O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


P s ix o lo g iy a   va  uning  m oddiy  a so sla r i


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet2/34
Sana29.09.2017
Hajmi32 Kb.
#16743
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   34

P s ix o lo g iy a   va  uning  m oddiy  a so sla r i
Psixikaning  m o d d iy  asoslari to ‘g ‘risida fikr yuritganda, 
a w a lo ,  u  m iy a n in g   xususiyati  ckanligini  t a ’kidlash  joiz. 
Bilish  jara y o nla ri  t o ‘g ‘risida  gap  ketganida,  albatta  sezgi, 
fikr,  ong   kabilar  m axsus  ravishda tashkil  to pg an  materiya- 
ning oliy m ahsuli  ekanligini uqtirish  m aqsadga muvofiqdir. 
O rg a n iz m n in g   psixik  faoliyati  tana  k o 'p g in a   a'zolarining 
yordami  bilan  ishga  tushadi.  A ’zo larning b a ’zilari  ta  sirot- 
larni  qabul  qilsa,  boshqalari  ularni  signallarga  aylantiradi, 
x a tti-h a ra k a tla rn in g   rejasini  tuzadi  h a m d a   uning  amalga 
oshishini  n a z o ra t  qiladi.  Shuningdek,  ularning  bir guruhi 
xatti-harakatga  k u c h - q u w a t,   g'ayrat,  shijoat  baxsh  etadi,
www.ziyouz.com kutubxonasi

y a n a b ir tu r i csa mushaklarni, paylam i  harakatlantiradi.  M a n a  
s h u n d a y   m urakkab  funksiyaning  yig‘indisi  o rg an iz m n in g  
tashqi  muhitga moslashuvini, u n ga muvofiqlashuvini, hayotiy 
vazifalaming  ijro etilishi va bajarilishini  t a ’minlaydi.
O rganik olam ning m ik ro o rg a n izm d a n  to insonga q a d a r  
bir  n e c h a   o 4n  million  yillar  d a v o m   etg an  evolutsiyasi 
d a v o m id a   xatti-harakatlarning,  x u lq -a tv o m in g   fiziologik 
m ex anizm lari  uzluksiz  ravishda  m urakkablashib,  t a b a q a -  
lasha  bo rib ,  buning  natijasi  o ‘la ro q   o rganizm   m u h it n in g  
o ‘zgarishlariga tez  reaksiya b ild iru v c h a n  va m oslashuvchan 
xususiyat  kasb  etib  borgan.
J u m l a d a n ,   b ir  hujayrali  a m y o b a n i n g   hayot  k c c h i-  
rishi,  u n in g  ozu q a  qidirish  im k o n iy a ti,  o ‘z hayotini  m u h o -  
faza  qilish  qobiliyati  m uayyan  d a ra ja d a   c h e k la n g a n d ir. 
U n d a g i  y o l g 'iz   h u jay ra n in g   o ‘zi  h a m   se zu v c h i,  h a m  
harak atlanuv ch i,  ham   ovqat  h a z m   qiluvchi  vazifalarni  ijro 
e ta d i.  M u r a k k a b   tu zilish ga  e g a   b o ‘lgan  h a y v o n l a r d a  
a 'z o la rn in g   ixtisoslashuvi  o z u q a n i   k o krish,  uni  farqlash, 
xavf-xatarni  tez  sezish,  a n iq   m o 'lja l  olish  im k on iyatini 
beradi.  Ixtisoslashuvningasosiy funksiyasi  signallarni  id ro k  
qilishdan  iborat  hujayralarning v u ju dg a   kelishida o ‘z aksini 
to p ad i.  M a z k u r   hujayralar  r e t s e p t o r   d e b   n o m l a n m i s h  
h u ja y ra la r  tu rk u m in i  yuzaga  k e ltir a d i.  H u ja y ra la r n in g  
boshq alari  m u sh a k   t o ‘qim alari  ish in i,  b e zlarning  s h ir a  
ajratishini  n azo rat  qiladi.  B u n d a y   hujayralar  effekto rlar 
deyiladi.  Ixtisoslashuv  a ’zolarni  h a m d a   funksiyalarni  b ir- 
biridan  ajratadi.  O rganizm ning  asosiy  boshqaruv  i m k o ­
niyati  yaxlit  narsa sifatida  h a ra k a t  qiladigan  markaziy  n e rv  
sistemasi vositasida yuzaga keladi.
N e r v   sistem asining  asosiy  e le m e n tla r i  nerv  h u ja y -  
ralari  hisoblanib,  ularning funksiyasi q o ‘zg‘atishdir.  N e y r o n  
hujayra tanachasidan, dend ritdan ,  a k s o n d an  tashkil to p ad i. 
Markaziy nerv sistemasi  bosh  m iy a  v a o rq a  miyadan  iborat.
Hozirgi  z a m o n   fanining  k o ‘rsatish icha,  orqa  miya  va 
miya  n a y c h a s i  reflektor  f a o l i y a t in i n g   tu g ‘m a  ( s h a r ts i z  
reflekslar)  hisoblangan  shakllarni  a m a lg a   oshiradi,  k a t t a  
yarim sh arlarn ing   qobig‘i  esa  h a y o td a   orttirilgan,  psixika 
y ord am i  b ilan   boshqariladigan  x u l q - a t v o r   s h a k lla rin in g  
organi  sanaladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Miya katta yarim sharlari faoliyatining u m u m iy  q o n u n - 
lari  I.P.Pavlov  t o m o n i d a n   kashf etilgan.  Hozirgi  z am on  
fiziologiyasi  m a ’l u m o tig a   qaraganda,  m iy a da   hosil  b o l a -  
digan  t o l q i n l a r   tu rli  chastotadagi  e le k tro m a g n it  tebra- 
nishlariga  o ‘x sh a b   k e ta d i.  Miyada  e lek tr  toklari  paydo 
b o ‘lishining elektroenscfalo gram m a  k o ‘rinishdagi  kuchay- 
tirgich  y o r d a m id a   y o z ib   olishning  k a sh f  etilishi  m uhim  
ah am iy atg a   ega  b o 'l d i .   C h unki  k o s m o n a v t  m iyasining 
biotoklari  yozuvi  u n i n g   markaziy  nerv  sistem asida  yuz 
bcradigan  o ‘z g a ris h la r  k o ‘rsatkichi  b o ‘lib  xizm at  qiladi.
O d a m   psix ik   h a y o ti d a   katta  y a r i m s h a r l a r   q o b ig 'i 
sirtining  p e s h a n a   q ism la ri  alohida  roi  o ‘ynaydi.  Psixik 
funksiyalar  m u a y y a n   tarzda  c h a p   va  o 4ng  yarim sharlar 
0
‘rtasida  t a q s im la n is h i  c h u q u r  o 'rg a n ilg a n .  M a 'lu m k i, 
psix ik an ing  m a z m u n i   — tirik  m av ju d o t  o ‘z a ro   m u n o -  
sabatda b o ‘ladigan  tas h q i  olam  bilan  belgilanadi.  Shuning 
u c h u n   ta s h q i  o l a m   in so n   m iy asid a  s h u n c h a k i   o d d iy  
biologik  m u h it  e m a s ,  balki  o d a m la r t o m o n i d a n   ularning 
tarixiy  ta ra q q iy o t  d a v o m id a   yaratilgan  h o d isa la r  olami 
ham d ir.
Psixik va  nerv-fiziologik jarayonlaming o 'z a ro  m unosa- 
bati  m asalasi  m u r a k k a b   m u a m m o l a r d a n   h iso b la n a d i. 
S h u n in g   u c h u n   p s ix ik a n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlarini 
nerv-fiziologik  xususiyatlaridan  q an d ay   m u h im   belgilari 
bilan  farqlanishini  aniqlash  muhim ahamiyatga ega.  Bordi-yu 
m azk u r  o ‘ziga  xoslik  mavjud  b o'lm a g a n id a   edi,  u  holda 
psixologiya  mustaqil  bilim sohasi sifatida tadqiq etilishi  ham 
m u m k in   e m a s d i.  P sixik  ja ra y o n la r  o ‘z id a   faqat  ichki 
fiziologik  ja r a y o n la r n i   emas,  balki  tashqi  obyektlarning 
tavsifini  h am   m ujassam lashtiradi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  Psixologiya  n im a la r   haqida  bahs  yuritadi?
2.  Psixologiya  fan in in g  tarixi t o ‘g‘risida  nimalarni 
so'zlab b e ra  olasiz?
3.  Psixika  d e g a n d a   Siz  nimani  tushunasiz?
4.  Aks  e ttirish  h a q id a   gapirib  bering.
5.  Faoliyat,  xulq,  m uomala  aks  ettirish  shakllarimi?
www.ziyouz.com kutubxonasi

I I   b o b
[  y L   1  PSIX O L O G IY A   FA N I  SO HALARI 


VA  U N IN G   T A D Q IQ O T
M E T O D L A R I
P s ix o to g iy a   fani  s o h a la r i  v a   ularning 
o ‘ziga  x o s   x u s u s iy a tla r i
Inson  o 'z in in g   kimligini  a n g la sh g a   in tilishdan,  o ‘z 
ruhiy  dunyosini  va  o ‘zgalar  m h iy a tin i  bilish  istagi  p a y d o  
b o l i s h d a n ,   ta b ia t  va  ja m iy a t  h o d isa la rin i  t u s h u n i s h g a  
ehtiyoj  sezishdan,  o ‘tmish,  hozirgi  z a m o n ,  kelajak  h a q id a  
m ulohaza y u nta  boshlagandan b u y o n  psixologiya fan sifatida 
rivojlana  boshladi.  Psixologik  b ilim la r j u d a   uzoq  o ‘tm is h  
tarixga  ega  b o l s a - d a ,   u  fan  sifatida  falsafadan  XIX  a srg a  
kelib  aj ral ib  chiqdi.  Psixologiyaning  alohida  fan  sifatida 
ajralib chiqishiga o ‘sha davr kishilik jam iyatida yuz b e ra y o t- 
gan  ijtimoiy,  iqtisodiy,  siyosiy  o 'z g a ris h la r  sabab  b o ‘ldi, 
c h u n k i  b u la r   ijtimoiy  z a ru ra t  ta q o z o s i  edi.  Psixo logik 
holatlam i  tadqiq  qilish,  y a ’ni  psixikaning  m ohiyatini  t u -  
sh u n ish   m a q s a d id a   o ‘sha  d a v rla ri  e k sp erim e n ta l  ilm iy  
psixologik laboratoriyalarvujudga ketáboshladi.  llk psixologik 
tadq iq otlar laboratoriyasi  1879-  yilda  nemis olimi  V .V u nd t 
to m o n id a n   Leypsig universitetida tashkil qilindi.  Xuddi  s h u  
laboratoriya qabilida boshqa m am lak atlard a ham  b i r q a n c h a  
mustaqil  laboratoriyalar  ochildi.  X I X   asr  oxiri  va  XX  asr 
boshlariga  kclib  psixologiya  fani  t o ‘g ‘risidagi  ilmiy tu s h u n -  
chalarda keskin o ‘zgarishIar yuzaga kcldi va ularning t a ’sirida 
psixologiyaning  tadqiqot  obyekti  sifatida  —  insonga  i n u -  
hitning  t a ’siri,  uning xulq-atvorini  o ‘rganish  m u a m m o la ri 
tanlab olindi.  Shu davrda psixologiya fanining rivojiga ijobiy 
hissa q o 'shgan  psixologiya m aktablari vujudga keldi. A Q S H  
psixologiyasining  asosiy  y o ‘n a li s h la r id a n —b ix e v io riz m , 
G c r m a n i y a d a   — g e s h ta ltp s ix o lo g iy a   m a k ta b i.  V e n a d a  
Z .F r e y d n in g   psixoanalizi  s h u la r   ju m la s id a n d ir.  M a v ju d  
m aktab larn ing   barchasi  o ‘z in in g   n uqtayi  nazariga  asosla- 
nib,  psixologiya  fanining  tarkibiy  qismlarini  o ‘rganishga 
harakat  qildi.  Psixologik konsepsiyalarning rang-barangligi
www.ziyouz.com kutubxonasi

va  fan -tex n ik a n in g   rivojlanishi  t a ’sirida  psixologiya  fani 
o'zining tadqiqot obyektlariga ega bo'lgan  ko'plab sohalarga 
ajrala boshladi.  H ozirgi  davrda psixologiyaning  nazariy va 
amaliy yutuqlari atrof-m uhitga hamda jamiyatning juda keng 
sohalarida tatbiq qilinm o qd a.
Psixologiya  fanini  m uayyan  sohalarga  b o 'lish d a   aniq, 
yaqqol  faoliyatning psixologik tom oni,  insonningjam iyatga 
nisbatan psixologik munosabati va taraqqiyotining psixologik 
jabhasi  asos qilib o lin g a n .  Quyida psixologiya sohalarining 
tavsifiga biroz t o ‘xtalib o ‘tamiz.
Umumiy  psixologiya — bu  u m u m iy   psixologik  q o n u -  
niyatlarni  m e x a n i z m l a r ,  m urakkab  ichki  bog'lanishlar, 
nazariy va  m e to d o lo g ik   prinsiplar,  ilmiy tadqiqot  m etod- 
lari,  psixikaning  filo  va  ontogenetik  o ‘zgarishIari,  ilmiy 
tu sh u n c h a   va  kategoriyalar,  bilish jarayo n larini  amaliy  va 
nazariy jihatdan tadqiq qiladigan soha.  U m u m iy  psixologiya 
degan  n o m   h a m   b o s h q a   sohalarda  boMgani  kabi  shartli 
r a v is h d a   q a b u l   q i i i n g a n .   Psix o lo g iy a  f a n i n i n g   ilm iy 
tu s h u n c h a la r i,  katego riy alari  (shaxs,  m otivatsiya,  fao- 
liyat,  m u o m a la ,  o n g ) n i,  tadqiqot  m eto d la rin i  u m u m iy  
psixologiyada  u m u m las h tirish   uch un   u n in g   boshq a  soha- 
lardagi  te k sh irish   natijalarini  m av h u m la s h tiris h   lozim. 
Aytish joizki,  u m u m i y   psixologiyaning  tad q iq o t  natijalari 
psixologiyaning  b o s h q a   sohalari  u c h u n   h a m   asos  b o ‘lib 
xizmat qiladi.  U m u m iy  psixologiya fani asosiy kategoriyalar, 
tu sh u n c h a lar,  psixik  jarayonlar,  holatlar,  hodisalar,  in- 
dividual-tipologik  xususiyatlarni:  1.  Psixik jarayonlar: sezgi, 
idrok,  tasavvur,  x otira,  tafakkur,  xayol  va  boshqalarni.  2. 
Ir o d a v iy   j a r a y o n la r :   m o tiv ,  m o ti v a t s iy a ,   e h ti y o jl a r , 
intilishlar,  q a ro r  q a b u l  qilish  kabilarni.  3.  Hissiy jarayonlar: 
his-tuyg‘ular,  e m o ts iy a ,  kayfiyat,  e m o tsio nal  ton,  stress 
( z o ‘riqish),  affekt  (j^zava)  singarilarni  o ‘z  ichiga  oladi.
Psixik holatlarga psixik jarayonlarning m a ’lum  birsifat 
k o ‘rinishlari  kiradi.  M asalan,  hissiy ja ra y o n la r psixik  holat 
sifatida  kayfiyat,  psixik  xususiyatlarga  esa  qobiliyat  va 
bo sh qalar  kiradi.  U m u m iy   psixologiyadagi  bu  boMinish 
shartli  ravishda  a m a lg a   oshirilgan  b o ‘lib,  u n d a   jarayon 
t u s h u n c h a s i   u m u m i y   ta d q iq   q ilin a y o tg a n   h o d isa n in g
22
www.ziyouz.com kutubxonasi

jarayoniy xususiyatga ega ekanligi t a ’kidlanadi,  xolos.  Psixik 
holat  tush u n c h a si  psixik  holatlarga  n isb a ta n   nisbiy  sta- 
tikligini  anglatadi.  Psixik  xususiyat  tu sh u n c h a s i  esa tadqiq 
q i li n a y o t g a n   h o d i s a n i n g   m u s t a h k a m l i g i n i ,   q a y t a r u v -  
chanligini  aks  ettiradi  va  bu   narsa  shaxs  tuzilishida   o ‘z 
ifodasini  t o p a d i.  B o sh q a   s o h a la r   va  b i li m l a r   u m u m i y  
psixologiyadan asos sifatida foydalanadi,  sh u bois u  univ er­
sal  xususiyat  kasb  etadi.
Eksperim enfal  psixoiogiya — e k s p e r im e n ta l  m e to d la r 
yo rdam ida  psixik  hodisalarni  tadqiq  q ilish n in g   u m u m iy  
sohasi.  Psixoiogiya fan sifatida falsafadan ajralib chiqishida 
eksperim ental  ta d q iq o tla r  o ‘tkazish  asosiy  rol  o   ynagan. 
XIX  asrning  o ‘rtalarida  psixologik  h o d isalar y u zasidan   iik 
bor amaliy eksperimental  psixologik tadq iq otlar o ‘tkazilgan. 
Bu  fiziologik  laboratoriy alard a  e le m e n t a r   funksiyalarni 
o ‘rganish  ilk  b o r   sezgi  va  idrokni  o ‘rganish  bilan  bosh- 
langan.  Bu tadqiqotlar eksperimental psixologiyaning falsafa 
va fiziologiyadan ayrim h o lda  mustaqil,  a lo h id a  fan sifatida 
vujudga  kelishiga  m u h im   asos  va  obyektiv  sha rt-sha roit 
yaratib bergan.  Eksperimental psixoiogiya fan sifatida ajralib 
chiqishiga V.Vundt o ‘zining katta hissasini q o ‘shgan.  0 ‘zini 
o lzi  kuzatish   m e to d i  y o r d a m i   bilan   ilk  e k s p e r im e n ta l 
ta d q iq o tla r   in s o n n i n g   ichki  fu n k siy a la rin i  o ‘rganishga 
qaratilgan edi.  Keyinchalik eksperimentlar turli hayvonlarda 
0
‘tkazila boshlangan. Tadqiqotlarning k o ‘pchiligi T .L .M o r- 
gan,  E .L .T o rn d a y k la r  to m o n id a n   olib  b o rilg a n   edi.  Eks­
perim ental  ta d q iq o tla r  orqali  faqat  psixik  funksiyalargina 
e m a s,  balki  h issiy o tla rn in g   in div id u al  v a r ia n tla r i  h a m  
tekshirilgan.  D e m a k , eksperim ental psixologiyaning tadqi- 
qotlari psixoiogiya sohalarining nazariyasiga h a m  asos b o l ib
xizm at  qiladi.
M ehnat  psixologiyasi —  in so n n in g   m e h n a t g a   m u n o -  
sabati,  m e h n a t faoliyatining qonuniyatlari  va rivojlanishini 
tad q iq   qiladi.  M e h n a t   psixologiyasining  o b y e k ti  ishlab 
c hiqarish  va  m e h n a t d a   shaxsning  faoliyati,  uni  ishdan 
b o 's h   vaqti,  d a m   olishining  ishlab  c h iq a ris h g a   t a ’siri  va 
boshqalardir.  M e h n at unum dorligida ishchini boqish uchun 
ketgan  sarf-xarajatning  miqdori  k o ‘p  b o ‘lsa,  u n g a   qulay
23
www.ziyouz.com kutubxonasi

s h a rt-s h a r o it  yaratilsa,  bu jarayon  sh un ch alik  ijobiy  t a ’sir 
uyg'otadi.  Shu asnoda yuqoridagi  fan sohalari mehnatkashga 
psixologik  q ulay m u h it  yaratishda y o rd am   bcradi.  M eh nat 
psixologiyasini  G .M yunsterbergning  „Psixologiya va ishlab 
c hiq a rish  u n u m d o rlig i“  (1913)  va  „Psixotexnika  asoslari“ 
(1914)  kitoblari  c h iq q a n   davrdan  boshlab  alohida  soha 
sifatida e  tiro f etib kelinadi.  M ehnat psixologiyasining asosiy 
vazifasi  ishlab  chiqarish  m unosabatlarini  ijobiylashtirish, 
m e h n a tk a s h la rg a  za ru r sh art-sh aro it  yaratib berish,  kasbiy 
kasalliklarning,  ishlab chiqarishda jis m o n iy  faiokatlarning, 
psixologik  z o 'riq ish larnin g  oldini  olishdir.
A v ia ts iy a   psixologiyasi — av ia s a n o a t  va  aviaxizm at- 
chilarning  m ehnat faoliyatida  kechuvchi  psixologik jarayon- 
Iami o 'rganadi. Aviatsiya psixologiyasining predmeti  murak- 
kab  aviatsiya  tizimini  boshqarishdagi  inson  psixikasining 
rolini  tekshirishdir.  Aviatsiya  psixologiyasi  obyekti  shaxs 
faoliyati,  j a m o a   tuzilishini  tashkil  qilishning  sha rt-sh a ro- 
itlari  hisoblanadi. Aviatsiya psixologiyasi subyekti  —  uchuv- 
chilar,  m u h a n d is ,  texnik xizmat  ko'rsatish  tarkibini  tashkil 
etuvchi  styuardessa va bo shq a la rsa n a la d i.  Aviatsiya  psixo­
logiyasi  s o h a  sifatida uchuvchi  q u rilm alaryaratilishi vaqti- 
d a n ,  y a ’ni  X IX  asr oxiri va XX asrning boshlaridan vujudga 
kelgan.  U c h u v c h i  apparatlarni  ishlatishda va boshqarishda 
inson  o m ili  xavfsizligiga  sh a rt-sh a ro it  yaratish  aviatsiya 
psixologiyasining tugMlishiga sabab bo'idi.  Aviatsiya psixo­
logiyasi aloh ida soha hisoblansa-da,  u psixologiyaning bosh- 
qa  sohalari  bilan  uzviy b o g liq .
M u h a n d islik psixologiyasi —  inson  va  m ashina  o ‘rtasi- 
dagi  m u n o sa b a tn i,  insonga m ashinaning psixologik t a ’sirini 
va  i n s o n n i n g   m a s h in a   bilan  m u n o s a b a ti  ja r a y o n in in g  
psixologik qonuniyatlarini o'rganuvchi  psixologiya sohasidir. 
M u handislik psixologiyasi  fan-texnika barq  urib rivojlanishi 
t a ’sirida vujudga  kelgan  b o l i b ,  quyidagi:  1)  inson va  EH  M 
kabi  a v to m a tik a   tizimi  yuklam asida  inson  vazifasini  tahlil 
qilish;  2)  E H M   o p e ra to rla rin in g   h a m k o rlik   faoliyatida 
m u lo q o t  ja r a y o n i  va ularning o ‘zaro   t a ’sirini  tadqiq  qilish;
3)  o p e r a t o r   faoliyatining  psixologik  tuzilishini  tahlil  etish;
4)  o p e r a t o r   ishining  sifatiga,  tezligiga,  sam aradorligiga
24
www.ziyouz.com kutubxonasi

t a ’sir  qiluvchi  omillarni 
0
‘rganish;  5)  inson  t o m o n i d a n  
axborot  qabul  qilishni  tadqiq  etish;  6) op erator  faoliyatini 
boshqarish  mexanizmini  o ‘rganish;  7 ) E H M   ni  b o s h q a -  
rishdagi  buyruqlarni  inson  to m o n id a n   qabul  qilish  x u s u - 
siyatini  aniqlash;  8) operato rlar  ucliun  psixodiagnostika  va 
proforiyentatsiya metodlarini  ishlab chiqish; 9) o peratorlarni 
o krganishni  optimallashtirish  m uam m olarini  o ‘rganadi.
M u handislik  psixologiyasining  yuqoridagi  m u a m m o ­
larini  tekshirish  natijasi  o l a r o q ,   y a ’ni  yolg‘iz  o p e r a t o r  
faoliyatidan  um umiy m ehnat  faoliyatini o ‘rganishga o ‘tiladi.
K osm ik  psixologiya —  vaznsizlik  va  b o 's h l i q d a   a n iq  
m o ‘Ijal  ololmaslik sharoitida,  organizm gajuda k o ‘p o rtiq c h a  
taassurotlar  t a ’sir  o ‘tkazgan  p a y td a   ro‘y  beradigan  n e r v -  
psixoiogik  zo'riqish  bilan  b o g ‘liq  b o ‘lgan  a lo h id a   h o l a t la r  
t u g ‘ilganda,  kishi  faoliyatining  psixologik  xususiyatlarini 
tadqiq qiladigan  psixologiya sohasidir.
E kstrem al  psixologiya —  b u   insonning  m u h it  o ‘z g a r- 
gan  sh art-sh aro itlard a  psixik  faoliyatining  kechish i  q o -  
nuniyatlarini  o 'rganadi.  Ekstrem al  sharoitda  in so n g a   bir 
q a n c h a   om illar  t a ’sir  ko‘rsatadi.  Masalan,  m o n o to n i y a , 
m ak o n   o'zgarishi,  xavf  o m ili,  vaqt,  shaxsiy  a h a m iy a tg a  
molik  axborotning  o ‘zgarishi,  yolg‘izlik.  guruhiy  izolatsiya 
va hayotiy xavf.  Bunday ekstremal sharoitga inson m oslashu- 
vining  biologik  vazifasi,  ekstremal  sharoitda  ishlovchilarni 
tanlab  olish  (kosmos,  arktika,  yong‘in  sharoitlar  u c h u n   va 
hokazo),  mashq  qildirish,  trening  o'tkazishdan  iborat.
Pedagogik  psixologiya — t a ’lim  va  tarbiya  m u a m m o ­
larini  tadqiq  qiladigan  psixologiya  sohasidir.  P e d a g o g ik  
psixologiya shaxsning m aqsadga muvofiq  rivojlanishi,  bilish 
faoliyatining  va  shaxsda  ijtimoiy,  ijobiy  sifatlarni  ta r b iy a -  
lashning  psixologik  m u a m m o la rin i  o ‘rganadi.  P ed a g o g ik  
p s ix o lo giyaning   m aqsadi  —  o kq itis h n in g   o q i lo n a   riv o j-  
lantiru v ch i  t a ’sirini,  s h a rt-s h a ro it  va  boshqa  p sixologik 
o m illardan  kelib c h iqq an h o ld a   kuchaytirishdir.  Pedag og ik 
psixologiya  XIX  asrning  ikkinchi  y arm id a  ijtimoiy  t a r a q -  
qiyotning ta ’sirida vujudga kelgan.  Eksperimental  psixologiya 
tadqiqotchilari pedagogik psixologiya rivojlanishiga katta hissa 
q o'shg anlar.  Bundan  tashqari,  pedagogik  psixologiyaning
www.ziyouz.com kutubxonasi

fan sifatida taraqqiy etishiga o ‘sha davrdagi  psixologik yo ‘na- 
lish lar  ha m   o ‘z  ijobiy  t a ’sirini  k o ‘rsatgan.  Bixevioristik 
psixoiogiya yo‘nalishi tarbiyachi va o ‘qituvchiga tashqi muhit 
t a ’sirini  pedagogik psixoiogiya uchu n   asos qilib oladi.  U lar 
tash q i  m u hit  q a n c h a lik   ijobiy  t a ’sir  qiluvchi  omil  b o ‘lsa, 
y a ’ni  qulay s h a rt-sh a ro it  vujudga  kelsa,  d e m ak,  shaxsning 
tarb iy a la n is h i  s h u n c h a l i k   ijobiy  k e c h ad i,  d e g a n   fïkrni 
aytadilar.
Hozirgi zamon  pedagogik psixologiyaning rivojlanishida 
in s o n n in g   individual  psixologik  farqlari,  ijtimoiy-tarixiy 
tajribalar t a ’siri  h a m d a   bo sh q a   o d a m la r o ‘rtasidagi  m ulo- 
q o t,  m u o m a la   t a ’siri  borligi,  shuningdek,  yan a  bir  qa to r 
o m illa rd a  shaxsni  rivojlantiruvchi  t a ’lim  orqaü  o'q itish  va 
tarbiyalash  yotishi  t a ’kidlanadi.  Pedagogik  psixologiyani 
shartli  ravishda  bir n e c h a  turga  ajratish  m um kin :  a) t a ’lim 
p s ix o lo g iy a s i;  b ) t a r b i y a   p s ix o lo g iy asi;  d ) o kq i tu v c h i  
psixologiyasi;  e)  oliy t a ’lim  va  maktab t a ’limi  psixologiyasi 
kabilar.
T ib b iy o t  p six o lo g iy a si —  k a s a lla rn in g   d a v o la n i s h i, 
g i g iy e n a ,  p r o fila k tik a ,  d ia g n o s tik a   j a b h a l a r i n i   ta d q iq  
qiluvchi  psixoiogiya  sohalaridan  iborat.  Tibbiyot  psixo- 
lo g iy a s id a   t a d q i q o t l a r   tiz im ig a   k a sallik n in g   k e c h is h i, 
u la rn in g  shaxs psixologiyasiga t a ’siri  qonuniyatiari,  inson ­
ning  kasaldan  sog‘ayishiga  mikrosotsial  g u ru h n in g   t a ’siri 
o krganiladi.  Tibbiyot  psixologiyasi  o ‘z  ichiga  klinik  psi- 
x o lo g iy a ,  p a to p s ix o lo g iy a ,  n ey rop six o logiya,  s o m a t o -  
psixologiya kabi  boMimlarni qam rab  oladi.  Tibbiyot  psixo­
logiyasi  tarkibiga  psixoterapiya sohasini  h am   kiritadilar.
Tibbiyot psixologiyasi,  asosan,  kasallikni  davolashning 
in so n   psixologiyasiga  t a ’sirini  tadqiq  qiladi.  In son nin g 
psixologiyasiga  ijobiy  t a ’sir qiluvchi,  shuningdek,  davola- 
n ish n i  tez lash tiru v c h i  ijobiy  davolash  m u h itin i  tashkil 
qilish tibbiyot psixologiyasining asosiy muammosidir.  Psixik 
h o d i s a l a r   bilan  m iy a   fiziologik  tuzilishlari  o ‘rtasidagi 
nisbatni o ‘rganadigan so h a  —  neyropsixologiya hisoblanadi. 
D o r iv o r   m o d d a la rn in g   kishi  psixik  faoliyatiga  t a ’sirini 
tekshiradigan  soha  —  psixofarmokologiyadir.  Bem orlarni 
26
www.ziyouz.com kutubxonasi

davolashda  psixik jih a td a n   salomatligini  t a ’m in la s h   c h o ra - 
tadbirlari  tizim ini  ishlab  chiqish  bilan  psixoprofilaktik a 
s h u g ‘ullanadi.
Yuridik psixologiya — h u q u q  doirasidagi  m un osa ba tla r, 
o d a m l a r n i n g   p s ix ik   f a o l i y a t in i   h u q u q i y   b o s h q a r i s h  
m exanizm lari  va  qon u niyatlarini  o ‘rganuvchi  so hadir.  XX 
asrning boshlarida  eksperim ental  psixologiya  t a ’siri  ostida 
yiiridik psixologiya sohasida ham  ilk laboratoriya tadqiqotlari 
o ‘tkazila boshlandi.  Laboratoriya tadqiqotchilari  guvohlar- 
ning k o ‘rsatmaIarini va s o ‘roq olib borish  asoslarin i o ‘rga- 
nishni  maqsad qilib q o ‘ygan  edilar. Yuridik psixolog sifatida 
y o z u v c h i  A .K . D o y l n i n g   q a h r a m o n i   S h e r l o k   X o lm s n i 
ko^rsatish  m u m k in .  Yuridik  psixologiya  b o ‘y ic h a   tad qiq ot 
ishlari  o ‘sha  v a q tl a r d a   G . G r o s s ,   K . M a r b e ,  V .S h te r n , 
K.Yung va boshqalar to m o n id an  olib borilgan.  Keyinchalik 
yuridik  psixologiyaning  o'ziga  xos  tad q iq o t  yo'nalish lari 
vujudga  keldi: jin o y a tc h ila r shaxsini  tadqiq  qilish,  guvohlik 
beruvchilarning  k o ‘rsatmalarini  tekshirish,  sud  psixolo- 
giyasi ekspertizasining nazariy va amaliy to m o n la rin i  ishlab 
chiq ish i  sh u la r  ju m la s id a n d ir .  Y u rid ik   p s ixo log iya  o ‘z 
faoliyatida  k o 'p i n c h a   u m u m iy   psixologiyaning  m etodlari 
va  o ‘ziga  xos  usullaridan  foydalanadi.  H o z i r d a   u n in g   bir 
q a n c h a  sohalari  mavjud.  C h u n o n c h i,  krim inal  psixologiya, 
s u d   p s ix o lo g iy a s i,  j i n o y a t c h i l a r n i   q a y t a   t a r b i y a l a s h  
psixologiyasi,  y a ’ni  p e n ite n s ia r  psixologiya  yoki  axloq 
tuzatish  m eh n a t  psixologiyasi  va  boshqalar.
Harbiy  psixologiya —  harbiy  faoliyatning  in so n  psixi- 
kasiga ta ’siri,  harbiy faoliyatning xususiyatlarini,  psixologik 
qonuniyatlarini  o ‘rganuvchi,  tadqiq  qiluvchi  psixologiya 
sohasidir.  Jangchi  shaxsining  psixologik  om illa rin i  te k ­
shirish  —  harbiy  psixologiyaning  asosiy  m u a m m o la rid ir. 
Bu soha psixologlari harbiy jam oalarda shaxslararo  m unosa- 
batlarga,  k o m a n d ir  va jangchilar  m u lo q o tin in g   psixologik 
xususiyatlariga,  favqulodda  holatlarda  h a rb iy   xizm atdagi 
kishilar psixikasining o'zgarishiga, b o 'lin m a la rd a  psixologik 
m u h it  masalasiga,  harbiy-vatanparvarlik  tu y g 'u sin i  shakl- 
lantirishga  doir  n u ia m m o la rn i  tadqiq  qiladilar.  T a ’kidlash 
o lrinliki,  harbiy  psixologiya  negizida  sotsial  psixologiya,
www.ziyouz.com kutubxonasi

m e h n a t  psixologiyasi,  muhandislik psixologiyasi,  pedagogik 
p s ix o i o g i y a   s o h a la r in i n g   n a z a r iy - a m a l iy   m a te ria lla ri, 
u m u m b a s h a r i y   q o n u n iy atla r  yotadi.
S p o r t  psixologiyasi — sport  m uso b aqalari  va  m ashq 
qilish  faoliyatida  inson  psixikasining  rivojlanishi,  guruhiy 
m u n o sa b a tla rn in g  psixologik qonuniyatlarini tadqiq qiladi. 
M a z k u r  s o h a   XX  asrning  60 — 70-yillarida jadal  rivojlana 
boshladi  va u n ing ilk tadqiqotlari  sportchilarning individual 
psixologik farqlarini  o ‘rganishga qaratildi.  Hozirga  kelib esa 
sp o rt  psixologiyasi  o ‘rganayo tg an   m u a m m o l a r   koMarni 
kengaydi.  S h u  bois  u n ing  asosiy  vazifasi  sportchilarning 
psixik  va  jism o n iy   kamolotiga  t a ’sir  k o ‘rsatuvchi  m uhim  
s h a rt-sh a ro itla rn i  yaratib berishdan  h a m d a  sportchilarning 
shaxs sifatida rivojlanishiga,  erishgan yutuqlariga psixologik 
y o r d a m   k o ‘rsatishdan  iborat  b o ‘lib  qoldi.
S a v d o   psixo lo g iya si — j a h o n   m a m la k a t la r id a   k eng 
rivojlangan  b o l i b ,   tijorat  ta'sirining  psixologik  negizlari, 
obyektiv  va  subyektiv  shart-sharoitlarni,  ehtiyojning  in d i­
v idual,  yoshga, jinsga  oid  va  b o sh q a   xususiyatlarini,  xari- 
d o r l a r g a   x i z m a t   k o 'r s a t i s h n i n g   p six o log ik  o m il la r in i  
a n iq la s h n i  m aqsad  qilib  oigan.  Savdo  psixologiyasi  savdo- 
tijorat  reklam alari,  m o d ala r  psixologiyasi,  sotuvehi-xari- 
d o r   m u n o s a b a ti,  kishilarga  t a ’sir  k o ‘rsatish,  ularda  iliq 
h is - t u y g ‘u,  ishonch  uyg‘onish  m exanizm lari,  m u o m a la  
j a r a y o n i d a   u l a r n i   m a n t i q a n   i s h o n t i r i s h ,  q i z i q ti r is h , 
faoliy atnin g  ijtimoiy  ahamiyatini  tu sh un tira  bilish,  nizoli 
h o la tla rn in g  oldini  olish,  xizm atda  m uloqot  m adaniyati va 
u n in g   treninglaridan  unumli  foydalanish,  xaridorlarning 
psixologik  xususiyatlarini  anglagan  holda  m u n o sa b a td a  
b o ‘lish  qo nuniyatlarini  tadqiq  etish  m azk u r  soha  tekshi- 
ruv  p r e d m e tig a   kiradi.
I jo d   p s ix o lo g iy a s i—  badiiy  q a d riy a tla rn i  o 'z l a s h t i -  
rishda,  ularn in g   yangi  ko'rinishlarini  ijod  qilishda  va  shu 
q ad riy atlarn i  inson  to m o n id an   idrok  qilishda  kechadigan 
psixologik  h olatlar  h am d a  bu  holatlarning  shaxs  hayoti, 
faoliyatiga  t a ’sirini  o ‘rganuvchi  psixoiogiya  sohasidir.  Ijod 
psixologiyasi  b i r t o m o n d a n   psixologizm  t a ’sirida,  ikkinchi 
t o m o n d a n   esa  aksiipsixologizm  iskanjasida  rivojlanadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

P six o logizm   tarafdorlari  b a d ii y   a s arlar  individual  o n g  
t a ’sirida vujudga  kcladi  deb talqin  qilishsa, aksilpsixologizm 
tarafdorlari  asarlarga  sub y ek tn in g   psixik  faolligi  t a ’sirini 
in k o r  qiladilar.
Hozirgi  paytda  s a n ’at  asarlarini  tarixiylik  tam oyiliga 
asoslanib  tahlil  qilinganda  ijo d korlarining  shaxsiy  x u s u - 
siyatlari  birlam chi  ekanligidan  kelib  chiqiladi.  Z a m o n a v iy  
s a n ’at  psixologiyasi  s a n 'a tk o rla rn in g   qobiliyatlarini,  a s a r 
yaratishdagi  hissiy  k o 'rin ish la rin i,  shaxslararo  m u n o s a -  
batlarini  psixologik  nuqtayi  n a z a r d a n   o krganadi.  S a n ’a td a  
inson  ruhiy  olam ini  amaliy j i h a t d a n   tekshirish,  b a h o la s h , 
o kziga xos jihatlarini  guruhlab  individual,  guruhiy, j a m o a -  
viy  t a ’sir  xususiyatlarini  s h a r h l a s h   im koniyati  m av ju d . 
S a n ’at  psixologiyasi  ijtimoiy  tarb iy a   berishning  psixologik 
m ex anizm lari,  yoMlari,  q o n u n iy a tla ri,  m etodlari  kabilarni 
tadqiq  etuvchi  m uhim   so h a la rd an   biridir.  Bugungi  k u n d a  
s a n ’at  psixologiyasi  o ‘z  ta d q iq o t  p redm eti  va  ob yektiga 
egadir, bular:  ijod  psixologiyasi,  s a n ’at  psixologiyasi,  ba diiy 
tarjim a  psixologiyasi,  badiiy  ijodiyot  psixologiyasi,  xalq 
amaliy s a n ’ati  psixologiyasi,  badiiy  m e ’morlik psixologiyasi 
va boshqalar.
Yosh  p six o lo g iy a si —  s h a x s n i n g   p six ik  r iv o j la n i s h  
qonuniyatlarini  inson tug‘ilganidan  to  um rining oxirigacha 
b o l g a n   davrni,  ya'ni  ontogenezni  o ‘rganadigan  psixologiya 
sohasidir.  Yosh  psixologiyasi  b o la la r  psixologiyasi  sifatida
XIX  asrning oxirida vujudga k clgan b o klib, u fan va te x n ik a  
tara q qiy oti,  jam iyat  talabi  a so sid a   bolalar  psixologiyasi 
taraqqiyotida qollanilgan. Yosh psixologiyasi hozirda bolalar 
psixologiyasi, 
0
‘smirlik va o ‘spirinlik  psixologiyasi,  yctuklik 
psixologiyasi,  gerontopsixologiyani  o ‘ziga  q a m ra b   oigan. 
U  in so n n in g   o ntogcnezda  rivojlanish  ja ra y o n id a   psixik 
h o l a t la r n in g   kechishini,  psixik  fu n k siy a la rn in g   r o li n i, 
ularning  o ‘zgarishi,  harak atlantiruvchi  kuchlarini,  m e x a -  
nizm lar,  t a ’sir  o ‘tkazuvchi  oby ek tiv   va  subyektiv  o m i l -  
larnin g   ta r a q q iy o t  q o n u n iy a tla r in i  ta d q iq   qiladi.  Y o s h  
psixologiyasi  u m r   o ktishi  bilan  psixologiyadagi  farqlarni, 
individual-psixologik  xususiyatlar  o ‘zgarishlarini  o ‘r g a - 
n a d i,  t a d q i q o t l a r d a   m a d a n i y ,   ijt im o iy - t a r i x iy ,  m il li y
www.ziyouz.com kutubxonasi

t a ’sirni  hisobga  oladi.  Yosh  psixologiyasining  obyektiari 
o ‘ta   m u ra k k a b   b o ‘lib,  u la r   rivojlanishlar  tara q q iy o tin i 
tekshirishn i  a m a l g a   o sh iradi.  U  j a h o n   psixologiyasida 
t o ‘plangan  b a rc h a   n azariy   materiallarga,  shu  ju m la d a n , 
g e n e ti k   m o d e l l a s h t i r i s h   (L .S .V ig o tsk iy )  m e to d la r ig a , 
egizaklar m etodiga va shu n ga o ‘xshash o ‘ta  m urakkab jara- 
yonlarning  longityud  (uzluksiz)  uslubi  y o r d a m id a   tekshi- 
rishga  asoslanadi.  Y o sh   psixologiyasining  y a n a   bir  asosiy 
vazifasi, bu bola psixik rivojlanishining ijobiy shaklda tashkil 
etish  va  yosh  davrlari  inqirozi  bosqichlari,  jarayonlari  va 
paytiarida  psixologik  y o rd am   ko'rsatish  cho ra-tadb irlarini 
ishlab  chiqishdir.  Y osh  psixologiyasi  pedagogik  psixolo­
giyaning  ilmiy,  a m a liy ,  tajribaviy asosi  hisoblanadi,  a m m o  
boshq a  sohalari  bilan   h am   uzviy,  h am   a lo h id a   faoliyat 
k o ‘rsatadi,  in son   k a m o lo tin in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlari 
t o ‘g ‘risida  ijtimoiy aham iyatg a molik  m ateriallar to'playdi.
M axsus  psixologiya —  psixik  n orm al  rivojlanm agan, 
tu g 'm a  yoki  keyinchalik orttirilgan  nuqsonlar va yetishmov- 
chiliklar t a ’sirida boMgan  insonlarning psixologiyasini  ta d ­
qiq qiladi.  U n in g  b ir  n e c h a  b o lim lari  mavjud: patopsixolo- 
giya —  kishi  rivojlanishi  jarayonida  psixikaning  aynishi, 
miyadagi  kasallikning turlicha  kechishi,  psixikaning ta m o - 
m an   izdan  chiqishi  hollarini  o 'rganadi;  oligofrenopsixo- 
logiya —  psixik  rivojlanishning  miyadagi  tu g ‘m a  asoratlar 
bilan  b o g l i q   patologiyasi  t o ‘g‘risida tad q iq ot  ishlarini  olib 
boradi;  surdopsixo/ogiya — quloq  e s h itis h n in g   bu tu n la y  
kar b o l i b   q o lg ung a  q a d a r  jiddiy  kamchiliklari,  nuqsonlari 
bilan  sh ug ‘u llan uvch i,  bolani  voyaga  yetkazishning  om il- 
kor  y o ‘l-y o ‘riqlarini  topuvchi,  korreksion  —  tuzatish  ish­
larini  olib  b o ru v ch i  sohadir;  tiflopsixologiya —  xira  k o ‘- 
ruvchi va  m u tla q o   k o kzi  ojiz odam larning  psixologik  rivoj- 
lanishini  tadqiq  q iluvchi  sohadir.  Maxsus  psixologiyaning 
yana  o'ziga  xos  t o r  b o l im la r i   mavjud  boMib,  insonlarning 
kasalligini,  n u q s o n i,  a q l-id ro k  darajasini  n u tq   faoliyati 
patologiyasiga  b i n o a n   tadqiqot  ishlarini  olib boradi.
Q iy o siy   p s ix o lo g iy a   —  p s ix o l o g i y a n i n g   m u r a k k a b  
bo'lim laridan  boMib,  u  psixikaning  filogenetik  holatlari  va 
ularning  shakllarini  tadqiq  qiladi.  Qiyosiy  psixologiyada 
30
www.ziyouz.com kutubxonasi

h a y v o n la r  psixikasi  odam larn ik i  b ila n   qiyoslanadi,  u la r  
x u lq -a tv o rid a g i  o ‘xshashlik  va  t a f o v u tla rn in g   sabablari 
tekshiriladi,  harakatlantiruvchi  k uchlar,  t a ’sir  o'tkazuvchi 
vositalar,  omillar  aniqlanadi.  Zoopsixologiya  qiyosiy  psixo- 
logiyaning  bir  b o l im i   hisoblanib,  u   turli  guruhlacga,  tur- 
larga  m a n s u b   hayvonlar,  jo n iv o rla r  psixikasini,  ularning 
xatti-harakatlarini o'rganadi. Ekologiya — biologik va psixologik 
jabhalar  qorishmasidan  iborat  b o ‘lib,  hayvonlaming  xatti- 
harakatidagi  tug‘m a alomatlar,  m exanizm lar  insonniki bilan 
um u m iy negizga ega ekanligini o ‘rganuvchi  sohadir.
D ifferensial  psixologiya — sh a x sla r  o ‘rtasidagi  tafovut 
va  farqlarni  h a m d a  guruh  a'z o la ri  orasidagi  n o m u ta n o s ib - 
liklarning  psixologik  tom onlarini  o ‘rganuvchi  psixologiya 
sohasidir.  Differensial  psixologiyaga  F .G a lto n   asos  solgan 
b o'lib,  u  kishilarga  xos  individual  farqlarni  statistik  tahlil 
q ilish   u c h u n   b ir   q a n c h a   u s u l  v a   a s b o b l a r   y a r a tg a n . 
Differensial  psixologiya atamasini  neniis psixologi V.Shtern 
0
‘z in in g   „ In d iv id u a l  farqlar  p s ix o lo g iy asi“  (1900-  yil) 
a s a rid a   q o i l a g a n .   Differensial  p six o lo g iy a n in g   asosiy 
m e t o d l a r i d a n   biri  — testd ir.  T a d q i q o t   ish larid a  avval 
individual testlar,  keyinchalik esa g u m h iy  testlar q o lla n g a n . 
Ular,  asosan ,  aqliy  rivojlanishdagi  farqlarni  o'rganishga 
qaratilgan  b o l i b ,   muayyan  vaqt  o 't g a c h   proyektiv  testlar 
ishlab  chiqilgan.  M azkur testlar  qiziqishdagi,  intilishdagi, 
h i s s i y o td a g i   t a f o v u t l a r n i   t c k s h i r i s h g a   q a r a t i l g a n d i r .  
T e s tla rn in g   o m il  tahlili  yoki  in te lle k tg a   oid  m a ’lu m o t  
beruvchi  om illari  o ‘rganilgan.  J a h o n   psixologiyasida  e n g  
keng  yoyilgan  nazariyadan  biri  — b u   N .S p irn ie n n in g   ikki 
omilli  konsepsiyasidir.  Bu  n a z a r iy a g a   b in o a n ,  h a r   b ir 
faoliyat  u c h u n   u m u m iy   b itta   o m il   m avjuddir,  b lin d a n  
tash q ari,  o ‘s h a   faoliyatga  q a ra tilg a n   xususiy  omil  h a m  
b o i a d i .  U s h b u   sohaga  tegishli  y a n a   b ir  nazariy  qara sh  
m av ju d k i,  b u   L .T yo rsto n,  J . G i l f o r d   va  b o s h q a la r n in g  
multifaktorlik  yondashuvidir.  M a z k u r   nazariya  u m u m iy  
omil borligini  inkor qiladi va b o s h la n g ‘ich aqliy qobiliyatlar 
asosiy  o 'r in g a   q o ‘yiladi.  Psixologiyada  inson  qobiliyatlari 
genetik,  biologik omillarga asoslangan,  degan g‘oya mavjud 
b o l i b ,   t a ’kidlanishicha,  ular  g o ‘y o   nasld an   naslga  o ‘tadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Hozirgi  k u n d a   diffcrensial  psixoiogiya  diagnostika,  prog- 
nostika  m eto d la ri  yordam i  bilan  shaxslarni  qobiliyatiga 
qarab  tan la sh d a   ilm iy  prinsip  va 
qonun iyatlarga  asos- 
lanadi.
Psixofiziologiya 
o dam larning  individual  psixologik 
va  psixofiziologik  farqlarini  tadqiq  qiluvchi,  psixikaning 
genetikasini  o ‘rg anu v c h i  sohadir.  H o z ird a   a m a ld a   „diffe- 
rensial  psixofiziologiya“  atamasi  mavjud  bo'Iib,  bu atamani 
1963- yilda V .D .N ebilisin  fanga olib kirdi.  Psixofiziologiya- 
ning  ikkita  a sosiy  ta d q iq o t  yond ashu v i  m avjud,  bular:
a)  mustaqil am aliy tadqiqotlarda olingan  fiziologik va psixo­
logik  natijalarni  o ‘z a ro   solishtirish,  qiyoslash;  b)  biron- 
bir  faoliyatda  fiziologik  funksiyalar  o ‘zgarishini  o ‘rga- 
nishdan  iborat.
Ijtim oiy  (sotsiol)  psixoiogiya — o d a m la rn in g   ijtimoiy 
guruhlarga  b irla sh ish in i,  bu  guruhiy  tavsifni,  shaxsning 
guruhiy  faoliyati  va  xulq-atvorini,  ijtimoiy-psixologik  qo- 
nuniyatlar,  h o latla r,  hodisalar,  ijtimoiy  ustanovka  kabi- 
larni  tadqiq  qiladi.  O 'tm is h d a   ijtimoiy-psixologik  voqelik 
falsafiy  nuqtayi  n a z a r d a n   o'rganilib  kelingan,  Ickin  shaxs, 
g u r u h ,  j a m o a   m u n o s a b a t la r i   q a m r a b   o l in m a g a n   edi. 
Ijtimoiy  psixoiogiya  faniga  asos  b o ‘lib  psixoiogiya,  so- 
tsiologiya,  a n tr o p o lo g iy a ,  etnografiya,  krim inologiya,  fal- 
safa  kabi  fanlar  x izm a t  qilib  kelgan.  X IX   asrning  ikkinchi 
yarmida sotsial  psixologiyani fan sifatida  rivojlantirishga  ilk 
urinish lar  b o s h la n g a n .  Jah o n   ja m o a tc h ilig i  to m o n id a n  
sotsial psixoiogiya  1908- yildan e ’tiboran alohida fan sifatida 
tan  olingan.  B un ga  angliyalik  psixolog  U.  Makdugall  va 
amerikalik  sotsiolog  E.Rosslarning  tadqiqot  natijalari  asos 
b o ‘lib xizmat qildi.  C h u n k i bu ishlarda  „sotsial  psixoiogiya“ 
atamasi  qoMIanilgan  edi.  U rushdan  keyingi  yillarda AQSH 
va  boshqa  m a m la k a tla r d a   sotsial  psixoiogiya  m uam m olari 
yuzasidan  t a d q i q o t l a r   o ‘tkazish  kcng  yoyildi.  Ayniqsa, 
A Q S H   da  o ‘tkazilgan  K otornning  tajribasi,  E.M eyoning 
izlanishlari  sotsial  psixoiogiya tarixida asosiy o ‘rin egalladi. 
Bu  tad q iqo tchilarg a  asosiy  obyekt  b o ‘lib  kichik  guruhlar 
x iz m a t  q i lg a n ,  t a j r i b a l a r   esa  l a b o r a t o r i y a   s h a r o i ti d a  
o ‘tkazilgan.  S otsial  psixoiogiya  fan  sifatida  m uloqotni, 
32
www.ziyouz.com kutubxonasi

m u o m a l a   q o n u n i y a t l a r i n i ,   s h a x s l a r a r o   m u n o s a b a t n i ,  
individual  va  guruhiy  o 'z a ro   t a ’sirni,  guruhlarning  ich k i 
va  tashqi tuzilishini,  ularning  tu rlarini,  tasnifmi,  o m m a v i y  
ho latlar  va  boshqalarni  tekshiradi.
Sotsial  psixologiya  quyidagi  sohalarni  q a m ra b   o la d i: 
din  psixologiyasi, oila psixologiyasi,  m uom ala psixologiyasi, 
kichik  g u r u h   psixologiyasi,  k a t t a   g u ru h   psixologiyasi, 
m o d a la r   psixologiyasi,  in s o n n i  inson   to m o n id a n   i d r o k  
qilish  psixologiyasi,  etnopsixologiya  va  boshqalar.
Din  psixologiyasi — psixologik  va  ijtimoiy  psixologik 
o m illa r n in g   diniy  ong  b ila n   s h artlan ganligini,  d i n n i n g  
insonga t a ’sirini o ‘rganuvchi  sohadir.  Din psixologiyasi  X I X  
asr  oxiri,  XX  asrning  bo sh larida  vujudga  kelgan  b o ‘lib, 
insonni  ibodat  qilishdagi,  d in iy   a n ’analarni,  r a s m - r u s u m -  
larni  bajarishdagi  hissiy  h o latla rin i  o ‘rganishni  o ‘z  o ld ig a  
m a q s a d   qilib  q o ‘yadi.  D i n i y   p six o lo g iy a n i  o ‘r g a n i s h  
q u y id a g i  y o ‘na!ishlarda  a m a l g a   osh irilad i:  a )  u m u m iy  
nazariya: diniy ong,  uning tuzilishi,  diniy hissiyot,  d i n n in g  
sha x s  s h a k lla n is h id a g i  a h a m i y a t i ;   b)  din  p six o lo g iy a s i 
differensiatsiyasi:  ijtimoiy  m u h it   va  tarixiy  davrdan  s h a k l-  
langan  o n g   va  hissiyot  ta d q iq o ti;  d) diniy  guruh  p s ix o - 
logiyasi;  e) diniy  rasm -ru s u m la r  psixologiyasi;  f)  h u r fik r-  
lilik t a ’limi  psixologiyasi va boshqalar.
Siyosiy  psixologiya — bu  ja m iy a tn in g   siyosiy  h a y o ti -  
dagi  psixologik xususiyatlar,  h o latlar,  qonuniyatlar,  t a ’s ir -  
c h a n lik   va  t a ’sir  o ‘tkazish  j a r a y o n la r i   kabi  j a b h a l a r n i  
tekshiruvchi  psixologiya  sohasi  hisoblanadi.
Oila  psixologiyasi — oila  psixologiyasini  o ‘r g a n u v c h i 
fanlararo tadqiqotlarni amalga oshirishni o ‘ziga maqsad qilib 
oigan.  Oila psixologiyasi oilaning psixologik m u a m m o la rin i 
o 'rg a n a d i,  u  oilaga  t a ’sir  q iluvchi  omillarni,  oila  h a r   b i r  
a ’z o s in in g   o ‘rnini  belgilash n i,  e r - x o t in   m u n o s a b a t i n i ,  
s h a x s l a r a r o   m u n o s a b a t n i,  y o s h   x u s u s iy a tla rin i,  j i n s i y  
tafovutlarga  muvoUq  m u lo q o tg a   kirishish  kabilarni  o ‘r g a -  
nadi.  Oila  psixologiyasi  t o m o n i d a n   to 'p la n g a n   m a te ria lla r  
oila  m ustahkamligini  saqlash  u c h u n   m aslahatlar be ris h d a , 
h a r  bir  sotsiologik  va  psixologik  dasturlar tuzish da  q o ' l l a -  
niladi.  Shu nin g dck ,  oila 
tip lari,  tuzilishi,  iyerarxiyasi,
3  Psixologiya 
3 3
www.ziyouz.com kutubxonasi

ularga  t a ’sir  qiluvchi  obyektiv  va  subyektiv  om illar  ham  
m a z k u r  sohaning  ta d q i q o t   predmetiga  kiradi.
B oshqam v  psixologiyasi — jam iy atd a  faoliyat  ko'rsa- 
tayotgan  shaxslar,  g u r u h la r   va jam o a la r  o'rtasidagi  ishlab 
chiqarish  bilan  bogMiq  b o l g a n   nazorat,  baholash,  m u - 
nosabat  q o n u n iy atla rin i,  rahbar  faoliyati  va  xarakterini, 
qobiliyati  xususiyatlarini  tadqiq  qiladi.
Fan  p six o lo g iy a si —   ilm iy  t a d q i q o t   o 't k a z i s h n i n g  
samaradorligini  osh irish   u c h u n   psixologik t a ’sir omillarini 
o ‘rganadi.  Fan  psixologiyasi fanga oid boshqa sohalar bilan 
uzviy bog ‘liq b o llib,  ishlab  chiqarishda,  ilmiy  m arkazlarda 
ijtimoiy va individual  xususiyatlarga ega b o 'lg an   psixologik 
qonuniyatlarni  ta d q iq   qiladi,  insonning  ijtimoiy  qobili- 
yatlari,  aqliy  im k oniyatlari  ham da  ulardan  u n u m li  foyda- 
lanish  omillarini  ku zatib ,  tckshirib  boradi.  Kashfiyotiarni 
am alga  oshirilish  negizlarini,  mcxanizmlari,  sha rt-sh a ro - 
itlari v a u n d a  inson o m ilin in g o 'rn i kabi holatlami  o'rganadi.
K o m p yu terla sh tirish   psixologiyasi —  k o m p y u te r n in g  
ishlab chiqarishdagi  o 'r n i ,   psixik aks ettirishga t a ’siri,  shaxs 
tuzilishining o ‘zgarishini  o ‘rganuvchi sohadir.  M azkur soha 
k o m p y u te r  va  inson  o ‘rtasidagi  uzviy  m un osab atni  ham  
tadqiq qiladi,  natijada  „texnika —  inson  — texnika“  o ‘zaro 
t a ’siri  m exanizm ini  o ‘rganadi  va  tekshiradi  h a m d a   zarur 
jabhalarning o ‘zaro t a ’sirini  aniqlaydi.  Kompyuterlashtirish 
i n s o n   p six o lo g iy asid a   m u ay y a n   o ‘z g a ris h la rn i  yuzaga 
keltiradi,  sermahsul tex nik a yaratish tizimini tezlashtirishga 
m u h im   psixologik  asos  yaratadi.  K om pyuterlashtirishning 
bosh  m uam m osi  —  u n in g   insonga  t a ’sir  o 'tkazish   mexa- 
nizm larini  tadqiq  qilishdir.
Parapsixologiya  —  hozirgi  z am on   fanining  che gara - 
sidan  tashqaridagi,  tu sh un tirish   qiyin  b o ‘lgan  psixik  hodi- 
salarni  o ‘rganadi.  Ekstrosensorika — o Lta  sezuvchanlik, 
telepatiya — fikrni  m asofaga uzatish,  kelajak haqid a basho- 
rat qilish va  h o kazo .  Parapsixologiyaga  qiziqish  q a d im da n 
m avjud  b o ‘lib,  u n g a   ixlos  to  hozirgi  ku n g acha  kamaygani 
y o ‘q,  goho  uni  p six o tro n ik a  deb  atashadi.  X irom antiya — 
inson  kelajagi  va  u n i n g   taqdiri  haqida  o ld in d a n   bashorat 
qilishdan  iborat  n o ilm iy  soha.  Spiritizm  — o 'lg an  o d a m la r
www.ziyouz.com kutubxonasi

a rv o h la ri,  ruhlari  bilan  a l o q a   o ‘rnatish  m u m k i n ,  u l a r  
ham isha  barhayot  va  biz  bilan   m u loqotga  m u h to j  d e g a n  
g 'o yan i  ilgari  suruvchi  parapsixologiya  sohalaridandir.
Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   34




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling