Alisher navoiy nomidagi samarqand davlat universiteti axborotlashtirish texnologiyalari

Misol. Ikki o’lchovli A(6,6) massiv  elementlari  yig’indisini hisoblash  das-
turini tuzing. 
                program  summas; 
                     var A:array[1.. 6,1.. 6] of real;   i,j : integer; S:real; 
                begin 
                       for i :=1 to  6 do 
                       for j :=1 to  6 do 
                       read(A[i,j]); readln; 
                       for i:=1 to  6 do 
                       for j :=1 to  6 do 
                        S := S + A[i,j] ; 
                        writeln('Yig’indi S=',S); 
                end. 
 
27- амалий машғулот 
Mavzu: Massivlarni tartiblash va saralash doir dastur tuzish. 
Reja: 
1. 
Massivlarni tartiblash va saralash doir dastur tuzish. 
2. 
Mustaqil topshiriqlar bajarish. 
 
Mashg’ulotning  maqsadi: 
1. 
Massivlarni tartiblash va saralash doir dastur tuzishni o’rganish. 
2. 
Massivlarni tartiblash va saralash doir dastur tuzish ko’nikmalarini 
shakllantirish. 
   
 
Dars o’tish usuli: Takrorlash, suhbat va savol-javob, mavzu mazmunidan 
kelib chiqib talabalarga mustaqil topshiriqlar berish va ularni tasavvurini bilish. 
 
Dars o’tish vositalari:  Doska,o’uv va uslubiy qo’llanma, topshiriqlar 
majmuasi. 
 
Dars mazmuni: 
 
Darsning xronologik xaritasi – 80 minut. 
1. 
Tashkiliy qism – 2 minut 
2. 
Talabalar bilimi darajasini aniqlash – 10 minut 
3. 
Yangi mavzu o’tish (komputerda mustaqil topshiriq) – 50 minut 
4. 
Yangi mavzu ni o’zlashtish darajasini aniqlash- 10 minut. 
5. 
Sinov savollari – 5 minut. 
6. 
Uyga vazifa – 3 minut 
 
 
 
 
 
 

224 
 
1- vazifa 
1) 
20
2
1
,...,
,
x
x
x
 massivning musbat elementlari yig‘indisini hisoblash algoritmi 
va dasturini tuzing. 
 
 Masalani yechish dasturi. 
  
Program massiv; 
type n=1..20; 
  
 
var X:array [n] of real; i:integer; S:real; 
begin S:=0; 
 for i:=1 to 20 do read(X[i]); 
 if X[i]>= 0 then S:=S+X[i];  
 writeln(‘S=’,S); 
 end. 
 
2 - vazifa 
2)  Ikkita  A(2,3)  va  B(3,3)  matritsalar  ko‘paytmasini  hisoblash  algoritmi  va 
dasturini tuzing. Bu ko‘paytma quyidagi formula bilan hisoblanadi: 





m
k
k
ik
ij
p
j
n
i
b
a
C
ij
1
.
......
2
,
1
,
.......
2
,
1
*
 
 Masalani yechish dasturi. 
Program matritsa; 
type mat=array[1..2,1..3] of real; mat2=array[1..3,1..3] of real; 
  
var A,C: mat; B: mat2; I,j, k : integer; 
 begin for I; = 1 to 2 do  for j:=1 to 3 do read (A [i,j]); readin; 
  
for i:=1 to 3 do for j:=1 to 3 do read (B [i,j]); 
  
for j:=1 to 2 do for j:= 1 to 3 do 
 begin C [i,j]:=0; for k:=1 to 3 do  
  
C [i,j]:=C [i,j] + A [i,k]*B [k,j]; end 
  
for I;=1 to 2 do 
  
begin writeln; for i: = 1 to 3 do write (C[i,j]); end;   
 end. 
 
25,26,27-amaliy mashg;ulotlat uchun mustaqil topshiriqlar 
Massiv elementlari bilan ishlashga doir masalalar. 
 
1. A(n) massiv berilgan. Uning elementlarining eng kattasi va  eng kichigini 
topish algoritmi va dasturini tuzing 
 
2. A(n) massiv berilgan. Massiv elementlarini o‘sib borish tartibida joy-
lashtirish algoritmi va dasturini tuzing. 
 
3. A(n) massiv berilgan. Uning elementlarining eng kattasini 1-soni bilan, 
eng kichigini esa -1 soni bilan almashtirish algoritmi va dasturini tuzing. 
 
4. A(n) massiv berilgan. Uning elementlarining eng kattasi va  eng kichigini 
hamda  ularning o’rnini aniqlash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
5. A(n) massiv berilgan. Uning manfiy, musbat va nol elementlari sonini 
aniqlash algoritmi va dasturini tuzing. 

225 
 
 
6. . x
1
, x
2
, …,x
55
 massiv berilgan: x
1
(x
2
+x
3
)  (x
4
+x
5
+x
6
) … (x
46
+x
47
+…,x
55
) 
ni hisoblash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
7. x
1
, x
2
, …,x
n
 massiv berilgan. Uning toq elementlaridan U, juft element-
laridan Z massiv hosil qilish algoritmi va dasturini tuzing. 
 
8. A(n) massiv berilgan. Uning birinchi va oxirgi elementlari o’rnini 
almashtirish  algoritmi va dasturini tuzing. 
 
9. A(n) massiv berilgan. Uning manfiy elementlarining eng kattasini 
aniqlash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
10. A(n) massiv berilgan. Uning juft nomerdagi elementlari yig’indisi va toq 
nomerdagi elementlari ko’paytmasini hisoblash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
11. A(N,N) massivning barcha musbat elementlari yig’indisi va manfiy 
elementlari ko’paytmasini hisoblash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
12. A(N,N) massivning barcha musbat, manfiy va nol elementlari sonini 
aniqlash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
13. A(N,N) massivning bosh diagonali elementlari yig’indisi va manfiy 
elementlari ko’paytmasini hisoblash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
14. A(N, N) massivning bosh diagonalining eng katta elementi va u turgan 
ustunni aniqlash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
15. A(N,M) massiv har bir ustuni elementlari yig‘indisini, so‘ngra har bir 
satri elementlari ko‘paytmasini topish algoritmi va dasturini tuzing. 
 
16. A(N,M) massivning  har bir satrining eng katta elementini toping va 
ularning indeks tartib raqamini aniqlash algoritmi va dasturini tuzing. 
 
17. A(N,M) massiv har bir satr elementlari yig‘indisini hisoblash va ulardan 
eng kattasi va eng kichigini topish algoritmi va dasturini tuzing. 
 
18. A(3,3) massiv berilgan. Uning birinchi va uchinchi ustun elementlarini  
3 ga ko‘paytirib yangi massiv hosil qilish algoritmi va dasturini tuzing. 
 
19. A(N,N) massivning eng kichik elementi joylashgan satr va ustun 
elementlarini o’chirish algoritmi va dasturini tuzing. 
 
20. A(3,3) massiv berilgan. Uning satr va ustun elementlarini kvadratga 
ko‘tarib yangi massiv hosil qilish algoritmi va dasturini tuzing. 
 
28- амалий машғулот 
Mavzu: Qism dasturdan foydalanib dastur tuzish. 
Reja: 
1. 
Procedure ga doir dastur tuzish. 
2. 
Mustaqil topshiriqlar bajarish. 
 
Mashg’ulotning  maqsadi: 
1. 
Procrdurega doir  dastur tuzishni o’rganish. 
2. 
Procrdurega doir  dastur tuzishni o’rganish ko’nikmalarini shakllantirish.   
 
Dars o’tish usuli: Takrorlash, suhbat va savol-javob, mavzu mazmunidan 
kelib chiqib talabalarga mustaqil topshiriqlar berish va ularni tasavvurini bilish. 
 
Dars o’tish vositalari:  Doska,o’uv va uslubiy qo’llanma, topshiriqlar 
majmuasi. 
 
Dars mazmuni: 
 
Darsning xronologik xaritasi – 80 minut. 

226 
 
1. 
Tashkiliy qism – 2 minut 
2. 
Talabalar bilimi darajasini aniqlash – 10 minut 
3. 
Yangi mavzu o’tish (komputerda mustaqil topshiriq) – 50 minut 
4. 
Yangi mavzu ni o’zlashtish darajasini aniqlash- 10 minut. 
5. 
Sinov savollari – 5 minut. 
6. 
Uyga vazifa – 3 minut 
Paskal tilida qism dastur.  
 
Dasturlash jarayonida shunday holatlar mavjud bo‘ladiki, bunda 
hisoblash jarayonining ayrim bo‘laklarini parametrlarining turli qiymatlari 
uchun takror-takror bajarishda to’g’ri keladi. Bunday hollarda har bir bo’lak 
uchun alohida dastur, ya’ni qism dastur tuzib kerak bo’ganda unga murojat qil-
ish ishni ancha engillashtiradi. 
Paskal tilida qism dasturining ikki xil ko‘rinishi qo‘llaniladi: funksiya (function) 
va prosedura (procedure). Har qanday dasturda bir necha prosedura va funksi-
yalar bo‘lishi mumkin. Prosedura va funksiya tavsiflash bo‘limida 
o‘zgaruvchilaridan keyin beriladi. 
Procedura (procedure) yordamida dastur tuzish. 
Prosedura quyidagi ko‘rinishda beriladi:  
        procedure nom ();  
                   ;  
begin 
              ; 
end; 
Masalan: a) procedure sutta (A,B,C: integer; var s: real); 
    b) procedure FAK (n: integer; var F: real); 
Proseduralarni bajarish uchun dasturning kerakli joyida murojaat qilish kerak 
bo‘ladi. Proseduraga murojaat qilinganda formal parametrlar faktik parametrlar 
bilan almashadi. Bu quyidagicha bo‘ladi: 

 (): 
Masalan:   a) Summa (5, m, 7, S1);    b) FAK (20, F1); 
Agar prosedura parametrsiz bo‘lsa, u holda ularga murojaat bo‘lganda faqat 
prosedura nomi ko‘rsatiladi.   Masalan:   a) Summa;     b) FAK ;        c) Step; 
 
Misol.  n  natural  ko’rsatkichli  y=x  darajani  hisoblash  dasturini  procedura 
ko’rinishida ifodalang. 
Prasedure daraja(n:integer;x:real;var y:real); 
                   var 
                      i : integer; 
              begin 
                     y := 1; 
                    for i := 1 to N do  y := y*x; 
              end. 
 
 
 
 

227 
 
Misol. Prosedura (procedure) dan foydalanib hisoblash dasturini tuzing. 
 
)!
1
*
2
(
)!
2
(
)!
1
(
)!
1
*
2
(
)!
(
2











m
n
n
m
n
n
m
n
S
 
 
 Masalani yechish dasturi (Paskal tilida) 
program ifoda; 
 var S, S1, S2, S3, S4, S5: real; m, n: integer; 
procedure FAK (L: integer; var p: real); 
 var I:integer; 
 begin p:=1; for i:=1 to L do p:=p*I; end; 
 begin readln (n,m); 
 
FAK (n+m,S1); FAK (n*n+2*n-1,S2); 
 
FAK (m+n-1, S3); FAK (2+n, S4); FAK (2*m-1,S5); 
 
S:= (S1+S2) / (S3+S4+S5); writeln (‘S=’,S); 
 end. 
29- амалий машғулот 
Mavzu: Qism dasturdan foydalanib dastur tuzish. 
Reja: 
3. 
Function ga doir dastur tuzish. 
4. 
Mustaqil topshiriqlar bajarish. 
 
Mashg’ulotning  maqsadi: 
3. 
Functionga doir  dastur tuzishni o’rganish. 
4. 
Functionga doir  dastur tuzishni o’rganish ko’nikmalarini shakllantirish.   
 
Dars o’tish usuli: Takrorlash, suhbat va savol-javob, mavzu mazmunidan 
kelib chiqib talabalarga mustaqil topshiriqlar berish va ularni tasavvurini bilish. 
 
Dars o’tish vositalari:  Doska,o’uv va uslubiy qo’llanma, topshiriqlar 
majmuasi. 
 
Dars mazmuni: 
 
Darsning xronologik xaritasi – 80 minut. 
1. 
Tashkiliy qism – 2 minut 
2. 
Talabalar bilimi darajasini aniqlash – 10 minut 
3. 
Yangi mavzu o’tish (komputerda mustaqil topshiriq) – 50 minut 
4. 
Yangi mavzu ni o’zlashtish darajasini aniqlash- 10 minut. 
5. 
Sinov savollari – 5 minut. 
6. 
Uyga vazifa – 3 minut 
 
Funksiya (function) yordamida dastur tuzish. 
Funksiya (function) quyidagicha ko‘rinishda ifodalanadi:  
            Function  (< formal parametrlar  va turlari >): funksiya turi >;  
         > 
  
begin 
   
 
          end; 

228 
 
Masalan: a) function MIN (n: integer; x, a: real): real; 
 
        b) function STA (n, i: integer; b, c: real): real; 
Funksiyaga murojaat qilish standart funksiyalarga o‘xshash amalga oshiriladi. 
Qayerda ifodani hisoblash kerak bo‘lsa, o‘sha joyda funksiya nomi yoziladi, undan 
keyin faktik parametrlar beriladi. Agar para-metrsiz funksiya chiqarilsa, u holda 
faqatgina funksiyaning nomi ko‘rsatiladi. 
Masalan:   a) ALB (4,5,6);   b) STA(2,3,3,2);   d) vit ;  f) Ster ;  
     Misol. 

 x
n  
darajani xisoblash dasturini funksiya ko’rinishida yozing. 
                   function daraja(N:integer; x: real) :real; 
                      var 
                          i : integer;  y : real; 
                   begin 
                          y:=1; 
                          for i := 1 to n do 
                           y := y*x; 
                           daraja :=y 
                   end. 
 
Misol.  Funksiya  (function)  dan  foydalanib  hisoblash  algoritmi  va  dasturini 
tuzing.  
 
)
1
2
(
)
1
(
)
2
,
2
(
2
)
1
(
2
,
1
2








x
x
t
x
t
x
t
S
; bu yerda 
 





5
1
3
1
2
)
1
(
)
(
i
k
k
i
x
x
t
 
 
a) 
Masalani yechish dasturi. 
program ifoda; 
 var x, s, p, p1, p2, p3: real; 
 
function TT (xx: real): real; 
 
var i, k: integer; t, t1: real; 
 
begin t=0; for I:=1 to 5 do begin  
 
t1:=0; for k:=1 to 3 do t1:=t1+SOR (xx+1)/(i+k); 
 
t=t+t1; end; TT:=t; end; 
 
begin readln(x); p:=TT* (1+x); p1:=TT* (2.2+x); 
p2:=TT* (Sqr(xx)-1)); p3:=TT* (2*x+1); 
S:=(1.2+p+2*p1)/(p2+p3;) writeln (‘S=’,S); 
end. 
 
Qism dasturdan foydalanib dastur tuzishga mustaqil topshiriqlar 
 
1) 








y
P
y
P
y
P
y
P
U
2
1
2
1
1
,
0
1
2
,
3






, bu yerda 
 




1
2
!
k
k
x
x
P
   
2) 








1
,
3
,
,
2
max
,
,
,
max
4
,
2
,
3
,
min
,
,
,
min





d
c
b
a
d
c
b
a
c
b
a
d
c
b
a
U
 

229 
 
3) 








a
b
c
a
c
b
b
a
c
b
a
b
a
U








2
2
,
2
max
,
min
,
2
max
,
min
 
           4)  






m
n
m
n
ЭКУБ
m
n
m
ЭКУБ
n
m
ЭКУБ
U





,
,
,
,
2
 
5) 






N
k
n
m
n
m
n
m
EKUB
k
m
k
n
m
n
EKUB
n
n
m
n
EKUB
P








,
,
,
,
,
,
,
,
,
2
2
 
6)  n ta  uchburchak o‘z tomonlari bilan berilgan.  Bu  uchburchaklarga  ichki chizil-
gan aylana radiuslarini hisoblang va ularning kattasini aniqlang. 
7) 
za
a
z
xz
z
x
yz
z
y
xy
y
x
R
sin
sin
sin
sin
2
2
2
2
2
2
2
2












  
8)  n  ta  muntazam  uchburchak  berilgan.  Bu  uchburchakka  ichki  chizilgan  doira 
yuzlarini hisoblang va ularni kamayish tartibida joylashtiring. 
9) 




















y
z
y
x
T
z
y
x
T
z
y
x
T
x
y
z
x
T
B
,
2
,
,
,
3
2
2
2
 bu yerda, 












b
a
agar
b
a
b
a
agar
b
a
b
a
T
,
2
,
,
3
2
2
2
 
       10) n ta muntazam uchburchak tomonlari bilan berilgan, bu uchburchakka 
tashqi chizilgan aylana radiuslarini hisoblang va ularni kamayib borish tartibida 
joylashtiring. 
30- амалий машғулот 
Mavzu: Toplamli turlar va ustida amallar. 
Reja: 
1. 
To’plamli turlar va ular ustida amallar. 
2. 
Mustaqil topshiriqlar bajarish. 
 
Mashg’ulotning  maqsadi: 
1. 
To’plamli turlar va ular ustida amallar  va ular ustida amallar bajarishni 
o’rganish. 
2. 
 To’plamli turlar va ular ustida amallar bajarishni o’rganish ko’nikmalarini 
shakllantirish. 
   
 
Dars o’tish usuli: Takrorlash, suhbat va savol-javob, mavzu mazmunidan 
kelib chiqib talabalarga mustaqil topshiriqlar berish va ularni tasavvurini bilish. 
 
Dars o’tish vositalari:  Doska,o’uv va uslubiy qo’llanma, topshiriqlar 
majmuasi. 
 
Dars mazmuni: 
 
Darsning xronologik xaritasi – 80 minut. 
1. 
Tashkiliy qism – 2 minut 
2. 
Talabalar bilimi darajasini aniqlash – 10 minut 
3. 
Yangi mavzu o’tish (komputerda mustaqil topshiriq) – 50 minut 
4. 
Yangi mavzu ni o’zlashtish darajasini aniqlash- 10 minut. 
5. 
Sinov savollari – 5 minut. 
6. 
Uyga vazifa – 3 minut 
To’plamli tur . To’plamlar. 
 
Paskal tilida to’plamli tur qiymati to’plamdan iborat bo’ladi. To’plam de-
ganda ixtiyoriy obyektlarning tartiblangan majmuasi tushuniladi. To’plam chekli 
sondagi elementlardan iborat bo’ladi va ularning bar-chasi bir xil turga tegishli 

230 
 
bo’lishi kerak. To’plamning elementlari, real turidan tashqari ixtiyoriy skalyar tur 
qiymatlari bo’lishi mumkin. To’plamning elementlari tegishli bo’lgan tur bazaviy 
deb yuritiladi.  
 
Paskal  tilida  to’plam  ko’pi  bilan  256  ta,  kami  bilan  0  ta  elementdan  iborat 
bo’lishi mumkin.  
 
To’plam  elementlari  bir-  biridan  vergul  bilan  ajratilgan  holda  kvadrat  qav-
slar    ichida  beriladi.  Bitta  ham  elementga  ega  bo’lmagan  bo’sh  to’plam  [] 
ko’rinishda bo’ladi.  
Paskal’ tilida to’plamlar quyidagicha   berilishi mumkin: 
       []- bo’sh to’plam ;  
       [1,3,5,7,9] – elementlari 1,3,5,7,9 butun sonlardan iborat to’plam;  
       [‘a’,’b’,’c’,’d’,’e’]- elementlari a,b,c,d,e harflardan iborat to’plam;  
       [1, k]- elementlari butun sonlar 1 va k dan iborat to’plam;  
       [1,2..100] – elementlari 1dan 100 gacha butun sonlardan iborat to’plam;  
       [qizil, oq, sariq, qora] – elementlari sanab o’tiladigan  to’plam;  
       [i .. 2*i]- elementlari i dan 2+i ifodadan iborat to’plam; 
       [2 .. 2] – bitta elementdan iborat to’plam; 
       [6 .. 1]- bo’sh to’plam; 
       [2 .. 2,6 .. 2]- bitta elementdan iborat to’plam. 
 
To’plam  elementlarining  o’rni  va  ularning  necha  marta  qatnashishi 
ahamiyatga ega bo’lmaydi, chunki bitta element necha marta qatnashishidan qat’iy 
nazar bir marta hisobga olinadi. 
Masalan:  
                          [2,3,4,5,4,5,3,2] - to’plam [2,3,4,5] to’plamga teng;  
                          [true, false] to’plam [false,true] to’plamga teng;  
 
To’plamlar umumiy ko’rinishda quyidagicha beriladi: