0 ‘zbekist0n respublikas1 oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

Yozma  nutq  va  uni  o ‘stirish
10- 
m ashq.  M atnda  berilgan  m aqol  ham da  hikm atli  gap  va 
iboralam i  ko‘chirib  yozing.  U lam ing  m azm unini  so‘zlab bering.
1. 
T o  baham diki  alom ati  b o ‘lug‘  zohir  b o ‘lib,  onasi- 
ning  to ‘g ‘ri  so‘zlaganiga  egri  so‘zlay boshladi.  Onasi  qabz- 
lanib  aytdiki:  —  Ey  bolam ,  k o ‘nglingiz  er  tilar  o ‘xshar, 
hovluqm ang.  O shuqqan  qiz  erga  borsa,  yorchim as.  A nda

qiz  xitob  qilib  aytibdiki:  —  Ey  o n a ,  siz  bizga  sabr  va 
taxam m ul  sari  y o ‘l  k o ‘rsatursiz,  m eni  o lad u rg an   yigitni 
ham   otasi  aytdikim :  —  Bosh  om on  b o ls a ,  b o ‘rk  topilur...
Yapaloq  K o‘rqushni  imlab  olib,  ay td ik i...  Boyo‘g‘li- 
ning  bir  chiroylik  qizi  bor  emish.  Bizni  tarafdin   sovchi 
b o ‘lu b  b o rin g .  A n d a   K o ‘rq u sh   ay d i:  B o r  m a q tan sa 
to p ilu r,  yo‘q  m a q tan sa  ch o ch ilu r  d eg an   yaxshilarning 
masalidir...  ( Gulxaniy,  „Z arbulm asar)
| f   Bilib  oling.  Y ozm a  nutqni  o ‘stirish  yozm a  ish  tur- 
'•   larini  bajarish  yo‘li bilan  am alga  oshiriladi.
Yozma m atn  (yozm a  ish turlari)ga  o ‘tilgan  dars  mavzu- 
larini  m ustahkam lash  uchun  dars  paytida  ishlash  yoki  uy 
vazifasi  qilib  berish,  insho,  bayon  y ozish,  konspekt  tu- 
zish,  m aqola,  xabar,  annotatsiya  h am d a  referat  yoza  bi- 
lish,  intervyu  olish,  ish  yuritish  hujjatlarini  tuza  bilish, 
taqriz  kabilar  kiradi.
Yozma  ish  turlarining  har  biri  o ‘z  xususiyatlariga  ega.
46- 
topshiriq.  Q uyidagi  hikm atli  ib o ra la rn in g   m azm unini 
so‘zlab  bering.
K o‘pin ch a,  so‘z  aytib  b o id im   push ay m o n , 
A ytm agan  so ‘zimdan  doim o  sh o d o n .
(Rudakiy)
Kimki  k o ‘p  so‘zlaydi,  b e sh a rm -u   hayo, 
Topolm as  izzat-u  obro4  u  aro.
(  Firdavsiy)
Q arashg‘a  noravo  narsaga  k o ‘r  b o ‘I,
Tinglashga  noloyiq gap-so‘zga  k ar b o ‘l.
(N osir  Xisrav)
Y um shoqlikdan juda  ko‘p  dil  ro m   b o ‘lur, 
Q o‘pollikdan  pishiq qayta xom   b o ‘lur.
( N osir  Xisrav)
So‘zlaganda  lozim  dur tizm oq,
BoMmasa,  gung  bo‘lgan  yaxshiroq.
(Sanoiy)
43

X ush  gap-u,  xushchehra  bo'lgil,  ey  axiy  (d o ‘st), 
T o k i  nom ing dunyoda b o ‘lsin  saxiy.
(Farididdin  Attor)
A w a l  o ‘ylangiz,  so‘ngra  so ‘ylangiz,
D evordan  aw al  qo‘yilur  negiz.
( S a ’diy  Sheroziy)
II  Bilib  oling.  G aplarni  ixcham lashtirish  berilgan 
g ap lar  tarkibidagi  gapning  um um iy  m azmuniga 
t a ’s ir  etm ay digan   b o ‘lak larn i  tush irib   q o ld irish  
orqali  boMadi.  G aplarni  kengaytirish  esa  berilgan  gapda 
tasviriy  v ositalarni  qo‘shish  yoki  oldingi  gapdan  m a’lum  
b o ‘lgan  boM aklami  tiklash  orqali  ro ky  beradi.
47-  topshiriq.  Quyida berilgan gaplarni  ixchamlashtiring.
N a m u n a :
1
.  S e n   d a n g a sa   odamga  ish  b u yu rm a  —  Dangasaga  ish 
b u y u r m a .  2.  A n ju m a n g a   k o 'p la b   k is h ila r   t a k l i f   e tild i — 
Anjum anga  kelganlam ing hammasi zalga  ta k lif etildi.
1.  K o‘ngli  to kq  kishilaming  erta  kuni  porloq  b o la d i.
2.  K ishining  k o ‘ngli  to ‘g‘ri  bo‘lsa,  uning  yo‘li  ham   to kg k- 
ri  b o ‘la d i.  3.  Q ay erd an   sh am o l  essa,  shu  to m o n d a n  
yom g‘ir  h am   keladi.  4.  K im da-kim   ishlam asa,  u  tish - 
iamaydi.  5.  Kenja  botir  qayerdan  kirgan  bo'lsa,  shu  yer- 
dan  qaytib  chiqdi.  6.  Kecha  majlisga  kelmagan  talabalar 
oldinga  chiqsin.
48- topshiriq.  Quyidagi jumlalami  kengaytiring.
N a m u n a :
1.  Sh u   sho'rlik  ayolni  bir kirib  ko'raylik! ...o ‘n y il dard tortish 
osonmi!
—  O 'n y il?  0 ‘n yildan  beri kasal ekanm i?(A .  Qahhor)
2.  B ahor  ke ld i — gullar  ochilib,  biz  Я° ‘msagan  bahor yengil 
nash ’a,  ye n g il ruh  b a g ‘ishlab keldi.
1. 
Q is h   h av o si  sovuq.  2.  G o ‘z alx o n   —  g u ru h im iz  
a ’lochisi.  3.  K itob  foydali.  4.  Havo  ochiq.  5.  Bilasizmi?
6.  T an id im .  7.  Toshkent —  O kzbekistonning  poytaxti.

49- topshiriq.  Gapning  asosiy  mazmunini  saqlagan  holda, 
gap  shaklini  o‘zgartiring.
N a m u n a :  
D adam :  ,J3ugungi  is h n i  ertaga   q o ‘y m a " , 
deganlar —  Dadam  bugungi  ishni  ertaga  qo ym aslik  kerakligini 
aytganlar.
1.  Kim  to ‘g ‘ri  b o ls a ,  ishi  h am   to ‘g ‘ri  b o la d i.
2.  Y olg‘o n   gapirgan  odam   o x irid a   uyalib  q o lish in i 
bobom   aytgan  edilar.
3.  Q o‘shning  tinch  — sen  tinch.
4.  E l-u  y urtin g   om on  b o i s a ,  rangi  ro ‘ying  so m o n  
bo lm as.
50- topshiriq.  Quyidagi  murakkab  gaplardan  sodda  gaplar 
tuzing.
N a m u n a :  
Odiljondan  eshitgan  gaplarim ning  ham m asini 
o 4r to g ‘im ga  a y td im   —  O diljondan  n im a   eshitg a n   b o 'ls a m , 
hammasini o ‘rtog4imga  aytdim.
1.  Q u yo sh  c h iq ib ,  h am m a  y o q n i  c h a ro g ‘o n   qild i.
2.  A m aling  b o lm a s a ,  boyliging  b o im a s a ,  s h o n -sh u h - 
rating  b o im a s a ,  to ‘y-hasham larda  senga  poygakdan  jo y  
tegadi.  ( T'.  M alik)  3.  Kaltak  yegan  bolaga  tasaili  berib- 
dilar:  —  Ranjim agin,  tayoq  ja n n a td a n   chiqqan.
— Yaxshi  b o lg a n id a jann atd an   ch iq arm idi?  (T.  M alik)
4.  A kadem ik  Y unus  Rajabiyning  m usiqa  olam idagi  jo -  
zibali  sehri...  kishilarni  ham on  m a flu n   qiladi. 
(S h .  O rifiy)
5.  Yoz  kelganda,  butun  m evalar  pishadi.
5 1 - topshiriq.  Ikki  va  undan  ortiq  gaplarni  birlashtirib, 
qokshma gapning turlarini tuzing.
N a m u n a .  
Issiq  kunlar tugadi.  B iz  orziqib  kutgan  ku z  ham
keldi.
1)  issiq  ku n la r  tugab,  biz  orzigib  kutgan  k u z  ham  keldi;
2)  issiq  kun lar  tugadi  va  biz  orzigib  kutgan  ku z  ham  keldi;
3)  issig kun lar tugadi,  biz  orziqib kutgan  k u z ham  kirib keldi.
1.  D arslar  tam om   b o ld i,  sin o v lar  boshlandi.
2.  Kuz  kelib,  osm onda  b u lu tlar  paydo  b o ld i,  yom - 
g'irli  kunlar  ham   boshlandi.

3.  D eh q o n   b o 'lsan g ,  kuz  hayda.
4  D o n o lar  debdilarki,  eng  kam  bahslashuvchilar  eng 
oqil  m uallim lardir.  ( T.  Malik)
5.  Y ax sh ilik k a  ixlos  q o ‘ysang,  y o m o n lik d a n   xalos 
bo‘lasan.  ( T.  M alik)
6.  Inson  tili  sh irin   so‘z  aytib,  o ‘likni  tiriltirishi  yoki 
zaharli  so‘z  aytib,  tirikn i  oldirish i  m um kin.  (T.  M alik)
11-mashq.  Matndagi  joy  va  tabiat  manzarasini  ko‘chirib 
yozing.
...K echasi  b ila n   yom g‘ir  d arax tlar  shoxini  savalab 
chiqdi,  E rtalabga  kelib  qorga  aylana  boshladi.  K eng  va 
c h e k s iz   f a z o d a n   o p p o q   p a r s im o n   y u m s h o q   q o r  
u c h q u n la ri  a jib   b ir   raqsga  tu sh ib ,  d a ra x tla r  shoxiga 
oppoq  harir  hosh iy a  chizardi...  Z am in  uzra  kum ush  to ‘n 
k iy g izard i...  G u z a r   k o ‘c h a la ri,  to m la r ,  h o v lila r  b ir 
zum da  qo r b ilan   qoplandi.  M aktab  hovlisida  u  yoqdan  bu 
yoqqa  ch o p ish ib ,  bir-biriga  qo r  koptogini  otishib  q u- 
vonishayotgan b o la la r uchun  m aza b o ‘ldi.  (Sh.  Orifiy)
12- mashq. Matnning mazmuniga qarab sarlavha qo'ying va reja 
tuzing.
1. 
Y oshlam i  hayotga  puxta  tayyorlash — ulam i  kasb- 
hunarga  b o ‘lgan  qiziqishlarini  o rttirish d an   boshlanadi. 
H ar  bir  o ‘spirin  b iro r  kasbga  m ehr  bilan  qarab,  uni  as- 
toydil  o ‘rgansa,  kasbning  o‘ziga  xos  xususiyatlarini  m u- 
kam mal  egallasa,  o ‘rgangan  kasb-hunar b o ‘yicha  fidoyilik 
bilan  m e h n a t  q ilsa ,  tu rm ush d a  qo q ilm ay d i  va  hayoti 
farog‘atda o ‘tadi.
0 ‘qituvchi,  usto zlam ing   shogirdlarini  kasb-korlik  sir- 
laridan  ham isha  v o q if qilib borishlari  chin  murabbiylikdir.
K eltiradi  hunar  farog‘at,
Q uvonchlaring  ortadi  albat.
H u n a r  bilsang,  m ushkuloting  osondir, 
H u n a r  bilsang,  hayoting  farovondir.
H u n a r  bilan  yetdim  m aqsadga,
In so n   u ch u n   keldim  ham dardga.

K asb-hunam i  aylaylik  e ’zoz,
Xizm atda  u  q ish -u ,  bahor,  yoz.
Hunarga  et jo n in g n i  fido,
Ushalgusi  h ar  b ir  m uddao.
H unarsizning  ishi  chatoqdir,
Bekor  yursang,  um ring  sayoqdir.
B ehunarlik fazilat  em as,
Seni  zukko aqlli  dem as.
H unar-kasbni  o ‘rgatar  Vatan,
U nga  fido  bo‘lsin jo n -u   tan!
(Sh.  Orifiy)
2. 
B iosfera,  atm osfera,  strato sfe ra ...  B u n d an   ta s h -  
q a ri,  Y erni  o ‘rab  tu rg an   y a n a   b ir  q a tla m   b o r.  B u n i 
ax b o ro t  oqim lari  qatlam i  d ey ish   m um kin.  K im ki  sh u  
q a tla m n in g   m a ’lum   q ism i  b ila n   b o g ‘la n ib d i,  s h u n g a  
yarasha  ilmga  ega  b o ‘libdi.  N y u to n ga  qadar  n ech a  m in g  
odam ning  boshiga  olm a  tushgandir,  lekin  u lam ing  h e c h  
biri  Y em ing  tortish  kuchini  ixtiro  qilmagan.  A rxim edga 
q adar  ham   necha  m ing  o d am   vannada  c h o ‘m ilgan,  lek in 
suvga  tushgani  ham on  G iy ero n   tojidagi  tilla  va  k u m u sh  
miqdorini  aniqlashga doir ilm iy  masalani hal qila olm agan. 
A rxim eddan  keyin  ham   n ech a  m illiardlab  odam   v a n n a d a  
c h o ‘m ilyap ti,  am m o  e ra m iz d a n   a w a lg i  ikki  y u z in c h i 
yildan  buyog‘iga  hali  hech  kim   „Evrika!“  („ T o p d im !“ ) 
deb yalang‘och  holida uyiga yugurgani yo‘q.  D em ak,  o lm a  
va  vanna  voqeasi  daqiqasida  bu  olim lar  biz  ay tay o tg an  
axborot  qatlamiga  kirganlar.  ( T.  M alik)
13- 
mashq.  Quyidagi  ilmiy  uslubga  oid  matnlaming  asosiy 
mazmunini betaraf uslub bilan  yozing.
1. 
Davlat  fuqarolam ing  K onstitutsiya  va  q o n u n la rd a  
m ustahkam langan  huquqlari  va  erkinlildarini  ta ’m inlaydi. 
Agar  u  yoki  bu  shaxsning  h u q u q   va  erkinliklari  bu zilsa, 
sud  orqali  him oya qilish  huquqiga  ega.
( „ Inson  huquqlari“,  m axsus  kurs)

2.  0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s i  K o n s titu ts iy a s in in g  
7 8 -  m o d dasi  22-  b a n d ig a   m uvofiq,  davlat  m u k o fo tlari 
va  unvonlarini  ta ’sis  etish   0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy 
M ajlisining  m utlaq  vakolatiga  kiradi.  K onstitutsiyaning 
9 3 - m oddasi  1 8 - b an d ig a  ko‘ra,  0 ‘zbekiston  Prezidenti 
0 ‘zbekiston   R esp u b likasin in g   o rd en lari,  m ed allari  va 
yorliqlari  bilan  m ukofotlaydi.
(  „Inson  huquqlari“,  maxsus  kurs)
3.  T rigonom etrik  funksiyalar  va  Pifagor  teorem asidan 
foydalanib,  o ‘tkir  b urch ak n in g   ixtiyoriy  qiym ati  uchun 
o ‘rinli  b o ‘ladigan  form ulalam i  hosil  qilish  m um kin.  Bu 
form ulalar  trigonom etrik  ayniyatlar  deb  ataladi.
(  ,,iGeometriya “  darsligidan)
5 2 - topshiriq.  Q uyidagi  hikm atli  iboralam ing  m azm unini  o ‘z 
so ‘zlaringiz  bilan  so‘zlab  bering.
Jism o niy  poklik  h a r   kim ning  ishi,  m a ’naviy  poklik 
vijdonning  ishi.
M antiqsiz  gap  h a q n i  buzar,  yolg‘on  gap  sh aytonni 
tuzar.
G o ‘zal!ik  to ‘qqizdir,  shundan  sakkizi  rostgo‘ylik.
Loqayd  kishi  insofsizning  eng  kattasidir.
Joh il  bilan  kengashgandan  oqilga  ergashgan  yaxshi.
Inso f — uzoq  u m r  garovi.
M ablag‘  barakasi  egasining  harakatiga bog‘liq.
Yozma  va  o g ‘zaki  matn  yaratish 
ustida  ishlash
Il  Bilîb  oling.  M a tn   yaratish  m atn  ustida  ishlash- 
' •   ning  eng  m as’uliyatli  davridir.  M atnning  turli 
uslubiy  tu rla ri  (adabiy,  o m m ab o p ,  rasm iy,  il-

miy,  betaraf)  o ‘zining  leksik,  g ram m atik   xususiyatlariga 
ega.  So‘z,  a tam a,  sheva,  jargon,  c h et  til  s o ‘zlari,  badiiy 
til  vositalari,  gram m atik  shakllar  va  sin ta k tik   qurilm alar 
m atn  uslubining  b iro r  yoki  bir-biriga  y aq in   turlarigagina 
xosdir.
Y aratiladigan  m atn lar  sodda  tarkibli  yoki  murakkab 
tarkibli  boMishi  m um kin.
Sodda  tarkibli  yozm a  m atnlar  o ‘tilgan  d ars  mavzulari 
b o ‘yicha  bo‘lib,  talabalar  mustaqil  ravishda  qisqa  mavzuli 
misollar  yoki  m atn lar  tuzadilar.
5 3 - topshiriq.  Badiiy  til  vositalaridan  fo y d a la n ib ,  bahom i 
tasvirlang.
5 4 -   to p s h ir iq .  y u z ,  ch e h ra ,  b a s h a r a ,  a f t   va  k u lm o q , 
kulimsiramoq,  irjaymoq,  qah-qahlamoq  so ‘z larin in g   m a’nosini 
izohlab,  ular yordam ida jum laiar tuzing.
55- topshiriq.  Xolis  niyat  g'olib  keladi,  ezgulikn i  olib  keladi 
iborasini  izohlab,  m atn  tuzing va og'zaki  so 'z la b   bering.
56- topshiriq.  Esdan  chiqarmoq,  esida  turmoq,  esda  tutmoq, 
esi  ketdi,  esim  qursin  frazeologik  ib o ra la rin in g   m azm un in i 
izohlab,  m atn  tuzing va  so4z!ab  bering.
| |   Bilib  oling.  M urakkab  tarkibli  y ozm a  m atnlar 
'•   yozma  ishningturli  sohalariga  oid  b o ‘ladi:  insho, 
bayon,  intervyu,  reportaj,  m a q o la ,  xabar,  an- 
notatsiya,  konspekt,  rasmiy  ish  qog‘ozlari,  taqriz.
Insho  m atnning  k o ‘p  uslubiy  tu rlarin i  (bayon,  badi­
iy,  ilmiy)  o ‘z  ichiga  oladi.
| |   Bilib  oling.  Insho  yozma  nutqning  bir turi bo'Iib, 
i«  ijod qilish,  fikmi  yozma  ifoda  etish  demakdir.  Ona 
tili va adabiyotdan o ‘tilganlami  am aliy  nutqqa tadbiq 
q ilish  m a sh q larid a n   biri  —  in sh o   o ‘q u v c h i  b ilim in in g  
hayotiyligini,  m ustahkam ligini  tek sh irib   k o ‘rishd a  eng 
samarali  usul  sanaladi.  Hayot  va  tabiat  hodisalari  haqida, 
fan,  m a d an iy at,  axloq  yoki  te x n ik a n in g   b iro r  sohasi 
b o ‘yicha  shaxsiy  fikr-m uiohazalar  insho  shaklida  bayon 
etiladi.  Yaxshi  insho  mustaqil  fikr  natijasida  yuzaga  keladi.
4 — G \  A bdurahm onov.  D.  Xo‘jayeva 
4 9

M oddiy  olam   to ‘g‘risida  shaxsiy  his-tuyg‘uga  ega  b o ‘lgan, 
bizni  o ‘rab  olgan  narsalami  o‘zaro  qiyoslay oladigan  va uni 
o ‘z  g api  b ila n   bayon  eta   b ilad ig an   shaxsning  inshosi 
ham isha g o ‘zal va ta’sirli bo‘ladi:
T ong.  O p po q  tong  o ta d i.  J o 's h q in   h a y o t  o fzig a  
c h o r la y d i. 
U yd a n   c h iq a m a n . 
O d a m la r   o q im ig a  
qo ‘shilam an.  Hammasida  yaxshi  kayfiyat,  ezgu  bir  niyat, 
in tilish  a k s   sad o   berib  turadi.  U larni  biroz  t o ‘xta tib  
s o ‘ragim  keladi:
— S iz  qayerga  ketyapsiz?
B ilam anki, javoblar  turlicha  bo iadi:
—  Zavodga.
—  Fabrikaga.
—  Laboratoriyaga.
—  M aktabga.
—  Universitetga.
—  B o g ‘chaga.
— Safarga.
U la r d a n   a q a lli  b iro rta si  b ila n   iz m a - iz   b o rsa m , 
qiladigan  ishini  zehn  bilan  kuzatsam,  qanchadan  qancha 
taassurotlar  olgan  bo iardim.  C hunki  ular  yaratuvchilar, 
ijodkorlar.
Ana  sh u n d a y fldoyi,  saxiy qalblar haqida yozgim  keladi. 
Mening  orzum   — ju m a list  bo iis h.
In sho lar  katta  nazariy b o lim la rd an   so‘ng chorak yoxud 
o ‘quv  yili  oxirida  o ‘tkaziladi.  Insho  uchun  mavzuni  o ‘qi- 
tuvchi  berad i  yoki  u  erkin  mavzuda b o ‘ladi.
Insholar ta'lim iy,  nazorat,  ko‘rik  maqsadlarida yoziladi.
14- 
mashq. 
0 ‘qing.  Inshoning  sizga  yoqqan  tom o n larin i 
ayting.
S h e’riy a tn i  ju d a-ju d a  sevam an.  Y ana  kino-teatrlarga 
borish,  b ad an tarb iy a  bilan  shug‘ullanish  ham  jon-dilim .
0 ‘r ta   m a k ta b n i  ta m o m la sh   a rafasid a  em asm izm i, 
d u g o n a la r  o ‘rtasida,  albatta,  k im ni  qaysi  kasb  qiziqti- 
radi,  degan   gap  b o ‘ladi.  Men  ham   niyatim ni  aytam an: 
to kquvchi  boM moqchiman.

Ba’zilar  hayron  qolishadi:  s h e ’riyatga  shunchalar  q izi- 
qadigan  qiz  to ‘quvchi  bo‘lm o q ch i-y a,  deyishadi.
Axir  zam onam izning  o ‘zi  shu n day -k u !  O ddiy  ishchi 
ham   ko‘p  narsani  bilishi  kerak.
0 ‘qishni  h am   davom ettirish  fikrim   bor.  T o ‘qim achilik 
institutida,  albatta.
Inshoda  g‘oya,  mavzu,  reja
|f   Bilib  oling.  Insho,  a w a lo ,  m avzu  tanlashdan 
'•   boshlanadi.  Mavzuni  tan lash   talabaning  qanday 
g‘oyani  targ‘ib  qilishiga  b o g ‘liq.  M avzuni  iz o h - 
lashda  asosiy  g‘oya  (yaxshilik,  m ardlik,  halol  m eh n atni 
yoritish  va  boshqalar)  o‘z  aksini  topishi  kerak.  M avzuni 
yoritish  talabaning  kuzatishlari  va  oigan  bilimlari  asosida 
bo‘ladi.
M avzuni  yoritish  unga to ‘g‘ri  sarlavha  topishga bog‘liq. 
Sarlavha  asosiy  g‘oyani  o ‘zida  aks  ettirishi,  o ‘quvchini 
qiziqtirishi  zarur.
Inshoning  m uhim   qism laridan  biri  m avzuning  rejasini 
tuzishdir.  Reja  mavzudagi  asosiy  fikrlarni  aks  ettirish i 
kerak.  M asalan,  mavzu:
„F arho d  timsoliga  (obraziga)  tavsifnom a“ :
I.  Kirish:  „F arhod  va  S hirin “  d o sto n i,  uning  yaratilish 
tarixi  haqida.
II.  Asosiy qism:
a)  F arhod —  ilm  va  hunar  sohibi;
b)  F arh o d   — m ehnatsevar  yigit;
d)  F arho d  — vatanparvar  in so n ;
e)  F arhod — buyuk  insonparvar;
0   V afodorlik — oliy  insoniy  fazilat.
III. Xulosa.
F arhod  biz  uchun jasorat  va  ta fa k k u r  timsoli.
Insholarning  turlari
In sh o lar  quyidagi  turlarga  b o ‘lin ad i:  ilmiy,  badiiy, 
erkin  (ijodiy),  muhokama  insholari.

If  Bilib  oling.  Ilm iy 
insholar — 
ilm -fanning  biror 
'•   sohasiga  oid  bo 'lib ,  talabalam ing  turli  fanlardan 
olgan  b ilim la r in i  q an ch alik   o ‘z la sh tirg a n la rin i 
k o ‘r s a ta d i,  ilm iy   ta s a v v u rin i  k e n g a y tir a d i.  Bu  xil 
insholarda  ilm iy  a ta m a   va  iboralar  q o ‘llaniladi.  Ilmiy 
in s h o la r   u c h u n   tu r l i  fanga  o id  m a k ta b   d a rs iik la ri, 
qomusiy  lug‘at,  ilm iy  m aqolalar m anba  b o lis h i  mumkin.
N a m u n a l a r :
N A Q SH B A N D LIK  TARIQATI
N aqshbandlik  ta riq a tin in g   asoschisi  — kom il  inson,  ulug1 
avliyo  Xoja  B ah o u d d in   N aqshbanddir  (1319— 1389).  Bu  zot 
Buxoro yaqinidagi  Q asri  Orifon qishlog‘ida  tavallud  topgan.  0 ‘zi 
tem ir  va  boshqa  n arsalarga  gul  soluvchi  b o ‘lgani  u ch un   laqabi 
„N aqshbandiy“  b o ‘lgan.
N aqshbandiylik ning  asosiy  m ohiyati  quyidagi  shiorda  o ‘z 
aksini  topgan:  „ D a st  ba  kori,  dil  ba  yor!“  („ Q o ‘l  ishda,  Olloh 
dilda“ .)  Bahouddin  ayrim  shaxsva oilaga  „K am  yegil,  kam uxla va 
kam gapir!"  deganlar.  H azrati  Sohibqiron  Amir Tem urdek, Jomiy 
va  Alisher  N avoiydek  ulug‘  zotlar  ham   N aqshbandiy  tariqatiga 
am al  q ilg an lar.  N a q sh b a n d iy   d inni  m u stah k am lash   u ch u n  
xizmatlari  katta  boMgani  sababli  „B ahouddin“  —  dinning  faxri, 
bebahosi  deb  atalg a n ,  karom atli  inson  b o lg a n i  uchun  unga 
„Balogardon“  — balolam i  qaytaruvchi  deb  nom   berishgan.
SU V 0TLA R 1
S u v o 'tla r  ( a lg a e )  
xlorofilli  tuban  o ‘sim lik  guruhi.  Q ilchalar, 
diato m lar,  yashil,  q o ‘n g ‘ir,  qizil  va  kolk-yashil  suvo‘tlar  kabi 
b ir  necha  g u ru h larg a  b o ‘linadi.  U larning  dengizda  o'suvchi 
turkumlari  bor.  K o‘pchiligi  tuproqda,  suvda  va  daraxt  qobiqlarida 
yashaydi.  S uvda  y ash o v c h i  suvo'tlarining  o ‘zi  ham   bentos  va 
p lankto n  suvo‘tlarig a  b o ‘linadi.  Baliqlar  u ch u n   oziq  manbayi 
hisoblanadi.  Ba’zi  su v o ‘tlari  yeyiladi.  D orivor  turlari  ham   bor. 
( % .3 o K u p o e , 
)K a M 0 A 0 8   ,M om aH U K adaH   p y c n a -y 3 6 e K H a  
3Hu,uKJioneduK n y r a m  “)
57- 
to p sh iriq . 
D arsliklardan foydalanib,  quyidagi  mavzularda 
ilmiy  insho  yozing:  „A lisher  Navoiy — so ‘z  m ulkining  sultoni“ ,

„ N u tq n in g   tasviriy  vositalari“ ,  „Issiqlik“ ,  ,,G ko ‘z a n i  zararli 
hasharotlardan  biologik yo‘l bilan  mudofaa qilish“ .
| |   Bilib  oling.  Adabiy-tasvïriy  insholarda  adabiy  asar 
lar,  ulardagi  voqea-hodisalar,  shaxslar,  n arsalar, 
hayvonlar,  m a'lum   jo y   va  tabiat  hodisalari  badiiy 
v o s ita la r  bilan   ta sv irla n a d i.  In sh o d a   a d a b iy -ta s v iriy  
vositalar,  badiiy  so‘z  va  iboralar  b o ‘yoqlari,  o ‘xshatish, 
sifatlash,  jonlantirish,  m ubolag‘a  kabi  badiiy  vositalardan 
keng foydalaniladi.
58- topshiriq. A.  Qodiriyning  „M ehrobdan  chayon “  rom anida 
R a'noga  berilgan  tasvirni  kengaytirib  (uning  shoiraligi,  badiiy 
asarlar o ‘qishi  va  h.  k.)  yozing.
...Ta’birim iz  bu  go‘zal  qiz,  och  ra’no  gulining  tu sid a 
yoki  oq-sariq  tusda  yaratilgan  edi.
...R a ’n o n in g   so ch i  q o kn g kir-q o ra ...,  y u zi  c h o ‘ziq 
em as,  oykulcha  ham  deb b o 'lm as,  kishiga  kulib  qaraganda 
qizil  olm a  ostlarida  ikkita  zam m a  ravishdek  shakl  hosil 
b o ‘lar,  g o ‘yo  bizga  chin  r a ’n o   guli  o c h ilg an   h o la td a  
k o 'rin ar  edi.  Sochlari juda  quyuq,  sanoqsiz  kokillar  o rq a- 
o ‘ngini  tutib  ketgan...
Adabiy  insho  uchun  mavzular:
1.  A.  Q ahhorning  ,,A nork‘  hikoyasi.
2.  M ening  birinchi  o ‘qituvchim .
3.  Ona.
4.  Bir  salom ning  kuchi.
5.  Kamalakdek  jilo  (A.  Oripov  ijodi haqida).
5 9 - topshiriq.  S infdoshingizdan  birining  tashqi  qiy ofasini 
tasvirlab  insho  yozing.
| |   Bilib  oling.  R ivoya-insho —  adabiy  insh o n in g   bir 
’•  turi.  Bu  tu r  kichik  hikoyaboT ib,  tarkibi  tu g u n , 
voqea-hodisaning  rivojlanishi  va  yechim idan  iborat 
b o ‘ladi:  tugun  —  hal  b o ‘lishi  z a ru r  b o ‘lgan  m u a m m o , 
rivoj — shu  tugunning  ochilishi  bilan  bog‘liq  b o klgan  vo- 
qea-hodisa,  yechim —  m uam m oning  hal  b o ‘lishidir.

HAYO  LIBOSI
Bekatda avtobus kutib turgandim.  Bexosdan yarim yalang‘och 
kiyingan o‘zbek qiziga ko‘zim tushib,  to‘g‘risi uyalib  ketdim.
Negadir,  keyingi paytlarda bunday holatlaiga beparvo qarashga 
ko‘nikib  qoldik.  Shuning  uchun  bo‘lsa  kerak,  kundan  kunga 
behayolarcha kiyinadigan qizlarimiz ko‘payib bormoqda.
Yaqinda  bir  gunah  qizlar  bilan  suhbatlashib  qoldim.  Gap 
aylanib,  hozirgi  qizlaming  qanday  kiyinishi  haqidagi  mavzuga 
ko‘chdi.  Shu  yerda  bir  qizning  gapini  eshitib  hayron  boldim. 
Uning aytishicha,  ota-onalarini  norozi  qilmay,  hozirgi  modaga 
mos kiyinishning oson yo‘li  bor ekan.  Uyidan o‘zbekona  kiyinib 
ch iq q an   qiz,  dugonasinikida  uni  zamonaviy  kiyimlarga 
almashtirib  olarkan.  Uning  bu  gapini  eshitib,  hech  narsadan 
bexabar ota-onasiga achindim.  Qizining uyidagi yurish-turishi, 
kiyinishidan  ko‘ngli  to‘lib  yurgan  ota-ona  farzandini  ko‘cha- 
ko‘yda  yarim-yalang‘och  holda  ko‘rib  qolsa,  qanday  ahvolga 
tusharkin?  Qizning gapiga  qaraganda,  u  modaga  mos  kiyinish, 
qolaversa,  dugonalaridan  ajralib  qolmaslik  uchun  shunday 
qilarkan.  Bu  gaplarni  eshitib  hayronlar  qolasan...  Nahotki  tor 
shim  kiyib,  beli  ochiq  kiyimda  yurish  moda  b oisa?  Axir 
Zebunniso-yu  Nodiradek  momolarimiz o‘zlarining  ibo-hayosi, 
kiyinish  madaniyati,  did-farosati bilan tilga tushgan-ku.  Xalq bu 
ayollarni  bilimdonligi  uchun  yuz  chandon  izzat  qilsa,  ularning 
hayosi  va  ibosi,  madaniyati  bilan  ayollarga  xos  kiyinishi  uchun 
ming chandon  hurmat  qilgan.
Kiyinish  qiz  bolaning  did-farosati,  madaniyati  qay  darajada 
ekanligini  ko‘rsatuvchi  o‘ziga  xos  ko‘zgudir.  Shunday  ekan, 
milliy  ruhiyatimiz,  axloq-odobimizga  to ‘g‘ri  kelmaydigan 
kiyimlarni  kiyish  madaniyatsizlik ekanligini  unutmaylik.
(Gaz.)
60- topshiriq.  „Bizning oila“  mavzusida  rivoya-insho yozing.
61- topshiriq.  „Uch og'ayni botirlar“  mavzusida ertak yozing.
62- topshiriq.  „Bir salomning kuchi“  mavzusida rivoya-insho 
yozing.

Rivoya-insho  mavzulari:
1.  Bu  bo‘lgan  voqea.
2.  Yong‘indan  qutqarilgan  bolalar.
3.  Hayvonot  bog‘ida.
4.  D ehqon  b o ‘lsang  —  kuz  hayda.
5.  C hiranm a  g ‘oz,  hunaring  oz.
Bilib  oling.  M uhokam a  insho  talab aning   saviya-
• 
sini,  m ulohazasini,  o ‘z  fikrini  isbotlashda  asosli 
dalillar keltira  bilish  qobiliyatini  k o ‘rsatadi.  M uho­
kam a  inshoda  m u allif m a’lum  masala  b o ky ich a  o ‘z  fikrini 
bildiradi  yoki  unga xolis baho beriladi  va  xulosa  chiqariladi.
N a m u n a l a r .   Mavzu:
BIZ  Q U R A Y O TG A N   BU Y U K   IM O R A T
H a rq an d ay  siyosatning  hayotiyligi  uning  m illat  manfaatlarini 
nechog'lik  ro‘yobga  chiqara  olishi  bilan  belgilanadi.  Mustaqtl 
0 ‘zbekistonim iz  ham m a  sohada  ham   o ‘zining  m ustaqil  siyosati, 
nuqtayi  nazarini  allaqachon  aniqlab  oigan.  Ju m lad an ,  xalqaro 
maydondagi  m uam m olarim iz  ham ,  aw alam b o r,  xalq  m anfaati, 
millat  ravnaqi,  m am lakat tinchligini ta ’m inlashga qaratilgan.
B iror-bir  davlat  bilan  bordi-keldim iz  yoxud  m unosabatim iz 
kim largadir  yoqish  uchun  emas,  balki  xalqim iz  va  davlatim iz- 
ning tub  manfaatlarini  ko'zlaydi.  Poytaxtimizda  Xotira va qadrlash 
kuni  m unosabati  bilan  „M otam saro  o n a “  haykali  poyiga  gul- 
cham bar  q o ‘yish  m arosim ida  P rezid entim izning  ijodkor  ziyo- 
lilar bilan  suhbatida  ham   aynan  shu  m asalalar o 'rta g a   tashlandi.
Xalqimiz  tinchlikni  qadrlaydi.  T arixda  n aink i  o ‘tgan  katta 
urushlar,  balki  h a r  q anday  m ayda  x u ru jla r  h a m   odam larni 
bezovta  qilib  kelgan.  Prezidentim iz olib b orayotgan  siyosatining 
barcha jihatlari aynan  ana shu oliyjanob  m aqsadga  qaratilgan.
Kishi  o ‘tganlam i  qaysidir  bir  kuni  x o tirlay m an   deb  yasha- 
maydi.  Aslida  xotira  doim o yodimizda,  qalbim izdadir.  9-  May — 
Xotira va qadrlash  kuni o ltgan  insonlam i  ko‘pchilik b o ‘lib yodga 
olish,  istiqbolga  ham   b ir  nazar  solish,  aslida.

X otira  m aydonidagi  muioqot  ch o g ‘ida,  Prezidentim iz  ta ’kid- 
laganlari  singari,  bugungi  kunda  olib borilayotgan  siyosatimizda 
ertangi  k u n im iz  ruhi  aniq  aks etib  turishi  lozim.  Zero,  biz qura- 
yotgan  m a n a   shu  m uhtasham   koshonada  aziz  farzandlarim iz — 
kelajak  av lo d lar  yashaydilar,  ijod  qiladilar. (A.Oripov,  0 ‘zbe- 
kiston  Q ahramoni)
Mavzu:
Y O Z U V C H I  O 'T K IR   H O S H IM O V N IN G  
„ D U N Y O N IN G   ISH LA RI“  QISSASI  HAQ1DA
M en  y a q in d a   sevimli  adibimiz  0 ‘tk ir  H oshim ovning  „D u n - 
yoning  ish la ri“  qissasini  o 'q ib   chiqdim .  Qissadagi  ,,Oq  oydin 
kechalar“ ,  „T asalli“ ,  „T ush“ ,  ,,Q arz‘\   „G ilam   paypoq",  „B ola 
y ig 'isi“ ,  „ S u r a t“ ,  „H avas“ ,  „A lla“ ,  „ lltijo “ ,  „O q  m a rm a r“ 
hikoyalarining  biri  ikkinchisidan  yaxshi.  Ehtim olki,  hech  kim 
O ltk ir  H o sh im o v   darajasida  onan i  shunchalik  ulug'lab  yoz- 
magan  b o ‘Isa  kerak.
„T asalli“  hikoyasini  o ‘qiganim da  beixtiyor  ko'zim da  yosh 
halqalanadi.  0 ‘z  volidayi  beozorini  dafn  etgan  farzand  k o‘z 
yoshlarini  to ‘xtata  olmaydi,  qabr ustidan  turolmaydi.
A yniqsa,  g o ‘rkovning  quyidagi  so'zlari  etlarim ni jim irlatadi. 
„ B o ‘ldi  e n d i,  bolam .  B unaqada  o ‘zingizni  oldirib  q o ‘yasiz. 
D u n y o n in g   ishlari  shu  ekan,  iloj  q a n c h a?  Volidayi  m eh ri- 
boningiz  k o ‘p  yarlaqagan  odam  ekanlar.  T o ‘shakda  yotm abdilar, 
birovga  zo riqm abdilar...  bunaqa  b eozor  o ‘lim  har  kimga  ham  
nasib  etaverm aydi“ .
M en  h ik o y an in g   oxirida  m uallif  keltirgan  quyidagi  fikrga 
h a m ish a   so d iq   qolishni  istaym an:  „Ilg arilari  bir  h aq iq atn i 
bilardim.  O n a  uchun  bolaning katta-kichigi  bolm aydi.  Endi yana 
b ir  h a q iq a tn i  angladim .  Bola  u c h u n   o n an in g   katta-k ich ig i 
bo‘lmas ekan.  O na — ona ekan.  Unga boshqa sifat  kerakmas“ .
D a rh a q iq a t,  onaning  barcha  sifatiarini  sanash  uchun,  baJki 
o ‘zbek  ad ab iy   tilidagi  so‘zlar  xazinasi  yetishmas.  Ha,  j a n n a t  
o n a la r n in g   o y o g ki  o stid ad ir.
( 0 ‘quvchilaming  iaqrizidan)