Mavzulashtirilgan


Download 1.53 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/13
Sana07.11.2020
Hajmi1.53 Mb.
#142010
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13
Bog'liq
2017 MAVZULASHGAN (1)


5. 25 g tuz saqlagan 50 % li eritma tayyorlash uchun 

necha  grammdan  tuz  saqlagan  40  %  li  va  60  %  li 

eritmalar aralashtirilishi kerak? 

A) 15:10      B) 10:15     C) 12,5:12,5    D) 8:17 

6.  600  g  73,5%  li  sulfat  kislota  eritmasiga  necha 

gramm suv qo’shilgand 49% li eritma hosil bo’ladi? 

A) 350    B) 300    C) 250    D) 600 

7.  150  g  76  %  li  sulfat  kislota  eritmasiga  necha 

gramm suv qo’shilganda 48 % li eritma hosil bo’ladi? 

A) 87,5     B) 68     C) 100     D) 69,5 

8. 75 g 76% li sulfat kislota eritmasiga necha gramm 

suv qo’shilganda 50% li eritma hosil bo’ladi? 

A) 25      B) 12,5       C) 17,5       D) 39 

9.  200g  73,5%  li  sulfat  kislota  eritmasiga  qanday 

massada  suv  qo’shilganda  49%  li  eritma  hosil 

bo’ladi?                          

A)100    B)200   C)175    D)250  

10.  300  g  75  %  li  sulfat  kislota  eritmasiga  necha 

gramm suv qo’shilganda 45 % li eritma hosil bo’ladi? 

A) 150      B) 200       C) 250       D) 300 

11.  5 g 76%  li sulfat kislota  eritmasiga necha gramm 

suv qo’shilganda 50% li eritma hosil bo’ladi? 

A) 25    B) 12,5    C) 17,5   D) 39 

12.  450  g  76%  li  sulfat  kislota  eritmasiga  necha 

gramm suv o’shilganda 48% li eritma hosil bo’ladi? 

A) 262,5   B) 125,5   C) 200   D) 250 



13. X g 40% li ertimaga 40 g Y% li eritma qo’shildi. 

Bunda 33 % li eritma hosil bo’ldi. Agar X ning qiymat 



 

17 


Y  ning  qiymatidan  10  marta  katta  bo’lsa,  Y  ning 

qiymatini aniqlang. 

A) 16   B) 15   C) 24   D) 12 

14. X g 20% li ertimaga 20 g Y% li eritma qo’shildi. 

Bunda 30 % li eritma hosil bo’ldi. Agar X ning qiymat 

Y  ning  qiymatidan  0,5  marta  katta  bo’lsa,  Y  ning 

qiymatini aniqlang. 

A) 20   B) 15   C) 40   D) 30 



15.  400  g  25  %  li  CuSO

4

  ning  qaynoq  eritmasi 



sovutilganda  25  g  kuporos  cho’kmaga  tushdi.        

Eritmada  qolgan  tuzning  massa  ulushini  (%) 

aniqlang.                                                                                       

A) 22,4  B) 34,8   C) 18,3   D) 17,7    

16.  600  g  30  %  li  CuSO

4

  ning  qaynoq  eritmasi 



sovutilganda  100  g  kuporos  cho’kmaga  tushdi.        

Eritmada  qolgan  tuzning  massa  ulushini  (%) 

aniqlang.                                                                                       

A) 23,2  B) 33,6   C) 15,5   D) 25    



17.  175  g  64  %  li  eritmada  erituvchi  va  erigan 

modda  mol  nisbati  7:4  bo’lsa,  erigan  moddani 

aniqlang. 

A) H


2

SO

4



  B) C

12

H



22

O

11



  C) C

6

H



12

O

6



  D) KOH 

18.  300  g  40  %  li  eritmada  erituvchi  va  erigan 

modda  mol  nisbati  5:1,5  bo’lsa,  erigan  moddani 

aniqlang. 

A) NaOH  B) HNO

3

  C) NaCl  D) KOH 



19.  40  g  X%  li  NaOH  eritmasiga  60g  Y%  li  NaOH 

eritmasi  qo’shildi.  Natijada  24%  li  eritma  olindi. 

Agar  eritmalar  konsentratsiyalari  nisbati  mos 

ravishda 1:2 kabi bo’lsa, 60 g Y% li eritmada necha 

gramm NaOH bo’ladi? 

A) 30   B) 18   C) 26   D) 24 

20. 80 gr x% li NaOH va 120 gr y% li NaOH eritmalari 

aralashtirilganda  24%  li  eritma  hosil  bo’ldi,  agar 

dastlabki  eritmalardagi  x%  bilan  y%    1:2  nisbatda 

aralashtirilgan bo’lsa 80 gr  x% li eritmasi tarkibida 

necha gr NaOH borligini aniqlang.   

A) 12   B) 4,8   C) 8   D) 9,6 

21.  80  gr  x%  li  NaOH  va  120  gr  y%  li  NaOH 

eritmalari  aralashtirilganda  24%  li  eritma  hosil 

bo’ldi, hosil bo’lgan eritmadagi ishqorning miqdorini 

(molda) aniqlang. ( x/y=0,5)    

A)1,2   B) 1,6   C) 0,8   D) 2,4 



22. x g 20% li sulfat kislota eritmasiga dastlab 100 g 

suv, so’ng  y g 40% li sulfat kislota eritmasi quyildi. 

Natijada 1000 g 28 % li kislota eritmasi hosil bo’ldi. 

x  g  20  %  li  eritmaga  100  g  suv  qo’shilganda  necha 

foiz(%)li eritma hosil bo’lgan                                          

A) 18   B) 12   C) 8   D) 16    

 

23.  X  g  20  %  li  KNO



3

    eritmasiga  dastlab  100  g  suv, 

so’ngra  Y  g  50%  li  KNO

3

  eritmasi  qo’shildi.  Natijada 



500 g 28 % li KNO

3

 eritmasi olindi. X g 20 % li KNO



3

 

eritmasi  100  g  suv  qo’shilganda  necha  %  li  eritma 



hosil bo’lgan?                                                                                                                  

A)10,4   B)18,6     C)13,3   D)5,5                                                                                                   

24.  X  g  50%  li  eritmaga  dastlab  100  g  suv,  so’ngra 

erigan moddaning Y g 80% li eritmasidan qo’shildi. 

Natijada tarkibida 440 g tuz saqlagan 55% li eritma 

hosil bo’ldi. X g 50% li eritmaga 100 g suv qo’shilgan 

holatdagi 

eritmaning 

konsentratsiyasini 

(%) 


aniqlang. 

A) 30%  B) 40%  C) 20%  D) 50% 



25. 500 g 80% li eritmaga eritma massasidan 5 marta 

ko’p  noma’lum  konsentratsiyali  eritma  qo’shildi. 

Natijada  eritmaning  konsentratsiyasi  (%)  dastlabki 

konsentratsiyaga  nisbatan  1,6  marta  kamaydi. 

Qo’shilgan 

eritmaning 

konsentratsiyasini 

(%) 


aniqlang. 

A) 22   B) 55   C) 44    D) 33 

26. 600 g 80% li eritmaga eritma massasida 4 marta 

ko’p  noma’lum  konsentratsiyali  eritma  qo’shildi. 

Natijada  eritmaning  konsentratsiyasi  (%)  da 

dastlabki  konsentratsiyaga  nisbatan  1,6  marta 

kamaydi. 

Qo’shilgan 

eritmaning 

(%) 


konsentratsiyasini aniqlang. 

A) 35    B) 44   C) 42,5   D) 15 

27.  800  g  40%  li  eritmaga  eritma  massasida  1,5 

marta  ko’p  noma’lum  konsentratsiyali  eritma 

qo’shildi.  Natijada  eritmaning  konsentratsiyasi  (%) 

da  dastlabki  konsentratsiyaga  nisbatan  1,6  marta 

kamaydi. 

Qo’shilgan 

eritmaning 

(%) 


konsentratsiyasini aniqlang. 

A) 35    B) 44   C) 42,5   D) 15 

28. 400 g 60% li eritmaga eritma massasidan 4 marta 

ko’p  noma’lum  konsentratsiyali  eritma  qo’shildi. 

Natijada  eritmaning  konsentratsiyasi  (%)  dastlabki 

konsentratsiyaga  nisbatan  0,6  marta  ortdi.  Qo’shilgan 

eritmadagi suvning massasini (g) aniqlang. 

A) 1200   B) 1800   C) 1250   D) 1120 

29. 500 g 80% li eritmaga eritma massasida 5 marta 

ko’p  noma’lum  konsentratsiyali  eritma  qo’shildi. 

Natijada  eritmaning  konsentratsiyasi  (%)  da 

dastlabki konsentratsiyaga nisbatan 0,6 marta ortdi. 



 

18 


Qo’shilgan  eritmadagi  erigan  moddaning  massasini 

aniqlang. 

A) 1460    B) 1040   C) 960   D) 1500 

30.  X  g  va  Y  g  eritmalari  tarkibidagi  H

2

SO



4

  ning 


massalari nisbati 1:3 ni, massa ulushlar nisbati esa 3:1 

ni tashkil etadi. X va Y ning massa nisbatini aniqlang. 

A) 1:2    B) 1:9    C) 1:4    D) 6:1 

31.  X  g  va  Y  g  sulfat  kislota  eritmalari  tarkibidagi 

sulfat kislotaning massalari 1,5:1 ni, massa ulushlari 

nisbati esa 1:2 ni tashkil etadi. X va Y ning nisbatini 

aniqlang.                         

A)1:1    B)1:4   C)3:1   D)5:1 

32.  X  g  va  Y  g  sulfat  kislota  eritmalari  tarkibidagi 

sulfat kislotaning massalari 10:1 ni, massa ulushlari 

nisbati esa 2:1 ni tashkil etadi. X va Y ning nisbatini 

aniqlang.                         

A)1:1    B)1:4   C)3:1   D)5:1 

33. 110 g 10% li K

2

S eritmasidagi barcha elektronlar 



sonini aniqlang. 

A) 60,4•N

A

  B) 55•N



A

     C) 35•N

A

     D) 5,4•N



A

   


34.  120g  10%  li  NaH

2

PO



eritmasidagi  barcha 

elektronlar sonini aniqlang. 

A) 66•N


A

  B) 55•N

A

     C) 60•N



A

     D) 6•N

A

   


35.  160g  10%  li  CuSO

eritmasidagi  barcha 



elektronlar  massasini  (g)  aniqlang.  Bitta  elektron 

massasi 0,00055 m.a.b. ga teng.  

A) 0,036 B) 0,033 C) 0,048 D) 0,06 

36.  200g  10%  li  CaBr

2   

eritmasidagi  barcha 



elektronlar  massasini  (g)  aniqlang.  Bitta  elektron 

massasi 0,00055 m.a.b. ga teng.  

A) 0,036 B) 0,033 C) 0,048 D) 0,06 

37.  X%  li  eritma  massasining  1/5  qismi 

bug’latildi.Bunda  erituvchining  massasi  1/4  qismga 

kamaydi. Eritmaning massa ulushi  5/4 marta ortsa, 

X ni aniqlang. 

A) 15    B) 25    C) 30    D) 20 

38.  X%  li  eritma  massasining  1/5  qismi  bug’latildi. 

Bunda  erituvchining  massasi  1/4  qismga  kamaydi. 

Eritmaning  massa  ulushi  5/4  marta  ortsa,  hosil 

bo’lgan eritmaning massa ulushini (%) aniqlang. 

A) 15     B) 23      C) 20      D) 25 

39.  X%  li  eritma  massasining  2/5  qismi  bug’latildi. 

Bunda  erituvchining  massasi  4/7  qismga  kamaydi. 

Eritmaning  massa  ulushi  5/3  marta  ortsa,  X  ni 

aniqlang. 

A) 50   B) 45    C) 30    D) 25 

40.  X%  li  eritma  massasining  3/8  qismi  bug’latildi. 

Bunda  erituvchining  massasi  1/2  qismga  kamaydi. 

Eritmaning  massa  ulushi  5/8  marta  ortsa,  X  ni 

aniqlang. 

A) 15   B) 25    C) 40    D) 20 

41.  X%  li  eritma  massasining  1/2  qismi  bug’latildi. 

Bunda  erituvchining  massasi  5/6  qismga  kamaydi. 

Eritmaning  massa  ulushi  5/4  marta  ortsa,  X  ni 

aniqlang. 

A) 15   B) 25    C) 40    D) 20 

42.  Nitrat  kislotaning  30%  li  va  40%  li  eritmalari 

bo’lib,  30%  li  eritmadagi  kislota  massasi  40%  li 

eritmadagi  suv  massasiga  teng  bo’lsa,  ushbu 

eritmalar  aralashtirilganda  hosil  bo’ladigan  eritma 

konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 18       B) 25         C) 46,6          D) 33,3 

43.  Nitrat  kislotaning  20%  li  va  60%  li  eritmalari 

bo’lib,  20%  li  eritmadagi  kislota  massasi  60%  li 

eritmadagi  suv  massasidan  uch  marta  kam  bo’lsa, 

ushbu  eritmalar  aralashtirilganda  hosil  bo’ladigan 

eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 38   B) 33   C) 44   D) 36 

44.  Sulfat  kislotaning  36%  li  va  64%  li  eritmalari 

bo’lib,  36%  li  eritmadagi  kislota  massasi  64%  li 

eritmadagi  suv  massasidan  1,25  marta  kam  bo’lsa, 

ushbu  eritmalar  aralashtirilganda  hosil  bo’ladigan 

eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 51,56   B) 55,56   C) 56,67   D) 58,67 

45.  Sulfat  kislotaning  80%  li  va  90%  li  eritmalari 

bo’lib,  80%  li  eritmadagi  kislota  massasi  90%  li 

eritmadagi  suv  massasidan  to’rt  marta  ko’p  bo’lsa, 

ushbu  eritmalar  aralashtirilganda  hosil  bo’ladigan 

eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 83,67   B) 84,67   C) 86,67   D) 88,67 

46.  Sulfat  kislotaning  60%  li  va  90%  li  eritmalari 

bo’lib,  60%  li  eritmadagi  kislota  massasi  90%  li 

eritmadagi  suv  massasidan  to’rt  marta  ko’p  bo’lsa, 

ushbu  eritmalar  aralashtirilganda  hosil  bo’ladigan 

eritma konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 83   B) 78   C) 86   D) 74 



47.  Sulfat  kislota  eritmasiga  120  ml  suv  quyilsa 

uning  konsentratsiyasi  50%  ni,  360  g  toza  sulfat 

kislota quyilganda  75% ni tashkil etdi. Boshlang’ich 

eritmadagi sulfat kislota massasini aniqlang.                                                                                           

A) 180   B)360   C)240    D)120                                                                                                                                                                      

48. Sulfat kislota eritmasiga 126 ml suv quyilsa 32 % 

li  yoki  26  g  sulfat  kislota  quyilsa  55,2  %  li  eritma 

olinadi.  Dastlabki  eritma  konsentratsiyasini  (%) 

aniqlang.                  

A) 60    B) 50     C) 75    D) 80  



 

19 


49. Sulfat kislota eritmasiga 126 ml suv quyilsa 32 % 

li  yoki  26  g  sulfat  kislota  quyilsa  55,2  %  li  eritma 

olinadi. Dastlabki eritma massasini (g) aniqlang,                       

A) 392     B) 350     C) 375    D) 224  

50. Sulfat kislota eritmasiga 126 ml suv quyilsa 35% 

li  yoki  126  g  sulfat  kislota  quyilsa  65  %  li  eritma 

olinadi. Dastlabki eritma massasini (g) aniqlang.  

A) 392 B) 350 C) 375 D) 294  

51.  63%  li  nitrat  kislota  eritmasiga  20  ml  suv 

quyilganda  52,5%  li  yoki  70  g  nitrat  kislota 

quyilganda necha % li eritma olinadi?  

A) 73,36 B) 78,23 C) 81,76 D) 75,6  

52.  63 % li nitrat kislotaga 20 ml suv quyilsa 56,7% 

li eritma olinadi. Dastlabki eritmaga 70 g toza nitrat 

kislota quyilsa necha % li eritma olinadi?                                                                            

A)81,76  B)76,6   C)73,36   D)78,4 

53. Tarkibida 90% suv saqlagan NaOH eritmasining 

500  grammini  bug’latib,  necha  g  10%  suv  saqlagan 

eritma olish mumkin?                                                                                                                   

A) 40,5   B)60   C)45   D)55,56



 

54. Tarkibida 80% suv saqlagan NaOH eritmasining 

400  grammini  bug’latib,  necha  g  20%  suv  saqlagan 

eritma olish mumkin?                                                                                                                   

A) 40   B)60   C)80   D)100

 

55.  Natriy  sulfat  eritmasiga  200  g  suv  qo’shilganda 

eritma  massasi  3  marta  ortgan  bo’lsa,  % 

konsentratsiya necha marta kamaygan?                                                                                                              

A)2,5  B)3    C)2     D)1,5                                                                                                    

56.  NaOH  eritmasiga  180  g  suv  qo’shilganda 

eritmaning  massasi  1,6  marta  ortgan  bo’lsa,  % 

konsentratsiyasi necha marta kamaygan? 

A)2,5  B)3    C)1,6     D)1,8 

 57.  100  g  eritmaga  qanday  massadagi  suv 

qo’shilganda  eritma  konsentratsiyasi  4  marta 

kamayadi? 

A) 100  B) 200  C) 300  D) 400 

58.  200  g  eritmaga  suv  qo’shilganda  eritma 

konsentratsiyasi  2,5  marta  kamaydi.  Hosil  bo’lgan 

eritma massasini (g) aniqlang. 

A) 200  B) 500  C) 300  D) 400 

59.  Qanday  massadagi  eritmaga  400  g  suv 

qo’shilganda  eritma  konsentratsiyasi  5  marta 

kamayadi. 

A) 100  B) 200  C) 300  D) 400

 

 

 



 

 

MOLYAR KONSENTRATSIYA 

1.  100  ml  2  M  va  X  ml  4  M  eritmalar 

aralashtirilganda  3,5  M  eritma  hosil  bo’ladi.  X  ni 

aniqlang.                                                                                                              

A)300   B)250  C)350   D)200 

2.      Molyar  konsentratsiyasi  3  M  bo’lgan  eritmaga 

uning  hajmidan  900  ml  ko’p  bo’lgan    2  M  li  eritma 

qo’shilganda  2,32  M  li  eritma  hosil  bo’ldi.  Hosil 

bo’lgan eritma hajmini (l) aniqlang.                                      

A) 1,6      B) 2      C) 2,5     D) 3 

3.      Molyar  konsentratsiyasi  3  M  bo’lgan  eritmaga 

uning  hajmidan  600  ml  ko’p  bo’lgan    4  M  li  eritma 

qo’shilganda  3,6  M  li  eritma  hosil  bo’ldi.  Hosil 

bo’lgan eritma hajmini (l) aniqlang.                                       

A) 1,6      B) 2      C) 2,5     D) 3 

4. Noma’lum MeOH ning 56% li eritmasining 225 g 

miqdorini  to’la  neytrallash  uchun  1mol/litr  sulfat 

kislota  eritmasidan  420  ml  sarflandi.  Noma’lum 

metallni aniqlang. 

A) K       B) Rb       C) Cs      D) Na 

5.  Noma’lum  MeOH  40  %  li  eritmasining  240  g 

miqdorini  to’la  neytrallash  uchun  1  mol/litr  sulfat 

kislota  eritmasidan  320  ml  sarflandi.  Noma’lum 

metallni aniqlang. 

A) K     B) Rb      C) Cs      D) Na 

6.  Noma’lum  MeOH  56%  li  eritmasining  225  g 

miqdorini  to’la  neytrallash  uchun  2,5  mol/l  sulfat 

kislota eritmasidan  168 ml sarflandi. Noma’lum Me 

ni aniqlang.  

A) Rb B) K C) Na D) Cs 

7. Molyar konsentratsiyalri nisbati 1:2 bo’lgan sulfat 

va xlorid kislota eritmalarini to’la neytrallash uchun 

200 g 12%  li NaOH eritmasi sarflandi.  Boshlang’ich 

eritma  BaCl

2

  bilan  ishlov  berilganda  cho’kmaga 



tushadigan tuz massasini(g) aniqlang. 

A) 23,3       B) 34,95        C) 69,9        D) 46,6 

8. Molyar konsentratsiyalari nisbati 1:4 bo’lgan HCl 

va  H


2

SO

4



  mavjud  eritmani  to’la  neytrallash  uchun 

160  ml  (ρ=1,125  g/ml)  20%  li  NaOH  eritmasi 

sarflandi. Xuddi shunday eritmaga BaCl

2

 bilan ishlov 



berilganda  cho’kmaga  tushadigan  tuz  massasini 

aniqlang. 

A) 23,3  B) 46,6  C) 69,9  D) 93,2 

9.  Molyar konsentratsiyalari nisbati 2:3 bo’lgan HCl 

va  H

2

SO



4

  mavjud  eritmani  to’la  neytrallash  uchun 

128  ml  (ρ=1,25  g/ml)  10%  li  NaOH  eritmasi 

sarflandi. Xuddi shunday eritmaga BaCl

2

 bilan ishlov 



 

20 


berilganda  cho’kmaga  tushadigan  tuz  massasini 

aniqlang. 

A) 23,3  B) 34,95  C) 46,6  D) 58,25 

10. 500 g 25,1% li natriy gidrofosfat eritmasiga yetarli 

miqdorda  500  ml  ortofosfat  kislota  eritmasidan 

qo’shildi. 

Bunda 

olingan 


eritmadagi 

natriy 


digidrofosfat  tuzining  massa  ulushi  natriy  gidrofosfat 

tuzining  massa  ulushidan  1,5  marta  kam  bo’ldi. 

Qo’shilgan fosfat kislota eritmasining molyarligini (M) 

aniqlang. 

A) 0,02   B) 0,5   C) 0,04   D) 0,1 

MOLYAL KONSENTRATSIYA 

1.  200  g  45  %  li  CsOH  eritmasiga  qancha  ml  suv 

quyilsa, 0,8 molyalli eritma olinadi?                                                                                            

A)640  B)440   C)600   D)550 

2.  400  g  25  %  li  NaOH  eritmasiga  qancha  ml  suv 

quyilsa, 5 molyalli eritma olinadi?                                                                                            

A)300  B)200   C)600   D)500 



3. 5 molyalli eritma tayyorlash uchun tarkibida 140 

g KOH saqlagan 4 molyalli eritmaga yetarli miqdorda 

KOH  qo’shildi.  Hosil  bo’lgan  eritmadagi  KOH  ning 

massa ulushini (%) hisoblang. 

A) 16,2   B) 21,9   C) 12,9   D) 39,1 

4. 5 molyalli eritma tayyorlash uchun tarkibida 168 g 

KOH  saqlagan  4  molyalli  eritmaga  yetarli  miqdorda 

KOH  qo’shildi.  Hosil  bo’lgan  eritmadagi  KOH  ning 

massa ulushini (%) hisoblang. 

A) 16,2   B) 21,9   C) 12,9   D) 39,1 

5. 3 molyalli eritma tayyorlash uchun tarkibida 100 g 

NaOH saqlagan 2 molyalli eritmaga yetarli miqdorda 

NaOH qo’shildi. Hosil bo’lgan eritmadagi NaOH ning 

massa ulushini (%) hisoblang. 

A) 10,7   B) 20,7   C) 14,7   D) 3,7 

6. 4 molyalli eritma tayyorlash uchun tarkibida 60 g 

NaOH saqlagan 3 molyalli eritmaga yetarli miqdorda 

NaOH qo’shildi. Hosil bo’lgan eritmadagi NaOH ning 

massa ulushini (%) hisoblang. 

A) 12,79   B) 13,79   C) 14,79   D) 3,79 



7.  Tarkibida  noma’lum  modda  saqlangan  240  g 

eritmaning molyarligi va molyalligi 5 ga teng bo’lsa,  

noma’lum  moddani  aniqlang.  (ρ=1,2  g/ml  deb 

hisoblansin ) 

A) H

2

SO



4

      B) KOH       C) NaOH      D) HCl 

8.  Tarkibida  noma’lum  modda  saqlangan  120  g 

eritmaning molyarligi va molyalligi 5 ga teng bo’lsa, 

eritmaning  foiz  konsentratsiyasini  (%)  aniqlang. 

(ρ=1,2 g/ml deb hisoblansin ) 

A) 100/2    B) 100/3    C) 100/6    D) 100/4 

9.  Tarkibida  noma’lum  modda  saqlagan  120  g 

eritmaning molyarligi va molyalligi 5 ga teng bo’lsa, 

noma’lum  moddani  aniqlang.  (ρ  =  1,2  g/ml  deb 

hisoblansin) 

A) H


2

SO

4



    B) KOH   C) NaOH  D) HCl 

10.  Tarkibida  noma’lum  modda  saqlagan  256  g 

eritmaning molyarligi va molyalligi 5 ga teng bo’lsa, 

noma’lum  moddani  aniqlang.  (ρ  =  1,28  g/ml  deb 

hisoblansin) 

A) H


2

SO

4



    B) KOH   C) NaOH  D) HCl 

11.  Tarkibida  noma’lum  modda  saqlagan  128  g 

eritmaning molyarligi va molyalligi 5 ga teng bo’lsa, 

noma’lum  moddani  aniqlang.  (ρ  =  1,28  g/ml  deb 

hisoblansin) 

A) H


2

SO

4



    B) KOH   C) NaOH  D) HCl 

12.  Tarkibida  noma’lum  modda  saqlagan  298  g 

eritmaning molyarligi va molyalligi 5 ga teng bo’lsa, 

noma’lum  moddani  aniqlang.  (ρ  =  1,49  g/ml  deb 

hisoblansin) 

A) H


2

SO

4



    B) KOH   C) NaOH  D) HCl 

13.  Tarkibida  noma’lum  modda  saqlagan  240  g 

eritmaning molyarligi va molyalligi 5 ga teng bo’lsa, 

eritmaning foiz konsentratsiyasini (%) aniqlang.  

(ρ = 1,2 g/ml deb hisoblansin) 

A) 100/2   B) 100/3     C) 100/6    D) 100/4 



14. Ikki valentli metall bo’lagi xona haroratida xlorid 

kislotani  54,6  g  10  molyalli  eritmasidagi  HCl 

tugaguncha eritilganda H

2

 gazi ajraldi va MeCl



2

ning 


32,2%  li  eritmasi  hosil  bo’ldi.  Hosil  bo’lgan  MeCl

2

 



eritmasi  massasini  (g)  aniqlang.  (Metall  suv  bilan 

reaksiyaga kirishmaydi deb hisoblansin) 

A) 71    B) 66    C) 59    D) 46 

15.  Ikki valentli metal bo’lagi xona haroratida xlorid 

kislotaning 54,6 g 10 molyalli eritmasida eritilganda 

H

2



 gazi ajraldi va metal xloridining 32,2% li eritmasi 

hosil bo’ldi. Hosil  bo’lgan metall xlorid molyalligini 

aniqlang. 

A)5  B) 6  C) 4  D) 3 



Download 1.53 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling