0 ‘zbekist0n respublikas1 oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

1. 
Q aysi  qatordagi  s o ‘zlarda  tutuq  b elgisi  t o ‘g ‘ri 
qo‘yilgan?
Quyidagi  test  savollariga  to 4g ‘ri 
javobni  belgilang
A.  Vad’a,  ta’zim.
Nizom iy  nom li
B.  M a’no,  b a’zi.
T D P U
k u tu b x o n asi
C.  M as’um ,  m az’ur,
D.  M a’sul,  m a’sud.
E.  S hul’a,  e ti'b o r.
2  — G ‘. Abdurahmonov,  D.  Xo‘jayeva
17

2.  Q aysi  qatordagi  so ‘zlar  kichik  harflar  imlosiga  oid 
yozilgan?
A.  Shim oliy  Kavkaz,  markaziy  Qizilqum.
B.  M ustaqillik  kuni,  markaziy  Osiyo.
C.  0 ‘rta  Osiyo,  fanlar  Akademiyasi.
D.  T ilshunoslik  instituti,  M arkaziy  Osiyo.
E.  M arkaziy  Q izilqum ,  Birlashgan  M iliatlar  tashkiloti.
3.  Q a y si  q atord agi  s o ‘zlard a  unlilar  k etm a -k et 
keladi?
A.  M u...m ola,  T a...m ,  Shuk...r.
B.  M usho...ra,  m anfa...t,  ba...dan.
C .  S o ‘...m ,  sho...r,  qiro...t.
D.  In sh o ...t,  m a...no,  m a...r.
E.  M ajm u ...,  m a .J u m ,  shu...r.
4.  Q a y s i  q atord agi  s o ‘zlarda  ikkita  bir  xil  unli 
yoziladi?
A.  T a...ssurot,  shu...r,  b a...b ro ‘.
B.  T a...ssub,  m adofa...,  na...nki.
C.  T asarr...f,  tab...iy,  ito...t.
D.  M anfa...t,  m u to L .a ,  ta...lluq.
E.  M u...llaq,  badi...y,  ma...rif.
5.  M isollardagi  qaysi  gap  ritorik  so 4roq  gap?
A.  N im ad an   xafasiz?
B.  Ibrohim m isiz?
C.  A hvolingiz  qafay,  d o ‘stim ?
D.  S h und an  beri  qancha  soylar  oqib  ketdi.
E.  Q ach o n   keldingiz?
6.  Kirish  gap  qatnashgan jumla  berilgan  qatomi  toping.
A.  M an a  shulam i  xo‘p  o ‘yladim -u,  m en  sizga  aytsam , 
ariza tashlashga jazm  qildim.
B.  Yaxshisi,  dushm anni  o ‘z  quroli  bilan  urish  kerak.
C.  N iyatingga  yetkur,  quloq  sol.
D.  U n su n   uchun,  bechora  qiz  uchun,  bu  qanday 
sitam.
E.  A  va  D.

7.  Kirish  s o ‘z  ishtirok  etgan  gapni  toping.
A.  01,  singlim ,  bolalarga  kiyim -bosh  qilib  berarsan.
B.  Inson  tez  o ‘tuvchi  orzu-havaslarga  o ‘yinchoq  bo‘1- 
masligi  kerak,  T o ‘g‘onbek.
C.  K unduzi  b o is a ,  o lzingizdan  o ‘ta r   gap  yo‘q,  ish 
oson  hal  b olad i.
D.  Koshki,  bu  gaplar  rost  b o is a .
E.  D oktor  opa,  rahm at,  ju da  m in n atd o rm an .
NUTQ  MADANIYATI,  B O G ‘LANISHLI
OG‘ZAKI  VA  YOZMA  N U T Q N I  0 ‘STIRISH
LUG‘AT,  UNING  TURLARI  VA  ULARDAN 
FOYDALANISH
Lug‘at  turlari
j |   Bilib  oling. 
Tildagi jam iki  so ‘zlar,  ularning  izohi, 
tarixi,  imlosi,  boshqa  tillarga  taijim asi  kabi  masala- 
lar  bilan  lug'atshunoslik  (leksikologiya  va  leksi- 
kografiya)  fani  shu g‘ullanadi.  M u k am m al  tuzilgan  lu- 
g‘atlar  tilning  boyligini,  m illatning  aqliy,  m adaniy  savi- 
yasini  ko‘rsatadi.
Lug‘atlar  ikki  turli  boladi:
Umumiy  lug'atlar.  Filologik  lug‘atlar
Umumiy  lug'aîlarga  qomusiy  (ensiklopedik)  lug'atlar, 
izohli  lug‘atlar  kiradi.
1. 
D astlab,  1967— 1970-  yillarda  1 4 jildli  Ensiklopediya 
(Q om us)  n ash r  etildi.  M ustaqil  0 ‘zb ek isto n   hukum a- 
tining  1997-  yilgi  qarori  bilan  2000-  yildan  ,,O kzbekiston 
milliy  ensiklopediyasi“  nashr  etila  boshladi.  (H ar  ikkala 
ensiklopediya  , , 0 ‘zbekiston  milliy  en siklopediyasi“  na- 
shriyoti  tom o n id an   nashr  etildi.)
Ensiklopedik  lug‘at  m ashhur  olim ,  sh o ir,  m uhandis, 
jam oat  arboblari  haqida,  dunyo  xalqlari,  shaharlari,  geo- 
grafiyasi,  iqtisodi,  madaniyati  to ‘g krisida  keng  m a’lum ot 
beradi.

M asalan:
B eshbaliq,  Beshbalig‘  (turkiycha  Beshshahar,  xitoycha 
Beytin  (S h im o liy   shahar)  —  Sharqiy  T urkistondagi  qa- 
dim iy  sh ah arlard an   (1— 14-asrning  1-yarm i).  Xitoydagi 
qadimgi  S zim us  shahridan  taxm inan  10  km  shimoldagi 
Xipiszi  qishlog ‘i  yaqinida  xarobalari  saqlanadi.  658-  yil- 
dan  Beytin  X itoyning  mudofaa  m arkazi  b o ‘lib,  uni  bosh- 
qarish  x ito y   n o ib la ri,  b a ’zan  tu rk iy   xonlarga  to p sh i- 
rilgan...  VIII  asrning  oxiriga  borib  turkiylar  va  tibetliklar 
Beytinda  x itoy   hukm ronligiga  chek  q o ‘yganlar.  Beytin 
uygkurlar q o ‘liga  o ‘tgan.  791-  yili  esa  qarluqlar egallagan. 
„H u d u d   ul  o la m “ da  Beytin  P anjikat  („B esh  sh ah ar“ ) 
deb  qayd  etilib,  to 'q q iz  o ‘g ‘uzlar  qabila  boshliqlarining 
yozgi  q arorgohi  sifatida  tavsif berilgan.  M o‘gkullar davlati 
paytida  B eytin  gubernatori  M a s’ud  Yalavoch  boMgan,  u 
1275-  yili  Chig'atoy ulusi xonlarining  hujum ini  qaytarishga 
erishgan...  Beytin  va  Qoraxobja   C hig‘atoy  ulusi  tarkibida 
bo'lgan.  S h ah ar  C higkatoy  ulusidagi  o ‘zaro  ichki  urush- 
!ar  n a tija s id a   v a y ro n   b o klg a n “ .  ( „ O 'zb ekisto n  m illiy 
ensiklopediyasi “d a n ).
Ikki  jild li  , , 0 ‘zbek  tilining  izohli  lu g 'a ti“  1981-  yili 
nashr  etilgan  b o ‘lib,  65000  ga  yaqin  so‘zlarni  izohlashga 
bag‘ish la n g an .  Izohli  lu g 'atd a  eng  m u h im   va  am alda 
q o ‘IIanadigan  so ‘z!ar  izohlanadi,  ayrim   shaxslar,  geogra- 
fik  n o m la r,  x a lq lar,  iqtisodiy,  siyosiy  ahvol  ifodalan- 
maydi.
M asalan:
G avda.  1.  Inson  yoki  hayvon  vujudining  ko'rinishi, 
jussa,  qad.  2.  T ana.  3.  M urda,  jasad.  4.  Biror  narsaning 
b o rlig ‘i,  v u ju d i,  ta n a s i.  („ У зб ек   тилининг  изошли 
лугати “дан)
Izohli  lu g ka td a   s o kzning  turli  m a ’nolariga  m isollar 
(odatda,  b iro r  adabiyotdan)  beriladi.
Q om usiy  lug‘atlar  ayrim  fan  sohalari  bo‘yicha  b o ‘lishi 
ham  m um kin.
Fiiologik  lug ‘atlarga eng a w alo   ikki  va  ko‘p  tilli  tarjima 
lu g 4a tla ri  k ira d i.  M asalan ,  „ Р у с ч а -у з б е к ч а   л у г а т “ . 
„У зб екск о -р у сск и й   словарь“  o kzbekcha  so‘zlam i  rus-

chaga va aksincha taijima qilishga  bag‘ishlanib,  50 m ingdan 
ortiq  so‘zlam i  qam rab  oladi.  H ar  b ir  so ‘zning  turli  m a ’- 
nolari  taijim a  qilib beriladi.
M asalan:  Akt  so kzining  4  xil  m a ’nosi  (ish -h arak at, 
rasmiy  hujjat,  te atr  pardasi,  m ajlis  zali)  taijim a  qilinadi.
Bet  so ‘zi  ais  tiliga  5  xil  m a ’nosi  bilan  taijim a  qilinadi. 
(лицо,  ш ека,  лицевая  сторона,  стор о н а).  (У зб ек с к о - 
русский  словарь 
63-  bet.)
Filologik  lug‘atlaming  doirasi  keng  b o ‘lib,  unga  yana 
m a’lum  fan  va  texnikaga  oid  atam a  lug‘atlari,  frazeologik, 
idiomatik  lug‘atlar,  sinonim  sokzlar  lug'ati,  imlo  va  to ‘g ‘ri 
talaffuz  lug‘atlari,  sheva,  kasb -h u n ar,  tarixiy,  toponim ik 
va  boshqa  lugkatlar  kiradi  va  h ar  qaysisi  o ‘z  sohasidagi 
sokzlam i  izohlab  beradi.  Bundan  tashqari,  m ashhur  shoir 
va  yozuvchilaming  asarlari  lug‘ati  h am   bo‘ladi.  Masalan, 
P.  Sham siyev,  S.  lbrohim ov 
(N av o iy   asarlari  Iug‘ati, 
Toshkent,  1972)  va  E.  Fozilov  boshchiligida  tuzilgan  to krt 
jildli  „N avoiy  asarlarining  izohli  lug‘ati“  (Toshkent,  I—  
II  -   1983,  HI— 1984,  IV— 1985).  O datd a,  lugkatlarda  bosh 
so‘zlar  alifbo  sirasi  bilan  beriladi.  S o ‘zIar  birinchi  harfdan 
keyin  kelgan  harflar  sirasini  inobatga  olib  joylashtiriladi. 
M asalan:  Aa  harfida:  abad,  abgor,  abdol,  abira,  abjad, 
abiah,  abr,  abstrakt,  abxaz,  abzal  kabi.
0 ‘zb ek isto n d a  turli  fanlar  b o 'y ic h a   o ‘nlab  a ta m a - 
lug‘a tla ri,  sh eva,  frazeologik,  e tim o lo g ik ,  sin o n im ik , 
toponim ik  s o kzlar,  imlo  va  talaffuz  h am da  kasb -h unar 
lug'atlari  tuzilgan  va  nashr  etilgan.
Lug‘atdan  foyd alan ish
im  Bilib  oling.  Odatda,  har  b ir  lug‘atning  so‘zboshi- 
!•  sida  (yoki  m uqaddim asida)  lu g‘atd an   foydalanish 
yo‘llari  kokrsatiladi.
1- 
mashq.  Quyidagi 
m atnda 
sizga  notanish  bo'lgan  so‘z  va 
iboralarning  m a’nolarini  lug‘atlardan  topib,  bilib oling va  lugkat 
daflaringizga yozib qo'ying.
N a m u n a .   toabad— doimiy,  yo‘q  bo'lm aydigan;  av- 
valambor— avval:  eng awal; muallif— asami  yozgan shaxs.

...Tanasi  b o sh q a   dard   bilmas,  degan  gap  bor.  Orol 
ofatining  nimaligini  shu  mintaqada  yashayotganlar,  awalo, 
qoraqalpoqlar  yaxshi  bilishadi.  Biz  m ehm ondo‘st  xalqmiz. 
Kim   b o ‘lish id a n   q a t ’i  nazar,  m e h m o n n i  boshim izga 
ko'taram iz.  Lekin  ular  ham  bizni  tushunishsin-da.  Endi 
shunchaki  Orolni  tom osha qilib ketish,  hamdardlik bildirish, 
tavsiyalar  berish  bilan  ish  bitmaydi.  Endi  gap  boshqacha 
bolishi kerak.  Niyati xolis odam bu yeiga kelganda albatta o‘zi 
bilan  nim adir olib  kelsin,  o‘zidan  nim adir  qoldirsin.  Orolga 
og‘izda  em as,  am ald a  yordam  bergan  kishigina  insoniy 
burchimni  bajardim ,  deya olishi  mumkin...
(I.  Karimov)
Olim lar  m e’yor,  m ezon  va  mutanosiblikni  mushtarak 
etuvchi  bir  m a n zu m a  sifatida  insonning  og'zidan  chiqa- 
d ig a n   h a r  b ir   k a lim a n i  m uayyan  a s o s la r  b ilan   izga 
soladilar.  S o‘zn in g   foyda-zararini  o ‘ylab  so‘zlagan  kishi 
odam lar oldida  buyuk o ‘rin olgani  kabi Alloh  taolo qoshida 
ham  m arham atga  tegishli  odam  b o lad ilar.  Aqli  bor  odam 
har  vaqt  o ‘ziga  zarar  keltiradigan  so‘zlardan  saqlanur...
(U lfat  Mahkamov.  „Axloq-odob  saboqlari,e)
B
' ^ = j  Eslang.  A rxaik  so'zlar  qadim iy  tushunchalarni
I 
ifodalaydigan  so kzlardir.  Agar  eski  (arxaik)  sokzlar 
m a’lum   d arajada  tushunarli  b o ‘Isa,  u  tarixiy  so‘z 
bo‘ladi.  M asalan,  1)  oz—dara,  o ‘zak,  en— o kn q ir-ch o ‘n- 
qir  yer,  o ‘y—q o ra —arx aik  so‘zlar;
2)  esh— h a m ro h ,  o krtoq,  o'ch—aql,  alp—botir,  em— 
davo — tarixiy  s o ‘zlar.
Arxaik  va  tarixiy  sokzlar  m a'lum   tarixiy  davrni  ko‘r- 
satish  uch un   yoki  asar qahram onining  eski  davrga  moyil- 
ligini  ko‘rsatishda  q o ‘llanadi.
2- 
mashq.  Quyida berilgan sinonimlar orasidagi  nozik  ma’no 
farqlarini  lug‘atlardan  foydalanib aniqlang va so‘zlab bering.
N a m u n a :   yasanmoq — chiroyli  kiyinmoq,  bezanmoq — 
turli  taqinchoqlarni  taqib  olmoq;  kulmoq — bir  gap  yoki  ish 
ta’sirida  kulmoq, jilmaymoq — yengil  kulmoq.

A zam at,  polvon,  kuchli;  az o b ,  aziyat,  jab r,  z a h m a t, 
a la m ,  iz tiro b ,  u q u b a t,  s ita m ;  ayb,  g u n o h ,  j i n o y a t , 
y o z iq ;  a y y o r,  m u g ‘a m b ir,  h iy la g a r,  q uv,  u s ta m o n , 
m akkor,  dog‘uli,  m o lto n i,  qilvir,  shayton,  tulki,  tu llak , 
qirriq,  qirpa,  m aston;  aylanay,  aylansin,  o'rgulay,  g ir- 
g itto n ,  q o q in d iq ,  sad aqa;  a y tis h m o q ,  ja n ja lla s h m o q , 
k o y ish m o q ,  m o jaro lash m o q ,  u rish m o q ,  q iz a ris h m o q , 
tikiashm oq,  olishm oq,  sokkishm oq.
20- topshiriq.  Quyidagi  so'zlarning  sinonimlarini  toping  va 
har  qaysi  sinonimning  o‘ziga  xos  m a’nosiga  moslab  gaplar 
tuzing.
O d a m ,  ay tm o q ,  aks,  a lb a tta ,  a ld a m c h i,  a lo q a d o r, 
anqov,  aniq,  arang,  ataylab,  afzal.
21- topshiriq.  „Узбек  т или  синонимларининг  изошли 
лурат и" dan  foydalanib,  a harfi  bilan  boshlanadigan  sinonim- 
larni  uslubiy,  ijobiy  va  salbiy  m a’noda  qo‘Hanishiga  ko‘ra 
guruhlarga bolib chiqing.
г Щ   Eslang.  Sinonim  so 'zlarn in g   shakli  har  xil  b o ‘Iib, 
M l   m a’nosi  bir-biriga  yaqin  b o ‘ladi:  kuldi,  jilm aydi, 
xoxoladi.
Antonim   s o ‘zlar  esa  m a’n o si  b ir-b irig a  zid  b o 'lg a n  
so 'zla r  guruhidir:  do'st-dushm an,  oq-qora,  uzoq-yaqin.
22-  topshiriq.  Quyidagi  so'zlardan  sinonimik qatorlar tuzing 
va ular orasidagi  ma’no farqlarini  izohlang.
N a m u n a :   yuz — yuz,  bashara,  aft,  turq,  bet;  y u z — kishi 
boshining old  tomoni;  chehra,jamol — ijobiy  ma’noda;  bet,  aft, 
bashara,  turq — salbiy  ma'noda.
A rang,  kiyinm oq,  atrof,  b a d n o m ,  b ajarm o q,  b a lli, 
b a ’zan ,  baxtsiz,  begona,  b ez o v ta,  bek in m oq ,  b ek o rg a, 
beparvo.
23-  topshiriq.  Quyidagi  so‘z!aming antonimini toping va gap 
tuzing.
erta,  bugun,  oq,  yer,  katta,  qish,  issiq,  y o ru g \  yosh, 
past,  d o ‘st,  keldi,  kecha.

24- topshiriq.  Quyidagi juft so‘zlaming  umumiy  mazmunlni 
aniqlang va gap tuzing.
qo zo n -tovo q ,  o s h -n o n ,  el-yurt,  m ehr-sh afqat,  asta- 
s e k in ,  u c h - t o ‘r t,  k iy im -k e c h a k ,  q o p - q o p ,  b a la n d -  
baland,  ich -ich d an ,  ishlay-ishlay,  baxt-saodat.
25-  topshiriq.  Berilgan  so‘zlarning ma'nolarini  izohlang.
N a m u n a :   т а 'zur —  uzrli,  mahbus — ban di,  h ib s — 
qamoq ,fiqh — qonun.
aruz,  aftodil,  a 'y o n ,  dastmoya,  zakotchi,  zafar,  zer-u 
z a b a r ,  z u k k o ,  k a jr a f to r ,  m a jn u n ,  m a z h a b ,  m o ziy , 
mohiyona,  m unaqqid,  mutanosib,  saboq,  surur,  qiblagoh.
Н
'*= = [  Eslang.  Juft  s o ‘zlar  umumiy bir tushunchani  ifo- 
№
  dalovchi  so 'zlard ir.  U lar aynan  tushunila  bermay, 
um um iy  tu sh u nch alarni  ham  ifodalaydi.  Masalan: 
q o zo n -to v o q   f a q a t  q o z o n   b ila n   to v o q n ig in a   e m a s, 
um um an  ro ‘zgkorni  ham   bildiradi.
26-  topshiriq.  ,,0 ‘zbek tilining imlo luglati“dan A,  B,  D,  E 
harflari  tarkibida  x  va  h  harflari  qo'llangan  so'zlarni  ko*chirib 
yozing va yodingizda saqlang.
27-  topshiriq.  ,,0 ‘zbek  tilining  imlo  lug*ati“dan  А,  I,  M, 
К,  E,  S  harflari  tarkibidagi  q o lsh  unli  va  q o ‘sh  undosh 
qoMlangan  so‘zlarni  topib,  lug‘at daftaringizga yozib oling va bu 
xil so'zlar imlosini esda  saqlang.
N a m u n a :   aerobús, jamoa,  manfaat,  adl, kilogramm,  elektr, 
eiektron  kabi.
28-  topshiriq.  ,,0 ‘zbek tilining imlo lug‘ati“dan  tarkibida A,
B,  D,  E,  F  harflari  bo'lgan  va  tutuq  belgisi  qo‘yilgan  so'zlarni 
ko‘chirib yozing,  imlosini  esda tuting.
29-
 
topshiriq.  ,,Okzbek tilining imlo lug‘ati“dagi  S, 
Z , 
M, 
P 
harfli  so'zlarda  ц  harfining  yangi  o4zbek  alifbosida  yozilishi 
shakllarini  lug'at  daftaringizga  ko'chiring  va  bunday  so‘zlar 
shaklini esda saqlang.
N a m u n a :   цирк  — sirk,  лицей — litsey,  милиция  — 
militsiya,  принципиа*! — prinsi pial  kabi.

30-  topshiriq.  ,,0 ‘zbek  tilining  imlo  lug'ati“  dan  B,  Q,  S 
harfïari  bilan  boshlanadigan  so'zlarning  birinchi  bokg‘inida  o 
aytilib,  a  yoziladigan  so'zlarni  ko'chirib yozing.
N a m u n a : 
sovol 
— savol, 
bohor 
— bahor.
31-  topshiriq.  ,,0 ‘zbek tilining  imlo  lug‘ati“  dan  foydalanib. 
so‘z oxirida  talaffuzda undosh tovushi tushib qolgan so'zlaiga  15 ta 
misol keltiring va bunday so'zlarning imlosini esda saqlang.
N a m u n a :   Samarqand,  g o ‘sht  (talaffuzda:  Samarqan,
go'sh).
32-  topshiriq.  Quyidagi so‘zlaming  hozirgi paytda qollanish 
shakllarini  toping.
N a m u n a :   avtor — muallif,  doklad — ma'ruza^  tekst — 
main,  agitator —  tashviqotchi,  propagandist —  targUbotchi, 
aktiv — faol.
a rb itr,  bilet,  vzn os,  v iza,  vizit,  g a ra n tiy a ,  g ru p p a , 
g u m a n iz m ,  d e k a d a ,  d ia lo g ,  d o g m a ,  z a k a z ,  id e y a , 
ideologiya,  invalid,  in jen er,  k an d id at,  kassir,  kv artal, 
kvartira,  kollektiv,  k o m itet,  k o n tro l,  ko piya,  kosm o s, 
m editsina,  ministr,  m orojenoye,  pochta,  o rd en ,  p ech at, 
plan,  program m a,  protokol,  protsent,  rayon,  red ak to r, 
rem o nt,  reform a,  sekretar,  sovet,  spravka.
33-  topshiriq.  A.  Q ahhom ing  „Sinchalak“  rom anining 
birinchi  va  ikkinchi  bobida  uchragan  notanish  yoki  kam 
qo'IIanadigan  so‘zlarni  toping  va  lug'atlar  yordamida  ularning 
ma’nosini  aniqlab yozing.
34- topshiriq.  A.  Qahhorning  „Q o'shchinor  chiroqlari“ 
romanining  birinchi,  ikkinchi,  uchinchi  boblarida  qoMlangan 
frazeologik  birliklarni ko‘chirib chiqing va  ularning  mazmunini 
tushuntirib bering.
N a m u n a :   Qazisan,  qartasan,  ash  zotingga  tortasan — 
qanchalik  yuqori  ko'tarilsang  ham  asli zoting  past  bo‘lsa, 
shunday qolasan.
35-  topshiriq.  ,,Y36eK th .ih h h h t  m30\jih JiyFaTH“  (Moskva, 
1981)  dan  A harfidagi  ko‘p  ma’noli  (polisemiya) va  m a'nodosh

(omonim)  so‘zIarni  topib,  m a’nolarini  izohlagan  holda  lug‘at 
daftaringizga ko'chirib yozing.
Eslang.  Tilimizda  ayrim  so‘zlardoim   qo‘llani!adi. 
M |   Bunday  sokzlar  fa o l  so'zlar  deyiladi.  Masalan: 
qalam,  daftar,  keldi, yaxshi,  bir,  ikki va  b.
A yrim   so‘zlar  esa  tilim izda  kam  q o ‘llaniladi.  Bunday 
so ‘zlar fa o l boim agan 
deyiladi.  M asalan:  fanga  va 
kasb-hunarga  oid  so‘zlar:  neytron,  proton,  kvadrat,  ildiz, 
p o s h n a ,  tagcharm ,  b e tlik ,  a n d o v,  q olip,  s a g ‘i  (e tik -  
d o 'zlikd a)  kabi.
Tildagi  ayrim  so‘zlar  kokp  m a’noli  bo'lib,  bular  poli- 
sem iya  so ‘z!ari  deyiladi.  M asalan,  k o ‘z —  odam   a ’zosi  va 
ishning  k o 'zi.
A yrim   ko‘p  m a’no  bildiradigan  so‘zlar  omonim  so‘z- 
Jar  d ey ilad i.  M asalan : 
0/ — ism ,  b iro r  n arsan i  otish, 
m iniladigan  ot.  U lar  orasidagi  farq  shundaki,  polisemiya 
s o 'z la r  orasida  m a zm u n an   b o g kliqlik  b o ‘ladi,  om o nim  
sokzlarda ana shu bo gliq lik  bolm aydi.
T ilda  ayrim  ju m lalar  qo'llanadiki,  ular  m azm unan  bir 
tu sh u n ch an i  ifodalaydi,  doim   bir  shaklda  q o lla n a d i  va 
uslubiy  m azm unga  ega  boMadi.  Masalan:  boshi  osmonga 
y e t d i — ju d a   m am n u n   b o kldi.  Bunday  ibora  va  gaplar 
frazeologik  birliklar  deyiladi.
36- 
topshiriq.  Quyidagi  tuyuq  (tazod)  janrida  yozilgan 
to ‘rtlikda  qo'llangan  omonim  so‘zlaming  ma’nosini  izohlab 
bering.
Kechti  um ru  tushm adi  ul  yor  Ha,
Q okrqaram   ko'nglim   bu  gkam din yorila.
Bu  vafosiziikki  sendan  ko'rm isham ,
E’tiqodim   qolm adi  hech  yor ila.
( Lutfiy)
Bodasiz  betobm en  bu  kecha  m en,
La’ling  islab  endi jo n d in   kechamen,
Sohili  m aqsadg‘a  yetkaym anm u,  deb,
K.okz  yoshim   daryosida  suv  kechamen.
( Muqimiy)

37-  topshiriq.  „Узбекско-русский  словарь“  (Тошкент, 
1988) dan  foydalanib,  quyidagi  so‘zlami  rus tiliga taijima qiling. 
Taijimada o'zbekcha so'zlaming ko‘p  ma’noligini e’tiboiga oling.
N a m u n a : 
baayni 
— точь  в точь, 
badarg‘a 
— ссылка, 
ba- 
diha 
— экспромт, 
badnom 
— опороченный, 
bayoz 
— сборник 
стихов, 
bay 
— сделка  (savdoda), 
b a y n a lm ila l— 
интерна­
ционал, 
bama ’ni 
— разумный.
bangi,  m ato,  baraka,  barzangi,  barkash,  baror,  barra, 
b a s ta k o r,  b a tto l,  baxsh,  b a c h k a n a ,  b a c h k i,  b a s h a r, 
baqaloq,  baqbaqa,  daha,  bahr,  b ean d aza,  baddol,  beva, 
bebosh,  bejo,  bezavol,  bezaxa,  bekat,  belangi,  bem innat, 
bem avrid,  benavo,  beor,  besaranjom   besarishta,  betavfiq, 
betakalluf,  betob,  befarq,  bexud,  bisot,  borona,  botm on, 
boqiy,  bulam iq,  bunyod,  burro,  burch.
38- topshiriq.  „"Узбек тилининг  изох^и  лурати‘^ ап   (М ос­
ква,  1981)  А,  В,  V,  D,  Е  harflaridagi:  1.  Kasb-hunarga,  to‘y- 
tomoshaga,  urf-odatga oid so'zlar ro‘yxatini  tuzing.
2.  Hozirgi  kunda  kam qollaniladigan  va  qo‘llanilmaydigan 
(arxaik)  so'zlarni  topib,  ma’nolarini  izohlab  bering.
Namuna:  1. 
a d r a s
—•  to'qim achilikda:  ipak  yoki  ipdan 
to‘qilgan  mato; 
aybaki 
— etikdo'zlikda:  mol terisidan ishlangan 
past  charm; 
alak 
— to‘qimachilikda:  paxtadan  to‘qilgan  mato; 
banoras 
— to’qimachilikda:  qo‘lda to'qilgan  ipak  mato.
2. 
adii 
— to ‘g'ri,  tikka; 
d a h a — 
1)  shaharning  bir  qismi;
2)  oxirgi  yosh — 
qurt 
dahaga 
kirdi 
(oxirgi  yoshga  kirdi); 
aza 
— 
motam  marosimi; 
azm 
— qat’iy qaror, 
a yil 
— otga bog'lanadigan 
qayish.
3. 
ajiva 
— xunuk,  ko'rimsiz; 
alalxusus 
— xususan; 
a'¡am 
— 
tug‘,  bayroq; 
a la f— 
yowoyi o‘t.
39- topshiriq.  „Узбек тилининг  изошли лугати“  (Москва, 
1981)  va  „Узбек  тилининг  этимологик  лугати“  (Тошкент, 
2000)dan  foydalanib,  quyidagi so‘zlarning  ma'nosi  va  kelib chi- 
qishini  (etimologiyasim)  izohlang.
N a m u n a :   I. 
Abas 
— foydasiz,  behuda; 
abgor— 
nochor, 
xarob; 
abjad 
— arabcha  harflaming  son  qiymatiga  asoslangan 
sakkiz sokzdan biri.

H
A bzal,  a b itu riy e n t,  ab ro1,  avans,  avbosh,  avvalam - 
bor,  avj,  avzo,  av o m ,  avra,  avtogen,  avtol,  avtoreferat, 
agent,  agrégat,  a d a b ,  adad,  adib,  adir,  ad ovat,  adras, 
ay o z,  a jd o d ,  a jrim ,  ajriq ,  aza,  a z m ,  a y il,  a y a m o q , 
a y n a m a ,  a y n i y a t ,   a y sh ,  a y q a s h m o q ,  a y ir m o q , 
ayg‘oqchi,  akvarei,  akvarium,  aksa,  aksiom a,  akustika, 
alaykum,  alak,  alaf,  alahlamoq.
2. 
Ata,  bari,  bezbet,  bekin,  belkurak,  to ‘qson,  sakson, 
qayrag‘och,  bilaguzuk,  bilan,  bitta,  bosvoldi,  boshmaldoq, 
bugun,  buzuqi,  bukri,  b o kysun,  vizildoq.
4 0 -topshiriq.  Otangizning  tug‘ilgan  kuniga  taklifnoma  va 
mashhur  yozuvchi  bilan  uchrashuv  o ‘tkazish  tokg‘risida  e ’Ion 
yozing.
41- topshiriq.  ,,N avro‘z“  bayramini  qanday  o'tkazdik“ 
mavzusida insho yozing.
Sinov  sa vo lla ri
1.  Qomusiy lug‘at bilan izohli  lug‘at orasida qanday farq- 
lar  bor?
2.  ïmlo  !ug‘ati  bilan  adabiy talaffiiz o ‘rtasidagi  farqlarni 
aytib bering.
3.  Sinonimik  lugkatda so'zlar qanday tartib bilan  izohla- 
nadi?
4.  Taijima  lug‘atlar va ularning tuzilishi tokg‘risida nima 
bilasiz?