Materialshunoslik nimani o’rganadi


Download 234.96 Kb.
Pdf ko'rish
bet5/8
Sana19.06.2023
Hajmi234.96 Kb.
#1608590
1   2   3   4   5   6   7   8
Bog'liq
M. va M. K. T mustaqil ish

Faza diagrammalari. Temir-uglerod faza diagrammasi
Temir-uglerod kotishmalari shartli ravishda ikki komponentli kotishmalar
jumlasiga kiritiladi. Uglerodning temir bilan birikib, ximiyaviy birikma-tsementit
Fe3C hosil qilishi mumkinligi yuqorida aytibutilgan edi. Bundan tashkari, 
kotishmada uglerod erkin xolda,ya'ni grafit tarzida xam bulishi mumkin. 
Tsementitning parchalanishi natijasida xam grafit xosil bula oladi. Demak,temir-
uglerod kotishmalarining ikki xil sistemasi-tsementitli va grafitli sistemalari mavjud. 
Bu sistemalardan biridagi komponentlar temir bilan tsementit (Fe-Fe3C) bulsa , 
ikkinchisidagi komponentlar temir bilan grafit (Fe-C) dan iborat. 
Fe-C sistemasi barkarordir,shuning uchun u stabil sistema deb ataladi . 
Tsementitning parchalanishi mumkin bulganligidan Fe-Fe3C sistemasi , nazariy 
jixatdan olganda ,batamom muvozanatdagi sistema bula olmaydi, shuning uchun u 
metastabil sistema deyiladi.Muvozanat xolat shundan iboratki, mumkin bulgan 
protsesslarning xammasi oxirigacha boradi. Ammo Fe3C (tsementit) temir bilan 
uglerord kotishmalaridan foydalanishning odatdagi sharoitida parchalanmaydi. Shu 
sababli Fe-Fe3C sistemasini amalda muvozanatdagi sistema deb xisoblash mumkin. 
Fe-Fe3C diagrammasidan pulat va ok chuyanlarni urganishda keng kulamda 
foydalaniladi; Fe-C sistemasidan esa tarkibidagi uglerod grafit tarzida buladigan 
pulat va chuyanlarni urganishdagina foydalanish mumkin. 
Fe-Fe3C sistemasininig xolat diagrammasida abstsiissalar uki ikkita berilgan, 
ulardan biri (yukoridagisi) kotishmalar tarkibidagi uglerod mikdorini bildirsa, 
ikkinchi (pasdagisi) tsementit mikdorini kursatadi. Shuni xam aytib utish kerakki, 


kotishma tarkibidagi uglerod mikdori 15 ga kupaytirilsa, pulat va chuyan tarkibidagi 
tsementitning ogirligi mikdori (amaliy jixatdan olganda esa xajmiy mikdori xam ) 
chikadi, chunki temir-uglerod kotishmalarida 1% uglerodga-15%tsementit tugri 
keladi. 
Diagrammadagi ABCD chizigi likvidus chizigi bulib, AHJECF chizigi solidus 
chizigidir.Bu chiziklarning xarakteri diagrammaning murakkab ekanligini kursatadi. 
Fe-Fe3C xolat diagrammasining yukorigi chap kismi uchinchi tip xolat 
diagrammasining peritektikali turiga, pastki chap kismi beshinchi tip xolat 
diagrammasining evtektoidli turiga uxshaydi. Diagrammaning ung kismi uchinchi tip 
xolat diagrammasiga uxshab ketadi. Binobarin, diagrammadagi HJB chizigi 
peritektik uzgarish chizigi, ECF-evtektig uzgarish chizigi, PSK-evtektoidaviy uzgarish 
chizigidir. 
Fe-Fe3C sistemasining xolat diagrammasida likvidius chizigidan yukoridagi 
soxani suyuk kotishma (uglerodning temirdagi suyuk eritmasi ) tashkil etadi . AB 
chizigida suyuk kotishmadan (-kattik eritma (ferit) kristallana boshlaydi ; 
binobarin, AHJBA soxa suyuk kotishma bilan (-kattik eritma (uglerodning (-
temirdagi kattik eritmasi ) kristallaridan iborat buladi. HJB chizigida (1500°C
temperaturada ) peritektik reaktsiya boshlanib, (-kattik eritma (-kattik eritmaga 
(austenitga, ya'ni uglerodning (-temirdagi kattik eritmasiga ) aylana boradi, demak, 
HNJH soxada (-kattik eritma (fermit ) bilan austenit kristallari turadi, AHNA soxani 
esa nukul (-kattik eritma kristallari tashkil etadi. 
JECBJ soxa suyuk kotishma bilan austenitdan iboratdir . CD chizigida suyuk 
kotishmadan tsementit kristallari ajiralib chika boshladi; demak, CDFC soxa suyuk 
kotishma bilan birlamchi tsementit kristallaridan iborat buladi. 
FE-FE3C xolat diagrammasini nukul temirga oid chapdagi vertikal chizigida 
toza temir,nukul tsementitga oid ungdagi vertikal chizigida(DFKL da ) esa toza 
tsementit kristallanadi. 
Tsementit Fe3C formula bilan xam,TS xarfi bilan xam belgilanadi. Maxsus 
pulatlarda va chuyanlarda tsementit ma'lum mikdor marganets, xrom va boshka 
elementlarni erita oladi. Pulat namunasidan tayerlangan shlif nitrat kislota HNO3 
eritmasiga botirilib, metalografik mikraskop ostiga kuyib karalsa, tsementit okish 


kristalar tarzida, shlif natriy pikrat C6H2(NO2) ONa eritmasiga botirilib, sungra 
mikraskop orkali karalganda esa koramtir kristallar tarzida kurinadi. 
Diagrammaning ECF chizigida(1147°S da) evtektik reaktsiya boradi. Bu 
reaktsiya natijasida esa tarkibi S nuktadagi kabi suyuk kotishmadan austenit bilan 
tsementitning evtektik aralashmasa buladi. Bu aralashma ledeburit( deb ataladi va L 
bilan belgilanadi. 
Diagrammaning PSK chizigida (727( S da) evtekdaviy reaktsiya boradi, bu 
reaktsiya natijasida tarkibi S nuktadagidek austenitdan ferrit bilan ikkilamchi 
tsementitning evtektoidaviy aralashmasi xosil buladi. Bu aralashma perlit( *deb 
ataladi va P bilan begilanadi. 
Uglerodning temirdagi eritmalari ayniksa dikkatga sazavordir. Uglerodning 
temirda erituvchanligi temirning kanday kristall shaklida ekanligiga boglik. 

Download 234.96 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling