1. Kvant sonlar qaysi zarrachaga tegishli? A atom b proton c neytron d elektron


       Ushbu yadro reaksiyasida E


Download 1.03 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/8
Sana10.12.2020
Hajmi1.03 Mb.
#163344
1   2   3   4   5   6   7   8

1.

       Ushbu yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran izotopi massasidan   marta katta, A izotopi massasidan esa 2,4 

marta katta.  E izotop tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi elektronlar sonidan 43 taga ko’p. Eni aniqlang.  J: Ir 

Yechimi: 

A        4  0,8A  A/2,4  1    1 

.  U+10a=  E    + A+  7  n+p 

92       2    x+43  x       0   1 

Izatoplar massalarini aniqlaymiz ! ! !  

A+40=0,8A+0,8A/2,4+7+1 

A=240  


U(Ar) 240  

E(Ar) 240×0,8=192  

A(Ar) 240×0,8/2,4=80 

Izatoplar yadro zaryadini aniqlaymiz ! ! !  

92+20=(x+43)+x+1 

x=34 


E (e) 34+43=77  Iridiy (Ir) 

A(e) 34  Se   

J: Ir      

2. 

       Ushbu yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran izotopi massasidan   marta katta, A izotopi massasidan esa 2,4 

marta katta. izotop tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi elektronlar sonidan 43 taga ko’p. Ani aniqlang.  J: Se 

Yechimi: 

A        4  0,8A  A/2,4  1    1 

.  U+10a=  E    + A+  7  n+p 

92       2    x+43  x       0   1 

Izatoplar yadro zaryadini aniqlaymiz ! ! !  

92+20=(x+43)+x+1 

x=34 

A(e) 34  Se   



J: Se   

3. 

       Ushbu yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran izotopi massasidan   marta katta, A izotopi massasidan esa 2,4 

marta katta.izotop tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi elektronlar sonidan 43 taga ko’p.Uran izotopidagi neytronlar sonini aniqlang.  J: 148 

Yechimi: 

A        4  0,8A  A/2,4  1    1 

.  U+10a=  E    + A+  7  n+p 

92       2    x+43  x       0   1 

Izatoplar massalarini aniqlaymiz ! ! !  

A+40=0,8A+0,8A/2,4+7+1 

A=240  


U(A) 240  

N=A-P 


N=240-92=148 

J: 148   



4. 

       Ushbu yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran izotopi massasidan   marta katta, A izotopi massasidan esa 2,4 

marta katta.izotop tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi elektronlar sonidan 43 taga ko’p.Eizotopi tarkibidagi neytronlar sonini aniqlang.  J: 115 

Yechimi: 

A        4  0,8A  A/2,4  1    1 

.  U+10a=  E    + A+  7  n+p 

92       2    x+43  x       0   1 

Izatoplar massalarini aniqlaymiz ! ! !  

A+40=0,8A+0,8A/2,4+7+1 

A=240  


E(Ar) 240×0,8=192  

Izatoplar yadro zaryadini aniqlaymiz ! ! !  

92+20=(x+43)+x+1 

x=34 


E (e) 34+43=77  Iridiy (Ir) 

Ir   N=A-P  N=192-77=115 



 

J: 115 


87.     

210

Z

E  →

A

74

W  +  x

4

2

α  +  6

+

βUshbu  yadro  reaksiyasida  E  ning  protonlar  soni  W  ning  neytronlar  sonidan  38  taga  kam  bo‘lsa,  E  tarkibidagi  barcha 

zarrachalarning necha % ini elektronlar tashkil qiladi?#29 

Yechimi:


 210

Z

E →

A

74

x

4

2

α + 6



+

β 

Z+38=A-74 

210=A+4x 

Z=74+2x+6 

A=198  

Z=86 


x=3  

210


86

 

E  p=86, e=86 N=210-86=124 



86+86+124=296 

W(e)% 86/296•100=29%   J: 29 



88. 

210

Z

E  →

A

74

W  +  x

4

2

α  +  6

+

βUshbu  yadro  reaksiyasida  Ening  protonlar  soni  Wning  neytronlar  sonidan  38  taga  kam  bo‘lsa,  42·10

3

  g  E  parchalangan 

bo‘lsa,necha mg hosil bo‘ladi?#39,6 

Yechimi:


 210

Z

E →

A

74

x

4

2

α + 6



+

β 

Z+38=A-74 

210=A+4x 

Z=74+2x+6 

 

A=198  


Z=86 

x=3  


 

E 210 g -----------198 g A 

42 mg------------x=39,6 mg   J: 39,6 


 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



14 

5. 


       Ushbu 

yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran 

izotopi massasidan   marta katta, A izotopi 

massasidan esa 2,4 marta katta.izotop 

tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi 

elektronlar sonidan 43 taga ko‟p.Aizotopi 

tarkibidagi neytronlar soni aniqlang.  J: 46 

6. 


       Ushbu 

yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran 

izotopi massasidan  marta katta, A izotopi 

massasidan esa 2,4 marta katta.izotop 

tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi 

elektronlar sonidan 43 taga ko‟p.E izotopi 

yadrosining necha foizini protonlar tashkil etadi.  

J: 40,1% 

7. 

       Ushbu 



yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran 

izotopi massasidan   marta katta, A izotopi 

massasidan esa 2,4 marta katta.izotop 

tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi 

elektronlar sonidan 43 taga ko‟p.E izotopi 

yadrosining necha foizini zaryadsiz nuklonlar 

tashkil etadi.  J: 59,9% 

8. 


       Ushbu 

yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran 

izotopi massasidan   marta katta, A izotopi 

massasidan esa 2,4 marta katta.izotop 

tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi 

elektronlar sonidan 43 taga ko‟p. Aizotopi 

yadrosining necha foizini zaryadsiz nuklonlar 

tashkil etadi.  J: 57,5% 

9. 

       Ushbu 



yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran 

izotopi massasidan   marta katta, A izotopi 

massasidan esa 2,4 marta katta.izotop 

tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi 

elektronlar sonidan 43 taga ko‟p. A izotopi 

yadrosining necha foizini protonlar tashkil etadi.  

J: 42,5% 

10. 


       Ushbu 

yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran 

izotopi massasidan   marta katta, A izotopi 

massasidan esa 2,4 marta katta.izotop 

tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi 

elektronlar sonidan 43 taga ko‟p. Uran izotopi 

tarkibidagi protonlar soni A izotopi tarkibidagi 

protonlar sonidan nechtaga farq qiladi.  J: 15 

11. 

       Ushbu 



yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran 

izotopi massasidan   marta katta, A izotopi 

massasidan esa 2,4 marta katta.izotop 

tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi 

elektronlar sonidan 43 taga ko‟p. Uran izotopi 

tarkibidagi protonlar soni E izotopi tarkibidagi 

protonlar sonidan nechtaga farq qiladi.  J: 58 

12. 


       Ushbu 

yadro reaksiyasida E izotopning massasi uran 

izotopi massasidan   marta katta, A izotopi 

massasidan esa 2,4 marta katta.izotop 

tarkibidagi elektronlar soni Aizotop tarkibidagi 

elektronlar sonidan 43 taga ko‟p.  izotopi 

tarkibidagi protonlar soni A izotopi tarkibidagi 

protonlar sonidan nechtaga farq qiladi.  J: 43 

89. 

210


Z

E  →

A

74

W  +  x

4

2

α  +  6



+

βUshbu  yadro 

reaksiyasida 



Ening  protonlar  soni 

Wning 

neytronlar sonidan 38 taga kambo„lsa,84

10

3



 g 

parchalangan 

bo„lsa,necha 

mg 


hosil 


bo„ladi?#79,2 

 

90. 



210

Z

E  →

A

74

W  +  x

4

2

α  +  6



+

βUshbu  yadro 

reaksiyasida 



Ening  protonlar  soni 

Wning 

neytronlar 

sonidan 

38 


taga 

kam 


bo„lsa,Etarkibidagi  nuklonlarning  necha  foizini 

neytronlar tashkilqiladi?#59 

 

91. 


210

Z

E  →

A

74

W  +  x

4

2

α  +  6



+

βUshbu  yadro 

reaksiyasida 



Ening  protonlar  soni 

Wning 

neytronlar 

sonidan 

38 


taga 

kambo„lsa,Etarkibidagi 

neytronlar 

sonini 


aniqlang.#124 

 

92. 


210

Z

E  →

A

74

W  +  x

4

2

α  +  6



+

βUshbu  yadro 

reaksiyasida 



Ening  protonlar  soni 

Wning 

neytronlar 

sonidan 

38 


taga 

kambo„lsa,Etarkibidagi 

nuklonlarning 

necha 


foizini protonlar tashkilqiladi?#41 

 

93.



234

Z

E  →

A

81

Tl+  x

4

2

α  +  4



-

βUshbu  yadro 

reaksiyasida  E  ning  protonlar  soni  Tl  ning 

neytronlar  sonidan  34  taga  kam  bo‟lsa,  

tarkibidagi 

nuklonlarning 

necha 


foizini 

neytronlar tashkil etadi? #61 

 

94. 


Ushbu 

yadro 


reaksiyasida  E  ning  protonlar  soni  Th  ning 

neytronlar  sonidan  40  taga  kam  bo‟lsa,  

tarkibidagi 

nuklonlarning 

necha 

foizini 


neytronlar tashkil etadi? #61 

 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



15 

 II-E. Davriy jadval. 

.

 



 

 

ASOSIY TUSHUNCHALAR 

Atom massa birligi (a.m.b) – massa 

soniga teng bo‟lgan uglerod izotopi 

massasining 12 dan 1 qismiga aytiladi. 1 

a.m.b =1,666 · 10

⁻ ²⁷ g 

mnisb.= mabsol. • NA mabsol.= mnisb • 



1m.a.b 

 

A-Savollarga javob bering

 

1. D.I.Mendeleyev qaysi elementlarning 



mavjudligini va ularning xossalari haqida hali 

ular kashf qilinmasdan avval aytib ketgan edi? 

 

1)  


 

2) 


 

3) 


 

2. Qaysidir bir elementning atom massasini 

Mendeleyev nazariy jihatdan aniqladi va ushbu 

elementning jadvaldagi o‟rni ikki katakka siljidi.  

U qaysi element?  -  

 

 



3. Qandaydir bir elementning xossalarini 

Mendeleyev nazariy jihatdan ta‟rifladi. Bu ta‟rif 

ushbu elementni ochgan olimnikiga ko‟ra 

haqiqatga ancha yaqin edi. Ushbu element … (1) 

, va uni ………(2) birinchi bo‟lib aniqlagan edi.  

 

1)  



 

2) 


 

 

4. Qaysi guruh elementlari Mendeleyevning 



davriy qonuni kashf etilishidan keyin paydo 

bo‟lishdi? 

 

1)  


 

2) 


 

3) 


 

5. Vodorod nima uchun ham IA, ham VIIA 

guruhga joylashtirilgan? 

 

 



B-Test mashqlari

 

1. Umumiy tushunchalar.  

 

1. 1869 yili D.I.Mendeleyev tomonidan qanday 



qonun kashf etilgan? 

A) davriy qonun 

           

B) ekvivalentlar qonuni 

C) tarkibining doimiylik qonuni         

D) modda massasining saqlanish qonuni 

 

2. D.I.Mendeleyev elementlarni qaysi 



hususiyatiga ko‟ra tartiblagan edi?  

A) atom massasiga 

   B) yadro zaryadiga  

C) metallik kuchiga  

   D) elektromanfiyligiga  

 

3. Davriy qonunning zamonaviy ta‟rifini 



aniqlang.  

A) Davriy jadvalda chap tomonda metallar, o‟ng 

tomonda metallmaslar joylashgan.  

B) Kimyoviy elementlarning, shuningdek oddiy 

moddalarning xossalari element atom massasiga 

davriy ravishda bog‟liqdir.  

C) Kimyoviy elementlarning xossalari 

elementlar-ning yadro zaryadlariga davriy 

ravishda bog‟liqdir.  

D) Tartib nomeri ortib borishi tartibida 

joylashgan elementlarning ishqoriy metall bilan 

boshlanib, inert gaz bilan tugaydigan qatorilari. 

4. D.I.Mendeleyevning kimyoviy elementlarning 

davriy jadvalida …… guruh bo‟lib, har birining 

asosiy va qo‟shimcha guruhchasi mavjud.  

A) 7  


B) 8  

C) 9  


D) 10  

 

5. D.I.Mendeleyevning kimyoviy elementlarning 



davriy jadvalida nechta kichik davr bor?  

A) 3  


B) 4  

C) 5  


D) 7  

 

6. D.I.Mendeleyevning kimyoviy elementlarning 



davriy jadvalida qaysi davrlar katta hisoblanadi?  

A) 1,2,3  

B) 4,5,6,7     C) 3,4,5,6     D) 4,5,6  

 

7. Nechta elementni Mendeleyev kashf 



etilmasidan avval hususiyatlarini aytib bergan?  

A) 2  


B) 3  

C) 5  


D) 7  

 

8. (97-9-40). Nima sababdan Mendeleyevning 



dav-riy jadvalida lantanoidlar bitta guruhda 

joylashgan  

1) 4f-pog„onacha elektronlar bilan to„lib borgani 

uchun  


2) tashqi elektron qobiq bir xil bo„lganligi uchun  

3) bir xil kimyoviy xossa namoyon qilganliklari 

uchun  


 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



16 

4) 5d pog„onacha bo„lmaganligi uchun  

5) fizik xossalari bir xil bo„lganligi uchun  

A) 1, 2, 5      B) 1, 2, 3      C) 3, 4, 5      D) 2, 3, 4 

 

          



 

9

(96-13-78)

Lantanoid va aktinoidlar davriy 

siste-mada qaysi davr va nechanchi guruhda 

joylashgan?  

1) Oltinchi va yettinchi davrlarda joylashgan  

2) hammasi III gruppada joylashgan  

3) III davr oltinchi va yettinchi gruppalarda  

4) Oltinchi davrning III gruppasida lantanoidlar 

va yettinchi davrning III gruppasida aktinoidlar;  

5) hammasi davriy sistemadan tashqarida 

joylashgan.  

A) 1  


B) 2  

C) 5  


D) 3          E) 

4  


10. (01-2-25). Katta davrlarda joylashgan 

ishqoriy va ishqoriy-yer metallari atom 

orbitallarining elek-tronlar

 

bilan



 

to



lishi

 

qanday



 

qonuniyatga

 

asoslanadi?  



1) minimal energiya prinsipi  

2) Pauli 

prinsipi  

3) Klechkovskiy qoidasi  

4) Gund 

qoidasi  

5) Bor nazariyasi  

A) 1, 2, 3, 5          B) 2, 3, 4, 5  

C) 1, 4, 5    

D) 1, 2, 3, 4          E) 2, 3, 5  

 

11. (96-1-7). IV davrning 5-guruhidagi p-



elementning nechta elektroni bor?  

A) 18  


B) 23  

D) 31  


C) 28        E) 

33  


 

12. (97-4-38). Elektron formulasi …4s

2

3d

8



 bilan 

tugallanadigan elementning davriy sistemada 

joylashgan o„rnini aniqlang.  

A) IV davr III guruhning qo„shimcha 

guruhchasida  

B) III davr II guruhning asosiy guruhchasida  

C)

 

IV



 

davr


 

VIII


 

guruhning qo

shimcha


 

guruhchasida  

D) II davr V guruhning qo„shimcha guruhchasida  

E) IV davr VIII guruhining asosiy guruhchasida  

 

13. (97-10-174). Elektron formulasi [



18

Ar] 3d


3

4s

2



 

bo„lgan elementni aniqlang.  

A) Sc  

B) Ti 


C) V         D) Cr       E) 

Mn 


14. (97-5-6). IV davrining III guruh p-

elementidagi umumiy elektronlar sonini toping:  

A) 17  

B) 29  


C) 31  

D) 19       E) 

24  

 

15. (96-4-25). Quyidagi elektron konfigurasiyalar 



qaysi elementlar oilasiga tegishli?    

... 6s


2

6p

1



,  ... 5s

2

5p



2

, ... 4s


2

4p

5



  

A) s-elementlar      

B) d-elementlar  

  

C) p-elementlar  



D) ishqoriy metallar 

 

16. (96-3-9). Qaysi energetik pog„onada 



taqsimlangan elektronlar 3-davr III-guruh 

elementlariga mos keladi?  

A) 1s

2

2s



2

2p

6



3s

2

3p



1

  

B) 1s



2

2s

2



2p

4

3s



2

3p

3



  

C) 1s


2

2s

2



2p

3

3s



2

3p

4



  

D) 1s


2

2s

2



2p

2

3s



2

3p

1



  

 

17. (96-4-15). Tartib nomeri 37 bo„lgan element 



qaysi davr, qator va guruhda joylashgan?  

A) V davr, 6 qator, III guruh  

 

B) VI davr, 8 qator, III guruh  



C) V davr, 6 qator, I guruh  

 

D) VI davr, 8 qator, IV guruh  



 

18. (96-7-8). Marganesning tashqi elektron 

pog„onasida nechta elektron bor? Marganes 

davriy sistemada VII guruh, to„rtinchi davrda 

joylashgan. A) 5  

B) 7  


C) 4  

D) 


6  

E) 2  


 

19. (96-7-10). Nima sababdan vodorod 

elementlar davriy sistemasida ham birinchi, ham 

yettinchi gruppalarda keltiriladi?  

A) Bitta elektroni bo„lgani uchun I gruppada, gaz 

(n.sh. da) bo„lgani uchun VII gruppada.  

B) Birikmalarda bir valentli bo„lgani uchun.  

C) Atom tuzilishi jihatidan.  

D) Galogenlar kabi metalli birikmalarida -1, 

metal-lar kabi metalmaslar bilan hosil qilgan 

birikmalari-da +1 oksidlanish darajani namoyon 

etgani uchun  

 

20. (97-6-18). Elektron formulasi ...4s



2

3d

5



 bilan 

tugallanadigan elementning elementlar davriy 

sistemasida joylashgan davr, guruh va guruhcha 

nomerini aniqlang. 

A) V davr, VI guruhning asosiy guruhchasi  

B) IV davr, VI guruhining qo„shimcha 

guruhchasi  

C) IV davr, VII guruhning asosiy guruhchasi  

D) IV davr, VII guruhning qo„shimcha 

guruhchasi  

 

21. (97-10-43). Uchinchi davr elementlarining 



atomlari eng ko„pi bilan qancha tashqi elektronga 

ega bo„lishi mumkin?  

A) 4      B) 8      C) 16      D) 18  

E) 32  


 

22. (00-1-11). Davriy sistemaning 3-davridagi 8 

ta elementning nechtasi p-element hisoblanadi?  

A) 2  


B) 3  

C) 4  


D) 6  

E) 


8  

 

23. (97-11-172). Quyidagi tavsiflardan qaysi biri 



berilliy, magniy va kalsiy elementlari uchun 

umumiy hisoblanadi ?  

A) yadrosidagi protonlar va neytronlar soni teng  

B) izotoplar soni teng  

C) tashqi elektron qavati s

2

 elektronlarga ega  



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



17 

D) ularning karbonatlari dolomit deb nomlanadi  

24. (01-4-11). Davriy jalvaldagi asosiy va 

qo‟shim-cha gruppacha elementlarining eng 

muhim farqi nimada? 

1) Asosiy gruppacha 1- yoki 2-davrdan 

boshlanadi, qo‟shimcha gruppacha esa 4-davrdan 

boshlanadi 

2) Asosiy gruppacha elementlari metallmaslar va 

metallardan, qo‟shimcha gruppacha elementlari 

esa faqat metallardan tashkil topgan;  

3) Asosiy gruppacha elementlar atomlari faqat 

tashqi qavatidagi elektronlarini beradi, 

qo‟shimcha gruppacha elementlar atomlari esa 

tashqi pog‟onadan bitta oldindagi pog‟onadagi 

elektronlarini ham bera oladi.   

A) 1       B) 2       C) 3        D) 1, 2, 3      E) 2, 3 

 

25. (01-4-12). Oraliq elementlar deb 



quyidagilarning qaysi biriga aytiladi? 

A) s-elementlar                 B) p-elementlar        

C) f-elementlar 

    D) d-elementlar 

 

26. (02-1-60). Qaysi metallning nitrididagi elek-



tronlar soni uning oksididagiga qaraganda 2,5 

marta ko‟proq bo‟ladi?  

A) Ca   

B) Cu   


C) Fe  

D) Al      E) 

Mg 

 

27. (97-9-4). Davriy sistemadagi davr raqamining 



fizik ma‟nosi qaysi holda to„g„ri ifodalangan?  

1) yadro atrofidagi elektron qobiqlar soni  

2) chetki qobiqdagi elektronlar soni  

3) oxirgidan avvalgi qobiqdagi elektronlar soni  

4) tashqi elektron qobiqning raqami  

A) 2, 3     B) 1, 2     C) 1, 3     D) 5, 4     E) 1, 4  

 

28. (96-3-13). Katta va kichik davrlar bir-



birlaridan nima bilan farq qiladi?  

A) Kichik davrda faqat s-elementlar joylashgan  

B) Kichik davrda faqat p-elementlar joylashgan  

C) Kichik davrda faqat s- va p-elementlar, katta 

davrda esa, bundan tashqari d- va f-elementlar 

joylashgan  

D) Katta davrda faqat f-elementlar joylashgan  

 

29. (03-4-21). I, II va III-VIII gruppaning asosiy 



gruppacha elementlari qanday oilalarga kiradi?  

A) s va p           B) faqat p         C) d va f       

D) p, d va f      E) s, p va d  

 

30. (00-1-12). Quyida keltirilgan elementlardan 



qaysi biri d-elementlar oilasiga kiradi?  

A) Zn  


B) Ca  

C) Rb  


D) P 

 

31. (03-6-30). Qaysi element nomi lotinchada 



"nurli" degan ma‟noni anglatadi?  

A) Ra  


B) Rn  

C) U  


D) As  

 

32. (03-6-31). Qaysi element nomi uni kashf 



etgan olimning vatani sharafiga quyilgan?  

A) Po  


B) Rn  

C) Gf  


D) In  

 

33. (96-3-12). Davriy sistemada aktinoidlar 



qanday holatni egallaydi?  

A) 7 davr, 3 guruh  

B) 6 davr, 3 guruh         

C) 6 davr, 4 guruh  

D) 7 davr, 4 guruh  

 

 



2. O’xshashlik  

 

1. (96-10-12). Mendeleyev davriy jadvalining 



bitta guruhchasida joylashgan elementlarning 

atomlari qaysi hususiyatlari bilan o‟zaro o‟xshash 

bo„ladi?  

1. Yadro zaryadi bir xilligi bilan  

2. Tashqi qobiqdagi elektronlar soni bilan  

3. Elektron qobiqlarining soni bilan  

4. Kimyoviy xossalari bilan  

5. Fizik xossalari bilan  

A) 1, 2  

B) 1, 3  

C) 2, 3      D) 2, 4     E) 3, 

5  


 

2. (96-10-16). Elektron formulasi 1s

2

2s

2



2p

6

3s



2

3p

4



 

bo„lgan elementning kimyoviy xossalari qaysi 

elementnikiga o„xshaydi?  

1) uglerod      2) selen       3) kislorod       4) 

fosfor 

A) 1, 2  



    B) 2, 3         C) 3, 4            D) 1, 4 

 

3. (99-10-35). Quyida keltirilgan qaysi element-



ning xossalari kalsiyning xossalariga o„xshash?  

A) aluminiy       B) kaliy       C) rux      D) bariy  

 

4. (99-10-36). O„xshash kimyoviy xossalarga ega 



bo„lgan elementlar juftini aniqlang.  

A) Na va K          

B) Ca va Zn 

C) Cr va S           

D) Mg va Al  

 

5. (98-9-1). Kichik davrda joylashgan element 



atomlari tuzilishidagi o„xshash va farqlarini 

toping:  

A) elektron pog„onalar soni bir xil, tashqi 

elektron pog„onalaridagi elektronlar soni har xil  

B) elektron pog„onalar soni bir xil va tashqi 

elektron pog„onalaridagi elektronlar soni teng  

C) elektron pog„onalar soni har xil, tashqi 

elektron pog„onalaridagi elektronlar soni har xil 

bo„lib, guruh nomeriga teng  

D) elektron pog„onalar har xil va har xil 

miqdordagi tashqi elektronlarga ega.  

 

6. (02-1-63). Davriy sistemadagi qaysi elementlar 



o„zaro diagonal o„xshashlik xususiyatiga ega?  

1) berilliy          2) magniy 

3) bor 

4) aluminiy        5) germaniy 



6) skandiy  

A) 1 va 2; 1 va 4       

B) 1 va 3; 3 va 4      

C) 3 va 4; 4 va 5  

D) 1 va 4; 5 va 6       

 


 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



18 

7. (02-10-4). Kimyoviy xossalari o„xshash 

bo„lgan elementlar uchun quyidagilardan qaysi 

biri to„g„ri?  

A) neytronlar va protonlar soni teng  

B) atomlarning radiuslari teng  

C) valent elektronlarining soni har xil  

D) bir xil guruhda joylashgan  

 

8. Qaysi


 

elementlar juftligida gorizontal 

o‟xshashlik mavjud? 

A) litiy va magniy 

B) ftor va xlor 

C) kobalt va nikel 

D) selen va xrom 

 

9. Bitta guruhchada joylashgan element xossalari-



dagi o‟xshashlik nima bilan tushuntiriladi?  

A) yadro zaryadi har xilligi bilan 

B) valent elektronlar soni bir xilligi bilan 

C) elektron pog‟onalari soni bir xilligi bilan 

D) kristalla panjarasi o‟xshashliligi bilan  

3. Oksidlanish darajasi va valentlik.  

 

Mashq - 



Elementning oksidlanish darajasini toping. 

 

1. HNO


2

 dan N ning. ___  

 

2. H


2

SO

4



 dan S ning. ___ 

 

3. KMnO



4

 dan Mn ning. ____ 

 

4. H


3

PO

4



 dan P ning. ____ 

 

5. Na



2

Cr

2



O

dan Cr ning. ____ 



 

6. Al(NO


3

)

3



 dan N ning. ____ 

 

7. Mg



2

P

2



O

7

 dan P ning. ____ 



 

8. K


3

[Fe(CN)


6

] dan Fe ning. ____ 

 

9. Fe


4

[Fe(CN)


6

]

3



 dan barcha elementni.  

         

        - ichki temir ____              uglerod ____ 

   


 

        - tashqi temir ____ 

azot ____ 

 

Testlar

 

1. (98-10-13). Quyidagilarning qaysi birida 



element valentligi to„g„ri ta‟riflangan? Valentlik 

...  


A) ayni element atomi bilan birikadigan vodorod 

atomlari soni orqali aniqlanadi  

B) element joylashgan guruhning tartib raqami 

bilan aniqlanadi  

C) atomning tashqi elektron pog„onasidagi toq 

elektronlar soni orqali aniqlanadi  

D) kimyoviy element atomlarining muayyan 

sondagi boshqa kimyoviy element atomlarini 

biriktirib olish xossasi  

 

2. (96-13-5). Davriy sistemaning II davr 



elementlaridan qaysilarining birikmalarida 

oksidlanish darajalar miqdori ko„proq?  

1. Uglerod     2. Bor  

3. Azot  

4. Kislorod  

A) 1, 2  

B) 1, 3  

C) 2, 4        D) 2, 3  

 

3. (96-5-34). Davriy sistemada II-davr 



metallmaslari o„zlarining yuqori oksidlarida 

qanday oksidlanish darajasini namoyon qiladi?  

A) hammasi plus ikki       

B) hammasi guruh nomeriga teng  

C) ftor minus bir, qolganlari guruh nomeriga teng  

D) hammasi minus ikki

 

 

4. (96-5-38). V guruh metallmaslari vodorodli bi-



rikmalarida qanday oksidlanish darajasida 

bo„ladi?  

A) -5  

B) +5  


C) +3  

D) -3  


 

5. (96-5-11). Keltirilgan birikmalarning 

qaysilarida oltingugurtning valentligi to„rt?  

1)

 



Na

2

SO



4  

 2)


 

SO

2



   3)

 

Al



2

(SO


4

)

3    



4)

 

K



2

SO

3



  5)

 

H



2

S  


A) 1, 2  

B) 3, 4  

C) 1, 5      D) 3, 5     E) 2, 

4  


 

6. (01-4-67). Ikki xil atomlardan tashkil topgan 

birikmalarning tarkibi A

x

B



y

 formula bilan 

ifodala-nadi x va y quyidagilarning qaysi biri

 

bilan



 

bog„liq?  

A) A va B moddalarning atom massalari  

B) A va B moddalarning nisbiy atom massalari  

C) A va B atomlarning valentligi  

D) A va B atomlardagi elektronlar soni  

6. (96-10-17). Qaysi qator faqat valentligi 

o„zgaruvchan elementlardan iborat?  

A) K, C, S, N, P, Fe  

     B) Cu, Ba, N, Cl, Br, 

Cr 

C) S, Cr, Cu, P, S  



     D) Ca, Cu, S, H, F, O  

 

7. (97-5-45). Quyidagi birikmalarda qaysi 



element valentligi bir xil: azot(V)-oksid, sulfat 

kislota, vo-dorod sulfid, is gazi, litiy nitrid, 

uglerod(II)-oksid;  

A)

 



azot     B)

 

uglerod     C)



 

oltingugurt    D)

 

kislorod       



 

9. (96-13-45). Keltirilgan elementlardan 

qaysilari-ning maksimal valentligi ularning 

o„rnashgan guruh nomeridan katta bo„lishi 

mumkin?  

A) Hg  


B) B  

C) Cu        D) N  

 

10. (97-1-5). Birikmalarida -2, +4 va +6 oksidla-



nish darajasida bo„ladigan element qaysi guruh 

va davrda joylashgan?  

A) IV guruh 2-davrda         B) V guruh 3-davrda  

C) VI guruh 2-davrda         D) VI guruh 3-davrda  

 

11. (02-7-19). IV davr elementining yuqori oksidi 



tarkibida 34,8% kislorod bor. Bu qaysi element 

bo„lishi mumkin?  



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



19 

1) Sc 


2) V            3) P 

4) Ga        5) 

As  

A) 1, 4  



B) 3, 5  

C) 1, 5        D) 2, 5  

 

12. (02-7-21)



Download 1.03 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling