М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya


Download 17.21 Kb.
Pdf ko'rish
bet99/116
Sana10.11.2023
Hajmi17.21 Kb.
#1761721
1   ...   95   96   97   98   99   100   101   102   ...   116
Bog'liq
M. Xodjitdinova Suv kimyo va mikrobiologiya

flo kula n t cho*kish
d eb atala d i.
8- jadval
24- formula kocfntsiycntlarining qiymatlari
3c5
niyuq
a
P
s
F o rm u la
m uallifi
l O - ^ < R e < l
24
1
2 4 /R c
S to k s
K R c < 1 0 3
18,4
0,6
18,5/R c*
A lie n
i œ < R e < 4 -KH
0,44
0
0,44
N y u to n
K o n se n tra tsiy a yuqo ri boM ganida qi piqsim on k o llo id m o d ­
d a la r b irg ala sh ib c h o 'k a d i, b u v a q td a suyuqlikning ustk i q av a ti 
b ila n e h o ‘k m a n in g sirti o ra sid a g i fazalar ajralgan c h e g a ra a n iq
ifo d a la n a d i. B u n d ay c h o ‘kish 
zona cho*kishi
d eb atala d i.
G ra n u la la rd a n ib o rat z a rra c h a la rn in g c h o ‘kish nazariyasi 
q u y id a k eltirilg an ta s a w u rla rg a asoslanadi. T inch h o la td a turgan 
z a rra c h a g a g ra v ita tsio n k u ch Fg ta ’sir etadi; bun in g natijasida 
qi p iq sim o n k o llo id m o d d alar pastga harakatlanaboshlayd i. Suvda 
qovushoqlik boriigi va inersiya tufayli yuzaga chiqqan qarshilik kuchi 
Fk qi p iq sim o n k o llo id m o d d a la rn in g (y a’ni za rrach a) h arak atiga 
qarshilik ko‘rsatadi. Binobarin, dastlab nolga teng tezlikka ega boMgan 
z a rra c h a v aq t o ‘tg an id an keyin o ‘zining o ‘zgarm as tezligini F va Fc 
ga q a d a r yetkazadi, chunki bu vaqtga kelib Fg va Fk orasida m uvozanat 
q a r o r to p a d i. B u o ‘zgarm as tezlik N y u to n formulasi:


3C 5.
q
2—
h
_
ôV*^7 
''«li'uq
(24)
suyuq
asosida hisoblanishi m u m k in . B u form uladagi 
d
— sh arsim o n
z a rra c h a d ia m e tri, 5g va C — qarshilik koeffitsiyenti J: b u koeffitsiyent R e y n o ld son i (R e) 
b ila n C = aRe~" o rq a li h iso b la n a d i (b u n d a û v a /? — ko effit- 
siy enllar) 
y er to rtish k u c h in in g tezlan ish i.
R e = oSfliyuq d / n fo rm u la g a m u v o fiq in e rs iy a k u c h la r in in g
su y u q lik q o v u sh o q lig i k u c h la rig a boMgan n is b a tn i k o ‘rsa ta d i. 
A gar bu nisbat kichik boMsa, ja ra y o n d a inersiya k u c h la ri u stu n lik
q ila d i, 8 - jad v a ld a
/
j
va C R ey n o ld so n ig a m u n o s ib q iy m atla ri 
k e ltiri'g a n .
R e ning qiym atlari k ich ik boM ganida suyuqlik la m in a r tarzd a 
(y a’ni qarshillksiz) h a ra k a tla n a d i, R e oM tacha q iy m a tla rg a ega 
b o ‘lsa, suyuqlik h a ra k a tid a h a m o ‘rtach alik k u z a tila d i; ag ar Re 
ning qiym ati k atta b o ‘lsa, suy u q lik tu rb u le n t ta rz d a (qarshilik ka 
u c h rab ) h arak atlan ad i. S istem ad ag i g id ro d in a m ik rejim g a qarab 
(24) fo rm u la b irm u n ch a o ‘zgarad i. L a m in a r o q im u c h u n uning 
n o m i 
Stoks fomulasx
deb a ta la d i; o ‘rtach a o q im u c h u n bu fo r­
m u la 
Allen formulasi
deb a ta la d i. T u rb u le n t o q im rejim i u c h u n
N y u to n form ulasi nom ini oladi.
(24) form ula stru k tu ra sid a n koMinib tu rib d ik i, sed im en taisiy a 
tezligiga za rra ch alarn in g d ia m e tri, z a rra c h a va su v zich lik lari 
orasidagi ayirm a, h arorat (qovushoqlik h aro ratg a bogMiq), shuning­
dek , zarrach alarn in g shakli t a ’sir k o ‘rsatadi.
(24) form ula bilan suyuqlikdagi sh a r shaklli g ra n u la la rd a n
ib o rat q attiq za rra ch alar, hav o d ag i suv to m c h ila ri, suvdagi yog‘ 
to m c h ila rin in g c h o ‘kish tezlig in i hisoblash m u m k in . B o sh q ach a 
shakldagi z a rra c h a la rn in g c h o ‘k ish tezlig in i h is o b la s h d a (24) 
form ulaga koefitsiyent k iritilad i; un i 

Download 17.21 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   95   96   97   98   99   100   101   102   ...   116




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling