J. I. A L im j o n o V a, A. A. Is m a t o V


Download 14.54 Kb.
Pdf ko'rish
bet8/29
Sana30.09.2017
Hajmi14.54 Kb.
#16827
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   29

0,098
6
Plagioklazlar
M ukam­
mal
Fe2+
M g2+
0,080
0,074
8
Olivinlar, 
piroksenlar, 
biotit,  shoh 
aldamchisi, 
shpinellar
M ukam­
mal
F e3+
A l3+
0,067
0,057
18
Granatlar
N om u-
kammal
Ca2+
M n2+
0,104
0,091
14
Bollastonit,  gra­
natlar,  rodonit 
M n O SiC ^
N om u-
kammal

M g ^
N i ^
0,074
0,074
0
Olivinlar
M u k a m ­
mal
Zr  *■ 
H f 4+
0,082
0,082
0
Sirkon
Z r 0 2S i 0 2
M u k a m ­
mal
C a ^
F e ^
0,104
0,080
30
G ranatlar
N o m u -
kam m al
C a ^
M g ^
0,104
0,074
41
G ranatlar
N o m u -
kammal
M n ^
F e ^
0,091
0,080
14
Tefroit 
2  M nO   SiO, 
rodonit
M u k a m ­
mal
R b+
K+
0,149
0,133
12
Mikroklin, 
muskovit,  biotit
M u k a m ­
mal
F e ^
Li+
0,080
0,068
18
Sludalar
M u k a m ­
mal
K+
N a +
0,133
0,098
36
Kaliy-natriyli 
dala  shpatlari
N om u-
kammal
S r *
C a ^
0,120
0,104
15
Mervinit
M u k a m ­
mal
B a ^
S r *
0,138
0,120
15
Barit  B a S 0 4
M u k a m ­
mal
Z r 4*
T i4f
0,082
0,064
28
Perovskit
C a 0 T i 0 2
N om u-
kammal
M o ^
0,065
0,065
0
Sheyelit
C a 0 W 0 3
M u k a m ­
mal
N b ^
T i4+
0,066
0,064
3
Rutil,  sfen 
C a 0 T i 0 2S i 0 2, 
provckit,  ilmenit
M u k a m ­
mal
F e 3*
C r 3*
0,067
0,064
5
Xromit
F e O C r O ,
M u k a m ­
mal
M g ^
Li+
0,074
0,068
9
S ludalar,  amfi- 
bollar,  pirok- 
senlar,  granatlar
M u k a m ­
mal
Xi3+
A l3*
0,076
0,051
33
Kiamit
A l20 3S i 0 2
N o m u -
kammal

Suqilib  kirib  olish  qattiq  eritmasi. 
Suqilib  kirib  olish  qattiq 
eritmalarida  bir  k o m ponentning  zarrachalari  (atom ,  molekula 
ionlari)  ikkinchi  k om ponentning  kristall  panjarasidagi  tugunlar 
orasidagi  joyga  suqilib  kirib  oladi.
Suqilib  kirib  olish  qattiq  eritmalari  ik k in c h i  jin s li  qattiq 
eritm alar  deb  ataladi.  Ularda  bir  elementning  atomlari  ikkinchi 
elem entning  atomlariga  almashinm aydi,  balki  ular  orasidagi 
joyni  egallaydi.  Shu  sababli,  suqilib  kirib  oluvchi  atomlarning 
oMchami  kichik  boMishi,  y a ’ni  strukturadagi  b o ‘shliqlarning 
oMchamiga  yaqin  boMishi  kerak.  K o‘pincha  H  (0,46  10  '°  m), 
N(0,71 
l O 10  m)  va  С  (0,77  1 0 10  m)  lar  shunday  atom lar 
sifatida  nam oyon  boMadi.  PoMat  suqilib  kirib  olish  qattiq  erit- 
masiga  eng  yaqqol  misol  boMa  oladi.  U  tem irning  panjarasiga 
uglerodning  suqilib  kirib  olishidan  hosil  boMgan  qattiq  erit- 
madir.
Suqilib  kirib  olish  qattiq  eritmalarining  hosil  boMish  shart- 
lari  almashinish  qattiq  eritmalarining  hosil  boMish  shartlariga 
ko‘p  jih atdan   qaram a-qarshi.  A w a lam b o r,  suqilib  kirayotgan 
a to m la r n in g   oMchami  e r itm a   hosil  q ilayotgan  m o d d a n in g  
tugunlari  orasidagi  b o ‘shliqlar  hajmiga  t o ‘g ‘ri  kelishi  kerak. 
M asalan,  zich  taxlangan  stru ktu ralard a  u  asosiy  a to m n in g  
oMchamidan  kichik  boMishi  kerak,  chunki  faqat  shu  holdagina  u 
tugunlar  orasiga  sigMshi  m um kin.  Metallarning  zich  taxlangan 
kubsimon  va  geksagonal  strukturalarida  suqilib  kirib  olish  qattiq 
eritmalari 
r j r mc
 
<  0,59  shart  bajarilgandagina  sodir  boMishi 
m um kin  (r   va  rmc —  nometall  va  metall  atom larining  radiusi). 
Agar  bu  nisbat  0,41  dan  kichik  boMsa,  nom etall  atom lari 
m etalining  zich  taxlangan  strukturasidagi  te traed rik   b o ‘sh- 
liqlarda  joylashadi,  agarda  0,41  dan  katta  boMsa,  oktaedrik 
b o ‘shliqlardan  jo y   oladi.  O datda,  tetraedrik  yoki  oktaedrik 
b o ‘shliqlar,  b a ’zan  ularning  ikkalasi  h am   toMishi  m um kin. 
Mavjud  boMgan  barcha  tetraedrik  b o ‘shliqlar  toMganda  hosil 
boMgan  q a ttiq   e r it m a n i n g   fo rm u lasi  M e X 2  —  m etall  va 
no m e tall,  b arch a  ok taedrik   b o 'sh liq lar  toMganda  esa  MeX 
shaklida  yoziladi.  U m u m iy   holda  suqilib  kirib  olish  qattiq 
eritm a la ri  M eX   <  ,  va  M eX   <  2  shaklida  yoziladi,  bu  esa 
quyidagi  fo rm u lalarga  t o ‘g ‘ri  keladi:  M e 4X,  M e 2X,  MeX, 
MeX,.

Almashinish  qattiq  eritmalaridan  farqli  ravishda,  suqilib 
kirib  olish  qattiq  eritmalarida  suqilib  kirayotgan  m od d an ing  
ato m lari  asosiy  m o d d a n in g   a to m la r id a n   elektro n   tuzilishi, 
qutblanishi  va  kimyoviy  bogMarining  turi  bilan  farq  qilishi 
mum kin.  Shuning  uchun  bunday  moddalarga  kovalent-metall 
bog‘ining  geterodesm etik  (aralash)  turi  xosdir,  h a r  birining 
ulushi  esa  t a ’sirlanayotgan  atom larning  elektron  tuzilishi  va 
kristallarining  tuzilish  xususiyatlariga  bogMiq.
Suqilib  kirib  olish  qattiq  eritmalarida  ham   asosiy  shartlar- 
dan  biri,  bu  —  panjaraning  elektroneytralligini  saqlab  qolishdir. 
Bu  vazifa  vakansiyalaming  hosil  boMishi,  bir  vaqtning  o 'zid a 
almashinish  qattiq  eritmalarining  yuzaga  kelishi  yoki  ato m la r­
ning  elektron  strukturasidagi  o'zgarishlar  hisobiga  bajariladi. 
S u q ilib   kirib  o lish   q a t t i q   e r i t m a l a r i   a l m a s h in i s h   q a t t i q  
eritmalaridan  farqli  ravishda  faqat  chegarali  boMishi  m um kin. 
Ularning  ko‘p  xususiyatlari  masalan,  qattiqligi  va  qiyin  erishi 
metallarnikidan  yuqori  boMib,  bu  metall  va  nometall  orasidagi 
d-  elektronlar  ishtirokida  yuzaga  keladigan  m ustahkam   kovalent 
bogMar  hisobiga  r o ‘y  beradi.  A tom lar  orasida  metall  bogMari 
mavjud  boMsa,  bu n d ay   m oddalarda  metallarga  xos  yaltiroqlik 
yuqori  darajada 
elektr  o ‘tkazuvchanlik,  absolut  nol  te m p e r a ­
turada  o ‘ta  o ‘tkazuvchanlik  nam oyon  boMadi.
Suqilib  kirib  olish  qattiq  eritmalari  faqat  metall  tizimlarida 
sh u nin g d ek ,  q a v a t- q a v a t 
s tru k tu rag a  ega  boMgan  b oshqa 
k o ‘p g in a  m o d d a la r ,  ju m la d a n ,   se o litla rd a   h a m   u c h ra y d i. 
Seolitlarning  strukturasida  seolitning  o ‘zi  erituvchi,  struktura 
b o ‘shliqlarida  joylashgan  suv  esa  erigan  m odda  boMib  xizmat 
qiladi.  Shuningdek,  grafit  ham   ishqoriy  metallar,  ftor  va  hatto 
kislota  va  tuzlar  bilan  qattiq  eritm alar  hosil  qiladi.  Bu  eruvchi 
m oddalar  grafitning  kristall  panjarasidagi  uglerod  atom larining 
qavati  orasidagi  joyni  egallaydi.  M ontm orillonit  tuproqlari  ham 
suvni  va  b o s h q a   b a ’zi  b ir  m o d d a la r n i  a d s o rb s iy a   qilish 
xususiyatiga  ega.  Ularning  bu  xususiyatidan  benzin,  kerosin  va 
boshqa  neft  mahsulotlarini  tozalashda  foydalaniladi.
Ayirish  qattiq  eritmalari. 
Ayrim  qattiq  eritm alarda  aralash 
kristallarning  hosil  boMish  jarayonida  toMmay  qolgan  struktura 
pozitsiyalari  saqlanib  qoladi.  Ayirish  qattiq  eritm alari  faqat 
kimyoviy  birikmalar  asosida  hosil  boMadi,  xolos.  K o m p o n en t- 
lardan  birining  miqdori  stexiometrik  tarkibga  to ‘g‘ri  kelmaydigan 
k o ‘p  m o d d a la r  m a ’lum.  B u n d ay   m o d d a la rd a   a to m la r   yoki
5 —  J.  1.  A lim jonova,  A.  A.  Ismatov 
65

ionlar  bilan  t o ‘lmay  qolgan  struktura  o ‘rinlari  mavjud  boMadi. 
N ostexnom etrik  birikm alam ing  paydo  boMishiga  sabab  berilgan 
kristall  faza  bilan  atrof-m uhit  yoki  boshqa  fazalar  orasida  r o ‘y 
beradigan  m odda  almashuvining  term odinam ik  nuqtayi  nazardan 
muqarrarligidir.
S tex io m etriy adan   c h e tla n ish la r  avvalam b o r  b irik m a n in g  
fizik-kimyoviy  tabiatiga  bogMiq  boMib,  turli  birikmalar  uch u n  
turlicha.  K o ‘p  birikmalarda,  masalan  o ‘zgaruvchan  valentlikka 
ega  boMgan  o ‘tkinchi  metallarning  oksidlarida  qiyin  eruvchi 
boridlar,  karbidlar,  nitridlar  va  silitsidlarda  stexiometriyadan 
yuqori  darajada  chetlanishlar  kuzatiladi.
N ostexiom etriya  nuqsonlarini  ikkita  oksid  F eO   va  TiO  
misolida  ko'rib  chiqamiz.  Vyustit  FeO   ning  nostexiometriya 
chegarasi  1000°C  da  F eO   ning  o ‘zgarishigacha  boradi.  FeO  
tarkibiga javob  beradigan  birikma  beqaror  boMib,  oddiy  sharoitda 
mavjud  boMmaydi.  Shunday  qilib,  vyustit  panjarasida  stexio- 
metrik  tarkibga  qaraganda  tem ir  atomlari  yetishmaydi.  Struktura 
nuqtayi  nazard an   vyustit  ayrim  qattiq  eritmaga  taalluqlidir. 
Uning  panjarasida  kislorod  atom i  anionli  panjara  boMagidagi 
b archa  tugunlarni  egallagan,  kationli  panjara  boMagida  esa  b a ’zi 
bir  tu g u n la r  te m ir  ato m i  bilan  eg allanm agan,  y a ’ni  b o ‘sh 
qolgan  boMadi.  Vyustitning  u m um iy  formulasini  q o ‘yidagicha 
ifodalash  mumkin:
F e , y  □   ye  °
□ Fe  —  temirli  panjara  boMagiga  tegishli  boMgan  vakansiya 
tuguni.
M a s a la n ,  F e 0 89O  u c h u n   y = 0 , l l   va  t e m i r   o k s id in in g  
formulasi  F e0 89  □ % , ,   О  ko'rinishda  nam oyon  boMadi.  Bundan 
panjaraning  temirga  qarashli  tugunlaridan  11%  i  b o ‘sh  boMishi 
kelib  chiqadi.
Vyustit  panjarasida  Fe2+  ionlari  yetishmasa,  uning  elektro- 
neytralligi  bir  qism  ikki  zaryadli  Fe2+  kationlarining  uch  z a r ­
yadli  Fe3+  ga  o ‘tishi  hisobiga  qoplanadi:
3 F e2+  -► 
2 F e3+  +   D Fe
Buni  e ’tiborga  olgan  holda  vyustitning  um um iy  formulasini 
quyidagicha  ifodalash  mum kin:
F e " ,. ,,   F e "  
О

D em ak,  vyustitda  tem ir  Fe  (II)  va  F e(III)  holida  b o ‘ladi, 
shu  sababdan  bunday  nostexiom etrik  tarkibni  ҒегОз  ning  FeO 
dagi  alm ashinish  qattiq  eritmasi  deb  qarash  m um kin.  U nda  Fe 
ning  uchta  kationi  F e3+  ning  ikkita  kationi  bilan  alm ashadi  va 
har  bir  sh u n d ay  alm ashinuvda  k a tion li  vakansiya  hosil  boMa­
di.  V yustitda  uch  valentli  tem ir  kationlari  vakansiyalar  yonida 
payd o  boMadi,  degan  tax m in   bor.  Bunda  k o ‘p  oM cham li 
[F e 3+  111Ре]п  tipidagi  murakkab  kom plekslar  paydo  boMadi.  (n 
ning  qiym ati  10... 13  gacha  yetishi  m um kin.)
Ayirish  qattiq  eritmalariga  yana  nefelin  N a  [A lS i0 4]  va  kvars 
S i 0 2  asosida  hosil  boMgan  tizim   ham   kiradi.  Tetraedrlardan 
tuzilgan  karkas  ikkala  m oddaning 
struktura  m otivi  boMib 
h isob lan ad i.  U n d a   tetraedrlar  bir-biri  b ilan  uchlari  orqali 
birikadi.  N efelin n in g   struktura  b o ‘shliqlarida  tetraedrlar  orasida 
N a  ionlari joylashadi.  Qattiq  eritm aning  kristall  strukturasida  esa 
N a +  kationlari  bilan  toMmay  qolgan  b o ‘shliqlar  boMadi.  Bunday 
qattiq  eritm aning  elektroneytralligi  shubha  tu g‘dirmaydi.  Pan- 
jarasi  barqaror  holatda  boMgan  tarkiblarning  chegarasi  no ste­
x io m e triya   in terva li  deb  ataladi.  0 ‘zgarmas  zaryadli  kationga  ega 
boMgan  stabil  oksidlarning  stex iom etrik   chegarasi  juda  tor 
boMib,  ularda  kuzatiladigan  chetlanishlar  yot  aralashmalarga 
bogMiq.  Kationlari  kichik  ionizatsion  potensialga  ega  boMgan 
oksidlarning  nostexiom etrik  chegarasi  juda  keng.  N ostexiom etrik 
jism lam in g  tarkibi  atrofdagi  gaz  m uhiti  va  tem peraturaga  qarab 
o ‘zgaradi.
N o stexiom etrik   nuqsonlar  kristall  m oddalarning  k o‘p  xos- 
salariga,  ch u n o n ch i  elektr  o ‘tkazuvchanligiga  jiddiy  ta’sir  k o‘r- 
satadi.  K o‘pgina  binar  kristall  birikm alam ing  tarkibi  stexiom etrik 
tarkibdan  chetlashganda  elektr  o ‘tkazuvchanlik  ortadi,  chunki 
bunday  birikmalarda  turlicha  valent  holatida  boMgan  ionlar 
mavjud.  M asalan,  vyustitda  F e 3+  ionlarining  b a’zi  bir  Fe2+ 
ionlari  o ‘m ida  boMishini  quyidagicha  ifodalash  mumkin:
F e2+ 
F e3+  + e -
D em ak ,  bu  yerda  nostexiom etriya  nuqsoni  erkin  holdagi 
yoki  b o ‘sh  bogMangan  elektronlarning  m anbayi  boMib,  poten- 
siallar  ayirm asi  berilganida  ular  hisobiga  elektr  o ‘tkazuvchanlik 
ortadi.
Qattiq  eritmalarning  individual  kimyoviy  birikmalardan 
farqi. 
T a sa w u r   qilaylik,  ikki  turdagi  atom lardan  (A   va  B)

tashkil  topgan  individual  kim yoviy  birikma  va  xuddi  shunday 
atomlardan  tuzilgan,  va  xuddi  shunday  tarkibga  ega  boMgan 
alm ashinish  qattiq  eritmasi  berilgan.
Individual  kim yoviy  birikm ani  qattiq  eritm adan  ajratib 
olishning  yagona  y o ‘li  —  bu  kristallarning  nafis  strukturasidagi 
farqni  anglay  olishdir.  Individual  kim yoviy  birikmada  A   va  В 
atom lari  q a t’iy  bir  tartib  asosida  o ‘zlariga  tegishli  boMgan 
tugunlarda  jo y lash a d i.  Bunday  strukturadan  g o ‘yoki  ikkita 
panjarachani  ajratib  olish  m umkin.  Ularning  biridagi  tugunlarda 
faqat  A   atomlari  joylashadi,  В  atomlari  esa  u  yerda  boMmaydi  va 
aksincha,  ikkinchisidagi  tugunlar  faqat  В  atom lari  bilan  toMgan 
boMadi,  u  yerda  A   atom lar  boMmaydi.  Qattiq  eritmalarda  esa  A 
va  В  atomlari  panjaraning  tugunlarida  joylashada,  ularning  bir- 
biriga  nisbatan  joylashishi  statistika  nuqtayi  nazardan  tartibsiz 
boMadi,  y a ’ni  panjaraning  berilgan  nuqtasida  A  atomlari  ham , 
В  atomlari  ham  joylasha  oladi.
Har  bir  atom ning  panjaraning  ixtiyoriy  nuqtasida  boMish 
ehtim oli  shu  atom ning  qattiq  eritmadagi  atom   ulushiga  m uta- 
nosibdir.  M asalan,  agar  qattiq  eritma  tarkibida  A  atomlardan 
70%  i  va  В  atom lardan  30%  i  boMsa,  unda  berilgan  panjara 
tugunini  A   atom lar  bilan  toMish  ehtim olligi  0,7  ga,  В  atom lar 
bilan  toMish  e h tim o llig i  0 ,3   ga  ten g .  Q attiq  eritm alarning 
bunday  strukturasi  izom orfizm ning  kristallografik  m ohiyatidan 
kelib  chiqadi.
Y u q orid a  aytib  o ‘tg a n im iz d e k ,  k o ‘p gin a  silik a tla rn in g  
kremniy-kislorodli  m otivida  kremniy  aluminiyga  almashina  oladi. 
A vval  k rem n iy   b ilan   alu m in iy n i  strukturada  h ech   ajratib 
boMmaydi,  deb  hisoblanilar  edi,  chunki  rentgen  nurlari  ostida 
bu  kationlarning  tarqalish  xususiyati  bir-biriga  yaqin  boMib,  Si 
va  A1  ning  tarqalish  xarakteri  haqida  hech  qanday  m a’lum ot 
boM m agan.  S h u n g a   k o ‘ra,  u  yoki  bu  silik a tn i  k im y o v iy  
birikmaga  yoki  qattiq  eritmaga  kiritish  k o‘pincha  shartli  ravishda 
bajarilgan  keyinchalik,  dala  shpatlarini  o ‘rganish  jarayonida  A l3+ 
kation larin i  k rem n iy -k islo ro d li  m otivd agi  tartiblik  darajasi 
a n iq la n g a n .  B u n d a y   m a ’lu m o t  [ A lO J 5-  gruppasi  [ S iO J 4- 
gruppasiga  qaraganda  birm un ch a  katta  hajm ga  ega  ekanligi 
asosida  olingan.  Natijada  kaliyli  dala  shpatining  turli  shakllari 
(K 20   •  A120 3 •  6 S i 0 2)  bir-biridan  tetraedrik  pozitsiyalarda  jo y ­
lashgan  Si  va  AI  larning  tartiblanish  darajasi  bilan  kuchli

farqlanishi  aniqlangan.  Ortoklazda  tartiblanish  darajasi  qism an 
b o ‘lsa,  m ikroklinda  Si  va  A1  larning  ta q sim lan ish i  toMiq 
tartiblangan  holda  boMadi.  Si  va  A1  larning  ham da  N a   va  Ca 
larn in g  turli  tartib la n ish   darajasi  p la g iok lazla rd a  (a n o r tit 
SaO  •  A120 3  2 S i 0 2  va  albit  N a 20   •  A120 3  •  6 S i 0 2  ning  bir-biri 
bilan  hosil  qiigan  qattiq  eritm asi)  ham  mavjuddir.
Keltirilgan  m isollar  struktura  elem entlarining  tartiblanish 
darajasini  kristall  faza  tarkibiga  bogMiq  ekanligini  va  bu  mavzu 
oxirigacha  o'rganilm aganligini  ko‘rsatadi.
Stabil  qattiq  eritmalar  hosil  bo‘lishining  termodinamik 
sabablari. 
0 ‘z - o ‘zidan  boradigan  ixtiyoriy  bir  jarayon  kabi, 
stabil  qattiq  eritmalarning  hosil  boMishi  G ibbs  energiyasining 
kam ayishi  bilan  boradi,  bunda  tizim   energiya  jihatidan  yutadi. 
Erituvchi  strukturasiga  eruvchi  kom ponentning  oz  m iqdorda 
kirishi,  ya ’ni  qattiq  eritm aning  hosil  boMishi  entropiyaning  (5) 
keskin  ortishiga  olib  keladi,  chunki  bunda  erituvchining  tartibli 
strukturasida  eruvchi  m o d d a n in g   atom   va  ionlari  tartibsiz 
taqsim lanadi,  tartibli  strukturaning  tartibsizga 
aylanishi  bilan 
entropiya  ortadi.  D em ak,  qattiq  eritmalar  hosil  boMganda  A S  
har  vaqt  noldan  katta  boMadi,  unda  Д С < 0 ,   ya’ni  qattiq  erit­
m aning  yuzaga  kelishi  sistem a  uchun  energiya  nuqtayi  nazardan 
afzal,  chunki  G ibbs  energiyasi  kam ayadi.  Bundan  shunday 
xulosa  kelib  chiqadi,  y a ’ni  qattiq  eritm alarning  o ‘z - o ‘zidan 
hosil  boMishiga  yagona  sabab  —  bu  entropiyaning  ortishidir.
Shunday  qilib,  ixtiyoriy  tartiblangan  kristall  jism   o ‘zining 
strukturasiga  m a’lum  m iqdordagi  yot  q o ‘shim chalarni  kiritib 
olishga  harakat  qiladi,  yot  q o ‘shim chalam ing  atom lari  struk­
turada  tartibsiz  jo ylash a d i,  chunki  shundagina  tartiblangan 
strukturaning  stabilligi  oshadi.  Shu  sababdan  bir-birida  absolut 
erim aydigan  m oddalarning  o ‘zi  boMmaydi.  Shu  sababli,  yuqori 
darajada  toza   boMgan  m oddalarni  olish  juda  murakkab  vazifa 
hisoblanadi.
18-  §.  Polimorflzm
Fizika,  m ineralogiya  va  kim yoda  tashqi  ta ’sir  (harorat, 
bosim   va  boshqa)  ostida  bir  xil  kiyoviy  form ulaga  ega  boMgan 
m oddalarning  turli  kristall  strukturali  holatlarda  boMish  xossasi 
p o l i m o r f i z m
 
deb  ataladi.  Shu  h o latlam in g  har  biri  p o lim o rf 
m odifika tsiya   deyiladi.

Polim orfizm   1798-  yilda  kashf  qilingan  b o ‘lib,  u 
poli...  va 
y u n o n ch a  
morphe —  so 'zla rid a n   tashkil  to p g a n .  S o ‘z  bitta 
kim yoviy  tarkib  C a C 0 3  doirasida  o ‘zaro  farq  qiladigan  indi- 
vidlar —  kalsiy  va  aragonitning  mavjudligidan  dalolat  beradi.  Har 
bir  individ  (m odifikatsiya)  ichki  tuzilishi  va  fizik  xossalari  jiha- 
tidan  bir-biridan  farq  qiladi.  Ular  uzunlik 
a,  b,  с  ni  bildiruvchi 
va  burchak  a,  p,  у  ni  xarakterlovchi  va  boshqa  yunon  harflari 
bilan  belgilanadi.
Har  bir  p o lim o rf  m odifikatsiya  m a’lum   tem peratura  va 
bosim da  turg‘un  b o ‘ladi.  Ularning  kim yoviy  tarkiblari  bir  b o ‘lsa 
ham ,  ulardagi  atom   va  m olekulalarn ing  fazod a  bir  n echa 
turg'un  panjaralar  hosil  qila  olish  xususiyati  polim orfizm ga 
sabab  bo'ladi.
P olim orfizm ning  ikki  m onotrop  va  enantiotrop  turi  m av­
jud.  M asalan,  rombik  sistem ada  kristallanadigan  aragonit  C a C 0 3 
q iz d ir ilsa ,  g e k sa g o n a l  sin g o n iy a d a   k r ista lla n a d ig a n   k alsit 
C a C 0 3  ga  aylanishi  kuzatiladi.  A m m o   kalsitni  har  qancha 
sovitm a y lik   yoki  qizdirm aylik  u  aragoniyga  aylanm ayd i.  S h u ­
ningdek,  A120 3  ning  a m o rf  у -  m odifikatsiyasi  kubik  sistemaga 
m ansub  b o ‘lib,  qizdirilganda  geksagonal  strukturali  a  - A120 3 
korundga  o ‘tadi.  A m m o  
a   -  A120 3  ni  qizdirish  yoki  sovitish 
orqali  у 
A120 3  ga  o ‘tkazish 
im koni  y o ‘q.  Bunday  alm ashi­
nishlar  adabiyotda 
monotron  yoki  qaytm as  almashinish  deb 
yuritiladi  va  bir  yoqlam a  strelka  bilan  (m asalan,  y-  A120 3  -> 
a -   A120 3)  belgilanadi.  у 
T i 0 2  (brukit) 
->  a -  T i 0 2  (rutil) 
p olim orfizm i  ham   belgilanishiga  ko‘ra,  qaytm as  (m onotrop) 
alm ashinishga  t o ‘g ‘ri  keladi.
Ikki  m odifikatsiyaning  turg‘un  sohasi  um um iy  chegaraga 
ega  b o ‘lsa,  u  holda  ularning  bir-biriga  o ‘tishi  qaytar  yoki  en an ­
tiotrop  holatida  b o ‘ladi  va  ikki  yoqlam a  strelka 
q o ‘y ish  
bilan 
kifoyalanilad i.  M asalan,  kvars  S i 0 2  ga  teg ish li  alm ashinish lar
P -kvars 
(  573°c   > 
a -   kvars  (  870°c   > 
a - t r id im it  
(  l470°c   >
a-kristobalit  shular  jum lasiga  kiradi.
M a ’lum  sharoit  vujudga  kelsa,  m onotrop  alm ashinish  ham 
enantiotrop  alm ashinishga  aylanishi  m um kin.  Yuqorida  arago­
nitning  kalsitga  o ‘tishi  (aragonit 
->  kalsit)  oddiy  havo  bosimi 
ta ’sirida  m onotropli  bo'lishi  haqida  gapirgan  edik,  am m o  CO,

Download 14.54 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   29




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling