Magnit oqimi. Induksiya. Induktivlik

В.С. Волькенштейн. Физика курсидан масалалар тўплами 

3-AMALIY MASHG‘ULOT

. MAGNIT OQIMI. INDUKSIYA. INDUKTIVLIK. 

 

11.107.  O‘ramlarining  soni  400  ta  bo‘lgan  g‘altakning  uzunligi  20  sm  va  kondalang  kesimining 

yuzi  9  sm

2

.  1)  G‘altakning  induktivligi  va  .2)  shu  g‘altak  ichiga  temir  o‘zak  kiritilgandagi  uning 

induktivligi topilsin. Shu sharoitdagi o‘zak materialning magnit kirituvchanligi 400 ga teng. 

 

Berilgan 

L = 20 sm 

N = 400 ta 

S = 9 sm

2 

µ = 400 

L

1

 = ? 

L

2

 = ? 

Yechim 

            

 

 

           

 

    

 

    

 

 

11.108.  Solenoid  chulg‘ami  ko‘ndalang  kesimi  S=1  mm

2 

bo‘lgan  N  ta  sim  o‘ramidan  iborat. 

Solenoidning uzunligi l=25 sm va uning qarshiligi R=0,2 O

M 

- Solenoidning Induktivligi

 

topilsin. 

 

Berilgan 

 

S = 1 mm

2

 

l = 25 sm 

R = 0,2 Om 

L = ? 

 

Yechim 

          

    

      

   

     

        

     

          

      

     

      

               

  

 

11.109.  Uzuiligi  20  sm  va  diametri  3  sm  bo‘lgan  g‘altak  400  o‘ramga  ega.  G‘altakdan  2  a  tok 

o‘tadi. 1) g‘altakning induktivligi va 2) g‘altakning ko‘ndalang kesimidan utayotgan magiit oqimi 

topilsin. 

 

Berilgan 

 

l = 20 sm 

D = 3 sm 

N = 400 

I = 2 A 

L = ? 

F = ? 

Yechim 

        

           

   

          

  

         

     

  

 

В.С. Волькенштейн. Физика курсидан масалалар тўплами 

11.110.  Iiduktivligi  0,001  gn  bo‘lgan  bir  qavatli  g‘altakdagi  sim  cho‘lg‘amining  o‘ramlar  soni 

qancha? g‘altakning diametri 4 sm, simning diametri 0,6 mm, o‘ramlar zich joylashgan. 

 

Berilgan 

 

D = 0,6 sm 

L = 1 mGn 

D = 4 sm 

N = ? 

 

Yechim 

         

     

  

 

         

            

  

 

11.113.  I=1 a tok o‘tganda induktivligi L = 0,001 gn bo‘lgan g‘altakni kesib o‘tuvchi magnit oqimi 

F = 200 µs bo‘lsa, g‘altakdagi o‘ramlar soni qancha bo‘ladi? 

 

Berilgan 

 

L = 1 mGn 

I = 1 A 

F = 2 µVb 

N = ? 

 

Yechim 

 

         

         

 

 

 

11.117.  Ikkita  g‘altak  bitta  umumiy  o‘zakka  o‘ralgan,  Birinchi  g‘altakning  induktivligi  0,2  gn, 

ikkinchisiniki  esa  0,8  gn,  ikkinchi  g‘altakning  qarshiligi  600  Om.  Birinchi  g‘altakdan  o‘tayotgan 

0,3 a tokni 0,001 sekund davomida uzib quyilsa, ikknnchi g‘altakdan qancha tok o‘tadi? 

 

Berilgan 

  

L

1

 = 0,2 Gn 

L

2

 = 0,8 Gn 

R

2

 = 600 Om 

I

1

 = 0,3 A 

t = 0,001 s 

I

2

 = ? 

Yechim 

 

          

   

  

 

         

   

  

 

         

     

  

 

         

    

    

         

 

 

В.С. Волькенштейн. Физика курсидан масалалар тўплами 

11.120.  Induksiyasi  0,2 Vb/mg  bo‘lgan bir  jinsli  magnit maydoniga  radiusi  2  sm  bo‘lgan doiraviy 

kontur joylashtirilgan. Kontur tekisligi magnit maydoniga tik bo‘lib, sarshiligi 1 Om. G‘altak 90° ga 

burilganda undan qaicha elektr miqdori o‘tadi? 

 

Berilgan 

 

R = 2 sm 

B = 0,2 Tl 

R = 1 Om 

a = 90

O

 

q = ? 

Yechim 

         

     

   

 

 

         

  

 

         

      

 

 

11.127.  Induktivligi  0,2  gn  va  qarshiligi  1,64  Om  ga  teng  g‘altak  berilgan.  EYK  ni  uzib,  g‘altak 

qisqa tutashtirilgandan 0,05 sek o‘tgach g‘altakdagi tok kuchi necha marta kamayadi?     

 

Berilgan 

 

L = 0,2 Gn 

R = 1,64 Om 

t = 0,05 s 

n = ?  

Yechim 

         

    

     

    

 

        

  

          

     

 

           

 

               

         

 

 

11.128. G‘algakning qarshigagi R = 10 Om va induktivligi L= 0,144 gn. G‘altak ulangandan qancha 

vakt o‘tgach, undagi tok oldingi belgilangan tokning yarmiga teng bo‘ladi? 

 

Berilgan 

 

L = 0,144 Gn 

R = 10 Om 

t = ? 

Yechim 

          

        

 

 

В.С. Волькенштейн. Физика курсидан масалалар тўплами 

11.131.  Induktivligi  0,021  gn  bo‘lgan  g‘altak  orqali  I  =  I

0 

sinω  t  qonuni  bo‘yicha  vaqtga  bog‘liq  

holda  o‘zgaradigan  tok  o‘tadi,  bunda  I

0

  =  5  a,  ω  =  2π/T  va  T=0.02  sek.  1)  G‘altakda  hosil 

bo‘ladigan  o‘zinduksiya  e.yu.k.  ning

 

va  2)  g‘altak  magnit  maydoni  energiyasining  vaqtga 

bog‘lanishi topilsin. 

 

Berilgan 

 

L = 21 mGn 

I = I

0

sinωt 

I

O

 = 5 A 

ω = 2π/T 

T = 0,02 s 

ε

c 

= ? 

W = ? 

Yechim 

         

          

  

 

       

  

 

        

            

  

      

  

 

UYGA VAZIFA 

 

14.2.  Induktivligi 

      

  

   , sig`imi 63 dan 480    

 

 

      

 

          

   

    gacha o`zgara 

oladigan  tebranish  konturini  qanday  to`lqin  diapazoniga  sozlash  mumkin?  Konturning  qarshiligi 

juda kichik. 

 

14.4.  Induktivligi 

          

  

     bo`lgan  g`altak  plastinkalarining  sathi           

 

  va  ular  

oraliqlari 

            bo`lgan  yassi  kondensatorga  ulangan.  Agar  kontur  750  m  uzunlikdagi 

to`lqinga rezonanslashsa, plastinkalar oralig`ini to`ldiruvchi muhitning dielektrik singdiruvchanligi 

nimaga teng? 

 

14.6. Tebranish konturi 

         sig`imli konturdan hamda          induktivlikka ega g`altakdan 

iborat.  Zanjirning  qarshiligini  hisobga  olmaymiz.  Kondensator 

        

  

     elektr  miqdori  bilan 

zaryadlangan. 1)  elektr  maydonining  energiyasi, magnit maydoni  energiyasi va to`la  energiyaning 

vaqtga  qarab  o`zgarish  tenglamalari  (son  koeffitsientlari  bilan)  yozilsin.  2) 

 

 

, 

 

 

  va 

 

 

    ga  teng 

vaqtdagi  elektr  maydonining  energiyasi,  magnit  maydoni  energiyasi  va  to`la  energiya  qiymatlari 

topilsin. 3) Bir davr chegarasida bu bog`lanishlarning grafiklari chizilsin. 

 

14.8. Tebranish konturidagi tok kuchining vaqt bo`yicha o`zgarish tenglamasi quyidagi ko`rinishda 

berilgan: 

                   .  Kontur  induktivligi      .  1)  Tebranish  davri,  2)  kontur  sig`imi,  3) 

kondensator  qoplamalaridagi  maksimal  potensiallar  ayirmasi,  4)  magnit  mayonining  maksimal 

energiyasi, 5) elektr maydonining maksimal energiyasi topilsin. 

 

14.10.  Tebranish  konturi 

      sig`imli  kondensator  hamda  induktivligi           va  qarshiligi 

      bo`lgan g`altakdan iborat. Kondensator         

  

    elektr miqdori bilan zaryadlangan. 1) 

Konturning tebranish davri topilsin. 2) Tebranishning so`nish logarifmik dekrementi aniqlansin. 3) 

Kondensator  qoplamalaridagi  potensiallar  ayirmasining  o`zgarishini  vaqtga  bog`lanish  tenglamasi 

yozilsin.  4) 

 

 

, 

 , 

  

 

  va 

      ga  teng  vaqt  paytida  potensiallar ayirmasining  qiymati  topilsin.  Ikki 

davr chegarasida 

         grafigi chizilsin.  

В.С. Волькенштейн. Физика курсидан масалалар тўплами 

14.12.  Tebranish  konturi 

  

  

     induktivlik,            sig`im  va        qarshilikdan  iborat.  Bir 

davrda kondensator qoplamalaridagi potensiallar ayirmasi necha marta kamayishi topilsin. 

 

14.14. Tebranish konturi 

        

  

   sig`imga va       

  

    induktivlikka ega. So`nish ligarifmik 

dikrementi 0,005 ga teng. So`nish tufayli konturning 99 % energiyasi qancha vaqtda yo`qoladi? 

 

14.16.  Uzunligi 

           va  ko`ndalang  kesimining  yuzi           

 

  bo`lgan  g`altak 

      

chastotali  o`zgaruvchan  tok  zanjiriga  ulanagan.  G`altakning  o`ramlarr  soni 

          ta. 

Kuchlanish bilan tok o`rtasidagi fazalar siljishi 60

0

 bo`lsa, g`altakning aktiv qarshiligini toping. 

 

14.18. 

 

 

          va   

 

        sig`imli  ikki  kondensator         kuchlanishli        chastotali 

o`zgaruvchan  tok  zanjiriga  ketma-ket  ulanagan.  1)  Zanjirdagi  tok  kuchini,  2)  birinchi  va  ikkinchi 

kondensatordagi potensialning tushishini toping. 

 

14.20. 

       sig`imli  kondensator  va          aktiv  qarshilikka  ega  reastat         chastotali 

o`zgaruvchan tok zanjiriga ketma-ket ulangan. 1) Kondensatordagi va 2) reastatdagi kuchlanishning 

tushishi zanjirga berilgan kuchlanishning qancha qismini tashkil qiladi? 

 

14.22. 

       aktiv  qarshilikli  va     induktivli  g`altak         kuchlanishli  va         chastotali 

o`zgaruvchan tok  zanjiriga ulangan. G`altak 

       quvvatni iste`mol qiladi, kuchlanish bilan tok 

o`rtasidagi fazalar siljishi 60

0

, g`altakning induktivligini toping. 

 

14.24. 

     sig`imli kondensator va        aktiv qarshilikli reastat       chastotali o`zgaruvchan 

tok zanjiriga ulangan. Reastatning induktivligi juda kichik. Kondensator bilan reastat: 1) ketma-ket 

va 2) parallel ulangan bo`lsa, zanjirning to`la qarshiligini toping. 

 

14.26. 

       chastotali  o`zgaruvchan  tok  zanjiriga               

  

     induktivlik  va     aktiv 

qarshilik  parallel  ulangan.  Kuchlanish  bilan  tok  o`rtasidagi  fazalar  siljishi  60

0

, 

   ning  kattaligini 

toping. 

 

14.28. 

      kuchlanishli o`zgarmas tok zanjiriga   sig`im,   aktiv qarshilik va   induktivlik 

ketma-ket ulangan. Kondensatordagi kuchlanishning tushishi 

 

 

    

 

 bo`lsa, qarshilikdagi 

kuchlanishning tushishi 

 

 

 topilsin.