М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

8 0 4
)з, F e S
04
va F c C b e ritm alari koagulant 
sifatida qoMIangan boMsa, koagulant dozasi 25 d an 70—80 m g /l 
oralig‘ida boMadi. R an g li suvlar uchun koagulant dozasini quyidagi 
form ula asosida h iso b lash m um kin:

---

b u nda: Dk — k o ag u lan t dozasi, S — su v n in g rangi, grad. 
S uvda ishqor m o d d a kam b o ‘lsa, unga a w a l o h a k yoki soda 
solib gidroksidlarning hosil b o ‘lishi am alga o sh irila d i. O h ak yoki 
so d a (ishqor) q o ‘shilgan holatdagi suvlar u c h u n k o ag u lan t doza 
quyidagi form ulaga m uvofiq hisoblanadi:
D .^ = K (0 ,0 l 
8
D ic - ish + 1 ) .
(23)
B u n d a : 
— s u v d a g i i s h q o r n i n g m i n i m a l m iq d o r i
m g — ckv i^j^Qbida); K esa C aO u c h u n , N a
2
C
0 3
u c h u n 53 ga
teng. D k — koagulant dozasi.
A gar (23) fo rm u la b o ‘y ich a h iso b lag an d a D.^^ m an fiy qiy­
m atga ega boMsa, u holda “ S uvning o ‘zidagi is h q o r y ctarli ekan, 
unga ohak yoki soda q o ‘shish kerak em as” , degan xulosa chiqariladi.
Y u q o r id a a y t ib o ‘t i lg a n k o a g u l a n t l a r d a n t a s h q a r i
[A l
2
(
0
M)
5
] C l +
6
H
2
O — alum iniy oksixlorid va N a A l
0 2
— natriy 
alu m in at ham koagulant sifatida qoM laniladi. U n d a n tash qari, 
elektrolitik usulda hosil qilinadigan A I C I
3
(a lu m in iy xlorid) va 
A h ( S
04)3
(alu m in iy sulfat) ham k o ag u lan t sifa tid a ishlatiladi. 
Q lpiqsim on kolloid m oddalarning ch o 'k ish in i tezlatish m aqsadida 
uiarni yirik holatga oHkazish zam r. Buni am alga oshirish uchun 
flokulantlardan foydalanam iz. A norganik flokulantlardan ko‘pincha 
aktivlangan qum tuproq (PhSiOj)^ qoMlaniladi. Silikat kislotali erilm alar 
barqaror emas, shu sababli ulam i tajriba oMkazish vaqtida tayyorlashga 
to ‘g‘ri keladi. O rganik flokulantlardan m am lak atim izd a eng ko‘p 
ishlatiladigan flokulant-poliakrilam id (PA A ), a m fo te r turdagi poli- 
funksional polim erlar K — 4 va K — 
6
, kation flokulant VA — 2 d ir
P oliakrilam id — nisbiy m olek u lar m assasi 1— 30 m ülionga 
te n g noionogen polim er. U n in g form ulasi:
- C H
2
- C H -
c = o
N H

---

F lo k u la n tla r sifatida a n io n va k atio n turdagi p o iiclek tro litlar 
ham ishlatiladi. A n io n turdagi polielektrolitlarda ko‘p in c h a adsor- 
ben tlik a m a lg a o shiradigan (m asa la n , am in o g u ru h ) funksional 
g u ru h la r v a m an fiy zary adlangan ion g u ru h la r (karboksillar yoki 
sulfoguruh) u ch ray d i, ular polim erni kattalashtiradi. S od a t a ’sirida 
gid ro lizlan g an eng m ash h u r poliakrilam id quyidagi form ulaga ega:
- C H 2 - C H
-C H 2 -C H
1
c = o