’sirni  biz  kishilik  ja m iy a ti  tarixida  m atbaachilik  s a n ’a ti 
paydo  b o 'lish id a n   oldingi  ham da  keyingi  davrlardagi  rivojlanish  s u r’a ti 
bilan  chog‘ishtirish  orqali  aniqlashim iz  m u m k in .  Z ero,  insoniyat  m in g  
yillar  davom ida  h a r xil  rasm va  naqshlarni  tu rli jism lar  yuzasiga  o ‘yib  y ozib 
kelgan.  V II—V III  asrlardan  boshlab  esa  X itoy,  Koreya  va  Y apo n iy ad a 
so‘zli  m a tn la m i  dastlab  yog'ochlarga  b o ‘rttirib   o ‘yib  yozislmi  yo ‘lg a 
qo'yishgan  (K arter,  1955).  Shunga  q ara m ay ,  XV  asrda  alifbo  h arflarin i 
chop  etishning  ixtiro  qilinishi  m atbaachilik  tarixidagi  asosiy  taraq q iy o tg a 
tu rtk i bergan  o m il  b o ld i.
K itob  c h o p   etish  bobidagi  ixtirosi  q an c h a lik   katta  aham iyatga  e g a  
ekanligini  d a s ta w a l  nem is  kashfiyotchisi  G u ten b e rg n in g   o ‘zi  ham   ta s a w u r  
qilm agan  edi.  U   yaratgan  uskunasini  m axfiy  tutishga,  u n d a  c h o p

etilayotgan  m a h su lo tlar  iloji  boricha  q o ‘lyozm a  nusxalarga  o ‘xshash 
b o ‘lishiga  harakat  qilgan.  A m m o   u  q o ‘llagan  m exanizatsiyalashgan  m atbaa 
usuli  o ‘sha  davr  u c h u n   k atta  yangilik  bo'lib,  b arc h a  texnik  va  estetik 
talablarga  to ‘la javob  b e ra r edi.
O radan  bir  q a n c h a   yillar  o 'tg a n d a n   so'nggina  b u   im koniyat  ro‘yobga 
c h iq d i  va  o ‘z  davrida  k atta  o 'zg arish   ham da  yangilanishlarga  sabab  bo'Idi. 
G u ten b e rg   P ete r  ShyofTer  bilan   birgalikda  o ‘z  bosm axonasidan  so'nggi 
b o ra   k atta  foyda  ko ‘rg a n d a n   keyin,  ayrim  sabablarga  k o ‘ra  o ‘z  korxonasini 
Io g an n   Fustga  to p sh irish g a  m ajbur  b o ‘ladi.  G ernsxaym Uk  P ete r  ShyofTer 
(1 4 3 0 -1 5 0 3 )  a w a l  P arijd a  x a tto t  bo'lgan  va  keyinchalik  am aiiy  m at- 
b aachilik  ishini  m uvaffaqiyatli  boshqargan.  Fust  esa  kitob  savdosi  bilan 
sh u g 'u lla n ib   kelgan.  U la r  G utenbergga  o'xshab  o ‘z  m ahsulotlarini  maxfiy 
(an o n im )  ta rz d a  c h o p   e tm a y ,  balki  undan  farqli  ravishda,  1457-yili  M ayns 
sh a h rid a  o ‘z   n ash r  belgisiga  ega  yangi  firm ani  tashkil  qilishdi.  M azkur 
belgini  inkunabulalar  c h o p   etilg an   davm ing  eng  yaxshi  kitoblaridan  biri  -  
1462-yiida  chiqarilgan  48  sahifalik  Bibliyada  k o 'rish im iz  m um kin.  M azkur 
k itob  dum aloq gotik  (q iy a)  shakldagi  harflarda  chop  etilgan.
ShyofTer  n ih o y a td a  iste’d odli  h a rf  teruvchi-rassom   edi.  U  birinchi 
m a rta   Sitseronning  «D e  Officiis»  (Burch  haqida)  nom li  kitobini  grek 
alifbosidan  lotin  alifbosiga  o ‘tk azad i  va  1465-yilda  nash rd an   chiqaradi. 
F u stn in g   qiziga  u ylangan  P e te r  ShyofTer  qaynotasi  1465-yilda  Parijga 
qilgan  safari  chog‘id a  vabo  kasalidan  vafot  etgach,  bosm axonaning  yagona 
xo'jayiniga  aylanadi  h a m d a   tu rli  ham korlar  bilan  aloqalarini  kengaytirish 
o rq ali  korxonasi  faoliyatini  k a tta   muvaffaqiyatlar bilan  dav o m   qildiradi.
1470-yilga  kelib  u   o ‘z   bosm axonasida  nashrdan  ch iq q an   21  nom dagi 
kito b lar  ro'yxatini  e ’lo n   qiladi.  U ning  eng  yaxshi  m ahsulotlaridan  biri 
sifatida  lotin  tilidagi  «G erbariy*  (1484)  kitobini  keltirish  m um kin.  0 ‘sim - 
liklar  tasviriga  boy  b u   k itob  keyinchalik  sh u   turdagi  nashrlar  keng 
m iqyosda  chiqarila  bosh lash ig a  tu rtk i  bo ‘ldi.
ShyofTer  bosm axonasini  keyinchalik  uning  o ‘g ‘illari  va  nabiralari 
boshqardi.  Biroq  sh u n i  a lo h id a   t a ’kidlash  kerakki,  Io g an n   F ust  va  P eter 
ShyofTer  chop  etgan  m a h su lo tla r,  eng  aw alo,  jah o n g a  ilk  bora  yangi  ixtiro 
h aq id a   xabar berdilar.
XV 
asrda  o ‘z  univ ersitetig a  ega  Kyoln  shahri  sxolastik  ilohiyatshu- 
noslik  (teologiya)  m a rk a z la rid a n   biriga  aylandi.  S hah ard a  ham m asi  bo ‘lib 
29  n o sh ir  ish  olib  b orib,  asosan  lotin  tilidagi  diniy  kito b lar  ch o p   etila r edi. 
U la r  nafaqat  S him oliy  G erm a tiiy a  va  N iderlandiyaga,  hattoki  Angliyaga 
h a m   yetib borardi.
0 ‘sha  davrda  k ito b   n a s h r  etish  borasida  G erm a n iy ad a n   tashqari 
b irm u n c h a   m u h im   o ‘rin   tu tg a n   Italiyada  ko‘plab  n em is  m atbaachilari  o ‘z 
bosm axonalarini  o ch g a n   ed ilar.  K onrad  Sveyxeym,  A rnold  P annars,  Ulrix 
G a n   sh u la r  ju m lasid an   b o ‘lib,  u la r  inkunabulalar  davrida  b u   yerda  o ‘z 
e ta k c h i  m avqelarini  sa q lab   qoldilar.  M am lakatda  o ‘z   m atbaachilik  sa n ’ati 
bilan   asosiy  o ‘rin n i  egallagan  V enetsiya  shahri  ushbu  so h a d a  xalqaro  m ay- 
d o n d a   ham   m ashhur  edi.

Fransiyada  ilk  nashriyot  uyi  tashkil  etilish in in g   o ‘ziga  xos  tarixi  bor. 
Albatta,  bu  yerga  m atbaa  m ahsulotlarini  k eltirish  aw aldzm   nem islar to m o -  
nidan  am alga  oshirilgan,  biroq  bunday  savdo  alo q alari  natijasida  Fransiya 
ham   te z  orad a  o ‘z  m atbaachilari  va  kitoblariga  ega  b o ‘ldi.  Bosm axona 
ochish  tashabbusi  ilk  bora  Sorbonna  u n iv ersitetin in g   insonparvar  olim lari 
tom onidan 
0 ‘rtaga  tashlandi.  N ihoyat,  1470-yili  professor  logann  Xeylin 
va  G ilom   Fishe  ne mis  m atbaachilari  U lrix  G e rin g ,  M ixael  Friburger  va 
M artin  K ransni  o ‘zlari  uchun  universitetda  bosm axona  ochib  berishga 
ko‘ndirishdi.  H am korlar  uch  yil  m obay n id a  o lim   buyurtm achilarning 
asarlarini  lotin  tilida  chop  etish  bilan  m ash g ‘u l  b o ‘ladilar.  U lar  P arijdan 
k o'ch ib   ketgach  esa,  m atbaachilar  iqtisodiy  jih a td a n   m ustaqillikka  erishib, 
gotik  harfli  diniy  kitoblam i  chiqara  bosh lash ad i.  Keyinchalik  m azk u r 
ham korlik  h am   b aib o d   bo'lib,  ishni  G erin g   b ir  o ‘zi  davom   ettiradi.  B iroq 
bu  davrga  kelib  fransuzlam ing 
0‘zlari  ham   bosm axonalar  ocha  boshlagan 
edilar  va  1473-yilda  Paske  Bonom m   fransuz  tilid a  chiqarilgan  «G randes 
C hroniques  de  France»  (Fransiyaning  k atta  xronîkasi)  nom li  ulkan 
bichim dagi  u ch  jildlik  kitob  nam oyishini  o 'tk a z a d i.
Inkunabulalar  davrining  so‘nggi  o ‘n   yilligi  P arijda  m atbaachilik  ishi 
nihoyatda  gullab-yashnagan  davr  b o ‘ldi.  Bu  d av rd a  hattoki  tu rli-tu m a n  
bezakli  badiiy  xarakterdagi  kitoblar,  risar  ro m an lari,  hikoyalar  to ‘plam lari, 
shuningdek,  an tik   davr  mualliflarining  tarixiy  xronikalari  va  asarían  fransuz 
tiliga tarjim a  qilinib,  chop  etildi.
Shundan  kelib  chiqib  aytish  m um kinki,  k ito b   nashr  etish  ishlarining 
b u tu n   Y evropa  bo'ylab  keng  q uloch  yozishi 
Italiyada  boshlangan 
U yg‘onish  davrining  Yevropaga  tarqalishiga  m a ’lum   m a ’noda  yordam  
berdi.  X uddi  shuningdek,  Uyg‘onish  davri  t a ’sirid a  aw aliga  asosan  diniy 
m azm undagi  varaqalar  va  kitoblar  nashri  b ila n   boshiangan  m atbaachilik 
ishi  keyinchalik  iqtisodiy  va  m a’naviy  ehtiyoj  sababidan  dunyoviy  xarak­
terdagi  turîi  kitoblam i  chop  etishga  h am   o lib   keldi.  C hunki  om m aviy 
auditoriyaga  tezkor  va  kuchli  ta ’sir  eta  olishning  bunday  yo'li  o ‘z -o ‘zidan 
nafaqat  din  peshvolariyu  ruhoniylami,  balki  olim lar  va  yozuvchilami  —  o ‘z 
davrining  ilg‘o r  ziyoli  kishilarini  ham  qiziqtirib  q o ‘ygan  edi.  Buni  Fransiyada 
matbaachilikning  paydo bo‘lish tarixi  misolida  ko‘rishimiz mumkin.
XV 
asrning  birinchi  yarmida  Y evropa  m am lakatlarida  bir  necha  o*n 
mingga  yaqin  kitob  mavjud  edi.  B osm a  usk u n an in g   kashf  etilishi  va 
m atbaachilik  ishining  keng  yoyilishi  natijasid a  kitoblar  soni  misli  k o ‘ril- 
m agan  sur’atd a  o ‘sa  boshladi.  Asr  oxirlariga  kelib  Y evropada  ja m i  30— 
42  nom da  kitoblar  nashrdan  chiqqan  b o 'lib ,  u la rn in g   um um iy  adadi 9  m il- 
liondan ortiq  edi.
C hop  etish  uskunasining  ixtiro  q ilinishi  o ‘z - o ‘zidan  jurnalistikaning 
paydo  b o ‘lishidagi  eng  m uhim   om illardan  biri  b o 'lib   xizm at  qildi.  U  inson 
faoliyatining  b arc h a  sohalariga  va  ayniqsa,  jum alistikaga  katta  ta ’sir 
ko‘rsatdi.  C h unki  ch o p   etish  uskunasi  b o ‘lm ag an d a,  jum alistik a  bu  q a d a r 
te z  rivojlanm as  edi.  M azkur  uskuna  lining  om m aviyligi  va  tezkorligini 
ta ’m inladi.  Bu  xususiyatlarsiz  esa  ju m a listik a   ja m iy a td a  o ‘ziga  xos  faoliyat 
turi  sifatida  yashay olmaydi.

Shunday  qiiib,  « n e m is  sa n ’ati»  deb  nom   oigan  m atbaachilik  ishi 
paydo  b o ‘lgach,  b irin c h i  o ‘n   yilliklardayoq  nafaqat  ne m is  aholining,  balki 
b u tu n   Y evropa  va  ja h o n   m adaniyatining  m ulkiga  aylandi.  Buni  keyingi 
asrlarda so d ir b o ‘lgan  v o q e a la r ham   tasdiqlaydi.
2-fasl.  QoMyozraa varaqalar
G arch i  XV  a s rd a   b o sm a  uskuna  ixtiro  qilingan  b o ‘lsa  ham ,  barcha 
yangiliklar  asosan  q o ‘lyozm a  usulda  tarqatilar  edi.  Jurnalistika  shaklla- 
nishining  ilk  b o sq ic h la rin i  uning  bozor  iqtisodiyoti  davrida  butunlay 
shakllanib  ulgurgan  aso siy   taraqqiyot  mayllari  belgilab  berdi.  M a ’lum ki, 
dastlab  yorqin  tijo riy  x ara k terg a  ega  b o ‘lgan ju rn alistik a  o ‘sha  vaqtda  yangi 
tashkil  topayotgan  b a n k   va  ishlab chiqarish  kapitali  bilan   uzviy bog'liqlikda 
rivojlanib  bordi.  XV—X V I  asrlarda  axborot  ta rq a tish   havaskorlik  m ashq- 
laridan  n ihoyatda  o b r o i i   va  sam arali  tadbirkorlik,  kasb  turiga  aylandi. 
Y angiliklar  savdosining  avj  olishi  Venetsiyada  «Avizo»  deb  atalagan 
qo'lyozm a  gazetad an   b o sh la n g an   va  bu  turdagi  n ashrlam ing  ilk  bora  tar- 
qatilishi  1566-yilga  t o ‘g “ri  kelib,  faqat  V enetsiyada  em as,  balki  G erm a- 
niyada  h am   k u zatilgan.  Leypsig,  Nyiirnberg,  Strasburg,  Augsburg,  F ra n k ­
furt  nafaqat  G e rm a n iy a n in g   yirik  savdo  va  universitet  (oliy  t a ’lim ),  balki 
axborot  m arkazlariga  h a m   aylandi.  Nyurnbergni  «G erm aniyaning  ko‘zi  va 
qulog‘i*  deb  a tag a n d a  L y u te r aynan  shuni  nazarda  tu tg an   b o ‘lishi ehtim ol.
0 ‘sha •  davrda  q o ‘lyozm a  yangiliklar  axborotnom asi  (vedom osti)ni 
tarqatuvchi  F ugerlar  b y u ro si  nihoyatda  shuhrat  q ozondi.  U lar  tom onidan 
ko ‘chirilgan,  hozirgi  k u n d a g i  gazetalam ing  o ‘sha  davrdagi  k o ‘rinishlari  deb 
baholash  m um kin  b o ig a n   q o iy o z m a   varaqalar  1568—1605-yillar  oralig'ida 
Y evropaning  b arc h a   qism larig a  keng  tarqalar  edi.  F ugerlam ing  Leypsigda 
joylashgan  savdo  uyi  a m a ld a   Yevropaning  b arc h a  davlatlari,  qirollar 
qarorgohlari,  k n yazlildar,  savdo  tashkilotlari  va  h atto k i  R im dagi  patritsiylar 
u ru g 'i  birlashm asi  (k en g a sh i  —  Р им ская  кури я)  bilan  tijoriy  aloqalarni 
keng  y o ‘lga  q o ‘yishga  erishgandi.  Bu,  shubhasiz,  o ‘sha  davrda  Fugerlar 
axborot  tarq atish   x iz m ati  yuqori  darajada  bo ‘lganini  k o ‘rsatadi.  M azkur 
byuroning  rahbarlari,  ishchi-xizm atchilari  Y evropa  siyosiy  va  tijoriy 
hayotiga  oid  b arc h a  v o q ea la rd a n   boxabar b o ‘lishga  intilishardi.
0 ‘sha  vaq tlard a  h a m   ax borot  tadbirkorlar  to m o n id a n   sotiladigan 
asosiy  tovarga  aylanib  ulgurgan  edi.  Leypsigda  yashovchi  xattotlarning 
asosiy  qism i  b arc h a   x a b a rlarn i  ko ‘chirib  yozishardi  va  u n i  m azkur  tovar 
u ch u n   har  yili  m axsus  m ablag‘  to 'la b   turadigan  obunachilarga  yetkazib 
berishardi.  F ugerlar  b y u ro sin in g   m ehnati  bugungi  kundagi  axborot  ag en t- 
Hklari  faoliyatm ing  ilk  k o ‘rinishi  edi  desak,  xato  b o ‘lm aydi.  S hu n d an   kelib 
ch iq ib   aytish  m u m k in k i,  b u n d a y   axborot  tarqatish  bilan  maxsus  shu g 'u l- 
lanuvchilar  faoliyatiga  X V   asrdayoq  asos  solingan  h a m d a   ushbu  ishning 
asosiy tam oyillari  ishlab  chiqilgan.
U yg'onish  d av rid a  G erm a n iy ad a  «lyuter*  deb  nom lan g an   va  fanda 
«uchar  varaqalar*  a ta m a si  bilan   m ashhur  boMgan  q o ‘lyozm a  yangiliklar 
varaqalari  n ihoyatda  k en g   tarqalgan.  Qiziqarli  jih a ti  shundaki,  u lam ing

b a ’zilari  bosm axona  egalari  tom onidan  c h o p   etish   uskunasida  ko‘paytirilib, 
yarm arkalar  (bozo.r joylari)da  tarqatilardi.
X o‘sh,  b u   varaqalarda  nim a  haqida  y o zilar  edi?  U larda,  birinchi 
navbatda,  d in iy   kelishmovchiliklar,  siyosiy  hodisalar,  epidem iyalar,  ro ‘y 
berishi  m um kin  bo'lg an   g‘ayrioddiy  yangiliklar,  tabiiy  ofatlar,  tabobatga 
oid  va  boshqa  turdagi  axborot  o ‘rin  o la r  edi.  A xborot  tahJil  etilm ay, 
qanday  bo'Isa,  shunday  yoritib  berilardi.  S hov-shuv  unsurlari  ju rn alistik a 
tarixiy  taraqqiyotining  o ‘sha  pallasidayoq  tijo riy   m uvaffaqiyatning  eng 
m uhim   shartiga  aylanib  ulgurgandi.
U slub,  m u a llif  ti!i  va  uning  shaxsi  ju m a lis t  ijodining  m uhim   un su ri 
hisoblanm asdi.  T il  va  uslub  jih a td a n   n ih o y a td a   jo ‘n  bo ‘lgan  «uchar 
varaqalar*  m a zm u n a n   ham   sayoz  va  sodda  b o ‘lardi.  Bu,  ayniqsa,  mablag* 
orttirish  m aqsadida  chiqarilgan  yangiliklarga  xos  edi.  Siyosiy  ju rn alisti- 
kaning  dastlabki  nam unalari  sifatida  M y u n ser  va’zlarini  ham da  G u tte n  
qalam iga  m ansub  «Yovuz  odam larning  m aktublari»ni  tilga  olish  m um kin, 
chunki  b unday  varaqalarda  publitsistik 
m a h o ra t 
nishonalari  ko ‘zga 
tashianib  turardi.  Biroq  G erm aniyadagi  qoM yozma  varaqalar  san o atin in g  
asosiy  qism i  til  va  ijodiy  uslub  bobida  hali  yaxshi  sayqal  topm agan  edi. 
X uddi  shuningdek,  m ualliflarning  xolisligi  va  haqiqatgo'yiigiga  to 'Iiq  
ishonishning  o ‘zi  h am   xavfdan  xoli  em asdi.
V araqalardan  ayrim larining  n om lariyoq  u lam in g   m azm uni  q an d a y  
bo ‘lganini  ko ‘rsatadi:  «Bern  shahrida  misli  k o 'rilm ag an   suv  toshqini  t o ‘g ‘- 
risida  ajoyib  yangilik.  Bu  Fransiyadan  b o sh lan d i  va  hokazo...  N y u rn b erg d a 
N iklas  K n o r  to m o n id a n   chop  etildi*  yoki  «M aastrixt  va  boshqa  jo y la rd an  
(yana  bir q a n c h a   shaharJar ro‘yxati  keltiriladi)da jo riy   yilning  1 1  iyuligacha 
bo ‘lgan  va  o ‘zida  qahram onona  hu ju m lar,  otishm alar,  to ‘q nashuvlar, 
shturnilar  va  bosh q a  qattiq  qam al  q ilish d an   boshlangan  qiziqarli  h o d i- 
salarni jam lovchi  ishonchli  yangi  xabar.  A xen  sh ah rid an   1  iyulda  bir  yaxshi 
tanish  (og‘ayni)im dan  olingan.  1579-yilda  K yolnda  nashr  etildi*.  Y ana  b ir 
misol:  «M yunsterdagi  anabaptist  haqida  e n g   yangi  xabar.  V ittenberg.  Io sif 
Kler.  1535-y.»  va  b oshqalar1.
Shular  singari  q o ‘lyozma  varaqalar 
m axsus  kishilar-xabarchiiar 
to m o n id an   tarqatilardi.  H am m a  joyda  yashab,  xab ar  tarqatuvchilar  m a ’lu - 
m otlarni  boy  savdogarlar,  yirik  am aldorlar,  universitet  va  rohibxona  u c h u n  
maxsus  xat  shaklida  ham   tayyorlashardi.  Y evropaning  turli  b u rch a k larid a 
va  undan  olis  h ududlarda  yashaydigan  x ab a rch ila m in g   xizm at  haqini  sh u  
joydagi  h om iy  kishilar  yoxud  tashkilotlar  to 'la s h a r   edi.  Bu  x abarchilarni 
tashqi  xususiy  muxbirlarga  qiyoslash  m u m k in .  O ddiy  axborotni  y ig 'ish , 
qayta  ishlash  va  xabarchilar  yordam ida  egalariga  yetkazish  u ch u n   u larg a 
o ‘z   atroflarida  biror  turdagi  m uxbirlik  p u n k tin i  tashkil  qilib  olish  z a ru r 
bo ‘lardi.
X abarchilam ing  bunday  uyushm alari  x u d d i  hozirgi  aloqa  sohasi  s in ­
gari  kom m unikatsiyaning  eng  m u h im   k an a li  hisoblanardi.  XV  asrda  S e n -
1  Salamon  L.  Всеобщая  история  прессыСПб.,  1909.  «История  прессы. 
Антология*  kitobida  М.:  «Аспект Пресс*, 2001,  74-bet.

G ellev  shahri  savdogarlari  o ‘z  xabar  tashuvchilari  yordam ida  Lindau, 
Ravensburg,  U lm ,  N y u rn b e rg   shaharlari  orasida  doim iy  p ochta  aloqasini 
yo'lga  q o ‘ydilar.  K e y in c h a lik   aloqaning  bu  tu n   Lion  va  Fransiyaning 
boshqa  shaharlari,  sh u n in g d e k ,  N iderlandiya  va  Italiyaga  h am   yoyildi. 
V enesiyadan  N y u rn b e rg g a  yuborilgan  axborot  20  k unda  yetib  b o rar  edi. 
X abarchilar  faoliyati  p o c h ta   aloqalari  davlat  to m o n id a n   m onopoliyalash- 
tirilgunga  q ad a r  d a v o m   etd i.  S hu  o ‘rinda  ta ’kidlash  kerakki,  hukum atning 
m arkazlashtirilishi  va  p o c h ta   aloqalarini  davlat  o ‘z   nazoratiga  olishi,  u m u - 
m a n ,  ju rnalistika  ta ra q q iy o tig a  m a ’lum   darajada  salbiy  ta ’sir  ko'rsatgani 
shubhasiz.
Q o ly o z m a   ax b o ro t  varaqalari  XV—XVI  asrlarda  Yevropadagi  deyarli 
b arc h a  davlatlar  h u d u d id a   am ald a  b o iib   keldi.  B iroq  ular,  birinchi 
navbatda,  nem islar  va  g o lla n d la r  nom i  bilan  b o g ‘liq.  G erm aniyada  bunday 
varaqalar  Angliya  va  F ransiyadagiga  nisbatan  erta ro q   paydo  b o id i.  Xuddi 
shuningdek,  bu  e rd a   hozirgi  zam onaviy  o ‘quvchi  (gazetxon)  tasaw uridagi 
bosm a  uskuna  y o rd a m id a   m u n tazam   (kundalik  yoki  haftalik)  chiqarib 
turiladigan  dastlabki  g a z e ta la r  ham   dunyo  yuzini  k o ‘rdi.
A m m o  ju rn a listik a  
taraqqiyotining 
m u h im  
bosqichlari 
orasida 
axborotni  yig‘ish,  ta rq a tish   va  ch o p   etish,  uskuna  vositasida  ko ‘paytirish  — 
hall  tashkiiiy-bezak  b e rish   bosqichi  edi,  xolos.  G az eta n in g   bugungi  kundagi 
ko ‘rinishi  an c h a  key in   yuzag a  keldi.  U ning  bosh lan g 'ich   shakllari  bo'lgan 
« uchar  varaqalar»  q a riy b   b ir  asr  m obaynida  o ‘z  qiyofasini  o ‘zgartirib 
borishi  natijasida  d astla b k i  gazetalar  hosil  b o id i.  B unda  xaridorlar  yoki 
xabarchilarning  em as,  balki  ziyolilarning  xizm ati asosiy aham iyat  kasb  etdi.
A na  sh unday  k ish ilard an   biri  avstriyalik  M ixail  fon  Aynsing  edi.  U 
c h o p   etish  uskunasi  va  s o 'z d a n   m a ’rifat  tarqatish  m aqsadida  foydalandi. 
Aynsing  dastlab  m a s h h u r  K yoln  s ’ezdi  m uzokaralaridagi  eng  mojaroli 
vaziyatlar xususida  b a h s  yuritu v ch i  va  o ‘quvchilar  q o ‘liga  q o ‘lyozm a  varaqa 
shaklida  yetib  b o rad ig a n   b arc h a  axborot  lavhalarini  yig‘adi.  S o‘ngra 
m azkur  ishning  m a q sa d -m o h iy a ti  va  tarixiy  taraqqiyot  y o 'lin i  o 'zin in g   bir 
q a to r  m aqolalarida  aks  e ttira d i  ham da  pirovardida  ulam ing  barchasini 
«R elatio  H istorica»  (K y o ln   *s’ezdidagi  m ojarolar) 
n o m i  bilan  bir  risola 
holiga  keltiradi.  R iso la  K y o ln   bosm axonasida  bosilib,  Frankfurt  yarm ar- 
kalarida  sotiladi.  M a z k u r  t o ‘plam   m avzusining  dolzarbligi  ham da  ifoda 
uslubining  aniq  va  tu sh u n a rlilig i  bilan  katta  sh u h ra t  qozonadi.  Bu 
m uvaffaqiyat,  a lb a tta ,  A ynsingni  befarq  qoldirm aydi  va  u   jum alistik  fao- 
liyatini  davom   ettirad i.
E ndi  u   faqat  K y o ln   yig‘in lari  bilan  chegaralanm asdan,  o ‘z   asarlarida 
b oshqa  siyosiy  h o d isa la rn i  h a m   yorita  boshlaydi.  B uning  natijasi  o ‘iaroq 
1588-yüda  bosilib  c h iq q a n   risolasi  uzluksiz  siyosiy  voqealar  hisobotini 
q am ra b   oladi.  U   a y n i  savdo  yarm arkalari  boshlanishi  arafasida  dunyo 
yu zin i  ko‘rgani  u c h u n   u n in g   «Hisobotlari*  («R elatio»)  «Yarmarka  axbo- 
roti»  degan  lkkinchi  n o m g a   h a m   ega  b o ‘Idi.  «Relatio»?am ing  chiqish 
davriyligidagi  an iq lik   h a m d a   ijtimoiy-siyosiy  m a zm u n   ularni  gazetalarga 
n ih o y a td a  yaqin  keltird i.  A ynsingning  ko'plab  davom chilari  paydo  b o id i 
va  «Y arm arka  h isobotlari*  d eyarli  butun  G erm an iy a  b o ‘ylab  tarqaladigan

nashrga  aylandi.  Shunday  bosm axona  egalari  sirasiga  ru h o n iy   K onrad 
L autenbax  (taxallusi  Y akobus  F ran k u s)  va  M aurerlarni  h am   kiritish  m um - 
kin.
XVI—XVII  asrlarda  q o 'ly o zm a  gazetalardan  ta sh q ari  k o ‘p  jihatlari 
bilan  birinchi  gazetalarni  yodga  soladigan,  o ‘lch am i  u n ch a lik   katta 
b o 'lm a g an   bosm a  risolalar:  «yangiliklar  kitoblari*,  b o sm a  pam fletlar, 
«axborot  varaqalari*,  «relatsiyalar*  ham da  «yangiliklar  balladalari»  keng 
ch o p   etila  boshladi.  N afaqat  m am lakat  hududida,  balki  xorijda  ro ‘y  bergan 
tu rii-tu m a n   hodisalarni  tezk o r  ravishda  aks  ettiradigan  b u   risolalar  ilk 
gazetalarga  qanchalik  yaqin  va  o ‘xshash  boMmasin,  quyidagi  u c h   asosiy 
xususiyatlariga  k o 'ra  ulardan  farq  h a m   qilar edi:
1)  bu  xildagi  bosm a  m ahsulotlar,  odatda,  birgina  voqeaga  bag‘ish- 
langan boMardi;
2)  ular  m untazam likka  ega  em as edi;
3)  asosiy e ’tib o r bezak  berishga  qaratilardi.
«Yangiliklar  to ‘plamlari*  b irin c h i  gazetalar  paydo  b o ‘Iishi  bilan  tezda 
y o ‘qolib  ketm ay,  hatto  XVII  asr  davom ida  ham   tarqalib  tu rd i.


Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   36




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling