Mantiqiy masalalarni yechishda mantiqiy algebra qonunlaridan foydalanish. Muhim va nomuhim o‘zgaruvchilar. Elementar Bul funksiyalari


Terminal   va  printerlardagi  kodlari


Download 420.27 Kb.
Pdf ko'rish
bet4/4
Sana05.01.2022
Hajmi420.27 Kb.
#212062
1   2   3   4
Bog'liq
1-2-amaliy mashgulot

Terminal   va  printerlardagi  kodlari 

A-jadval 

32 

48 – О 


64 – @  80 – P 

96 - . 


 

 

 



33 - ! 

49 – 1 


65 – A 

81 – Q 


97 – a 

 

 



 

34 – “ 


50 – 2 

66 – B 


82 – R 

98 – b 


 

 

 



35 - # 

51 – 3 


67 – C 

83 – S 


99 – c 

 

 



 

36 -$ 


52 – 4 

68 – D 


84 – T 

100 - d   

 

 

37 -% 



53 – 5 

69 – E 


85 – U 

101 – e   

 

 

38 - & 



54 – 6 

70 – F 


86 – Y 

102 – f   

 

 

39 – “ 



55 – 7 

71 – G 


87 – W  103 – g   

 

 




40 – ( 

56 – 8 


72 – H 

88 – X 


104 – h   

 

 



41 - ) 

57 – 9  


73 – I 

89 – V 


105 – I   

 

 



42 - * 

58 - : 


74 – J 

90 – Z 


106 – j 

 

 



 

43 - + 


59 -;  

75 – K 


91 – [ 

107 – k   

 

 

44 - , 



60 - < 

76 – L 


92 - \ 

108 – l 


 

 

 



45 - - 

61 - - 


77 – M  93 - ] 

109– m   

 

 

46 -. 



62 - > 

78 – N 


94 - ^ 

110- n 


 

 

 



47 - / 

63 - ? 


79 – O 

95 - _ 


111- o 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



128 –A  144 – P  160 – a  176 -░   192-└ 

208-╨ 


224-р 

240-  Ё 


129 –Б  145 – 

161-б 



177-▒ 

193-┴ 


209-╤ 

225-с 


241-  ё 

130 – 


146 – T  162-в 

178-▓ 

194-┬ 


210-╥ 

226-т 


242-  / 

131 –Г  147 -У    163-г 

179-│ 

195-├ 


211-╙ 

227-у 


243-  \ 

132-  Д  148– Ф  164-д 

180-┤ 

196-─ 


212-╘ 

228-ф 


244-  / 

133-Е 


149– Х  165-е 

181-╡ 


197-┼ 

213-╒ 


229-х 

245-  \ 


134 –Ж  150 –Ц  166-ж 

182-╢ 


198-╞ 

214-╓ 


230-ц 

246- → 


135- З 

151 – Ч  167-з 

183-╖ 

199-╟ 


215-╫ 

231-ч 


247- ← 

136 –И  152- Ш  168-и 

184-╕ 

200-╚ 


216-╪ 

232-ш 


248-↑ 

137 –Й  153- Щ  169-й 

185-╣ 

201-╔ 


217-┘ 

233-щ 


249-∙↓ 

138 – 


К 

154 –Ъ  170-к 

186-║ 

202-╩ 


218-┌ 

234-ъ 


250-·÷ 

139 –Л  155- Ы      

171-л 

187-╗ 


203-╦ 

219-█ 


235-ы 

251-± 


140- M  156 – Ь  172-м 

188-╝ 


204-╠ 

220-▄ 


236-ь 

252- № 


141 –Н  157 – 

Э 

173-н 



189-╜ 

205-═ 


221-▌ 

237-э 


253- ¤ 

142 –О  158- Ю  174-о 

190-╛ 

206-╬ 


222-▐ 

238-ю 


254-∞

 

143 –П  159 – 



Я 

175-п 


191-┐ 

207-╧ 


223-▀ 

239-я 


255- 

 

1954 yilda ingliz matematigi Djorj Bul о‘zining «Fikrlash qonunlari» nomli kitobini chop 



etdi. U mantiqiy algebraning asosini tashkil etadi. Bul algebrasi EHM ning rivojlanishida katta rol 

uynaydi.  EHM  yaratish  mumkinligining  asosiy  g‘oyasi  bul  algebrasiga  asosangan.  Bu  fikrni 

tushunish  uchun  matematik  mantiqning  asosiy  sodda  tushunchalarini  eslaylik.  Oddiy  hodisalar 

yoki mantiqiy fikr elementlarini A,V,S ... va mantiqiy fikrning rost  yoki  yolg‘onligini esa mos 

ravishda 1 va 0 bilan belgilash mumkin. 

Bu esa о‘z navbatida ikkilik sanoq sistemasiga mos keladi. Agar bir hodisaning yuz berishi, 

ikkinchi  hodisaga  bog‘liq  bо‘lmasa,  bu  hodisa  sodda,  aks  holda  murakkab  deyiladi.  Bul 

algebrasiga  muvofiq,  har  qanday  murakkab  hodisa  sodda  hodisalarning  mantiqiy  funksiyasidan 

iborat. Mantiqiy elementlar ustida quyidagi mantiqiy amallarni bajarish mumkin:  

Mantiqiy  kо‘paytma.  Ikkita  oddiy  mulohazani  «and»-«va»  bog‘lovchisi  bilan 

birlashtirishga  mantiqiy  kо‘paytma  yoki  konyunksiya  deyiladi  va  «

»  belgisi  bilan  yoziladi. 



Mantiqiy kо‘paytma A

B-A va  B mulohazalar bir vaktda rost bо‘lgandagina rost bо‘ladi.  Bu 



fikrlarni quyidagicha geometrik tasvirlash ham mumkin. 


 



 



 



 

  

 

 



 

Mantiqiy yig‘indi (Dizyunksiya) .Ikkita sodda mulohazani «or»-«yoki» bog‘lovchisi bilan 

biriktirishga aytiladi. Mantiq tilida «or» bog‘lovchisi «

» belgisi bilan belgilanadi. Agar A,V 



mulohazalardan kamida bittasi rost bо‘lsa, mantiqiy yig‘indi, A

V rost bо‘ladi. 



 

 

 



 

 

Mantiqiy inkor. Oddiy A mulohazasi oxiriga «not» «emas» qо‘shimchasini qо‘shishga A 

mulohazasini inkori deyiladi. Yolg‘on mulohaza A ning inkori rost bо‘ladi. Bul algebrasida inkor 

«┐»- belgisi bilan belgilanadi va mulohazaning oldiga qо‘yiladi: ┐A. 

 

 

 



 

 

 



 

 

Quyida mulohazalarning rostlik jadvali keltirilgan: 



A & V 



AVB 

] A 














 



Bul algebrasining asosiy tasdiqlaridan biri ixtiyoriy mantiqiy funksiyani mantiqiy amallar 

asosida chekli sondagi  mantiqiy mulohazalar kо‘rinishida  yozish mumkinligidadir. Bundan esa 

ixtiyoriy  mantiqiy  fikrni  rost  (1)  va  yolg‘onlarning  (0)  chekli  sondagi  kombinatsiyalari 

kо‘rinishida yozib olish mumkinligi kelib chiqadi. Bu esa, о‘z navbatida 1 (signal bor) va 0 (signal 

 

A    B

1011

0110

0010

A    B

1011

0110

0010

 

A    B



1011

0110

0111

 



A

0101

1010



A



0101

1010


yо‘q)  raqamlarining  kombinatsiyalariga  asoslangan  va  ixtiyoriy  fikrni  ifodalash  imkoniga  ega 

bо‘lgan  maxsus  elektron  qurilmalar-EHM  larni  yaratish  mumkinligi  haqidagi  fikrni  yuzaga 

keltiradi. 

 

 



Takrorlash uchun savollar 

1.  Sodda mulohazani ta'riflang va uning qabul qiladigan qiymatlariga misol keltiring.  

2.  Mantiqiy ko'paytirish amali haqida so'zlab bering.  

3.  Mantiqiy qo'shish deganda nimani tushunasiz?  

4.  Rostlik jadvali haqida so'zlab bering.  

5.  Mantiqiy inkor deganda nimani tushunasiz va uning rostlik jadvali qanday?  

6.  Ikkilik sanoq sistemasidagi arifmetik amallar bilan mantiqiy amallarni bog'lay olasizmi?  

7.  Agar  sodda  mulohazalar  "VA"  amallari  bilan  bog'langan  bo'lsa  va  murakkab  mulohazadagi 

bittagina sodda mulohaza "yolg'on" qiymat qabul qilsa, natijani aniqlang va izohlang. 

8. Kompyuterlarda axborotlarni kodlash   

 9.  Bul funktsiyalari haqida ma`lumot bering? 

10. Bul funktsiyalari soni haqida ma`lumot bering? 



 

 

Download 420.27 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling