Adam jf. Kson h a y o tin g iz n I o 'z g a r tir a d ig a n d o n ish m a n d lik va


Download 431.39 Kb.
Pdf ko'rish
Sana22.05.2020
Hajmi431.39 Kb.

Adam JF.KSON

H a y o tin g iz n i  o 'z g a r tir a d ig a n   d o n ish m a n d lik   va 

b o y lik   h a q id a   z a m o n a v iy   za rb iilm a sa l

C ho‘lpon  nom idagi nashriyot-m atbaa ijodiy  u yi 

Toshkent

  —


 

2 0 0 7

Biz  oltmish  besh  yoshga  yetganim izda  to 'q so n  

foizdan  ko'pim iz  yo  hech  vaq o g a  y aram aydigan 

yoxud barbod bo'lib tu g agandek ko'rinam iz.  Sakkiz 

foiz  erkaklar  va  ikki  foiz  ayollam igina  moliyaviy 

jilv td a n  m ustaqil deb  atash m um kin bo'lg an i holda 

faqat  bir  foizgina  aholini  boy  desa  bo'ladi.  Buning 

sababi  nim ada?  O 'sha  bir  foiz  kishilarga boshqalar 

b ilm a y d ig a n   y a n a   nim a  n a rsala r  m a 'iu m ?   ЧЛагт 

boshqalardan  k o 'ra  aqlliroqm i?  M a'lum oti  tu zu k - 

roqm i?  K o 'p ro q   m e h n at  qiladilarm i?  Yoki  u la r 

taqdirning erkatoylari bo'lgan oddiy baxtiyor in so n - 

larmi?


Bu  savollar  uzoq  yillardan  beri  rtienga  tinchlik 

bermasdi.  Agar  boylik  ham m a  intiladigan  shunday 

bir  noyob  narsa  bo'lsa,  nim a  u ch u n   unga  erishish 

yuzdan  bir  kishigagina  nasib  etadi?  Nim a  u ch u n  

kishilar  garchi  o ‘z  orzularini am alga  oshirishga  ojiz 

bo'lsalar-da,  buning  uchun  shunchalik  k o ‘p  kuch 

va  hissiyotlarini  sarflaydilar?  K unlardan  bir  k u n  

men  ajoyib  qariyani  uchratdim .  U  m enga  H aqiqiy 

Boylikning  barcha  sir-sinoatini  ochib  berdi.  U ning 

o 'n ta  tam oyilini  q o ‘llagan  har  qanday  inson  b o y - 

likkagina emas,  balki to'la m o'l-ko'lchilik,  farovon- 

likka  erishadi.

H aqiqiy  Boylik  —  bu  faqat  sizning  b an k d ag i 

hisobingiz miqdori yoki molu mulkingiz qimmatigina 

emas,  bu  o'z  um ringizni  tilaganingizcha  k ech iri-

5


shingizga yetarli  darajada  m ablag1 bilan  ta'm inlan- 

ganingiz demakdir. Biz barcham iz boy bo'lish uchun 

y etarli  q u w a tg a   ega  ekanligim izni  an g lag an d ek  

bo'ldim .  Shart-sharoitlarim izning  qay  darajadaligi

—  y o sh   yoki  k ek salig im iz,  q o ra  y o k i  oq  ta n li 

ekanimiz,  nikohlangan  yoki  so'qqaboshligim izning 

bu yerda aham iyati yo'q.  Bizning hayotimizni tashqi 

m uhit  boshqarm aydi,  y a 'n i  u  o b -h av o   yoki  h u - 

kum at  siyosati bo'lm asin,  buni o'zim iz  belgilaymiz! 

Aynan  o'z  hayotim izni  boshqara  boshlagan,  unga 

nisbatan  o'z  m as'uliyatim izni  q o 'lg a  olgan  ch o g '- 

dagina  bu  um rni  o'zgartirish  va  o'z  orzularimizni 

am alga  oshirish  u ch u n   o'zim izda  q u w a t  sezamiz.

K o 'p c h ilik   z a rb u lm a sa l  q a h ra m o n la ri,  p e r -  

sonajlari  kabi  bu  kitobda  siz  u ch ratg an   kishilar, 

garchi  ularning  ism -shariflarini  o'zgartirgan  b o 'l- 

sam -da,  hayotda  mavjud  insonlardir.  U larning  b o - 

shidan  kechirgan  voqealar  sizga  ibrat  bo'lishi  va 

o 'sh a qahram onlar singari o ‘z hayotingizda H aqiqiy 

Boylikka erishish uchun sizda istak paydo bo'lishida 

ko'm aklashuviga  katta  um id  bildiram an.

Adam  JEKSON, 

Xartfordshir,  noya.br,  1995-  y  il.


BOG‘DAGI  SAYR

.jjj'

f   evral  oyining b irin ch i  d u sh an b a si k u n i  e rta - 

|   labki  soat  oltilarda  odatda  q anday  sovuq  va 

zulm at hukm ronlik qilsa, yigit k o 'ch ag a chiqqanida 

uni  xuddi shunday qorong'ulik va sovuq kutib oigan 

edi.  K o'chadagi  chiroqlar  hali  o'chm agan,  am m o 

ulov va  m ashinalar oqimi  ancha ko'payib  qolgandi. 

Y aqin-yaqinlarda  yigitchani  sakkizdan  erta tu rg 'a - 

zib  bo'lm asdi,  lekin  so 'n g g i  b ir  n echa  oylar  d a - 

vom ida  u n i  doim iy  xavotir  hissi  c h u lg 'a g a n   va 

uyqusidan  halovat  qochgan  edi.

U  b o g '  to m o n g a   b o ru v c h i  y o ’ld a n   ilg a rila b  

borardi.  Yigitcha tong  saharda  turib  toza havo  olish 

uchun bog*  bo'ylab yurish  odatini  otasidan o 'rg a n - 

gandi.  Otasi:  «Bog*  oralab sayr qilayotganda quyosh 

chiqishini  tom osha  qilsang,  ilhom   paydo  b o ’layot- 

ganin i,  y a n g i  fik rlar  tu g 'ila y o tg a n in i  va  se n d a  

tinchlik berm ayotgan k o 'p g in a m uam m olar yechim i 

topilayotganini o ’zing ham  sezm ay qolasan»,  — deb 

takrorlashni  yaxshi  ko'rardi.

«Go'yo b u n i senga farishtalar pichirlayotgandek 

tuyuladi»,  — derdi otasi.  Lekin u sayr qila boshlagan 

ikki  hafta  m obaynida  hech  qanday  farishtalar  shi- 

virlashini  eshitm adi,  ilhom i  ham   kelm adi,  y an g i 

fikrlar ham  uyg'onm adi,  m uam m olar yechim ini ham  

topolmadi.

Katta,  hasham atli  im oratlar  yonidan  o 'ta r  ekan, 

y ig itc h a   m an a  sh u n d a y   ajoyib  u y d a  y a sh a sh g a



7

im kon  topish  darajasida  boy  bo'lishning  yaxshilik 

tom onlarini k o ‘z  oldiga keltirib,  o'ylab borardi.  Shu 

kabi hashamatli im orat  sotib olish imkoni bo'lganida 

qanday  zo'r  ish  bo'lardi-ya!

Yigit  o'zini  b ir  lahzagina  o 'sh a   im oratlarning 

birida  yashayotganday  his  qilib  ko'rdi.  U  o'zining 

o 'sh a  y o rug '  va  k e n g   m eh m onxonalarda  hordiq 

chiqarayotganini, bu uylarda qarindoshlari va d o ’st- 

lari uchun yetarli m iqdorda xonalar mavjudligi bois, 

ulam i  taklif  etayotganini  yoki  iliq  quyoshli  kunda 

go'zal  bog'  ichida  o'tirib  orom  olayotganini  aniq 

ta sa w u r  qildi.

Lekin b o g '  ad o g 'id ag i  eng so 'n g g i im orat yc-ni- 

dan  o 'tg a n   zahoti  ta sa w u rid a g i  tushi  tugab,  y ig it- 

c h a  y a n a   o ’n g ig a   q ay td i.  O 'n g id a g i  h a y o t  esa 

shundayki,  u  h ech   q ach o n   nainki  sh u n d ay   d an - 

g 'illam a  hovli-joyni,  h atto   k ichikroq  ayvonchali 

k ottejni  ham   sotib  olish  u ch u n  yetarlich a badavlat 

bo'lolm aydi,  lotoreyadan yutib  olish b u n d a n  m us- 

tasno.  A gar  m oliyaviy  tom on  h a q id a   g ap irilsa, 

h a y o t  doim o  y a sh a sh   u c h u n   k u ra s h d a n   ib o ra t 

bo'lgan,  b o 'lm o cd a  va b u n d a n  keyin ham   shunday 

b o ’ladi.

Bog'  oralab borayotgan yigitcha yugurish yo'lak- 

chasi  tom on  o'tib,  qadam ini  tezlatdi.  U  yurib  borar 

ekan,  ta q d irn in g   o ’zida  k u lib   b o q m a y o tg a n lig i 

haqidagi  fikrdan  xalos  bo'lolm adi.  N im a  uchun  u 

badavlat  x o n ad o n d a  tug'ilm adi?  N im a  sababdan 

boshqalarga  o'zidan  o'zi  keladigan  ornad  u n g a  yor 

bo'lm ayapti  va  im koniyatlarini  ochm ayapti?

L ekin  h a q iq a t  s h u n d a n   ib o ra t  ed ik i,  y ig it- 

chaning  m uam m olari  k o 'p ch ilik   insonlar  m uam - 

m olaridan  aslo  farq  qilmasdi.  H ar  oyning  oxirida 

bankdagi hisobida  qolgan puli  zudlik bilan  to'lashi 

lozim b o 'lg an  to'lov hisoblariga z o 'r-b a z o ’r yetardi.

8


Yolg'iz Y aratganning o'zida m a'lum   qaysidir y o 'llar  Шф 

bilan  uch m a-u ch  yetkazishga  ulgurardi.  Iqtisodiy 

tanglik  hukm   surgan  so'nggi  ik k i-u ch   oy  m obay- 

nida  borgan  sari  k o 'p ro q   k u ch   sarflashga  to 'g 'ri 

k eld i.  U nga  ish  k u n i  u z a y g a n d e k ,  m ao sh i  esa 

pasaygandek tuyulaverdi va orzu qilish yoqimli b o 'l- 

gan narsalarni am alga oshirish u y oqda tursin, balki 

ertaga nima bo'lishi haqida o'ylash ham  qiyin bo'lib 

qoldi.

Qachonlardir u taniqli yozuvchi bo'lishni,  oilasini 



ta'm inlashni va o'z xususiy uyiga eg a b o'lishni orzu 

qilardi,  lekin  hozirgi  sharoitda  u  o'z  orzulari  qay 

tarzda  am alga  oshishi  m um kinligini  hatto  ta sa w u r 

etish g a  ham   qiynalardi.  H atto  u  q alb in in g   tu b - 

tubida,  qachon b o ’lsa-da,  kelajakda b u   orzulam ing 

am alga  oshishi  m um kinligiga  ham   ishona  olmasdi.

U  o'zini  q o'lga  olib,  m ashg'ulotini  o'zgartirish  va 

o'ziqa  m unosibroq  ish  topishi  kerak  edi.  Lekin  har 

oyda  zim m asida  o g 'ir  yuk  bo'lib  turgan  to'îovlari 

tufayli  bu  joniga  tek k an   ishini  tashlashga  yuragi 

dov  berm asdi.

U  bam isli  tu zo q q a  tu shganday  edi,  tuzo q d ag i 

faoliyatiga  yetarlicha  haq  to'lanm aslik  u n d a  hech 

q an d ay   q iziq ish   y o k i  b erilib   ish la sh g a   ish tiy o q  

uvg'otm asdi.  Ishxonasidagi  k o 'p g in a  ham kasblari 

ham  uning nazarida bajarayotgan ishlariga m utlaqo 

qiziqmay,  zerikayotganday edi.  Ish ular u ch u n  ham  

xuddi  o'zida  b o 'lg an d ay   shunchaki  o'lm ay  qolish 

vositasidan  iborat  edi.

Yillar  o'tib,  y ig it  o 'zin in g   yoshlidagi  orzu  va 

um idlaridan  voz  kechdi.  Endi  uning  um idi  b a h o - 

liqudrat  yashash  b o 'lib   qoldi.  U  bog'  oralab  bo rar 

ekan,  farishtalardan  biri  —  agar  o 'sh a  farishtalar 

h aq iq atd a  m avjud  b o 'lsa   —  u n in g   taq d irin i  q a ­

ch o n lard ir  o 'zg a rtirish g a   tu rtk i  b o 'la d ig a n   o zg i-

9


nagina  ishtiyoq  u y g 'o tu v ch i  b iro n -b ir  fikrni  q u - 

log'iga  shipshitishiga um id  bog'lab,  iltijo  qilardi.

Yigit  o'z  o ’ylari  girdobiga  shu  q ad ar  c h u q u r 

cho'm gandiki,  quyosh  charaqlab  chiqib,  bo g 'n in g  

sh arq iy   to m o n id a g i  d a ra x tla r  u stin i  y o ritg an in i 

k o 1 riñas, boshi uzra qushlarning sayrashlarini eshit- 

m as va yonida qandaydir odam  ketib borayotganini 

ham   m utlaqo  sezmasdi.



UCHRASHUV

Bexos  eshitilgan  ovoz  yigitning  xayollarini  q o - 

chirib,  cho'chitib  yubordi.

—  Xayrli  tong.

U o'girilib, yonida keksa yoshdagi xitoylikni ko'rdi.

—  Salom,  —  dedi  yigit  unga  tez  qayrilib  qarab.

Xitoylik baland bo'yli emas, uning boshi yigitning

y elk asig a  z o ’rg 'a   yetardi.  E gniga  issiqqina  qo ra 

sport  kiyim  kiygandi.

—  Siz bilan birga yursam,  e'tiroz bildirmaysizmi,  — 

so'radi  b u   qariya.

—  M arhamat.  A gar  m eni  quvib  yeta olsangiz,— 

javob  berdi  yigitcha.  K eksa  kishi  jilmaydi.

—  M en im kon boricha harakat  qilam an,  — dedi 

u  qadam ini  tezlatar  ekan.  —  Siz  y uragida  o g 'ir bir 

dardi  bor  odam dek  ko'rinyapsiz.

—  M utlaqo  undaym as,  —  dedi  yigitcha  ham - 

rohiga  qaramay.

—  Bilasizmi,—  deb  so'zida  davom  etdi  qariya,  — 

m ening  m am lakatim da  har  bir  m uam m o  o'zi  bilan 

yaxshilik keltirishi,  h ar q anday om adsizlik orqasida 

o 'sh an d ay   m iqdorda  va  hatto  u n d a n -d a   kattaro q  

ornad  kelishiga  ishonadilar.

—  Him?  —  deya  ovoz  ch iq ard i  y ig it  ish o n - 

qiram ay.

10


»y

—  Bu  ham m a  n a rsa g a   ta allu q li...  h a tto   p u l  V '•  ,? 

muamm olariga  ham,  —  dedl  qariya.

So'nggi jum lani eshitib,  yigitcha ch u q u r tin oldi 

va  ham rohi  tom on  o'girildi.

—  Pul  m u am m o lari  q a n d a y   ornad  k e ltirish i 

inumkin?  —  deb  so'radi  u.

—  Pul  m uam m olari Asi Boylik — sen hatto orzu 

qilolm aydigan  boylik  sari  y o 'l  ochadilar,  —  javob 

berdi  chol.

—  Ammo  b u n in g   qay  tarzda  im koni  bor?  — 

so'radi  yigit.

—  Axir  jahondagi  eng  boy  va  obro'li  kishilar- 

ning  k o ’pchiligi  qachonlardir  sariq  chaqasiz  yoki 

to'la  bankrot  bo'lganlaridan  xabaring  yo'qm i?

—  Yo'q,  —  dedi  yigit  boshini  chayqab.

— Avraam Linkoln 35 yoshida bankrot deb e'lo n  

qilinganligiga  qaram ay,  tarixga  A m erika  Q o'shm a 

Shtatlarining  eng  boy  va  eng  obro'li  odam laridan 

biri  sifatida  kirgan.

M andino daydi va piyonista b o 'lg an  esa-da, b ar- 

cha  davrlarning  eng  m ashhur  yozuvchilaridan  biri 

bo'lishga  erishdi,  U olt  Disney  esa  o'z  k in o   im pe- 

riyasini  y aratishga  m uvaffaq  b o 'lish d an   oldin  b ir 

n echa  bo r  to 'la   b ankrotlikni  bo sh id an   kech irg an  

edi.


Yigit ju d a hayron qoldi. U doim o hayotda ornad - 

siz  va  so'nggi  m ag'lubiyatga  uchragan  kishilargina 

k issasid a  sariq   ch aq asiz  q o lad i  va  b a n k ro tlik n i 

boshidan  kechiradi,  deb  o'ylardi.

—  N ahotki  shunday  bo'lishi  m um kin?  —  s o '­

radi  u.  —  K issasida  sariq  chaqa  qolm agan  kishi 

qanday  qilib  foydaga  erishishi  m um kin?

— Ju d a   oddiy,  — jilm aydi  qariya.  —  O 'z  h ay o - 

tidan  m am nun  kishilar  boylik  qidirm aydilar.  O 'z 

hayotini o'zgartirishni boshlash uchun rag'bat... yoki

11


m ardlik  zarur.  J u d a   kam   sonli  kishilar  rag'b atg a 

erishadilar, lekin o'z hayotini o'zgartirishga majburlik 



<

 

tufayli  kirishgan  kishilar  ancha  ko'proq.



Bilasanmi,  sen  umidsizlikka  tushgan  chog'ing- 

dagina  o ‘z-o'zingga  savollar  bera  boshlaysan  va  bu 

savollar mazmuni  sening  taqdiringni  aniqlab beradi.

Yigitning yuziga  qizillik yugura  boshladi,  lekin 

uning  hali  ham   ishonqiram agani  alfozidan  ko'rinib 

turardi.


— A yt-chi,  — davom  etdi qariya,  — m en xayol- 

laringni  qochirib  yuborishim dan  oldin  nim a  haqda 

o'ylayotgan  eding?

—  Aniq  aytolmayman.  Nazarirnda,  nim a  uchun 

b a'zi  narsalar  aynan  m ening  boshim dan  kechyapti, 

degan  tashvishga  cho'm ilib  qolgan  edim,  shekilli.

—  Xo'sh,  sen  b u n d ay   savol  nim aga  olib  kelishi 

m um kin  deb  o'ylaysan?

—  Bilolmadim,  —  deb  e'tirof  qildi  yigitcha.

—  Ana  shunday!  —  dedi  chol.  —  U  «Bilmay- 

m an » g a  olib  k e lad i.  Yoki  y a n a d a   y o m o n ro g 'i, 

n o to 'g 'r i  ja v o b la rg a   yo  llaydi.  Bu  y e rd a   «Nim a 

uchun?»  degan  savol  doim  tayyor  turadi.  Sening 

m iyang  u n g a   b e ra d ig a n   h ar  q a n d a y   savolingga 

javob  topish  bilan  band;  «Nima  u chun?»  degan 

savoli  h e ch   q a n d a y   u m id   tu g 'd irm a y d i,  u n in g  

yechim   va  istiqboli  ham   yo'q.  «M en  n ech u k   bu 

holga tushdim ?»,  «M en nega g 'am g a botyapm an?», 

«Nima  uchun  om adim   kelm ayapti?»  kabi  savollar 

hech  qayoqqa  olib  borm aydi.  Buyuk  kishilar  bo sh - 

qacha  savollar  beradilar.  Ular:  «Qanday?»,  «Nima 

qilib ?»,  «O'z hayotim ni qanday yaxshilashim  m um - 

kin?»  yoki  hatto  «Boy bo'lish  u ch u n   nim a  qilishim 

kerak?»  degandek  yaxshiroq  savol  beradilar.

—  Bilmadim,  —  dedi  yigit.  —  M en  savollarga 

emas,  javoblarga  m uhtojm an.



12

— Lekin agar sen to'g'ri javob topishni istasang,— 

(ledi  qariya,  —  a w a lo   to 'g 'ri  savol  berishing  lozim. 

Injilda:  « S o 'ra n g   va  sizg a  b e ra d ila r;  iz la n g   va 

topasiz»,  deyilgan.

—  Bu  yoqim li  eshitiladi,  lekin  hayot  un ch alik  

oédiy  emas.

—  Sen  qayerdan  bilasan?  Sen  hech  bo'lm asa, 

biror m arta ham  urinib ko'rganm isan?  — deb so'radi 

qariya.  —  Balki  hayot  sen  o 'y lag an in g d an   k o 'ra  

anchagina  oddiyroqdir.

—  U  m enga  unchalik  oddiy  k o 'rin g an   emas,  — 

dedi yigitcha.  N im agaki q o 'l urm ayin,  hech qach o n  

m uvaffaqiyatga  erisha  olm aganm an.  H am m a  n ar- 

sani  sinab  k o 'rd im ,  lek in   n azarim d a  h e ch   nim a 

to 'g 'ri  kelm aganday.

—  M uam m olarni  yechishning  asosiy  qoidasini 

unutm a,  —  dedi  qariya.

—  U  qanday  qoida?

— Senga barcha im koniyatlarni q o'llab b o 'lg a n - 

d e k   k o 'rin s a -d a ,  a slid a   b u   s h u n d a y   em aslig in i 

unutm a!

— Bu  g ap  y a x sh i-y a,  le k in  y an a  nim a qilish im  

m u m k in lig in i  bilo lm ay m an ,  —  jav o b   b e rd i  y i- 

git.  —  M en   h e c h   q a c h o n   b o y   b o 'lm a g a n m a n   va 

o c h ig 'i,  b u n d a n   k ey in   ham   b o y   b o 'lm ^ sa m   k e -  

rak.  Balki  m e n d a   b u n in g   u c h u n   z a ru r  asos  b o 'l ­

m asa  k erak .

—  X o’sh,  b u n in g  u ch u n   senda  bo 'lm ag an   yana 

qanday  narsa  kerak   ekan?  —  so'radi  chol.

—  Bilmadim.  A w alam bor,  pul  qilish  u ch u n   p u l 

topish  zarur  b o'lsa  kerak.

—  Bunday  o'ylashga seni  nim a m ajbur  etyapti? 

Bilasanmi,  Aristotel  Onasis  o'zining  faoliyatini  200 

d o lla r d a n   k a m r o q   m a b la g '  b ila n   b o s h la g a n . 

O 'shanda  u n d a  dorulfunun  darajasi  ham,  b o y   q a -

13


rindoshlari  ham  bo'lm agan,  shunga  qaram asdan, 

u  yorug'  olam da  qachonlardir  yashagan  eng  boy 

odam lardan  b in   bo'lib  qoldi.

Yigitcha  yelkasini  qisdi.

—  Balki  uning  shunchaki  om adi  kelgandir,  — 

dedi  u.


—  K o'pchilik boy insonlar eng kam  m iqdordagi 

sarmoya bilan yoki um um an pulsiz ish boshlaganlar. 

Anita Roddik avtom obillariga pardoz berishni o'ylab 

topib,  o ‘z  pardoz  kom paniyasini  yaratdi.  Bill  Geyt, 

dunyodagi  eng  b o y   kishilardan  biri,  o'z  m ulkini 

k o m p y u te r  s a n o a tig a   y a n g ilik la r  k iritish   b ila n  

ko'paytirdi.  Entoni  Robbins,  m ashhur  yozuvchi  va 

shaxsiy  rivojlanish  yetakchilaridan  biri,  kunlardan 

bir kun hech vaqosiz qoldi va kichkinagina kulbada 

yashadi,  shunday  b o 'lsa -d a ,  u  bir  yil  m obaynida 

h a y o tin i  s h u n d a y   b u rib   y u b o ris h g a   m u v affaq  

b o 'ld ik i,  n atijad a  m illio n er  b o 'lib   k e td i  va  satxi 

10  000  kv  fut  m aydoniga  ega,  okeanga  qaragan 

qasr  sotib  olishga  erishdi.

U lam ing  m uvaffaqiyatini  sen  h aq iq atd a  om ad 

sam arasi  deb  o'ylaysanm i?

—  N im a  ham   d erd im ,  b a lk i  h a r  doim   ham  

shunday  b o ’lavermagandir,  —  javob  berdi  yigit.  — 

L ekin  b a ’zan  b a x tli  v o q e a la r  ham   b o ‘la d i-k u , 

to'g'rim asm i?

—  Boylik  to 'p lay  bilgan barcha  insonlarda  bitta 

m uhim   jihatni,  y a'n i  shaxsiy  m as'uliyatni  topasan. 

U lam ing barchasi o ‘z harakatlari va qarorlari uchun 

javobgarlik  sezadilar.  Ular  o'z  m uam m olari  uchun 

iqtisodiyot  yoki  hukum atni,  ob-havo  yoki  baxtsiz 

b o la lik n i  a y b la m a y d ila r.  B oy  in s o n la r   b a x tli 

v o q e ala r  yoki  taso d ifiy   sh aro itlarn i  k u tib   o 'tir-  

m ay d ilar,  b u la rn i  u la r  o 'z la ri  y a ra ta d ila r.  U lar 

o'zlarini  oqlash  u ch u n   bah o n a  qidirm ay,  yechim

14


lopishga  intiladilar.  Ular  m uvaffaqiyatga  erishishni 

<>'•/,lariga  burch  deb  hisoblaydilar.

—  Ehtimol  haqdirsiz,  —  dedi  yigit.  —  Bilganim 

slmki, m en ham isha moliyaviy tang ahvolni boshim - 

d.in kechirganm an.  Balki bu m ening taqdirim  b o 'lsa 

korak.

—  Sen  b u   taqdim i  o'zing  yaratgansan,  —  dedi 



chol.  —  O 'tm ishda hech qachon b o y  b o 'lm aganing 

h u n d an   k e y in   ham   b o yim aysan  d e g a n   m a 'n o n i 

hildirmaydi.  O 'z hayotingdan m uhim  xulosa ch iq a- 

rishing,  y a 'n i  sening  k elajag in g   o 'tm ish in g   kabi 

bo'lishi  shart  em asligini  anglashing  kerak.  Agar 

sen  doim iy qilib yurgan  ishingni bajaraversanggina 

o 1 sha  a w allari  erishganingga  yetaverasan.

Chol bilan yigit k o ‘1 yoqasidan bog'ning shimoliy 

tomoniga  qarab yurib  borardilar.  U lam ing yonidan 

ikki  kishi  y u g u rib   o 'tib   ketdi.  H avo  sovuq  edi, 

yuguruvchilar  nafasidan  issiq  b u g ‘  taralardi.  Yigit 

chol aytgan so'zlam ing mag-'zini chaqishga urinardi. 

Shubhasiz,  xitoylik qariyaning  gaplarida qandaydir 

m a’no  b o r  edi.  S h u n d ay   e sa -d a ,  b u   h ali  u n in g  

uchun  yetarli  darajada  ishontirarli  emasdi.

—  Pul  qilish  u ch u n   senda  pul  bo'lishi  m utlaqo 

sh art  em as,  —  tu sh u n tird i  chol.  —  S en g a  b o y  

qarin d o sh lar  ham ,  dorilfunun  darajasi  ham   yoki 

baxtli  tasodif ham  zarur emas.  Boylikka  erishishing 

u chun  nim aiki  kerak  bo'lsa,  senda  u lam in g   b a r- 

chasi  mavjud.

—  Bu  s h u n c h a lik   oson,  deb  o'ylaysizm i,  — 

so'radi yigit.

—  Albatta.  Buning  uchun  hech  q an d ay   ornad 

shart emas.  Sen ham   o'z  taqdiringni yaratish u ch u n  

har  q an d ay   boshq a  odam   kabi  q u w a tg a   egasan.

— Axir siz har qanday kishi boy bo'lishi mumkin, 

deb  o'ylam aysiz-ku,  —  so'radi  yigit.



15

—  Albatta,  o'ylaym an.  Shuni bilib  qo'yginki,  bu 

dunyoda  k o 'pchilik  insonlar  boydirlar,  ular  hatto 

o'zlari  bu  h aq d a  bilmaydilar!

— Bu bilan nim a demoqchisiz?  Real boylik egasi 

b o 'lg an   odam lar  b u   h aq d a  bilm asliklari  m um kln 

emas,  —  dedi  yigit.

— 

Shunday  deb  o'ylaysanm i?  —  dedi  chol.  — 



U lar  h a q iq a ta n   ham   bilm aydilar.  S ening  o ’zing 

b u n g a yorqin  misolsan.  Sen  o ‘z  hisob  to'lovlaringni 

to'lashga  qiynalayotganing  u ch u n   kam bag'alm an, 

deb  o ‘ylaysanmi?

—  Ha,  lekin  siz  q anday qilib?..  —  gap  boshladi 

yigit.


—  Uyingda  toza  vodoprovod  suvi  doim  bor  — 

bu,  bir  necha  yuz  yilliklar  ilgari ju d a  noyob  hodisa 

edi,  hozir ham   ayrim joylarda kamyob  hodisa  bo'lib 

qolm oqda.  S ening  ax b o ro t  olish  im k o n in g   bor, 

a x b o ro tn in g   e n g   q im m atli  m a n b a la ri  b o 'lm is h  

ommaviy  kutubxonalarga  bora  olasan,  seni  qiziq- 

tirgan,  istagan  masala  bo'yicha  m a’lum ot  topasan, 

vaholanki,  k o 'p ch ilik   odam lar  b u n g a   hozir  ham  

erisholm aydilar.  Sening  qorning  to 'q ,  usting  but, 

boshing uzra toming bor.  Istagan odaming bilan hatto 

dunyoning  narigi  chekkasida  b o ‘Isa  ham  b o g ’lanish 

imkonini  beruvchi  telefoning  bor.  H ar  kuni  to 'p p a- 

to 'g 'r i  u y in g g a  y an g ilik lar  va  k o 'n g ilo c h arlik lar 

k e ltiru v c h i  te le v iz o rin g   bo r.  B u n d an   e llik   yil 

m uqaddam   hech  kim   hatto  nomini  eshitm agan  oziq 

mahsulotlarini  sotib  olishing  mumkin.

O 'tg a n   a s r d a   in s o n g a   m a ’lu m   b o 'lm a g a n  

mashinalar,  poyezd va sam olyotlar — transportning 

barcha  turlari  seni  hozir  qurshab  turibdi.  Shu  bois, 

k o 'rib   tu rg a n in g d e k ,  in so n iy atn in g   b u tu n   tarixi 

d a v o m id a   y e r  s h a rin i  e g a lla g a n   m illio n la rc h a  

insonlar bilan taqqoslaganda o 'sha odam lar qachon-



16

iIn  orzu  etgandan  ham   k o 'ra  sen  badavlatroq  va  /» 

|U(l

—  Pul  —  bu  hali  boylik  emas,  —  davom  etdi

< hoi,  —  pulning  borligi  boylik  m iqdorini  o'lchash 

ii(  Inin  har  doim   ham   xizm at  qilm aydi.  U m um an 

.ly tg an d a,  p u l  h e c h   q a n d a y   q im m a tn i  ta s h k il 

Hmaydi:  allaqachon dunyodan o'tib k etgan insonlar 

l.isviri  tushirilgan  qog'ozlar  to 'p lam i  yoki  ta n g a- 

l.irdan  q anday  foyda  bor?  P ulning  yagona  qadri 

sluindaki,  u n g a  xarid  qilish  m um kin.  H alo k atg a 

ucliragan  k e m ad a   yoki  kim sasiz  o ro ld a   q o lg a n  

mson  u c h u n   m illion  funt  sterlin g   p u ln in g   oxir- 

oqibatda  qanday foydasi bor?  H ar oylik m aoshi olti 

xonali  sondan  iborat  bo'lgan,  ishi  yurishgan,  lekin 

Iwiddan  ziyod  y u k la m a lar  tu fay li  b o la la ri  b ila n  

m u lo q o tg a   v a q t  to p is h g a   im k o n   to p m a y d ig a n  

bi/nesm enning boyligini qanday baholash mum kin? 

Va  kim  boyroq  —  saraton  xastaligidan  o'layotgan 

millionermi  yoki  ban k d a  bir  chaqasi  y o ‘q,  am m o 

salom atligi a ’lo  b o 'lg an  kishimi?

H aq iq iy   b o y lik   hajm i  to 'g 'r is id a   sen   k e c h i- 

ra y o tg a n   u m r  sifati  b ila n g in a   h u k m   c h iq a ris h  

m um kin.  O 'z   sh ax siy   u m rin i  o 'z i  x o h la g a n ic h a  

yashashga  qodir  insongina  h aq iq atd an   boydir,  — 

dedi  qariya.

Ular  k ichikroq  chakalakzorga  kirib  qolishdi. 

Daraxt shoxlarida kurtaklar paydo bo'lgan, ularning 

rangiga  qarab  gullash  davri  yaqinlashganini  bilish 

qiyin  em as  edi.  Q isqa  sukutdan  so 'n g  yigitcha  so ‘z 

boshladi.

— Lekin pul hayotning sifatini yaxshilashi m um - 

kin-da,  —  dedi  u.

— Agar uni aql bilan ishlatilsa — to'g'ri, mumkin,

—  tasdiqladi  chol.  —  Lekin  k o 'p ch ilik   pul  b archa 

m uam m olarni  hal  etadi,  deb  o'ylaydi.



—  Ha,  m en  o ‘z  m uam m olarim ni  yechgunim ga 

q a d ar  hali  k o 'p   suvlar  oqib  ketadi,  —  jilm aydi 

yigit.

—  Shunday  deb  o'ylashing  mumkin,  lekin,  seni 



ishontirib  aytam anki,  b unday  emas,  —  javob  berdi 

qariya  m a'noli  boqib.

Bu  tan b eh  yigitni sergaklantirdi.  Bu  chol  un in g  

m uam m olari  h aq id a  nim a  bilardi,  o'zi?  Lekin  u 

b u   fikrini bayon  etishga ulgurm asidan  chol  davom  

etdi:


,  —  Sen  million  funt yutib  olganingda  nim a  qilar 

eding?


—  Qarzlarim ni  to'lardim .

—  Keyin-chi?

— Aytish qiyin.  A w al o ‘z yaqinlarim  va d o 'stla- 

rim ni  taklif  qilib,  bazm i  jam shid  uyushtirardim . 

Keyin  cho'm ilish  havzasi  va  tennis  korti  bor  yangi 

uy-joy,  mashina,  yangi televizor,  yangi m ebel  sotib 

olardim .  K eyin  y a q in   k ish ilarim n i  ta 'tilg a   olib 

borardim  va pullarim ning bir qismini muhtoj bo'lgan 

do'stlarim ga  tarqatardim .

—  Xo'sh,  u n d an   k eyin-chi?  —  takror  so 'rad i 

chol.

— Bilmadim,  — tan oldi yigit.  —  M en bu  h aqda 



a w a l  o'ylam agan  edim.

—  Sen  hozir  ju d a  ko'pchilik  —  k u nlardan  bir 

k u n   boyib  ketishni  orzu  qilgan  odam lar  aytadigan 

gapni aytding. Ammo sening javobingda Asl boylik- 

ka  hech  qachon  erisha  olm aydigan  sabab  yashi- 

ringan.


—  N im ani  n azard a  tutrnoqdasiz?  —  ch o ln in g  

g a p in i  b o 'ld i  yigit.  —  S h u n d ay   o d am lar  borki, 

lotoreyadan yutib, b ir kech ad a m illioner b o ’ladilar.

—  Darhaqiqat,  shunday,  lekin  ularning  boyligi 

k o ’p in c h a   v a q tin c h a lik   b o 'lib   ch iq ad i.  U lard an

18


1 o 'p lari  o ‘z  lo to rey a  c h ip ta sin i  sotib  o lay o tg an   iXc-M, 

kundagi  kabi  c h o 'n ta g id a   sariq  chaqasiz  h o ld a 

miirlarini  yakunlaydilar!

Yigit  ishonqiram ay  boshini  chayqadi.

— Bu to ’g'ri,  — ta ’kidladi chol.  — Bilasanmi,  ular 

iiima uchun yana kambag'allashib  qoladilar?  Chunki 

iilar  boylikni  yaratishni  ham,  uni  boshqarishni  ham 

o'rganolmadilar.  Oqibatda  ularga  nimanidir  to'plash 

'  

lopgan  bo'lsalar,  shunday  yo 'q o tad ilar  ham.  Ular 



.ijoyib 

o'simlikka  ega bo'lgan  kishiga  o'xshaydilar:  u



< st  ga  em as  —  n a  u n g a   zaru r  tu p ro q n i,  n a  iqlim  

sharoitini,  na  suv  m iqdori  va  hash aro tlard an   u n i 

liimoya  etishi  lozim  bo'lgan  choralardan  bexabardir.

U  q a n d a y d ir   b ir   m u d d a t  d a v o m id a   o 's im lik  

mevalaridan foydalanishi mumkin,  ammo  o'simlik tez 

ora da  so'liy boshlaydi va  quriydi.

Lekin  b u   o 'sim lik   tab iatin i  yaxshi  o 'rg a n g a n  

odam   u n g a   n im a  k e ra k lig in i  bilad i.  U  b u n d a y  

o'sim liklami u rug'idan o'stirib parvarishlashni biladi.

Bu  o 'sim lik n in g   q a n d a y   k o 'rin ish d a   b o 'lish id a n  

xabardor,  shu  bois  q ancha  kerak  bo'lsa,  sh u n ch a 

m iqdorda  o'stira  oladi.

Boylik  ham   ana  shu  o'sim likka  o'xshash  ajoyib 

narsa.  H am m am iz  uni  yetarli  m iq d o rd a  y aratish  

q u w a tig a   egamiz,  ammo  uni  yaratish  va  u  bilan 

muom ala  sirlarini  o'rganib  olishimiz  darkor.

H ar  q an d ay   pul,  agar  u  bilan  qanday  m uom ala 

qilishni  bilm asak,  hech  vaqo  berm aydi.  Sen  sh o 'x  

o 'g 'il  haqidagi  voqeani  eslaysanmi?

Bu  tanish  voqea yigitning  q u lo g 'ig a  issiq  k irsa- 

da,  u n in g .b arch a  tafsilotlarini  xotirlay  olmadi.

—  Bir  badavlat  yer  egasining  ikki  o 'g 'li  bo'lib, 

kichigida otasining ishini  o'rganishga hech  q an d ay



19

intilish bo'lm adi.  U  sayohat qilish m aqsadida otasi- 

d a n   o 'z id a   te g is h li  m e ro sn i  ta la b   qildi.  O tasi 

o 'g 'lin in g   bu  q ilig 'id an   ran jisa-d a,  u n in g   m eros 

u lu sh in i  ajratib ,  k e tis h ig a   ru x s a t  b e rd i.  O 'g 'il 

puliga  yaxshi  narsalar  sotib  oldi  va  d o 'st-y o rlari 

ic h id a   k a y f-safo   qiíib,  x u rs a n d c h ilik d a   k u n in i 

o'tkazdi,  k o 'p   o 'tm a y   pulí  tugadi.  E gnida  kiyib 

k e tg an   kiyim idan  boshqa  c h o 'n ta g id a   bir  mirisi 

q o lm ag an   ho ld a,  sh u m sh ay ib   o ta sin in g   y o n ig a 

qaytib  keldi.

Sho'x  o 'g 'il  o ‘z  sayohatini  katta  boylik  bilan 

boshlagan  b o ‘lsa-da,  undan  q anday  qilib  darornad 

o lish n i  o 'rg a n m a g a n i  sab ab li  h am m asin i  te zd a  

yo'qotdi.

H am rohlar  b o g'ning  daraxtzor  qismi  poyoniga 

yetib,  baland  tepalik tom on  zinagacha davom etgan 

so'qm oq  yo'lga  qarab  burildilar.

— Ko'rib turganingdek, boylik — bu inson egalik 

qilishi  zarur  b o 'lg an   shunchaki  sarm oya  emas,  — 

dedi  qariya.  —  Tez  orada  sarm oyaning  barakasi 

uchishi  m um kin.  Boy  b o 'lish   u c h u n   sen  a w alo , 

o'zing tilaganingcha hayot tarzini kechirishga yetarli 

m ablag'ga  ega  b o ’lishing  kerak.

—  Bunga  qanday  erishish  m um kin?  —  so'radi 

yigit.

Qariya  jilmaydi.



— 

A w alo ,  sen  bu  olam   va  u n d a g i  b a rc h a  

narsalar  qonunlarga  bo'ysunishini  anglab  olishing 

kerak,  —  deb  tushuntira  boshladi  chol.  —  Ko'plari 

yaxshi m a'lum  b o 'lg an  tabiat qonunlariga.  M asalan, 

fizikadan  yerning  tortish  kuchi  qonuni  to 'g 'risid a 

shuni  bilamizki,  olmani  irg'itib  yuborsak,  u  albatta 

y erg a  qaytib  tushadi.  K islorodsiz  sayyoram izda 

hayot  bo'lm asligini  liam  biíamiz.  Lekin  yana  k o Jp 

q onunlar  mavjudki,  —  ulardan  b a'zilari  H aqiqiv

20


i  - . 1

1

 k ka erishishga taalluqli,  — ular unchalik yaxshi  S iS  



in.riiim  ornas va ko'pchilik odam lar uchun sir bo'lib 

'  p  ' I .

k

I

i



.

i H.ir  tepalikka chiqayotib, yarim  y o 'lg ay e ta y o z- 

M iiil

v«• 


11

  ketayotgan  qariya  esa  hech  qiynalm ay  so'zida 

il.ivoin  etib  borardi.  U lar  tep alik k a  y etg an larid a 

vi<|il  cholga  o'girilib  qaradi.

Xo'sh,  —  so'radi  u  nafasini  rostlab  olib,  — 

luí  sir  nim adan  iborat  ekan?

H aqiqiy  Boylik  sirlari,  b arc h a   tabiat  q o n u n - 



I.iii  kabi,  h a r  b ir  inson  u c h u n   taallu q lid ir.  Sen 

I >< 


11

  irishing  k e ra k   b o 'lg a n   n a rsa   —  b u   teg ish li 

i xl.unlarga berilishi zarur b o 'lg an  m uhim  savollarni 

h i'rish n in g   o 'z g in a s id ir.  M a n a   b u n i  ol,  s e n q a  

yonlam   beradi,  —  deya  chol  yigitga  b u k la n g an  

t|<>()‘oz  v arag 'in i  uzatdi.

Yigit  s h o sh g a n c h a   u n i  o c h d i-y u ,  lol  q o ld i. 

(^»xj'ozda  hech  qanday  sir,  hech  qanday  dono  so'z 

v.i  afsun bitilgan y o zu v y o ‘q edi.  Bu shunchaki o 'n ta 

ism  va  o 'n ta  telefon  raqam i  yozilgan  ro'yxat  edi.  U 

(|o(j'ozdan ko'z uzib qaraganida, chol uning yonidan 

g'oyib  bo'lgandi.

Yigit  chor atrofga  qaradi,  itini  sayrga  olib  ch iq - 

(|

—  Kechirasiz,  —  dedi  yigit  ularga  yaqinlashar 

('kan.  —  H o zirg in a  y onim da  k e ta y o tg a n   ch o ln i 

k o 1 rm adingizm i ?

Yoshi  an ch ag a  borib  qolgan  erkak  bilan  ayol 

javob  berishdan  a w a l  b ir-b irig a  qarab  olishdi.

—  Sizning  yoningizda birov borligini  m en  k o 'r- 

madim,  —  dedi  erkak.  —  Sen-chi,  Etel?  —  h am - 

rohiga  yuzlanib  m urojaat  qildi  u.

Yonida  k etayotgan  ayol  boshini  chayqadi.

—  Yo‘q,  —  d ed i  u.



21

— Lekin siz  u n i —  q o ra sp o rt k iyim idagi  k e k - 

sa  x ito y lik   k ish in i  alb atta   k o 'rg a n   b o 'lish in g iz  

kerak,  —  deya  yigit  yana  ta'kidladi.

—  K echirasiz,  —  ta k ro rla d i  erkak.  —  M en 

yoningizda  hech  kim ni  ko'rm adim .

Yigit chol bilan yurgan y o 'ld an  ortiga asta qayta 

boshladi.  Chol bir zuindá qayoqqa g'oyib bo'lganini 

yigit  anglay  olmasdi.  Va  nim a  uchun  itini  sayrga 

olib  chiqqan  kishilar  uni  ko'rm adi  ekan?

Balki buning ham m asini  o'ylab  topgandir,  balki 

b o g 'n i  aylanib  yurganida  u n g a  shunchalik  k o 'rin - 

gandir?  Lekin  kissasiga  q o 'lin i  kiritishi  bilan  bu 

xayol  em asligini,  chol  h a q iq a ta n   u  b ila n   b irg a  

b o 'lg a n in i  tu sh u n d i.  O 'n ta   ism   va  o 'n ta   telefon 

raqami  yozilgan  bir  parcha  qog'oz  buning  isbot-u 

dalili edi.



ANGLAB  Y ET ILM AG AN  E ’T IQ O D   KUCIII

Birinchi sir

ANGLAB  YETILMAGAN  E ’TIQOD 

KUCHI

Ivigit  u y ig a  kelib,  chol  yozib  b e rg a n   b a rc h a  

lcl('fon raqam lariga q o 'n g 'iro q  qilib chiqdi.  Birinchi 

q o 'n g 'iro q   qilishdan  aw al,  yigit  bu tu n lay   notanish 

kiir.sadan  sirli  keksa  xitoylik  b erg an   bu  raqam   va 

ism  to'g'risida  odam lar  q anday  m unosabat  bildirar 

ck.inlar,  deya  taysallab  turdi.  Lekin  uning  xavotiri 

o ïin siz   bo'lib  chiqdi,  chunki  u lam in g   ham m asiga 

kt'ksa  xitoylik  va  H aqiqiy  Boylikning  sirlari  ham  

m.i'lum  edi.  B uning ustiga, uning q o 'n g 'iro g 'i o 'sh a  

kishilarning  h ar  b irid a   miSlsiz  q u v o n ch   u y g 'o t-  

((.inday  tuyulardi.  U  yaqin  haftalar  ichida  u lam in g  

li.ii  b iri  b ila n   n a v b a tm a -n a v b a t  u c h r a s h is h g a  

lu'lishdi.

Ro'yxatda  birinchi  b o ‘lib  Richard  Epplbi  ismli 

kislii  turardi.  Ishi nihoyatda ko'p va vaqti tig'izligiga 



iinçja  vaqt  ajratishga  m am nuniyat  bilan  rozi  bo'ldi.

Janob  Epplbi  shaham ing  eng  yaxshi  joylaridan 

hirida  yashardi.  Yigit  m ehm onxonaga  kirishi  bilan 

slniharning  b otayotgan  quyosh  nurlaridagi  go'zal 

num zarasini  k o 'rib ,  loi  qo ld i.  X o n a n in g   ja n u b  

lomonidagi  devori  to 'rt  tavaqali  derazadan  iborat 

Ixi'lib,  undan  g 'o y at  ajib  ko'rinish  ochilardi.  U fqda 

botayotgan  quyosh  qahrabo  rangga  kirgan  nurlari 

slniharning  m a 'm u riy   b in o lar  chiro q lari,  k o 'c h a  

yoritgichlari  va  m ashinalardan  taralayotgan  shu'la 

bilan  uyg'unlashib,  chor  atrofni  yoritib  turardi.



23

Download 431.39 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling