Amaliy ish mavzu: Suyuqlikning sirt aktiv hossalarini o’rganish. Sirt taranglikni aniqlash usullari. Stalogmometr. Sirt taranglik koeffitsentini Rebinder

 

1 

AMALIY ISH 

Mavzu: Suyuqlikning sirt aktiv hossalarini o’rganish. Sirt taranglikni 

aniqlash usullari. Stalogmometr. Sirt taranglik koeffitsentini Rebinder 

usulida aniqlash 

Ishdan maqsad:  Rebinder usuli bilan sirt taranglik koeffitsientini aniqlash. 

Kerakli asboblar:  Rebinder  asbobi, distillangan suv, tekshirilayotgan suyuqlik.  

 

1-rasm. Rebinder asbobi 

I – QISM 

Sirt  taranglik  koeffitsentini  aniqlash  usullaridan  biri  Rebinder  usulidir.  Bu  usul 

tekshirilayotgan  suyuqlik  sirtidan  itarib  chiqariladigan  havo  pufakchasidagi  maksimal 

bosimni aniqlashga asoslangan. Sirt taranglik kuchi ta’sirida suyuqlikning sirti egrilanadi, 

bu suyuqlik sirtida qo‘shimcha bosimni paydo bo‘lishiga olib keladi va Laplas formulasi 

bilan ifodalanadi:  

r

P



2





  (1) 

Bu yerda r – meniskning radiusi 

Agar og‘zi berkitilgan bir uchi idishda: suyuqlikka tegib turuvchi va ikkinchi uchi 

tashqarida  ochiq  turuvchi  kapillyar  naycha  tushirsak,  sistemadagi  bosim  kamayishi  bilan 

atmosfera  bosimi  ta’sirida  suyuqlik  sirtidagi  havo  pufakchalari  hosil  bo‘lishi  vaqtida, 

pufakchalarni  itarib  chiqarish  uchun  zarur  bo‘lgan  P  bosim  atmosfera  bosimi  (P

atm

)  va 

sistemadagi  (P

sist

) bosimlarni  farqiga teng  bo‘lishi kerak, bu bosim  esa  Laplas  formulasi 

orqali ifodalanuvchi ∆P qo‘shimcha bosim bilan ifodalanadi:  

r

P

P

P

sist

amt



2

.

.







 

 

2 

Shunga ko‘ra suv uchun: 

r

P

0

0

2





  (3)  

va tekshirilayotgan suyuqlik uchun: 

r

P

x

x



2



 (3) 

tenglamalar yoziladi. 

(2)  va  (3)  tenglamalarni  solishtirsak,  ularni  nisbatidan  quyidagi  formula  hosil 

bo’ladi: 

x

x

P

P





0

0



 



               

0

0

P

P

x

x







 (4) 

Bu yerda P

0

 – havo pufakchasining suv sirtidan itarish uchun zarur bo‘lgan bosim. 

P

x

  -  havo  pufakchasini  tekshirilayotgan  suyuqlik  sirtidan  itarish  uchun  zarur  bo‘lgan 

bosim, 

0



–  suvning  sirt  taranglik  koeffitsenti, 

x



  -tekshirilayotgan  suyuqlikning  sirt 

taranglik koeffisenti. 

Rebinder asbobining tuzilishi. 

Rebinder asbobi 2 ta A va B idishdan, manometr – M va aspirator – As dan iborat. 

A va B idishlar ikkita teshikli tiqin bilan zich berkitilgan.  

 

Tiqinlarning bir teshigiga (K

1

 va K

2

) naylar shunday biriktirilganki, suvda nayning 

bir uchi suyuqlik sathiga tegib tursin. Tiqinning boshqa teshigi esa kran troynik – T orqali 

manometr – M va aspirator – A

s

 bilan biriktirilgan. Aspirator – A

s

 ikkita kranga ega bo‘lib, 

birinchi  kran  suvning  tomchilab  tushishi  va  natijada  aspiratorda  havoni  siyraklashtirish 

uchun  xizmat  qiladi.  Ikkinchi  kran  yordamida  sistema  tashqi  muhit  bilan  bog‘langan.  A 

 

3 

idishga  sirt  taranglik  koeffitsienti  kattaroq  bo‘lgan  suyuqlik  quyiladi    -  qoidaga  ko‘ra 

distillangan suv. B idishga esa tekshirilayotgan suyuqlik quyiladi.  

Agar  aspiratorning  birinchi  krani  yopiq,  ikkinchi  krani  ochiq  bo‘lsa,  suyuqlik 

sirtidagi  havo  bosimi  atmosfera  bosimiga  teng  bo‘ladi.  Rebinder  usuli  bilan 

tekshirilayotgan  suyuqlikning  sirt  taranglik  koeffitsienti 



x

  ni  distillangan  suvning  sirt 

taranglik koeffitsienti 



0

 bilan solishtirsh orqali topiladi.  

I.  Distillangan suv bilan o‘lchash 

1.Troynik –T dagi kranni shunday holatga olib kelamizki, bunda u distillangan suvli 

A – idishni manometr va aspirator bilan tutashtiradi.  

2.Aspiratorning  birinchi  krani  yopiq,  ikkinchi  krani  ochiq  holda  distillangan  suv 

uchun manometrning boshlang‘ich holati m

01 

ni yozib oling.  

3.Aspiratorning  ikkinchi  kranini  yopib,  birinchi  kranini  ehtiyotkorlik  bilan  oching. 

Bunda  aspiratorning  suvi  oqib  chiqib,  distillangan  suv  sirti  ustidagi  havoning 

siyraklanishiga olib keladi.  

K

1

    -  kapillyar  naychaning  uchidagi  havo  pufakchalari  hosil  bo‘lgan  holatda 

manometr ko‘rsatishi m

02

 ni yozing.  

Distillangan  suv  sirtidan  havo  pufakchalarini  itarib  chiqishi  uchun  zarur  bo‘lgan 

bosim manometr ko‘rsatkichlarining farqi orqali aniqlanadi.  

P

0

=m

02

 – m

01 

Tajribani 4-5 marta takrorlang va manometr ko‘rsatishlarini jadvalga  yozing.  

II.Tekshirilayotgan suyuqlik bilan o‘lchash 

Troynik  –  T  ning  kranini  shunday  holatga  keltiramizki,  bunda  tekshirilayotgan 

suyuqlik  solingan  B  idish,  manometr  –  M  va  As  –  aspirator  birlashsin,  bunda 

manometrning boshlang‘ich holati mx

1

 ni yozib oling. 

Tekshirilayotgan  suyuqlikning  sirtidan  havo  pufakchalarini  itarib  chiqish  uchun 

zarur bo‘lgan bosim manometr ko‘rsatkichlarining farqi bilan aniqlanadi.  

P

x

= m

x2

 – m

x1 

 

 

 

 

 

4 

Tajribani 4-5 marta takrorlang va ko‘rsatishini jadvalga yozing.  

 

Distillangan suv 

Tekshirilayotgan suyuqlik 

Manometr 

ko‘rrsatishi 

Bosimlar 

farqi 

Manometr 

ko‘rsatishi 

Bosimlar 

farqi 

Sirt taranglik koeff. 

m

01 

m

02

 

P

0

 

m

x1 

m

x2

 

P

x

 

)

(

sm

dn

x



 





 

%



D

 

1 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

5 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

O’rtacha qiymat 

 

 

 

II – QISM 

Ishchi  formulaga  asosan  har  bir  tajriba  uchun  sirt  taranglik  koeffitsenti  (4) 

formulaga asosan hisoblang: 

0

0

P

P

x

x







 

Bunda 



0 

ni xona temperaturasiga mos ravishda suvning sirt taranglik koeffitsientini 

temperaturaga bog‘liqlik jadvalidan oling 

2.

x



 - o‘rtacha arifmetik qiymatni hisoblang.  

3.  Har  bir  tajribaning  absolyut  xatoligini  va  o‘rtacha  absolyut  xatolik 





  ni 

hisoblab, ularni jadvalga kiriting. 

4.Nisbiy xatolikni quyidagi formula bilan hisoblang:  

%;

100













x

D

 

5.

x



va 

x





larning  qiymatlarini  SI  birliklariga  o‘tkazing  va  topilgan  kattalikni 

haqiqiy qiymatini quyidagi ko‘rinishda yozing:  

.

)

(

.

m

N

x

haq













 

Nazorat savollari 

 

1.Suyuqlik molekulyar tuzilishining alohidaligini tushuntiring. 

2.Sirt taranglik kuchini yuzaga kelish sabablarini ayting. 

3.Sirt taranglik koeffitsienti deb nimaga aytiladi? Uning o‘lchov birligi 

4.Sirt taranglik koeffitsientini o‘lchashning qanday usullarini bilasiz va tibbiyotda qanday 

usullardan foydalaniladi?  

5.Sirt  taranglik  koeffitsienti  nimaga  bog‘liq?  Ho‘llovchi  va  ho’llamaydigan  suyuqlik 

meniskning chegaraviy burchagi. 

6.Sferik sirt ostidagi suyuqlik bosimi 

7.Gaz emboliyasining fizikaviy asosi nimadan iborat

?

 

 

5 

 

Adabiyotlar: 

1.  Хитун  В.А.  и  др.  Практикум  по  физике  для  медицинских  вузов.  М.: 

«Высшая школа», 1972 г. 

2. Remizov A.N. Tibbiy va biologik fizika: Tibbiy oily o’quv yurtlari uchun darslik 

– 2005 

3. Ливенцев Н.М. Физика курси. 1974 й. 

Internet saytlari 

http://www.physexperiment.narod.ru/physics.htm 

http://www.medbiophys.ru/ 

http://biophysics.spbstu.ru/useful_links 

http://medulka.ru/biofizika