I. I. Qo`qonboyev, M. A. Yigitaliyeva


Mustaqil ishlash uchun masalalar


Download 0.65 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/5
Sana09.06.2020
Hajmi0.65 Mb.
#116545
1   2   3   4   5
Bog'liq
elektrokimyo asoslariga oid masalalarni yechish usullari


Mustaqil ishlash uchun masalalar 

 

   No`malum metall xloridi suyuqlanmasi orqali     soat davomida 

kuchi       A bo`lgan tok o`tganda      gr metall ajralib chiqdi. Qaysi 

metall xloridi elektroliz qilingan?  

J: Al. 

   Nikel  nitrat  eritmasini  elektroliz  qilib      gr  metall  olindi.  Agar 



eritma  hajmi       ml   ρ      g/ml)  bo`lsa,  hosil  bo`lgan  moddaning 

massa ulushini (%) hisoblang.  

J:     

   Kaliy gidroksid eritmasi      soat davomida    A tok ishirokida 



elektroliz  qilindi.  Qolgan  eritma  massasi      gr  konsentrasiyasi    %  li 

kaliy  gidroksid  ekanligi  aniqlansa,  boshlang`ich  eritmadagi  ishqorning 

konsentrasiyasini (%) hisoblang.  

J        

   Suvsiz rux sulfat bilan kadmiy sulfatdan iborat      gr aralashma 

suvda  eritildi.  Rux  bilan  kadmiyni  batamom  ajratib  olish  uchun 

eritmadan      min  davomida         A  kuchga  ega  bo`lgan  elektr  toki 

o`tkazildi. Sulfatlar aralashmasining tarkibini (g) aniqlang.  

J      g ZnSO

 

       g CdSO



 

 

    Mis  (II)  nitrat  va  kumush  nitrat  aralashmasining       ml 



eritmasidan     soat  davomida         A  kuchga  ega  bo`lgan  elektr  toki 

o`kazilganda, katodda har ikki metaldan hammasi bo`lib      gr ajralib 

chiqdi. Eritmadagi tuzlarning molyar konsentrasiyasini aniqlang.  

J: 0,1 M Cu(NO

 

)

 



, 0,1 M AgNO

 

  



   

 

         ml  suvda      gr  natriy  sulfat  eritilib,  uni  elektroliz 



qilingandan so`ng    % li eritma olindi. Harorat   

 

C va    kPa ga teng 



bo`lsa, elektroliz natijasida necha (l) kislorod olingan?  

J: 18 l 


       molyar konsetrasiyali     ml sulfat kislota eritmasi berilgan. 

Kislota konsetrasiyasini   M ga etkazish uchun eritmadan       A tokni 

necha soat davomida o`tkazish kerak?  

J:    soat 

    Elektrodlari  ketma-ket  ulangan  ikkita  idishninig  birida  osh  tuzi, 

ikkinchisida  natriy  yodid  eritmalari  bo`lib,  ulardan  bir  xil  miqdordagi 

elektr  toki  o`tkazilganda,  ikkinchi  idishda   ,    g  yod  hosil  bo`ldi. 

Birinchi idishdagi elektroliz mahsulotining massasini (g) aniqlang.  

J: 1,42 g 

    Ko`mir  elektrod  ishtirokida  CuSO

 

  ning       g  suvli  eritmasi 



 ρ      g/ml)  elektroliz  qilinganda,  anodda        l  gaz  ajralib  chiqdi. 

Olingan yangi eritmaning (%) konsentrasiyasini aniqlang.  

J: 2,5% 

     Kumush  nitratning     l  eritmasining  elektrolizi  jarayonida 

katodda      g kumush ajralib chiqdi. Eritmada hosil bo`lgan kislota va 

anodda hosil bo`lgan modda miqdorini aniqlang.  

J: 3,48 g HNO

 

, 0,48 g O



 

 

     Tok  ketma-ket  ulangan  AgNO



 

,  CuSO


 

,  HClO


 

  ning  suvdagi 

eritmalari  o`tadi.  Agar         g  kumush  ajralib  chiqqan  bo`lsa,  necha 

gramm mis va necha (ml) vodorod ajraladi?  

J: 0,032 g Cu, 11,2 ml H

 

 



   

 

       %  li  osh  tuzining  …  g  eritmasi  tarkibidagi  tuz  tugaguncha 



elektroliz  qilinganda  olingan  vodorod       g  asetilenni  to`la 

gidrogenlashga etarli bo`ldi.  

J: 312 g 

          g  suvda      g  natriy  xlorid  eritildi  va  hosil  bo`lgan  eritma 

      A  tok  bilan  ...  soat  elektroliz  qilinganda  ishqorning  miqdori       

mol bo`ladi.  

J: 5,76 soat 

   Eritmasi  elektrolizida  suv  molekulalari  umuman  ishtirok 

etmaydigan  moddalarni  ko`rsating.      litiy  bromid;      kalsiy  yodid;     

rux nitrat;    xrom (III)-bromid;    mis (II)-xlorid.  

J:   va   

     Tarkibida      g  mis  (II)-nitrat  va      g  kumush  nitrat  bo`lgan 

eritma        sekund  mobaynida     A  tok  bilan  elektroliz  qilindi. 

Elektrolizga uchramay qolgan tuzni va uning massasini (g) toping.  

J:  ,6 g Cu(NO

 

)



  

ortgan. 


    Sulfat kislota eritmasi elektroliz qilinganda anodda      l (n.sh) 

gaz  ajralib  chiqandan  so`ng       g  eritma  qoldi.  Eritmadagi  sulfat 

kislotaning  massa  ulushi         tashkil  qilgan.  Boshlang`ich  eritmadagi 

kislotaning konsetrasiyasini (%) toping?   

J: 22,7% 

     Malaxit  ekvivalent  miqdordagi  sulfat  kislota  eritmasi  bilan 

reaksiyaga kirishib, eritmadagi mis tuzini sarflanib bo`lguncha elektroliz 

(elektrod  inert)  qilinganda  anodda        l  gaz  ajralgan  bo`lsa,  malaxit 

sulfat kislota eritmasida eritilganda ajralgan gazning hajmini (n.sh.l) da 

hisoblang.  



   

 

J: 2,8 l 



  . Tarkibida marganes sulfat bo`lgan       g kristalogidrat     ml 

suvda  eritildi.  Agar  marganesni  batamom  ajratib  olish  uchun        A 

kuchga  ega  bo`lgan  tok     soat  davomida  o`tkazilgan  bo`lsa,  elektroliz 

uchun olingan tuz kistallogidrati formulasini toping.  

J: MnSO

 

· H



 

            g  metall  bromiddan         g  metall  xlorid  olindi.  Metall 



xlorid suvda eritildi va   A tok bilan    minut elektroliz qilindi. Katodda 

necha gramm va qanday metall ajralgan?  

J: 15,67 g Cd 

     Zichligi       g/ml  bo`lgan    %  li       ml  osh  tuz  eritmasi 

elektroliz  qilinganda,  katodda     l  gaz  ajralib  chiqdi.  Eritmada  hosil 

bo`lgan  natriy  girdroksidning  massa  ulushini  va  sarflangan  osh  tuzini 

massasini (g) aniqlang.  

J: 0,0692 NaOH va 26,11 g NaCl 

     Metall  xlorid  suyuqlanmasi  elektroliz  qilinganda          l  xlor 

(n.sh) va      g metall hosil bo`lgan. Qaysi metalning xloridi elektroliz 

qilingan?  

J: KCl 


     Valentligi   ga teng bo`lgan metall xloridi    minut davomida 

     A  kuchli  doimiy  tok  o`tkazilganda,  katodda         g  metall  ajralib 

chiqqan. SHu metalni aniqlang?  

J: In 


        soat  davomida  osh  tuzi  eritmasi  orqali       A  doimiy  tok 

o`tkazilganda, anodda ajralib chiqqan mahsulot hajmini (n.sh.l) toping?  

J: 8,36 l 


   

 

     KOH  eritmasi  inert  elektrod  yordamida  elektroliz  qilinganda, 



anodda      ml  gaz  chiqdi.  Katodda  ajralib  chiqqan  gaz  hajmini  (n.sh.l) 

hisoblang?   

J: 0.05 l 

     Natriy  sulfatning  massasi       g  bo`lgan      %  li  eritmasi 

elektroliz  qilinganda,  anodda        l  kislorod  ajralib  chiqdi.  Natriy 

sulfatning elektrolizdan keyingi massa ulushini (%) toping?  

J: 9,53% 

     Massasi  teng  bo`lgan  no`malum  metall  parchasi  bir  xil 

konsentrasiyali CuCl

 

 va CdCl



  

eritmalariga tushiriganda mis (II) xlorid 

eritmasiga tushirilgan plastinka massasi    %, kadmiy xlorid eritmasiga 

tushirilgan  plastinka  massasi        ga  etgan  bo`lsa,  eritmalarga  qanday 

metall plastinkasi tushirilgan?   

J: Fe 


     Massasi       g  bo`lgan  mis  (II)  sulfat  eritmasi  elektroliz 

qilinganda       ml  (n.sh)  kislorod  ajralib  chiqqan  bo`lsa,  elektroliz 

natijasida hosil bo`lgan sulfat kislotaning massa ulushi qanday bo`ladi?  

J:       

        g massasi kaliy xlorid eritmasi elektroliz qilinganda anodda 

      l  gaz  ajralib  chiqqan  bo`lsa,  hosil  bo`lgan  kaliy  gidroksidning 

eritmadagi massa ulushini toping?  

J: 12,4% 

        g massali rux nitrat eritmasi elektroliz qilinganda, katodda 

   g rux metali cho`kkan. Hosil bo`lgan nitrat kislotaning massa ulushi 

qanday bo`ladi?   

J: 0,135 



   

 

    Kaliy xloridning     %      g eritmasiga inert elektrod tushirib, 



elektroliz  o`tkazilganda  anodda        l  (n.sh)  gaz  ajralib  chiqdi.  Ajralib 

chiqqan gazni eritmadan chiqarib yuborilgan deb hisoblab, elektrolizdan 

keyin eritmadagi kaliy xloridning massa ulushini toping?  

J:        

31. MetCl

 

 va MetCl



 

 aralashmasi elektroliz qilinganda katodda     

mol  Met  hosil  bo`lgan.  Elektroliz  uchun  olingan  MetCl

 

  tarkibidagi 



metalning nisbiy atom massasini toping.  

J: Fe 


         g  natriy  sulfat  va  kadmiy  sulfat  tuzlari  aralashmasi       ml 

suvda eritildi. Agar kadmiyning batamom ajratib olish uchun eritmadan 

       A  kuchga  ega  bo`lgan  doimiy  tok     soat  davomida  o`tkazilgan 

bo`lsa,  elektrolizdan  keyin  eritmada  qolgan  tuzning  konsentrasiyasini 

(%) toping?  

J: 5,    

  . Kaliy xlorid eritmasidan   g Cd ajralib chiqishi uchun      K 

elektr toki o`tkazildi. Cd ning ekvivalent massasi qanchaga teng?  

J: 56,2 

  . Eritma tarkibida bir xil konsentrasiyali Fe

  

, Fe


  

, Ag


+

, Bi


  

 va 


Pb

   


ionlari mavjud. Agar kuchlanish etarli bo`lsa, elektroliz vaqtida bu 

ionlar qanday ketma-ketlikda ajralib chiqadi?  

J: Ag

+

, Bi



  +

, Pb


  

, Fe


  

, Fe


  



   

 

Foydalanilgan adabiyotlar



 

 

    Ҳ Р Рахимов   Физик  ва  коллоид  кимѐ   –Тошкент   Ўқитувчи  



     

   Г П Хомченко  И Г Хомченко  Химиядан масалалар  Олий ўқув 

юртларига кирувчилар учун  –Тошкент  Ўқитувчи            б 

    Н А Париев   Ҳ Р Раҳимов   А Г Муфтахов   Анорганик  кимѐ 

назарий асослари  –Тошкент  Ўзбекистон            б 

 .  Е К Долгань   Инновации  и  современные  технологии  в 

обучении химии  Учебное пособия  -Калиниград        –С      

 . Н С Ахметов  Общая и неорганическая химия  Учеб  для вузов      

‒4-е изд   испр   -Москва    Высшая  школа  Изд  центр  «Академия»  

      –С      

    И Аскаров   К Гопиров   Основы  химии   -Ташкент   Ўзбекистон 

миллий энциклопедияси        –С      

 


   

 

MUNDARIJA 



 

Kirish 


    

Oksidlanish-qaytarilish reaksiyalari 

   


Oksidlanish va qaytarilish jarayonlarining mohiyati 

    


Oksidlanish-qaytarilish reaksiyalarini toifalanishi 

    


Oksidlanish-qaytarilish 

reaksiyasi 

tenglamalarini 

tuzish shartlari 

     

Oksidlanish-qaytarilish 



reaksiya 

tenglamalarini 

tuzishda  yarim  reaksiyalar  yoki  ion-elektronli  usulni 

qo`llanilishi 

     

Namunaviy masalalar yechish 



     

Mustaqil ishlash uchun masala va mashqlar 

     

Elektroliz  

   


Elektrokimyo haqidagi dastlabki ma`lumotlar 

     


Gazlarda elektroliz haqida 

     


Elektroliz jarayonini tushuntirib beruvchi qonunlar 

     


Turli  xossali  tuzlarning  suvli  eritmalarida  elektroliz 

hodisalari 

     

Elektrolizning amaliy axamiyati 



     

Namunaviy masalalar yechish 

     

Mustaqil ishlash uchun masalalar 



     

Foydalanilgan adabiyotlar 

     

 


   

 

 



Download 0.65 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling