1. Metallmaslar 1

 

36.  

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

 

 

6. Bromning yetishmasligi insonlarda turli asab kasalliklarini keltirib chiqaradi. 

Asab kasalliklarida, uyqusizlikda bemorlarga bromli dori-darmonlar tavsiya 

qilinadi. 

 

7. 5 % li yodning spirtdagi eritmasi antiseptik va qon to‘xtatuvchi vosita sifatida, 

bir qator farmatsevtik vositalar olishda ishlatiladi. 

 

 

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

5. Xalkogenlar. Oltingugurt. 

 

1. Poloniy radioktiv element. 

 

2.  

 

Kislorod 2 davr elementi bo`lib, tashqi pog`onasida d orbitali yo`q. Shuning uchun 

u +4 va +6 bo`la olmaydi. 

 

3. Oltingugurtning allatropik shakl ko`rinishlari: rombik oltingugurt S

8

; 

monoklinik oltingugurt S

n

 va plastik oltingugurt S

n

. 

 

4. Tabiatda rombik oltingugurt uchraydi. U sariq rangli. Oltingugurt zichligi 

2gr/sm

3

 bo`lganligi bilan suvning ustida qalqib yuradi, chunki u suvda 

ho`llanmaydi. 

 

5. Qattiq jismlarning suyuqlik yuzasida qalqib yurishi flotatsiya deb ataladi. 

Oltingugurt rudalarini “bekorchi jins” lardan tozalash uchun flotatsiya usulidan 

foydalaniladi. 

 

6. Oltingugurt CS

2

 va organik birikmalarda eriydi. 

 

7. 444,5

℃ da rombik oltingugurt qaynaydi. Shu haroratgacha olib kelinib sovuq 

suvga qo`yilsa, rombik oltingugurt plastik oltingugurtga aylanadi. Plastik 

oltingugurt cho`ziluvchan modda. 

 

8. Vodorod sulfid palag`da tuxum hidli, zaharli gaz. 

 

9. H

2

S havoda 0,1 % ni tashkil etishi odamni zaharlanishiga olib keladi. 

 

10. H

2

S ning suvdagi eritmasi sulfid kislota deb ataladi. 

 

11. H

2

S kislorod bilan 2 xil reaksiyaga kirishadi:  

a) kislorod ko`p bo`lsa: 2H

2

S+3O

2

=2SO

2

+2H

2

O 

 b) kislorod yetarli bo`lmasa: 2H

2

S+O

2

=2S+2H

2

O 

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

12. 2FeCl

3

+H

2

S=2FeCl

2

+2HCl+S;  H

2

S+Cl

2

=2HCl; 2H

2

S+H

2

SO

3

=3S+3H

2

O 

 

13. Vodorod sulfid, sulfid kislota va suvda eriydigan sulfidlar uchun reaktiv 

Pb(NO

3

)

2 

dir. 

H

2

S+Pb(NO

3

)

2

=2HNO

3 

+PbS↓  PbS – qora rangli cho`kma. 

 

14. SO

2

 tabidatda vulqon gazlarida va tabiiy ko`mirning yonishidan hosil bo`lgan 

gazlar tarkibida uchraydi.  

 

15. SO

2

 ni labaratoriyada olish uchun: 

Na

2

SO

3

+H

2

SO

4

=Na

2

SO

4

+H

2

O+SO

2

↑ 

Mis qirindilariga konsentrlangan H

2

SO

4

 ta`sir ettirish orqali olish mumkin: 

Cu+2H

2

SO

4

=CuSO

4

+SO

2

+H

2

O 

 

16. SO

2

 ni sanoatda metall sulfidlarini kuydirib olinadi: 

4FeS

2

+11O

2

=2Fe

2

O

3

+8SO

2

 

 

17. SO

2

 – rangsiz, o`tkir hidli gaz bo`lib, 1 hajm suvda 36 hajm SO

2

 eriydi. 

 

18. SO

2

 katalizator ishtirokida O

2

 bilan SO

3

 ni hosil qiladi: 

SO

2

+O

2

=SO

3

 

 

19. H

2

S+SO

2

=S+H

2

O 

 

20. SO

2

 – organik bo`yoqlarni rangsizlantiradi, mikroorganizmlarni o`ldiradi, 

quruq turshak tayyorlashda, ba`zi mevalarni yetishtirishda qo`llaniladi. 

 

21. SO

3

 – suyuq modda bo`lib, 17

℃ da oq kristall massaga aylanadi. 

 

22. SO

3

 konsentrlangan sulfat kislotada yaxshi eriydi va oleumni hosil qiladi. 

H

2

SO

4

+SO

3

→Oleum 

 

23. Sulfat kislota quyidagi ketma – ketlikda olinadi: 

FeS

2

→SO

2

→SO

3

→H

2

SO

4

 

 

24. Sulfat kislota yog`simon suyuqlik. Sulfat kislota eritmasini olish uchun. Sulfat 

kislotani suvga aralashtirib turgan holda quyish kerak. Suvni sulfat kislotaga solish 

mumkin emas!!! 

 

25. Konsentrlangan sulfat kislota deyarli barcha metallar bilan reaksiyaga 

kirishadi. U Ag, Au va Pt ga hamda konsentratsiyasi 100% ga yaqin bo`lganda Fe 

ga ta`sir etmaydi. 

 

26. Konsentrlangan sulfat kislota shakar, qog`oz, yog`och va gazlamalar 

tarkibidagi sellulozadan suvni tortib oladi va ularni ko`mirga aylantiradi: 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

Shakar+H

2

SO

4

=nC+H

2

SO

4

∙nH

2

O 

 

27. Sulfat kislota va sulfatlarni aniqlash uchun bariyning eruvchan tuzi (bariy 

xlorid)ni ta’sir ettiramiz. Reaksiya natijasida suvda ham, nitrat kislotada ham 

erimaydigan BaSO

4

 oq cho‘kma tushadi: 

H

2

SO

4

+BaCl

2

=BaSO

4

↓+2HCl 

Na

2

SO

4

+BaCl

2

=BaSO

4

↓+2NaCl 

 

28. Sulfat kislotani olish uchun dastlabki xomashyolar S yoki sulfidlar. Birinchi 

bo`lib ularni yoqib SO

2

 olamiz. 

 

29. Asosan SO

2

 olishda FeS

2

 ishlatiladi.  

FeS

2

 dan SO

2

 olishda unumni oshirish uchun . a)toza kislorod olish kerak b) pirit 

bo`laklarini maydalash kerak. Juda ham mayda bo`lib ketmasiligi kerak. 

Piritning mayda zarrachalari bilan havoning aralashmasi qaynovchi qatlam 

deyiladi. 

 

30. Piritdan chiqqan SO

2

 dastlab siklon va elektrofiltr deb ataluvchi qurilmalarda 

tozalanadi. So`ngra suv bug`laridan qurutish uchun konsentrlangan H

2

SO

4

 dan 

foydalaniladi. 

 

31. SO

2

 dan SO

3

 olish reaksiyasi ekzotermik reaksiya bo`lganligi uchun 

temperatura oshirilgan sari reaksiya unumdorligi pasayib boradi.  Reaksiya 

unumini oshirish uchun: 

a) Temperaturani pasaytirish kerak; b) Katalizator(V

2

O

5

, Pt, Fe) qo`shish kerak( 

Qo`shmasa reaksiyaga kirishmayi ham);  c) SO

2

 iloji boricha toza holatda bo`lishi 

kerak.   

 

32. Katalizatorga qo`yilgan talablar : a) arzon bo`lishi kerak. b) reaksiyaga kirishib 

tugab qolmasligi kerak; c) uzoq muddatga yetishi kerak. 

 

33. SO

3 

dan H

2

SO

4 

 olish uchun SO

3 

 suv bug`iga yuttiriladi. Dastlab H

2

SO

4

 hosil 

bo`ladi. Keyin esa oleum hosil bo`ladi. 

SO

3

+H

2

O=H

2

SO

4

;   H

2

SO

4

+SO

3

=oleum 

 

 

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

6.Pniktogenlar. Azot 

 

1. Azot guruhchasiga V guruh bosh guruhchasi kiradi: N, P, As, Sb va Bi 

Umumiy formulasi: ns

2

np

3

 

 

2. Azot molekulasi qutbsiz kovalent bog` bilan birikkan ikkita atomdan tashkil 

topgan.  Molekulyar formulasi – N

2

;  Tuzilish formulasi – N≡N, Elektron 

formulasi – :N

⋮⋮N:  

 

3. NaNO

3

 – chili selitrasi.  

 

4. Labaratoriyada toza azot qizdirilgan CuO ustidan ammiak gazini o`tkazib 

olinadi: 

3CuO+2NH

3

=3Cu+3H

2

O+N

2

 

 

5. Sanoatda havoni suyultirib oladi. Buning uchun havo qattiq sovutilib suyuq 

holga keltiriladi. Suyuq havo sekin – asta bug`latiladi. Birinchi bo`lib N

2

 ajralib 

chiqadi. Kislorod esa qoladi. Sababi, azotning qaynash harorati - 196

℃, 

kislorodning qaynash harorati esa – 183

℃.  

 

6. Azot – hidsiz, mazasiz, rangsiz gaz bo`lib kimyoviy jihatdan inert modda 

hisoblanadi. 

 

7. Yuqori haroratda N

2

 O

2 

 bilan reaksiyaga kirishadi: 

N

2

+O

2

=2NO 

Yuqoridagi hodisa momaqaldiroq vaqtida ham havoda o`z – o`zidan sodir bo`ladi. 

 

8. Azot katalizator ishtirokida yuqori bosim va harorat ta`sirida vodorod bilan 

reaksiyaga kirishadi: 

N

2

+3H

2

=2NH

3

 

 

9. Litiy odatdagi sharoitda azot bilan reaksiyaga kirishadi: 

6Li+N

2

=2Li

3

N  

 

10. Boshqa metallar bilan qizdirilganda reaksiyaga kirishadi: 

3Mg+N

2

=Mg

3

N

2

 

 

11. Metallar azot bilan hosil qilgan birikmalari nitridlar deyiladi. 

 

12. Ammiak labaratoriyada olish uchun ammoniy tuzlariga ishqor qo`shiladi: 

NH

4

Cl+NaOH=NaCl+NH

3

+H

2

O 

 

13. Sanoatda ammiak azot va suvni elektrolizidan hosil bo`lgan vodorodni o`zaro 

reaksiyaga kirishtirib olinadi: 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

N

2

+3H

2

↔2NH

3

 

Azot bilan vodorod reaksiyasi qaytar reaksiya hisoblanadi. Shuning uchun NH

3

 ni 

hosil bo`lishini ko`paytirish uchun: a)Bosimni oshirish kerak; b) temperaturani 

pasaytirish kerak; c) Katalizator – Al

2

O

3

, K

2

O va temir aralashmasi 

 

14. 1 hajm suvda juda yaxshi  700 hajm NH

3

 eriydi.  

 

15. Ammiak suvda eritilganda ammoniy gidroksid( nashatir spirti) hosil bo`lad:  

Bunda ammiak suvdagi H

+

 ionini o`ziga donor akseptor bog` yordamida biriktirib 

oladi. H

+

 yo`qotgan suv OH

-

 ioniga aylanib qoladi. Natijada eritma muhiti 

ishqoriy bo`ladi. 

 

16. Ammoniy ioni hosil bo`lishi donor-akseptor bog‘lanish mexanizmi asosida 

sodir bo‘ladi. Ammiakdagi azotda taqsimlanmagan juft elektron bor. 

H

+

 kationida esa bo`sh orbital bor. Hosil bo`lgan NH

4

+

 da azot 4 valentli -3 

oksidlanish darajasiga ega bo`ladi. 

 

17. Ammiak kislotalar bilan ham huddi suvga o`xshab donor akseptro bog` hosil 

qilib birikadi: 

NH

3

+HCl=NH

4

Cl 

 

18.  Ammiak yuqori temperaturada azot va vodorodga aylanadi: 

2NH

3

= N

2

+3H

2

 

19. Ammiak kislorod bilan 2 xil reaksiyaga kirishadi: 

a) katalizatorsiz: 4NH

3

+3O

2

=2N

2

+6H

2

O 

b) katalizator bilan : 4NH

3

+5O

2

=4NO+6H

2

O 

 

20. Ammoniyning barcha tuzlari suvda yaxshi eriydi. a) Tuzlari qizdirilganda 

parchalanadi. b) ishqor ta`sir ettirganda NH

3

 ajralib chiqadi: 

a) (NH

4

)

2

CO

3

=2NH

3

+H

2

O+CO

2

 

b) (NH

4

)

2

SO

4

+2NaOH=Na

2

SO

4

+2NH

3

+2H

2

O 

 

21. Sanoatda NO olish uchun: NH

3

 katalizator ishtirokida oksidlanadi. 

 Labaratoriyada misga suyultirilgan HNO

3

 qo`shiladi: 

 3Cu+8HNO

3

=3Cu(NO

3

)

2

+2NO+4H

2

O 

 

22. NO kislorod bilan odatdagi sharoitda NO

2

 ga aylanadi(Sanoatda olinishi): 

NO+O

2

=NO

2

  NO

2

 – qizg`ish – qo`ng`ir gaz. 

 

23. NO

2

 labaratoriyada Cu ga konsentrlangan HNO

3

 qo`shib olinadi: 

Cu+4HNO

3

=Cu(NO

3

)

2

+2NO

2

+2H

2

O 

 

24. NO

2

 suvda eritilsa HNO

3

 va HNO

2

 bir vaqtning o`zida hosil bo`ladi: 

2NO

2

+H

2

O=HNO

3

+HNO

2

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

 

25. Azot 5 guruhda joylashgani bilan 5 valentli bo`la olmaydi. Chunki unda d – 

energetik qavatcha yo`q. Azot eng yuqori 4 valentlikni nomoyon qiladi. 

 

26. Labaratoriyada HNO

3

 chili selitrasi(NaNO

3

) ga sulfat kislota ta`sir ettirib 

olinadi: NaNO

3

+H

2

SO

4

=Na

2

SO

4

+HNO

3

 

Sanoatda quyidagi bosqichlarda olinadi:  

NH

3

→NO→NO

2

→HNO

3

 

1 – 2- bosqich reaksiyalarini yuqorida ko`rdik. 3- bosqich quyidagicha bo`ladi: 

4NO

2

+O

2

+2H

2

O=4HNO

3

 

 

27. HNO

3

 rangsiz kislota bo`lib yorug`lik ta`sirida parchalanadi. Bunda qo`ng`ir 

rangli NO

2

 hosil bo`ladi va HNO

3 

da eriydi. Va bizga qo`ng`ir rang ko`rinadi. Bu 

qo`ng`ir rang nitrat kislota emas NO

2

 dir.  

 

28. 1 mol nitrat kislota bilan 3 mol xlorid kislota aralashmasi “zar suvi”(shoh 

arog`i) deyiladi. Zar suvi juda kuchli oksidlovchi, u hatto juda passiv metallar — 

oltin va platinani ham erita oladi: 

Au + HNO

3

+ 3HCl = AuCl

3

+ NO + 2H

2

O, 

3Pt + 4HNO

3

+ 12HCl = 3PtCl

4

+ 4NO + 8H

2

O 

 

29. Nitratlar qizdirilganda quyidagicha parchalanadi: 

 

30. Ammoniy nitrat parchalanganda azot(I) oksid hosil bo`ladi: 

NH

4

NO

3

= N

2

O+2H

2

O 

 

31. Nitrat kislota tuzlarini aniqlash uchun uning tarkibida nitrat ioni NO

3

–

  

borligini bilish kerak. Buning uchun nitrat tuzi konsentrlangan sulfat kislota bilan 

qo‘shib qizdiriladi va mis qo‘shiladi. Reaksiya natijasida qo‘ng‘ir gaz — NO

2

 

hosil bo‘lishi tekshirilayotgan tuz nitrat ekanligini bildiradi: 

2NaNO

3

+H

2

SO

4

=Na

2

SO

4

+2HNO

3

; 

4HNO

3

+Cu=Cu(NO

3

)

2

+2NO

2

+2H

2

O 

 

32. Nitrat kislota Au, Pt, Ta, Rh va Ir dan boshqa hamma metallar bilan 

ta`sirlashadi. 

 

6.1. Fosfor 

 

33. Fosfor yer yuzida fosforit va apatit holida uchraydi. Ya`ni Ca

3

(PO

4

)

2

 holida.  

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

34. Fosforit yoki apatit SiO

2

 bilan havosiz muhitda fosforni hosil qiladi: 

Ca

3

(PO

4

)

2

+5C+3SiO

2

=3CaSiO

3

+2P+5CO 

Fosfor bug`lari maxsus kamerada suv ostida yig`iladi. Yig`ilgan fosforning tarkibi 

P

4

 ko`rinishidagi oq fosfordir. Oq fosfor qorong`uda shulalanadi. 

 

35. Oq va qizil fosfor fosforning allatropik shakl ko`rinishlaridir . Oq fosfor 

yorug`lik va harorat ta`sirida qizil fosforga aylanadi: 

P

(oq)

→P

(qizil)

 

Qizil fosfor esa havosiz joyda oq fosforning bug`larini hosil qiladi. Bug`lar 

kondensatlanib, oq fosforga aylanadi. 

 

36. Oq va qizil fosforlarning fizik xossalari: 

Moddalarning tavsifi 

Oq fosfor  

Qizil fosfor 

Agregat holati 

Kristall  

Kukunsimon 

Rangi  

Rangsiz  

To`q qizil 

Hidi 

Sarimsoq hidli 

Hidsiz 

CS

2

 da erishi 

Yaxshi eriydi  

Erimaydi 

Shulalanishi 

Qorong`uda shulalanadi 

Shulalanmaydi 

Organizmga ta`siri 

Zaharli 

Zaharsiz 

Kristall panjarasi 

Molekulali 

Atomli 

 

37. Gugurt cho`pining uchi qizil fosfordan tashkil topgan. Gugurt qutisi yonboshi 

Bertole tuzi(KClO

3

)dan tashkil topgan. Qizil fosfor bertole tuziga ishqalanganda 

boradigan yonish jarayoni:  

6P+5KClO

3

=5KCl+3P

2

O

5

 

 

38. P

2

O

5

 – oq rangli, gigroskopik (suvni shimib oluvchi) modda. 

 

39. P

2

O

5

 oddiy sharoitda suv bilan kirishib metafosfat kislotani hosil qiladi: 

P

2

O

5

+H

2

O=2HPO

3

 

Shu reaksiya qizdirish bilan olib borilsa ortofosfat kislota hosil bo`ladi” 

P

2

O

5

+3H

2

O=2H

3

PO

4

 

yoki 1 – reaksiyada hosil bo`lgan HPO

3

 ga harorat ta`sirida ham suv qo`shsa, 

H

3

PO

4

 hosil bo`ladi: 

HPO

3

+H

2

O=H

3

PO

4

 

 

40. Ortofosfat kislota ohista qizdirilsa, pirofosfat kislota hosil bo`ladi: 

2H

3

PO

4

→H

4

P

2

O

7

+H

2

O