Hozirgi o‘zbek adabiy tili fanidan “O‘zbek tilida lug‘aviy-sintaktik shakllar” mavzusida yozilgan


So`zlarning  bir-biri  bilan  bog’lanishini,  o`zaro  aloqasini  ko`rsatadigan


Download 433 Kb.
Pdf ko'rish
bet6/19
Sana05.01.2022
Hajmi433 Kb.
#216827
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   19
Bog'liq
ozbek tilida lugaviy-sintaktik shakllar

So`zlarning  bir-biri  bilan  bog’lanishini,  o`zaro  aloqasini  ko`rsatadigan 

suffikslar  so`z  turlovchi  suffiks  deyiladi. Bunda:  Men bu  kitobni  kutubxonadan 

oldim  (turlovchilar:  -ni,  -dan,  -dim),  Ahmadning  akasi  institutda  o`qiydi 

                                                 

1

 Mirzaqulov T. Grammatika o`qitishning lingvistik asoslari. – T.: O`qituvchi. 1994. 25-bet.  



2

 Usmonov S. Umumiy tilshunoslik. – T.: O`qituvchi. 1972. 81-bet. 




 

13 


(turlovchilar:  -ning,  -si,  -da,  -di),  Karim  dalaga  ketdi  (-ga,  -di)  gaplaridagi 

so`zlarning  o`zaro  bog’lanishiga  xizmat  qiluvchi  suffikslarning  o`rniga  ahamiyat 

berilgan.  Lekin  fe’llardagi  zamon  qo`shimchalari  (-di:  ketdi  -  o`tgan  zamon) 

turlovchilar  qatoriga  kiritiladi.  Bu  esa  mazkur  mavzuga    tegishli  masalalarning 

atroflicha  o`rganilmaganligi  bilan  izohlanadi.  Shunga  qaramay,  bu  tasnif 

qo`shimchalarning bo`linishi ma’lum bir izchillikka tusha boshlaganligidan dalolat 

beradi. 1943-yilda  prof.  A.G’.G’ulomov  turlovchilarni  farqlash  uchun  “tuslanish” 

atamasini taklif qildi. Bungacha esa tuslanish va turlanish umumiy bir nom ostida 




Download 433 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   19




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling