1. Metallmaslar 1


Download 1.04 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/4
Sana08.05.2020
Hajmi1.04 Mb.
#104268
1   2   3   4
Bog'liq
Anorganik-kimyo-nazariy-metallmaslar

41. Labaratoriyada Ca

3

(PO


4

)

2



 ga H

2

SO



4

 ta`sir ettirib ham H

3

PO

4



 olinadi: 

Ca

3



(PO

4

)



2

+H

2



SO

4

=CaSO



4

+H

3



PO

4

 



 

42. Fosforni yetarli miqdorda kislorodda yondirib, hosil bo`lgan P

2

O



5

 ga qizdirib 

turilgan suv qo`shilsa ham H

3

PO



4

 hosil bo`ladi: 



Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 

P→P


2

O

5



→H

3

PO



4

 

 



43. H

3

PO



4

 Kumush nitrat bilan reaksiyaga kirishib, o‘ziga xos sariq cho‘kma 

hosil qiladi:  

3AgNO


3

+ H


3

PO

4



= Ag

3

PO



4

+ 3HNO


3

Ag



3

PO

4



 — sariq rangli cho‘kma. Bu reaksiya fosfat ioni uchun sifat reaksiyasi  

hisoblanadi. 

 

44. Digidrofosfatlar suvda eriydi, qolgan fosfatlar esa suvda erimaydi. 

 

45. Ishqoriy metallarning fosfatlari bilan ammoniy fosfitlar suvda eriydi. 

Kalsiy fosfat suvda erimaydi, ammo kuchli kislotalarda eriydi. 

 

46. Fersman fosforni “Hayot va tafakkur elementi” deb ataladi. 

 

47. Organizmda energiya almashinuvi fosfor birikmasi – adenozintrifosfat (ATF) 

tomonidan amalga oshiriladi. 

 

48. Odamlar kuniga 1,6 gr fosfor iste`mol qilishi kerak. Odamlar fosforga bo`lgan 

ehtiyojni o`simliklar, chorva va parranda mahsulotlaridan oladi. 

 

49. Inson organizmida o`rtacha 1,5 kg fosfor bo`ladi. 

 

50. Suyakda – Ca

5

(PO



4

)

3



OH, Tish emalida – Ca

5

(PO



4

)

3



F ko`rinishida bo`ladi. 

 

51. 1669 – yilda X.Brendt “falsafa toshini” yaratish va u yordamida oltinni 

olmoqchi bo`lgan tajribalaridan birida, idish tubida o`zidan nur taratuvchi oq 

rangli modda hosil bo`ladi.  Bu modda FOSFOR bo`lgan. 

 

52. 1676- yilda I.Kunkel oq fosforni quyidagi usul bilan olganligi ma’ lum: 

NaNH

4

HPO



4

→NaPO


3

+NH


3

+H

2



2NaPO


3

+SiO


2

→Na


2

SiO


3

+P

2



O

5

 



2P

2

O



5

+10C→P


4

+10CO 


Hosil bo`lgan P

4

 – oq fosfor 



 

53. 1680 yilda ham R.Boyl ham deyarli, yuqoridagi usul bilan oq fosfor olgan. 

 

54. 1847 – yilda Shretter oq fosforni havosiz joyda 300

℃ da qizdirib qizil 

fosforni sintez qilgan. 

 

55. 1934 – yilda Bridjmen qora fosforni oladi. 

 

56. Fosfor konsentrlangan HNO

3

 va H



2

SO

4



 bilan reaksiyaga kirishib, fosfat 

kislota, suv va mos ravishda NO

2

 va SO

2

 ni hosil qiladi. 

 


Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 

7.Mineral o`g`itlar.Biogen elementlar 

 

1. Organizmga ko`p miqdorda zarur bo`ladigan elementlar makroelementlar, 

ozroq miqdorda kerak bo`ladigan elementlar esa mikroelementlar deb ataladi: 

Makroelementlar – C, O, H, N, P, S, Mg, K, Ca; 

Mikroelementlar – Fe, Mn, B, Cu, Zn, Mo, Co. 

 

2. O`simlikda azot yetishmasa: a) o`sishi kechikadi; b) barglari och – yashil bo`lib 

qoladi; c) fotosintez buziladi d) o`simlik hosildorligini keskin kamaytirib yuboradi. 



 

3. O`simlikda fosfor  oksidlanish – qaytarilish jarayonlarida ishtirok etadi. 

 

4. Libix agrokimyo faniga asos solgan. 

 

5. O`simliklarda temir azot, fosfor va kaliyning o`zlashtirilishini tezlashtiradi. 

 

6. O`simliklarda Cu, Zn va Mn oksidlanish – qaytarilish jarayonlarini tezlashtiradi. 



 

7. Nabiyev – mineral o`g`itlar sohasida ishlagan. 

 

8. Mineral o`g`itlar tarkibida quyidagi ozuqa elementlari bo`ladi – N, K



2

O, P

2

O

5

 

 

9. Ozuqa elementi 1 ta bo`lsa oddiy o`g`it ( NaNO

3

, KCl, NH



4

NO

3



), 2 va undan 

ortiq bo`lsa kompleks o`g`it(KNO

3

, NH


4

H

2



PO

4

) deyiladi. 



 

10. “Agro” yunoncha dala degan ma`noni anglatadi. Agrokimyo – dala kimyosi. 

 

11. Agrokimyogarlar – tuproqning kimyoviy tarkibini o`rganuvchi mutaxassislar. 

Tuproq – murakkab tuzilmali, doimo o`zgarib turuvchi tuzilmadir. 

 

12.  



 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 

     

 

 

13. CO(NH

2

)



2

 – mochevina. 



 

14. Ozuqa elementini foizini topish. NaNO

3

 tarkibidagi ozuqa elementini foizini 



toping:   NaNO

3

N 



85gr NaNO

3

 _____100% 



14gr N__________x %   x=16,4 % N ozuqa elementi bor. 

 

15. Fosforit talqoni – Ca

3

(PO


4

)

2,



 suvda juda oz eriydi. Eng arzon fosforli o`g`it . 

Bo`z va torfli yerlarda o`sadigan o`simliklarga solinadi. 

 

16. Oddiy superfosfat – Ca(H

2

PO



4

)

2



∙CaSO

4

∙2H



2

O. Apatit yoki fosforitga sulfat 

kislota ta`sir ettirib olinadi: 

Ca

3



(PO

4

)+2H



2

SO

4



=Ca(H

2

PO



4

)

2



 +2CaSO

4



 

17. Qo`sh superfosfat – Ca(H

2

PO



4

)

2



∙2H

2

O. Bu o`g`it konsentrlangan fosforli 



mineral o`g`it hisoblanadi. Suvda yaxshi eriydi: 

Ca

3



(PO

4

)



2

+4H


3

PO

4



=3Ca(H

2

PO



4

)

2



 

18. Pretsipitat – CaHPO

4

∙2H


2

O, suvda oz eriydi. 

Ca(OH)

2

+H



3

PO

4



=CaHPO

4

∙2H



2

CaCO



3

+H

2



SO

4

=CaHPO



4

+H

2



O+CO

2

 



 

19. Suyak talqoni – Ca

3

(PO



4

)

2



. Kislotali muhitidagi tuproqlarga solinadi. 

 

20. Ammofos – Ca(H

2

PO

4



)

2

, (NH



4

)

2



HPO

4

 va NH



4

H

2



PO

4

 aralashmasi. Suvda 



eriydi. Eng ko`p ishlatiladi. Kompleks o`g`it hisoblanadi. 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 

 

21. Kaliyli o`g`itlar 3 xil bo`ladi:  

a) tozalanmagan kaliyli o`g`itlar; 

b) konsentrlangan kaliyli o`g`itlar; 

c) Yog`och(o`simlik) kuli. 

 

22. K

2

O – kaliyli o`g`itlar tarkibidagi ozuqa elementi. 



 

23. Silvinit(NaCl∙KCl) va Kainit(MgSO

4

∙KCl∙3H



2

O) – tozalanmagan kaliyli 



o`g`itlar hisoblanadi. Bu o`g`itlar ishlatilganda o`simlik uchun zararli bo`lgan  xlor 

ionlari ajralib chiqadi. Shu uchun kamroq ishlatish kerak. 

 

24. Konsentrlangan o`g`itlar – bu o`g`itlar kaliyning tabiiy birikmalarini qayta 

ishlash yo`li bilan ozuqa elementlariga boyitilgan bo`ladi. Kaliy xloridli o`g`it 

tarkibida 52-60% gacha ozuqa elementi – K

2

O bo`ladi. 



 

25. Yog`och kuli – o`simlik yonishi natijasida qolgan qoldiq, ya`ni asosan K

2

CO



3

 

(potash) bo`ladi. Kaliyli o`g`itlar tarkibida ozuqa elementi K



2

O bo`ladi. 

 

26. Yer po`stlog`i asosan 98% i 8 ta element: O, Si, Al, Fe, Ca, Na, K, Mn 

hisobiga tashkil topgan. 

 

 

27. O`simliklarning tanasida 99,1% to`qimalarini – O, C, H, Na, K, Ca, Si 



elementlari tashkil etadi. 

 

28.  Inson tanasining 99,4 % ini H, O, C, N, Ca tashkil etadi. Ularning barchasi 



mikrobiogen elementlar deb ataladi. 

 

29. Tirik organizmda 0,01% dan kam miqdorda uchraydigan 10 ta element: Fe, 

Mn, Co, Cu, Mo, Zn, F, Br, I, B mikrobiogen elementlar deb ataladi. 

 

30. Tarkibida temir saqlovchi “ferrostimulator” I.R.Asqarov va Sh.M.Qirgizov 

tomonidan ixtiro qilingan. 

 

31. Marganes, mis, molibden va bor fotosintez jarayonining borishiga, 

o‘simliklarning o‘sishi va urug‘larining yetilishida muhim ahamiyatga ega. 

 

32. Bor – no`xat, loviya, beda, qandlavlagi, kanop, poliz ekinlari va rezavor 

mevalar hosildorligini oshiradi. 

 

33. Kalsiy – organizmdagi barcha kalsiyning 99% i suyakda, 1% qon va limfada. 

Tabobatda kalsiy xlorid va kalsiy glukonat asosida yaratilgan dorilar keng 

ishlatiladi. “Askalsiy” oziq – ovqat qo`shilmasidan organizmning himoya 

tizimini oshirishda ishlatiladi. 

 


Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 

34. Mis – don hosildorligini oshirishda, Mo – dukkakli va yem – hashak ekinlari 

samaradorligini oshirish, Mn – qandlavlagi, bug`doy yetishtirishda, Zn – 

makkajo`xoridan yuqori hosil olishda ishlatiladi. Co va I – hayvonlardan yuqori va 

sifatli mahsulot olishda ishlatiladi. 

 

35. Marganes – tirik organizmda siydik va C – vitamini  hosil bo`lishida katta 

ahamiyatga ega. 

 

36. Kobalt – gemoglabin sintezida, DNK va aminokislotalar almashinuvida, uzum 

hosildorligini oshirishda ishlatiladi. 

 

37. Mis – teri pigmentatsiyasida, Fe ning o`zlashtirilishida katta ahamiyatga ega. 

 

38. Rux - organizmda CO

hosil bo‘lishi va oqsillarni o‘zlashtirilishida muhim 



ahamiyatga ega. 

 

39. Molibden – azotning o`zlashtirilishida va organizmda oksidlanish – qaytarilish 

jarayonlarida o`z o`rniga ega. Lampochka ishlab chiqaruvchi korxonalarning 

chiqindisi qimmat baho molibdenli mikroo‘g‘it hisoblanadi. 

 

40. Ftor – tirik organizmlar suyak to‘qimalarining hosil bo‘lishi va o‘sishida juda 

zarur elementlardan biri hisoblanadi. Tishlar ularda ftor miqdori kamayganda 

nuray boshlaydi. 

 

41. Brom — oliy nerv faoliyatining normal kechishi uchun javob beruvchi  

elementlardan  biri. 



 

42. Yod – organizmlarning normal o‘sishi, jinsiy yetilishi uchun zarur element. 

 

 

 



 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 

8.Uglerod guruhi. Uglerod 

 

1. 4 guruh elementlarining yuqori oksidlanish darajasi +4 CO

2

, SiO



2

. Quyi 


oksidlanish darajasi – 4. CH

4

, Mg



2

Si 


 

2. Uglerod guruhi elementlari (asosan, uglerod va kremniy)ning vodorodli 

birikmalari kislota xossasini ham, asos xossasini ham namoyon qilmasligi uglerod-

vodorod, kremniy-vodorod bog‘larining elementlarning yaqin elektromanfiylik 

qiymatlariga ega ekanliklari natijasida kam qutblanganligi, metan va silan 



molekulalarining qutbsizligi bilan izohlanadi. 

 

3. Karbin – uglerodning sun`iy allatropik shakl o`zgarishidir. 

 

4. Grafit va olmos – atom kristall panjarali. Olmos tabiatdagi eng qattiq modda. 

 

5. Olmos to`rtala tomonidan o`ralgan tetraedr shaklga ega bo`lgan, issiqlikni 

yaxshi o`tkazadigan, elektr tokini yaxshi o`tkazmaydigan modda. 



 

6. Texnik olmos sun`iy usulda olinadi. 

 

7. Grafit metall yaltiroqligiga ega bo`lgan, yumshoq, qora rangli kristall modda. 

 

8. Grafitda uglerod atomlari qatlamlar holida joylashgan. Bir qatlam tekisligida 

joylashgan uglerod atomlari orasidagi bog‘dan, qatlamlararo uglerod bog‘ lari 

kuchsizroqligi uchun qattiq yuzaga ishqalanganda grafit yemiriladi

 

9. Yog`och ko`miri(pista ko`mir), koks, hayvon ko`miri, qurum – bular grafitning 

juda mayda kristallar to`plamidan iborat. 



 

10. Karbin atomlari chiziqli tuzilishda bog`langan. Karbinni ikkita turi mavjud: 1)  

poliin – uglerod atomlari yakkabog` va uch bog` oralatib bog`langan: -C≡C-C≡C(-

C≡C-)


n

;  2) polien – qo`shbog`lar orqali bog`langan bo`ladi: 

=C=C=C=C=C=C=(C=C=)

n



 

11. Karbinning zichligi va qattiqligi grafitnikidan yuqori, olmosnikidan kichikroq. 

Karbin qora kukunyarimo`tkazgich xossasiga ega. 



 

12. Fullerin – uglerodning 80 – yillarida kashf etilgan allatropik shakli. U 80 dan 

ortiq uglerodning 20 ta oltiburchak va 12 ta beshburchakdan iborat 



IKOSAEDR shaklida mavjud. 

 

13. Fullerin gazsimon uglerodning qattiq holatga o`tishidan oz miqdorda hosil 

bo`ladi. 



 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 

14. Fotosintez reaksiyasi: 

6CO


2

+6H


2

O=C


6

H

12



O

6

+6O



2

 

 



15. O`zbekiston ko`mir zaxirasi bo`yicha 2-o`rinda turadi. Zaxirasi 2 mlrd 

tonnadan ortiq. 



 

16. Izotoplar soni 8ta (9→16). 

 

17. Adsorbsiya – bir modda yuzasiga ikkinchi moddaning yutilishi. 

 

18. Adsorbent – o`z sirtiga boshqa moddalarni yutadigan modda, yutilgan modda 

adsorbtiv. 

 

19. Suyuqlik yoki qattiq jismlar sirtida boshqa moddalarning molekulalari, 

atomlari, ionlarining yutilishi adsorbsiya deyiladi. Moddaga tashqi muhitdan 

boshqa moddalarning yutilishi sorbsiya deyiladi. 

 

20. Ko`mirning adsorbentlik xossasini oshirish uchun, uni o`ta qizigan suv bug`i 

bilan faollashtiriladi. Bunda ko`mirning g`ovak bo`shliqlarini to`ldirib turgan 

moddalar chiqarib yuborilib, yutish yuzasi orttiriladi. 

 

21. N.D.Zelinskiy birinchi jahon urushi yillarida zaharli kimyoviy moddalarga 

qarshi aktivlashtirilgan ko‘mirdan foydalanib, protivogazni ixtiro qildi. 



 

22. Odatdagi sharoitda uglerod uncha faol emas. Qizdirilganda O

2

, S, N



2

, metallar 

va metall oksidlari bilan ta`sirlashadi. Ftor bilan esa bevosita ta`sirlashadi. Boshqa 

galogenlar bilan ta`sirlashmaydi.   2F

2

+C=CF



4

  

 



23. Uglerod O

2

 bilan 2 xil oksida hosil qiladi: 



C+O

2

=CO



2

   ;  CO


2

+C=2CO 


 

24. Uglerod 900-1000

℃ da oltingugurt bilan reaksiyaga kirishadi: C+2S=CS

2

 

 



25. Azot atmosferasida ikki grafit elektrodi orasida elektr yoyi razryadi 

o‘tkazilganda disian (CN)

2

 hosil bo‘ladi:  2C+N



2

=(CN)


2

 

 



26. metallar bilan karbidlarni hosil qiladi:Ca+2C=CaC

2

 



 

27. Karbidlar uglerodning metall oksidlari bilan ta`sirlashuvidan ham olinadi: 

Al

2



O

3

+C=Al



4

C

3



+CO;  CaO+3C=CaC

2

+CO 



 

28. CaC

2

+H



2

O=Ca(OH)


2

+C

2



H

2

 (asetilen);  Al



4

C

3



+H

2

O=Al(OH)



3

+CH


4

 (metan). 



 

29. Uglerodning H

2

SO



4

 bilan reaksiyasi: 

C+H

2

SO



4

=CO


2

+SO


2

+H

2





Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 

 

30. Oraliq metall karbidlari qimmatbaho xossaga ega.  

 

31. SiO

2

 ni grafit bilan elektr pechida qaytarilganda kremniy karbid — juda qattiq, 



suyuqlanmaydigan, kimyoviy barqaror modda — karborund olinadi: 

SiO


2

+ 3C = SiC + 2CO 



 

32. Uglerod metall oksidlariga qo`shilganda, metallarni erkin holatgacha qaytaradi: 

FeO+C=Fe+CO; CuO+C=Cu+CO 



 

33. Uglerodning vodorod bilan hosil qilgan birikmalari  umumiy nom bilan 

uglevodorodlar deb ataladi. 

 

34. CO va CO

2

 ning fazoviy shakli chiziqli. 



 

35. CO – rangsiz, hidsiz, lekin o`ta zaharli. 

 

36. Uglerod (II)-oksid uglerod (IV)-oksidning havo yetishmagan sharoitda, 450 °C 

dan yuqori haroratda cho‘g‘lanib turgan ko‘mir bilan ta’sirlashishidan hosil 

bo‘ladi: 

CO

2



+C=2CO 

 

37. CO+O

2

=CO



2

  CO moviy alanga berib yonadi. 



 

38. 2CO+SnO

2

=2CO



2

+Sn 


 

39. CO faollashtirilgan ko`mir katalizatorligi ishtirokida xlor bilan reaksiyaga 

kirishib, fosgen deb ataluvchi kuchli zaharli gazni hosil qiladi: CO+Cl

2

=COCl


2

 

 



40. Is gazi qon tarkibidagi gemoglabin bilan kislorodga qaraganda oson birikadi. 

Buning natijasida organizm kislorod bilan ta`minlanishi qiyinlashadi.Bunday holda  

uzoq vaqt is gazidan nafas olinsa, o`limga olib kelinadi. 

 

41. CO

2

 yuqori bosim va past temperaturada rangsiz suyuqlikka aylanadi. Bu 



suyuqlik bug`langanda ko`p miqdorda issiqlik yutiladi va oq qattiq massa (quruq 

muz) ga aylanadi. 



 

42. CO

2

 Laboratoriyada CaCO



ga HCl ta`sir ettirib olinadi. 



 

43. CO

2

 Sanoatda CaCO



3

 ni parchalab olinadi. 



 

44. Ohakli suv orqali karbonat angidrid o‘tkazilganda, loyqalanish kuzatiladi (CO

2

 

uchun sifat reaksiyasi): 

Ca(OH)


2

+ CO


2

= CaCO


3

+H

2





 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          +998 97 080 1997 

Telegram: @icc_kimyo 


Download 1.04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling