‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet16/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   36
3-fasl.
  Ilk  g azetalarning  k o ‘rinishi
XVI  asr  um um an  Yevropa  m am lakatlari  aholisining  siyosiy  faoliyati 
asta-sekin,  lekin  m untazam   o ‘sishi  bilan  îavsiflanadi.  S h u n d ay   b o ‘lsa-da, 
a s r  boshida  diniy adabiyotlar:  ib o d a t  yo ‘riqlari,  p salom ,  psaltir,  ta labnom a 
va  shu  kabilar  eng  xaridorgir  bosm a  m ahsulotligicha  qolaverdi.  Bir 
vaqtning  o ‘zida  qadim gi  greklar,  rim liklar  va  o 'rta   asm in g   m u m to z   vakil- 
lari-olim lar,  davlat  arboblari,  tarixchi  va  yozuvchilarning  kitoblari  te z-tez 
n a sh r etib  turilardi.
1516-yili  G enuya  (Italiya)da  «Agostino  Ju stian n in g   psaltiri*  kitobi 
bosm adan  chiqdi.  U   qadimgi  lo ‘li,  qadim gi  yahudiy,  q adim gi  yun o n ,  lotin, 
arab  va  xaldey  tillarida  nashr etilgan birinchi  kitob  edi.
Y uqorida  ta ’kidlaganim izdek,  Bazel,  Parij,  Syurix,  Strasburg,  M ayns, 
B am berg,  Erfurt,  Breslau,  Leypsig,  D rezden,  Augsbui-g,  N y u m b erg   kabi 
shaharlarda  bosib  chiqarilgan  « uchar  varaqalar*  d a v m in g   te zk o r  xroni- 
kasiga aylandi.
R us  olimasi  Viktoriya  U chen o v an in g   yozishicha,  u c h a r  varaqalar 
savodsizlarga  o ‘qib berilar,  odam larga  tarqatilar  edi,  k eyinchalik  esa bozo r- 
larda  sotila boshladi.
M illiy  adabiyotda  b u   hodisa  «Reform atsiya  jurnalistikasi*  deb  ataladi. 
B unday  zam onaviy  yangiliklar  xizm atining  dolzarblik,  om m aviylik,  k o ‘p - 
nusxalilik  kabi  belgilarining 
kurtak  ota  boshlagani 
yaqqol  ko'zga 
tashlanadi.  Faqat  tezkorlik  bilan ,  sifatli  ishlash  talabga  to ‘liq  javob  berm as 
edi.  O lim a  vaqtli  m atbuot  xalq  q o ‘zg‘olonlarining  larzalari  ostida  tashkil 
topib,  XVI  asrda  G erm aniyada  b o 'lib   o 'tg an   D eh q o n la r  uru sh i  olovining 
taflida  toblandi,  degan  xulosaga  k eladi1.
1 Учюнова B.B..  Беседы о журналистики.  М.:  «Мысль*,  37-с.

A ytiiganidek,  jum alistik an in g   m a zm u n i  asrlar  osha  d in   va  cherkov 
n a m o y a n d a la rin in g   ta ’sirídan  q u tu la   bordi.  U n d a  siyosiy  kurtaklar  nish 
u rib ,  ju m a lis tik a n in g   om m alashuvi  zaniriyatga  aylandi.  Bosm a  nashrlam i 
bezash  v a   te x n ik   jih a td a n   shakU antirish  ja d al  rívojlana  bordi.  Bunday 
n a sh rla r  ju m a lis tik a   paydo  b o ‘Iganidan  boshlab  asosan  gotik  harflarda 
terilard i.  Y ozuvning  bu  shakli  esa  cherkov  xatíarida  ishiatilgan  yozm a 
sh ak llar t a ’sirid a  paydo  b o ‘lgan  edi.
H a tto ,  dastlabki  arab  m a tn la ri  shu  harflarda  terilgan.  Yevropa 
m utaxassislari  ushbu  am aliyotni  ta n q id   qilgan  hollar  ham   bo'lgan.  1529-yili 
F ra n siy an in g   B uija  shahrida  m a tb aa ch iü k   sa n ’atiga  bag‘ishlangan  q o ‘I- 
la n m a   n a s h r  etildi.  «G ullayotgan  dala»  nom i  bilan  m ashhur  m azk u r  q o ‘l- 
la n m a  m u a llíñ   yozuvchi  va  m a tb aa ch i  Joffrua  Toridir.  Klishe  o ‘ym akorligi 
b o ‘y ic h a  m o h ir  u sta  ham   b o ‘lgan  J.  T o ri  arab  harflarini  gotikada  bosish 
m u m k in   e m a s  deb,  eski  usulga  q arshi  chiqdi  va  te z  orada  ishlatish  u ch u n  
qulay  b o 'lg a n   yangi shakldagí  h arflarn i  yaratdi.
0 ‘rta   asrla rd a  m usulm onlar  yevropaliklarga  rivojlanishda  yordam  
b ergan  b o ‘Isalar,  U yg'onish  davriga  kelib  yevropaliklar  m usulm onlarga 
m a tb aa ch ilik   sohasini  taraqqiy  yettirishda  m adadkor  b o ‘la  boshladilar. 
1538-yili  P arijd a  «Arab  tili  gram m atikasi»  n ash r  etildi.  U ni  fransuz  davlat 
arbobi  G iy o m   Postel  ch o p   etdi.  B u  m azkur  yo‘nal¡shdagi  eng  birin ch i 
adabiyot  edi.
U yg‘o n ish   davridagi  G erm a n iy a,  Italiya,  Fransiya  shaharlariga  (aso­
san,  XVI  a srd a )  d u nyoning  turli  burchaklaridan  o dam lar  oqib  kelar,  u 
y erlarda  q iz g ‘in  savdo  borar,  m am Jakatlam ing  ichki  va  tashqi  faoliyatiga 
d o ir  x ab a r  alm ashishlar  b o ‘lar  edi.  Tabiiyki,  o ‘sha  davrlarda  h am m a- 
savdogarlar,  ishlab  chiqaruvchilar,  h u n arm a n d lar,  feodallar,  zodagonlar- 
yangi,  te z k o r  m a ’lum otlarga  ehtiyoj  sezardilar.  Axborotga  b o ‘lgan  kuchli 
talab,  ay n iq sa,  tadbirkorlarga  q o ‘l  keldi.  U la r  m ahsulotlarning  bahosi, 
sotilish  m a n z ili,  kem alarning  q atn o v   jadvaílari  k o ‘reatiIgan  turli  e ’lonlar, 
tijo rat  x ab a rlari,  reklam a  va  h a r  xil  yangiliklar  bosilgan  varaqalanii  ch o p  
e ta  b o sh la d ila r.  S h u n d ay  m ark azlard an   biri  V enetsiya edi.
Bu 
y erd a 
yangiliklar 
varaqalarini 
pulga 
tarqatuvchi 
maxsus 
m a ’lu m o tla r  shaxobchasi  tashkil  to p d i.  V araqalar  d astaw a l  qoMyozma 
shaklida,  k ey in ch alik   bosm a  hold a  b ir  kum ush  tanga-«gadzeta»  qiym atida 
ch iq arila  b o sh lan g an .  0 ‘sha  dav rd an   e ’tib o ra n   m azkur  tipdagi  b archa 
nash rlar  «gazeta»  degan  nom   oigan.
B ugungi  k u n d a   ko'pgina  m am la k atlar  «birinchi  gazeta  vatani*  degan 
no m g a  d a ’vogarlik  qilishadi.  T abiiyki,  h a r  biri  isbot  sifatida  dalillar 
keltiradi.  L ek in   m asalaning  yech im i  n im an i  gazeta  deb  atashda  va  shu 
bilan  b irgalikda,  uning  asosiy  belgilarini  ko‘rsata  olishdadir.  F ikrim izcha, 
gazetan in g   h a l  qiluvchi  belgisi  davriylik  bo ‘lsa,  G erm aniya  ushbu 
m u n o z a ra la rd a   h aq   b o ‘lib  chiqadi.  M a ’lum ki,  Tim ofeus  Ritssh  1590-yili 
Leypsigda  «A xborot  bor*  deb  n o m la n g an   gazetani  nashr  etgan.  U   deyarli 
har  k u n i  c h iq ib   tu rg an .  10 yil  o ‘tg a ch ,  R itssh  Leypsigda  «H arbiy va  xalqaro 
m aydondar  s o d ir  b o ‘lgan  voqealar  h aq id a  yangiliklar  keldi»  degan  uzun 
nom ga  ega  g az eta  n ash r  eta  boshladi.  XV II  asm ing  boshlarida  birinchi 
gazetalar  h a m   G e rm a n iy a d a   ch iq q an   edi.

Angliyada  vaqtli  m atbuotning  vujudga 
kelishi  uning  iqtisodiy, 
ijtim oiy-siyosiy  va  m adaniy  jih a td a n   h a r  ta ra flam a  taraqqiy  etishi  orqali 
ro ‘y   berdi.  XV  asrd a  kitob  chop  etishning  p ay d o   b o ‘lishi,  ichki  va  tashqi 
savdoning  kengayishi,  milliy  tiklanish  ja ra y o n lari,  XVI  asrda  ingliz  tilining 
rivojlanib,  yagona  ttlga  aylanishi-bularning  barchasi  vaqtli  m atbuotning 
dunyoga  kelishi  va  rivojlanishi u chun  zam in  hozirladi.  Shuning  u chun  h am  
bu  davm i  haqli  ravishda  Angliyaning  U y g 'o n ish   davri  deb bahoiashadi.
XVI 
asrda  Angliyada  hozirgi  g azetalarn in g   ilk  ajdodlari  bo'Igan 
«News» 
(Y angiliklar)  deb  nom langan  q o ‘lyozm a  varaqalar  chiqariia 
boshlandi.  U lar  savdo  tovarlarining  etib  kelishi  haqidagi  m a’lum o tlam i  aks 
ettira r  edi.  K eyinchalik  bosm a  «Bailadas  o f   N ew s»  (Yangiliklar  balladasi) 
paydo  b o ‘ldi.  1588-yilning  23-iyunida  o ‘q uvchilarga  eng  m uhim   xalqaro 
hodisalardan  m a ’lum ot  beradigan  «English  M ercury»  (Ingliz  ax b o ro t- 
nom asi)  ning  birin ch i  soni  nashrdan  ch iq d i.  Bu  axborotnom a  bugungi 
zam onaviy  gazetalarga  juda  kam   o'xshaganiigiga  qaram asdan,  m azk u r 
sana,  o d atd a,  Angliyada  vaqtli  m atb u o t  paydo  bo'lgan  kun  sifatida 
nishonlanadi.  B unday  nashrlar  davom li  ravishda  chiqib  turm agan  b o ‘Isa 
ham ,  XV  asrdanoq  Angliya  hukum ati  m a tb aa  m ahsulotlarini  qattiq  nazorat 
ostiga  o la  boshlagan.
U m um an  o lganda,  XVI  asr  zam onaviy  tushunchadagi  gazetaning 
vujudga  kelishi  va  kitob  bosib  chiqarishiiing  faollashuv  davri  b o ld i.  1501— 
1600-yiliarda  Y evropada  285.  224  ta   kitob  n a s h r  etildi.  Agar  h a r  bir  kitob 
o ‘rta  hisobda  400  nusxadan  chop  etilgan  b o ‘Isa  h am   ularning  um um iy so n i 
150  m illiondan  oshib  ketadi.  S hunday  qilib,  bu   asr  Uyg‘onish  davrining 
ayni  gullab  yashnagan  vaqtiga  to ‘g ‘ri  keldi.
V III bob.
  REFO R M A TSIY A  VA  D E H Q O N L A R   U R U S H I 
JU R N A L IS T IK A S I
1-fasl.
  G erm aniyaning  umumiy  siyosiy  ahvoli
XIV—XV  asrlardagi  G erm aniya  iqtisodiy  jih a td a n   ancha  rivojlangan
m anufaktura-sanoat  davlati  edi.  M etallurgiya  ishlab  chiqarishi,  ko n ch ilik ,
to ‘qim achilik  sanoati  shaharlar  ravnaqiga,  savdo-sotiq  rivojiga  sezilarli 
t a ’sir  ko'rsatd i.  M am iakat  S him olida  T iro l,  Saksoniya,  Vestfaliya  s a n o a t
m arkazlariga  aylandi,  R eyn viloyati  va  D u n a y   daryosining  yuqori  qism idagi 
shaharlarda  m etallurgiya,  qurol-yarog*  ishlab  chiqarish,  to 'q im a ch ilik n in g
m ovut,  zig'irpoya  tolasidan  va  shoyi  gazlam a,  ip  gazlam a  ishlab  c h iq a rish
sohalari  yuksak  darajada  rivojlandi.  M a m ia k at  janubida  K yoln,  V orm s, 
A axen,  g‘arbida-A ugsburg,  N yum berg,  U lm   shaharlari  iqtisodiy  jih a td a n  
taraqqiy etgan  edi.
XVI 
asr  boshida  G erm aniyada  q ism an   ishlab  chiqarishda  (aso san  
konchilik  sohasida)  band  bo'lgan,  q ism an   im peratorlar  va  yirik  k n y a z - 
larning  k reditorlari  hisoblanuvchi  g ‘oyat  u lk a n   bank-ijaraxo‘rlik  firm alari 
faoliyat  ko'rsatardi.  U lar  orasida  m illio n lab   gulden  m ablag‘iga  e g a

Fuggerlar  uyi  a lo h id a   ajralib  turardi.  L ekin  G erm a n iy an in g   iqtisodiy 
rivojlanishi  b ir  te k isd a  em asdi.  M arkazdagi  n ih o y a td a  rivoj  top g an   okruglar 
q ato rid a  xorij  b ila n   h arn ,  boshqa  viloyatlar  bilan  h am   savdo-sotiq 
aloqalarida  ish tiro k  etm ay d ig an   viloyatlar b o r edi.
XVI 
asrd a  G e rm a n iy a   siyosiy jih a td a n   G ‘arbiy  Y evropadagi  Fransiya, 
Angliya  singari  yaxlit  m arkazlashgan  davlatlardan  a n c h a   orqada  qolgandi. 
U   m oh iy atan   aso san   o ‘z   m anfaatlarini  ko'zlovchi  a lo h id a  federal  knyaz- 
liklar  va  erk in   s h a h a rla rd a n   tashkil  topgan  ta rq o q   m am lakat  edi.  U m um iy 
reyxstagda  ichki  m a salala rd a n   k o 'ra  ko‘proq  ta sh q i  siyosiy  ishlar  bilan 
shug‘ullanuvchi  im p e ra to r  nom igagina  saylanardi.  S h ah arla r  ittifoqlari  va 
féodal  knyazlar  o 'rta s id a   o 'z a ro   nizolar yuz  berib,  u ru sh lar olib  borilardi.
K atolik  R im   G e rm a n iy a   ijtim oiy  hayotiga  jid d iy   m urakkabliklar  olib 
kirdi.  Papa  d esy a tin a la rd a n   ajratm alar,  ruhoniylik  lavozim lariga  tayinlan- 
ganlik  u ch u n   to 'lo v la r,  savdo  indulgensiyalari,  k o ‘p   sonli  nem is  piligrimlari 
(ziy o ratgohlari)dan  h a r   xil  eh so n lar  tarzida  ju d a   k atta  pul  m ablag‘lari  olib 
turardi.  F ransiya,  A ngliya  va  Ispaniyada  kuchli  qirollik  hokim iyati  b o ‘l- 
ganligi  bois  p ap a  Icuriyasi-m arkaziy  organlariga  to 'lo v la r  a n c h a  cheklan- 
ganligi  h olda,  G e rm a n iy a d a   im perator  hokim iyatining  tanazzuli  m am - 
lakatni  va  xalqni  c h e k siz   talash  im konini  berardi.  G erm a n iy a  yerlaridan 
R im ga  n ihoyatda  k atta  p u l  m ablag'lari  oqardi.  B u tu n   G erm an iy a jam iya- 
tining  turli  q a tlam lari  R im   boshchiligidagi  boy,  m ustaqil  ruhoniyiarga 
qarshi  d u sh m an lik   kayfiyatida  edi.  C hunki  m am lak atd a  cherkov um um xaiq 
aham iyatli,  m illiy  m a salax u su siy atig a  ega  b o ‘la  bordi.
R eform atsiyanm g  vujudga  kelishi.  G erm aniya  yerlaridan  R im   papasi 
g'aznasiga  m u m ay   p u l  m ablag‘larining  oqib  borishi  Y evropaning  boshqa 
m am lakatlarida  h am   R eform atsiya  harakati  u ch u n   zam in  yaratgan  b o ‘lsa- 
d a ,  b u   harakat  ay n a n   G erm a n iy ad a  boslilanib,  ah o lin in g   keng  qatlam larini 
birlashtirishga  t a ’sir  k o 'rsa td i.  Q jshloq joylarida  tazyiq n in g   kuchayishi,  o ‘z 
navbatida,  d e h q o n la r  h ara k ati  avj  olishiga  sabab  b o ‘ldi.  M am lakatning 
parokandaligi,  yirik  feo d al  knyazlam ing  siyosiy  hayotdagi  zo'ravonligi 
shaharliklar  va  ritsa rla rd a   norozilik  iiyg‘otdi.  Jam iy atn in g   taraqqiyparvar 
qatlam lari  islo h o tlar  o ‘tk a zish   talabi  bilan  ch iq a  boshiadilar.  B uning  ustiga 
XV  asr  boshiga  kelib  m am lakatdagi  gum anizm ,  y a ’ni  insonparvarlik  ulkan 
ijtim oiy  kuchga  ay lan g a n   yozuvchilar,  olim lar  soni  k o ‘payishiga  olib  keldi. 
U lam in g   asarlari,  g a rc h i  lotin  tilida  yozilgan  b o ‘lsa  ham ,  ko ‘plab 
shaharliklarga  va  a h o lin in g   savodxon  qism iga  tu sh u n arli  edi.
X V  
asrning  ik k in c h i  yarm idagi  G erm aniyada  « Im p erato r  Sigizm und 
reform atsiyasi*  n o m li  publitsistik  asar  nihoyatda  m a sh h u r  bo ‘Iib  ketdi. 
M anbalarning  g u vohlik  berishicha,  bu  asar  Sigizm und  vafotidan  keyin 
xufiyona  ta rz d a  yoziü b   e ’lo n   qilingan,  im p e rato m in g   o ‘zi  esa  pam fletga 
h ech   qanday  alo q a d o r  b o 'lm a g a n .  G usistlar  g 'o y alarin i  tarqatganligi  u chun
1458-yilda  Strasburg  sh a h rid a   qatl  etilgan  nem is  m illatiga  m ansub  Fridrix 
R ayzer bu  asam ing  m u allifi  bo'lganligi  taxm in  qilinadi.
« Im p erato r  S igizm und  reformatsiyasi»  m avjud  ijtim oiy-siyosiy  ahvolni 
* 
tu b d a n   isloh  qilishga  d a ’vat  etadi.  U nda  t a ’kidlanishicha,  hokim iyat 
t o ‘lig‘icha  im p e rato r  va  u n in g  joylardagi  vakillari  q o ‘Iida  b o ‘lishi,  markaziy

hokim iyatdan  voz  kechgan  féodal  knyazlar  esa  hayotlari  va  m ulklari 
him oyasidan  m ahrum   etilishlari  lozim .  Soliqlarni  yig‘ish  va  ularning 
sarílanishi  ustidan  nazorat  qilish  sh a h arlar  vakolatiga  o ‘tish i  kerak. 
Risolada,  shuningdek,  shaharlarga  k o ‘chib  borishni  xohlovchi  b arc h an i, 
m a’lum   darajada  badal  to ia g a n la rid a n   keyin,  teng  h u quqli  byurgerlar 
(o 'rta h o l  shaharliklar)  sifatida  sh a h arlarg a  erkin  qabul  qilishni  jo riy   etish 
taklifi  kiritildi.  «Reformatsiya»  m uallifl  sexlar  m onopoliyasiga  q arsh i  fikrlar 
bildirdi,  chu n k i  «har  kim  har  q a n d a y   h u n a r  bilan  sh u g 'u llan ish g a  erkli» 
hisoblanardi.
K o‘rib  turgauim izdek,  XV  a s r   G erm aniyasida  eng  yirik  publitsistik 
asarlardan  biri  o ‘sha  davrning  b ir  q a to r  g ‘oyat  m uhim   m asalalarin i  kun 
tartibiga  q o ‘ydi.  Ijtimoiy  ziddiyatlarning  kuchayib  borishi  o x ir-o q ib a t  XVI 
asr  boshida  d ehqonlar  om m asining  keng  k o'lam li  chiqishlariga,  d eh q o n la r 
urushiga  olib  keldi.  U ning  birinchi  bosqichi  papaning  katolik  cherkoviga 
qarshi  R eform atsiya  harakati  bo ‘ldi.
G u m an ist 
reform atorlarning 
tarafdorlarí 
G erm a n iy an in g  
deyarli 
barcha  universitetlarida  mavjud  ed i.  XVI  asr  boshiga  k elib   Erfurt 
universiteti  qoshida  vujudga  kelgan  to ‘garak  insonparvarlam ing  eng  kuchli 
m arkazi  b o ‘lib  qoldi.  Bu  to ‘garakka  u zo q   m uddat  Italiyada  y ash ab ,  u   yerda 
yangi  aflotunchilar  falsafasi  bilan   tanishgan  M usion  R u f  (1471 — 1526) 
rahbarlik  qilardi.  U  aqidaparast  sxolastlar  (antik  falsafani  din g a  b o ‘ysun- 
dirm o q ch i  b o ‘lgan  dinshunoslar)  t a ’lim otini  qattiq  tan q id   ostiga  oldi. 
Kyoln  universiteti  aqidaparastlar  m arkaziga  aylangandi.  M u sio n   davom - 
chilarining  (insonparvarlar,  ad a b iy o tc h ila r,  ñlologlar)  faoliyati  aq id ap a­
rastlar  nafrati  va  m alomatlariga  sa b ab   b o ‘ldi.  M usion  m aktabidan  U lrix  fon 
G u tte n   (1488—1523)  yetishib  c h iq d i,  keyinchalik  u  Lyuter  reform atsiyasiga 
q o ‘shildi.  Filolog  olim lar,  publitsistlar  R otterdam lik  Erazm   (1467—1536) 
va  Iogann  Reyxlin  (1455—1522)  keng  m ashhur  insonparvarlar,  «G erm a- 
niyaning  q o ‘sh  qarog‘i»  (G u tten   ifodasi)  b o ‘lib  qolishdi.  M a rtin   L yuter  esa 
(1483—1546)  G erm aniya  R eform atsiyasining  eng  yirik  vakili  edi.
2-fasl.  Reformatsiya  publitsistikasining 
shakllarí  hamda vositalarí
M atbuotga  nisbatan  taqiqlar  kuchayib  bordi.  D inni  isloh  qilishga 
qaratilgan  harakat  jam iyatning  b arc h a   qatJam larini  q o ‘zg‘a b   q o 'y d i,  xalq 
om m asining  siyosiy  faolligiga  t a ’sir  ko'rsatdi.  0 ‘n  m inglab  d eh q o n lar 
avlodiga  dunyo  o ‘z  qishlog'ining  to r   doirasidangina  iborat  b o ‘lm ay   qoldi. 
R eform atsiya  davri,  XVI  asrning  b irin c h i  o ‘n  yilliklari  ko ‘pIab  kishilar 
hayotini  keskin  o ‘zgartirib  yubordi.
0 ‘sha  davr  voqealari,  k ish ilarn in g   ezgu  orzu -u m id lari  «yjlnom a- 
q o ‘shiqlai»da,  hikoyalar,  varaqalar,  o g ‘zaki  va  yozm a  ad a b iy o tlard a  keng 
aks  etgan.  Reform atsiya  arboblarining  m aqolalari  ju d a  k o ‘p   a d a d d a   qayta 
bosilib,  b u tu n   G erm aniya  bo ‘ylab  va  u n d an   tashqarida  h a m   tarq atilard i. 
«U ch a r  varaqalar»  davrning  h o ziija v o b   axborotnom asiga  ay la n d i  va  Bazel, 
Syurix,  Strasburg,  M ayns,  B ö m b erg ,  E rfu n ,  Breslau,  L eypsig,  V y u rten -

burg,  D re z d e n ,  Augsburg  va  N yurnbergda  nashr  etilib  turildi.  U lar 
sav o d siztarg a o 'q ib   berilardi,  b e p u l tarqatilardi  va bozorlarda  to ‘p -to ‘p  qilib 
so tila rd i.  1521-yilda  katolik  arb o b   Koxleus  Frankfurtdan  R im ga,  ya’ni, 
p a p a   A leksandrga  kuzgi  y arm a rk a  paytida  kitob  bozori  papaga  qarshi 
v a ra q a la r  bilan   t o i i b   ketganligi  haqida  yozadi.  Bu  yerda  zam onaviy 
ju rn a listik a n in g   dolzarblik,  om m aviylik,  adadiylik  singari  asoslari  yorqin 
n a m o y o n   b o id i.
R eform atsiya 
davrida, 
m a salan ,  Vittenberg  ax borotlari 
k o ‘pIab 
k ish ila m in g   e ’tib o r  m arkazida  tu rd i.  U larni  yig‘ish  va  tartibga  soiish  ustida 
F ilip p   M e lan x to n   katta  m e h n a t  qildi.  U  o ‘z   m ateriallarini  axborotnom a- 
x a tla r  ta rz id a   b u tu n   m am lakat  b o ‘ylab  tarqatish  bilan  m a sh g 'u l  b o ‘ldi. 
P russ  gersogi  A lbrextning  M elanxtonga  yo‘llagan  m aktubi  ushbu  axbo- 
ro tn o m a la rn in g   m ashhurligidan  guvohlik  beradi.  X atida  u   M elanxtondan 
« im k o n   q a d a r  te z -te z   yozib  tu rish in i  so‘rarkan*,  o ‘z  yurti  Prussiyada, 
d u n y o n in g   b ir  chekkasida  ek a n lig in i  va  atrofda  bo ‘lib  o ‘tayotgan  barcha 
v o q e a -h o d isa la rd a n   xabardor b o ‘lib  turishni  xohlayotganligini  bayon  qiladi.
D astlab k i  paytlardayoq  R eyxlinni  papa  ziddiga  zararli  g ‘oyalam i 
k o ‘ta rib   c h iq ish d a  ayblagan  K yoln  inkvizitsiya  sudi  insonparvarlarga  qarshi 
c h iq d i.  Inkvizitsiya  gum an istlar jam iyatga  adabiyot  vositasida  t a ’sir  o ‘tkaz- 
g a n lik la rin i  hisobga  olib,  g 'o y a la r  tarqatilishini  senzura  y ordam ida  to ‘x- 
ta tish g a   q a ro r  qildi.  S hu  sababli  kitob  nashri  Kyolnda  1469-yilda  bosh- 
a n g a n   boMsa,  1475-yildayoq  k ito b lar  mahalliy  universitetning  senzura 
b elg ilari  b ila n   ch iq a  boshladi.
M a y n sd a  arxiepiskop  B ertold  fo n   G eneber  1486-yilda  senzura  organ- 
larini  q a r o r   to p tirib ,  o ‘z  farm oyishlarida  go'yo  yovuz  niyatli  o dam lar 
« kitob  c h o p   etishdek  ilohiy  s a n ’atn i»   insoniyat  zarariga  ishga  solayot- 
g a n lik la rid a n   ogohlantiradi.  U   d in iy   kitoblar  lotinchadan  nem is  tiliga 
ta ijim a   q ilin ib ,  «dinning  o ‘zin i  b a d n o m   etish  uchun  xalqqa  ta rqatilayot- 
ganlig i» d an   g ‘azablanganligini  h am   iz h o r qiladi.
P a p a   A leksandr  VI  ning  (1492—1503)  1503-yilda  c h iq arg an   fatvo 
(b u lla )sid a   sh u n d a y   deyilgan  edi:  «Bizga  m a iu m   bo ‘ldiki,  kitob  ch o p   etish 
s a n ’a ti  tu fay li  d u nyoning  tu rli  q ism larida,  ayniqsa,  K yoln,  M ayns,  T rir  va 
M a g d eb u rg   okruglarida  xristian  d in ig a  g ‘anim lik  ruhidagi  ta iim o tla rn i  o ‘z 
ichiga  o lg a n   k o ‘plab  kitob  va  riso lalar  chop  etilmoqda».  Bu  fatvoda  nashr 
e tila d ig a n   asarlar  ustidan  se n zu ra  nazorati  belgilandi,  ru h o n iy   shaxslarga 
z a ru r  h o lla rd a   1501-yildagi  fatvo  chiqquniga  qadar  nashr  etilgan  kitoblarni 
yoqib  ta sh te sh   m ajburiyati  yuk lan d i.  Papa  Lev  1515-yilda  chiqargan 
fatv o d a  b u   sohadagi  zarar  to ‘g ‘risid a  «kitob  chop  etishning  b a ’zi  ustalari 
y er  y u z in in g   tu rli  joylarida  lo tin   h am da  so ‘zlashuv  tillaridagi  kitoblarni 
bosish  va  sotish  bobida  sa’y -h a ra k a t  qilmoqdalar»,  deyilardi.  Shuning 
u c h u n   u sh b u   fatvoda  «B undan  b u y o n   hech  kim   bizning  sh ah rim izd a  ham , 
b o sh q a   sh a h a rla rd a   ham ,  R im d a   diqqat  bilan  ko‘rib  chiq ilm ag an   va 
sh ax san   o ‘z  im zosi  bilan  tasd iq lan m ag an   kitobni  yoki  bosh q a  qandaydir 
q o ‘ly o z m a n i  c h o p   etishga  kirishm asin*,  deyilgan  edi.  S hu  ta riq a   katolik 
d a v la tla rin in g   barchasida  se n zu ra  o ‘m atildi.  K atoliklarga  q arshi  asariam ing 
m u alliflari  q a tl  etilardi.

Jnsonparvarlar  va  jam iyatning  ilg‘or  vakillari  erkin  m atbuotda  o ‘rta 
asrcha  ta ’lim otlarda  féodal  knyazlar  va  ch erkovga  q arsh i  kurash  qurolini 
ko ‘rganliklari  R eform atsiyaning  senzura  u stid a n   g'alabasiga  olib  keldi. 
Islohotchilam ing  adabiy  faoliyati  to ‘xtashi  u   y o q d a  tursin,  aksincha, 
yanada  keng  q uloch  yozdi.
Xalqning  vijdon  va  so ‘z  erkinligi  u ch u n   b o sh la n g a n   harakati  avj  olib 
borayotganligidan  q o 'rq q a n   va  Rim   birlashm asi  siyosatiga  am ai  qiluvchi 
im perator  Karl  V  1530-yiii  Augsburgga,  knyazlar  s ’ezdi-reyxstagga  shaxsan 
etib  keldi.  U  s'ez d d a  n u tq   so‘zlab  shunday  dedi:  «T artibsiz  ravishda  kitob 
chop  etish  oqibatida  ju d a   ko‘p   yom onliklar  yuzaga  ch iq q an id au   keyin  biz 
h a r  qaysi  kurfyust,  knyaz  va  im periyaning  h a r   b ir  tabaqasi,-dunyoviy 
bo ‘ladim i  yoki  ruhoniy.-yaqinginada  b o ‘lib  o ‘ta d ig a n   s’ezdga  qadar  b archa 
bosm axonalarda  h am d a  kitob  d o 'konlarida  b iro rta   yangi  asar,  ayniqsa, 
bitta  ham   h aq o ra to m u z  asar  (nacKBHJi),  rasm   yoki  shunga  o'xshagan 
nim adir  na  m axfiy,  n a   ochiq  ravishda  yozilm asligi,  ch o p   etilmasligi, 
sotuvga  chiqarilm asiigi  uchun  astoydil  qidiruv  o lib   borishini  xohlaymiz. 
M axsus  tayinlangan  kishilar  har  bir  c h o p   etilg a n   asarda  bosm axona 
egasining  ismi  va  familiyasi  ham da  bu  asa r  bosügan  shahar  to ‘g ‘ri 
k o ‘rsatilishini  nazorat  qilsin.  H ozirgacha  c h o p   etilg a n   haqoratli  asarlar yoki 
boshqa  shularga  o'x sh ash   kitoblarning  barchasi  so tu v d a  bo'lm asligi  kerak. 
Agar  ushbu  tartib   va  talablar  yozuvchi,  b o sm a x o n a   egasi  yoki  sotuvchi 
to m o n id an   buziladigan  bo‘lsa,  vaziyatga  q ara b   ay b d o r  mulkiy  yoki  ta n  
jazosiga  tortilm og‘i  lozim*.
Bosm axona  egalari  jarim a  to 'la sh   yoki  kasbi  bilan  shug’ulianish 
huquqidan  m ah ru m   boMish  xavfi  ostida  k u fro n a   va  haqoratom uz  kitob, 
karta,  sh e ’rlarni  va  boshqa  asarlarni  chop  etm aslik lari  kerak  edi.  B irorta 
qo'lyozm a  old in d an   k o ‘rib  cltiqilm asdan  va  ruxsat  berilm asdan  bosib 
chiqarilishi  m um kin  em asdi.  Karl  V  ning  A ugsburgdagi  taklifiga  protestant 
knyazlari  o ‘z - o ‘zlarini  him oya  qilish  S h m alk a ld e n   ittifoqini  tuzishdek 
keskin  chora  bilan  javob  berdilar.  H u k /n d o rlar  safidagi  bo'linish  m a t- 
buotning  rivojlanishi  u chun qulay  zam in  yaratdi.
U char  varaqalar  ko'paya  bordi.  F ra n k fu rt  yarm arkasi  bu  xildagi 
publitsistika  tarqatiladigan  bosh  bozor  edi.  H a q o ra tli  asarlar  (paskvillar)- 
ning  ham   k atta-k atta  to ‘plam lari  chiqib  tu ra rd i.  U larning  birlari  faqat 
nazm iy  asarlardan,  boshqalari  nasriy  asarlard an   ib o rat  boMardi.  M asalan, 
1544-yilda  paskvillam ing  ikki  jildligi  paydo  b o ‘lib,  ularning  m ualliflari 
ko'rsatilm agan,  n ash r  etilgan  joyi  ham   to 'q im a   «Eleytrolis*  nom i  bilan  
chiqarilgan  edi.  1546-yilda  Karl  V  bilan  S h m alk a ld e n   ittifoqi  o 'rta sid a  
urush  boshlanib  ketdi,  bu  G erm aniyada  paskvil  adabiyoti  eng  yuksak 
darajada  rivojlangan  davr bo‘ldi.
1548-yilda  K arl  V  im peratorlik  polisiyasi  n izom ini  chiqardi,  u n d a, 
jum ladan,  shunday  deyilgandi:  «Ko‘ryapm izki,  bizning  qarorlarim iz  n afa - 
qat  hech  qanaqasiga  bajarilmagan,  baiki  h aq o ra tli  kitoblar,  asarlar,  rasm lar 
va  buyum lar  borgan  sari  ko‘proq  yozilm oqda,  c h o p   etilm oqda,  tay y o rlan - 
moqda».

1555-yilda  im p e r a to r   bilan  S hm alkaden  ittifoqi  o'rtasidagi  Augsburg 
suihi  katoliklar  va  ly u te ran la m in g   teng  h u q u q in i  ta n   oldi,  lekin  shu  shart 
bilaiiki,  e ’tiq o d   erkiiiligi  ayrim   knyazlargagina  beriladi,  aholi  esa  o ‘z 
xo‘jayinlari  e ’tiq o d   q o ‘ygan  dinga q o ‘sliilishi  lozira.
S hunday  q ilib ,  X V I  asrning  birinchi  y arm ida  G 'a rb iy   va  M arkaziy 
Y evropada  ijtim o iy -iq tiso d iy   va  siyosiy  m ohiyati  jih atid an   feodallarga 
qarshi  m afkuraviy,  shakliga  ko‘ra  diniy,  katoliklarga  qarshi  bo'lg an   ijtim oiy 
harakat  keng  q u lo c h   yozdi.  R im   katolik cherkovining  rasm iy  nazariyalarini 
«tuzatish»,  c h e rk o v   ta sh k ilo tin i  qayta  tuzish,  cherkov  ham da  davlatning
o  zaro  m u n o sa b a tla rin i  q ay ta  qurish  va  bosh q a  m asalalar  asosiy  talablari 
bo'lganligi  bois  b u   h ara k at  R eform atsiya  nom ini  oldi.  S haharliklar, 
dehqonlar,  d v o ry a n la r,  knyazlar,  ritsarlar,  ta lab a la r  va  hatto   to j  sohiblari 
bu  harakatga  q o ‘sh ild ila r.
A sosan  ja m iy a tn in g   savodxon  qism iga  m o ‘ljallangan  insonparvarlar 
harakatidan  farqli  rav ish d a  Reformatsiya  arboblari  q o ‘llab-quw atlashlarini 
so‘rab  a h o lin in g   tu r li  qatlam lariga  m urojaat  qilishdi.  Buning  natijasi 
o 'ja ro q   refo rm ato rlik ,  p ro testan t  cherkovi  tashkil  topdi,  katolik  R im ning 
ta ’siri  va  ah a m iy a ti  a n c h a   pasaydi.  D olzarb  g ‘oy alam i  tarqatishda,  dinning 
m uayyan  m a salala ri  yuzasidan  bah s-m u n o zaralar  olib  borishda  axborot 
k o ‘paytirishning  b o s m a   dastgoh  singari  vositasi  g ‘oyat  katta  rol  o 'y n ad i. 
«K undalik  y an g ilik la m i  xabar  berish  u chun  b o sm a  so ‘zning  ishlatilishi»,- 
deb  t a ’kidlanadi  Y u liu s  Lipsning  «N arsalarning  kelib  chiqishi»  kitobida,  -  
dastlab  XVI  a s rd a   d in iy   «relatsiyalar*  ( m a ’lum otlar)  va  Reform atsiya 
tarafdorlarining  p a m fle tla ri  tufayli  rivojlana  boshladi*.


Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   36




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling