Toshkent arxitektura qurilish instituti muhandislik qurilish infrastrukturasi fakulteti

 
0
0
1
A
r

 
0
0
/ h
z


 
0
A
 
0
/ h
x


 
0
0
1
A
r

 
0
0
/ h
z


 
0
A
 
0,01 
10 
0,995 
0,01 
0,36 
1,84 
0,82 
0,295 
0,02 
7,12 
0,99 
0,02 
0,37 
1,82 
0,815 
0,301 
0,03 
5,82 
0,985 
0,03 
0,38 
1,8 
0,81 
0,309 
0,04 
5,05 
0,98 
0,039 
0,39 
1,78 
0,805 
0,314 
0,05 
4,53 
0,975 
0,048 
0,4 
1,77 
0,8 
0,32 
0,06 
4,15 
0,97 
0,058 
0,41 
1,75 
0,795 
0,326 
0,07 
3,85 
0,965 
0,067 
0,42 
1,74 
0,79 
0,332 
0,08 
3,81 
0,96 
0,077 
0,43 
1,72 
0,785 
0,337 
0,09 
3,41 
0,955 
0,085 
0,44 
1,71 
0,78 
0,343 
0,10 
3,24 
0,95 
0,095 
0,45 
1,69 
0,775 
0,349 
0,11 
3,11 
0,945 
0,104 
0,46 
1,68 
0,77 
0,354 
0,12 
2,98 
0,94 
0,113 
0,47 
1,67 
0,765 
0,359 
0,13 
2,88 
0,935 
0,121 
0,48 
1,66 
0,76 
0,365 
0,14 
2,77 
0,93 
0,13 
0,49 
1,64 
0,755 
0,37 
0,15 
2,68 
0,925 
0,139 
0,5 
1,63 
0,75 
0,375 
0,16 
2,61 
0,92 
0,147 
0,51 
1,62 
0,745 
0,38 
0,17 
2,53 
0,915 
0,155 
0,52 
1,61 
0,74 
0,385 
0,18 
2,47 
0,91 
0,164 
0,53 
1,6 
0,735 
0,39 
0,19 
2,41 
0,905 
0,172 
0,54 
1,59 
0,73 
0,394 
0,2 
2,36 
0,9 
0,18 
0,55 
1,58 
0,725 
0,399 
0,21 
2,31 
0,895 
0,188 
0,56 
1,57 
0,72 
0,403 
0,22 
2,26 
0,89 
0,196 
0,57 
1,56 
0,715 
0,408 
0,23 
2,22 
0,885 
0,203 
0,58 
1,55 
0,71 
0,412 
0,24 
2,18 
0,88 
0,211 
0,59 
1,54 
0,705 
0,416 
0,25 
2,14 
0,875 
0,219 
0,6 
1,535 
0,7 
0,42 
0,26 
2,1 
0,87 
0,226 
0,61 
1,53 
0,695 
0,424 
0,27 
2,07 
0,865 
0,236 
0,62 
1,525 
0,69 
0,428 
0,28 
2,04 
0,86 
0,241 
0,63 
1,52 
0,685 
0,432 
0,29 
2,01 
0,855 
0,248 
0,64 
1,515 
0,68 
0,435 
0,3 
1,98 
0,85 
0,255 
0,65 
1,51 
0,675 
0,439 
0,31 
1,95 
0,845 
0,262 
0,66 
1,5 
0,67 
0,442 
0,32 
1,93 
0,84 
0,269 
0,67 
1,495 
0,665 
0,446 
0,33 
1,9 
0,835 
0,275 
0,68 
1,49 
0,66 
0,449 

54 
 
 
Qo„yidagi  shartni  tekshiramiz 
R
h
x




0
/
; 
R

ning  qiymatini  qo„yidagi 
formula bo„yicha aniqlaymiz: 
68
,
0
1
,
1
84
,
0
1
500
510
1
84
,
0
1
,
1
1
400
1



















w
R
w
s
R


 
bu yerda, 
84
,
0
9
,
0
5
,
14
008
,
0
85
,
0
008
,
0
2







b
b
R
w


; 
510


s
sR
R

MPa. 
68
,
0
05
,
0



R


,  (2.32)  shart  (A.P.  Mandrikov  «Primeri  rascheta  jelezobetonnix 
konstruksiy») qoniqtirilayapti 
8
,
1
36
05
,
0
0




h
x

sm
6



f
h
sm. 
 
Qovurg„alardagi ko„ndalang armaturaning yuzini qo„yidagi formula yordamida 
hisoblab topamiz   
 
99
,
4
100
510
36
975
,
0
10
100
5
0






s
s
R
h
M
A

sm
2 
4  Ø  14  A-IV, 
16
,
6

s
A
sm
2
  ni  qabul  qilamiz,  bunda  qovurg„aga  ikkitadan  sterjenlar 
joylashtiriladi (har bir qovurg„aga bittadan bo„ylama armaturani joylashtirgan holda, 
2Ø20 A-IV, 
28
,
6

s
A
sm
2 
armaturalarni nazarda tutish ham mumkin). Ushbu misolda 
proletda  eguvchi  moment  epyurasiga  muvofiq  ravishda  bo„ylama  armaturalarning 
uzilgan  qismini  ko„rsatish  maqsadida  har  bir  qovurg„a  uchun  2  Ø  14  A-IV  klassli 
armatura  qabul  qilingan,  bu  bilan  armatura  sarfini  qisqartirish  mumkin. 
Armaturalarning ikki qator qilib qo„yilishida 
3
,
35
2
/
5
,
2
4
,
1
2
40
2
/
1
1
3
0









a
d
a
h
h
sm
35

sm 
bo„ladi  (bu  yerda 
2
3

a
sm  va 
5
,
2
1

a
sm  –  bu  o„lchamlar  mos  ravishda  betonning 
himoya qatlami va sterjenlar orasidagi masofa, sm). 
Mustahkamlik bo„yicha qiya kesimni hisoblash 
3
,
60

Q
kN.  Hisobiy  qiya  kesimning  bo„ylama  o„qdagi  proeksiyasi 
c
ni 
hisoblab topamiz. Siqilgan tokchalar sveslarining ta‟siri (ikki qovurg„ali bo„lgan hol 
uchun): 
0,34 
1,88 
0,83 
0,282 
0,69 
1,485 
0,655 
0,452 
0,35 
1,86 
0,825 
0,289 
0,7 
1,48 
0,65 
0,455 

55 
 
 
5
,
0
25
,
0
36
18
6
6
3
75
,
0
2
3
75
,
0
2
0










bh
h
h
f
f
f

 
Oldindan qamrovchi siqilish bo„lmagan hol uchun koeffisient 
0

n

 deb qabul 
qilamiz.  
Koeffisientlar yig„indisini hisoblaymiz 


5
,
1
25
,
1
0
25
,
0
1
1







n
f


 
Parametr 


 
5
2
2
0
2
2
10
1
,
55
36
18
9
,
0
100
05
,
1
25
,
1
2
1










bh
R
B
b
bt
n
f
b
b




Nsm 
Hisobiy  qiya  kesimda 
2
/
Q
Q
Q
sw
b


,  shu  sababli  qiya  kesimning  bo„ylama 
o„qdagi proeksiyasi  
171
64125
5
,
0
/
10
1
,
55
,
0
/
5





Q
B
c
b
sm
72
36
2
2
0




h
sm; 
72
2
0


h
c
sm 
U  holda  beton  orqali  qabul  qilinadigan  ko„ndalang  kuch 
b
Q
, 
3
5
10
1
,
55
72
/
10
3
,
55
/





c
B
Q
b
b
N,  bu  qiymat 
1
,
64

Q
kN  dan  katta,  shuning  uchun 
hisoblashlarning ko„rsatish bo„yicha ko„ndalang armaturalar talab qilinmaydi. 
Ko„ndalang  armaturalarni  konstruktiv  nuqtai-nazardan  kelib  chiqqan  holda 
qabul  qilamiz  Ø  6  A-I, 
283
,
0

sw
A
sm
2
.  Ko„ndalang  sterjenlarning  qadamini 
konstruktiv  talablarga  muvofiq  o„rnatamiz 
20
2
/
40
2
/



h
s
sm  va 
15

s
sm  dan 
katta bo„lmasligi lozim. 
Uzunligi  proletning  1/4  (635/4=159  sm)  qismiga  teng  bo„lgan  tayanch 
atrofidagi uchastkada ko„ndalang sterjenlarning qadamini 
15

s
sm da qabul qilamiz, 
prolet yarmining o„rtasidan boshlab esa ko„ndalang sterjenlar konstruktiv talablarga 
ko„ra 
30
4
/
3
40
4
/
3




h
s
sm qadamda qo„yiladi, lekin qadamlarning orasi 
50

s
sm 
dan oshib ketmasligi talab etiladi. Bo„ylama qovurg„a karkaslar uzunligi yarmisining 
o„rtalarida ko„ndalang  sterjenlarning  qadamini 
30
2

s
sm  da  qabul  qilamiz  (2.2  –  a, 
rasm). 

56 
 
 
2.2-rasm. Bo‘ylama qovurg‘alar proletida sterjenlarning uzilish joylarni 
aniqlash 
 
Panel plitasini hisoblash 
Panel  plitasi  uch  proletli  uzluksiz  bo„lib,  u  kontur  bo„yicha  bo„ylama  va 
ko„ndalang  qovurg„alarga  tayanadi.  Panel  uzun  tomoni 
2
l
ning  qisqi  tomoni 
1
l
  ga 
nisbati: 

 

2
45
,
1
100
2
1360
/
110
1790
/
1
2






l
l
  
qovurg„alar orasidagi chastotada bo„lishi kerak. 
Yuk  va  kuchlanishlarni  aniqlash.  Pol  konstruksiyasining  o„z  og„irligini  2.1-
jadval  bo„yicha:    normativ  (me‟yoriy)  300+1000+400=1700  N/m
2
;  hisobiy  yuk 
330+1200+520=2050 N/m
2
 ni tashkil etadi. 
Plitaning  o„z  og„irligi:  normativ  (me‟yoriy) 
1500
25000
06
,
0


N/m
2
;  hisobiy 
vazni 
1650
1
,
1
1500


N/m
2
. 
Teng taqsimlangan yuk yig„indisi:  
to„liq normativ (me‟yoriy)  




n
n
p
g
1700+1500+8000=11200 N/m
2
 
to„liq hisobiy bo„yicha 


13300
9600
1650
2050





p
g
N/m
2 
doimiy normativ (me‟yoriy) va uzoq muddatli vaqtinchalik  


8200
5000
1500
1700





n
ld
n
ld
p
g
 N/m
2
. 
Chegaraviy  muvozanat  usuli  bo„yicha  eguvchi  momentlarni  hisoblaymiz. 
2
5
,
1
/
1
2


l
l
  bo„lganda  uzluksiz  plitaning  o„rtasidagi  momentlarni  qo„yidagicha 
qabul qilish mumkin: 
I
I
M
M
M



1
 

57 
 
1
75
,
0
M
M
M
II
II



; 
1
2
5
,
0 M
M

 
Plita muvozanatining asosiy tenglamasidan 






II
II
M
M
M
M
M
M
l
l
p
g










1
1
2
1
1
2
2
1
2
2
3
12
/

, 
1


  koeffisientni  qabul  qilamiz,  bu  koeffisient  orqali  xoshiyalangan 
qovurg„alarning  bikrligiga  va 
1
2
/ l
l
,  nisbatga  bog„liq  bo„lgan  holda  munosabatni 
havonning  ko„rsatadigan  ta‟siri  hisobga  olinadi,  momentlarning  qabul  qilingan 
nisbatlari uchun qisqa tomon yo„nalishdagi 1m tizimdagi M
1 
momentni topamiz: 

 

























27
95
,
0
95
,
0
96
,
0
5
,
2
68
,
1
4
12
96
,
0
68
,
1
3
5
,
2
4
12
3
2
1
2
1
1
2
1
2
2
1
1
l
p
g
l
p
g
l
l
l
l
l
p
g
M
n

 
432
27
95
,
0
96
,
0
13300
2




Nm 
xuddi shunday, uzun tomon uchun M
2
 ni topamiz: 
216
432
5
,
0
5
,
0
1
2




M
M
Nm 
325
432
75
,
0
75
,
0
1






M
M
M
II
II
Nm 
Barcha tomonlardan qovurg„alar bilan hoshiyalangan uzluksiz plitaning chetki 
maydonlari  o„rta  maydonga  o„xshash  deb  qaraladi,  bu  chetki  maydonlardagi  nisbat 
o„rta  maydondagi 
1
2
/ l
l
  nisbatga  deyarli  teng  bo„lganligi  sababli  ulardagi  eguvchi 
momentlarni o„rtadagi maydon momentlariga teng qabul qilamiz. 
5
,
4
5
,
1
6
0





a
h
h
sm  bo„lganda, qisqa tomon yo„nalishi bo„yicha plitaning 
1 m uchun armatura ko„ndalang kesimining yuzasini aniqlaymiz: 
 
29
,
0
5
,
4
9
,
0
100
375
/
43200
/
1
1




b
s
s
z
R
M
A
sm
2
 
bu yerda, 
375

s
R
MPa – diametri 3 mm bo„lgan Vr-I klassdagi armatura uchun. 
Rulon to„rni diametri 3 mm bo„lgan Vr-I klassdagi simlardan, eni 1100 mm da 
ko„ndalang  ishchi  armaturani 
36
,
0
1

s
A
sm
2
, 
200

s
mm  qadamda  qabul  qilamiz; 
ushbu  to„r  tayanchlarda  yuqori  qismiga  qaratib  buklanib,  panelning  uzun  tomoni 
bo„yicha yoyiladi. 
Uzun tomon yo„nalishida 
158
,
0
5
,
0
1
2


s
s
A
A
sm
2
 bo„ladi 
konstruktiv nuqtai nazardan 
36
,
0
1
2


s
s
A
A
sm
2
 deb qabul qilinadi. 
I
M
  va 
I
M

  tayanch  momentlarini  (uzun  tomon  bo„yicha)  qabul  qilish  uchun 
konstruktiv  nuqtai-nazardan  eni  500  mm  bo„lgan  Ø  3  Vr-I  klassdagi  simdan 

58 
 
tayyorlangan  3  to„rni  bo„ylama  qovurg„aga  buklaymiz.  3  to„rining  ko„ndalang 
sterjenlarini 
200
2
,
0
1

l
mm uzunlikda plitaga chiqariladi. 
Panelning  ko„ndalang  qovurg„asini  hisoblash.  Yuklar  va  kuchlarni 
aniqlash 
O„rtadagi  ko„ndalang  qovurg„aga  tushadigan  maksimal  uchburchakli  yuk 
yuzasi  orqali  uzatiladi 
2
1
5
,
0 l
A
c

.  Ko„ndalang  qovurg„aning  hisoblash  sxemasi  qisib 
mahkamlangan  tayanchli balkaning hisoblash sxemasi singari bo„lib, bu qovurg„a 
1
q
 
maksimal  ordinataga  va 
c
q
  xususiy  vaznga  ega  bo„lgan  uchburchakli  yuk  bilan 
yuklangan  bo„ladi.  Uchburchakli  yukni  unga  ekvivalent  bo„lgan  teng  taqsimlangan 
yukga qo„yidagi formula 
1
8
/
5
q
q
e

 bo„yicha almashtirish mumkin: 






13900
085
,
0
96
,
0
13300
1
1






p
b
l
p
g
q
 N/m 
bu yerda, 


5
,
8
2
/
6
11



p
b
cm – ko„ndalang qovurg„aning o„rtacha balandligi: 




330
1
,
1
25000
06
,
0
2
,
0
085
,
0







f
f
p
p
c
h
h
b
q

N/m 
Teng taqsimlangan yuklarning yig„indisi 
 
9030
330
13900
8
/
5





c
e
q
q
q
N/m 
Plastik deformatsiyaning o„sib borishini hisobga olgan holda proletdagi 
c
M
 va 
tayanchdagi 
0
M
  eguvchi  momentlarni  teng  momentlar  sxemasi  bo„yicha  (
M
M
M
c


0
) aniqlash mumkin: 
520
16
/
96
,
0
9030
16
/
2
2
1




ql
M
Nm 
Bo„ylama armaturani hisoblash 
Proletdagi  ko„ndalang  qovurg„a  tokchasi  siqilgan  zonada  joylashgan  tavrli 
kesimga ega bo„ladi. Tokchaning hisobiy eni  
40
6
/
96
2
5
,
8
6
/
2
1







l
b
b
p
f
sm 
va 
5
,
80
6
12
5
,
8
12








f
p
f
h
b
b
sm; 
40


f
b
sm dan kam bo„lgan qiymatni qabul qilamiz; qovurg„aning balandligini 
20

h
smga teng va qovurg„aning ishchi balandligi esa 
5
,
17
5
,
2
20
0





a
h
h
sm ga teng. 
 
00325
,
0
9
,
0
100
5
,
14
5
,
17
40
/
52000
/
2
2
2
0
0






b
b
f
R
h
b
M
A

 
bu qiymat 2.2-jadvaldagi 
0
A
 ning minimal qiymatidan kichik 
1


 deb qabul qilamiz: 
 
132
,
0
100
225
5
,
17
/
52000
/
0




s
s
R
M
A

sm
2
 

59 
 
konstruktiv  jihatdan  Ø  6  A-I, 
28
,
0

s
A
sm
2
  ni  qabul  qilamiz;  yuqori  zonadagi 
armatura  va  ko„ndalang  sterjenlarni  ham  Ø  6  mmli  armaturadan  qabul  qilamiz; 
ko„ndalang  sterjenlarning  qadamini  150  mm  oraliqda  qabul  qilamiz.  Chetki 
ko„ndalang  qovurg„alardagi  2-  karkas  ham  diametri  Ø  6  A-I  klassli  armaturadan 
tayyorlanadi. 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

60 
 
 
 
 
3. Iqtisodiy   qism 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

61 
 
3.1. Xom ashyoviy materiallar, sotib olinadigan buyumlar  va   yarim  tayor  
mahsulotlarga  bo‟lgan  talabni hisoblash 
 
Resurslarga    bo‟lgan    talab        diplom    loyihasining      texnologik        qismida  
berilgan    ko‟rsatkichlar      asosida      belgilanadi.  Resurslarni    qiymati      fabrikaning  
korxona   ombori  narxidan  belgilaniladi: 
 
 S
0
=  S
s
 + S
t
 ; 
Bu  yerda; 
                  S
s
 – xomashyo  va  materiallar   narxi; 
                   S
t
-  transport    xarajatlar ; 
 
1.  Sement  turi 
t 
280000 
2.  Qum  turi 
m
3 
35000 
3.  Shag‟al   
m
3 
30000 
4.  Armatura  turi 
t 
1800000 
5.  Suv 
m
3
 
250