8– amaliy mashg‟ulot ishi mavzu: noallel genlar o`zaro ta`sirining komplementar, epistatik, polimer tipiga doir masalalar yechish


Xulosa: Yechilgan masalalar asosida mavzuga yakuniy xulosa yasaladi. ISHNING BORISHI


Download 28.29 Kb.
bet3/4
Sana31.10.2023
Hajmi28.29 Kb.
#1735910
1   2   3   4
Bog'liq
noallel genlar o`zaro ta`sirini

Xulosa: Yechilgan masalalar asosida mavzuga yakuniy xulosa yasaladi.
ISHNING BORISHI 


Nazariy tushuncha: Epistaz-bitta gen ta‘sirining unga allel bo`lmagan ikkinchi gen ta‘siridan ustun bo`lishi. Lekin ayrim
holatlarda epistaz retsessiv gen ta‘sirida ham yuzaga chiqishi mumkin.Shunga ko`ra genlarning epistaz ta‘sirini ikkiga, ya‘ni
dominant va retsessivga ajratiladi. Dominant epistazda bitta dominant gen ta‘sirida ikkinchi dominant gen o`z belgisini yuzaga
chiqara olmaydi (A >V). Retsessiv epistazda esa retsessiv gen ta‘sirida dominant gen o`z belgisini chiqara olmaydi (a >D). O`ziga
allel bo`lmagan bironta genning ta‘sirini yo`qotib, o`zining belgisini yuzaga chiqaruvchi genga epistatik, belgisini yuzaga chiqara
olmaydigan genga gipostatik gen deyiladi.
Genlarning epistaz ta‘siri otlarda yaxshi o`rganilgan. Kulrang ot (SSvv) qora ot (ssVV) bilan chatishtirilsa birinchi avlod
duragaylarining genotipi SsVv bo`lib, hammasi kul rang bo`ladi. Duragaylarning kul rang bo`lishi S genning V gen ustidan
dominantlik qilishini ko`rsatadi. Birinchi avlod duragaylari o`zaro chatishtirilganda ikkinchi avlodda fenotip bo`yicha belgilar
12:3:1

nisbatda ajraladi. Dominant S geni bo`lgan hamma duragaylarning rangi kulrang, V genlari bo`lgan duragaylarning rangi


qora,ikkala retsessiv alleli bo`lgan duragaylar esa malla rangli bo`ladi.
R
kulrang ot
qora ot
SSvv
x
ssVV
G`
1
SsVv
kulrang
F
2
1SSVV – 1
2SSVv – 2
3SsVV – 2
1.
SsVv – 4
2.
Ssvv – 1
3.
Ssvv – 2
12 kulrang
4.
ssVV – 1
5.
ssVv –2
3qora rang
6. ssvv – 1
1 malla
Ayrim holatlarda, dominant epistazda, ikkinchi avlodda belgilarning ajralishi 13:3 nisbatda ham bo`lishi mumkin.
Ko‘pchilik epistatik xususiyatiga ega bo`lgan genlar o`zlari mustaqil xolda birorta fenotipni belgilamagan xolda boshqa genlar
ustidan dominantlik qiladi.Bunday genlar genetikada ingibator gen deb ataladi.( I ). Ajralishning 13:3 nisbati. Bunga misol qilib
tovuq zotlarida pat rangini irsiylanishini keltiramiz.
Epistatik xususiyatga ega bo`lgan ayrim genlar boshqa allel bo`lmagan genlar ustidan to`liq dominantlik qilmasligi mumkin yoki
chala dominantlik qiladi.bunday genlarni supresor genlar deyiladi.
R
oq
oq
IIvv
x
iiVV
G`
1
oq
IiVv
F
2
1IIVV – 1
2IIVv – 2
3IiVV – 2
4.
IiVv – 4
5.
Iivv – 1
13.Ok

6.
Iivv – 2 7.ssvv – 1


8.
ssVV – 1
9.
ssVv –2
3qora rang

Download 28.29 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling