М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

mezosomalar
hosil boMadi.
S i t o p l a z m a t i k m e m b r a n a b ila n m e z o s o m a la r y u k s a k
o rg a n iz m la rn in g en e rg iy a yetkazib b eru v ch i fe rm en t sistem alari 
t o ‘p la n g a n m e m b r a n a la r va m ito x o n d riy a la rg a xo s boMgan 
funksiyalarini bajaradi. Bakteriyalarning sitoplazm atik m em branasi 
bilan m e z o so m a la rid a , m itox o n d riy alard an farqli oMaroq, fer­
m e n tla rn in g n afas olish va nafas ch iq arish sistem alari h a m d a
o ‘tk a zu v c h an lik n i ta rtib g a soluvchi m ex an izm i bilan b ir q ato rd a 
azotfiksatsiya, x e m o sin te z kabi va b o sh q a ja ra y o n la rd a ishtirok 
etuvchi o ‘ziga xos fe rm e n t sistem alari h a m boMadi.
B ulardan ta sh q a ri, k o ‘pgina boshqa funksiyalar — bakteriyalar 
hujayrasi d e v o ri va kap.sijlasining biosintezi, ek z o ferm e n tla m in g
ajralishi, boM inish, sp o ra la r hosil boMishi v a h o k az o la r h a m sito ­
p lazm atik m e m b ra n a , m ezosom alarning h a m d a o ‘zaro o ‘xshash 
stru k tu raJar b ila n bogMiqdir.
X uddi sh u n d a y yoM bilan rangd or bakteriy alarn in g va siano - 
b ak teriy alarn in g h u jay ra larid a tilak o id lar — zieh shakldagi m e m ­
b ra n a tu z ilm a la ri hosil boMadi, u la rd a yorugM ikka t a ’sirc h a n
p ig m en tla r t o ‘p lan ad i.
P ro k a rio tla rn in g sitoplazm asida k o ‘p in c h a q a ttiq , suyuq yoki 
g azsim on q o 's h ilm a la r topiladi. U lard an b ir xillari m oslashuvchi 
ah a m iy atg a ega: m asala n , sianobak teriy alarn in g gaz vakuolalari 
tikka yuzada u la rg a suzuvchanlik xususiyatini bagMshlaydi. B oshqa 
q o 'sh ilm a la r za x ira m o d d alar rolini o 'y n a y d i va hujayralar bilan 
birga moM o ziq la n ish sh aro itid a to ‘plan ad i. H ujayralard a zaxira 
m o d d alar sifa tid a polisaxaridlar (glikogcn, kraxm al, g ra n u le za), 
lipidiar (d o n a - d o n a va yog‘ to m chilari sh ak lid a), polifosforlar 
(vo ly u tin lar k a b i), oqsil m o ddalar (sian o b ak teriy alard a sianofisin 
d o n alari) t o ‘p la n a d i. K o ‘pgina oltingugurtli b akteriy alar hu jay ­
ralarida m o lek u lali oltingugurt to ‘planadi.
B A K T E R I Y A L A R S I S T E M A T I K A S I
S is te m a tik a (ta k sin o m iy a ) m ik ro o rg a n iz m la rn i m u a y y a n
belg ilarig a q a r a b g u ru h la r — ta k so n la rg a boMish (klassifikat-

---

siyalash), sh u n in g d ek , u lar orasidagi o 'z a r o q arin d o sh lik m u n o sa- 
batlarini a n iq lasiid an iborat.
M ik ro o rg an izm larn in g asosiy g u ru h la rin i o ‘rganishdan o ld in
u lar n o m en k latu rasi p rinsiplarini y o ritish (a n iq ia sh ) m aqsadga 
m uvofiq. 
Nomenklatura
— b ilim ning m u a y y a n so h asid a q o ‘lla- 
niladigan n o m la r sistem asi.
M ik ro o rg a n iz m la r n o m en k latu rasi va tak so n o m iy asin in g h a r 
qanday sistemasi obyektlarning nihoyatda m u k a m m a l bilishni talab 
etadi. C hunki ularni nom lash va klassifikntsiyalashda bu hoi m uhim
aham iyatga ega. M ikroorganizm larni asoslash v a klassifikatsiyalash 
u c h u n z a ru r a x b o ro t olish u c h u n m ik ro b n in g b a rc h a tu rlari, 
tashqi va ichki tuzilishining b archa xususiyatlari (xossalari), fiziologik 
h am d a biokim yoviy xossalari, shun ingdek, m ikro o rg an izm yashab 
turgan tabiiy m u h itd a q o ‘zg‘atadigan ja ra y o n la r o ‘rganiladi.
B in o b arin , b iro r m ik ro o rg a n iz m n i u y o k i b u tak sin o m ik
guruhga kiriUsh u c h u n uning asosiy tavsifi b ila n tanish ish : uning 
tash q i ko‘rinishi — shaklini, h arak atin i (x ip c h in la ri b o r-y o ‘qligini 
va u larning jo y lash u v in i), k ap su lalar m av ju d lig in i, en d o sp o ralar 
hosil q ilish, G ra m b o ‘y ich a b o ‘yalisIiini a n iq ia s h ; m o d d a la r 
a lm a sh in u v i x u s u s iy a tla rin i, e n e rg iy a h o s il q ilis h u s u lla rin i 
a n iq ia s h ; n ih o y a t, o ‘zi y a s h a y o tg a n m u h i t n i q a n d a y q ilib
o ‘zgartirishni va u n in g liayotiga, yashashga te v a ra k -a tro f-m u h iti 
qanday ta ’sir ko‘rsatayotganini aniqiash za m r. M ikroorganizm larni 
a n a sh unday m ufassal bilish faq at n o m e n k la tu ra va taksinom iya 
u c h u n aham iyatg a ega b o ‘lm ay, balki m ik ro o rg a n iz m n in g am aliy 
aham iyatiga baho berishda ham nihoyatda zaru rd ir.
K eyin gi v a q td a m o le k u la r b io lo g iy a riv o jla n is h i b ila n
m ikroorganizm lar tavsifini o ‘rganishga yangicha yondashish usullari 
an iq ian d i, bu esa u la r sistem atikasiga ijobiy t a ’sir k o ‘rsatgan. 
Xususan, m ikroorganizm larning irsiy xossalari (genotipi)ni bevosita 
t a ’riflashga, sh unday qilib, ularning keyingi y illard a faqat struklura 
va funksion xossalari (fen o tip i)n i ifoda etg an t a ’rifini to ld irish g a 
im kon beradigan u sullar m a ’lum ah a m iy a tg a ega. M ikroorga- 
nizm lam ing genotipi haqidagi m a ’Ium otlar ajra tib olin gan nuklcin 
kislotalarni ikki asosiy usu! — D N K n in g n u k le o tid tarkibini 
aniqiash va turli m ik ro o rg an iz m lard an a jra tib o lin g an nuklein

---

k is lo ta la r n in g k im y o v iy d u ra g a y la s h u v i (g ib rid iz a ts iy a s i)n i 
o ‘rganish y o rd a m id a olinadi.
B irin ch i u s u ld a n foydalanib, D N K m olekulasidagi p urin va 
p irim id in aso slari ju ilin in g nisbatiga asoslanib, m ik ro o rg an izm ­
larning g u ru h lari orasidagi genetik farqni aniqlash m um kin bo'ladi. 
Ikkinchi usul h a r xil m ik ro o rg an izm lard an ajratib oling an ikkita 
m olekulani duragaylash yo‘li bilan D N K gom ologiyasini aniqlashga 
asoslangan. M a sa la n , D N K m olckulaiarini kuchli (80—90% va 
u n d a n h a m k o ‘p ) b o g 'la n g a n lig i k u z a til s a , b u b ir la m c h i 
strukturaninggom ologligidan va m ikroorganizm largcnctik jih atd an
yaqin q arin d o sh lig id a n (fiiogcnetik bogM anishdan) daiolat bcradi. 
G om ologik d arajasining pastligi (50% ) m ikroorganizm lar orasidagi 
bogManish a n c h a g in a uzoqligini bildiradi.
M ik ro o rg a n iz m la rsiste m a tik a sid a , b a ’za n , K. L in n e y z a m o n - 
doshi b o ‘lg an M . A d an so n ta k life tg a n raqam li taksino m iyadan
foydalaniladi. M az k u r taksinom iya quyidagi prinsiplarga asoslangan: 
a) o rg a n iz m ia rn in g o 'rganilay otgan belgilari b ir xilboM ishiga; 
b) u larn in g so n in i m aksim al darajaga yetkazishga; d) o ‘xshasIi 
belgilari so n ig a q a ra b h a r qaysi tak sin o m ik g u m h n i aniqlashga 
m ik ro o rg a n iz m la r sistem atikasiga an a sh u n d ay yondashuv yetar- 
licha a n iq boMadi. B iroq u n d a n foydalanish (uni qoMlash) u ch u n
elek tro n hisoblash m ashinalari yord am id a bajariladigan m urakkab 
m a te m a tik h iso b -k ito b ishlarini olib borish za ru r b o 'lad i.
M ikro organizm batafsil o ‘rganib boM ingandan keyin unga ilmiy 
n o m b erila d i. B u n o m X V III asrd ay o q K. L inney tavsiya etgan