Agralogistika va biznes” fakulteti Zooinjineriya (turlari bo`yicha) 114-guruh talabasining

2-iisui.  k ich ik ro q   m iq d o rd a g i  (1 — 10  krad)  n u r   bilan  jinsiy 
urchishini  to 'x tatish .  y a ’ni  radiatsion  sterilizatsiya  qilish.
Bu  h o latd a   zararli  h a sh aro tla r  birdaniga  o'lib  k e tm a y d i-y u . 
a m m o   kelgusidagi  ko 'p ayish  tezda kamayadi.  Bu  usul  uzoq  m ud dat 
tala b qilsa,  birinchi   usu lg a   nisbatan   mahsulotlar   sifatining  
saqlanishiga  imkon  yaratadi.
3-usul:  bu  h a m   2 - usulga  yaqin.  A m m o   bu  ho latda  faqatgina 
ha sharotlarning erkagini  biofabrikalarda  ko'paytirilib  nurlantiriladi, 
k eyin  esa  tabiiy  sh a ro itd a   q o ‘yib  yuboriladi.  Bu  nurlantirilgan  
zararkunanda- kemiruvchilar nasi qoldirmaydi , natijada  bu  populatsiya 

 o ‘lib  ketadi.O ziq-o v q at  m ahsulotlarini  radiatsion  sterilizatsiya  yo'li  bilan 

saqlash  va  qishloq  xo'jaligi  z a rarkunandalariga  qarshi  kurash  yadro 
nurlarid a n  foydalanis hnin g   bos hqa   bu  sohada   qo 'lla nayotgan  
usullariga  nisbatan  iqtisodiy  jih a td a n   afzalligi  borm i,  degan  savol 
tug'ilishi  tabiiydir.  Radiobiologiya  texnologiyasini  ishlab  chiqish 
odatdagi texnologiyaning  iqtisodiy samaradorligi  bilan taqqoslaniladi.
Radioaktiv  n u rla n ish n in g   o 'sim lik da  boMadigan  biokim yoviy 
jarayonla r ig a ,  m o d d a   a lm a s h in is h i  va  fo to sin te z g a   ta 's irla rin i 
o'rg an ish   natijasida  j u d a   m u h im   m a ’lu m o tlar  q o ‘lga  kiritildi.  Bu 
kabi  ilmiy  izlanish  U kra in a d a   ak ad em ik   P.A.  Vlasyuk  rahbarligida 
olib  borildi.  U ru g‘larni  ekishdan  avval  tarkibida  fosfor-32,  rux-65, 
kalsiy-45  va boshqa  radioaktiv  izotoplari  bo'lgan  tuzlarning eritmasi 
bilan  ishlanganida  ekin nin g  tekis  unib  chiqishi  va  hosildorlikning 
ortishi  aniqlandi.M asalan,  qandlavlagining  og'irligi  radioaktiv  n u rla r  t a ’sirida
1,5—2  m arta  ortdi.  U rug'larni  kichik  dozalardagi  radioaKtiv  nurlar 
bilan  nu rlan tirish  natijasida  b u g 'd o y n in g   b o sh o q   chiqarishining 
tezlashishi  va  beda  hosildorligining  ortishiga  sabab  b o'ldi.  Lyutik

—  chiroyli  o 'sim lik  urug'lariga  ekishdan  avval  radioaktiv  rux tuzlari 

e ritm asi  b ila n   ishlov  b erish  e k in   ildizining  ka tta la sh ga nlig iga , 
o ‘sim likning  yaxshi  o 'sish ig a  va  ildizda  azotli  b a k te riy a lar  b o r  
tuganaklarni  yo'qo tishg a  y o rd am   berdi.
O'sim lik  kichik  dozalardagi  n u rla r  bilan  n u rlantirilganda  tez 
rivojlanadi.  M a sa la n ,  grechka  nurlantirilsa,  u n in g   k o 'k   massasi 
u n u m do rlig i  ortadi.  Bu j ih a td a n   sabzavot  ekinlari  h a m   e ’tib o rd a n  
tash q a rid a   q o lg an   em as.  Olib  b orilgan  tek sh irish   ishlari  sh u n i 
k o ‘rsatdiki,  p o m id o r   ildizidan  radioaktiv  kobalt  b ilan  o z iq la n – 

tirilganda,  hosildorlik  ikki  martaga yaqin  ortadi  va shu  bilan pom idor 

ta rkibida shakar miq d o r i  k o 'p a y a d i.  E k is h d a n   o l d in   b o d r in g  
u ru g‘lari  radioaktiv  n u rla r  bilan  nurlantirilganda  hosil  15—30%, 
sabzida  esa  25—30%  ortadi.  Lekin  radioaktiv  n u rla rn in g   t a ’siri 
faqat  hosildorlikni  oshirish  va  pishish  m ud datini  qisqartirish  bilan 
cheklanib qolm aydi.  O lim lar o 'tk az g a n   tajribalar bu  n u rla r t a ’sirida 
o ‘simlikning  q urg ‘oqchilikka  va  sovuqqa chidamliligi  h a m   ortishini

k o ‘rsatdi.Hozirgi  z a m o n   qishloq  xo'jaligi  fanida  yangi  soha  radiatsion 

seleksiva  fani  vujudga  keldi.  O 'sim lik la r  yuqori  dozali  nurlar  bilan 
nurlantirilsa,  u  holda  b u n d a y   n u rlar  xo'jalik  u c h u n   foydali  yangi 
xossalari  b o 'l g a n   shakllarn i  olish  m u m k i n   b o 'la d i.  O 's im lik la r  
b u n d a y   n u rla r  bilan  n u r la n tir ilg a n d a   u lard a   turli  kasalliklarga 
chidam lilik  h a m   oshadi.  Kichik  dozadagi  radiatsiyaning  o'sim lik- 
largagina  emas,  balki  hayvo n   organizm iga  h a m   foyda  yetkazishi 
m a ’lu m   bo'ldi.  Moskva  viloyati  ayrim   xo'jaliklarida  tov uq   tu x u m i 
nurlan tirilg a n d a   j o 'ja   o c h ib   chiq ish  m u d d a ti  te z las h g a n ,  xuddi 
shunday  tajribalar professor  P.A.  Hakim ov,  a k ad em ik   A.M .  Kuzin 
rahbarligida  h a m   olib  borildi.  Shuni  h a m   aytish  kerakki,  n u r  t a ’sir 
ettirilganda  tu x u m la rd a n   c h iq q a n   jo 'ja la r  katta  b o 'lg a n id a   oddiy 
tovuqlarg a  qaraganda   o 'rtacha   12—17%  k o ' p   t u x u m   q ila d i. 
Radioaktiv  n u rla rdan  qishloq xo'jaligining  turli  z ararkunandalariga 
qarshi  kurashishda  foydalanish  n ih o y a td a   katta  istiqbollarga  olib 
k e lm o q d a .  O limlarnin g  hisoblab chiqishlariga  ko`r a , butun
d u ny o da yiliga zarark un andalar yeb ketadigan m ahsulot  200  million 
kishilarning  ovqatlanishlari  u c h u n   yetarlidir.
H asharotlar va bakteriyalarning ko'pchiligi ju d a   katta b o'lm agan 
dozalardagi radioaktiv  nurlar t a ’sirida  n obud  bo'lishlari  aniqlangan. 
A m m o   ularni  b u tu n la y   y o ‘q o tis h   uchun   bu   dozani  anc h a g in a  
oshirish  kerak b o ‘ladi.  Faqat  b a ’zi  hollardagina  to 'liq   sterilizatsiya 
qilish  kerak bo'ladi.  Zararli  m ik ro o rg an izm larn in g  80—90  foizining 
yo 'qotilishinin g   o`zi  ham ,  turli  mahsulotlarning   saqlanish  
m u d d atin i  bir  necha  m arta  oshiradi.
Radioaktiv izotoplar yordam i bilan tajribalar o 'tkaz ish natijasida 
lavlagi,  m akkajo'xori, g 'o 'z a  kabi o'sim liklar soclima  usulda berilgan 
o 'g 'itn i  y o m o n   o'zlashtirishi  aniqlandi.  Turli  qishloq  xo'jaligining 
ekinlari  o ‘sim likning  qaysi  davrida  fosforni  m ak sim a l  o 'z la s h -  
tirishini  tekshirish  ustida  olib  borilgan  tajribalar  yaxshi  natijalar
berdi.  M asalan,  fosforni  g 'o 'z a ,  tam aki  va  qandlavlagi,  sholi  kabi 
o'sim liklar o 'sishining  dastlabki  davrlarida  yaxshi  o'zlashtiradi. 
Bu  m a ’lum otlardan  foydalanib  U z o q  Sharqdagi  ekish  stansiyalarida 
yerga beriladigan  o'g 'itlarning u m u m iy   miqdori  kamaytirilgan  holda 
h a r   ge ktaridan  o linadigan  hosil  25  se n tn e rd a n   oshmaydi.