Baqo umarov

ci ^ Q > - 
ch
 -< 0> - Cl
CClj 
DDT
G eksaxloran benzolni  fotokimyoviy xlorlash  usuli bilan olinadi.  Olingan 
G X T S G   h a r  xil  konfiguratsion  izo m erlar  hosil  qiladi,  a m m o   u lardan 
reaksiya davom ida faqatgina  12%  hosil bo'ladigan y-izom eri faol xususiyatga 
ega. Geksaxloranning у -izom erida  1,2,3 uglerod atomlari m olekula tekisligiga 
nisbatan  perpendikular joylashgan,  4,5,6  ato m lar  esa  bu rch ak  hosil  qilib 
b o g 'lan g a n . 
Q olgan  kon fo rm atsio n   iz o m e rla r  z a if  to k sik c lo g ik   yoki 
toksikologik t a ’siri  bo'lm agan  m ahsulot sanaladi:
c
i
r
:
1 
Cl—/   V-Cl
Cl 
Cl
GXSG
1948-yilda  D D Tni  kashf qilgan olim   P.  M yuller N obel  m ukofoti  laureati 
bo'lgan.  Insektitsidlam i qo'llashning salbiy tom oni shundaki, m a ’lum  m uddat 
ichida  p re p ara t  t a ’siriga  h asharotlar  o 'rg an ib   qoladi  va  zaharlanm ayd i 
(zararkunandalarning rezistentligi).  K o'pgina polixlorli hosilalar ju d a barqaror 
birikmalar, tabiiy m uhitda juda sekin parchalanadi va tirik organizmlarda yig'ilib 
qolgani  u c h u n   u lardan  voz  kechish  afzal  b o 'ld i.
K ontaktli  insektitsidlar  orasida  m oychechak  gulidan  ajratib  olinadigan 
piretrum   tabiiy insektitsidi  hosilalari  —  p iretrinlar eng  m uh im   hisoblanadi,

chunki  bu  p reparatlar  1830-yildan  ishlatilm oqda,  am m o  hasharo tlam in g 
rezistentligi  kuzatilm adi.  U larning yana bir qulay tom oni shundaki,  inson va 
issiqqonli jonivorlarning organizm iga  zaharli  t a ’sir etmaydi:
Fosfat, tio -, ditiofosfat kislotaning organik hosilalari  m uhim  insektitsidlar 
sinfini tashkil etadi.  Bular har xil  zararkunanda hasharotlam ing ferm entlarini 
fosforillaydi va shu bilan ularning hayot faoliyatini buzadi.  U larning um um iy 
kamchilig! issiqqonli organizmlarga salbiy ta ’siridir.  Fosfat kislota qoldig'idagi 
kislorod atom larining oltingugurtga almashtirilishi bu guruh insektitsidlam ing 
issiqqonlilar u ch u n  zaharlik darajasini pasaytiradi,  ayni paytda insektitsidlik 
faoliyati  o ‘zgarm aydi.
Sistemali insektitsidlar qo‘llanishini qisman ularning yuqori toksik xossalari 
chegaralab turadi.  U lardan  eng k o ‘p  tio-  va  pirofosfat  kislotalarining am id 
va efirlari ishlatiladi:
CH3
S
S
m etafos (L D 50 =   50m g/kg)
karbofos  (L D 50=  1350m g/kg)
О
O H
C H 3O v J |
P - О -   C H - C C b
C H 3 O
xlorofos  (L D 50=  550m g/kg)
(CH3)2N ^  
^ N ( C H 3)2
CH30 ^
(CH3)2N 
N (CH3)2
oktametil  (LD50 = 9m g/kg)
P - O - P
C H 3 O " "
P - S - C H 2CONHCH3
fosfamid 
( L D 5 0  
= 250m g/kg)

СНзО  ^   S 
О 
^ с н о
antio  (LD50= 350mg/kg)
2.  Gerbitsidlar
B eg on a  o 'sim lik la rg a   qarshi  ish latila d ig a n   p re p a ra tla rg a   g erb itsid la r 
deyiladi.  U la r,  asosan,  ikki  katta guruhga:  barch a o 'sim lik larn i y o 'q o ta d i- 
g a n ,  ta n la b   t a ’sir  k o ‘rs a tu v c h i  va  n a tija d a   b e g o n a   o ‘t - o ‘la n la r n i 
q u rita d ig a n   xillarga  b o 'lin a d i.  B ugungi  k u n d a  g e rb its id la rn i  q o 'lla s h  
rivojlan ib  b o rm o q d a .  In so n   va  issiqqonli  h ay v o n lar  u c h u n   xavfsizligi 
b ila n   u s tu n ,  sarflan ish   m e ’yorlari  kam   b o 'lg a n   yangi  g e rb itsid la rn i 
y a ra tish   d o lz a rb   m u a m m o   san a la d i.  B ugungi  k u n d a   q o 'lla n ila d ig a n  
b u n d a y   g e r b its id la rn in g   so n i  100  d an   o rtiq   b o 'l s a   h a m ,  u la rd a n  
a rilo k s isirk a -,  a rilo k sip ro p io n   k islo ta la rin in g   h o silalari  ta n la b   t a ’sir 
k o 'rsa tu v c h i  «eng qulay»  va  perspektiv  p re p ara tlar h isob lan adi.  B u lardan 
a - (2 ,4 - d ix lo rf e n o k s i)-s irk a   ( 2 ,4 - D ),  a - (2 -m e til-4 -x lo rf e n o k s i)-s irk a  
( 2 M -4 X ),  a - ( 2 ,4 ,5 - tr i x lo r f e n o k s i) - s i r k a   ( 2 ,4 ,5 - T )   k is lo ta la r   k ab i 
g e rb itsid la rn in g   fo rm u lala ri  q uyidagicha b o 'la d i:
(LDso = 300mg/kg) 
(LD
S0
 = 600mg/kg) 
(LD
50
 =  500mg/kg)
Q uyida  sirka  kislota  hosilalariga  o'xshash  propion  kislota  nam unalarini 
keltiram iz:
OCHjCOOH
OCH2COOH
OCH2COOH
Cl
2,4-D
Cl
2-M 4X
Cl
2,4,5-T
OCH(C
iCH(CH3)COOH
^ С Н з
ci-
OCH(C
r J T
»CH(CH3)COOH
Cl 
2,4-D P 
(LD
50
 =  800mg/kg)
Cl
2-M4XP
(LD
50
 = 650mg/kg)
Cl
2,4,5-TP
(LD50 = 650mg/kg)

Bu  preparatlam ing  k o ‘pchiligi  0,01% 
m iqdorda  gerbitsid  xossasini 
nam oyon  qilsa, past  konsentratsiyalarda (0,001% )  o'sim liklarni o'stiruvchi 
m odda sifatida ta ’sir ko'rsatadi. Yuqori  konsetratsiyalarda barcha o'simliklarni 
qurituvchi  t a ’sir  etadi.  Bu  kislotalarga  nisbatan  ularning  efirlari  kuchli 
gerbitsidlik xossaga ega.
Triazin guruhi
1955-yilda  2-xlor-4,6-bis(dietilam ino)-sim m -triazin  (xlorazin) gerbitsidi 
sintez qilindi va xossalari  aniqlandi:
Xlorazin inson va issiqqonlilar uchun juda kichik toksik xossaga ega ekanligi 
isbotlangandan  keyin  u larning  boshqa  vakillarini  sin tez  qilish  c h u q u r 
o 'r g a n i ld i.  Bu  n a m u n a l a r   s a b z i,  k a r a m ,  p o m id o r ,  b o d rin g   k ab i 
m adaniylashtirilgan poliz ekinlariga  18  kg/ga m iqdorigacha zararsiz bo'lgani 
bilan, turli  xil  begona o'sim liklarga kuchli gerbitsidlik xossalarini  nam oyon 
qildi.  Bu  xildagi  p reparatlar  o'rganilganda  ular  m eta-bolizm ining  um um iy 
shakli galogen,  alkoksi-,  alkilam inoguruhlarining gidrolitik parchalanishi  va 
triazin halqalarining buzilishi bilan kuchli gerbitsidlik effekti beruvchi hosilalari 
sintez  qilindi:
no)-simm-triazin
(simazin)
Bu  gerbitsidlarning  olinishi  texnik jihatd an   oson  b o 'lib ,  tannarxi  ham  
arzon.  M olekuladagi qoldiq galogen atom ining boshqa funksional guruhlarga 
alm ashtirish  an ch a  qiyin  b o 'lib ,  hozir  2-m etiltio-  va  2-m etoksihosilalari 
keng  ishlatilm oqda.
(C
2
H5)2N 
N(C
2
H
s)2
xlorazin  (LD
50
 = 5000mg/kg)
simm-triazin
:
h
(CH3)2
2-xlor-4,6-bis(etilami-
propazin 
atrazin

J.  Fungitsidlar
Kasallik  q o 'zg atuvchi  zam bvurug'  yoki  bakteriyalar  o 'sim lik k a  sham ol, 
yogin-sochin,  hasharotlar,  ekinlarni parvarish qilayotganda inson orqali h am  
tarqaladi.  P arazitlar o'sim lik tanasiga ularda uchraydigan tabiiy tesh ik ch alar 
(suv  b u g 'la tg ic h ,  n e k te rn ik la r,  k arto sh k a  tu g u n a k   k o 'z c h a si,  p o 's tlo q  
chechevitsasi)  yoki  o'sim liklam ing shikastlangan joylari  orqali  kiradi.  H a tto  
epiderm is  orqali  kiradigan  zam bu rug 'lar  ham   bor.  Z am b u ru g 'la rg a  qarshi 
ishlatiladigan gerbitsidlarga (lotincha fungus -  zam burug'  degani) fungitsidlar 
deyiladi.  T ajribada  fungitsidlar  o'sim liklarni  zam b u ru g 'lard an   davolashga 
nisbatan ko'proq kasallikni oldini oluvchi profilaktik vosita sifatida qo'llaniladi. 
U larning ko'pchiligi k o 'p ro q  yuqori toksik xossaga ega sim obning  anorganik 
hosilalari va ozchiligi simob organik m oddalar hisoblanadi, b a’zida oltingugurt 
tutgan  ho silalar va  mis tuzlari  ham  shu m aqsadda ishlatiladi.
D astlab  sin tez  qilingan  tio-  va  ditiokarbam in  kislota  hosilalari  kuchli 
fungitsidlik xossasini ko'rsatdi:
Bu  fungitsidlar  issiqqonlilar  u ch u n   deyarli  zararsiz  b o'lsa  h am ,  z a m ­
burug'larga qarshi kuchli toksikologik xossalarini nam o yo n qildilar.  U larning 
hosilalaridan tetram etildiuram disulfid  (T M T D )  va  rux d im etild itiok arb am at 
(tsiram )larining ju d a katta effektivlikka ega ekanligi aniqlandi.
Oxirgi yillarda izoksazol va benzim idazol kabi geterohalqali birikm alam ing 
hosilalaridan   tachigaren  va  fenatsizollar  yuqori  effektivlikka  ega  sistem ali 
fungitsidlar sifatida ju d a  keng qo'llanilm oqda:
CONHCOCH2OC6H 5
2 ,4 ,5 - T   d an   ish lab   c h iq a rila d ig a n   q o 's h im c h a   m a h s u lo t  2 ,3 ,7 ,8 -  
tetraxlo ro d ib en zo -l,4 -d io k sin   (TX D D )  kuchli zaharli m odda b o 'lib , gerbitsid 
sifatida ishlatilm oqda:
H2N - C t f
.0
,S
SH
tiokarbamin  kislota
SH
ditiokarbamin  kislota
T M T D
siram
tachigaren (LD50 = 4000mg/kg) 
fenatsizol  (LDs0 =  1200mg/kg)

Cl.
'Ж°Ж'
ci
Cl
о
T X D D
Cl
M ochevina hosilalaridan  linuran  keyingi  avlod gerbitsidi  sanaladi:
Yuqorida keltirgan m isollarim izdan tashqari,  bir q ato r pestitsidlar zararli 
organizmlarga qarshi  ishlatilishiga ko‘ra qiyidagicha tavsiflanadi:
4.  A karitsidlar  (acarus  —  kana)  —  o ‘rgim chakkanalarga  qarshi;
5.  Ovitsidlar (ovum — tuxum ) -  hasharot va kanalam ing urug‘lariga qarshi;
6.  L arvitsidlar  (larva  —  lichinka,  qurt)  —  hasharot  va  kanalarning  qurt 
(lichinka)  lariga  qarshi;
7.  A fitsidlar (aphus  -   o'sim lik biti)  -   o'sim lik bitlariga  qarshi;
8.  L im atsidla r  (lima  —  shilim shiq  qurt)  —  shilim shiq  qurtlarga  qarshi;
9.  Zootsidlar,  rodentitsidlar  (zoo  — hayvon)  — kem iruvchi  zarark u n an ­
dalarga qarshi;
10.  Algitsidlar  (algus  —  suv  o'tlari)  —  suv  o'tlariga  qarshi;
11.  A rboritsidlar  (arbore  —  daraxt)  -   keraksiz  dov  daraxt  va  butalarga 
qarshi;
12.  B a kteritsidla r  (bakteria  —  bakteriya)  -   bakteriyalarga  qarshi  ishla­
tiladigan preparatlar.
Pestitsidlarni  qo'llaganda  zararli  organizm larga  t a ’sir  qilish  xossalariga 
ko'ra quyidagicha ajratiladi:
1.  D efoliantlar
O 'sim liklarning  bargini  su n ’iy  to'kilishiga  olib  keladigan  preparatlarga 
defoliantlar,  ularni  ildizi bilan quritib  nobud qiladigan  kimyoviy m oddalarga 
desikantlar  deyiladi.  G 'o 'z a   o 'z   vatani  —  issiq  o'lk alard a  pishib  yetilgach, 
birdaniga  bargini  tashlaydi.  Bu  jarayon  bizning  tabiiy  iqlim   sharoitim izda 
anchagacha  c h o 'zilib ,  paxta  asta-sekin  va  uzoq  m u dd atda  pishib  yetiladi. 
Defoliatsiya  natijasida  ko'saklarning  oshilib,  paxta  yetishtirishdagi  barcha 
fiziologik jaray o n lar  tezlashadi,  tolaning  sifati,  u ru g'nin g  biologik  va  ekish 
ko'rsatkichlari  buzilm aydi.  D efoliantlam i  qo 'llashda u lar  paxtaga  yum shoq 
ta ’sir etishi  kerak,  atrof-m uhitga  kuchli  zarar va in son lam ing  salom atligiga 
p u tu r  yetkazm asligi  lozim ,  bunda:
-  g 'o 'z a  bargi barvaqt va butkul to'kiladi;
linuran

-  ko'sak lar erta yetiladi va  oshiladi;
-  birinchi  nav paxta xomashyosi  4-5  % g acha ortadi;
-   paxta  xom ashyosining  90  %  qattiq  sovuqlar  tushgunga  q ad a r  yig'ib- 
terib olinadi.
Ilgarigi  p ax ta  m onopoliyasi  davrida  q o ‘llanadigan  zaharli  kim yoviy 
p rep aratlam in g  k o 'p   m iqdorda ishlatilishi  Respublika  aholisining so giig iga 
p u tu r  etkazdi,  atrof-m uhitning  ifloslanishiga  olib  keldi.  M ustaqillikning 
dastlabki  yillarid an o q   olim larim iz  oldiga  pax tach ilik d a  q o 'lla n ila d ig a n  
d efo lian tlarn in g   sifatini  tu b d an   yaxshilash,  zahri  qotil  p re p a ra tla m in g  
ishlatilishiga  chek qo‘yish uchun  chora-tadbirlar belgilash vazifasi yuklatildi. 
N atijada  kaliy  sianidi  va  magniy  xlorati  asosida  olinadigan  butifos  kabi 
preparatining  ishlatilishi  to ‘xtatildi.
Basta —  o q  rangli,  kristall  m odda bo'lib suvda yaxshi  eriydi.
.  
?
NH4  [ C H 3- P  -C H 2CH2CHCOOH]
O’ 
n h
2
Dropp  —  suvda  yom on  eriydi,  D M SO   va  D M F A   larda  yaxshi  eriydi, 
G e rm an iy ad a ishlab chiqariladigan rangsiz kristall m odda:
S 
N H -C O -N H C 6H 5
Hozirgi  kunda dropp-ultra effektiv ta ’siri jihatdan  afzalroq  bo'lgani uchun 
k o 'p ro q   ishlatilm oqda.
M agniy  xlorati  —  M g(C 10,) 
6  H 20   rangsiz  yoki  sariq  rangli  kristall 
m odda,  suvda, spirtda va  atsetonda yaxshi eriydi.  Issiqqonli hayvonlar uchun 
kam  zaharli.
K alsiy xlorat-xloridi  C a(C 10,)2  +   C aC l2  tiniq,  kulrang  suyuqlik  bo'lib, 
suvli eritm a holida preparat defoliant va desikant sifatida qo'llaniladi.  Defoliant 
sifatida ishlatish u chun g 'o 'za dalasiga har butada 4 tagacha k o 'rak  ochilganda 
20-30  1/ga  va  desikant  sifatida  ishlatish  u ch u n   g 'o 'z a   k o 'sak larin ing   50  % 
ochilganidan  keyin 4 0 -5 0 1/ga miqdorida sepiladi.  Inson va issiqqonli hayvonlar 
uch u n   kam   zaharlidir,  sichqonlarga  ta ’siri  bo 'y ich a  ko 'rsatkichi  0 ‘D SII_  
1110  m g/kg.

Bugungi  kunda  bu  preparatlam ing   respublikam iz  iqlim   sharoitiga  mos 
emasligi va birm uncha past effektivligini  hisobga olib olim larim iz to m o n id a n
45  d an  o rtiq  yangi  defoliantlar sintez qilindi.  S hulardan biri  natriy xlorati va 
karbam id  asosida  “ S ih a t”  nom i  bilan  F arg 'o n a  “A z o t”  ishlab  chiqarish 
biriashm asida olinayapti.  B undan tashqari,  “ S ihat-96K ” ,  “H a y o t” ,  “ M o rel”, 
“ N a jo t’',  “ S ad af”,  “ S ardor”  kabi kam  zaharli va yuqori sam arali defoliantlar 
ishlab chiqarish y o ‘lga qo ‘yildi.  O lingan barcha preparatlar D avlatkim yosinov 
va Davlat kimyo komissiyalari tom onidan samarali g ‘o ‘za defoliantlari sifatida 
qishloq xo'jaligida q o ‘llash  uchun  tavsiya  qilindi.
2.  A ttra kta n tla r  —  o ‘zlarining  t a ’mi  yoki  hidi  bilan  tirik  organizm larni 
jalb etish qobiliyatiga ega b o 'lg an  pestitsidlar.
3.  R epellentlar  —  ta ’mi  yoki  hidi  bilan  tirik  organizm larni  ch o 'ch itish  
qobiliyatiga ega preparatlar.
4.  X em osterilyantlar  —  hashararotlarning  jinsiy  organlarini  sterillovchi 
kim yoviy  m oddalar.
5.  F erom onlar  —  hasharotlar  organizm ida  ishlab  chiqariluvchi  pestitsid 
guruhiga  oid  m o d d alar  b o 'lib ,  ular  tashqi  m uhit  sharoitida  q aram a-qarshi 
jinsni  o ‘ziga jalb  qiladi.
6.  Ingibitorlar  —  hujayralar  to m o n id a n   ishlab  chiqarilgan  p estitsidlar 
guruhiga  oid  kim yoviy  m o ddalar  b o ‘lib,  ular  t a ’sirida  fe rm en tlar  faoliyati 
susayadi  yoki  tirik  m avjudotning  hayot  faoliyati  pasayadi.
7. A n tifid a n tla r —  hasharotlam ing ishtahalarini susaytiruvchi pestitsidlar.
8.  R eta rd a n tla r  —  pestitsidlar  guruhi  bo'lib,  o'sim liklarnin g  o'sishini 
susaytiradi.
9.  K im yoviy im m unizatorlar — o'sim liklar organizm ida m oddalar alm ashi- 
nuvi jaray onini  o'zgarishi  hisobiga  ular  m ahsuldorligining  ortishi,  shu  bilan 
birga,  ularda  zararli  organizm lar  rivojlanishiga  noqulay vaziyat  tu g 'd irad i.
Z a rarkunandalarga   qarshi biologik  usulda  kurashish
Biologik usul kimyoviy m oddalar ishlatishga nisbatan bir qator afzalliklarga 
ega:
-   iqt'sodiy jih a td a n   arzon  tushadi;
-   tashkiliy  to m o n d an   qo'llash  oson  kechadi;
-  bevosita t a ’siri  jih atid a n  davomli;
-   atro f-m u h it  ifloslanishining  oldi  olinadi;
-   boshqa  foydali  h asharotlar  zaharlanm aydi.
Z a ra rk u n a n d a   h a sh a ro tla r  bilan  o ziq lan ad ig an   tab iiy   k u sh an d a la rg a 
entomofaglar deyiladi.  Entom ofaglar biologik fabrikalarda (laboratoriyaldarda) 
ko'paytiriladi va tabiiy sharoitda qo'yib yuboriladi.  Entom ofaglam i introduksiya 
va  a k k lim a tiz a ts iy a la s h   —  c h e td a n   olib  k elib   b iz n in g   s h a r o itim iz g a

m oslashtirish  kerak.  Bu boradagi  sam arali  ishlar hozirgi  kunda  0 ‘zbekiston 
o'sim liklarni  him oya qilish ilmiy tadqiqot institutida,  0 ‘zR   F A zoologiya va 
parazitologiya  ilm iy-tadqiqot  institutida,  T oshkent  davlat  agrar  universiteti 
kafedralari va laboratoriyalarida olib borilm oqda.
D ehqonchilik m ahsulotlarini yetishtirishda  bir qator organik  m oddalarni 
qo'llash  ularning  o'sishi  va  hosildorligiga  ijobiy  ta ’sir  etadi.  Bu  boradagi 
izlanishlar geteroauksin  -   3-indolil  kislota  natriyli  tuzini  q o'llash   oqibatida 
b o sh la n ib   ketdi.  B ugungi  kund a  o rg an ik   m o d d a la rn in g   b e sh ta   sinfi: 
indolilkarbon  kislotalar,  kininlar,  abssiz kislota,  etilen va gibberellinlar keng 
miqyosda  ishlatiladi.  U lar fitogorm onlar um um iy  nom i  bilan  ham   ataladi.
Indolilkarbon  kislotalar hosilalari  o'sim liklarning vegetatsion  rivojlanish 
davrida  ildizpoya shakllanishini ta ’minlovchi  m oddalar turkum iga  kiradi:
(geteroauksin)
T abiiy birikm alar o'rganilganda, o 'sim lik lar tarkibida geteroauksin bilan 
birga adenin  qatori to'yinm agan  spirtlari  ham  borligi aniqlandi.  Keyinchalik 
zeatin  nom ini  olgan  bu  birikm a  o'sim lik  hujayralarining  rivojlanishida ju da 
zarur  m od da  ekanligi  isbotlandi  Juda  k o 'p   sintez  qilingan  m o d d alar  ichida 
zeatin  tuzilishini  eslatuvchi  6-furfurilam inopurin  (kinetin)  yuqori  o'stiruvchi 
xossaga  ega  ekanligi  isbotlandi  va  ular  h ar  to m on lam a  sinovlardan  o 'tib  
muvaffaqiyatli  qo'llanilm oqda:
O'SIMLIKLARNING  0 ‘SISHINI  BOSHQARUVCHI 
MODDALAR
H
3—indolilsirka 
kislota
H
|3—(3—indolil)— 
propion  kislota
y-(3-in d olil)-m oy
kislota
H
zeatin
kinetin

Indolilkarbon  kislotalari kininlar bilan birgalikda ishlatilganda jud a yuqori 
sam aradorlikka erishildi.  Bunda nur-lanish ta ’siri gerbitsidlarning ta ’siri kabi 
tashqi  om illarning zararli tom onlari  o'sim liklarga ziyon yetkazm adi.
“ F u zariu m ”  zam burug'laridan  va  ayrim   o'sim liklardan  ajratib  olingan 
gibberellin hosilalari  terpenlar bilan tuzilishi jihatdan genetik o'xshash bo'lib, 
o 'sim lik la rn in g   u n ib   ch iq ish i,  o 's ish i,  g ullashi  va  m eva  tug ishi  kabi 
bosqichlarini faollashtiradi.  O'sim liklar o'sishini boshqaruvchi preparatlardan 
yana  biri  m alein  kislotasi  gidrazididir,  bu  birikm a  defoliant  sifatida  ham  
qo'llaniladi:
K a m p o za n -M   trel,  etefon).  Bu  preparatning t a ’sir qiluvchi  m oddasi  — 
2-xloretil  fosfat  kislotasi:
OH
I
C l - C H 2- C H 2 - P - O H
II
о
Bu  oq  rangli  m odda  bo'lib,  o'ziga  nam ni  yaxshi  yutadi  va  suvda  yaxshi 
eriydi.  G erm aniyaning  “ B itterfeld”  firmasi  ishlab  chiqaradigan  preparat  60 
%  li suvli eritm a  holida ishlatiladi.  K am pozan-m   inson va issiqqonli  hayvonlar 
uchun  kam   zaharli,  asalari  va  boshqa  foydali  hasharotlar  u chun  zararsiz, 
kalam ushlar  u c h u n   O 'D 50  =   3000  mg/kg.
Piks 
(X D P ,  BAS-08300).  Oq  rangli  kristall  m odda,  suvda yaxshi  eriydi, 
5  % suvli  eritm asi qo'llaniladi.  G erm aniyaning  “ Basf” firmasi tavsiya  qilgan. 
T a ’sir  qiluvchi  m oddasi  N ,N -d im etilp ip e rid in   xlorid:
4 . 
J
Preparatning  0,4-0,6  %li  eritm asi g 'o 'z a  ko'saklarini  yetilishini tezlashti- 
rish uchun u gullay boshlaganda va yoppasiga gullaganda ikki m arta purkaladi.
Bugungi  kunda o'sim liklar o'sishini boshqaruvchi  preparatlardan unum li 
foydalanish u ch u n  undan boshqacha xususiyatlar ham  nam oyon qilishi talabi 
qo'yilm oqda.  M asalan,  ekin  yeriga  o'stiruvchi  preparat  kinetin  bilan  ishlov 
berilganda begona o'tlam ing o'sib chiqishini tezlashtiradi, ungan begona o'tlarga

kam   m iqdordagi  gerbitsidlar  bilan  ishlov  berib,  yo‘qotiladi  va  m adaniy 
o 'sim lik la r  rivoji  u c h u n   yaxshi  sh aro it  y aratila d i.  B u g 'd o y   ek in larin i 
re ta rd an tlar  bilan  ishlov  berilganda  zararkunand alar  yo'qolishi  bilan   birga 
bug'doy  poyasi  ham   b aq u w at  bo'lib,  boshoqlam ing  pishib  etilish  davrida 
hosilini  k o 'tarish   qobiliyati  keskin  ortadi.
Tayanch  iboralar
A lkaloidlar.  Antibiotiklar.  Penitsillinlar.  Levom itsetin.  T etratsiklinlar. 
Uglevodli  antibiotiklar (streptom itsin,  neom itsin,  eritrom itsin).  V itam inlar. 
V itam inlam ing sinflanishi.  Ferm entlar.  Enzim lar.  Koferm entlar.  G orm onlar. 
S te ro id lar.  P estitsidlar.  Toksikologiya  va  za h a rla n ish ,  u n in g   do zalari. 
Insektitsidlar  (kontaktli  va  sistemali  insektitsidlar).  Z arark un and alarning  
rezistentligi.  G erbitsidlar.  Fungitsidlar. Akaritsidlar,  Ovitsidlar.  Larvitsidlar. 
Afitsidlar.  Lim atsidlar.  Zootsidlar.  Algitsidlar.  A rboritsidlar.  B akteritsidlar. 
Defoliantlar.  Desikantlar.  Entomofaglar. O'simliklarning o'sishini boshqaruvchi 
m oddalar.
Nazorat savollari
1.  Q anday m oddalarga alkaloidlar deyiladi?
2.  A lkaloidlarning tabiiy m anbalarini bilasizmi?
3.  Vatanim iz kimyogarlaridan qaysi birlari  alkaloidlarni o'rganish  bo'yicha 
katta m aktab yaratgan?
4.  A lkaloidlar  tarkibidan  ajratib  olingan  dorivor  m oddalarga  m isollar 
keltiring.
5.  A ntibiotiklar  tirik organizm da qanday vazifani bajarishini  va  ularning 
aham iyatini  gapirib  bering.
6.  V itam inlar  inson  organizm ida  qanday  y o 'llar  bilan  to 'p lan ad i?
7.  O ziq-ovqatlar tarkibida uchraydigan vitam inlarga m isollar keltiring.
8.  V itam inlar qanday xususiyatlariga k o 'ra sinflanadi?
9.  Avitam inoz deganda nimani anglaysiz?  Uning oqibatlarini  aytib bering.
10.  T irik organizm dagi qaysi  ferm entlam i  bilasiz,  ular q anday funksiyani 
bajaradi?
11.  G o rm o n lar inson organizm ida qanday vazifani  am alga oshiradi?
12.  G orm o n lar organizm da  ishlab chiqariladim i yoki  iste’m ol  qilinadim i?
13.  Ichki sekretsiya bezlari va ularning vazifalarini aytib  bering.
14.  B o 'q o q   kasalligi  qaysi  m oddalarning  etishm asligi  oq  ibatida  kelib 
chiqadi?

15.  Bazedov  kasalligi  va  uning  oqibatlari  qanday  paydo b o ‘ladi?
16.  P estitsidlam ing ishlatilish sohalarini gapirib bering.
17.  P estitsidlam ing  sinflanishi  ularning  qaysi  belgilariga  k o 'ra   am alga 
oshiriladi?
18.  P estitsidlam ing  q o ‘llanishi  jarayonida  qanday  ehtiyot  choralarini 
ko‘rish  kerak?
19.  Insektitsidlar nim a va ular qanday zararkunandalarga qarshi ishlatiladi?
20.  Toksikologiya va zaharlanish dozalari nim a ekanligini tushuntiring.
21.  G erbitsid va fungitsidlar qishloq xo'jaligida qanday  zararkunandalarga 
qarshi  qo'llaniladi?
22.  Z ararkunandalarning rezistentligi  nim ani anglatadi?
23.  D efoliant va desikantlarning farqini  ko'rsating.
24.  O'simliklarni kimyoviy himoya qilish vositalari’bizning Respublikamizda 
etishtiriladim i?
25.  D efoliantlarning qo'llanishi  qaysi paytda va sharoitda yuqori  sam ara 
beradi?
26.  Z ararkunandalarga qarshi  kurashning  biologik usullari katta  afzallik- 
larga ega.  Shu  fikrni asoslab bering.
27.  Entom ofaglar deganda  nim ani tushunasiz?
28.  O'sim liklarning  o'sishini  boshqaruvchi  vositalar  nim a uch un  kerak?
29.  F itogorm onlar  um um iy  nom i  bilan  yuritiladigan  besh  xil  organik 
biofaol  m oddalarni  nom ini  ayting.
30.  O 'sim liklar va hayvonot dunyosi kasalliklarini  va uning oldini  olish 
chora - tadbirlari  borasidagi  ilmiy-tadqiqot ishlari bilan  qaysi tashkilotlardagi 
olim larim iz shug'ullanadi?