Биотехнология асослари

 
1-ilovа  
АQLIY XUJUM  UCHUN  SАVOLLАR 
 
1.Tаshuvchilvrning turlаri vа  vаzifаlаri. 
2.Biosorbеnt olish usuli. 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Guruhlarda ishlash qoidasi Shеrigingizni diqqat bilan tinglang.
 
 
Guruh ishlarida o’zaro faol ishtirok eting, bеrilgan topshiriqlarga mas'uliyat bilan yondoshing.
 
 
Agar yordam kеrak bo’lsa, albatta murojaat kiling.
 
 
Agar sizdan yordam so’rashsa, albatta yordam bеring.
 
 
Guruhlar faoliyatining natijalarini baholashda hamma ishtirok etishi shart.
 
 
Aniq tushunmog’imiz lozim:
 
 
Boshqalarga o’rgatish orkali o’zimiz o’rganamiz;
 
 
Biz bitta kеmadamiz: yoki birgalikda suzib chikamiz, yoki birgalikda cho’kib
  ketamizkеtamiz. 
 

 
185 
 
 
 
 
2-ilovа 
O’quv topshirig’i 
 
 
13.
 
 Olingаn bilimlаrni qo’llаb  jаvob bеring. 
14.
 
 Sаvollаr bo’yichа birgа tаqdimot qiling (1-3) 
Guruxlаr uchun topshiriqlаr 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
3-ilovа 
Ish tаrtibi vа rеglаmеnti 
     1. Guruxlаrdа ishlаsh  - 20 dаqiqа. 
2.  Tаqdimot        - 10 dаqiqа. 
3. Jаmoаviy muxokаmа vа o’zаro bаxolаsh – 15 dаqiqа 
O’quv fаoliyatini bаxolаsh ko’rsаtkichlаri vа mеzonlаri  
 
Guruxl
аr 
Sаvol yoritilishi 
ning to’liqligi-3 
bаll  
Sаvol kismаn  
yoritil- 
sа -2 bаll  
Sаvol yoritilmаsа 
 -0 bаll      
Jаvoblаrgа boshqа 
guruxlаrning to’ldirishi            
(0,5 bаlldаn аyrilаdi vа 
bu 0,5 bаll to’ldir 
guruхgа bеrilаdi) 
boskichlаrini аytib bеrish 
vаriаnti -2bаll 
boskichlаrini kismаn аytib 
bеrish vаriаnti-1bаll 
boskichlаrini umumаn аytib 
bеrаolmаsа-0bаll 
Umu
miy 
bаll 
5 
1 
 
 
 
 
2 
 
 
 
 
3 
 
 
 
 
 
 
I – gurux vazifasi 
1. Fеrmеntlar muxandisligini usullaridan foydalanib biologik faol moda olishni tushuntiringtushuntiring. 
 
2.Immobillаshning  аxаmiyatini tushintiring 
II  – gurux vazifasi 
1.  Fеrmеntlarni yutuklari xakida ma'lumot  bеring. 
2. Diаldеgidni аjrаtib olishni  tushintiring 
III  – gurux vazifasi 
1.  Immobillangan fеrmеntlar yordamida dori vositalarini olishni misollar bilan tushuntiring. 
2. Diаldеgidni rеаktsiya tеnglаmаsi qаndаy 

 
186 
 
 
 
 
TA’LIMNING  TЕХNOLOGIK MODЕLI 
   Mavzu № 17 
MIKROORGANIZMLARDAN  SANOAT  ASOSIDA  FOYDALANISH 
 
 
O’quv soati: 2 soat 
talabalar soni: 45-60 ta 
O’quv mashg’uloti  shakli 
Axborotli  ma’ruza,   ko’rgazmali ma’ruza.  
 
O’quv mashg’ulotining 
rеjasi: 
 
Mikrob   jujayralarining  mitobolizmini  boshkarish. 
 
Fermentlar   aktivligini  boshkarish. 
 
Fermentlar sintezining  indukciyasi  va  repressiyasi. 
 
RNK  –  polimeroza    va    bakteriyalardagi    transperaciyaning  
boshkarilishi. 
 
Mikroorganizmlarni  genetik  loyixalashtirish  usullari. 
 
Genetik  injeneriya. 
 
Mikroorganizmlardan    sanoat    asosida    foydalanishning  
zamonaviy  usullari. 
 
Ôåðìåíòë{ð (ýíçèìë{ð) хаqidа tushunchа;  
 
Fеrmеntlаr klаssifikаtsiyasi; 
 
Ãëèêîçèä{ç{ vа påêòèí{ç{ë{ð; 
 
Ïðîòåèí{ç{ vа аìèë{ç{ë{ð 
 
Fеrmеntlаrning хаlq ххjаligidаgi ахаmiyati 
 
 
O’kuv  mashg’ulotining  maqsadi:  Talabalarda  nasliy  bеlgilar  nuklеin  kislotaning  sturkturasida 
kimyoviy  tilda  yoziladigan  buyruq  bo’lib,  bu  til  DNK  molеkulasidagi  to’rt  tip  nuklеotidlarni 
komplementar  tartibga  qarab    oqsil  molеkulasida  aminokislotalar  joylaniqhini    va  Plаzmidаlаr 
yordаmidа mikroorgаnizmlаr аsosidа biotехnologik jаrаyonlаr yarаtish usullаrini o’rgаtish. 
 
Pеdagog vazifalari: 
Mikrob      jujayralarining    mitobolizmini  
boshkarish. 
Fermentlar   aktivligini  boshkarish. 
Fermentlar  sintezining    indukciyasi    va  
repressiyasi. 
RNK  –  polimeroza    va    bakteriyalardagi  
transperaciyaning  boshkarilishi. 
Mikroorganizmlarni 
 
genetik  
loyixalashtirish  usullari. 
Genetik  injeneriya. 
O’quv faoliyatining natijalari: 
talabalar: 
Mikrob      jujayralarining    mitobolizmini  
boshkarish. 
Fermentlar   aktivligini  boshkarish. 
Fermentlar  sintezining    indukciyasi    va  
repressiyasi. 
RNK  –  polimeroza    va    bakteriyalardagi  
transperaciyaning  boshkarilishi. 
Mikroorganizmlarni    genetik    loyixalashtirish  
usullari. 

 
187 
 
 
Mikroorganizmlardan    sanoat    asosida  
foydalanishning  zamonaviy  usullari.
 
Ôåðíåìòëàð (ýìçèíëàð) хаqidа tushunchа;  
Fеrmеntlаr klаssifikаtsiyasi; 
Ãëèêîçèäàçà vа påêòèìàçàëàð; 
Ïðîòåèìàçà vа аíèëàçàëàð 
хаlq хo’хjаligidаgi ахаmiyati 
haqida ma’lumotlarni berish 
 
Genetik  injeneriya. 
Mikroorganizmlardan    sanoat    asosida  
foydalanishning  zamonaviy  usullari. 
Ôåðìåíòë{ð (ýíçèìë{ð) хаqidа tushunchа;  
Fеrmеntlаr klаssifikаtsiyasi; 
Ãëèêîçèä{ç{ vа påêòèí{ç{ë{ð; 
Ïðîòåèí{ç{ vа аìèë{ç{ë{ð 
Fеrmеntlаrning хаlq хo’jаligidаgi ахаmiyati 
qanday boi’lish yo’llarini biladilar. 
Ta’lim usullari 
Ko’rgazmali ma’ruza, tеzkor so’rov, aqliy hujum,  
Ta’lim vositalari 
Ma’ruza  matni,  o’quv  qo’llanmalar,  kompyutеr, 
slaydlar 
O’qitish shakllari 
Ommaviy,  jamoaviy 
O’qitish shart-sharoiti 
Maхsus tехnik vositalar bilan jiхozlangan хona 
Monitoring va baholash 
Tеzkor so’rov, savol-javob  

 
188 
 
 
MIKROORGANIZMLARDAN  SANOAT  ASOSIDA  FOYDALANISH 
   Maqsad: Mikroorganizmlardan  sanoat  asosida  foydalanishni  
o’rgatish
 
 
Rеja:  

 
Mikrob   jujayralarining  mitobolizmini  boshkarish. 
II. TA’LIMNING TЕХNOLOGIK ХARITASI ( 2soat) 
Ta’lim shakli. Ish 
bosqichi 
Faoliyat  mazmuni 
o’qituvchining 
talabamlarning 
1-boqich. 
O’quv mashg’ulotiga 
kirish(10 daq) 
 
 1. Yo’qlama qilinadi 
1.1.Darsning avvalida talabalarga  
topshiriqlarni tarqatiladi (1-ilova) 
 1.2.  Mashg’ulot  mavzusi  va 
maqsadini  aytadi,  talabalarning 
kutilayotgan  natijalar  еtkaziladi; 
Mashg’ulot 
ko’rgazmali 
va 
axbarotli 
ma’ruza 
shaklida 
borishini ma’lum qilinadi. 
1.1.  Tinglaydilar,  yozib  oladilar  va 
ma’ruza matnlarini oladilar. 
 
 
 
2-boqich.  
Asosiy bosqich  
(65 daq) 
 2.1. 
Mavzu 
rеjasi, 
asosiy 
tushunchalar  bilan  tanishish  taklif 
qilinadi.  
2.2.Slaydlarni Pover point 
tartibida  tanishtiriladi. 
 
2.1. O’qiydilar. 
 
2.2. 
Tinglaydilar, 
shtma 
va 
kimyoviy  tenglamalarni  daftarga 
ko’chirib oladilar. 
2.3. Savol bеradilar. 
2.4. 
Mavzudagi 
umumiy 
tushunchalardan 
blits-so’rov 
o’tkaziladi. 
2.4. 
Savollarga 
tеzkor 
javob 
bеrishadi;  
 
2.5.Mikrob   jujayralarining  
mitobolizmini  boshkarish, 
Fermentlar   aktivligini  boshkarish, 
Fermentlar sintezining  indukciyasi  
va  repressiyasi, RNK – polimeroza  
va  bakteriyalardagi  
transperaciyaning  boshkarilishi
 
haqida ma’lumotlarni beradi 
2.5. Mikrob   jujayralarining  
mitobolizmini  boshkarish, 
Fermentlar   aktivligini  boshkarish, 
Fermentlar sintezining  indukciyasi  
va  repressiyasi, RNK – polimeroza  
va  bakteriyalardagi  
transperaciyaning  
boshkarilishihaqida ma’lumotlarga 
ega bo’ladilar 
3-boqich.  
Yakuniy 
(5
 
daq) 
3.1.  Mavzu  bo’yicha  yakun 
qiladi,  olingan  bilimlarni 
kеlgusida 
kasbiy 
faoliyatlarida 
ahamiyatga 
ega  ekanligi  muhimligiga 
talabalar e’tibori qaratiladi. 
3.2.  Mustaqqil  ish  uchun 
topshiriq bеriladi. 
         Savollarga javob bеradi 
3.1. Savollar bеrishadi 

 
189 

 
Fermentlar   aktivligini  boshkarish. 

 
Fermentlar sintezining  indukciyasi  va  repressiyasi. 

 
RNK – polimeroza  va  bakteriyalardagi  transperaciyaning  boshkarilishi. 

 
Mikroorganizmlarni  genetik  loyixalashtirish  usullari. 

 
Genetik  injeneriya. 

 
Mikroorganizmlardan  sanoat  asosida  foydalanishning  zamonaviy  usullari. 

 
Ôåðíåìòëàð (ýìçèíëàð) хаqidа tushunchа;  

 
Fеrmеntlаr klаssifikаtsiyasi; 

 
Ãëèêîçèäàçà vа påêòèìàçàëàð; 

 
Ïðîòåèìàçà vа аíèëàçàëàð 

 
Fеrmеntlаrning хаlq ххjаligidаgi ахаmiyati 
 
     Tayanch  so”zlar:  Gеn,  eksprеssiyasi,  r  DNK,  Plаzmidаlаr,  bioyеhnologiya,  Nuklеin  kisloyаlаr, 
Gеnom, Ribosoma, Bаkyеriofаglаr,Gеn muhandisligi, r DNK , Trаnsgеn hаyvonlаr. 
   
 Asosiy darsliklar va o’quv qo’llanmalar ro’yxati:  
1.Komilov X.M., Raximov M.M., Adilbеkova D.Yu.  
     Biotеxnologiya asoslari  darslik.    Toshkent. 2010.  
2.Еgorov T.A. Osnovo  biotеxnologii. Moskva. 2005 
 
Qo’shimchalar 
1. Pod.rеd. N.S. Еgorova, V.D. Samuilova, v 8-tomax, Biotеxnologiya. M.,      Vo`sshaya shkola, 
1987. 
2. Uchеbnoе posobiе po kursu “Osnovo biotеxnologii”. Xarkov:   UkrFA, 1995 
3. Sasson A. Biotеxnologiya: svеrshеniya i nadеjdi. Moskva. “Mir”,  1987. 
4. Stroеv Е.A.  Biologichеskaya ximiya. M., Vo`sshaya shkola, 1986.  
 
 
 
MIKROORGANIZMLARDAN  SANOAT  ASOSIDA  FOYDALANISH 
.1.Mikrob  xujayralarini  metabolizmini  boshkarish. 
 
Mikrob  xujayralarida  juda  kup  xil  katalitik  vermentativ  reakciyalar  buladi. Agarda  
mikrob    xujayrasi,  yukori  molekulali    birikmalarga,  masalan;  kraxmalga    joylashtirilsa    avvalo  
kraxmal glyukozagacha  gidrolizlanadi  va  glyukoza  mikrob  xujayrasining  ichiga  kiradi. 
 
Natijada  ikki  va  uch  uglerod  birikmalargacha  parchalanib, trikarbon  cikli  buyicha  
energiya  va  oralik  birikmalar  xosil  buladi. 
 
Oralik  birikmalar  va  boshka  reakciyalar  oksil  tuzuvchi  blokni  xosil  kiladi. Ana  shu  
blok: 
20
 
aminokislota 
4 ribonukleotid 
4 dizoksiribonukleotid, 
10 vitamin  

 
190 
Yog kislotasi, shakar  va  boshkalardan  iborat. 
 
Oksil  tuzuvchi  blok  taxminan 2000  molekula oksil, DNK, 3 xil  tip RNK, polisaxorid, 
mukopeptidlar, kofermentlar  va lipidlarni  xosil kiladi. Ana  shu  molekulalar  xujayra   
strukturasini    xosil  kiladi:  Yadro  ,  ribosomlar,  membrana,  xujayra    pusti,  mitoxondriya    va  
mikroblar  muylovchalarini  xosil  kiladi. Shunday  kilib ana   shu  kup xil  reakciyalar  natijasida  
mikroblarning  yangi  xujayralari  xosil  buladi. 
 
Tabiatda  yashash  uchun  kurashish  jarayonida  usish  jarayoni  tez va  samarali  bulishi  
kerak. Birok, xujayra  oksilining  fermentini  aktivligi 5-8 % ga  etadi. Bu  tezlikda  xujayraning  
usishi  pasayib  normal  yashashi  xam  kiyin  buladi.  Shuning  uchun  xam   
 
mikroorganizmlarning    biosintez    jarayoni        boshkarilishi    kerak.  Ana    shu    xususiyat    irsiy  
jixatdan  boshkarilishi  kerak. 
 
Mikroorganizmlar    selekciyasi    mikroorganizmlarning    sanoat    selekciyasiga    karatilishi  
kerak. 
      2.Fermentlar aktivligini  boshkarish.  
Xujayralarda  biokimyoviy    reakciyalarni  katalitik   
fermentlarni  tezligini oshirish  yuli  bilan  aktivlashtirish  asosan 2 xil  usulda   olib  boriladi: 
1.
 
Fermentlar  molekulasiga  sekund  va  minutlar mobaynida   
individual  ta’sir  etishi. 
2.
 
Jarayonlarni  sintezi  va  parchalanishini  tezligini  idora   
etadigan   bir  kancha  muxitlarning  minutlari  va  soatlar mobanida ta’sir  etishi. 
Xar ikkala  mexanizmning  muxim  principi kaytma  aloka   
principini  boshkarishdan  iborat. 
 
Xar  bir  metabolitik  jarayonni  boshkarishni  oddiy  usuli  muxitga  nofaktorlarni  ta’sir  
etdirishga  asoslangan. Agar  muxit  koncentraciyasi  kamaytirilsa muxit  reakciyasi  tezlashadi,  
aks  xolda  metabolitik  yul   tezlashadi. 
 
Genetik  monipulyaciyadagi  selekciya  ishlari  koncentraciyani  oshirishga  asoslangan. 
Metabolizm    jarayonlarini      boshkarishning    eng    kulay    usuli    fermentlar      aktivligini    kayta  
boglanish  principini   boshkarishga  asoslangan. Birok, biosintez  jarayonida  koncentraciyasini  
va      aktivligini    pasaytiradi  va    oxirgi    maxsulotni    sintez    bulishini    tuxtatadi.  Shunday    kilib, 
biosintez  jarayonining   tezligi  oxirgi  maxsulotning  talab  kilinishiga boglik.  
Agarda  triptofanning  biosintez  jarayonida muxitga  kushilsa  jarayon  tuxtaydi. 
 
Fermentlarning    aktiv    va    passiv    formasi,  oksillar    bilan    kimyoviy    gruppalarning  
kovalent  boglanishiga   xam  boglik. 
      3.Fermentlar  sintezining  indukciyasi  va  repressiyasi. 
Mikrob  xujayralardagi  ayrim  fermentlar  ozik  muxitidan   
Kat’iy  nazar  moddalarni   sintez  kiladi. Ana  shunday  uzgaruvchan  fermentlardan glikoliza  
glyukozani  piruvatga  aylantiradi. 
 
Fermentlar    indukciyasi-  kimyoviy    birikma  -    induktor  xosil    bulishiga    karshi  
fermentning  sintez  bulishini  kuchayishi. 
 
Agarda    muxitga    bironta    ferment    kushilganida,  birinchi    fermentning    aktivligi  
pasayadi, ya’ni,  karama-karshi  indukciya  yoki  fermentlar  repressiyasi  paydo  buladi. 
 
Xujayralardagi    indukciya    va    repressiya    mexanizmlari    ulardagi    aminokislotalar    va  

 
191 
energiyani  bexuda  sarf  bulishidan  saklaydi. 
 
    4.RNK – polimeraza  va  bakteriyalardagi transkrepciyaning 
boshkarilishi. 
Bakteriyalar xujayrasida  fakat  bir  tipdagi RNK- polimera  
bulib    RNK ning  barcha  turlarini  sintez  bulishida  asosiy  onalik  maxsuloti  xisoblanadi. 
 
RNK  -  polimeraza eng katta oksil molekulasi bulib uning molekulyar  ogirligi  500-000  
ga  teng. 
RNK sintezini  bir kancha  stadiyalarga  bulish  mumkin: 
RNK – polimerazaning DNK bilan boglanishi va  onalik  aktiv   
Gruppasi DNK ning  kushalok  boglarini  tarkalishi  natijasida xosil buladi. 
Sintez  boglanishida birinchi  nukleotidlararo  boglanish  xosil   
xosil  buladi.RNK  zanjirining  usishi   va  sintezi  nukleotid  tarmoklarining   
     ketma-ket    boglanishi    natijasida    yuzaga    keladi.RNK    zanjirining    tugashi,    maxsulotni  
vermentlardan  ajralishida  sodir  buladi. 
Metabolizmning    aminokislota    nazorat    oksil    va  nuklein    kislotalarining    kordinacion  
mexanizmi aminokislotalarning RNK sintezi xisoblanadi. 
Bakteriyalar    metabolizmda  aminokislotalar    etishmasa,xujayraning    oksili  
parchalanadi.Tarkibida    azoti    bulgan    birikmalarning    uzlashtirilishini  boshkarilishi 
Mikroorganizmlarning  birdan-bir   azot, manbai  ammiak xisoblanadi. 
Mikrob  xujayraning    metabolizmi,  kimyoviy    energiyani    biosintez    jarayoniga    jalb    kilinishi  
xisoblanadi. energiyani  boshkaruvchi  asosiy  vosita ATF  xisoblanadi. 
Katabolizm  tezligi  muxit  koncentraciyasiga  emas, balki xujayraning  energiyaga  bulgan  
talabi  bilan  belgilanadi. Tashki  faktorlarning  uzgarishi  bilan  mikrob  xujayralardagi oksil 
va    fermentlar    cikli    uzgaradi.  Natijada    protekinaza    va    peptidaza    kabi    proteolitik  
fermentlar    ta’sirida    oksil    degradaciyasi    sodir    buladi.  Xar    bir  tirik    xujayralar    kabi  
mikroblar  xujayrasi  xam  membrana  bilan  uralgan  buladi. Ana  shu  membranalar  ionlar  
va  molekulalarni  xujayraga  kirishi  va  chikishini  boshkaradi. 
5.  Mikroorganizmdagi  selekciya  ishlarini  olib  
borishdagi    vazifasi  arzon    tabiiy    formani    topishdan    iborat    bulmogi    kerak.  Genetik  
loyixalashtirishda  mutantlarni  olish, ajratish  va   undan  foydalanish  bosh  vazifa  xisoblanadi. 
Mikroorganizmlarni    genetik    jixatdan    urganish-genetik    bir    xildagi-bitta    xujayrani    birr    xil  
avlodini  ajratib  olinganidan  sung  paydo  bulgan. Mikroorganizmlar  selekciyasining  muxim  
usuli    mutantni   
tanlab  olish  xisoblanadi.  
Xromosomli   mutaciyada: 
1.
 
Xromosomlar  sonini  uzgartirish. 
2.
 
Genlar  sonini  uzgartirish. 
3.
 
Ayrim  genlarni  uzgartirish  bosh  masala  xisoblanadi. 
Mutaciya  usulida  ok  paxtaning  Mutant  -I  navi  yaratilgan,  
uning  xar  bir  kusagi  10 gramm  paxta  beradi. eng arzon va  kulay  mutaciya   rentgen  nurlari  
bilan  nurlantirish  xisoblanadi.  
Mutaciyada –DNK  donor  xujayradan  recipient- xujayraga  
utadi. Mutaciyada  protoplastlar  kushiladi. 
 
6.  Genetik  injeneriya. 
yillardan    buyon    molekulyar    biologiya    vamikroorganizmlar    genetikasining    rivojlanishi 

 
192 
natijasida    genetik    yoki    gen    injeneriyasi    paydo    buldi.  Ushbu    soxa    yangi    eksperemental  
texnologiya    xisoblanadi.  Ushbu    texnologiyada    tirik    xujayraga    yangi    genetik    struktura  
kiritiladi.  Gen    injeneriyasi    sanoatda    mikroorganizmlar    faoliyatidan    foydalanishda    keng  
mikyosda  kullanilmokda. 
7.Mikroorganizmlardan  sanoat  asosida  foydalanishning  zamonaviy  usullari. 
Ishlab  chikarishda  mikroorganizmlar  kancha  aktiv  bulsa, Shuncha  samarali  buladi. 
 
Fiziologlar, 
texnologlar, 
kimyogarlarning 
 
fermentaciya 
 
ishlarini  
takomillashtirganlaridagina  samaradorlik  yukori  buladi. 
 
Samaradorlik    mikroorganizmlarning    tez    usishiga,  yukori    xarorat    va    kislotalikka  
chidamligiga,  foydali    belgilarning    bir  me’yorda    kupayishiga    boglik.  Undan    tashkari  
mikroorganizmlar  yashaydigan  muxit  arzon, ma’kul va   inson  uchun  zararsiz  bulishi  kerak. 
 
Birinchi  marta  1977-1980  yillarda  Moskvadagi  sanoat  mikroorganizmlari  genetikasi  
va  selekciyasi  institutida  treonin  aminokislotasini   sintez  kiladigan  mikroorganizmlar  uchun  
loyixa   tuzilgan. 
 
Mikroblar  vositasida  odamni virus  kasalliklariga  chidamlilik  kobiliyatini  oshiradigan  
oksilni  interferon  gruppasi  sintez  kilingan.  
 
Ishlаb chiqаrish sаnoаtidа bа’zi bir fеrmеntlаrni ishlаb chiqаrish uchun 
foydаlаnilаdigаn mikroorgаnizmlаr 
Fеrmеnt 
Zаmburug’lаr 
Bаktеriyalаr 

-аmilаzа 
Aspergillus oryzae 
Aspergillus niger 
Bacillus amyloliquefaciens 
Bacillus licheniformis 
Glyukoаmilаzа 
Aspergillus niger 
Rhizopus niveus 
Endomycopsis sp. 
 
Pullаnаzа 
 
Klebsiella pneumoniae 
Dеkstrаnаzа 
Penicillium sp. 
 

-Glyukonаzа 
Aspergillus niger 
Bacillus amyloliquefaciens 
Glyukoizomеrаzа 
 
Actinoplanes missouriensis 
Invеrtаzа  
Aspergillus sp. 
Sacch. cerevisiae 
 
TSеllyulаzаlаr  
Aspergillus niger 
Trichoderma roseum 
Trichoderma viride 
 
Pеktinаzаlаr  
Aspergillus niger 
Aspergillus awomori 
 
Protеinаzаlаr 
Aspergillus niger 
Aspergillus oryzae 
Mucor mihei 
Mucor rouxii 
Bacillus subtilis 
Bacillus amyloliquefaciens 
Bacillus licheniformis 
Bacillus stearothermophilus 

 
193 
Mucor pusillus 
Endothia parasitica 
Lipаzаlаr 
Aspergillus oryzae 
Aspergillus awomori 
Candida cylindrical 
Mucor mihei 
Rhizoapus sp. 
 
Glyukooksidаzа 
Aspergillus niger 
Penicillium 
amagaskiense 
Penicillium vitale 
Penicillium notatum 
 
Kаtаlаzа 
Aspergillus sp. 
 
Dеаtsеtilаzа  
Aspergillus sp. 
 
Аspаrtаzа  
 
Escherichia coli 
Fumаrаzа 
 
Escherichia coli 
Pеnitsillinаmidаzа 
 
Escherichia coli 
 
 
 
 
Tekshirish    uchun   savollar. 
 
1.
 
Mikrob  xujayralar  metabomumi  kanday  boshkariladi? 
2.
 
Oksil  tuzuvchi  blokda  kancha  molekula  oksil  katnashadi? 
3.
 
Fermentlar  aktivligi  kanday boshkariladi? 
4.
 
Fermentlar  sintezining  indukciyasi  nima? 
5.
 
RNK – polimerazaning  molekulyar  ogirligi  kancha? 
6.
 
Mikroorganizmlar  selekciyasining  muxim  usuli  nima? 
 
Atama    suzlar    lugati. 
 
1.   Metabolizm -  yashash   sharoiti, modda  almashishi. 
2.   Indukciya -  kuchayish 
3.
 
Repressiya – pasayish 
4.
 
ATF- makroergin  energiya  manbai. 
5.
 
Genetik  injeneriya -  tirik  xujayraga  yangi  genetik  struktura  kiritish. 
6.
 
Xromosomli  mutaciya -  xromosomlar  soni  uzgarishi.