I. I. Qo`qonboyev, M. A. Yigitaliyeva


Keng tarqalgan oksidlovchilar va ularning mahsulotlari


Download 0.65 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/5
Sana09.06.2020
Hajmi0.65 Mb.
#116545
1   2   3   4   5
Bog'liq
elektrokimyo asoslariga oid masalalarni yechish usullari


Keng tarqalgan oksidlovchilar va ularning mahsulotlari 

Oksidlovchi 

Yarim reaksiya 

Mahsulot 

Standart 

potensial, V 

O

  



kislorod  

 

Turlicha, 



oksidlar,  

H

 



O va CO

 

 



+1,229 (kislotali 

muhit) 


+0,401(ishqoriy 

muhit) 


O

 

 ozon  



 

Turlicha, 

ketonlar va 

aldegidlar 

 

Peroksidlar 



 

Turlicha, 

oksidlar, H

 



va metall 

sulfidlari 

sulfatlargacha 

 


   

 

oksidlanadi 



Hal

 

 



galogenlar  

  Hal


-

; metall 

kationlari, P, 

C, S, Si 

galogenidlarga 

oksidlanadi 

F

 

        



Cl

 

       



Br

 

      



I

 

        



 

gipoxloridlar  

 

 

 



 xloratlar    

 

 



HNO

 

 nitrat 



kislota  

Faol metallar 

suyultirilgan 

kislota 


 

Faol metallar 

konsentrlangan 

kislota 


 

Og`ir metallar 

suyultirilgan 

kislota  

 

Og`ir metallar 



konsentrlangan 

kislota  

 

 

 



 

 

 



 

 

NO 



 

 

 



NO 

 

 



 

NO

 



 

 

H



 

SO

  



sulfat 

kislota  

Metallmaslar va 

og`ir metallar bilan 

 

 

Faol metallar bilan  



 

 

SO



 

 metallar 



sulfatlargacha 

oksidlanadi, 

S yoki H

 



hosil qiladi  

 

Olti valentli 



xrom  

 

 



       

MnO


 

 

marganes (IV) 



– oksid   

 

 



       

 

permanganatlar  



Kislotali muhit  

 

 



 

 

       



   

 

Neytral muhit 



 

 

Kuchli ishqoriy 



muhit 

 

 



 

 

 



 

        


 

        


Metall 

kationlari va 

H

+

 



 

 

 



Me

  

 



H

 

 



Metallarning 

elektrokimyoviy 

kuchlanishlar 

qatoriga ko`ra  

 

Mnemonik qoida: 

Oksidlovchi  va  qaytaruvchilarni  xossalarini  esda  saqlab  qolish 

uchun bir necha mnemonik qoidalar mavjud:  

1. Oksidlovchi – tortib oluvchi (oksidlanish - qaytarilish reaksiyalari 

jarayonida oksidlovchi elektron biriktirib oladi).  

2.  Belgili  so`z  jamlanmasi:  BQO  –  bitiktiradi  (elektronlarni), 

qaytariladi, oksidlovchi hisoblanadi.  

3. Beradi – oksidlanadi, o`zi esa qaytaruvchi hisoblanadi. 

Oksidlanish  darajasi  qiymatining  oksidlovchi  konsentratsiyasiga 

bog`liqligini 

tasdiqlovchi 

misollar 

keltiramiz. 

Kislota 


bilan 

ta`sirlashuvchi  metal  qancha  faol  va  eritma  qanchalik  suyultirilgan 

bo`lsa,  qaytarilish  jarayoni  shunchalik  chuqur  boradi.  Misol  tariqasida 

nitrat kislotani rux bilan reaksiyasini keltiramiz:  

Zn + 4HNO

  (конц.) 

= Zn(NO

 

)



  

+ 2NO


  

+ 2H


 

3Zn + 8HNO



      %) 

= 3Zn(NO


 

)

  



+ 2NO + 4H

 



4Zn + 10HNO

      %) 

= 4Zn(NO

 

)



  

+ N


 

O + 5H


 

5Zn + 12HNO



     %) 

= 5Zn(NO


 

)

  



+ N

  

+ 6H



 

4Zn + 10HNO



       %) 

= 4Zn(NO


 

)

  



+ NH

 

NO



  

+ 3H


 



 



   

 

Oksidlanish-qaytarilish reaksiyasi tenglamalarini tuzish shartlari 

Oksidlanish-qaytarilish  reaksiya  tenglamalarini  tuzishda  quyidagi 

tartibga rioya qilishni taklif qilamiz: 

    reaksiya  tenglamasidagi  oksidlanish  darajasi  o`zgargan 

elementlarni aniqlab oling.  

    oksidlovchi  modda  ostiga  bir  chiziq,  qaytaruvchi  modda  ostiga 

ikki chiziq chizing. 

   oksidlanish darajasi o`zgargan elementlarni bergan va qabul qilib 

olgan elektronlari hisobini qilish uchun elektron balans qiling. 

   berilgan va qabul qilib olingan elektronlarning umumiy nisbatini 

tenglashtiring. 

    tanlangan  koeffitsiyentlarni  reaksiya  tenglamasiga  qo`yib  uni 

tenglashtiring. 

Oksidlanish-qaytarilish  reaksiya  tenglamalarini  tenglashtirishda 

quyidagi qoidalarga rioya qilgan ma`qul:  

   oksidlovchi va qaytarilishlar soni bittadan bo`lsa, koeffitsiyentlar 

avval  reaksiya  tenglamasining  o`ng  tomoniga,  so`ngra  chap  tomoniga 

qo`yiladi.  

    oksidlovchi  va  qaytaruvchilar  soni  bittadan  ko`p  bo`lsa

koeffitsiyentlar  avval  reaksiya  tenglamasining  chap  tomoniga,  so`ngra 

o`ng tomoniga qo`yiladi.  

    keltirib  chiqarilgan  koeffitsiyentlarni  reaksiya  tenglamasining 

o`ng  tomoniga  qo`yilganda  tenglamani  tenglab  bo`lmasa,  ana  shu 

koeffitsiyentlarni  reaksiya  tenglamasining  chap  tomoniga  qo`yib 

tenglashtiriladi. 



 

   

 

Oksidlanish-qaytarilish reaksiya tenglamalarini tuzishda yarim 



reaksiyalar yoki ion-elektronli usulni qo`llanilishi 

Bu  usul  oksidlanish  jarayoni  va  qaytarilish  jarayoni  uchun  ionli 

tenglamalarni  tuzish  va  keyin  ularni  umumiy  tenglama  tarzida 

birlashtirishga  asoslangan.  Misol  tariqasida  elektron  balans  usulini 

tushutirishda  foydalanilgan  reaksiyaning  tenglamasini  tuzamiz.  Ozroq 

kislota  qo`shilgan  kaliy  permanganat  KMnO

   

  eritmasi  orqali  vodorod 



sulfid  H

 

S  o`tkazilganda  pushtirang  yo`qoladi  va  eritma  loyqalanadi. 



Tajriba  shuni  ko`rsatadiki,  eritma  elementar  oltingugurt  hosil  bo`lishi, 

ya`ni quyidagi jarayon sodir bo`ladi:  

H

 

S S



 -

+2H


+

 

Bu  sxema  atomlar  soni  jihatidan  tenglashtirilgan.  Zaryadlar  soni 



jihatdan  tenglashtirish  uchun  sxemani  chap  qismidan  ikkita  elektronni 

olish kerak, shunday keyin strelkani tenglik bilan almashtirish mumkin:  

H

 

S —2e



   S


 -

+2H


+

 

Bu  birinchi  yarim  reaksiya  –  qaytaruvchi  H



 

Sning  oksidlanish 

jarayoni.  Eritmaning  rangsizlanishi  MnO

 

-



  ionining  (u  pushti  rangli) 

Mn

  



 ioniga (deyarli rangsiz va konsentratsiyasi katta bo`lgandagina och 

pushtirangli  bo`ladi)  aylanishi  bilan  bog`liq,  buni  Ushbu  sxema  bilan 

ifodalash mumkin:  

MnO


 

-

 → Mn



   

Kislotali  eritmada  MnO

 

-

  ionlari  tarkibiga  kiradigan  kislorod 



vodorod ionlari bilan birgalikda pirovard oqibatida suv hosil qiladi. Shu 

sababli yuqoridagi jarayonni quyidagicha yozamiz:  

MnO

 

-



+8H

+

 → Mn



  

 + 4H


 



   

 

Strelkani  tenglik  ishorasiga  almashtirish  uchun  zaryadlarni  ham 



almashtirish kerak. Boshlang`ich moddalarda yettita musbat zaryad (7+), 

oxirgi  maxsulotlarda  esa  ikkita  musbat  zaryad  (2+)  bo`lganligi  sababli 

zaryadlarning saqlanish shartini bajarish uchun sxemaning chap qismiga 

beshta elektron qo`shish lozim: 

MnO

 

-



 +8H

+

 +5e



-

 = Mn


  

 + 4H


 

Bu  ikkinchi  yarim  reaksiya  -  oksidlovchining,  ya`ni  permanganat 



ionning MnO

 

-



 qaytarilish jarayonidir. 

Reaksiyaning  umumiy  tenglamasini  tuzish  uchun  oldin  berilgan  va 

biriktirib  olingan  elektronlar  sonini  tenglashtirib,  so`ngra  yarim 

reaksiyalarning  tenglamalarini  hadma-had  qo`shish  kerak.  Bunda  eng 

kichik  ko`paytuvchini  topish  qoidalari  asosida  tegishli  ko`paytuvchilar 

aniqlanadi,  so`ngra  yarim  reaksiyalarning  tenglamalari  shularga 

ko`paytiriladi. Bularni qisqartirilgan holda shunday yozish mumkin: 

H

 



S - 2e

 = S+2H



+

 

MnO



 

-

 +8H



+

 +5e


-

 = Mn


  

 + 4H


 

O

 



 

5H

 



S + 2MnO

 -

 + 16H



+

 = 5S + 10H

+

 +2Mn


  

 + 8H


 

Tenglamani  ikkala  qismini  10H



+

  ga qisqartirsak,  yakuniy  tenglama 

olinadi: 

5H

 



S + 2MnO

 -

 + 6H



+

 = 5S + 2Mn

  

 + 8H


 

Ionli  ko`rinishda  tuzilgan  tenglamaning  to`g`riligini  tekshirib 



ko`ramiz:  chap  qismida  kislorod  atomlarining  soni  8;  zaryadlar  soni 

chap qismida (2-) + (6+) =4+, o`ng qismida 2∙         

Tenglama  to`g`ri  tuzilgan,  chunki  atom  va  zaryadlar  soni  ikkala 

atomda  ham  bir  xil.  Yarim  reaksiyalar  usuli  bilan  reaksiyani  ionli 

shakldagi  tenglamasi  tuziladi.  Undan  molecular  shakldagi  tenglamaga 


   

 

o`tish  uchun  quyidagi  ish  yuritiladi:  ionli  tenglamaning  chap  qismidagi 



har  qaysi  anioniga  tegishli  kation  -  anion  tashlanadi.  So`ngra  huddi 

shuncha sondagi ionlarni tenglamaning o`ng qismiga yozamiz, shundan 

keyin ionlarni molekula holida birlashtiramiz: 

5H

 



S + 2MnO

 -

 + 6H



+

 = 5S + 2Mn

  

 + 8H


 

2K



+

 + 3SO


 

 -

 = 2K



+

 + 3SO


 

 -

 



5H

 

S + 2KMnO



 

 + 3H


 

SO

 



 = 5S + 2MnSO

 

 + 2K



 

SO

  



+ 8H

 



Shunday 

qilib 


oksidlanish 

–  qaytarilish  reaksiyalarining 

tenglamalarini  yarim  reaksiyalar  usuli  yardamida  tuzish  elektronlar 

balansi usulidagi kabi natijaga olib keladi. 

Ikkala  usulni  taqqoslab  ko`ramiz.  Elektronlar  balansi  usuliga 

qaraganda  yarim  reaksiyalar  usulining  avfzalligi  shundaki,  bu  usulda 

gipotetik ionlar emas, balki haqiqiy ionlar qo`llaniladi. Haqiqattan ham, 

eritmada  Mn

  

,  Cr


  

,  S


  

,  S


  

  ionlar  yo`q,  balki  MnO

 

-

,  CrO



 

 -

,  CrO



 

 -



SO

 

 -



  ionlar  bor.  Yarim  reaksiyalar  usulida  atomlarning  oksidlanish 

darajalarini  bilish  shart  emas.  Yarim  reaksiyalar  usulida  atomlarning 

oksidlanish darajalarini bilish shart emas. Yarim reaksiyalarning alohida 

ionli  tenglamalarini  yozish  galvanik  elementdagi  va  elektroliz  paytida 

kimyoviy  jarayonlarni  tushunib  olish  uchun  zarurdir.  Bu  usulda  barcha 

jarayonning  faol  ishtirokchisi  bo`lgan  muhitning  ro`li  yaqqol  ko`rinadi. 

Nihoyat,  yarim  reaksiyalar  usulidan  foydalanilganda  olinadigan  barcha 

moddalarni bilish shart emas, ular tanglamani keltirib  chiqarish vaqtida 

paydo  bo`ladi.  Shuning  uchun  yarim  reaksiyalar  usulini  afzalroq  bilib, 

suvdagi  eritmalarda  boradigan  barcha  oksidlanish  –  qaytarilish 

reaksiyalarining  tenglamalarini  tuzishda  ana  shu  usulni  tadbiq  etish 

kerak. 


   

 

Namunaviy masalalar yechish 

 -masala. 

Quydagi 


reaksiya 

KMnO


 

+Mg(NO


 

)

 



+H

 

SO



 

 

Mg(NO



 

)

 



+...  +...  tenglamasi  uchun  koeffitsiyentlar  tanlang,  o`ng  va 

chap tomondagi koeffitsiyentlar yig`indilari nisbatini aniqlang.  

Yechish: 

Avvalo 


reaksiya 

tenglamasidagi 

qaytaruvchi 

va 


oksidlovchi  elementlarni  aniqlab  olinadi.  So`ng  berilgan  va  qabul  qilib 

olingan  elektronlar  soni  aniqlanadi  va  elektron  balans  yordamida 

qo`yilishi lozim bo`lgan koeffitsiyentlar qiymatini aniqlaymiz. 

KMn


O

 



 + Mg(N

O



 

)

 



 + H

 

SO



 

  Mg(N


O

 



)

  

+ Mn



SO

 



 + K

 

SO



 

 + 


H

 



Mn

  

 



5e

-



 

 

Mn



  

 

  



 

  

 



 

 

 



 

 

   



 

N

  



 

 e



-

 

 



N

  

 



  

 

  



Qaytaruvchi va oksidlovchi element  atomlari bittadan  bo`lganligini 

e`tiborda 

tutgan 

holda 


tenglamani 

tenglashtirishni 

reaksiya 

tenglamasining o`ng tomonidan boshlaymiz: 

 KMnO

 

 + 5Mg(NO



 

)

 



 +  H

 

SO



 

  5Mg(NO

 

)

  



+  MnSO

 

 +  K



 

SO

 



 + 

 H

 



CHap tomon koeffitsiyentlari            

O`ng tomon koeffitsiyentlari              

J:   :   

 -masala.  Quydagi  KMnO

 

+Na



 

SO

 



+H

 

SO



 

  Na


 

SO

 



+  MnSO

 



K

 

SO



 

+  +H


 

O  oksidlovchi  va  qaytaruvchining  ekvivalent  massasini 

aniqlang. 

Yechish: 

 KMnO

 

 + Na



 

SO

 



 + H

 

SO



 

  Na


 

SO

 



 + MnSO

 

 + K



 

SO

 



 + H

 



   

 

 



Mn

  

 



5e

-



 

 

Mn



  

 

  



 

  

 



 

 

 



 

 

   



 

S

  



 

2e



-

 

 



S

 



  

 

  



 

 KMnO


 

 +  Na


 

SO

 



 +  H

 

SO



 

   Na


 

SO

 



 +  MnSO

 

 + K



 

SO

 



 +  H

 



 E

oks


=



e



Mr

=

5



158

= 31,6 g/ekv E

qay





e

Mr

=

2



126

= 63 g/ekv  

 J:         

 -masala.  Xlor  marganes  (II)-oksid,  sulfat  kislota  va  osh  tuzi 

orasidagi reaksiya MnO

 

 + NaCl + H



 

SO

 



  Na

 

SO



 

 + Cl


 

 + MnSO


 

 + 


H

 

O  asosida  olish  mumkin,  134,4  l  xlor  olish  uchun  qancha  (g) 



oksidlovchi talab etiladi. 

Yechish: 

 MnO

 

 +  NaCl +  H



 

SO

 



  Na

 

SO



 

 +  H


 

O + MnSO


 

 + Cl


 

 

 87 g  



 

 

 



 

 

 



 

 

     l 



 x=     g    

 

 



 

 

 



 

      l 


Mn

  

 



2e

-



 

 

Mn



  

 

  



 

  

 



 

 

 



 

 

  



 

2Cl


-

 



2e

-

 



 

2Cl


 

 

 



  

 

  



 

J:522 g 


 

 -masala.  Quyidagi  oksidlanish  –  qaytarilish  reaksiya  tengamasiga 

koeffitsiyentlar  qo`yib  tekshiring:  As

 

S



 

+HNO


 

+H

 



O  H

 

AsO



 

+H



 

SO

 



+NO 

reaksiya 

tenglamasidagi 

barcha 


koeffitsiyentlar 

yig`indisini ko`rsating. 



   

 

Yechish: 



 As

 

S



 

+HNO


 

+H

 



OH

 

AsO



 

+H

 



SO

 

+NO  



2As

  

 



4e 


  2As

  

    



 

 

 



 

 

 



 

 

 



   

   


  

3S



 

24e



-

 

  3S



  

 

   



 

 

 



 

 

 



 

 

 



N

  

 



+  3e

-

 



  N

  

 



     

 

   



 

 Qaytaruvchi  element  atomlari  ikkita  bo`lganligini  e`tiborda  tutgan 

holda  tenglamani  tenglashtirishni  reaksiya  tenglamasining  chap 

tomonidan boshlaymiz: 

 As

 

S



 

 +   HNO


 

 +  H


 

O   H


 

AsO


 

 +  H


 

SO

 



 +   NO 

CHap tomon koeffitsiyentlari             

O`ng tomon koeffitsiyentlari             

 Jami     

 -masala.     gr temir (II) sulfat erigan kislotali sharoitdagi eritmani 

oksidlash uchun 1M KMnO

  

eritmasidan qancha (ml) kerak. 



Yechish:  

 KMnO


 

 + FeSO


 

 + H


 

SO

 



  Fe

 

(SO



 

)

 



 + MnSO

 

 + K



 

SO

 



 + H

 

O  



 2Fe

  

 



2e

-



 

 

2Fe



  

 

  



 

  

 



 

 

 



 

 

     



Mn

  

 



5e



 

Mn

   



 

  

 



  

 

 KMnO



 

 +   FeSO

 

 + H


 

SO

 



   Fe

 

(SO



 

)

 



 +  MnSO

 

 + K



 

SO

 



 +  H

 

O  



 316 g   

1520 g 


x=1,58 g   7,6 g 

V

eritma



=

152


1

1000


58

,

1



     ml 



   

 

J:10 ml 



 

 -masala.  120  ml  0,5  M  kaliy  permanganat  eritmasini  kislotali 

sharoitda qaytarish uchun qancha (g) vodorod sulfid kerak. 

Yechish: 

   m(KMnO

 

)= 



1000

158


5

,

0



120



       g 

   KMnO


 

 + 5H


 

S + 3H


 

SO

 



  5S + MnSO

 

 + K



 

SO

 



 + 8H

 



 158 g  

 

    g 



      g  

 

x= 5,1 g 



J: 5,1 g 

 

Mustaqil ishlash uchun masala va mashqlar 

1.  Quydagi  oksidlanish  –  qaytarilish  reaksiyasida  barcha 

koeffitsiyentlar yig`indisi nechaga teng?  

C

 



H

  

O



 

 + KMnO


 

 + H


 

SO

 



  CO

 

 + MnSO



 

 + K


 

SO

 



 + H

 

O  



J:     

 . Quyidagi reaksiyaning koeffitsiyentlar yig`indisini aniqlang?  

a) Zn + H

 

SO



 

  ZnSO


 

 + H


 

S + S + SO

 

 + H


 

O  


J: 40 

b) C


 

H

  



O

 

 + KMnO



 

 + H


 

SO

 



  CO

 

 + MnSO



 

 + K


 

SO

 



 + H

 

O  



J: 197 

3. Hg + KNO

 

 + H


 

SO

  kons)



 → HgSO

 

 + NO + K



 

SO

 



 + H

 



reaksiya tenglamasidagi chap va o`ng tomonlar koeffitsiyenti ayirmasini 

toping. 


J    

   

 

   P



 

S

 



+HNO

 

+H



 

O→H


 

PO

 



+H

 

SO



 

+NO reaksiya tenglamasidagi 

koeffitsiyentlar yig`indisini toping. 

J     


5. H

 

S+H



 

SO

 



+K

 

Cr



 

O

 



→S Cr

 

(SO



 

)

 



+K

 

SO



 

+H

 



O reaksiya 

tenglamasidagi chap tomon koeffitsiyentlari yig`indisini toping. 

J    

6. KJ+H


 

SO

 



+Na

 

O



 

→Na


 

SO

 



+K

 

SO



 

+J

 



+H

 

O reaksiya 



tenglamasidagi  

o`ng tomon koeffitsiyentlari yig`indisini toping. 

J   

   Quyidagi reaksiyada C



 

H

 



C

 

H



 

+ KMnO


 

→ C


 

H

 



COOK+K

 

CO



  

+KOH+ MnO

 

+H

 



O moddalar koeffitsiyentlari yig`indisini hisoblang? 

J     


   Quyidagi oksidlanish-qaytarilish reaksiyasida o`ng va chap 

tomondagi koeffitsiyentlar nisbatlari qanday?  

Fe(OH)

 

+KNO



 

 KOH→K


 

FeO


 

+KNO


 

+H

 



J       


   Eritmadagi H

 

S ning    ml miqdori     M K



 

Cr

 



O

 

 eritmasining 



   ml hajmi bilan oksidlangan bo`lsa, eritmada qancha gramm H

 



bo`lgan. (Reaksiya kislotali muhitda borgan). 

J        g 

         g FeSO

 

 erigan kislotali sharoitdagi eritmani oksidlash 



uchun  M KMnO

 

 qancha hajm (ml) kerak? 



J        ml  

     Etil  spirtga  xrom  aralashmasi  (K

 

Cr

 



O

 

+H



 

SO

 



)  quyilganda 

eritma  Cr

  

  ioniga  xos  yashil  rangga  o`tadi.  Eritmadan  sirka  aldegidga 



   

 

xos  hid  chiqishi  aniqlandi.  Bu  reaksiya  tenglamasining  koeffitsiyentlar 



yig`indisi nechaga teng va bunda qaysi element oksidlovchi bo`ladi? 

J:20; Cr. 

     Xlorning  ishqorlar  bilan  reaksiyasi  (t=70

 

C)  da  xlorning 



oksidlanish  darajalarini  va  reaksiyada  qatnashgan  moddalarning 

koeffitsiyentlar yig`indisini hisoblang? 

J:-         

    Konsentrlangan nitrat kislota oksidlovchi bo`lgan quyidagi 

reaksiya tenglamalarini tugallang: 

a) C+HNO


 

→CO


 

 … … 


b) Sb+ HNO

 

→H



 

SbO


 

 … … 


c) Bi+ HNO

 

→Bi NO



 

)

 



 … … 

d) PbS+ HNO

 

→PbSO


 

 … … 


e) Cu

 

O+ HNO



 

→NO … … 


  . Quyidagi disproporsiyalanish reaksiya tenglamalarini tugallang: 

a) J


 

+Ba(OH)


 

→Ba JO


 

)

 



 … … 

b) K


 

SO

 



→K

 

S … … 



c) HClO

 

→ClO



 

 … … 


d) P

 

O



 

+H

 



O→PH

 

 … … 



e  Te KOH→K

 

TeO



 

 … … 


  . Quyidagi reaksiyalarning qaysi birida H

 

O



 

 oksidlovchi, qaysi 

birida qaytaruvchi vazifasini bajaradi? 

a) J


 

+H

 



O

 

→HJO



 

+H

 



b) PbO


 

+ H


 

O

 



→Pb OH 

 

+O



 

 

c) KClO



 

+ H


 

O

 



→KCl O

 

+H



 



   

 

d) KMnO



 

+ H


 

O

 



→MnO

 

+KOH+O



 

+H

 



    Quyidagi reaksiyalarning qaysi biri molekulalararo, qaysi biri 

ichki molekulyar va qaysilari disproporsiyalanish reaksiyalari ekanligini 

aniqlang? 

a) 4KMnO

 

  KOH→ K



 

MnO


 

+O

 



+2H

 



b) H

 

SO



 

+2H


 

S→ S  H


 

c) NH



 

NO

 



→N

 

+3H



 

d) 4P+3KOH+3H



 

O→PH


 

+3KH


 

PO

 



 

e) 2H


 

O→ H


 

O+O


  

f) 2KMnO


 

+3MnSO


 

+4H


 

O→ MnO


 

+K

 



SO

 

+H



 

SO

  



 

   

 


Download 0.65 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling