Ctzbekiston respubl1kasi oliy va o rta m axsus ta 'lim vazirl1g I

gomopatik ко ‘rinishida biror kishining narsasiga 
ta ’sir ko‘rsatish orqali uning o ‘ziga t a ’sir k o ‘rsatish m um kin. M asalan, 
b iro r kishining sochini kuydirish orqali uning boshiga og‘riq kiritishga 
erishish g o m o p a tik m agiya sam arasi hisoblanadi. C h u n k i «gomo»- 
yun o n ch a «o‘xshash, bir xil» d egani b o ‘lib, gom opatik m agiya talabiga 
k o ‘ra o ‘xshash n arsalar o ‘xshash narsani taqozo etishini bildiradi. 
Shunga b in o a n boshga unga y aq in va o ‘xshash narsa soch orqali 
t a ’sir k o ‘rsa tm o g ‘ini anglatadi.
M agiyaning 
muloqot к о ‘rinishida kishilam ing o ‘zaro m uloqotda 
b o ‘lishi o rq ali birining xususiyati ikkinchisiga yuqishi m u m k in deb 
qaraladi. M asalan, suqlangan odam d agi kinna yuki u bilan m uloqotda 
b o ‘lgan kishiga h am o ‘ta d i, d e b hisoblanadi. Xullas, so ‘z magiyasiga 
a lo q a d o r o ‘zb ek m arosim folk lo ri nam unalari asrlar osha barhayot 
b ad iiy -estetik tafak k u r va xalq ijodkorligining tu g an m a s m anbayi 
sifatida h an u z g ac h a yashab kelm o qd a.
A fsu n la r. «A fsun» a r a b c h a s o ‘z b o ‘lib, s e h r-jo d u m a ’nosin i 
bildiradi. Folklorshunoslikda b u a ta m a duo-aytim lariga nisbatan ham
q o ‘llaniladi.
A fsunlar x alq h ay o tin in g ajralm as bir qism i sifatida ju d a qadim
z a m o n lard a vujudga kelgan. Q a d im d a kishilar o ‘zlarini tu rli ziyon- 
z a x m a tla rd a n , b a lo -q a z o d a n , kasallik va falokatlardan, e ’tiqodsiz 
va im o nsiz kish ilar t a ’sirid an , y irtq ich jo n zo tla r h u ju m id an o m o n 
saqlash m aq sad id a afsu n lard an keng foydalanganlar.
A fsu n lar m uayyan x a tti-h a ra k a t ham korligida yoki ay rim magik 
s a n a lg a n p r e d m e tla r v o s ita s id a ijro e tila d i. U la r m a g iy a n i yo 
k u ch aytirish, yo sindirish u c h u n xizm at qiladi.
A fsu n lar k o ‘p in ch a o ‘zga tilla rd a , ya’ni afsun o ‘qiydigan va unga 
is h o n a d ig a n k ish ilarg a n o m a ’lu m tilla rd a b o ‘la d i, b u u la m in g
t a ’sirch an lig in i va sirliligini t a ’m in lab turadi. Bu xususiyat afsunlarga 
xos eng m u h im ja n riy belgi hisoblanadi. 0 ‘zbeklar o rasida ilon, 
q o ra q u rt, c h a y o n kabi g a z a n d a la r chaqqanda o ‘q iladigan afsunlar 
saq lan ib q o lg an . ularda y a h u d iy , hind, fors-tojik, a rab va turkiy

---

tillarga xos so‘zlar, so ‘z birliklari uchraydi.
X alq a fsu n la ri h a m ish a b u y ru q o h a n g id a ijro e tila d i. X a lq
afsunlarining q o ‘llanish doirasi g ‘oyat keng. U larning ju d a katta qism i 
tu rli xastaliklarni davolash yoki keltirib chiqarish u ch u n o ‘qilsa, yan a 
b ir qism i o d a m la r orasidagi m u n o sa b a tla rn i isitish yo so v u tish
m aqsadida o ‘qitiladi. U larni shartli ravishda t o ‘rt guruhga ajratish
mumkin:
/. 
Ruhiy xastalarga o ‘qiladigan afsunlar. Bu xildagi xalq afsunlari 
unutilgan b o ‘lib, bugungi kunda k o 'p in ch a m ullalar to m o n id an ru hiy
bem orlarni islom ga aloqad o r ilm -u am allar bilan davolash niyatida 
qiroat qilinadi.
2. Kishi badaniga turli-tuman toshmalar toshganda o ‘qiladigan 
afsunlar.
3. Odamni turli gazandalar chaqqanda o'sha gazandani avrah, 
zahrining ku ch in i sindirish, h ara ka td an to 'xta tish m a q sad ida  
aytiladigan afsunlar. Bu xil afsunlar m axsus avrash m arosim ining 
verbal qism ini tashkil etadi.
4. M agik «sovutish yoki isitish» m aqsadini ifodaiovchi afsunlar.
Xalq afsunlarining yana bir qismi kishilar o ‘rtasidagi m unosabatlarni
yaxshilash yoki buzish m aqsadida o 'q ila d i, u lar xalq orasida «isitm a- 
sovutma» deb ham yuritiladi. Bunday afsunlar h am unutilgan. H ozirgi 
paytda ular ham islom iylashtirilgan.
Badik. Kishi badaniga turli-tum an toshm alar toshganda o ‘qiladigan 
afsunlar xalq o ‘rtasida badik deb yuritiladi. A ytaylik, badik, kishi 
bad a n ig a gul, g u lafsh o n , su v c h ec h a k , q iz ilc h a , e sh ak e m i kabi 
to sh m alar toshganda, ularni d a f etish u c h u n ijro etiladi.
Badik jan rin in g vujudga kelishi qadim gi ajdo dlarim izn ing ru h lar 
olam i, anim istik tasaw ur-tushunchalari, m uloqot (kontagioz) magiyasi 
haqidagi qarashlari bilan bo g ‘liqdir.
Badik atam asining «titroq», «larza» so kzlaridan kelib chiqqanligi 
xususida M .K oshg‘ariyning «D evonu lug‘otit turk» asarida qiziqarli 
m a ’lum ot bor. 
Badik so‘zi qadim gi tu rk ch a «bez»-»Q altiram oq» 
fe’li o lzagiga—k (o ‘k) yasovchi q o ‘shim chasi q o ‘shilishi va keyinchalik 
talaffuzda «z»tovushining «d» tovushi b ilan alm ashinishi natijasida 
kelib chiqqan. «Bezgak» kasalligining n o m i h a m shu so ‘z b ilan
o ‘za k d o sh d ir. S h u n isi q iz iq a rlik i, h o z ir h a m o ‘g ‘u z la h ja s id a
so‘zlovchi aholi o ‘rtasida q o ‘rqinchli holatga t o ‘q nash kelganda «etim
bezillab ketdi» degan ibora keng q o ila n ila d i va u orqali q o ‘rq u v d an

---

b a d an n in g q altirash i, titrash i ifoda etiladi. D em ak, «Q altiram oq» 
m a 'n o s in i a n g la tu v c h i b a d ik so ‘zi kishi b ad a n ig a q izilc h a yoki 
eshakem i to sh g an d a bem orlanib, qattiq isitm a chiqarganda to ‘xtovsiz 
q a ltira sh i h o la tin i ifoda e ta d i va bu kasallikni d a f qilish u c h u n
o ‘tkaziladigan m aro sim h am d a unda o ‘qiladigan m atn n o m ini atab 
kelgan.
B adik izchil a m a liy vazifa bajarishga xoslangan jan rd ir. B adikni 
professional sh ax slar-bad ik xo n lar ijro etadi. U n i to ‘g‘ri kelgan kishi 
ijro etib k etaverm aydi. U n in g ijrosi m a ’lum taqiqlar bilan bog ‘liq.
X alq bad ikn i kishi badaniga oziq-ovqat, kiyim -kechak yoki nafas 
olish y o ‘li orq ali k irib qolgan yo m o n ruh sifatida talqin etadi. Shu 
sababli unga q arsh i h o m iy ruhlar to m o n id a n tan lan g an badikxon 
keskin c h o ra k o ‘ra o ladi. B undan k o ‘rinadiki, badikxonlikning kelib 
chiq ish i sh o m o n iz m b ila n aloqador. C h u n k i badikxon shaxsiyati 
o ‘z m o h iy a ti b ila n s h o m o n shaxsiyatiga borib tarq a la d i. B adik
m arosim i turli jo y larda tu rlich a o ‘tkaziladi. Joylarda badik m arosim ini 
belgilangan kun va vaqtlarda o ‘tkazishga jid d iy e ’tib o r beradilar. 
M a s a la n , S h a h r is to n va N u ro ta a tro fla rid a b a d ik m a ro s im in i 
c h o rs h a n b a d a n b o s h la b u c h k u n d av o m id a o ‘tk az ilsa , F a rg o n a
atroflarida esa ch o rsh a n b a , ju m a , shanba kunlari uch hafta davom ida 
faqat ku n q a y tg a n d a n so ‘nggina o ‘tkazilgan. Jizzaxda esa istalgan 
vaqtda o ‘tkazilaveriladi.
M a ’lum ki, islom iy aqidalarga k o ‘ra, chorsh anb a kuni xudoning 
irodasi b ila n o ‘sim lik va suvlarga jo n ato qilingan, ju m a d a yulduzlar 
yaratilgan va S h u k u n i payg‘a m b ar tu g ‘ilgan. Shu boisdan xalq bu 
k u n larn i xosiyatli hiso blab , qilingan ishlar ijobat to p ad i d eb qaraydi. 
Y om on ru h lar kechasi faollashadi degan tasa w u r-tu sh u n c h a la r tufayli 
badik m aro sim i o d a td a k unduzi o ‘tkaziladi.
Badik m arosim id a b e m o r chalq anch a yotqizilib, ustiga oq rangdagi 
m ato , uning u stid a n yana b iro rta hayvon terisining ju n li to m o n i 
pastga q aratib y o p ilad i. U n in g u stid an m aydalangan qiy, kul yoki 
c h o rra h a tu p ro g ‘i sepilib, b e m o r to l xivich yoki gavronchalar bilan 
sek in -asta sav alan ib , b adik m atn i o ‘qiladi. B adiklar tu rli hajm da 
b o lis h i m u m k in .
Y an a b a ’zi jo y la r d a b e m o r k u n b o tish g a q a ra tib o ‘tir g ‘izib 
q o ‘yilgan v a ustig a qizil m ato yopilgan. M ato ustida y ettita ch iro q
yoqilgan. B irin c h i o ‘qish kun ida b o ‘g ‘irsoq, ikkinchi kuni bu g‘doy 
d o n id a n q o v u rm o c h qilingan. M aro sim so ‘ngida to l xivich yoki

---

g av ronchalar oftobda quritilgan.
Badik m atnlari, asosan, sh e’riy shaklda tarqalgan. U la r izchil 
s h e ’riy shaklda, turli hajm da uchraydi. B adiklam ing asosiy m az m u n i 
b e m o r b ad anid an kasallikni quvishga qaratilgan. Shu sababli ularda 
k o kpincha d o ‘q -p o ‘pisa, m urojaat, im perativ ohang yetakchilik qiladi. 
Badik m atnida «ko‘ch» buyruq fe ’li k o ‘p tak ro r etiladi. B adikning 
k o ‘chishi u c h u n yangi m anzillar tu rli ep itetlar bilan sifatlanib ta k lif 
etiladi. Badikni xalq jo nli m avjudot k o ‘rinishida ta s a w u r qilishi bois 
badik m atnida ham jo n lan tirish asosiy vazifani bajarib keladi.
Kinna — so‘z magiyasiga asoslangan o ‘zbek m arosim folklorining 
m ustaqil, qadim iy, a n ’anaviy ja n rla rid a n biridir. «K inna» atam asi 
f o rs -to jik c h a s o ‘zd a n o lin g a n b o ‘lib, «suq, h a s a d , k ek , o ‘ch , 
xusum at» degan m a’nolarni anglatadi. X alqim iz o ‘rtasida k inn a — 
suq, ko'zikm oq, kinna kirm oq, k innalam oq, suqlanm oq, ko ‘z te g m o q
kabi nom lar bilan ham yuritiladi va unga qarshi «kinna quvish», 
«kinna chiqarish» yoki «suq solish» m arosim lari ch o ra -ta d b ir sifatida 
m axsus kinnachilar to m o n id an o 'tk azilad i.
Q adim gi ajdod larim iz k in n a b ax il, ich i q o ra, kek saq lo v ch i, 
o ‘zgalarning m uvaffaqiyatini ko‘ra olm aydigan shaxslam ing k o ‘zidan 
kiradi, deb ta s a w u r qilingan. K inna odam ning xusn-chiroyiga, kiyim - 
boshiga, q ad d i-q o m atig a, yeydigan ovqatiga, aql-zakovatiga, uy- 
joyiga kirishi m um kin. H a tto u boquvdagi uy hayvonlariga ham
kiraveradi. Shu sababli od am lar h a r b ir qadam da kinna kirishidan 
ehtiyot b o 'lib yurishadi. K in n ad an saqlovchi turli irim -sirim larn i 
bajarishadi.
X alq k in n a m an b a i sa n a lu v c h i ic h i q o ra, b axil, h a s a d g o ‘y, 
o ‘zg alarn in g m uvaffaq iyatini k o ‘ro !m ay d ig an g ‘arazli k ish ilarg a 
nisbatan «ko‘zi bor», «kinnasi bor», «ko‘zlik», «suqdor», «kindor» 
kabi ib o ra la rn i ish latd i. A jd o d la rim iz ta sa v v u ric h a , x u s u m a tli, 
hasadg o ‘y kim salarning yom on nigohi, g a p -so ‘zi, xatti — harakati 
tufayli yovuz ru h lar kishi tanasiga kirib oladi. N atijada o ‘sha kishi 
d a f'a ta n , kutilm aganda xastalanib, beh u zu rlan ib qoladi. S hu holat 
kishiga kinna kirganligidan dalolat beradi. K inna kirgan kishi esa 
m axsus kinnachilik kasbi bilan shug‘ullanuvchi kinnachiga m urojaat 
qiladi. U lar esa maxsus aytim lar aytib, kinnani haydashga kirishadilar: 
M om o kirna b o ‘lsang, chiq,
Arvoh kirna b o 'lsa n g , chiq.
Jin kirna b o ‘lsang, chiq,

---

Kul kim a b o ‘lsang, chiq.
Suv kim a b o ‘lsang, chiq,
D ev k im a b o ‘lsang, chiq.
Pari k im a b o ‘lsang, chiq,
H asad k im a b o ‘lsang, chiq.
K o ‘z k im a b o ‘lsang, chiq,
Suq k im a b o ‘lsang, chiq !
B etlaganning betiga bor,
K o ‘zlaganning k o ‘ziga bor,
H a r kim n in g o ‘ziga bor!
S uqchining qizim an, k im a,
Jin n in g q izim an , kim a.
H asad ch in in g qizim an, k im a,
K ulch inin g qizim an, kirna.
Q o n in g ichm ay — to ‘ym aym an,
C h iq arm asam — q o ‘ym aym an,
C h iq , badbaxt, chiq!
K o ‘rinayotirki, «kinna»da «chiq» b u y ru q -m u ro jaati orqali kishi 
tan a sig a kirib olgan yo m o n ru h lar quvib solinadi. S hun ing uchu n
m a tn d a «chiq» buyruq fe ’li k o ‘p bora takrorlanadi.
K in n a m atn larid a keskin b u y ru q ohangining m avjudligi m azkur 
ja n rn in g faqat shakliy xossasi b o 'lm a y , balki bevosita ja n rn in g ichki 
m a ’n a v iy
m o h iy a ti, h a y o tiy v azifasi b ila n h a m c h a m b a rc h a s
b o g ‘langandir.
K in n a m agik-ritual vazifa bajaruvchi janrdir. U ning m arosim bilan 
g e n e tik aloqadorligi o g ‘zaki ijod a n ’anasida ju d a qadim iydir. Aytish 
kerakki, a rab lar istilosidan keyin islom din in in g keng targ ‘ib etilishi 
k in n a ja n r i ta ra q q iy o tid a m u h im o ‘z g a rish la r yasadi. O q ib atd a 
ta o m ild a g i kinna aytim lari k o ‘p in ch a q u r“ o ni karim oyatlari bilan 
b irg a q o ‘s h ib a y tila d ig a n b o ‘ld i, h a d is la rd a p a y g ‘a m b a r im iz
M u h a m m a d (s.a.v.) ning kinnaga m un osab ati b ay o n etildi.
K in n a c h ilik kasbi b ilan, asosan, ayollar shu g‘ullanadi. lslom iy 
riv o y a tla rg a k o ‘ra, p ay g ‘am b a rim iz O ysha o n am izg a k in n ach ilik
k asbin i b u y u rg an ekanlar.
In so n g a k o ‘z teg m o g ‘i haqiqat ekanligi haq ida alohida hadis ham
bor. H ad islard a Q u r’o n oyatlaridan o ‘qib, d am solib kinn ani davolash 
t o ‘g ‘risida k o ‘rsa tm a lar uchraydi. Shu sababli xalq o ‘rtasida kinnani 
« dam solib» davolash usuli keng tarqalgan. Qaysi usulda davolashiga

---

qarab kinnachilar uch guruhga b o ‘linadi:
a) faqat ilohiy o y a tla rd a n o ‘q ib , u la r v o s ita s id a d am solib 
davolovchi kinnachilar. B ular haqiqiy k in n ach ilar b o ‘lib, ularning 
jin s i ta fo v u tla n m a y d i. X o h e rk a k , x o h a y o l b o ‘lsin bu ish n i 
bajaraveradi;
b) h am dam solib, ham b iro r kinn ach ilik p red m e tid a n foydalanib 
kinna chiqaruvchilar;
c) dam solm asdan, faqat m axsus poetik ay tim lar (kinnaga qarata 
m urojaat k o ‘rinishidagi sh e ’riy n u tq ) aytib, ram ziy x atti-h arak atlar 
va predm etlar vositasida kinna haydovchilar. Bular, asosan, ayollardan 
iborat b o ‘ladi.
K inna katta kishidan k o ‘ra yosh bolalarga tezroq kiradi. Shu vajdan 
m om olar yosh onalarga, kelinchaklarga bolani kinnadan qanday asrash 
yo‘llarini uqtirib turadilar. M asalan, yosh go ‘dakni birovlarga m aqtab 
gapirm aslik, har kishining oldiga k o ‘tarib chiqm aslik, to ‘g ‘ri kelgan 
joyda em izib ketaverm aslik, o ‘ta chiroyli va q im m atb a h o kiyim lar 
kiyintirm aslik va hokazolar sh u la r ju m lasidandir. Aslida bular o ‘ziga 
xos gigiyenik talablar bo‘lib, bolalarniisuq va ko lz tegishdan m uhofaza 
qiluvchi am allardir.
O d am lar ko‘z tegm asin d eb tu rli irim -sirim larga rioya qiladilar, 
yonlarida har xil o ‘tkir hidli, a c h c h iq , keskir, m agik qudratga ega 
deb hisoblangan narsalarni o lib yurad ilar. B o lalam in g q o ‘llariga 
k o ‘z m u n c h o q halqasini solsalar, d o ‘p pisining tepp asiga, choponi 
yelkasiga k o ‘zm unchoqdan p o p u k yoki siyohdona solinib tikilgan 
du o bitiklarini taqib q o ‘yadilar.
K innachilikning kelib ch iq ish aso si-sh o m o nizm ga borib taqaladi. 
C h u n k i shom onlikning asosida h am ruhlarga o ‘z am rini o ‘tkazish 
isho nch i yotadi.
O lq ish lar va q a rg ‘ish lar. Q a d im g i in s o n la r s o ‘z n in g m agik 
q u d ra tig a ish o n g an lar. Y axshi s o ‘z e z g u lik k a, y o m o n s o ‘z esa 
yovuzlikka yetaklaydi, deb hisoblaganlar. Shuning u c h u n xalq orasida 
«Yaxshi so‘z — jo n ozig‘i, yo m o n so ‘z — bosh qozig‘i» degan m ashhur 
m aqol mavjud.
0 ‘zbek folklori janrlari o rasid a so ‘z sehriga asoslanuvchi maxsus 
m ustaqil ja n rla r bor. Olqish va q a rg ‘ishlar S h u n d a y ja n rla r sirasiga 
kiradi. M azm u n an bir-biriga zid b o 'lg a n olqish va q a rg ‘ishlar o ‘zbek 
folklorining qadim iy, a n ’anaviy va o m m aviy ja n rla ri sanaladi.
O lqish va qarg‘ishlar so‘z m agiyasiga asoslangan m arosim folklori

---

n a m u n a lari hisob lan adi. C h u n k i u lar tarixan m axsus m aro sim la r 
aytim lari sifatida shakllangan va taraqqiy topgan. Lekin b o ra-b o ra
ular m aro sim bilan aloqadorligini, asosan, yo‘qotgan. B iroq h o z ir 
h a m olqish va q arg ‘ishlarning ayrim nam unalari m aro sim lar paytida 
ijro etilishi kuzatiladi.
O lqishlar va qarg‘ishlar o ‘ziga xos ixcham badiiy shaklda yaratiladi.
O lq ish lar kishilarga yaxshilik, ezgu niyat, xotiijam lik, q u t-b arak a, 
sog‘liq tila sh m aq sad ida aytiladi. U lar kishilam ing ru h in i k o ‘tarib , 
yaxshilikka d a ’vat etadi. S h u n in g uch u n ja n r nom i tu rk iy tillard a 
«m aqtash», «sharaflash», «yaxshi istaklar bildirish» kabi m a ’nolarni 
anglatuvchi q adim gi tu rk c h a «ol» fe’li o ‘zagidan yasalgan «olqish» 
atam asi b ila n yuritiladi. A tam a «ol» o ‘zagiga —»qo‘» b u y ru q m ayli 
h a m d a
— «a (sh)» h a ra k a t n o m i yasovchi q o ‘s h im c h a la rn in g
q o ‘sh ilish id an hosil b o ‘lgan.
O lq ish lar o ‘z ijro o ‘rniga, vazifasiga va poetik tabiatiga ega. U larn i 
shu xususiyatlariga k o ‘ra ikki g uruhga ajratib o ‘rganish m um k in: