' G. P. Xomchenko, I. G. Xomchenko

Д # =  

—Q.

  Issiqlik effektlarining biz kel- 

tirgan  belgilanishiga  rioya  qilish  lozim ,  chunki  u  term odinam ika 

bilan  b ir  xilda  bo‘lishi  uchun  shunday  belgilangan.

Kimyoviy  reaksiyalam ing  issiqlik  effekti  maxsus  asboblar  — 

kalorimetrlar

  yordam ida  o ‘lchanadi.  U lam ing  tuzilishi  fizika  va 

fizikaviy  kimyo  kurslarida  bayon  qilinadi:

2. 

Boshlang‘ich  va  oxirgi  moddalar sonining  o ‘zgarishiga  qarab 

reaksiyalar  quyidagi  turlarga  bo ‘linadi:  birikish,  ajralish,  o ‘rin 

olish  va  almashinish  reaksiyalari

Reaksiya  natijasida  ikkita  yoki  bir  n echta  m oddalardan  bitta 

yangi  m o d d a  hosil  b o ‘ladigan  reaksiyalar 

birikish  reaksiyalari 

deyiladi.  M asalan, vodorod xloridning am m iak bilan o ‘zaro ta ’siri:

H C 1 + N H

3

= N H

4

C1 

yoki  oddiy  m oddalardan  magniy  oksidning  hosil  b o ‘lishi:

2 M g + 0 = 2 M g 0

Reaksiya  natijasida  bitta  m oddadan  bir  necha  yangi  m oddalar 

hosil  b o ‘lsa,  bunday  reaksiyalar 

ajralish  reaksiyalari

  deyiladi.

M asalan,  vodorod  yodidning  ajralishi:  2 H J = H

2

+ J

2

  yoki  ka- 

liy  perm anganatning  ajralishi:

2 K M n 0

4

= K

2

M n 0

4

+ M n 0

2

+ 0

2

Oddiy va murakkab m oddalar o ‘zaro ta ’sirlashib,  natijada oddiy 

m odda  atom lari  murakkab  m odda  elem entlaridan  birining  o ‘rnini 

olsa,  bunday  reaksiyalar 

o ‘rin  olish  reaksiyalari

  deyiladi.

M asalan,  q o ‘rg‘oshin  (II)  n itratd a  q o ‘rg‘oshinning  o ‘rnini 

rux olishi:

P b ( N 0

3

)

2

+ Z n = Z n ( N 0 3)2+ P b  

yoki  xlom ing  brom ni  siqib  chiqarishi:

2 N a B r +   C l = B r

2

+ 2 N a C l

Ikki  m odda  o ‘zining  tarkibiy  qismlari  bilan  alm ashinib,  ikkita 

yangi  m odda  hosil  qiladigan  reaksiyalar 

almashinish  reaksiyalari 

deyiladi.  M asalan,  alum iniy  oksidning  sulfat  kislota  bilan  o ‘zaro 

t a ’siri:

A1

2

0

3

+ 3 H

2

S 0

4

=A1

2

( S 0

4

)

3

+ 3 H 20  

yoki  kalsiy  xloridning  kum ush  nitrat  bilan  o ‘zaro  ta ’siri: 

C a C l

2

+ 2 A g N 0

3

= 2 A g C l+ C a (N 0

3) 2 

yoki  asosning  kislota  bilan  o'zaro   ta ’siri:

C a ( 0 H )

2

+ 2 H C l= C a C l

2

+ 2 H 20

3.  Qaytarlik  alomatiga  k o ‘ra  reaksiyalar  qaytar  va  qaytmas 

reaksiyalarga  b o ‘linadi

  (4.5-§  ga  q.).

4.  Reaksiyaga  kirishayotgan  moddalar tarkibiga  kiruvchi atom­

larning  oksidlanish  darajasining  o ‘zgarishiga  qarab,  atomlarning 

oksidlanish  darajasi  o ‘zgarmaydigan  reaksiyalar  va  oksidlanish- 

qaytarilish  rea k siya la ri  (atom larning  oksidlanish  darajasi 

o'zgaradigan)  bo ‘ladi.

  O ksidlanish-qaytarilish  reaksiyalari  haqida 

7. l-§  ga q.

1.9-  §.  Moddalar  massasining  saqlanish  qonuni

A tom -m olekular ta ’lim ot  asosida kim yoning asosiy qonunlari- 

ni:  m oddalar  massasining  saqlanish  qonuni,  tarkibning  doim iylik 

qonuni,  hajm iy  nisbatlar  qonuni  va  Avogadro  qonunini  k o ‘rib 

chiqam iz.  Bu  qo n unlar  atom-molekular  ta’limotni  —  yangi  kimyo­

ning  asosini*  tasdiqlaydi.  A tom -m olekular  ta ’lim ot,  o ‘z  navbati- 

da,  kim yoning  asosiy  qonunlarini  tushuntirib  berdi.

M oddalar  massasining  saqlanish  qonunini  dastlab  1748-yil- 

da  M .V .Lom onosov  ta ’riflab  bergan.  K eyinchalik  (1756-yilda)  u 

bu  qonunni  tajribada  asoslab  berdi.  Q onunning  hozirgi  ta ’rifi  qu- 

yidagicha:

kimyoviy  reaksiyaga  kirishadigan  moddalaming  massasi  reak­

siya  natijasida  hosil  bo‘ladigan  moddalaming  massasiga  teng.

* 

Yangi  kim yo  M .V.  L om onosov  ishlaridan  —  m oddalar  m assasi­

ning saqlanish qonunining kashf etilishi,  rivojlantinlishi va kim yoda atom - 

m olekular  ta ’lim otning  tatbiq  etilishidan  boshlangan,  h o z i r g i   kim yo 

esa  Davriy  qonun  va  D .I.M en d eleyevn in g  elem entlar  davriy  sistem a- 

sining  kashf etilishidan  boshlangan.

Lom onosovdan  keyin  m ustaqil  ravishda  bu  q on u n n i  1789- 

yilda fransuz kimyogari  Lavuazye ham ta ’riflab berdi.  U  ham   m etal- 

larning  oksidlanishiga  doir  k o ‘p  reaksiyalarni  o ‘rganib,  qonunni 

tajribada isbotladi.

M oddalar  massasining  saqlanish  q o n un in i  ato m -m o lek u lar 

ta ’lim ot  nuqtayi  nazaridan  shunday  izohlash  m um kin:  kimyoviy 

reaksiyalarda atom lar yo‘qolmaydi va yo‘qdan vujudga kelishi m u m ­

kin  emas;  reaksiyagacha  va  reaksiyadan  keyin  atom larning  u m u ­

miy soni  o ‘zgarmasligicha  qoladi.  M asalan,  vodorod bilan  xlorning 

ikki atomli molekulalari o'zaro ta ’sir ettirilganda shuncha HC1 m ole­

kulasi  hosil  bo'lishi  kerakki,  vodorod  bilan  xlor  atom larining  soni 

ikkiga  teng b o ‘lsin,  ya’ni  ikki  molekula  HC1  hosil  bo'lishi  kerak:

H

2

+C1

2

=2H C1

A tom larning  massasi  o ‘zgarm aganligi  sababli  m oddalam ing 

reaksiyagacha  va  reaksiyadan  keyingi  massalari  ham   o'zgarm aydi.

M oddalar  massasining  saqlanish  qonunini  M .V .Lom onosov 

en erg iy a n in g   (h a ra k a t  m iq d o rin in g )  saq la n ish   q o n u n i  bilan  

bog‘ladi.  U  b u q o n u n la rn i  birgalikda,  t a b i a t n i n g   u m u m i y  

q o n u n i   sifatida qaradi va  1784-yilda quyidagicha ta’rifladi:  „Tabi- 

atdagi  barcha  o ‘zgarishlarning  m ohiyati  shundan  iboratki, 

bir 

jism dan  qancha  olinsa,  boshqasiga  shuncha  q o ‘shiladi.  M asalan, 

agar  qayerdadir  m ateriya  biroz  kamaysa,  boshqa joyda  ko‘payadi. 

Bu  um um iy  tabiiy  qonun  harakat  qoidalariga  ham   taalluqlidir:  o ‘z 

kuchi  bilan  boshqa  jism ni  harakatlantirayotgan  jism  harakat  ola- 

yotgan jismga qancha kuch bersa,  o'zidan shuncha kuch y o ‘qotadi“ .

Shunday qilib,  m oddalar massasining saqlanish va energiyaning 

saqlanish  qonunlari  —  bular tabiatning  yagona  qonunining  —  m a­

teriya va uning harakatining abadiylik qonunining  ikki  tom onidir.

Lom onosovning  fikrlarini  hozirgi  fan  tasdiqladi.  M assa  bilan 

energiya orasidagi o ‘zaro bog‘liqlik (u fizika kursida ko‘rib chiqiladi) 

Eynshteyn  tenglamasi  bilan  ifodalanadi:

E=mc2

bunda: 

E —

  energiya, 

m —

  massa, 

c —

  yorug‘likning  vakuum dagi 

tezligi.

M o d d ala r  m assasining  saq lan ish   q o n u n i  kim yoviy  reak- 

siyalarning tenglam alarini tuzish  uchun  moddiy asos beradi.  U nga 

asoslanib,  kimyoviy  tenglam alar  b o ‘yicha  hisoblashlar  o ‘tkazish 

m um kin  (

1

.

1 2

-§  ga  q.).

1.10-  §.  Modda  tarkibining  doimiylik  qonuni

Tarkibning doimiylik qonuni

 kimyoning asosiy qonunlari  qatori- 

ga kiradi:

har qanday toza modda,  olinish usulidan qat’i nazar,  o ‘zgarmas 

sifat  va  miqdoriy  tarkibga  ega  bo‘ladi.

M asalan,  uglerod  (IV)  oksid  (karbonat  angidrid)  C 0

2

  ning 

tarkibini  ko‘rib  chiqam iz.  U  uglerod  bilan  kisloroddan  tarkib  to p ­

gan  (sifat  tarkibi).  C 0

2

  da uglerodning  m iqdori  27,27%,  kislorod- 

niki  —  72,73%  (miqdoriy  tarkibi).  K arbonat  angidridni  k o ‘p  usul- 

lar:  uglerod  bilan  kisloroddan;  uglerod  (II)  oksid  bilan  kisloroddan 

sintez  qilish,  karbonatlarga  kislotalar  ta ’sir  ettirish  va  boshqa  usul- 

lar  bilan  olish  mum kin.  Barcha  hollarda  toza  uglerod  (IV)  oksid, 

olinish usulidan qat’i nazar, yuqorida keltirilgan tarkibga ega bo'ladi.

A to m -m o le k u la r  t a ’lim o t  tark ib n in g   doim iy lik   q o n u n in i 

tushuntirishga  im kon  beradi.  A tom larning  massasi  tarkibi  ham  

um um an  o ‘zgarmas  bo'ladi.

Tarkibning doim iylik qonunini dastlab fransuz'kimyogar olim i J.Prust 

1808-yilda ta’riflab berdi.  U   „Yeming bir qutbidan boshqa qutbigacha bo'lgan 

joydagi  birikmalarning  tarkibi  bir  xil  va  xossalari  ham   bir  xil  b o ‘ladi. 

Janubiy  yarimshardagi  tem ir  oksid  bilan  Shim oliy  yarimshardagi  tem ir 

oksid  orasida hech qanday farq yo‘q.  Sibirdagi  malaxitning tarkibi  Ispaniya- 

dagi  m alaxitning  tarkibi  bilan  bir  xil.  Butun  dunyoda  faqat  bir  xil  kino- 

var  bor“,  deb  yozgan  edi.

Q onunning  bu  ta ’rifida  yuqorida  keltirilgan  ta ’rifidagi  kabi  olinish 

usulidan va  qayerda b o ‘lishidan qat’i  nazar,  birikmaning tarkibi o ‘zgarmas 

bo'lishi ta ’kidlanadi.

K im yoning  rivojlanishi  shuni  ko‘rsatadiki, 

о ‘zgarmas  tarkibli 

birikmalar

  bilan  bir  q ato rd a, 

o ‘zgaruvchan  tarkibli  birikmalar 

ham bo'lar ekan.  N.S.Kum akovning taklifiga ko‘ra o ‘zgarmas tarkib­

li  birikm alar 

daltonidlar

  (ingliz  kimyogari  va  fizigi  D altonning 

xotirasiga),  o'zgaruvchan  tarkiblilari  -  

bertollidlar

 (shunday birik­

m a lar  b orligini  o ld in d a n   aytg an  fransu z  kim yogari  B erto lle 

xotirasiga)  deb  ataladi.  D altonidlarning  tarkibi  butun  sonli  stexio­

metrik  indekslari  bor  oddiy  form ulalar  bilan  ifodalanadi,  m asa­

lan,  H

2

0 ,   H J,  CC14,  C 0 2.  Bertolitlarning  tarkibi  o ‘zgarib  turadi 

va  stexiom etrik  nisbatlarga  muvofiq  kelmaydi.  M asalan,  uran  (VI) 

oksidning tarkibi odatda U O ,  formula bilan  ifodalanadi.  H aqiqatda 

esa  uning  tarkibi  U 0 25dan  U 0 3 gacha  bo'ladi.  Olinish  sharoitiga

qarab,  vanadiy (II)  oksidning tarkibi VO09dan VO,  3gacha  b o ‘lishi 

m um kin.  Sirkoniy  azot  bilan  o ‘zaro  ta ’sir  ettiriiganda  sirkoniy 

n itrit  hosil  b o ‘ladi.  Z rN   tarkibli  birikm adan  tashqari  Z rN 0J9, 

Z rN

0

 69,  Z rN

0

 

74

  va  Z rN

0

 

89

  nitridlar  ham   bo'ladi.  B ertollidlar  ok- 

sidlar,  gidridiar,  sulfidlar,  nitridlar,  karbidlar  (uglerodli  birik­

m alar),  silitsidlar  (krem niyli  birikm alar)  va  kristall  strukturaga 

ega b o ig a n  boshqa anorganik birikm alar orasida uchraydi.

0

‘zgaruvchan  tarkibli  birik m alar  borligi  m u nosabati  bilan 

tarkibning  doimiylik  qonunining  hozirgi  ta ’rifiga  aniqlik  kiritish 

kerak bo'ladi.

Molekular  strukturali,  ya’ni  molekulalardan  tuzilgan  birik- 

malarning  tarkibi,  olinish  usulidan  qat’i  nazar 

o ‘z g a r m a s

  bo‘ladi, 

nomolekular  strukturali  (atom li,  ionli  va  metall  panjarali)  birlk- 

malaming  tarkibi  esa 

o ‘z g a r u v c h a n d ir

  va  olinish  sharoitlariga 

bogMiq  bo‘ladi.

M asalan,  vanadiy  (II)  oksidning  tarkibi  tem p eratu rag a  va 

sintezda  ishlatiladigan  kislorodning  bosimiga  bog‘liq  bo‘ladi.  Ele­

mentlaming izotop tarkibini ham hisobga olish kerak: masalan, odatdagi 

suvda  11,19%,  og‘irsuvda esa — 20% vodorod bo‘ladi  (8.4-§ ga q.).

1.11- §.  Gaz  qonunlari.  Avogadro  qonuni. 

Gazning  molyar  hajmi

G azlar  tekshirish  u ch u n   eng  oddiy  obyekt  b o ‘lganligi  sabab­

li,  ularning  xossalari  va  gazsim on  m oddalar  orasidagi  reaksiyalar 

eng  to ‘liq  o'rganilgan.

F ransuz  olim i  J.L .G ey-L yussak  hajm iy  nisbatlar  qo n u n in i 

aniqladi:

reaksiyaga  kirishayotgan  gazlarning  hajmlari  bir  xil  sharoitda 

(temperatura  va  bosimda)  bir-biriga  oddiy  butun  sonlar  nisbatida 

boMadi.

M asalan,  1  1  xlor  1  1  vodorod  bilan  birikib,  2  1  vodorod 

xlorid  hosil  qiladi;  2  1  oltingugurt  (IV)  oksid  1  1  kislorod  bilan 

birikib,  2  1  oltingugurt  (VI)  oksid  hosil  qiladi.

Bu qo nu n  Italiya  olimi A.Avogadroga oddiy gazlarning (vodo­

rod,  kislorod,  azot,  xlor  va  boshqalar)  m olekulalari  ikkita  bir  xil 

atom lardan  tarkib  topgan,  deb  taxm in  qilishga  im kon  berdi.  Vo­

dorod  bilan  xlorning  birikishida  ularning  m olekulalari  atom larga 

ajraladi  va  bu  atom lar  vodorod  xlorid  m olekulalarini  hosil  qiladi.

Lekin vodorodning bitta molekulasi bilan xloming bitta molekulasi- 

dan  ikki  molekula vodorod  xlorid  hosil bo'lgani  uchun  uning hajmi 

boshlang‘ich  gazlar  hajm larining  yig'indisiga  teng  b o ‘lishi  kerak, 

y a’ni

H  Cl 

H 

1

+  I  = 2   I 

H  Cl 

Cl

yoki

H

2

+C1  =2H C 1

Shunday  qilib,  agar  oddiy  gazlarning  molekulalari  ikki  atomli 

bo'ladi  (H 2,  Cl2,  0 2,  N

2

  va  boshqalar),  degan  tasawurga  asoslansak, 

hajmiy  nisbatlami  oson  tushuntirish  mumkin.  Bu  esa,  o‘z  navbatida, 

shu  moddalar molekulalarining  ikki  atomli  ekanligining isboti b o ‘ladi.

Gazlarning xossalarini o'rganish A.Avogadroga gipoteza aytishga 

im kon  berdi,  keyinchalik  bu  gipoteza  tajriba  m a’lum otlari  bilan 

tasdiqlandi  va  shu  sababli 

Avogadro  qonuni

 deb  atala  boshlandi:

bir  xil  sharoitda  (temperatura  va  bosimda)  turli  gazlarning 

teng  hajmlarida  molekulalar  soni  bir  xil  bo‘ladi.

A vogadro  q o n u n id an   m uhim   xulosa  kelib  chiqadi:  bir  xil 

sharoitda  istalgan  gazning  1  moli bir xil  hajm ni  egallaydi.  Agar  1  1 

gazning  massasi  m a ’lum   b o ‘lsa,  bu  hajm ni  hisoblab  topish  m u m ­

kin.  N orm al  sharoitda,  y a’ni  273  К   (0°C)  tem peratura va  101  325 

Pa  bosim da  1  1  vodorodning  massasi  0,09  g  ga,  uning  m olyar 

massasi  1,008-2=2,016  g/m ol  ga  teng.  U  holda  1  mol  vodorod 

egallagan  hajm quyidagiga teng b o ‘ladi:

2.016 

8

/m ol  =  

2 2 A

  1 /m o |

0,09  g/m ol

X uddi  o ‘sha  sharoitda  1  1  kislorodning  massasi  1,429  g;  m o l­

yar  massasi  32  g/m ol.  U  holda  hajmi  quyidagiga teng:

H i ^ U 2 2 , 4  

1

/m o l

1,429  g/1 

’ 

'

D em ak,

normal  sharoitda  turli  gazlarning  1  moli  22,4  1  ga  teng 

hajmni  egallaydi.  Bu  hajm 

g a z n in g   m o ly a r   h a jm i*

  deyiladi.

*  A niq  qiymati  22,4] 35  ± 0,0006  1/m ol.

(jazning  molyar  hajmi  —  bu  modda  hajmining  shu  moddaning 

miqdoriga  nisbatidir:

bun da 

Vm —

  gazning  m olyar  hajm i  (o ‘lc h am   birligi  m 3/m o l  yoki 

1/mol); 

V —

  sistemadagi  m oddaning  hajmi; 

n —

  sistemadagi  m o d ­

daning  miqdori.  Yozuvga  misol:  gazning  Km(n.sh.)=22,4  1/mol.

1860-yilda kim yogarlam ing  Karlsruedagi Xalqaro syezdida Avogadro 

ta’limoti umum tomonidan e ’tirofetildi.  Syezd atom-molekular ta’limotning 

rivojlanishiga kuchli turtki b o ‘ldi.  Lekin bu ta’lim ot  D .I.M endeleyev kim yo­

viy  elem entlam ing  davriy  qonunini  kashf  etgandan  keyin,  ayniqsa  tez 

rivojlandi.

Avogadro qonuni asosida gazsimon m oddalam ing m olyar m as­

salari aniqlanadi.  G az molekulalarining massasi qancha katta b o ‘lsa, 

b ir xil hajmdagi gazning massasi  shuncha katta bo'ladi.  G azlarning 

teng  hajm larida  bir  xil  sharoitda  m olekulalar  soni,  b in obarin, 

gazlarning  m ollar  soni  bir  xil  bo'Iadi.  G azlarning  teng  hajmlari 

massalarining nisbati ularning  molyar m assalarining nisbatiga teng:

bunda: 

ml

  —  birinchi  gaz  m uayyan  hajm ining  massasi, 

m2

  —  ik- 

kinchi  gaz  xuddi  shunday  hajm ining  massasi, 

M )

  va 

M2  —

  b irin ­

chi  va  ikkinchi  gazning  m olyar  massalari.

Bir  gaz  muayyan  massasining  xuddi  shunday  hajmdagi  ik­

kinchi  gaz  (o ‘sha  sharoitlarda  olingan)  massasiga  nisbati  birinchi 

gazning  ikkinchi  gazga  nisbatan 

z ic h lig i

  deyiladi  va 

D

  harfi  bilan 

belgilanadi:

O datda,  gazning  zichligi  eng  yengil  gaz  — vodorodga  nisbatan 

aniqlanadi  (

DHi

  bilan  belgilanadi).  V odorodning  m olyar  massasi

2,016  g/m olga  yoki  taqriban  2  g/m olga  teng.  Shu  sababli  quyida- 

gini  olamiz:

Moddaning  gaz  holatidagi  molyar  m assasi  uning  vodorod 

bo‘yicha  zichligining  ikkiga  ko‘paytiri!ganiga  teng.

/и ,: 

m = M ,

  :  Л/,

(1.6)

M

—-   = 

D,

  bundan 

M = M , D  

M2

(1 .7 )

M=2D

(

1

.

8

)

K o‘pincha, gazning zichligi  havoga  nisbatan aniqlanadi.  Havo 

gazlar  aralashmasi  bo'Isa  ham   har  holda  uning  o ‘rtacha  m oleku­

lar  massasi  bor,  deyiladi.  Bu  massa  29  g/m olga  teng*.  Bu  holda 

m olyar  massa  ushbu  ifodadan  aniqlanadi:

M =2Dh

 

(1.9)

M olekular  massalarni  aniqlash  shuni  ko‘rsatdiki,  oddiy  gaz- 

lam ing  m olekulalari  ikki  atom dan  (H 2,  F 2,  C l2,  0 2,  N 2),  nodir 

gazlarning  molekulalari  esa  bir  atom dan  tarkib  topgan  (H e,  N e, 

Ar,  Kr,  Xe,  Rn).  N o d ir  gazlar  uch u n   ,,m olekula“  va  ,,atom “ 

tushunchalari  teng  qim m atlidir.  Lekin  ayrim  boshqa  oddiy  m od- 

dalarning  m olekulalari  uch  va  undan  ko‘p  atom lardan  tarkib  to p ­

gan,  m asalan,  ozon  0 3,  fosfor  R

4

  molekulalari,  o ‘rtacha  tem pe- 

raturada  oltingugurt  bug‘lari  S8.

Avogadro  qonuni  asosida  turli  hisoblashlar  o'tkaziladi  —  gaz­

larning  norm al  sharoitdagi  hajm i,  massasi,  zichligi,  gazsim on 

m o d d a lam in g   m olyar  m assasi,  shuningdek,  gazlarning  nisbiy 

zichligi  hisoblab topiladi  (

1

.

1 2

-§  ga q.).

G azsim on  m oddalar  bilan  bog‘liq  hisoblashlarga  d o ir  kim yo­

viy  m asalalam i  yechish  u ch u n   k o 'p in ch a  m aktab  fizika  kursida 

o ‘rganiladigan gaz qonunlaridan foydalanishga to ‘g‘ri keladi.  U lam i 

bu  yerda batafsil  ko'rib  o ‘tirm ay,  ta ’riflarini  va hisoblashlar uchun 

zaruriy  form ulalarni  keltirish  bilan  kifoyalanamiz.

Boyl-Mariott qonuni: 

berilgan  miqdordagi gazning о ‘zgarmas tempe- 

raturadagi hajmi shu gaining bosimiga  teskari proporsionaldir.

Bundan

pV=c

 onst, 

(1.10)

bu  yerda 

p

  -   bosim, 

V —

  gazning  hajmi.

Gey-Lyussak  qonuni: 

o'zgarmas  bosimda  gaz  hajmining  o ‘zgarishi 

temperaturaga  to ‘g ‘ri proporsional,  ya ’ni

VT=

 const, 

(1.11)

bu  yerda 

T —

  temperatura,  К  (Kelvin)  hisobida.

*  Agar  havoning  taxminan  4  hajm  azot  (molyar  massasi  28  g/mol) 

va  1  hajm  kisloroddan  (molyar  massasi  32  g/mol),  ya’ni  4N

2

+ 0

2

  dan 

taikib topganligi hisobga olinsa, uning o'rtacha molyar massasini hisoblab topish

mumkin.  Bunda quyidagicha ish yuritiladi: 

M r  =  4-

 

-2-  =  28,8 g/mol 

(yaxlitlangani  29  g/mol).

Boyl-Mariott  bilan  Gey-Lyussakning  birlashgan  gaz  qonuni:

pV/T=

 const. 

(1.12)

Bu  formula  odatda  gazning biror  boshqa sharoitdagi hajmi  m a’lum 

bo'lganda uning berilgan sharoitdagi hajmini hisoblab topish uchun ishlatila- 

di.  Agar  normal  sharoitdan  boshqa  sharoitga  (yoki  normal  sharoitga) 

o'tiladigan bo'lsa, u holda bu formula quyidagicha yoziladi:

pV

  _ 

Р Л  

T

  “   To

(1.13)

bu  yerda: 

p0,  V0,  T0  -

  gazning  bosimi,  hajmi  va  normal  sharoitdagi 

(p0=101  325  Pa,  7'0=273  K)  temperaturasi.

Agar  gazning  massasi  yoki  miqdori  ma’lum  bo‘lib,  uning  hajmini 

hisoblab topish  zarur bo'lsa,  u  holda 

Mendeleyev-Klapeyron  tenglamasi- 

dan

 foydalaniladi:

pV=nRT,

 

(1.14)

p V   = J^ R T ’

 

( 1Л5> 

bu  yerda: 

n  -

  gazning  mollar  soni, 

m -

  massasi  (/■), 

M  —

  gazning 

molyar massasi  (g/mol), 

R -

 universal gaz doimiysi.  /?=8,31  J  (mol  K )1.

K im yodan  hisoblashga  doir  m asalalarni  yechish  u ch u n   gaz 

qonunlaridan  foydalanish 

1

.

1 2

-§  da  ko‘rib  chiqilgan.