O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

In so n   p sixikasining  ilm iy   tad q iq o t  m etod lari
0 ‘zimiz va chct el  psixologiyasi  fanida  inson  psixikasini 
t a d q i q   q ilish   m c t o d l a r i n i n g   t u r l i c h a   k la s s ifik a ts iy a s i 
(tasnifl)  berilgan.  U m u m iy   psixologiya  sohasiga  oid  turli 
ilmiy  asosga  qurilgan  nazariyalar  mavjud  b o l i b ,   u la r n in g  
h a r  qaysisi  m uayyan  t o ‘kislik  va  nuqsonlarga  ega.  Q u y id a  
biz  rus  psixologi  B .G .A nanev  tavsiya  qilgan  tavsifga  a s o s -  
langan  holda  m etodlur  xususiyatini  yoritamiz.
B .G .A nanev psixikani  o ‘rganish  m etodlarining ta s h k i-  
liy,  em pirik  (amaliy),  olingan  natijalarni  qayta  ishlash  yoki 
statistik  h a m d a   natijalarni  sharh/ash  deb  n o m lab,  u la rn i 
t o ‘rtta  katta turkuinga, gu ru h ga ajratgan.  M a zk ur m e t o d la r  
guruhi,  o ‘z  navbatida,  uning  m aq sad i  va vazifasiga  b i n o a n  
yana bir nechta toifa hamda turlarga bo lin a d i.  Endi a n a  sh u 
m etodlarning um um iy, xususiy va o ‘ziga xos xususiyatlariga 
h a m d a  qiyosiy tavsifiga to ‘xtalib o ‘tamiz.
T a d q iq o t  m etodlarining  b irin c h i  guruhi  tashkiliy  d e b  
n o m la n ib ,  u  o ‘z  ichiga  q iyoslash,  longityud  (uzluksiz), 
k o m p le k s   (k o 'p y o q la m a )   d e b   a ta lad ig a n   tu rla rn i  h a m  
q a m ra b  oladi.  Qiyoslash m e to d i  u m u m iy  psixologiya  (tu rli 
guru h larni  o 'z a ro   solishtirish),  sotsial  psixologiya  ( k a t t a  
yoki  kichik  guruhlar  h a m d a   u larn in g   h a r  xil  toifalarin i 
o ‘zaro   taqqoslash),  m ed itsin a  psixologiyasi  (sogMom  va 
b e m o r   kishilarning  psixik  xususiyatlarini  qiyoslash),  s p o r t  
psixologiyasi  (sportchilar  h o l a t i,  u larn in g   u q u v c h a n lig i 
va  ishchanligini o ‘zaro ch o g ‘ishtirish)  kabi  fanlarda u n u m l i  
foydalaniladi.
U m u m iy   psixologiya  fa n id a   qiyoslash  m eto d i  t u r l i  
y o shd a g i  o d a m l a r n i n g   bilish   j a r a y o n l a r i ,  sha xs  x u s u -  
siyatlari,  bilimlarini  o'zlash tirish   xususiyatlari,  aqliy  q o -  
biliyati,  salohiyati,  taraq q iy o ti  d in am ik a si,  shaxs  j i n s i y  
tafovutlari  va o ‘ziga xosligi,  individual-tipologik h o latla rin i 
o ‘rgan ish d a   tatbiq  etiladi.  L.S.Vigotskiy,  P .P .B Io n s k iy , 
A.A .Sm irnov,  B.G .Ananev,  D .B .E Ik o n in ,  P .Y .G a lp e r in
www.ziyouz.com kutubxonasi

singari  rus  psixolog  olim lari va  ularning shogirdlari  tadqi- 
qotlarida  qiyoslash  m e to d id a n   foydalanilgan.  Kcyingi  yil- 
larda  xalq  t a ’Iimi  va  oliy  ta’lim  tizim ida  h a m d a   ishlab 
chiqarishda XX asrning 70-yillaridan c'tiboran to hozirgacha 
„inson om ili“  m u am m o sin in g  m uhokam aga q o ‘yilishi, vaqt 
taqchilligi,  ish ch anlik  imkoniyati,  qobiliyati,  psixologik 
moslik  m asalalarining alohida ahamiyat  kasb etishi  m azkur 
m etodni  keng k o 'la m d a  q o lla s h  zaruratini taqozo etmoqda. 
B u nd a n   tashqari,  tajrib a d a   olingan  m iqdoriy  m a ’lum ot- 
larning  ishonchlilik  darajasini  oshirish  u c h u n   h a m   qiyos- 
lash  m eto d id a n   foydalaniladi.  Ayniqsa,  sinaluvchilardagi 
o ‘z g a rish la rn i  k o ' n d a l a n g   kesim  h o la td a   olib   q a ra s h , 
tadqiqot bosqichini  vaqtinch a to'xtatib,  alohida tahlil qilish 
ushbu  m etodga  b o rg a n   sari  d iq q at-e ’tibor  ortib  borayot- 
ganligidan  dalolat  b e ra d i.  Masalan,  tajribaning  birinchi 
bosqichini  turli  y o shdagi  va  jinsdagi  o d am larg a  t a ’sirini 
aniq lash   sh ula r  ju m la s id a n d ir.
U m u m iy   psixologiyada  qiyoslash  h a m d a   longityud 
(u zlu k siz )  m e to d i  k e n g   k o 'la m d a   q o 'lla n ila d i.  U sh bu  
m eto d n in g   boshqa  m e to d la rd a n   farqli  to m o n i  shundaki, 
lining  y ordam ida  b ir  yoki  bir  necha  sinaluvchilar  uzoq 
m u d ^ a t ,  h a tto   o ‘n  yillar  davom ida  ( A .T e rm e n n in g   50 
yillik  u z lu k siz   ta jr ib a s i  h o z irc h a   rek o rd   h iso b la n a d i) 
tek s h irila d i.  L o n g i ty u d   m e to d id a n   A Q S H li k   psixolog 
A .T erm cn ,  nem is  psixologi  V.Shtern,  fransuz  psixologlari 
R . Z a z z o   va  S h . B y u l e r ,   rus  p s ix o lo g la r i  N . A . M e n -  
c h in s k a y a ,  A .N . G v o z d e v ,   N .S .L ey tis,  V .S .M u x in a   va 
bo shq alar  k o 'p d a n   beri  unumli  foydalanib  keladilar.
M a z k u r   m e t o d   o r q a l i   h a r   xil  j i n s l i   e g i z a k l a r  
( H a s a n   —  H u s a n ,  F o t i m a  —  Z u h ra )  yoki  a ralash   jinsli 
( H a s a n   —  Z u h r a ,   F o t i m a   —  H u s a n )   q o ' s h a l o q l a r  
kuzatilgan.  S h u n in g   u c h u n   bir talay tadq iq otlarning  nomi 
„ o n a   kundaligi"  (N .A .M e n c h in ska ya ,  V .S .M uxina)  deb 
nom lanishi  bejiz  e m a s .  U zoq  m uddat  d a v om ida   muayyan 
b ir shaxsni  (kichik  g u r u h n i)  kuzatish  sinaluvchida  yangit- 
d a n   pay do   b o 'l a y o t g a n   fazilatlarning  ta ra q q iy o t  d in a - 
mikasi,  u ning  xulq-atvoridagi  illatlar  ( m e ’yordagi  xatti- 
harakatd an  chetga o g 'ish ) va ularning oldini  olish choralari
www.ziyouz.com kutubxonasi

yuzasidan  material  yig‘ish,  shuningdek,  m u r a k k a b   p sixo­
logik  m u n o s a b a tla r,  ichki  bogManishlar,  q o n u n i y a t l a r ,  
m ex anizm lar  to ‘g ‘risida  m u k a m m a l,  ish on chli,  b a rq a r o r  
m a ’lum otlar  t o ‘plash  im konini  yaratadi.
Longityud  m etodi  y o rd am id a   sinaluvchiga  subyektiv 
om illarning o'ziga xos t a ’siridan  tashqari,  obyektiv   (tabiiy) 
shart-sharoitlarning,  ijtimoiy  psixologik  m u h it n in g   t a ’siri 
h a m  
0
‘ r g a n i l a d i .  C h u n o n c h i ,   e g i z a k l a r n i n g   o ‘z a r o  
o ‘xshashligi  va  u la r n in g   farqlanish i,  t a 's i r l a n i s h i ,  his- 
tuyg4ilarining 
0
‘zgarishi,  shaxslar  o ‘rtasidagi  individual 
tafovutlar:  ishchanligi,  te m p e ra m e n ti,  oliy  ncrv  faoliyati 
s is t e m a s i   y u z a s i d a n   o l i n g a n   m a ’l u m o t l a r   l o n g i t y u d  
m eto din in g sharofati  bilan  ro ‘yobga  chiqadi.
XX 
asr  ikkinchi  yarmi  va  XXI  asrning  b o s h la rid a   fan 
va  te x n ik a n in g   taraq q iy oti  psixologik  te k s h iris h la r n in g  
ilm iylik  d a ra jasin i  y a n a d a   o s h irish   u c h u n   (s u b y e k tiv  
om illa r  t a ’sirini  kamaytirish  m aqsadida)  k o m p le k s   d a s tu r 
asosida  boshqa  fanlar  (m cditsin a,  fizika,  fiziologiya,  bio - 
logiya,  sotsiologiya,  kibcrnetika,  statistika,  falsafa,  m a n -  
tiq)  bilan  birgalikda  tadq iqo t  ishlarini  olib  b o rish ni  ta q o z o  
qilm oqda.  Bu voqelik  fan  o la m id a   intcgratsiya  ( q o ‘shilish, 
uyu shish )  jara y o n i  yuz  b e rayotganligi  k o ‘r s a tk ic h in in g  
ifodasidir.  Amaliy  xususiyatga  molik  ilmiy  tekshirish  a na 
shu  kom pleks  y ondashishni  talab  e tm o q d a .  Psixologiya 
sohalari  (psixofiziologiya,  kosm os,  tibbiyot  psixologiyasi, 
m u h an d islik   yoki  aviatsion  psixologiyasi)  o 'r t a s i d a   esa 
tad q iq o t  obyektiga  tizimli  y o n d a sh ish   prinsipi  a m a lg a  
oshirilm oqda.  U shb u   ijtimoiy  psixologik  voqelik  soha la r 
diffcrensiyasi  (tabaqalashuvidan)  dalolat  b e rm o q d a .  K o m ­
pleks  m etod  yo rd am id a o ‘rganilayotgan  obyektd agi  o ‘zga- 
rishlar  turii  soha  nuqtayi  n azaridan  tahlil  q ilin ad i  yoki 
h a r  xil  yondashiladi.  M asalan,  shaxsning  m u a y y a n   biiim - 
larni  egal lash  xususiyati  psixologik jih a td a n   tek sh irila y o t- 
g an d a   kompleks yondashish  t a ’sirida  a n a  sh u   o lzgartirish- 
n in g   falsafiy,  m a n tiq iy ,  fizio log ik ,  ijtim o iy ,  b io lo g ik  
xu su siy a tla ri  o c h i b   b e r ila d i.  A y ta y lik .  k e k s a y i s h n i n g  
biologik  om illarini  o ‘rganish  qari  kishidagi  psixologik, 
fiziologik,  m antiqiy jih atlarin in g  ochilishiga x iz m a t  qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

K o m p le k s   dastu r  y o rd am id a   amalga  oshirilgan  tadqi- 
q o t n in g   natijasi  ilmiy  izlanishlar  u c h u n   rnuhim   b o ‘lib, 
insoniylik  m u am m o la rin i  hal  qilishda  ha m   aloh ida  ijobiy 
a h a m i y a t   kasb  etishiga  s h a k -sh u b h a   yo ‘qdir.
Ilm iy  tadqiqot  m etodla rin in g   ikkinchi  guruhi  amaliy 
( e m p irik )   m eto d la r  m ajm uasidan  iborat  b o'lib,  ularning 
tark ib ig a   kuzatish  ( o ‘zini  o ‘zi),  eksperim ent  (tabiiy,  labo- 
r a to r iy a d a ),  test  a n k e ta ,  s o ‘rov,  sotsiom etriya,  suhba t, 
in terv y u ,  faoliyat jarayoni  va u n in g   mahsulini  tahlil  qilish, 
t a r j i m a y i   hoi  — sh a x siy   g u v o h n o m a ,  h ujja t,  t u r m u s h  
faoliyati  voqealarini  tahlil  etish  kabilar  kiradi.  Am aliy 
m e t o d l a r   smash,  tekshirish,  d iagnoz  (tashxis)  va  prognoz 
( b a s h o r a t)   qilish  vazifalarini  bajaradi.  In so nn ing   tu g ‘i- 
lishidan  tortib  to  u m rin in g   oxirigacha  sodir  b o l a d i g a n  
p six o lo g ik   o ‘z g arishlarni  c h u q u r r o q   obyektiv  ravishda 
ta d q iq   etish  u c h u n   navbati  bilan  amaliy  m eto dlar  guru- 
h id a n   foydalanish  samarali  natija beradi.  Chunki  bir metod 
ikkinchisini  t o ‘ldirishga  xizmat  qiladi.
Ilm iy tadqiqot  m etod larin in g  uc hinchi guruhi  olingan 
natijalarni  qayta  ishlashga  moMjallangan  b o ‘lib,  statistik 
( m i q d o r )   va  psixologik  sifat  tahlili  turlariga  ajratiladi. 
P s ix o log ik -p edagog ik   tad q iq o tla rd a   ko ‘pincha  quyidagi 
statistik  m etod la rda n  foydalaniladi.
T o 'p l a n g a n   m iqdorlarni  statistik  m eto dlar yo rd am ida 
ishlab  c h iq ish d a   quyidagi  form ulalarni  q o l la s h   m um kin:
1. 
M  =   V/n
 — o ‘rtacha arifmetik qiymatni topish  uchun 
ishlatiladi.
Bu  yerd a , 
M —
 yig‘indi, 
V 
—   variatsion  m iqdor, 
n
 — 
s in a lu v c h ila r  m iqdori  yoki  ob y e ktlarning  sa n o g ‘ini  bil- 
diradi.
2. 
G  
= 
C/n
 — 
I
  formulasi  son  qatoridagi  o ‘rta  kvadrat 
o g ‘ishni  hiso b lash da  yoki  sta n d a rt  o g ‘ishni  a n iq la sh d a  
ishlatiladi.
Bu  yerda,  a   —  „sigm a“  kvadrat  og‘ish,  C —  disper- 
siya, 
—  miqdor.
3.  C  = (v -m ) —  m iq d o rlar tarqoqligini  aniqlash  u c h u n  
q o i la n il a d i.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Bu  yerda,  b a 'z a n   u  ,,S“  — dispersiya  deb  ataladi.
Psixologik  tajribalarda  o lin g a n   m iq d o rn in g   va  q o 'lla -  
nilgan  m etod larn ing ishonchlilik darajasini aniqlash  u c h u n  
Sty u d cnt  m ez o n id a n   foydalanish  m u m k in : 
t - X — X .
Bu  yerda,  / — ishonchlilik  belgisi,  X— son  qatoridagi 
yuqori  ball,  X   —  o ‘rtacha  arifm e tik   m iq d o r,  G  —  kvadrat 
og ‘ish  alom ati.
Psixologik  tajribalarda  M yo rd o k n in g  ko'chish  foizlarini 
aniqlovchi  formulasi:  £  —  C f£  —  C-100  q o ‘llaniladi  va  u 
sinaluvchilarning  to ‘g‘ri  va  n o to ‘g ‘ri  javoblarini  hisoblashga 
xizmat  qiladi.  Ikkala  miqdorning  nisbati  birining  ikkinchi- 
sidan qanchalik darajada yuksaklikka ega ekanligini ko‘rsatadi.
Bu  y e r d a ,   ,,S “  —  n a z o r a t ,   „ E “  — e k s p e r i m e n ta l  
guruhni  anglatadi.
T a fa k k u rn in g   s o 'z -m a n tiq   tejam k o rlig i  xususiyatini 
aniqlashda  quyidagi  formula  q o l l a n i l a d i   (Z .I.K a lm ik o v a  
tadqiqotlarida). T C T  =   R / R ;  ER — sinaluvchilar topshiriq- 
ni  bajargani  u c h u n   oigan  b a ila r   yig'ind isi;  ER — s i n a ­
lu v c h ila r  m ak sim a l  d a ra jad a   b a i l a r   t o lplashi  m u m k i n  
b o ‘lgan  imkoniyatlar.  T o p s h iriq n in g   yechim i  besh  balli 
shkala bilan o lch a n a d i. T o‘g‘ri yechganiga  „5“ ball, to ‘g ‘riga 
yaqiniga „ 3 “ ball,  notolg‘ri yechganiga esa  „0“ ball q o ‘yiladi.
Y uqorid agi  statistik  m e t o d l a r   tajrib a la rd a n   o lin g a n  
q iy m a tla rn in g   ishonchlilik  d a ra jasin i  aniqlashda  fo y d a - 
laniladi.  Lekin  bun g a  o ‘x sh ash   m e to d la r n in g   m iq d o r i  
h ad d an   tashqari  k o ‘pdir.  Biz  u la r n in g   eng soddalarigagina 
to 'x ta ld ik ,  xolos.
T o 'p la n g a n   m ateriallarning  psixologik  jih a td a n   sifat 
tahlili  m etodi  um u m iy  psixologiya u c h u n  alohida ah a m iy a t 
kasb  etadi.  Aniqlovchi,  tarkib  to p tiru v c h i,  tarbiyalovchi, 
tekshiruvchi  tajribalarda olingan  h a r  xil  shakldagi,  k o ‘l a m -  
dagi,  m az m u n d a g i  m a ’lu m o tla r   turli  prinsip,  pozitsiya, 
k om pleks  va  yaxlit  (sistemali)  y on d a sh ish g a   a s oslangan  
holda  s o ‘z —  m antiq yordami  bilan   sifat tahlili o ‘tkaziladi. 
Barcha  fikr va  niulohazalar  ish o n c h li  o m iliar orqali  d a lil- 
lanib,  p sixologik  q o n u n iy a t,  q o n u n ,   xususiyat,  x o s s a , 
holat,  taraqqiyot,  kamolot  q a n d a y   o ‘ziga  xosliklarga  e g a  
ekanligi  isbotlanadi.  Material  a lo h i d a  guru hlar va t u r k u m -
39
www.ziyouz.com kutubxonasi

larga ajratiladi,  s h u n in g d e k ,  psixologik voqelikning boshqa 
jihatlari  bilan  uzviy,  sababiy  b o gliqligi,  m urakkab  ichki 
m unosabati  b a y o n   qilinad i,  sin aluv ch ilar  esa  m uayyan 
guruhlarga  ajratiladi  h a m d a   tadqiqot  yuzasidan  yakuniy 
xulosa chiqariladi.
Ilmiy ta d q iq o t  m etodlarining  t o ‘rtinchi  guruhi  sharh- 
lash deb atalib,  g e n e tik  va donalash  m etodlaridan  iboratdir. 
Tadqiqot da v o m id a  to'plangan  m a ’lum otlar genetik  metodi 
y ord am id a  yaxlit  h o ld a   maqsadga  m uvofiq  y o ‘nalishda 
s h a rh la n ad i.  M a z k u r   m e to d d a n   f o y d a la n is h d a n   asosiy 
maqsad — a w a lo  sinaluvchida shaxsga oid yangitdan vujudga 
kelgan  fazilatlarning  shakllanishi  h a m d a   bilish jarayonlari 
o ‘zgarishiga,  tajriba  natijalariga  asoslangan  holda  t a ’rif va 
tasn if  berishdir.  S h u n in g d e k ,  inson  ruhiyatida  yangitdan 
vujudga  kelayotgan  shaxs  fazilati  va  xususiyatining  na m o - 
yon  b o ‘lish  d avri,  bosqichi  hamda  b a ’zi  bir  mashaqqatli 
d a q iq a g a ,  l a h z a g a ,   s a n a g a   q o ‘s h i m c h a   s h a r h   b erish  
hamdir.
G e n e tik   m e t o d d a   shaxs  ruhiyatidagi  o ‘zgarishlar bilan 
taraqqiyot bosqichi o ‘rtasidagi „vertikal“  y o ‘nalishdagi aloqa 
manbayi a n iqlanadi.  Donalash  metodi y o rd am ida tadqiqot 
obyektiga  kirgan  shaxs  psixikasiga  a lo q a d o r   barcha  o ‘z- 
garishlar,  o ‘ziga  xoslik,  o'zaro  b o g liq lik   va  o ‘zaro  t a ’sir, 
izchillik,  uyg‘u n lik   o'rtasidagi  „gorizo n tal“  yo'nalishdagi 
munosabat o ‘rganiladi.  Jumladan,  boshqa o d a m la r nutqini 
idrok  qilish  u c h u n   sezgi,  idrok,  xotira,  tafakkur jaray on - 
larining bir davrda birga qatnashishi bunga yorqin  misoldir. 
M a zk ur  j a r a y o n d a   h a r   qaysi  bilish  ja ra y o n in in g   ulushi 
d o n a la n a d i  yoki  u n i n g   ahamiyati  a lo h id a   t a ’kidlanadi, 
ularning  o ‘zaro  bogMiqligi  asoslab  beriladi.
Lekin  tajrib a d a   t o ‘plangan  m a ’lum o tlarni  sharhlash 
u c h u n  yuqoridagi  m etodlarn in g  o ‘zi  yetarli  emas.  Shuning 
u c h u n   ushbu  uzilishga  ch ek   q o ‘yish  m aqsadida  yig'ilgan 
material  maxsus bosqichlarga ajratib sharhlanadi.  Tadqiqot- 
ning  birinchi  tayyo rlo v   bosqichida  k ashf  qilinishi  lozim 
b o ‘lgan  psixologik  q o n u n   to ‘g‘risidagi  ta x m in ,  gipoteza, 
faraz  tahlil  qilinadi.  T adqiqotning  ikkinchi  bosqichida — 
tajriba  o 'tk a z is h   p rinsipi,  sharoiti,  obyektiv va  subyektiv
40
www.ziyouz.com kutubxonasi

omillarga  d o ir   m u lo haza  yuritiladi.  U c h i n c h i   bosqichda 
esa olingan  natijalarni  qayta  ishlash  n a z a r d a   tutiladi  va  u, 
o ‘z  n avbatida,  t o ‘rtta  darajadan  tash k il  topadi.  Bunda:
a)  material  b irlam chi  tahlil  qilinadi;  a lo h id a   olingan  yoki 
topilgan  om il,  a lo m a t,  ko‘rsatkich,  xususiyat  sharhlanadi;
b)  tahlil  q ilin g a n   m aterial  bilan  t a d q i q o t   gipotezasiga 
alohida sharh beriladi; d) ikkilamchi tahlil qilishda barqaror, 
h u k m ro n   d a lilla r  ajratiladi;  e)  ik k ila m c h i  sinte z d a   esa 
psixologik  q o n u n iy a t,  topilgan  dalil,  o m il,  tadqiqot gipo- 
tezasi  o ‘z a ro   birlashtirilib,  m ax sus  x u lo s a   c hiq ariladi. 
T o ‘rtinchi  b o s q ic h   sharhlash  d e b   a ta l ib ,  h a r   bir  fakt, 
alom at,  k o ‘rsatkich,  xossa  psixologik j i h a t d a n   s o ‘z  m antiq 
orqali  tahlil  qilinadi.  Barcha  ilm iy -a m a liy   m u lohazalar 
dalillanadi,  h e c h   bir  shubhaga,  e ’tiro zlarg a  o ‘rin  qoldiril- 
maydi.  Oxiri  tad qiqotga  yakun  yasaladi,  zaruriy  xulosalar 
chiqariladi,  am aliy  tavsiyalar  beriladi,  o krganilishi  lozim 
b o l g a n   m u a m m o n in g  ahamiyati,  lining istiqboli t o ‘g ‘risida 
m aslahatlar,  tavsiyalar  beriladi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  Psixologiyaning qanday sohalari  m avjud?
2.  U m u m iy  psixologiya sohasiga tavsif bering.
3.  Psixologiyaning qanday  prinsiplari  b o r?
4.  Psixologiya q anday ilmiy tadqiqot  m etodlariga ega?
5.  E ksp erim en t  nictodi  nima?
Inson  psixikasi  bilan  yuksak  d a r a ja d a   tashkil  topgan 
hayvon  psixikasi  o 'rta s id a   katta  farq   b o r.  H ayvon  o ‘z 
to'dasidagilarga  favquloddagi  vaziyat  b ilan   bog'liq  b o l g a n  
hodisalar  h a q id a   ,,o ‘z  tili“ da  xabar  b erishi  odatiy  hodisa. 
O dam   hayvonlardan  farqli oMaroq,  n u tq  vositasida o ‘z  qa-
I I I  
b o b  
O N G N I N G   P S I X O L O G I K   T A V S IF I
O n g n in g   paydo  boMishi  v a   uning 
ijtim o iy -ta r ix iy   m o h iy a ti
www.ziyouz.com kutubxonasi

biladoshlariga  o ‘tm ish  (xotirot),  hozirgi  davr  va  kelajak 
t o ‘g ‘risida  m a 'l u m o t   bcrish  h a m d a   ijtimoiy  turm ush  taj- 
ribalarini  y etk azish  imkoniyatiga  e g a )   Insoniyatning  ijti- 
m oiy-tarixiy  tara qqiy o tid a   aks  ettirish  ( in ’ikos  qilish)  im- 
koniyatlari  til  tufayli  qayta qurildi,  o q ibatd a  o d a m   miyasida 
a tro f-m u h it  tim sollari,  xususiyatlari  a n iq r o q   aks  eta  bosh- 
ladi.  O q ib a td a   kishilik  dunyosi  t o m o n id a n   orttirilgan  taj- 
ribadan yakka shaxs bahram and b o ‘la bordi,  keyinroq  uning 
u c h u n   n o m a ’lu m   hisoblangan  borliq  hodisalari,  holatlari, 
qonuniyatlari t o ‘g ‘risidagi bilimlacga egalik qila boshladi.  His- 
tuyg‘ular,  ichki  kechinmalar, taassurotlar,  hayajonga soluvchi 
n a fo s a t  t i m s o l l a r i   y u z a sid a n   z a v q la n is h ,  h u z u r la n is h  
im koniyati  v u ju d g a   keldi.  ularning   m a z m u n i,  m a ’nosi, 
mohiyati  haqid a  o ‘ziga  o'zi  hisobot  berish,  ijobiy yoki  salbiy 
ta'sir  ko‘rsatishni  baholash  muammolarini  keltirib  chiqardi.
H a yv on ot  o lam i  bilan  insoniyatning  xabar  yetkazish 
vositasi  o 'rta s id a g i  farq  tafakkurda  h am   o ‘z  aksini  topdi. 
C h u n k i   h a r   q a n d a y   psixik  fu n k s iy a   b o s h q a   tu rd a g i, 
shakldagi,  m a z m u n d a g i  funksiyalar  q o b ig ‘ida  n a m o y o n  
b o lladi  va  m u a y y a n   s h a rt-s h a ro itla r  vujudga  kelganida 
rivojlanadi.  Y uk sak  taraqqiy  e tgan  h a y v o n la rd a   am aliy 
(sodda)  ta f a k k u r   mavjud  b o lib ,  c h a m a la s h   orqali  m o ‘ljal 
olishga,  fa v q u lo d d a g i  vaziyat  yuzaga  keltirgan  vazifani 
ba ja rishg a   y o 'n a l t i r i l g a n   boMadi.  H a y v o n la r,  a n iq r o g ‘i 
m a y m u n la r  a y rim   hollarda  „qu ro l“  yasash  va  u n d a n   kczi 
k elg a n d a   fo y d a la n is h la r i  tajrib alarda  k u z a tilg a n ,  biroq 
u lardan  b iron ta si  tafakkurni  m a v h u m   tarzda  amaliyotga 
ta tb iq   e ta   b i l m a g a n .   H olbuki,  h a y v o n la r   idrok  qilish 
k o 'la m id a n   ta s h q a r i  chiqish  im k o niyatiga  ega  em aslar, 
binobarin,  u yaqqollikdan  mavhumlikka o ‘ta olmaydi,  hatto 
b unday  vaziyatni  aks  ettirish  im koni  h a m   y o ‘q.  Hayvon 
yaqqollik,  bevosita  idrok qilishlikning quli  b o l s a ,   aksincha, 
inson  m a v h u m   fikrlashning  gultojisidir.  Inson  va  hayvon 
o krtasidagi  b u   boradagi  tafovut  quvidagilarda  mujassam- 
lashadi:  a)  s h a x sn in g   xulq-atvori,  faoliyati  yaqqollikdan 
m av h u m   h o la tg a   o 'tish   imkoniyatiga  ega;  b)  favquloddagi 
vaziyat  m u n o s a b a ti  tufayli vujudga  kelishi  m um k in  b o ‘lgan 
oqibatni  o l d in d a n   payqash  layoqati  mavjud;  d)  qiyinchi-
www.ziyouz.com kutubxonasi

liklar  u ch ra sa ,  ularni  yengish  u c h u n   q o 's h im c h a   v o s ita la r 
qoMlash,  o'zgartirishlar  kiritish  im k o n i  borligi  bilan  a jra lib  
t u ra d i.  M a s a l a n ,  a v to m o b il  i s h d a n   c h iq s a ,  inson  u n i  
sozlaydi,  y o m g 'ir   yog ‘sa,  n a r s a l a r n i   panaga  oladi,  a y b  
ish  qilib  q o 'ysa,  him oyalanish  y o 'l-y o 'riq la rin i  o ‘ylaydi, 
m u a m m o  yechimini qidiradi va  hokazo.  Shaxs favquloddagi 
vaziyatning  qurboniga  a y la n m ay d i,  aksincha  u  kelajakni 
k o'rab ilishg a qodir,  aql-farosati  bashorat qilish  imkoniyatini 
yaratadi.  Inson  faoliyat  m ah su lin i  o ld in d a n   payqash,  f e ’l- 
a tv o r  o q i b a tin i  o ld in d a n   s e z is h g a   q o d i r   ekanligi  b i l a n  
ustuvorlik  qiladi.  Hayvonlarning  a m a liy   tafakkuri  u l a r n i  
yaqqol  vaziyatdan  bevosita  t a ’sirotga  b o ‘ysunishini  t a q o z o  
etadi.  Shaxsning  m avhum   fikrlashga  b o ‘lgan  qobiliyati  u n i 
m uayyan vaziyatga bevosita b o g ‘liqlikdan xalos etadi.  I n s o n  
bevosita  m u h im   t a ’sirga  ja v o b   berish  bilan  q a n o a tla n ib  
qolm ay,  balki  uni  kutayotgan  t a ’sirni  h am   ba rta ra f e tish g a  
q u rb i  y e ta d iA   I n s o n   psixikasi  b i l a n   h a y v o n   p s ix ik a s i 
o'rtasidagi birinchi  farq shaxsning o 'z i   anglagan  q a driy atga 
bin o an   ongli  xatti-harakat  qilish  qobiliyati  mavjudligidir./ 
N  Shaxsning  hayvondan  ik kinchi  farqi  — uning  m e h n a t  
qurollarini  yaratish  va  saqlashga  layoqatli  ekanligi  b o 'l ib ,  
u  m e h n a t  qurollarini  o ld in d a n   tu zilg an   rejaga  m u v o fiq  
yasaydi va muayyan  maqsadni amalga oshirishda foydalanadi, 
keyinchalik uni  qayta ishlatish  n iyatida  asrab,  olib q o ' y a d i y  
U la rd a n   o d a m la r   ham korlik d a  foy d ala n ad ilar  va  u l a r n i  
hamkorlikdagi  faoliyatida yaratadilar. O 'zaro  tajriba alm asha- 
dilar, bilim larni boshqalarga ye tkazishadi,  u m u m iy  vorislik 
tufayli  u  yana  yuksaladi.
\ I n s o n   psixikasining  h a y v o n n i k i d a n   y a n a   b ir  f a r q i 
shundaki,  u  ijtimoiy tajribani  b o sh q a la rg a  uzluksiz  ravishda 
y e t k a z i s h i d a   aks  e t a d i . ' T a j r i b a l a r n i   i n s tin k tiv   x a t t i -  
harakatlar tarzida o'zlashtirish  h a m   insonga,  ham   hayvonga 
xosdir,  lekin  shaxsiy  tajribaga  k o ‘ra  ijtimoiy  ta jrib a n in g  
ustu v o rligi  o d a m n i n g   ongli  m a v j u d o t   sifatida  y a n a d a  
m u k am m a lla sh u v id a   asosiy  m a n b a   hisoblanadi.  S hax sni 
ijtimoiy  m u no sa b a t,  ijtimoiy tajriba  shakllantiradi,  m o d d iy  
va ma'naviy qurollami egallash natijasida unda yuksak insoniy 
fu nk siya la r  (ixtiyoriy  xotira,  ixtiyoriy  d iq q at,  m a v h u m
www.ziyouz.com kutubxonasi

tafakkur)  vujudga  keladi  va  rivojlana  boradi\ Subyekt  torno- 
nidan  kishilik dunyosida yaratilgan madaniy merosni o ‘zlash- 
tirilishi, ayrim o ‘zgartirishIar kiritilishi  lining kamolotida sifat 
jihatidan yuksak bosqichni yuzaga keltiradi. Yuksak funksiyalar, 
nutqiy  faoliyatning  takom illashuvi,  m e h n a tn in g   hayotiy 
ehtiyojga  aylanishi,  ertangi  hayot  t o ‘g ‘risida  m ulohazalar 
tug'ilishi  ongning  rivojlanishi  uchun  m u h im   imkoniyatlar 
yaratdi.  Shu  b o is  i n s o n   va  hayvon  o ‘rtasidagi  tafovut 
tajribaning vorislik fîmksiyasini  kasb etishi  bilan yakunlanadi. 
Jismoniy va aqliy faoliyat kundalik zaruratga aylanishi sababli 
o n g   b e v o s ila   n a z o r a t   fu n k siy a sin i  b a j a r a   b o s h la y d i , 
shuningdek, jam iyat, ja m o a ,  tabiat  to ‘g‘risidagi  tasawurlarni 
tushunishi,  anglash  h a m   uning  tasarmfiga  aylanadi.
Borliq  voqeliklarini  bir  tekis  in ’ikos  ettirish  vositasi 
sifatida insonda  his-tuyg‘ular rivojlana boshlaydi.  Inson bilan 
hayvonot  olam i  o ‘rtasidagi  tafovut  h is - tu y g ‘u lar  orqali 
n a m o y o n   b o l a d i .   L ekin  atro f-m u h itd ag i  o ‘zgarishlarga 
nisbatan befarqlik h a r  ikkala toifadagi  m avjudotlarda birdck 
hu km   surm aydi,  y a ’ni  tashqi  t a ’sirlar  ijobiy  yoki  salbiy 
hissiy  q o ‘zg‘atishni  vujudga  keltiradi.  Em otsional  holatlar 
ha yvonlarda  u s tu v o r   o ‘rin  egallaydi,  u larga  o ‘zlarining 
m u n o s a b a t l a r i n i   b i ld i r a d i .   Biroq  h a y v o n l a r d a n   farqli 
oMaroq,  o d a m   o ‘z in i n g   yuksak  h is-tu y g ‘ulari  (axloqiy, 
aqliy,  nafosat,  p raksik —  lazzatlanish)  bilan  jam iyatga  va 
t a b i a tg a   n i s b a t a n   m u n o s a b a t i n i   b i ld i r a d i .  J u m l a d a n ,  
q u v o n c h ,  g ‘a m - g ‘ussa,  m eh r-m u h a b b a t,  achinish,  ham - 
dardlik,  zavqlanish,  faxrlanish,  iflixor  va  boshqalar.  Tabiat 
manzaralari,  m e h n a t  mahsuli,  turmush  lahzalari,  ezgulik, 
a rm o n   insonni  faollikka  undaydi  va  h a r   b ir  soniyadan 
maqsadga  muvofiq  foydalanish  xohishlari  motiv  vazifasini 
bajarishga  o'tadi.  Yuksak  his-tuyg’ular  inson  xulq-atvorining 
regulatoriga  aylanadi.  Undagi  vijdon,  uyat,  mas'ullik  esa 
qadriyat  tariqasida  xizmat  qiladi.  His-tuyg'ularni  boshqarish, 
nazorat  qilish  onglilikni  taqozo  etadi,  ko‘zlangan  maqsadni 
amalga oshirishni t a ’minlashga yordam beradi.
A garda  p s ix ik a n in g   taraqqiyoti  biolo g ik  evolutsion 
q o n u n la r   t a ’siri  bilan  r o ‘y  bergan  bo'lsa,  inson  ongining 
rivojlanishi  ijtim o iy -ta rix iy   taraqqiyot  q o n u n la ri  tufayli
44
www.ziyouz.com kutubxonasi

amalga oshgandi.  H ayvon  bilan o d a m   psixikasidagi y a n a  bir 
tafovut  ularni  rivojlanish  sh a rt-sh a ro itla rida   k o ‘rinadi  va 
m u h it,  m u n o sa b a t,  t a ’s ir  o rq a li  aks  e ta d i.  S h a x s la r a ro  
m u n o s a b a t g a   k i r i s h m a s d a n   tu rib ,  k ish id a   y u k s a k   h is- 
t u y g ‘u l a r   s h a k l l a n m a y d i ,   y u k s a k   p s ix i k   f u n k s i y a l a r  
rivojlanmaydi,  inson  shaxsi  kam ol  top m aydi.  O d a m   faqat 
i jt im o iy   m u h i t d a ,   s h a x s l a r a r o   m u n o s a b a t d a   i n s o n i y  
fazilatlarni  egallab,  til, aq l,  o n g  y o rdam ida  k a m o lg a  yetadi, 
xolos.  Shunga qaram asd an ,  o n g  paydo boMishining biologik 
shart-sharoitlari  mavjudligi  t o ‘g ‘risida  m u lo h a z a   yuritish 
m u m k i n .  C h u n k i  d a s tla b k i  ijtim oiy  m u n o s a b a t l a r n i n g  
biologik  shart-sharoiti  ibtidoiy  ja m o a   davridagi  t o ‘d a d a n  
iborat  edi.  Shaxsning  biologik  jih atlarid an  tash q a ri  u n in g  
ijtimoiy  omillari  h am   m avju d   b o ‘lib,  u  m u ay y a n   m a 'n o d a  
ijtimoiy m unosabatlar mahsulidir.  Bunga ijtimoiy m u h itd a n  
tash q arida  (o‘rm on d a)  shakllangan  inson  farz a n d la rin in g  
qiyofasi  yaqqol  misoldir.
M uhitdagi  kcskin  halokatli  o ‘zgarishtar  tufayli  inson 
0
‘zining  m oddiy  chtiyojini  qondirish  m a q s a d id a   m e h n a t 
fao liy atin i  k a sh f  etdi  va  u  ijtim oiy  m u n o s a b a t l a r n i n g  
rivo jlanish iga,  t u r m u s h   s h a r t - s h a r o it i   y a x s h il a n is h ig a , 
ong n in g  takomillashuviga,  fikr  alm ashish,  a x b o ro t  uzatish 
imkoniyatining  tug'ilishiga  olib  keldi.  Tartibsiz  to 'd a la rd a n  
kishilik jamiyati  paydo  b o l g u n g a   qadar  bir  q a n c h a   davrlar 
o 'td i,  odam ning  q o ‘li  m o ‘jizak or  ish  qurollarini  yasaydi- 
gan,  ularni  takomillashtiradigan,  kcyinchalik  foydalanishi 
u c h u n   asraydigan  ongli  m avjudotga  o ‘sib  o ‘tdi.  M e h n a t 
faoliyatida  odam ning  ongi  aks  ettirishning  yuksak  shaklini 
egalladi,  faoliyatning  o b y e k tiv   xususiyatlarini  fa rq lash , 
ularni  m aqsadga  m uvofiqlashtirish  tufayli  a t r o f - m u h i t n i  
o'zgailirish,  unga  t a ’sir  o'tk azish   qudrati,  qobiliyati,  layo- 
qati  vujudga  kela  boshladi.  U  faqat  qurollardan  m uvaqqat 
foydalanishdan  voz  kechib,  avlodlarga  qoldirish,  asrashni 
o n g   ta'sirid a   r o lyobga  c h iq a r a   bordi,  b u n in g   natijasida 
insonning har xil shakldagi  faoliyati ongli faoliyatga aylandi, 
o 'z a ro   munosabatlar  m az m u n i,  k o ‘lami  kengaya  boshladi, 
shaxsiy m ehnat ulushi j a m o a  ehtiyojini q o n d irish n in g  asosiy 
manbayiga aylandi. Tabiatga t a ’sir o'tkazish,  uni o ‘zgartirish
45
www.ziyouz.com kutubxonasi

t o kg ‘risidagi  m aqsad  o ‘z   funksiyasini  o ‘zgartirdi,  q o l   esa 
yan g iliklar  yaratish  quroliga,  sezish,  payqash,  paypaslash, 
his  etish  organi  vazifasini  bajarishga  o ‘tdi.
Kishilik jamiyatida  m e h n a t faoliyatining takomillashuvi, 
shaxslararo   m u nosab at  yangi  shakllarining  paydo  boMishi 
til v a  n u tq n i vujudga  keltirdi,  ularning barchasini  maqsadga 
m uv o fiq   am alga oshirishni  t a ’minlovchi  ong jadal  s u r ’atlar 
b ilan   rivojlandi.  O ng  faqat  faoliyat,  xulq-atvor,  m u o m a la , 
h i s - t u y g bu la r  regulatori  e m a s ,  balki  yakkahol  shaxsning 
ijtim oiy psixologik xususiyatlarini t o 'g ‘ri amalga oshishining 
asosiy  m anbayi  rolini  bajara  boshladi.
S h u nd ay qilib,  insonning ongi  ijtimoiy-tarixiy taraqqiyot 
m ahsuli  bo'lishi  bilan  birga,  u  m ehnat  faoliyatida,  ijtimoiy 
tajribani  o'zlashtirishda,  hamkorlikdagi  o 'z a ro   ta ’sirda,  ta- 
biatga, jam iyatga m un osab atlar mohiyatida m ukam m al  rivoj 
topdi.  Buning  mahsuli va shakli sifatida  individual,  guruhiy, 
etnik   (milliy),  ijtimoiy  ong  nam oyon  boMgan  h a m d a  ular 
taraq q iyo t  tufayli  o ‘zining  yangi  bosqichlariga  o'sib  o'tg an, 
keyinchalik fan,  texnika yaralishiga puxta zamin  hozirlagan.