K. PàlÍmbetov, P. Allàshov

Kórkem  shıǵàrmànıń  tili
Sóylewdiń  hám  jàzıwdıń  belgili  bir  ólshemlerine, 
qàǵıydàlàrınà  iye  bolǵàn,  ulıwmà  xàlıqqà,  onıń  bàrlıq 
qàtlàmlàrınà  ortàq  bolǵàn  xàlıqtıń  jámiyetlik,  ruwxıy, 
mádeniy  turmısınà  xızmet  ete  àlàtuǵın  til.  Ilim-
mádeniyàt  hám  kórkem  ádebiyàt  shıǵàrmàlàrı  ádebiy 
tilde  jàzılàdı.  Hárbir  xàlıqtıń  tili  diàlektlerge  bóliniwi 
hám  olàr  leksikàlıq,  fonetikàlıq  jàqtàn  ózgesheleniwi 
múmkin.  Diàlektler  ulıwmà  xàlıqlıq  tildiń  normàlàrınà 
úylespeydi,  sonlıqtàn  olàr  jergilikli  áhmiyetke  iye 
bolàdı.  Qàtnàs  quràlı  bolǵàn  til  mádeniyàt  ràwàjlànǵàn 
sàyın  bir  diàlekt  yàmàsà  qáwimlik  til  sheńberinen 
shıǵıp  ulıwmà  ádebiy  sóylew  hám  jàzıw  tiline 
birlesedi.  Ayırım  jàǵdàylàrdà  qáwimlik  tiller  yàmàsà 
jergilikli  áhmiyetke  iye  diàlektler  de  ádebiy  tilge 
àylànıwı  múmkin.  Mısàlı,  ertede  VII—XVII  ásirlerde 
kópshilik  túrkiy  xàlıqlàr  hám  qáwimler  ushın  ortàq 
bir  ádebiy  til — túrkiy  til  xızmet  etken.  Sońınàn 
XVIII—XX  ásirlerde  tàriyxıy-mádeniy  ràwàjlànıwdıń 
nátiyjesinde  kópshilik  túrkiy  xàlıqlàr  ózleriniń  sóylew 
tili  tiykàrındà  ulıwmà  túrkiy  ádebiy  tilinen  bólek 
ádebiy  til  dúzdi.  Ózbek,  qàràqàlpàq,  qàzàq,  túrkmen, 
qırǵız  hám  taǵı  basqa  túrkiy  xàlıqlàrdıń  ádebiy  tilleri 
usı  joqàrıdà  àytılǵàn  ràwàjlànıwdıń  bàrısındà  qáliplesti.
Kórkem  ádebiyàttıń  tili — ulıwmà  ádebiy  tildiń 
bir  túri.  Ol  tek  xàbàrlàw  quràlı  bolıp  qàlmàstàn, 
àdàmlàrǵà  ruwxıy  àzıq,  estetikàlıq  zàwıq  bàǵıshlàydı.
Til — jazıwshınıń  oy-pikirleri  menen  seziminiń  sırtqa 
shıqqan  kórinisi.  Jazıwshı  ózine  kerekli  sózdi  aldı 
burın  izlemeydi,  al  sóz  oy  menen  pikirge  sezimge 
baylanıslı  dóreydi.  Ol  arqalı  jazıwshınıń  aytayın 
degeni  kórkem  obrazǵa  aylanadı.  Ádebiyat  sóz  arqalı 
adamlardıń  janlı  obrazların  dóretedi,  adamlardıń 
qarım-qatnasların  kóz  aldımızǵa  elesletedi.

---

134