O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


Download 32 Kb.

bet1/34
Sana29.09.2017
Hajmi32 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   34
16743

O  ZBEK ISTON  RESPUBLIKASI  OLIY  VA  0 ‘RTA 
MAXS*JS  TA’LIM  VAZIRLIGI
O  RTA  M A X SU S,  KASB-HUNAR  TA’LIM I  MARKAZI
E .G \G  (O Z I YE V
PSIXOLOGIYA
K a s b - h u n a r   k o lle jla ri  u c h u n   d a r s l i k
I kk in c h i  n a s h r i
„O  Q 1T U V C H I"  N A SH R IY O T -M A T B A A   I J O D I Y   UYI 
T O S H  KENT  -   2008
www.ziyouz.com kutubxonasi

M azk u r darslik umumiy psixologiya faniga bag'ishlangan b o lib , 
p s ix o lo g iy a g a  
kirish,  sh a x s  va 
u n i n g   in d iv id u a l- tip o lo g ik  
xususiyatlari t o ‘g ‘risidagi  materiallarni qam rab olgan.  Kitobda shaxs 
ehtiyojlari,  qiziqishi,  hissiyoti,  xarakteri,  irodasi,  te m p e ra m e n ti, 
bilish j a r a y o n la r ig a   oid  masalalar qiziqarli  aks  ettirilgan.
Darslik  k a s b -h u n a r koilejlarining psixologiya fakulteti  o ‘quv- 
chilari  u c h u n   m o lja lla n g a n   b o ‘lib,  u n d a n   boshqa  fakultetlarning 
talabalari  h a m   foydalanishlari  m u m k in .
TaqrizchH ar:
T . N . Q o r i - N i y o z i y   nomidagi  0 ‘zbekiston  pcdagogika  ilmiy 
ta d q iq o t  in stituti  b o ’liin  boshlig'i,  psixologiya  fanlari  n o m zo d i, 
d o tse n t  M .S H .R A S U L O V A ,
M ir z o   U l u g ‘bek  nomidagi  0 ‘zbekiston  Milliy  universiteti 
„Ijtim o iy  psixologiya“  kafedrasi  dotsenti  R. Y .TO SH IM O V.
3 0 3 2 0 0 2 0 0 0 -2 2  
^  

„ nAO
G‘----------------------------   Qat.b. -  2008
3 5 3 (0 4 )  -   2008
©   , , 0 ‘q itu v c h i“  n ash riy o ti,  2003 
IS B N   9 7 8 - 9 9 4 3 - 0 2 - 1 4 2 - 6  
©  „ O 'q itu v c h i"   N M I U ,   2008
www.ziyouz.com kutubxonasi

M U Q A D D IM A
Borliqdagi  narsa va  h od isa la rd a n   zavqlanish,  nafis  his- 
tuy g ‘ularga  g ‘arq  b o l i s h ,   a tro f-m u h it  jo z ib a s in i  c h u q u r  
his  etish,  insoniyat  y aratgan  m o kjizalardan  hay a jo n lan ish , 
s h a x s l a r a r o   m u n o s a b a t g a   k i r i s h is h   m e ’y o r i n i   b i li s h  
psixologiya  fani  tufayligina  o ‘z  yechim ini  to p a d i.  0 ‘tm ish 
z ahinatlari-yu  hozirgi  d a v rn in g   iliq  nafasi,  kelajak  ezgu 
n iyatlari-y u  o lam   x ay o lati,  ijodiy  o ‘y -fik rla r,  m a n tiq iy  
m ulohazalar,  m u sta h k a m   iroda,  kuchli  xara k ter,  yuksak 
aql-zakovat xususiyatlari v a ularning o ‘ziga xosligi  — bu lar- 
ning  barchasi  psixologik  tah litain g  m ahsulidir.  T ev a ra k - 
atrofni  sezish,  m od d iy d u n y o n i  idro k q ilish,  z a ru riy   m a ’lu- 
m otlarni eslab qolish,  m ustaqil  fikrlash,  voqelik m o h iy a tin i 
tu shunish  tegishli  tarzda  psixologiya  fani  m a z m u n id a g i n a  
aks  etadi  va  u  asta-sekin  inson  miyasida,  o n g id a   m ujas- 
samlasha boradi.
Shaxsning  fazilatlari,  faoliyati,  x u lq -atvori,  m u o m a -  
lasi,  iining  fao llash u v i,  r u h iy   t u s h k u n l i g i- y u   s h ij o a ti , 
i n t i l u v c h a n l i g i ,  m a r d l ig i ,  m e h n a t s e v a r li g i,   f id o y i li g i, 
v a ta n p a rv a r lig i,  e ’t i q o d i ,  d u n y o q a r a s h i ,   q i z i q i s h i n i n g  
n a m o y o n   boMishi  va  k e c h is h i,  rivojlanishi  — b u l a r n i n g  
ham m asi  psixologik  q o n u n iy a tla r   asosida  a m a ig a   oshadi. 
Inso n ning   hodisalar,  h olatlar,  vazifalar  va  s h a r t - s h a r o it -  
larga  m unosabati  o ‘zini  o ‘zi  anglashda,  o ‘zini  o ‘zi  b a h o -  
lashda,  o'zini o ‘zi  nazorat qilishda, o ‘ziga o ‘zi taskin  h a m d a  
b u y n iq   berishda,  o ‘z  ichki  imkoniyatlarini  r o ‘y o b g a  c h i q a -  
rishda  m ujassamlasliadi.  I n so n   h a m   ichki,  h a m   ta s h q i 
to m o n d a n   o'zini  o ‘zi  anglashi,  milliy o ‘ziga xoslik  a lo m a t-  
lari,  betakror  nafosat  egasi  ekanligi,  milliy  didi  ( t a ’bi)  — 
b u la r   milliy  qiyofa  y o r d a m i  h a m d a   m illiy  o ‘z in i  o ‘zi 
( o ‘zligini)  anglashda  pishib  yetiladi.  Milliy  qiyofa,  milliy 
xarakter,  milliy  ong,  milliy  xulq-atvor,  milliy  a n 'a n a l a r ,  
m a r o s im la r ,  r a s m - r u s u m l a r   tavsifi,  m illiy   y o k i   e t n o s  
(elat)  psixologiyasi  tu z ilm a s id a   aks  etadi.  O ila   a ’z olari 
orasidagi  o ‘zaro  m u n osa b a tla r,  ayol  yoki  e rk a k la r   o ‘rta-
www.ziyouz.com kutubxonasi

sidagi  m u lo q o t,  voyaga  yctg a n lam in g   voyaga  yetm agan 
y o s h la r   bilan  o ‘zaro  fikr  a lm ash u v i,  hir-birlariga  t a ’sir 
o ‘tkazish i,  hamkorligi,  ham dardligi,  o ‘zaro yordam  va o ‘z- 
a ro   h u r m a ti,  omilkorligi,  odilligi  m ohiyatan  psixologiyada 
o ‘z  ifodasini  topadi.
O 'y i n ,   m e h n a t  va  t a ’lim  faoliyatlari  saniaradorligi, 
m aq sa d g a  y o ‘nalganlik,  mahsuldorlik,  bilimdonlik dinam ik- 
ligi  i n s o n   shaxsini  shakllantirad i,  ongini  o 's tira d i,  turli 
k o ‘n ik m a  va malakalarni  tarkib toptiradi.  T a ’iim jarayonida 
fan  a s o s la rid a n   bilim larni  egallash  sifati  k o ‘p  j ih a td a n  
in s o n n in g   diqqatiga,  e ’tiboriga,  qiziqishiga,  fikrlash  im ko- 
niyatiga,  aqliy qobiliyatiga,  m antiqiy xotirasiga b o g liq .  Shu 
j i h a t d a n   hozirgi  k u n d a   bilim larn i  o'zlash tirish   k o 'p r o q  
t a ’lim iy   o ‘qu v   vositalariga,  yaratilgan  tabiiy  sh aroitga, 
o ‘qu vchi  va o ‘qituvchi orasidagi  m unosabatga,  o ‘qitishning 
yangi  pcdago gik   texnologiyasiga  borib  taqaladi.  T a ’lim 
ja r a y o n i  faol  m e to d la ra so s ig a  qurilsa,  o ‘quvchilar mustaqil 
fikrlashga  o ‘rgatilsa,  keng  koMamdagi  m a ’lum otlar  ularga 
ix c h a m ,  yig‘iq tarzda yetkazilsa,  bilim  olishga qiziqish  ort- 
tirilsa,  iste’dodlar,  im k oniyatlar  r o ‘yobga  chiqishiga  s h u n - 
c h a lik   p u xta   zam in  ho zirlangan  b o ‘ladi.  T a ’kidlash joizki, 
b u n d a y   hodisalar,  holatlar zam irida psixologiya fani  yotadi. 
S h u n d a y   e k a n ,  uni  o ‘rganish  va  egallangan  bilim larni 
a m a liy o tg a  tatbiq etish  m aq sad ga  muvofiqdir.
O d a td a ,  egallangan  bilim n ing   y o ‘nalishi,  u n in g   qay 
d a ra ja  p ux ta va  m u sta h k a m   egallanganligi  kasbiy  (ixtisosiy) 
qiziq ish n i  vujudga  keltiradi.  Oqibatda  o ‘quvchilarda  kasb 
t a n l a s h g a   m oyillik,  kasb iy   tayyorgarlik,  k a sbning  a h a -  
m iyati,  nufuzi to ‘g krisida ijtimoiy tasa w u rlar paydo boMadi. 
K asbiy  m aslahat,  kasbiy  maorif,  kasbiy  moslashish,  kasbiy 
s ha klla n ish  yuzasidan  m uay y a n   m a'lu m otlarga,  taassurot- 
larga ega  b o l i s h   natijasida  esa u yoki  bu  k a s b -h u n a r ianla- 
n a d i.  Bu 
0
‘rinda  k a sb -h u n a rn in g   ijtimoiy  ahamiyati  bilan 
u n i n g   m o d d iy   m anfaatdorligi  h am   m uhim   o ‘rin  cgallaydi. 
0 ‘q u v c h i  shaxsan  o lzi  yoqtirib,  o ‘zining  im koniyatlaridan 
kelib  c h iq q a n   holda  k a s b -h u n a r  tanlasa,  u  tu rg 'u n   va  bar- 
q a r o r   hisoblanadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Yuqoridagi  fik r-m u lo h az a la r  yuzasidan  shaxsiy  fikrga, 
m a ’lum   bilimga  ega  b o l i s h   u c h u n   psixologiya  fani  bilan  
tanishish  va  uni  c h u q u rro q   o 'rg an is h  joiz  b o ‘ladiki,  t o   bu 
jarayon  o'zini  o kzi  o q ilo n a ,  xolisona  baholash  i m k o n in i 
vujudga  kcltirsin.
M a 'lu m k i,  „Ta'liin  t o ' g ‘risida“gi  Q o n u n d a ,  „ K a d r l a r  
tayyorlash  Milliy  dasturi“ d a   t a ’lim ning  uzluksizligi,  u n in g  
m u t l a q o   yangi  m a z m u n i   k a s b - h u n a r   kolleji  n u f u z i n i  
oshirishga, jamiyat taraqqiyotida tutgan o ‘rniga yuksak b a h o  
berilgan.  Z am onaviy  t a ï i m   m ark azid a  shaxs  tu ra d i,  u ng a 
t a ’sir  etuvchi,  zaruriy  fazilatlarni  shakllantiruvchi  b o ‘lib 
o ‘qituvchi  timsoli  m ujassam lashgan.  Barkamol,  m u sta q il 
flkrlovchi  shaxs  csa  ijtimoiy  hayotim izni  farovon  qiluv chi, 
riv o jla n ish n i  h a r a k a tl a n ti r u v c h i   q u d ratli  k u c h   s if a ti d a  
n a m o y o n   b o l a d i .  Xoh  s h a h a r d a ,  xoh  qishloqda  boMishi- 
d a n   q a t ’i  n azar  k a s b - h u n a r   egalariga  ehtiyoj  k a tta .  Bu 
o 'rin d a  kasb-hunar sohibi  —  kollej o'quvchilariga havas qilsa 
arziydi,  chunki  ular  h am   o ‘rta  t o ‘liq  m a ’lum o t,  h a m   bir 
h u n a r   egasi  bo'lib,  o ‘z  h a yotini  va  o ‘qishni  oliy  m a ’lu ­
m o t  olish  bilan  davom  ettirish  imkoniyatiga  ega boMadilar.
Prczidcntim iz  I. A.  K a rim o v   o ‘z  asarlarida  yoshlarga, 
ayniqsa,  kasb-hunar  kollejlari  va  akadem ik  litsey  o ‘q u v - 
chilariga  yuksak  ishonch  bildirib,  ularni  ba rk a m o l  avlod 
d e b   y u k s a k   q a d r l a y d il a r .  K o ‘p  t a r m o q l i   k a s b - h u n a r  
kollejlari  safi  kengayishi,  u la rn in g   m oddiy-texnika ba z asin i 
m u s t a h k a m l a n i s h i d a   y u r t b o s h i m i z   I . A . K a r i m o v n i n g  
xizmatlari  beqiyosdir.  Z ero ,  k a s b -h u n a r  kolleji  o ‘quvchilari 
kelajagi  buyuk 0 ‘zbekistonning  rivojiga qudratli kuch sifatida 
m u h im   hissa  qo'shsalar,  m u  rod  hosil  b o l g a n   b o l a r   edi. 
K a sb -h u n a r kolleji  o ‘quvchilarining kamolotiga psixologiya 
fani  m uayyan  hissa  q o ‘shadi,  d eg a n   uniiddam iz.
/
www.ziyouz.com kutubxonasi

Birinchi  boTim 
P S IX O L O G IY A G A   K I R I S H

b o b
P S IX O L O G IY A   FA N IN IN G  
P R E D M E T I
P s ix o lo g iy a   haqida  tu shuncha
J a h o n   fanlarining  m a i u m  qonuniyatlariga  asoslangan 
h o l d a   b u   fan  m u a y y a n   tu r k u m g a   k iritilg a n .  C h u n k i  
psixologiya fani bu  tiz im d a   nufuzli o ‘rin  egallashiga barcha 
obyektiv  sha rt-sha ro itla r  yetarli.  Bunday  q a t ’iy  ishonch 
bilan  aytilgan  fikr  z a m irid a   bir  qator  m u h im   ham   tabiiy, 
h a m   ijtimoiy om illar  m avjud.  Zéro,  psixologiya  fani  inso- 
niyat  t o m o n i d a n   k a s h f   qilingan  fanlarning  ichida  eng 
m urakkabligi  bois,  biosferik  t a i i m o t d a n   kelib  c h iq q a n  
h o ld a,  psixika yuksak darajad atash k il topgan  m ateriyaning 
xususiyatini  aks  e ttiru v c h i  kategoriya  sifatida  o 'rganilib 
kelindi.  Lekin  bugungi  k u n d a   neosferik  t a ’lim otga  binoan 
fazoviy  m unosabatlar,  sayyoralararo  aloqalar,  o 'z a ro   t a ’- 
sirlar,  m o d dalar,  z a rra c h a la r,  nurlar  harakati,  a lm ashi- 
nishi,  q o ‘shilishi to ‘g krisida faraziy asosda b o i s a   ham   m ulo- 
h a z a la r  yuritilm oqda.  S hu n g a   muvofiq,  biosferaga  kirib 
ke lay o tgan   m o d d a la r   o ‘z a ro   birikib,  ayniqsa,  m uayyan 
fazoviy  m ay d o n n in g   hosil  qilishi,  t o ‘planishi  inson  tana 
a ’zolariga  ijodiy  t a ’sir  ko'rsa tm o q d a ,  natijada  favqulodda 
h o latla r  sodir  b o i i s h i ,   kashfiyotlar  yuz  berishi,  intuitiv 
(lo tin c h a   intueri — sinchkovlik,  ciiqqat  bilan  qaram oq yo ki 
ic h k i  sezgirlik  d e m a k d i r )   shakldagi  ru hiy  h o la tla r n in g  
kuchayishi  n a m o y o n   b o i i s h i   kutilmoqda.  Bular  qaîoriga 
telepatik  (y u n o n ch a   tele — uzoqni,  pathos — sezam an  de- 
g a n   m a ’n o   anglatadi)  sam aralar,  o ‘ta  sezgirlik,  ekstrasen- 
zitivlik  (lotincha  extra  — o ‘ta,  sensus — sezgirlik  degani), 
ekstrasenslik  (lo tin c h a   extra — o'ta,  sensus — his  qilaman 
m a ’nosini  bildiradi)  kabi  psixologik  holatlarning  kechishi 
sabablarini  kiritsa b o i a d i .   Biroq omadsizlik,  ichikish,  kasal 
6
www.ziyouz.com kutubxonasi

k im n id ir  intizor  kutishi,  nasib  etm aslik,  ishqiy  k e c h in -  
m alar,  tu sh da  ayon  b o l is h   kabi  ruhiy  holatlar,  h odisalar 
h a n u z g ac h a   ishonchli  dalillar  hilan  tushuntirib  berilgani 
y o ‘q.  A n i m o   bilish  o by ekti  ( l o t i n c h a   objectum   — j i s m  
dcm akdir)  bilan  subyektining  (lo tin c h a   subjectum — tashq i 
olam ni  biluvchi  inson)  birik uv id a  psixologiyaning  q u la y  
imkoniyatlari  mavjud  ekanligini  t a ’kidlab  o ‘tish  o ‘rinli.
U s h b u   fikrning  tu s h u n a rliro q   b o 'lishi  u c h u n   a y rim  
misol  va  talqinlarni  qayta  tahli!  qilib  o ‘tamiz.  M a sa la n , 
c h a q a lo q   d u n y o n i  taniy  b o s h la g a n   k u n id a n   b o s h la b o q  
uning idrokida tcvarak-atroí'va u n g a m ch r bilan boqayotgan 
kishilarning  muhiti  aks cta boshlaydi.  S h u ndan  s o ‘ng u n d a  
dastavval  obyektiv  (tashqi)  va  subyektiv  (ichki)  o d a m l a r  
o ‘rtasidagi  m uhitga  m o sla shish g a   oid  sodda  in s tin k tla r  
(lo tin c h a   ¡nstinctus — tabiiy q o'zg'atuvchi,  tu g ‘n w  x u su siy a t 
d e m a k d i r ) ,   shartsiz  rcflck slar  ( lo t i n c h a   r c fle x u s —  a k s  
eltirish)  y o rd am ida  oddiy  t a ’sirlanish  tarzida  n a m o y o n  
boMadi. Taraqqiyotning m a z k u r  davrida u 
0
‘zligini  tu s h u n a  
vil anglay olmaydi,  hatto buning yuzaga kclishi haqida m u lo -  
haza yuritishi  ham   aslo  m u m k i n   em as.  Bola b i r y o s h g a c h a  
davrda  tez  su r’atlar  bilan  rivojlanadi,  yil  davom ida  u n i n g  
jism o niy   a ’zolari  50%  g a c h a   o ‘sib  yetilishi  m u m k in .  Bu 
davrda jismoniy  o'sish — psixik  (ruhiy)  taraqqiyotni  tezlash- 
tirishga  puxta  zamin  hozirlaydi,  natijada  ko'rish,  u s h la s h , 
talpinish,  xo'm rayib  lab  b u rish  va  quvonish,  s a m im iy lik  
ham   b e g ‘uborlik  singari  in so niy   tu y g ‘ular  vujudga  keladi. 
B o r a -b o ra   n u tq   faoliyatining  p a y d o   boMishi  esa  u n i n g  
tushunish  darajasini  yangi  sifat  b o sqichiga  k o ‘taradi.  E n d i 
bola  psixikaning  muayyan  xususiyatlari,  holatlari,  h o d i s a -  
lari,  xossalari,  sifatlari,  fazilatlari,  q o n uniyatla ri  o r q a li 
m o d diy   dun y oni  anglay b o rad i.  Bolalik  dunyosining  ich ki 
m u ra k k a b   qatlam larid an   a s ta - s e k in   „ o ‘z!ik“ ni,  s h a x siy  
„ m e n "   likm  tushunish  tu y g ‘usi,  sezish,  his  qilish  j a r a -  
yonlari  shakilana  boshlaydi  h a m d a   u  yoki  bu  o 'ziga  xo s 
to 's i q l a r n i   yengish  im k o n iy a ti  p a y d o   b o i a   b o s h la y d i . 
M azkur taraqqiyot bosqichi  psixologiya fanida  „ m e n “  davri 
yoki  ,,o‘zlik“ ni  anglash davri d e b  yuritiladi.  Bu davr b o l a d a  
nutq  paydo  bo'lganidan  b o s h la n ib ,  bir  necha  rivojlanish
www.ziyouz.com kutubxonasi

bosqichlarini  o ‘ziga q a m r a b  oladi.  „ M e n “  d a v rin in g an g la - 
shilgan shakl va ko'rinishlarining nam oyon  b o ‘lishi  o ‘smir- 
lik davriga ham  to ‘g ‘ri  keladi.  0 ‘smirlik davrida o ‘g‘iI v a q iz - 
larning  ruhiyatida  o ‘zlikni  anglash  bilan  b o g ‘Iiq  bir  talay 
m u am m o li  savollar va  ularning tu rm u s h d a   q a ro r  toptirish 
tu y g ‘ulari,  istaklari,  o rzulari  paydo  b o l i b ,   k o 'p in c h a   bu 
narsalar yakka  s h a x sn in g   „kimligi",  „qandayligi“ ,  „kimga 
va  n im a  u c h u n   kerakligi“ga yo'naltiriladi.  Bolaning  psixik 
xususiyatlari,  fu nksiyalari  (lotincha  fu n c tio   —  ijro  etish, 
bajarish  dcgan  m a ’n o   anglatadi)  uni  qurshab  turgan jonli 
va jonsiz tabiat  ajoyibotlarini jismoniy va  ijtimoiy vositalar 
orqali  egallash  u c h u n   xizm at  qiladi.
X u dd i  s h u n g a   o ‘x s h a sh   o ‘zligini  a n g la s h   ja ra y o n i 
insoniyatning  b a rc h a   tarixiy  va  cvolutsion  (lotincha  evo- 
lutio — tabiiy ravishda o ‘zgarish)  taraqqiyoti davrlariga xos 
xususiyat sanaladi.  Ibtidoiyjam oa davrida kishilarning kuch- 
quvvati,  asosan,  y ash ash  u c h u n   kurashga va tashqi  d u n y o - 
ni  egaliashga  sa rfla n g a n .  Keyinroq  csa  tabiat  haqidagi 
dastlabki bilimlar — tajriba va sahoqlar orqali o'zlashtirilgan. 
A jdodlarimiz  olovni  k a s h f  qilganlar,  yovvoyi  hayvonlarni 
ovlaganlar,  tabiat  n e ’m atlarid an   b a h ra m a n d   boMganlar va 
shu tariqa tabiat bilan tanisha boshlaganlar.  M oddiy dunyo- 
ning  saxiyligi,  tabiat  e hsonlari  va  ofatlari  t o ‘g‘risida,  hay- 
v o n o t  olam ini  niadaniylashtirish  (xonakilashtirish),  yer 
ilmini o ‘rganish b o ‘y ic h a  bilimlarning t o lplanishi  natijasida 
inson  tabiat  bo qim a n d a lig id a n   qutula  borgan  soniyadan 
e ’tib o rau  o ‘zligini  (kim ligini)  anglash  im koniyati  tug‘ila 
boshlagan.  Lekin  u  davrdagi  od am lar  o'zligini  om ilkor 
sifatida t a s a w u r  e ta  o hna g a n la r.  Insoniyat  taraqqiyotining 
tarixiy  bosqichlarida  kishilarda  ichki  ruhiy  imkoniyatlar 
yuzaga kelib, tu g 'n ia   may! va layoqat alom atlari  asta-sekin 
iste’dodga,  qobiliyatga  aylana borgan.  B u ja ra y o n   birining 
o ‘rniga  ikkinchisi  k o ‘r - k o ’rona  (y u n o n ch a   m echanike — 
qurol  yoki  sodcia  ta rzd a   demakdir)  yuzaga  kelganligini 
bildirm ay,  balki,  a k s in c h a ,  m urakkab  sifat  o'zgarishlari, 
organlarning tak om illashu v i,  tajribada  t o kplangan  bilimlar 
orqali  tartibga  solina yotganligini  ifodalaydi.  Insonning 
H
www.ziyouz.com kutubxonasi

j i s m o n i y   (b io lo g ik ),  ru h iy   (p s ix ik ),  ijtim o iy  ( s o t s ia l )  
rivojlanishi  natijasida  Yer  k u rra sid a   tashqi  d un yo ,  ichki 
d u n y o ,  m a ’naviyat,  yozuv,  fan,  adabiyot,  s a n ’at,  t e x n ik a  
yaratilgan.  Bularning  z a m irid a   in so n   tafakkuri,  ongi,  a q l -  
zakovati,  kuchli  irodasi,  m u s t a h k a m   xarakteri  ( y u n o n c h a  
xa ra kte r — qiyofa, xM'tordegani),  ijodiyoti,  xayoloti  y o tad i. 
Insoniyat  taraqqiyotining m u ay y a n   bosqichida o d a m   o ‘zini 
hayajonlantirgan,  taajjubga  solgan  savollariga  javob  izlay 
boshlaydi.  Buning  natijasida  „ I n s o n   qanday  fikrlaydi?“ , 
„ O d a m   q a n d a y   yangilik  yaratishi  m u m k in ? “ ,  „Ijod  qilish 
qay  y o ‘s in d a   p a y d o   b o i a d i ? “ ,  „ A q l-z a k o v a tn in g   o lzi 
n i m a ? ‘\   „ I n s o n g a   u n in g   i c h k i   r u h iy   d u n y o s i  q a y s i  
q o n u n la r   asosida  b o ‘y su nad i?‘\   „ In s o n   o ‘ziga  o ‘zi  t a ’s ir 
o ‘tkaza  o la d im i? “ ,  , , 0 ‘z g a la rg a -c h i? “  kabi  i n u a m m o l a r  
yechim ini  topishga kirishadi.  Bularning barchasi  psixologik 
bilim larning  tugMlish  nuqtasini  vujudga  keltirgan  b o i i b ,  
a na  sh u   d a q iq a d a n   bo shlab  i n s o n   o ‘zini  o ‘zi  a n g la d i. 
Binobarin,  psixologik bilim larning nam o y o n  b o ‘lishi  o ‘zini 
o kzi  anglash  omiliga  aylanadi,  u la r   tob o ra  uyg‘u n lash ib , 
mutanosiblashib borib,  izchil,  uzluksiz aloqaga o ksib o ‘tad i. 
Bu  esa  in so n iy a tn in g   beq iyo s  y u t u g ki —  t a f a k k u r n i n g  
kashf  qilinishiga  olib  keldi.  Avvallari  uning  fikri,  xayoli 
tashqi  d u n y o n i  egallashga qaratilg an   b o ‘lsa,  tafakkur k a s h f  
q i l i n g a n   d a v r d a n   b o s h l a b   s u b y e k t   —  o b y e k t   ( i n s o n  
fikrlashi  tashqi  olam ga  q a ra tilg a n )  m unosabati  o ‘m i n i ,  
subyekt  (inson n in g   fikri  o ‘zini  o ‘zi  anglashga  y o ‘naltiril- 
gan)  m unosabati  egailay  bo rad i.  D c m a k ,  inson  ob yektiv 
dun y o n i  subyektiv  tarzda  aks  ettirish  orqali  o kzini  o 'z i  
tadqiq  qilishdek  niurakkab  ishni  am alga  oshirishga  q a r o r  
qiladi.  S h u  bois  psixologiya  fa n in in g   vazifalari  k o i a m i  
kengaydi,  takom illashdi,  ichki  ta r k ib d a   keskin  burilish  
yasaldi,  psixologiya  o ‘z  p redm etig a  insonni  ilmiy jih a td a n  
o ‘rganishdan  tashqari,  o'zini  o ‘zi  anglashini  h am   kiritdi.
Psixologiya fani boshqa fan sohalaridan ainaliy,  tatbiqiy 
jih a tla ri  bilan   farqlanadi  h a m d a   ijtim o iy  t u r m u s h n i n g  
barch a jabh alarida  bcvosita q a tn a s h a d i  va  ularga  m u ay y a n  
darajada t a ’sir 
0
‘tkazadi.  Psixologiya fani boshqa fan s o h a -
www.ziyouz.com kutubxonasi

laridan o ‘z tatbiqiy  m a ’lumotlari,  natijalarining  ko'pqirrali 
va  k o ‘pyoqlamaligi  bilan  ajralib turadi  va u  m utlaqo boshqa 
sifat  k o ‘rsatkichiga  ega.  Ayniqsa,  o ‘zini  o ‘zi  boshqarish 
jihati bilan alohida ah a m iy at kasb etadi.  U  tabiatni o'rganish 
ilm idan  farq qilib,  o ‘z in in g  psixik jarayonlari,  funksiyalari, 
holatlari,  hissiyoti,  irodasi,  xarakteri,  te m p c ra m e n ti  kabi- 
larni  boshqarishda  o ‘z   ifodasini  topadi.
Hozirgi  k u n d a j a h o n   psixologiyasi  fani o ‘zini o ‘zi bosh­
qarish  va  kamol  to p tiris h ,  o'zini  o ‘zi  qoMga  olish,  o'ziga 
o ‘zi  buyruq  berish,  o ‘zini  o ‘zi  tarbiyalashga  doir  boy  ma- 
teriallar  t o ‘plagan.  Bu,  o ‘z  navbatida,  inson  m unosabati, 
maqsadi,  holati va  kechinm alarining o ’zgarishi  va yangidan 
y a ra lis h i  h a q i d a   i l m i y - t a t b i q i y   m a ’l u m o t l a r   b c r a d i . 
kundalik tu rm ush  psixologiyasi  rang-barangligini  t a ’minlab 
tu r a d i .\Psixologiya  fani  inson  psixikasini  aniqlash,  shakl- 
lantirish ,  yangi  s h a r o i tg a   k o ‘ch irish ,  k a m o l  top tirish, 
rivojlanish  d in am ik a sin i  t a ’minlash,  yangi  sifat  bosqichiga 
o'tish ini  qayd  qiiish  imkoniyati  borligi  bilan  o 't a   amaliy, 
tatbiqiy  fanga  ay lan g an d ir.  Psixologiya fani  sohalari  uning 
amaliyot  u c h u n   m u h i m   ahamiyat  kasb  etishidan  dalolat 
beradi  (h u q u q sh u n o slik   psixologiyasi,  klinik  psixologiya, 
m eh n a t  psixologiyasi,  savdo  psixologiyasi,  sotsiai  psixo­
logiya,  pedagogik  psixologiya,  maxsus  psixologiya,  sport 
psixologiyasi va  ho k azo).  Psixologiya amaliy,  tatbiqiy jihat- 
d a n   o ‘z  p redm etig a  ega  b o ‘lib,  amaliy  sotsiai  psixolog, 
m uh an dis  psixolog,  oilaviy  psixoterapevt,  tibbiyot  psixo- 
logi,  m aktab  psixologi  kabi  sohalarni  o ‘z  ichiga  qam rab 
olgandir.
Yuqorida bildirilgan  fikrlarga yakun  yasab.  shu  narsani 
alo h ida  t a ’kidlab  o ‘tish  kcrakki.  psixologiya  fani  k o i in a  
tarixga  ega b o ‘lsa-da,  u  hali  navqiron  fan  sanaladi,  chunki 
ilmiy psixologiya faniga nemis psixologi V. Vundt tomonidan 
1879-  yilda  Leypsig  (G erm aniy a)  universitetida  birinchi 
ekspcrimental laboratoriya ocliish bilan asos solingandi. Shuning 
uchun endigina  reflcksiyani  (lotincha tvjlexus — o'ziningruhiy 
holatini  tahlil  qiiish  degani)  ilmiy  jih a td a n   o ‘rganishni 
psixologiya fani  predmeti tarkibiga kiritish davri  keldi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Psixologiya fani tabiatshunoslik fanlari va falsafa ncgizida 
paydo  b o l g a n   b o 'lib ,  hanuzgacha u n i n g   na gum anitar,  na 
tabiiy  fanlar  q atoriga  kiritilishi  a n iq la n g a n i  y o ‘q,  biroq 
sh u n g a   q a r a m a y ,  uni  liar  ikkala  y o ‘nalishdagi  so h a ta r 
b o 'y ic h a  t o ‘p langan  m a ’lumotlar,  q o n u n iy a tla r  birlashuvi- 
ning  m ahsuli  d e b   atash  m um kin.  A m m o   psixologiyaning 
tarkibida  h am   gum anitar,  h a m   ijtim o iy   bilimlar  mavjud 
b o l is h i d a n   q a t ’i  nazar,  u  alohida  xususiyatga  ega  boMgan 
mustaqil  fandir.  Bizningcha {E.G %   e h tim o l uning mohiya- 
tini  ochib  berish  uch un  boshqa  m a n b a g a   murojaat  qilish 
haqiqatga yaqinroq.  Chunki  psixologiya  fani  yaqqol  inson 
fazilati,  m u a y y a n j a r a q q i y o t   x u su s iy a tla ri,  m e x a n iz m -  
lari,  q o nuniyatlari,  o'ziga  xoslik,  a lo h id a lik ,  yakkahollik 
tabiati  yuzasid an  bahs  yuritadi.  S h u   jih a td a n   psixologiya 
fanini  tahlil  qilishda  uning  qay  fan  sohasi  bilan  aloqasini 
aniqlashdan  k o 'r a   ilmiy va kundalik t u r m u s h   psixologiyasi 
o'rtasidagi  m u n o sa b a t  to ‘g‘risida  m u lo h a z a   yuritish  m aq - 
sadga  m uvofiqdir.  M a ’lumki,  h a r   q a n d a y   fan  negizida 
muayyan darajada  odamlarning tu rm u s h  va amaliy tajribasi 
o lz aksini topgan bo'ladi.  Masalan,  k im yo  predm eti m odda- 
larning  xususiyatlari,  ularning  zich ligi,  o g ‘irligi,  o 'z a ro  
birikuvi  t o ‘g ‘risidagi  kundalik  t u r m u s h   bilimlariga  suya- 
nadi,  m a te m a tik a   fani  sonlar,  m iq d o r iy   m unosa ba tla r, 
geom etrik shakllarning xossalari,  trig o n o m e trik   funksiyalar 
haqidagi  inson tasawurlari asosiga quriladi.  Lekin psixologiya 
yuzasidan  a n a   s h u nday  m u lo h a z a la r  yuritish  yoki  bildi- 
rish  m u m k in  em as,  chunki  uning z a m irid a  tu bd an boshqa- 
cha o ‘ziga xoslik yotadi.  Har qaysi  shaxs kundalik turm u sh- 
ning  o ‘ziga  xos  psixologik  bilimlarini  egallagan  b o l i b ,   o ‘z 
saviyasi,  salohiyati  bilan  turlicha  k a m o lo t  ko^rsatkichiga 
egadir,  h a tto   u n in g   turmush  tajribasi  va  bilimlari  ilmiy 
psixologik  b ilim la rd a n   u s tu n r o q   t u r i s h i   h a m   m u m k in  
( „Qari  bilganni — pari  bilm as1').  C h u n o n c h i ,   yirik  yozuv- 
chilar  (shaxslararo  munosabat  va  m u o m a la ,  m uloqot  xu ­
susiyatlari  yuzasidan  kuzatuvchanlikka  egadirlar),  shifo- 
korlar, 
0
‘q itu v c h ila r,  ru honiylar,  s a v d o g a r la r  
k ish ilar 
bilan  uzluksiz  ravishda  m u o m a la g a   kirishishlari  u c h u n
www.ziyouz.com kutubxonasi

ularning  ichki  du n yosi  va  xulq-atvoriga  oid  bilimlari  ham
yuksak darajadadir.  Lckin  h a rq a n d a y  insonda ozmi,  ko'pmi 
psix o lo gik   b i l i m l a r   m avjuddir.  B u n in g   dalili  sifatida 
o d a m la rn in g   bir-birlarini  tushunishlari,  t a ’sir  o ‘tkazish- 
lari,  x u l q - a t v o r   o q ib atin i  o ld in d a n   b a s h o ra t  qilishlari, 
kishining yakkahol  xususiyatlarini  hisobga oigan holda unga 
y ordam   ko 'rsa tish la rin i  t a ’kidlab  o 'tis h n in g   o'zi  kifoya.
S h u la rd a n   kelib  chiqib,  endi  kundalik  turm ushning 
psixologik bilimlari bilan ilmiy psixologik bilimlar o ‘rtasidagi 
tafovutlarga  d o i r   m u lohaza  ynritish  m u m k in .  Kundalik 
turm u sh ga  o id   psixologik  bilimlar  dastavval,  yaqqol  va 
alohida  o lin g a n   holat  hamda  vaziyatni  o 'z   ichiga  qam rab 
oladi.  M asalan,  sinchkov bola o 'z  m uddaosiga yetish  uchun 
otasiga,  on a sig a ,  buvasiga,  opasi  h a m d a   akasiga  h a r  xil 
uslub  bilan  t a ’sir  o'tkazadi,  turlicha  vositalardan  foyda- 
lanadi.  U  k o 'z la g a n   maqsadiga  erishish  u c h u n   katta yosh- 
dagilarning  individual-tipologik 
xususiyatlarini  hisobga 
oigan  h o ld a   ish  tutadi.
K undalik  tu rm u s h g a  oid  psixologik bilimlar aniq vazi- 
yatga  qaratilganligi,  biror  shaxsga  yo'naltirilganligi  bilan 
ilmiy  psixologik  biliinlardan  farq  qiladi.
Ilmiy psixologiya  muayyan  m eto dlar,  vositalar,  uslub- 
lar,  usullar,  opera tsiy a la r  yordam ida  m a ’lum otlar  t o ‘p- 
lash  va  u l a r n i   u m u m lash tirish g a   intilad i,  izlanayotgan 
obyektning  xususiyati,  holati,  m u n o sa b a ti, 
b o g ‘lanishi 
kabilarni  aks  ettiru v ch i  ilmiy  tu sh u n c h a lar,  ta'riflar,  qo- 
nuniyatlar,  xossala r  yordam ida  psixologik  m cxanizm lar 
kashf qilishga  h a ra k a t  qiladi.
O d a td a ,  s h a x sn in g   turinush  sharoitidagi  xususiyat- 
lari,  sifatlari,  fazilatlari,  xislatlari,  x ulq-atvorlari,  xatti- 
h a ra k a tla ri  b i l a n ,   fan  o lam idagi  ilm iy   t u s h u n c h a l a r .  
a ta m ala r  o ‘z a ro   o 'x s h a b   kctsa-da,  lekin  ilmiy  psixologik 
m a z m u n ,  m o h iy a t,   m ajm ua  o 'z in i n g   tuzilishi,  tarkibi, 
aniqligi,  m a n t iq a n   izchilligi,  m a 'n o n i n g   yig'iqligi  bilan 
keskin  farq  qiladi.
Y uqo rida aytib o ‘tilgan  m ulohazalar kundalik turm ush 
tajribasida  t o ‘p lanad ig an   psixologik  bilim lar  bilan  ilmiy 
bilim lar  o ra s id a g i  dastlabki  farqni  sh a rh la sh g a   y o 'n a l-  
12
www.ziyouz.com kutubxonasi

tirilganligi  bilan  alohida  a h a m iy a t  kasb etadi.  Lekin  sh un i 
y o d d a n   c h iq a r in a s lik   k e r a k k i ,  tu r m u s h g a   o id   a m a l i y  
psixologik  bilimlarga  a so sla n m a y   turib,  ilmiy  psixologik 
nazariyalarni yaratish ham   m u m k in  emas.  Hoibuki, a m a liy  
bilimlar genetik kelib chiqishi  nuqtayi  nazaridan b irla m c h i 
hisoblanadi.
T a ’kidlash  joizki,  k u n d a lik   tu rm u s h n in g   psixologik 
bilimlari  aksariyat  hollarda  farosatlilik,  sezgirlik,  to p q irlik  
asosida,  intuitiv  tarzda  n a m o y o n   boMadi.  B uning  sababi 
egallanayotgan  bilimlar  k o 'p i n c h a   hayotiy  tajribada  u c h -  
ragan  voqclikka  m unosabat,  am aliy  sinovlar  negizida  v u -  
ju d g a   keladi,  vaqt  o ‘tgan  sayin  undagi  ayrim  d a g ‘allik  va 
n u qso n lar silüqlanadí.  Shu  bois bu n day psixologik bilim la r 
maxsus uslublar yordam ida qabul qilinadi,  a n im o   m an tiq iy  
tahlil  qilinm ay  turib  t o ‘g‘rid a n   to 'g 'ri  m u o m a la   tizim iga 
uzatilavcradi.
G o ‘dakIarning  tu rm u s h d a   uchraydigan  liar  xil  k o ‘ri- 
nishdagi xarxashalari va ularning niaqsadga erishish  istaklari 
kundalik hayotiy tajribalarning sinovlarida toblanadi.  Sezgir 
b o la la r  esa  katta  yoshdagi  o d a m l a r n i n g   z a if   va  q a t ’iy 
jihatlarini  puxta 
0
‘rganadilar va  m uayyan qarorga keladilar, 
so‘ng bar qaysi  shaxsga alohida yondashishni amalga oshirib 
k o ‘radilar.  Shu  tariqa  am aliy  psixologik  bilimlar  m u a y y a n  
t i z i m g a   k iritila d i,  u l a r n i n g   b a r q a r o r   x u s u s iy a t   k a s b  
etganlari  esa turm ushda q o i l a n i l a  boshlanadi.
Ijtim o iy  h a y o td a   j u d a   k o ‘p  u c h ra y d ig a n ,  a y n iq s a , 
o'q itu vchilar,  niurabbiylar,  tre n e rla r,  rahbarlar,  s h ifo k o r- 
lar  faoliyatida  nam o y o n   boMuvchi  t a ’limiy,  tarbiyaviy, 
tibbiy  uslub  arzim as  ijobiy  siljishni  payqash  i m k o n i n i  
yaratadi.  Biroq  amaliy  faoliyatda  erishilgan  ushbu  s a m a r a  
psixologik  tahlilga  m uhtojdir,  chu n ki  uni  keltirib  c h iq a -  
ruvchi  obyektiv  yoki  subyektiv  om illa m i  dalillash  a n c h a  
m ushkul.  Buning  u c h u n   o ‘zgalarga  t a ’sir  o 'tk az ish   usuli, 
u lard a   ichki  im koniyatga  i s h o n c h   tu y g ‘usini  u y g ‘o t is h  
q o ‘z g ‘o vchisi,  t a ’sirga  b e rilu v c h a n lik n i  k u c h a y ti r u v c h i  
m otivlar  (fransuzcha  m o tif — q o ‘z g ‘atuvchi  sabab  m a ’n o -  
sini  bildiradi)  tabiatini  c h u q u r   tahlil  qilish  kerak.  F a q a t  
shu  y o ‘1  bilan  siljishning  psixologik  m a ’no  kasb  e tishin i 
dalillash  m um kin   boMadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

H a y o tiy   p s ix o lo g ik   b ilim la rn in g   ilm iy   p sixologik 
b ilim lardan  yana bir farqli  tom on i  shundan  iboratki,  ilmiy 
j ih a td a n   asoslangan b ilim la r anglashilgan,  m antiqiy puxta, 
o qilon a xiisusiyatga ega bo'ladi.  Ilmiy psixologik bilimlar esa 
faraz va g ‘oyalarni  ilgari  surish  daqiqasidan  boshlab  shakl- 
lana boradi va ulardan  kelib chiqadigan  natijalarni  mantiqan 
tekshirish  bilan  y ak u nlan ad i.  Sh u n da  ham   olg‘a  surilgan 
g ‘o yalar  tekshirish  ja ra y o n id a   biron-bir  tasdiq  yoki  inkor 
m a ’nosiga  erishsagina  ilmiy  psixologik  bilimlar  tizimiga 
kiritiladi.
Hayotiy psixologik bilimlarning ilmiy  psixologik bilim­
lar  bilan  qiyoslashni  d a v o m   ettiradigan  b o ‘Isak.  u n d a   ular 
o ‘rtasidagi  tafovutlar y a n a d a   yaqqolroq  k o ‘zga  tashlanadi. 
M a ’lu m k i,  hayot  psixologiyasida  t o ‘p langan  bilim larni 
m ero s  sifatida  bevosita  qoldirish  yoki  ularni  yosh  avlod 
ong iga  qaysidir y o ‘l  bilan  yetkazish  imkoniyati  o ‘ta  c hc k- 
langandir.  C hu nki  keksa  avlod  to m o n id an  yaratilgan  tur- 
m u sh   psixologiyasini  yosh  avlod  to ‘g‘ridan  t o ‘g ‘ri  qabul 
qila olmaydi.  H ar bir yosh  yakkahol  ravishda  hayotiy psixo­
logik bilimlarni shaxsiy tajribasidan o'tkazganidan  kcyingina 
u larn in g   t o ‘g ‘riligiga  ish o n c h   hosil  qiladi.  Shu  bois  keksa  * 
yoki  katta  avlod  bilan  yosh  avlod  o'rtasida  yuz  beradigan 
nizolar,  tu sh un m o vch iiik lar  uzluksiz  davom   etayotganligi 
sababli  abadiyat  q onuniyatlariga  aylanib  ketgan.  Avlodlar 
o ‘rtasidagi  qaram a-qarshiliklar,  anglashilmovchilik  t o ‘sigki 
hayot dialektikasini vujudga keltirib,  mangulik muammosiga 
aylanib  qolgan  insof,  im o n ,  nafosat,  adolat,  erk  tu sh un - 
ch alari  atrofídagi  bahslarni  davom  ettirishga  puxta  zam in 
hozirlaydi.  Ilmiy psixologik bilimlar,  blindan  farqli  o i a r o q , 
tajribalarda,  ilmiy  t u s h u n c h a   va  qo nuniyatiarda  yanada 
oydinlashadi,  sokz va alom atlarorqali,  nutq yordam ida  m u- 
ayyan  yozma  nutq  m anbalarida qoldiriladi.  Shuning uchun 
ularning  yoyilish  koMami  keng,  tarqalish  sur’ati  tezdir.
Kundalik tu rm u s h d a  to'planadigan  psixologik bilimlar 
k o ‘p ro q   kuzatishlar,  m u lo hazalar u yoki  bu yaqqol  holatga 
nisbatan biror qarorga kelish zamiriga quriladi.  Ilmiy psixo­
logik  bilimlar  tashxis  qilish,  sinash,  tajriba  (eksperim ent) 
o ‘tkazish  orqali  bir  voqelikni  takroran  tekshirishlar  yor- 
14
www.ziyouz.com kutubxonasi

d a m id a  um um lashtiriladi.  Agar  kundalik  t u r m u s h   psixo- 
logiyasining materiallari  tabiiy ravishda  r o ‘y bergan  vaziyat. 
holat,  voqelik  kabilarni  tahlil  qilish  natijasiga  k o ‘ra  kelsa, 
ilniiy  psixologik  bilim lar keng  qamrovli  tajriba  m a ’lum ot- 
lariga  tayanadi.  Tajribalar  esa  bir  n e c h a   b o sqichlardan, 
qism lardan  tashkil  topgan  holda  vaziyatlar  tabiiy  k o'rini- 
shini  kutib  o 'tir m a y   olib  borilavcradi.
Shu om ilni  yan a ta'kidlash o ‘rinliki,  ilmiy psixologiya- 
d a  katta hajmdagi  materiallar,  shu j u m l a d a n , qonuniyatlar, 
xusu siy atlar  u m u m l a s h t ir i la d i ,  i n s o n n i n g   ichki  im k o - 
niyati,  iste'dodi,  ishchanligi,  qobiliyati  y u z a s id a n   u m u n i- 
insoniy  tavsifga  cga  b o'lgan  tcran  x u lo salar  chiqariladi. 
B uning  natijasida  o d a m   psixikasini  a n iq l a s h ,  b a sh o ra t 
qilish,  ayrim  ruhiy  nuqsonlarni  tuzatish,  n o x u s h   kechin- 
m alarning oldini  olish  imkoniyati tu g ‘iladi,  bu   esa  ijtimoiy 
psixologik  b o g l a n i s h l a r   m o h iy a tin i  o q i l o n a   tavsiflash 
u c h u n   xizmat  qiladi.  Ijtimoiy  va  yakkahol  t u rm u s h   o g ‘ir- 
liklari  va  tashvishlarini  kamaytirish,  aqliy  h a m d a  jism oniy 
z o ‘riqishlarni  pasaytirish,  shaxslararo  n iz o la rn i  b a rta ra f 
etish  singari  sa’y-harakatlarni  faqat  ilm iy  psixologik  m a- 
teriallarga  asoslangan  holda  oshirish  m u m k in .
S huning  u c h u n   psixologiyaning  turli  s o h a la rid a   (yosh 
psixologiyasi,  pedagogik psixologiya, tibbiyot  psixologiyasi, 
sotsial  psixologiya va boshqalar) o 'tkazilgan tad qiq ot  ishlari 
ilmiy  ravishda  psixika,  psixik  holat,  psixik  h od isa ,  psixik 
jaray on ,  psixik  funksiya,  psixik  xususiyat,  ijodiyot,  faoli- 
yat,  ong,  xulq,  m u o m a la   singari  t u s h u n c h a l a r   asosida 
materiallar t o ‘plab  beradi,  shuningdek,  psixik  aks ettirish- 
ning  (fizik,  fiziologik,  psixik,  on g,  o ‘zini  o ‘zi  anglash) 
m oddiy asoslari,  m exanizm lariga d o ir q o n u n i y a t   ochishga 
im kon  yaratadi,  h a tto   insonning o ‘zligini  an g la sh  va bosh- 
qarish  sari  yetaklaydi.
Endi  psixologiya fanining predm eti t o ‘g ‘risidagi savolga 
jav o b   berishga  urinib  ko 'ram iz.  M a ’lu m k i,  psixologiya 
tarixida  bu  m u a m m o n i  tahlil  qilishga  b a g ‘ishlangan  s o n - 
sanoqsiz  ta d q iq o tla r  mavjud.  Lekin  u lar  h a q id a   batafsil 
fikr  y uritm oqchi  em asm iz,  chunki  bu  t o kg ‘rida  kcyinroq 
to 'xtalib  o'tiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

„ P s ix o lo g iy a “  (psychelogos —   y u n o n c h a   so‘z  b o l i b ,  
u  „ jo n %
  „ ru h “  haqidagi  „ fa n ,  t a 'H m o t ,  degan  m a ’noni 
an g la tad i)  —  „ jo n “  tushunchasi  o ‘rniga  „psixika“ ni  q o ‘l- 
lashda  d a v o m   etm oqd am iz.  Lingvistik  nuqtayi  nazardan 
„ j o n “ ,  „ p s ix i k a “  tu sh u n c h a la ri  a y n a n   bir  xil  m a ’n on i 
b ild ira d i.  Lckin  „psixika“  tu s h u n c h a s i  bugungi  k u n d a  
, j o n “ d a n   k o ‘ra  kengroq  qam rovga  ega  b o ‘lib,  h am   k o ‘zga 
k o 'r in a d ig a n ,  h am   k o ‘zga  k o ‘rinm aydigan  dcgan  ifodani 
o 'z id a   aks  ettiradi.  Agar  psixikaning  tarkibiy  qismlari  — 
f a o l i y a t ,   x u l q ,   m u o m a l a   y a q q o l   n a m o y o n   boM ish 
xususiyatiga  ega  b o ‘lsa,  bilish jaray on lari,  psixik  holatlar, 
ichki  k c c h in m a la r,  ijodiy  rcjalar,  ilmiy  farazlar  miyada 
m u jassam lash gan   b o ‘lib  ko'zga  k o ‘rinmaydi.  Psixologiya 
fan in in g   keyingi  davrdagi  taraqqiyoti  u lar  o ‘rtasida  bir 
talay  tafovutlarni  keltirib  chiqardi.
Psixika t o ‘g ‘risida dastlabki tasawiirga ega bo'lish uchun 
dastavval  psixik  hodisalar  m ohiyati  bilan  tanishish  lozim. 
O d a t d a   psixik  hodisalar  deganda  ichki,  subyektiv  tajriba- 
faktlar (voqelik)  na m o y o n   b o ‘lishi  tushuniladi,  bo shqacha 
a y tg a n d a   psixika  hayotning  sezgi.  idrok,  xotira,  tafakkur, 
xayol  kabi  h a r   biri  alo hid a  o lin g a n   yaqqol  sha k lla rd a  
n a m o y o n   b o 'lad i.  Ichki,  subyektiv  tajribaning o ‘zi  nim ani 
a n g la ta d i?   Insondagi  q u v o n c h   yoki  zerikish  tuyg‘ulari, 
u n in g   n im a la rn id ir  esga  tushirishi,  biro n -b ir  xohish  yoki 
intilish   k e c h in m a l a r i ,  x o tirjam lik   yoki  h a y a jo n lan ish , 
hadiksirash  hislarining barchasi  shaxsning  ichki  dunyosini 
tarkibiy qism lari  boMib,  ularning  h am m asi subyektiv  psixik 
h o d isa la r  sanaladi.
Subyektiv  hodisalarning  asosiy  xususiyati  —  ularning 
bevosita  subyektga  taalluqliligidir.  Agar  inson  idrok  qilsa. 
sezsa,  fikrlasa,  eslasa,  xohish  bildirsa,  albatta  a n a   shu 
h o disalarn i  ayni  paytda  tushunib  (kuzatib)  ha m   turadi. 
in s o n   intilsa,  ikkilansa,  bir  q arorga  kelsa,  biz  ularning 
barch asi  s o d ir   bo'layotganligini  anglab  turam iz.  S huning 
u c h u n   p s ix ik   h o d i s a l a r   b i z n i n g   r u h i y a t i m i z d a   s o d ir  
b o ‘lish idan   tashqari,  ular  bevosita  k o 'z   o ‘ngimizda  ham  
n a m o y o n   b o l i b   turadi.  Obrazli  qilib  aytadigan  b o ‘lsak, 
o d a m n i n g   ichki  dunyosida  turli  hodisalar vujudga  keladi. 
16
www.ziyouz.com kutubxonasi

kechadi,  o d a td a ,  shaxs  b u n d a y   h o d isalarn i  harakatlanti- 
ruvchi  kuchi  h a m ,  ulam ing to m o s h a b in i  h a m   hisoblanadi.
Y uq orid a   ta'k id lab   o ltilgan  subyektiv  hodisalar  xusu- 
siyatidan  kelib ch iq qan   holda ay rim   psixologlar psixologiya 
fani  subyektiv  k echinm alarning  p a y d o   b o l i s h i   va  u la m in g  
kechishi  bilan  s h u g ‘ullanishi  za ru r,  u n in g   asosiy  m etodi 
o lzini  o ‘zi  kuzatish  (shaxsning  o ‘z   fikrlari,  his-tuyg‘ulari 
va x atti-harakatlarini o ‘zi  kuzatishi)  b o ‘lm o g ‘i  kerak degan 
xulosaga  k eladilar.  Biroq  p s ix o lo g iy a   fan in in g   s o ‘nggi 
d a v r d a g i   t a r a q q i y o t i   b u n d a y   c h e k l a n g a n l i k   f a n n i n g  
talablarini  m u tla q o   t a ’minlay  o lm asligini  tasdiqlam oqda.
P s ix ik a n in g   tu rli  s h a k lla rd a   k o ‘rin is h i,  j u m l a d a n , 
psixik  j a r a y o n la r ,  a n g lash ilm ag an   h o la tla r,  x u lq -a tv o r, 
psixosom atik  ( y u n o n c h a psyche —  „ j o n “,s o m o —  „ ta n a “ 
m a ’nosini  a n g la ta d i)  hodisalar,  i n s o n   a q l-z ak o v a ti  va 
q o 'lin in g   m o ‘jizakorligi  m oddiy  va  m a ’naviy  m adaniyat 
m a h s u lin i  y a ra td i.  H ar  q a n d a y   f a k tla r d a   (vo qelik da), 
hodisalarda  psixika  namoyon  boMadi,  o 'zin ing   xususiyat- 
larini ajratadi,  faqat  ular orqali  psixikani o ‘rganish  mumkin.
P s ix o lo g ik   v o q e lik  — fakt  d e g a n d a   s u b y e k t  ichki 
k e c h inm alarining  tarkibiy  qism lari  va  ularning  obyektiv 
ko'rinishlari  (xulq-atvor,  ta n a   h a ra k a ti,  jarayoni,  faoliyat 
m ahsuli,  ijtim oiy-m adaniy  h o d isalar)  orqali  psixikaning 
xususiyatlari,  holatlari,  qonuniyiitlarini  o ‘rganish  tu sh u - 
niladi.  B o sh q a c h a  aytganda,  inson  o n g id a n   tashqari,  u nga 
bog lliq  b o l m a g a n   holda  h u k m   s u ru v c h i  obyektiv  borliq, 
y a ’ni  atrofim izdagi  narsa  va  hod isalar,  m uhit,  sharoit  va 
bosh qalarning   psixikada  aks  etishi  psixologik  voqelik  deb 
yuritiladi.
S h u n d a y   qilib,  biz  yuqorida  psixologiya  to'g'risidagi 
tasavvurlar,  u n in g   predmeti  h a m d a   u n g a   kiruvchi  ilmiy 
tush u n c h a lar,  psixologik  holatlar,  v oqelik  yuzasidan  fikr 
almashdik,  ilmiy psixologik m a t e r i a ll a r o ‘rtasidagi bogliqlik 
va tafovutga d o ir mulohaza yuritdik.
Bugungi  k u n d a   psixologiya  t o ‘g ‘risidagina em as,  balki 
u n i n g   s o h a l a r i   b o ‘y ich a  h a m   b o y   i lm iy   m a t e r i a l l a r  
t o lplangan.  J a h o n   psixologiya  fani  tajribasidan  quyidagi 
sohalar  m ustaqil  tadqiqot  preej 
aqid a
2  P sixologiya
www.ziyouz.com kutubxonasi

ishonchli  d a lilla r  m avjuddir:  m eh n a i  psixologiyasi  (m u - 
handislik  psix olo g iy asi,  aviatsiya  psixologiyasi,  kosm ik 
psixologiya),  pedagogik  psixologiya  ( t a ’lim  psixologiyasi, 
tarbiya  psixologiyasi,  oliy  maktab  psixologiyasi,  maxsus 
psixologiya,  iste ’d o d   psixologiyasi),  tibbiyot  psixologiyasi 
( p s i x o t e r a p i y a ,   p s ix o g i g i y e n a ,  p s i x o f a r m o k o l o g i y a ,  
patopsixologiya), y u rid ik  psixologiya ( m e h n a t  tuzatish,  sud 
psixologiyasi,  su d   psixologik  ekspertizasi)  harbiy  psixo­
logiya,  savdo  va  reklam a  psixologiyasi,  sport psixologiyasi, 
yosh  p six o lo g iy a si,  q iyosiy  psixologiya,  psixofiziologiya, 
eksperim ental  va  a m a liy   psixologiya  kabilar.
Psixologiya p redm eti quyidagilarni q a m ra b  olishi zarur:
1)  psixologik  bilish jarayonlari  (sezgi,  idrok,  xotira  va 
hokazo);
2)  psixikaning  shakllari  (faoliyat,  xulq,  m uom ala);
3)  p s ix ik a n in g   h olatlari  (kayfiyat,  x a y olp a risho nlik  
kabilar);
4)  psixikaning  hodisalari;
5)  psixikaning  xislatlari,  fazilatlari,  sifatlari,  xossalari;
6)  psix ikanin g   qonuniyatlari;
7)  psixikaning  mexanizmlari;
8)  psixik  s h a ro it,  m uhit,  vaziyat;
9 ) o ‘zaro  sababiy  bog'lanishlar;
1 0 ) ta d q iq o t  m eto dlari,  vositalari,  m atcriallari,  prin- 
siplari va  hokazo.


Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   34


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling