MA’naviyat qalb quyoshi


Download 26.94 Kb.

bet5/7
Sana12.02.2017
Hajmi26.94 Kb.
1   2   3   4   5   6   7

DAVLAT  TILI
M a n ila k at  q o n u n c h ilig id a   rasm iy  ish  y u ritish d a ,  sud  j a -  
rayonida,  o 'q u v   faoliyatida  qo'llaniladigan  asosiy  til  davlat  tilidir. 
O 'z b e k is to n   R esp ublik asin in g  K onstitu tsiyasig a  asosan  O ' z ­
bekiston  Respublikasining  davlat  tili  o 'z b e k   tilidir  (4-m odda). 
O 'z b e k   tilining  davlat  tili  sifatidagi  m aq om i  maxsus  q o n u n   bilan 
ha m   belgilangan.  Konstitutsiya  va  Q o n u n d a   o'z b e k   tilining  davlat 
tili  deb  belgilanishi  boshqa  h ar  qanday  tillarning  m u o m a la d a  
bo'lishini  rad  etmaydi.  Boshqa  tillardan  h am   kundalik  hayotda, 
turm u sh d a  keng  foydalanish  imkoniyati  yaratiladi.
Ba’zi  mam lakatlarda  bir  necha  til  davlat  tili  sifatida  belgilanishi 
m u m k in .
Alisher  Navoiy  nomidagi  0 ‘zbekiston  M illiy  kutubxonasi
O 'zbekiston  Milliy  kutubxonasi  —  O'zbekistondagi  eng  yirik 
kutubxona  bo'lib,  kutubxonashunoslik  va  bibliografiya  b o 'yich a  
O 'zbekiston  Respublikasining  ilmiy-uslubiy  markazidir.  Respub- 
likaning  m a ’naviy-m adaniy  markazi  sifatida  jam iyatnin g  m a ’- 
naviy  va  ax b oro t  ehtiyojlarini  qo n d irish ,  fan,  n ia o rif  milliy 
m a d a n iy a tn i  boyitishga  x izm at  qiladi,  m a m la k a td a g i  b a rc h a  
k u t u b x o n a l a r   u c h u n   k u t u b x o n a c h i l i k ,   b ib lio g ra f iy a ,  ilm iy  
tadqiqot,  m etodika  va  axborot  ishlarini  amalga  oshiradi.  Toshkent 
d a v la t  k u t u b x o n a s i   X a l q a r o   k u t u b x o n a l a r   a s s o ts ia ts iy a s ig a  
a ’zodir.
M azkur  kutubxonaga  Toshk en t  shahrida  1870-yilda  T oshkent 
o m m a v iy   kutubxonasi  n o m i  bilan  asos  solingan.  1948-yilda 
A lish e r  N a v o iy   t a v a llu d in in g   500  yilligi  m u n o s a b a t i   bila n
5  —  M a’naviyat  —  qalb  quyoshi
65
www.ziyouz.com kutubxonasi

kutubxonaga  shoir  n om i  berilgan.  U  2002-yildan  boshlab  hozirgi 
n o m d a   faoliyat  yuritadi.
T o s h k e n t   d a v la t  k u t u b x o n a s i   R e s p u b l ik a   i l m i y - t e x n i k a  
k u t u b x o n a s i  va  0 ‘z b e k is t o n   m illiy  k ito b   p a la ta s in i  o ‘z id a  
birlashtirgan  yirik  bilim  maskanidir.  U n in g   fondida  8,5  mln.ga 
yaqin  kitob  mavjud  (2010).
M azkur  kutubxonaning  asosiy  vazifasi  kitobxonlarga  tezkor  va 
sifatli  xizmat  ko'rsatish,  yigilgan  axborotni  kitobxonga  yetkazish, 
tarixning  boy  m adaniy  merosini,  axloqiy  g'oyalarga  t o l a   asarlami 
to'la  o'rganishga  yordam  berishdir.  U ning  o ‘ta  qim m atbaho  va  nodir 
nashrlar  fondi  ku tubxona  kitoblar  t o ‘plam in ing   faxridir.  U n d a  
saqlanadigan  n o dir  kitoblar  soni  15  m in g d a n   ortiq.  250  ming 
tab o q d a n   iborat  q o 'ly o z m a   m ateriallar  bor.
K u tu b xon a  fondida  0 ‘rta  Osiyoning  XX  asr  boshlarigacha 
bo'lgan   tarixi,  etnografiyasi,  geografiyasi  va  m adaniyatiga  oid  594 
jilddan  iborat  noyob  ensiklopediya  t o ‘plamlari  bor.
K utub xo na  fondini  butlash  m aqsadida  har  yili  turli  m an b a   va 
n a sh rla rd a n  o ‘rtacha  o ‘n  besh-yigirnia  nusxadan  kitoblar  kel- 
tiriladi.
Shuningdek,  respublikada  nashr  etiladigan  asarlarning  2  na - 
zorat  nusxasi  h a m   keltiriladi.
2010-  yidda  m az k u r  kutu b x o nan in g   tashkil  etilganiga  140  yil 
t o ‘ldi.
0 ‘zbekiston  Respublikasining  Konstitutsiyasi
0 ‘zbek iston  
R espublikasining  Konstitutsiyasi  1992-yil  8- 
d e k a b r d a   0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  Oliy  K e n g a s h in in g   12- 
chaqiriq  XI  sessiyasida  qabul  qilingan.
2 0 0 2 -y il  27-yanvarda  o 't k a z ilg a n   u m u m x a lq   refe re n d u n ii 
natijalariga  k o ‘ra  h a m d a   uning  asosida  qabul  qilingan  2003-yil  24- 
a p re ld a g i  0 ‘z b e k is t o n   R e s p u b l ik a s in i n g   q o n u n i g a   m u v o fiq  
Konstitutsiyaning  X V III,  XIX,  XX,  XX III  boblariga  o ‘zgartish- 
lar  va  q o 's h im c h a la r   kiritilgan.  0 ‘zbekiston  Respublikasining
2007-yil  11-aprelda  qabul  qilingan  Q o n u n i  bilan  0 ‘zbekiston 
R espu b likasi  K o n stitu tsiy a s i  8 9 - m o d d a s ig a ,  9 3 - m o d d a s in i n g
1 5 - b a n d ig a ,  1 0 2 - m o d d a s i n i n g   ik k in c h i  q is m ig a   t u z a t i s h l a r  
kiritilgan.
0 ‘zbekiston  Respublikasining  2008-  yil  25-  dekabrda  qabul 
qilingan  Q o n u n i  bilan  0 ‘zbekiston  Respublikasining  K o n stitu ­
tsiyasi  7 7 -m o d d a sin in g   birinchi  qismiga  o ‘zgartish  kiritilgan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

O 'zbekiston  Respublikasining  Konstitutsiyasi  VI  b o 'lim ,  26 
ta  bob,  128  ta  m o d d ad a n   iborat.
Birinchi  bo'lim  
—  Asosiy  prinsiplar.
Ikkinchi 
bo'lim  —  Inson  va  fuqarolarning  asosiy  huquqlari, 
erkinliklari  va  burchlari.
Uchinchi  bo'lim  —  Jam iyat  va  shaxs.
T o ‘rtinchi  bo'lim  —  M a ’m u riy -h u d u d iy   va  davlat  tuzilishi.
Beshinchi  bo'lim  —  Davlat  hokim iyatining  tashkil 
etilishi.
Oltinchi  boMim  —  Konstitutsiyaga  o'zgartirish  kiritish  tartibi.
1-modda.  O 'z b e k is to n   —  suveren  d e m o k r a tik   respublika. 
Davlatning  „ O 'zbek isto n  Respublikasi"  va  „ O 'z b e k isto n "   degan 
nomlari  bir  m a ’noni  anglatadi.
5-m odda.  O 'z b e k i s t o n   Respublikasi  q o n u n   bila n   ta s d iq -  
lanadigan  o 'z   davlat  ramzlari  —  bayrog'i,  gerbi  va  madhiyasiga 
ega.
6-m odda.  O 'z be kisto n  Respublikasining  poytaxti  —  T o s h ­
kent  shahri.
8-modda.  O 'zb ek isto n  xalqini,  millatidan  q a t ’i  nazar,  O 'z b e ­
kiston  Respublikasining  fuqarolari  tashkil  etadi.
40-m odda.  H a r  bir  inson  malakali  tibbiy  x izm a td a n   foyda- 
lanish  huquqiga  ega.
41-m od d a.  H a r   kim  b ilim   olish  h u q u q ig a   ega.  Bepul 
u m u m iy   t a ’lim  olish  davlat  to m o n id a n   kafolatlanadi.  M aktab 
ishlari  davlat  nazoratidadir.
42-m odda.  H a r  kimga  ilmiy  va 
texnikaviy  ijod  erkinligi, 
m adaniyat  yutuqlaridan  foydalanish  huqu q i  kafolatlanadi.
Davlat  jam iya tn ing  m adaniy,  ilmiy  va  texnikaviy  rivojlanishiga 
g 'a m x o 'rlik   qiladi.
45-modda.  Voyaga  yetm aganlar,  m eh n a tg a   layoqatsizlar  va 
yolg'iz  keksalarning  huquqlari  davlat  himoyasidadir.
46-m odda.  X otin-qizlar  va  erkaklar  teng  huquqlidirlar.
47-m odda.  Barcha  fuqarolar  Konstitutsiyada  belgilab  qo'yilgan 
burchlarni  bajaradilar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

63-m odda.  Oila  jam iy a tn in g   asosiy  b o g'in idir  h a m d a   jam iyat 
va  davlat  m uhofazasida  bo'lish  huquqiga  ega.
N ik o h   to m o n la rn in g   ixtiyoriy  roziligi  va  teng  huquqliligiga 
asoslanadi.
64-m odda.  O ta -o n a la r   o 'z   farzandlarini  voyaga  yetgunlariga 
q a d a r  boqish  va  tarbiyalashga  majburdirlar.
Davlat  va  ja m iy a t  yetim   b o lalarni  va  o ta - o n a la r n in g   va- 
siyligidan  m a h r u m   b o 'l g a n   bo lalarn i  b o q ish ,  tarb iy ala sh   va 
o ‘qitishni  ta'm in la y d i,  bolalarga  bag'ishlangan  xayriya  faoliyat- 
larini  rag'batlantiradi.
126-m odda.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  o ‘z  xavfsizligini  t a ’- 
m inlash  u c h u n   yetarli  darajada  Qurolli 
Kuchlariga  ega.
M a z k u r   K o n s titu ts iy a   0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s in in g   oliy 
yuridik  kuchga  ega  hujjati  bo'lib,  0 ‘zbekiston  Respublikasining 
barc h a   fuqarolari  unga  a m al  qilishlari  shart.
H uquqiy  m adanivat 
—  q o n un larni  bilish,  unga  amal  qilish, 
h u r m a t  qilish 
va  q o n u n n in g   ustuvorligini  tan  olish  dem akdir.
K o n stitu tsiy a   va  qonunning  u stu n lig i.  K o n s t i t u t s i y a   va 
q o n u n n in g   ustunligi  hu q uqiy  davlatning  m u h im   shartlaridan  biri 
bo'lib,  b u n d a   Konstitutsiya  va  qo n u n larg a   h a m m a n in g   so'zsiz 
am al  qilishi  zarurligi,  hech  q a n d a y   hujjat  ularga  zid  bo'lmasligi 
tu sh u n ilad i.
Adolat  (odillik)  —  axloq  va  h u q u q n in g   m e ’yoriy  k atego- 
riyasi.  A d o la t  n a tija sid a   ten g lik k a   e ris h ila d i,  in so n p a rv a rlik  
ta 'm i n la n a d i.
Axloq  —  kishilarning  bir-biriga,  oilaga,  Vatanga,  jam iyatga 
boMgan  m u n o sa b a tla rid a   n a m o y o n   b o 'lad ig a n   x a tti-h a ra k a tla r 
yig'indisidir.  Axloq  liar  bir  kishining  xulqini,  ichki  dunyosini 
k o'rsatadi.
Bevosita  demokratiya  —  d e m o k ra tiy a n in g   bir  shakli  b o i i b ,  
u  liar  bir  fu q aro n in g   davlatni  b o sh qa rishda,  davlat  ishlarida 
bevosita, 
y a ’ni  shaxsan  ishtirok  etishidir.
B irlash ish   huquqi 
—  bu  siyosiy  h u q u q l a r d a n   biri  b o 'lib , 
siy o s iy   va  b o s h q a   x a r a k t e r d a g i   b i r l a s h m a l a r g a   b i r l a s h i s h
www.ziyouz.com kutubxonasi

imkoniyatidir.  Наг  qanday  ittifoq  va  assotsiatsiyalarga  birlashish 
h a m   shu  h u q u q   orqali  amalga  oshadi.  Konstitutsiyaviy  tuzum ga 
k o ‘ra,  f u q a r o la r   m an fa a tig a   ziyon  k eltiruvchi  ta sh k ilo tla rg a  
birlashish  taqiqlanadi.
Inson  huquqlari  umumjahon  deklaratsiyasi
1948-yil  10-dekabrda  B M T ning  Bosh  Assambleyasi 
Inson 
huquqlari  u m u m ja h o n   deklaratsiyasini  tasdiqladi  va  e ’lon  qildi.
Birlashgan  M illatlar  Tashkiloti  (B M T )   t o m o n i d a n   qabul 
qilingan  ushbu  xalqaro  hujjatda  insonlarning  hayoti,  sog'lig‘i, 
q a d r - q i m m a t i ,   o r - n o m u s i ,   o i la   q u r i s h i ,  f a r o v o n  
h a y o t  
kechirishini 
t a ’minlaydigan  h uq u q   va  erkinliklar  belgilangan. 
BM Tga  a ’zo  liar  bir  davlat  shu  hujjatda  ko'rsatilgan  h uq uq   va 
e r k i n l i k l a r n i   t a ’m i n l a s h   m a j b u r i y a t i n i   o l a d i .  O 'z b e k i s t o n  
Respublikasi  K o n s titu tsiy a sin in g   in so n   h u q u q la rig a   taalluqli 
norm alarida  shu  hujjat  qoidalari 
o 'z   o 'rn in i  topgan.  H a r  bir 
m am la k a td agi 
inson  huqu q larig a  taalluqli  b o 'lg a n   h u q u q iy  
hujjatlar,  bu  hujjatlarga  zid  bo'lmasligi  kerak.
1-modda
H a m m a   o d a m la r  o 'z   q a d r-q im m ati  h a m d a   huquqlarida  erkin 
va  teng  bo'lib  tug'iladilar.
Insonlarga  aql  va  vijdon  ato  etilgan.
Insonlar  bir-birlariga  nisbatan  birodarlik  ruhida  m unosabat 
qilishlari  kerak.
2-m odda
H ar  bir  inson  irqi,  jinsi,  tili,  dini,  e 'tiq o d id a n   q a t ’i  nazar, 
ushbu  deklaratsiyada  e ’lon  qilingan  h u quqlar va  erkinliklarga  ega 
bo'lishlari  shart.
3-m odda
H a r  bir  inson  yashash,  ozod  bo'lish  va  shaxsiy  daxlsizlik 
huquqiga  ega.
4-m odda
H ech   kim  qullikda  yoki  erksiz  holatda  saqlanishi  m u m k in
emas.
www.ziyouz.com kutubxonasi

7-m odda
Barcha  o d a m la r  q o n u n   oldida  tengdirlar.
16-m odda
N ik o h   faqat  n ik o h d an   o 'tay o tg an  h ar  ikki  to m o n n in g   erkin 
va  to 'liq  roziligi  asosidagina  tuzilishi  m u m kin.
18-m odda
H a r  bir  inson  fikr,  vijdon  va  din  erkinligiga  ega.
26-m odd a
H a r  bir  inson  t a ’lim  olish  huquqiga  ega.
29-m odd a
H a r  bir  inson  jam iyat  oldida  burchlidir.
„Bola  huquqlari  to‘g‘risida“gi 
konvensiya
„Bola  huquqlari  to 'g 'ris id a “gi  konvensiya  B M T ning  Bosh 
Assambleyasi  t o m o n id a n   1959-yil  2 0 -noyabrda  qabul  qilingan.
U  3  ta  qism  va  54  ta  m o d d a d a n   iborat.
M azk u r  Konvensiya  d u n y o n in g   har  bir  m am lakatida  bola- 
larning  tu rm u sh   sharoitlarini  yaxshilash,  ularni  him o ya  qilish, 
mustaqil  hayotga  to 'la   tayyorlash,  o'sib-ulg'ayishlari  va  faro- 
vonlikka  ega  bo'lishlarini  va  boshqalarni  t a ’minlaydi.
M ustaqillik  —  ulkan  bunyodkorlik
Istiqlolning  h a r  bir  yili  tarix  sahifalariga  ulkan  bunyodkorlik, 
xalqimiz  erishayotgan  o lam sh u m u l  yutuqlar,  ezgulik  va  sh o d u - 
m onlik,  taraqqiyot  va  farovonlik  yili  sifatida  bitilmoqda.
M u s t a q i l   O ' z b e k i s t o n   P r e z i d e n t i n i n g   b i r i n c h i   f a r m o n i  
poytaxtim izdagi  bosh  m aydo n n i  M ustaqillik  maydoni  deb  atash 
t o 'g 'r i s i d a   b o 'l g a n .  Bu  m a m l a k a t i m i z d a   u lk an   o 'z g a r i s h la r  
silsilasini  boshlab  berdi.
1993-yilda  T o sh k e n tn in g   M arkaziy  xiyobonida 
Sohibqiron 
Amir  Temur  haykali  ochildi.
1996-yilda  xiyobon  shim olida  m u h ta s h a m   Temuriylar  tarixi 
davlat  muzeyi  qad  rostladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Xiyobon  sharqida  xalqimiz  bunyodkorligining  yana  bir  timsoli 
sifatida  qad  rostlagan 
X alqaro  anjum anlar  saroyi 
T osh ke nt 
shahrining  2200  yillik  yubileyi  arafasida,  davlatimiz  rahbarining 
g ‘oyasi  asosida  bunyod  etilgan  saroy  b o ‘lib,  u  s h a rq o n a   m e '-  
m oriy  qadriyatlar  va  z am onaviy  arxitektura  yutuqlarini  o ‘zida 
mujassam  etgan.  Bu  yerda  yirik  xalqaro  an jum anlar,  m adaniy - 
m a'rifiy  tadbirlar,  konsertlar  o Ltkaziladi.
U  o 'z i d a   milliy  va  z a m o n a v iy   m e ’m o rc h ilik   uslu b la rin i 
mujassam  etgan.  U n in g   balandligi  48  m etr  b o l i b ,   u  300  o ‘rinli 
majlislar,  300  o'rinli  qabullar  zali  va  1800  o'rinli  a n ju m a n la r 
zaliga  ega.
, , 0 ‘zbekiston“  xalqaro  a n ju m a n la r  saroyi  2009-yil  1-sentabr 
kuni  ochildi  va  u nda  Toshk entn in g   2200  yilligi  sanasi  tantanali 
nishonlandi.  M azku r  bino  yonida  T oshkent  k urantining  egizagi 
h am   qurilib,  foydalanishga  topshirildi.
Birlashgan 
M illa tla r  
Tashkiloti
Birlashgan  Millatlar  Tashkiloti  o ‘z  tarkibiga  k o 'ra   6  ta  asosiy 
organ,  shuningdek,  bu  asosiy  organlarga  k o ‘maklashish  uchu n 
tuzilgan  m a ’lum   miqdordagi  q o ‘m ita  va  komissiyalardan  iborat.
Bosh  Assambleya  —  Birlashgan  Millatlar  Tashkilotining  eng 
nufuzli  organidir.  U ning  har  yili  sentabr  oyida  chaqiriladigan 
sessiyalarida  B irlashgan  M illa tla r  T a s h k ilo tig a   a ’zo  b a r c h a  
davlatlarning  delegatsiyalari  qatnashadilar.
Xavfsizlik  Kengashi  15  davlat  vakillaridan  tashkil  topadi. 
Ularning  5  tasi  doim iy  a ’zo  (A Q S H ,  Rossiya,  Xitoy,  Fransiya 
va  Buyuk  Britaniya),  10  ta  m uvaqqat  a ’zo  davlatlar  har  ikki 
y ild a   a l m a s h i n i b   t u r a d i l a r .   X av fsizlik   K e n g a s h i  d a v l a t l a r  
o Lrtasidagi  tortishuvlar,  tajovuz  va  agressiyaning  oldini  olish, 
yangi  a ’zolar  qabul  qilish  va  b o sh q a   m asalalarni  o 'r g a n a d i, 
qarorlar  qabul  qiladi  yoki  tavsiyalar  beradi.
Iqtisodiy  va  ijtimoiy  Kengash  xalqaro  va  ijtimoiy  ham korlik 
sohalariga  oid  masalalar  bilan  shu g ‘ullanadi.
Vasiylik  Kengashi  tobe  h u d u d lar  masalalarini  nazorat  etib 
boradi.
Xalqaro  sud  xalqaro  siyosiy  va  iqtisodiy,  huquqiy,  hududiy 
m as a la la rn i  hal  e tis h d a   y uzaga  kelgan  b a r c h a   m u a m m o l a r  
b o 'y i c h a ,   vaziyat  tala b   q ilg a n d a   o ‘z  fik rla rin i  a ytadi  yoki 
hukm ini  chiqaradi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

B M T   kotibiyati  tashkilotning  kundalik  ishini  ta 'm i n   etadi.
B irlashgan  M illa tla r  T a s h k ilo tin in g   N iz o m i  1945-yilning  
iyun   o y i d a   S a n - F r a n s i s k o d a g i   k o n f e r e n s i y a d a   i m z o l a n i b ,  
1945-yil 
2 4 -o k ta b rd a n  
kuchga  kirgan.  Shu  sababli 
h ar  yili 
2 4 - o k t a b r   B irlashgan  M illa tla r  T a s h k ilo tin in g   kuni  sifatida 
n ish o n la n a d i.
Prezidentim iz  Isloni  Karimov  1993-yil  28-sentabrda  Birlash­
gan  Millatlar  Tashkiloti  Bosh  Assambleyasining  48-sessiyasida 
nu tq   so'zladi.
0 ‘zbekiston  rahbari  xalqaro  terrorizm   va  narkobiznes  bilan 
b o g ‘liq   m u a m m o l a r n i   h a l  e t i s h ;   m i n t a q a v i y   x a v f s i z li k ,  
ju m la d a n ,  Markaziy  Osiyo  m intaqasida  barqarorlik  va  xavfsizlikni 
ta 'm in la s h ;  j a h o n   xavfsizligi  tizim ini  takom illashtirish,  B M T  
faoliyati  va  tarkibiy  tizimini  isloh  qilishga  taalluqli  takliflar  bilan 
chiqdi.
2010- 
yil  20-  sentabrda  B M T   Bosh  Assambleyasining  M ing- 
yillik  rivojlanish  m aqsadlariga  bag ‘ishlangan  oliy  darajadagi  yalpi 
majlisi  bo'lib  o'tdi.  U n d a   O 'zbekiston  Respublikasi  Prezidenti 
Islom   K arim o v   nu tq   so'zladi.  M a z k u r  n u tq d a   y u rtb o sh im iz  
Mingyillik  rivojlanish  m aqsadlari  doirasida  am alga  oshirilgan 
ishlar,  O 'z be kisto n nin g  B M T   bilan  hamkorligi,  M arkaziy  Osi- 
yodagi  bugungi  jarayonlar,  mintaqaviy  xavfsizlik  va  ekologiya 
m u a m m o la ri,  A fg'on isto n   mojarosi  va  uni  hal  etish  yo'llari 
haqida  alohida  to'xtaldi.
M u s ta q il  0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  B irla shga n  M illa tla r  
Tashkiloti  a'zoligiga  1992-yil  2 -m a rtd a   qabul  qilingan.
Birlashgan  M illatla r  T a s h k ilo tin in g   q a ro rg o h i  A Q S H n i n g  
N y u -Y o rk   shtatida  joylashgan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

M ustaqillik  yillarida  U N E S C O   bilan  hamkorlikda 
quyidagi  buyuk  allomalar,  davlat  arboblari,  mutafakkirlar 
va  shoirlarimizning  hamda  tarixiy  ko‘hna  shaharlarimizning 
yubileylari  nishonlandi:
1991  -  yil  —  Alisher  N avoiy  tavalludining  550  yilligi;
1 9 9 4 -  yil  —  M irzo  U lug ‘bek  tavalludining  600  yilligi;
1996  -  yil  —  A m ir  T e m u r   tavallu dinin g   660  yilligi;
1997  -  yil  —  Buxoro  va  Xiva  shaharlarining  2500  yilligi;
1998  -  yil  -   A h m a d   F a rg 'o n iy  tavalludining  1200  yilligi;
1998  -  yil  —  Im o m   al-Buxoriy  tavalludining  1225  yilligi;
1999  -  yil  —  Jaloliddin  M anguberdi  tavalludining  800  yilligi;
1999  -  yil  —  ,,Alponiish“  do sto n in in g   1000  yilligi;
2000  -  yil  —  B u r h o n id d in   M a r g 'i n o n iy   ta v a llu d in in g   910
yilligi;
2 0 0 0 -   yil  —  Im o m   M oturidiy  tavalludining  1130  yilligi;
2000  -  yil  —  Kam oliddin  Behzod  tavalludining  545  yilligi;
2001  -  yil  —  ,,Avesto“  yaratilganining  2700  yilligi;
2002  -  yil  —  T e rm iz   sh ah rin in g   2500  yilligi;
2002  -  yil  —  Shahrisabz  sh a h rin in g   2700  yilligi;
2003  -  yil  —  Abduxoliq  G'i.jduvoniy  tavalludining  900  yilligi;
2006  -  yil  —  Qarshi  shah rin in g   2700  yilligi;
2 0 0 6 -   yil  —  Xorazm  M a ’m un  Akademiyasining  1000  yilligi;
2007  -  yil  —  M a rg'ilo n  sh ah rin in g   2000  yilligi;
2007  -  yil  -   S a m a rq a n d   sh ah rin in g   2750  yilligi;
2009  -  yil  —  T o sh k e n t  sh ah rin in g   2200  yilligi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

TARIXIY  SH A X SLA R
Muhammad  al-Xorazmiy
(183  -   850)
Buyuk  m ate m a tik ,  a stro n o m   va  geograf 
M u h a m m a d   a l - X o r a z m i y   V III  a s rn in g  
o xiri  va  IX  a s r n i n g   b i r i n c h i   y a r m i d a  
yashab  ijod  etgan.
U n in g   asl  ismi  Abu  J a ’far  (Abu  Ab- 
d u l lo h )   M u h a m m a d   ibn  M u s o   b o 'l ib , 
7 8 3 - y iI d a   X iv a d a   t u g 'il g a n .  X o r a z m i y  
duny og a  m a s h h u r   m atem atik  va  a stron om  
sifatida  tan ilg a n .  X o ra z m iy n in g   n o m in i 
tarixda 
qoldirgan  buyuk  asari  ,,Al-jabr 
v a l- m u q o b a la “  risolasidir.  U  keyinchalik 
m a t e m a t ik a n in g   a lo h id a   sohasi  b o 'lg a n  
algebra  faniga  asos  b o ig a n .  Ana  shunga  ko'ra.  uning  nomi  Yevropa 
m am lakatlariga  h a m   yoyildi.  Hozirgi  za m o n   hisoblash  texnikasida 
keng  qoMlanayotgan  ,,algoritm “  atam asi  h a m   olim 
n o m id a n  
kelib  chiqqan.
U n in g   asarlari:  ,,Zij“ ,  „Surat  a l- a rz “ ,  „K itob  m uxtasar  m in  
hisob  a l-jab r 
v a l- m u q o b a l a “ ,  „ H i n d   hisobi  h a q id a   k ito b “ , 
„ Q o 's h ish   va  ayirish 
kitobi“ ,  „Astrolyabiyalar  bilan  am allar 
haqida  k ito b “ ,  „K itob   a t-ta rix “  va  boshqalar.
Ahmad al-Farg‘oniy
(taxminan  191  —  865-yillar)
O r t a   asrlarda  yashagan  o 'r ta   osiyolik 
a s t r o n o m ,   m a t e m a t ik ,  g e o g ra f   o lim d ir. 
O lim n in g   t o l i q   ismi  Abul  Abbos  A hm ad  
ibn  M u h a m m a d   ibn  Kasir  a l- F a r g ‘oniy- 
dir.  M an b ala rd a   uning  farg'onalik  ekanli- 
gidan  tashqari  deyarli  boshqa  m a ’lum otlar 
saqlanm agan.
F arg 'on iy n in g   asosiy  a stro n o m ik   asari 
„ S a m o v i y   h a r a k a t l a r   va  u m u m i y   ilmi 
n u jum   kitobi“  b o l i b ,   bu  kitob  Yevropa- 
ning  k o ‘p  tillariga  tarjim a  qilingan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Hozirgi  k u n d a   F a rg'o n iyn in g  sakkizta  asari  m a ’lum   b o l i b ,  
ularning  ha m m a si  astronom iyaga  aloqador.  Ular  quyidagilar:
„A stronom iya  asoslari  haqida  kitob “ ,  „Asturlob  yasash  liaqida 
k i t o b “ ,  „ A s t u r l o b   b ila n   a m a l  q ilish   h a q i d a   k i t o b “ ,  „А1- 
F a rg ‘o n iy   jad v a lla ri" ,  „ O y n in g   Yer  ostida  va  ustida  b o ‘lish 
v aq tlarini  a n iq la s h   h a q id a   riso la“ ,  „Yetti  iqlim ni  hisoblash 
h a q id a “ ,  „Q uyosh  soatini  yasash  haqida  kitob  “  va  „Sam oviy 
harakatlar  va  u m u m iy   ilmi  n ujum   kitobi“ .
A h m a d   a l- F a r g ‘oniy 
Bag‘doddagi  „Bayt  u l-h ik m a t“  ilmiy 
m arkazida  ilmiy  ishlar  bilan  shug'ullangan.  Kitoblari  o 'r ta   asrlarda 
Y e v ro p a   u n iv e rs ite tla rid a   a s t r o n o m i y a d a n   asosiy  darslik  va 
qoMlanma  hisoblanib,  m uallifning  ism -n asabin i 
lotinchasiga 
,,Alfraganus“  deb  ataganlar.  A h m a d   a l- F a r g loniy  ,,Alfraganus“ 
taxallusi  bilan  d u n y o d a   m a s h h u r  va  m a ’lumdir.
Farg'o niyn in g  nom i  b u tu n   Sharq  va  G ‘arbd a  m ashhurdir. 
O 'r t a   a s rd a ,  t a b iiy - ilm iy   b i li m l a r n i n g   rivojiga  u lk a n   hissa 
q o 's h g a n   olim   sifatida  m a n b a l a r d a ,  s o ‘ng  G ‘arb  va  S h a rq  
mualliflari  asarlarida,  o ‘z  yurti  0 ‘z b ek iston da,  ayniqsa,  z o 'r  
g ‘uru r  va  iftixor  bilan  tilga  olinadi,  o ‘rganiladi,  hozirgi  kun d a 
ko'ch alar,  o 'q u v   yurtlariga  uning  nom i  berilgan.
Imom  Muhammad 
Ismoil  al-Buxoriy
(810  -   870)
Abu  A b d u llo h   M u h a m m a d   ibn 
Ismoil  al-Buxoriy  810-yil  21-iyulda 
Buxoro  s h a h r i d a   tavallud   to p g a n .
8 7 0 - y i l   3 1 - a v g u s t d a   S a m a r q a n d  
yaqinidagi  Xartang  qishlog"ida  vafot 
etgan.
A l-B ux oriy  „ H a d is   ilm ida  a m ir 
a l - m o ‘m in in “  (H ad is  ilmida  m usul- 
m o n la rn in g   yetakchisi)  degan  sha- 
rafli  n o m g a   sazovor  b o ‘lgan  buyuk 
o l i m ,  
m u h a d d i s ,  
h a d i s s h u n o s  
m utafak kir  olim dir.
Im o m   al-Buxoriy  yigirmadan  ortiq  asar  yozgan  b o ‘lib,  ular 
o r a s id a   e n g   m a s h h u r i   ,,A l-Jo m i  a s - s a h i h “ dir.  U s h b u   a s ar
www.ziyouz.com kutubxonasi

yozilganiga  1200  yildan  ortiq  vaqt  o 'tg a n   bo'lib,  islom  olam ida 
Q u r 'o n i  K a rim d a n   keyin  turuvchi  ikkinchi  m an b a   hisoblanadi. 
Bu  kitobning  1325-yilda  ko'chirilgan  sakkiz  jilddan  iborat  go'zal 
nusxasi  bugungi  k un d a   Istanbulda  saqlanadi.
U n in g   asarlari:  ,,A l-Jo m i’  a s -s a h ih “ ,  ,,A1-Adab  a l- m u fr a d “ , 
,,A t-T a 'rix “ ,  ,,A t-Ta'rix  al-k abiy r“ ,  „ K ito b   al-ilal“ ,  „Asonii  us- 
s a h o b a " ,  „ K ito b   a l- k u n a “  va  boshqalar.
At- Termiziy
(824  -   892)
A t - T e r m iz i y n in g  
t o 'li q   ismi  sharifi 
M u h a m m a d   ibn  Iso  ibn  Savra  ibn  M uso 
ibn  Z a h h o r   S h a d d o d   S u lla m i  B u g 'iy  
T e rm iz iy .  U  824-yili  T e r n ii z d a   u n c h a  
badavlat  b o 'lm a g a n   oilada  tavallud  topgan. 
M u s u lm o n   o la m id a   m a s h h u r   yirik  niu- 
h a d d i s l a r d a n   h a m d a   Q u r ’o n i   K a r i m  
tafsirchilari  orasida  eng  yetuklaridan  biri. 
Bu  insonni  Abu  A bdulloh  a l- H a k im   at- 
T e rm iziy   (X  asrning   birin chi  c h o ra g id a  
vafot  etgan)  va  b o sh qa  Term iziylar  bilan 
chalkashtirmaslik  lozim.
A t - T e r m iz i y   y o sh lig idan   m u k a m m a l   oliy  m u s u lm o n   t a ’li- 
m ini 
o lg an.  H a d isla rn i  t o 'p la s h   m a q s a d id a   X u r o s o n ,  Iroq, 
H ijoz  s h a h a r la r id a   z iy o ra td a   va  sa y o h a td a   b o 'lg a n .  P a y g 'a m b a r  
h a d isla rin i  t o 'p la s h   va  o 'r g a n i s h d a   o 'z ig a   xos  h a d is la r  isnodlari 
(n isb a t  berish   z a n jirin in g   b o g 'la n is h i)   va  h a r  b ir  ha d is  a tr o -  
fida  n i a z h a b la r a r o   n u q ta y i  n a z a r   k urash ig a   e ’t ib o r   b e rg a n , 
x o liso n a   tahlil  va  ta lq in   qilgan.
U n i n g   asarlari:  „ P a y g ' a m b a r   a la y h i s s a l o m n i n g   shakl  va 
s if a tla ri" ,  „ H a d i s l a r d a g i   i l l a t l a r " ,  „ H a d i s l a r d a g i   i x t i l o f   va 
b a h s la r   h a q id a   ris o la " ,  , , a t - T a ’rix“ ,  „ K ito b   u z -z u h d " ,  ,,Jo m i’ 
a t-T e rm iz iy “  va  boshqalar.
Al-Moturidiy
(870  -   944)
A l-M o tu rid iy   hidoyat  yo'li  im om i  va  m utakallim lar  im om i 
t a x m in a n   870 -y ilda  S a m a r q a n d   t u m a n i   M o tu rid   q ish lo g 'id a
www.ziyouz.com kutubxonasi

tu g ‘ilib,  shu  m askan d a  944-yili  vafot 
e tg a n .  Q a b r i  S a m a r q a n d   s h a h r i d a .
0 ‘z id a n   s a lm o q li   m e r o s   q o l d ir g a n .
O lim n in g ,  a y n iq sa ,  y a k k a x u d o lik   va 
Q u r ’o n   tafsiriga  bag'ishlangan  „K itob 
a t- ta v h id “  h a m d a   „K ito b   t a ’vilot  al- 
Q u r ’o n 11  n o m l i   a s a r l a r i   u l a m o l a r  
orasida  katta  h u rm a t  qozongan.
A l-M o tu rid iy   ilohiyot  ilmlarini  to 'la  
s h a k l l a n t i r i b ,   t a k o m i l i g a   y e t k a z d i ,  
ularni  qayta  ishlab  chiqdi  va  tizim  (sistema)ga  soldi.  B undan 
tashqari,  u  islom  falsafasini  h a m   ishlab  chiqdi.  U  yaratgan 
t a ’limot  islom  dinining  buyuk  aqidaviy  o q im laridan  biri  sifatida 
b utu n  islom  olam iga  tanildi.
U nga  islom  ulamolari  nafaqat  ,,shayx“ ,  balki  „rais  ahl  as- 
sunna  val  j a m o a “  deb  t a ’rif  berganlar.
A l-M o tu rid iy   islom ning  sunniylik  y o ‘nalishidagi  hanafiylik 
m azhabiga  e ’tiqod  qilgan.  Islom  ilohiyotshunosligi  (teologiya) 
b o ‘yicha  o 'n d a n   ortiq  yirik  asarlar  yozgan.  S hulardan  ayniqsa 
ikkitasi  —  „K ito b   a t-ta v h id “  va  „ T a ’vilot  ahl  a s -s u n n a “  islom 
o lam id a  tengi  y o ‘q  asarlar  hisoblanadi.
Sunniylikdagi  to 'rt  —  hanafiya,  shofi'iyya,  molikiya,  h a n a - 
biya  m azh ab larining  asosiy  g'oyalari,  e ’tiqod  q o n u n -q o id a lari  ana 
shu  ikki  buyuk  m utafakkir  allom a  —  a l-M o tu rid iy   va  a l-A sh ’ariy 
t a ’limoti  ustiga  qurilgandir.
Abu  N asr  Forobiy
(873  -   950)
Q o m u s iy   o lim la r im iz   o r a s id a   F o r o -  
biyning  nom i  alohida  h u rm a t  va  eh tirom ga 
sazovor.  F orobiy  uning  taxallusi  b o'lib, 
t o ‘liq  n om i  Abu  N a sr  M u h a m m a d   ibn 
M u h a m m a d   ibn  Uzlug'  Tarxon  Forobiy.
U  873-  yilda  F o r o b   ( S ird a ry o   q i r g ‘o - 
g id a g i  Forob  —  0 ‘tro r)d a  tu g ‘ilib,  950- 
yilda  D a m a sh q d a   vafot  etgan.
D u n y o   ilm  ahli  y un o n  olimi  Aristotel 
(Arastu)ni  birin c h i  m u allim   deb  biladi,
F o r o b iy n i  esa  „ a l - M u a l l i m   a s - s o n i y “ ,
www.ziyouz.com kutubxonasi

y a ’ni  „Ik k in c h i  m u a llim “  deb  ataydi.  Forobiy  „Arastu  q o n u n -  
larining  m ohiyati  h a q id a “gi  asarida  davlat  va  h u q u q   haqidagi 
q arashlarini  keng  bay on  qiladi.
F oro b iy  70  d a n   ortiq  tilni  bilgan.  U  „Fozil  sh a h a r  aholisining 
fikrlari"  asarida  turli  ijtimoiy  tu zum d agi  davlatlar  haqida  flkr 
yuritadi.
F oro b iy  160  dan  ortiq  asar  muallifidir.  U  y u n o n   olimlari 
P laton,  Aristotel,  Yevklid,  Ptolem ey,  Porfiriy  va  b oshqa la rning  
asarlariga  sharhlar  yozgan.  Bu  sh arh lar  CKrta  Osiyo  va  ja h o n  
olim larin in g  d u n y o q a ra s h in i  shakllantirishda,  ularning  Aristo- 
te ln in g   m a te ria listik   d u n y o q a ra s h i  bilan  o s h n o   boMishlarida 
y a qind an  y o rd am   bergan.
U n ing   asarlarini  ikki  gu ru h ga  ajratish  m um kin:
1.  Y u n o n   faylasuflari,  ta b ia ts h u n o s la rin in g   ilmiy  m erosini 
izohlash,  ta rg ‘ib  qilish  va  o ‘rganishga  bag'ishlangan  asarlar.
2.  F a n n in g   turli  sohalariga  oid  m avzulardagi  asarlar.
F o r o b i y n i n g   a s a rla ri:  „ M a s a l a l a r   m a n b a y i “ ,  „ Q o n u n l a r
ha qid a   k ito b “ ,  „ F a la k   ha rakatining  doimiyligi  h a q id a “ ,  „ K a t- 
talarning  aqli  haqida  s o ‘z “ ,  „Y oshlarning  aqli  haqid a  k ito b “ , 
„ M a n tiq   to 'g'risidagi  risolaga  m u q a d d i m a “  ,  „ M a n tiq   ilmiga 
k iris h “ ,  „ Is b o t  k i to b i “ ,  „ J o n n i n g   m o h iy a ti  h a q id a   r is o la “ , 
„ llm la rn in g   kelib  chiqishi  va  tasnifi“ ,  „Falsafa  tu sh u n c h a s in in g  
m a ' n o s i   h a q i d a   s o ‘z “ ,  „ H a j m   va  m i q d o r   h a q i d a   s o lz “ , 
„Astrologiya  qoidalari  h a q id a   m u lo h a z a la rn i  t o ‘g ‘rilash  usuli 
haqida  m a q o la “ ,  „ M u siq a   haq id a  katta  k ito b “ ,  „Fizik a  usullari 
h aq id a   kitob “ ,  „ In s o n   a'zolari  haq ida  risola“ ,  „ H a y v o n   a'zolari 
funksiyasi  va  potensiyasi“ ,  „ S h e ’riyat  s a n ’ati  q o nunlari  haqida 
r is o l a “ ,  „ L u g 'a t l a r   h a q i d a   k i t o b “ ,  „ B a x t - s a o d a t g a   e ris h u v  
h a q i d a “ ,  „ S h a h a r n i   b o s h q a r i s h “ ,  „ U r u s h   va  t in c h   t u r m u s h  
haqid a  kito b “ ,  „ Fazilatli  xulqlar“  va  boshqalar.
F o ro b iy n in g   ilmiy  m erosi,  u m u m a n ,   o 'r t a   asr  S h a rq in in g  
m a d a n i y - m a ’naviy,  tabiiy-ilm iy,  ijtimoiy-siyosiy  m asalalaridan 
ju d a   boy  m a ’lum ot  beradi.
Abu  Rayhon  Beruniy
(973  -   1048)
CKrta  asrning  buyuk  qom usiy  olimi  Abu  R ayhon  M u h a m m a d  
ibn  A h m a d   Beruniy  a stro n om iy a ,  fizika,  m ate m a tik a ,  ge o d e - 
ziya,  geologiya,  m ineralogiya,  tarix  kabi  fanlarni  clu iq u r  bilgan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Abu  R ay hon   Beruniy  ja h o n ,  xususan,
S h a r q   m a d a n i y a t i   va  f a n i n i n g   y o r q in  
s iym olaridan  biri,  o 'r ta   asrlar  davrining 
buyuk  qomisiy  olimidir.  U  973-yil  X o ­
razm da  tug'ilgan.  1973-yil  U N E S C O   t a ­
s h a b b u s i   b ila n   B e r u n iy   t a v a l l u d i n i n g  
1000  yilligi  j a h o n   niiqyosida  keng  ni- 
shonlandi.  Beruniy  X orazm sh o h   M a ’m un 
rahnam oligida  U rg a n c h d a   vujudga  kelgan 
o 'z   d a v rin in g   en g  yirik  ilmiy  m a r k a z -  
laridan  biri  —  M a ’m u n   a k a d em iy a sid a  
faoliyat  ko'rsatdi.  Abu  Rayhon  Beruniyning  o ‘rta  asrlar  fan- 
lariga,  xususan,  a stro n o m iy a ,  fizika,  m a te m a tik a ,  geodeziya, 
geografiya,  geolo giya,  f a rm a k o g n e z iy a ,  falsafa,  x r o n o lo g iy a , 
fanlar  tarixi  va  boshqa  fanlarga  q o 'sh g a n   ulkan  hissasi  uni  butun 
dunyoga  tanitdi.  Beruniy  ulkan  m eros  —  o ‘z  davri  ilm -fanining 
turli  sohalariga  oid  160  dan  ortiq  asarlar,  bir  n e cha  tillardan 
qilingan  tarjimalar,  turli  yozishm alar  qoldirdi.
U nin g  asarlari:  „Q adim gi  xalqlardan  qolgan  yodgorliklar“ , 
, , H i n d i s t o n “ ,  „ M a s ’ud  q o n u n i “ ,  , , G e o d e z i y a “ ,  ,,S a y d a n a “ , 
„ M u n ajjim lik   s a n ’a tid an   b o s h la n g ‘ich  tu s h u n c h a l a r “ ,  „Astro- 
logiyaga  k iris h “ ,  „ A s t r o n o m iy a   k a liti“ ,  „ J o n n i   d a v o lo v c h i 
quyosh  kitobi",  ,,K o ‘paytirish  asoslari‘‘,  „F oydali  savollar  va 
to'g'ri  jav obla r“ ,  „Ibn   Sino  bilan  yo zish m alar“  va  boshqalar.
Abu  Ali  ibn  Sino
(980  -   1037)
Abu  Ali  ibn  Sino  buyuk  qom usiy  olim - 
dir.  U n in g   falsafa,  m ed its in a ,  a s t r o n o ­
m iy a ,  z o o lo g i y a ,  b o t a n i k a ,   g e o lo g iy a , 
psixologiya,  m usiqa,  axloq,  m a n tiq ,  til- 
shunoslik,  adabiyotshunoslikka  oid  asar­
lari  mavjud.  U ning  „Tib  q o n u n la r i“  asari 
nihoyatda  m ashhur.  U  badiiy  ijod  bilan 
h a m   sh u g‘ullangan.
U  h ijriy   370  ( m i lo d i y   9 8 0 ) -   y ilda 
Afshona  qishlog'ida  tu g ‘ilgan.  Bu  qishloq 
Buxoro  yaqinidadir.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Ibn  Sino  o ‘tkir  qobiliyat  egasi  edi.  U  , , Q u r 'o n “ ni  qiroat  bilan 
o lqib  yodlash  u c h u n   bir  yilgina  vaqt  sarflaydi.  Ibn  S inoning 
shuhrati  k o ‘proq  tabobat  ilmi  bilan  bog'liq.  Ayniqsa,  Buxoro 
amiri  N u h   ibn  M ansurni  davolashda  ishtirok  etishi  tabibning 
d o v r u g ‘ini  o s h irib   y u b o r a d i.  Bu  p a y td a   u  16— 17  y o s h la r  
c h a m a s id a   b o 'lgan.  B u ning  evaziga  u  saroy  k u tu b x o n asid a n  
foydalanish  huquqini  q o'lg a  kiritadi.
Ibn  S inoning  asarlari  soni  450  d a n   oshadi,  lekin  bizgacha 
faqat  160  ga  yaqin  asari  yetib  kelgan,  xolos.
U n in g   bizga  m a ’lum  b o i g a n   katta  asari  „K ito b  a s h -sh ifo “ 
(„Shifo  kitobi“ )  22  jilddan  iborat  bo'lib,  4  ta  katta  b o 'lim in i 
m antiq,  fizika,  m ate m a tik a ,  metafizikaga  doir  m asalalar  egal- 
lagan.
Ibn  Sino  tabobat  sohasida  m a s h h u r  boMgan.  U n in g   asarlari: 
„Tib  q o n u n la r i“ ,  „ Ic h a k   sanch iqlari“ ,  „ T o m ir  k o ‘rish  haqida 
kitob “ ,  „Tib  haqida  hikmatli  s o 'z la r“ ,  „Tibbiy  k o ‘rsa tm a lar“  va 
boshqalar.
Ibn  Sino  asarlari  Yevropada  XII  asrdan  boshlab  taijim a  qilina 
boshladi.
Ahmad  Yassaviy 
(1041  -   1166)
Turkiston  m ulkining  shayxul  mashoyixi  (Navoiy,  „N a so y im  
u l - m u h a b b a t “ )  A h m a d   Y a ssav iy  Q o z o g ' i s t o n n i n g   S a y r a m  
sha hrid a   m a'rifat  va  javo n m a rd lik k a   ixlosi  baland  b o i g a n   eng 
nufuzli  Ibrohim   ota  oilasida  1041-yilda  tu g ‘ilgan.  Yetti  yoshda 
Yassiga  b o r ib ,  b irin c h i  m a ’naviy   usto zi  A r s lo n b o b o   b ila n  
uchrashdi  va  ilk  saboqni  u n d a n   oldi.
A h m a d   Yassaviy  h ikm at  yozish  a n ’anasini  boshlab  bergan 
ijodkor.  U  „ D e v o n i  h i k m a t “ ida  shariat  (islom  dini  q o n u n -  
qoidalari  va  u rf-odatlari),  tariqat  (tasavvuf  maslagi),  m a ’rifat 
(ishqi  ilohiy),  haqiqat  (Alloh  va  unga  erishm oq )n i  ta rg ‘ib  qildi.
A h m a d   Yassaviyning  fikricha,  haqiqat  —  qalbda.  Qalb  esa 
A llohning  mulki.  Butun  olam   bilan  r u h a n   uyg'unlashish  —  oliy 
saodat.  Saodat  —  m a ’rifat  nurlari  bilan  ong  va  ruhni  tiniqlash- 
tirishdir.
Rivoyatlarga  k o 'ra,  Yassaviy  63  yoshga  ( p ay g 'a m b a r  yoshiga) 
y etgach,  yer  ostiga  hujra  yasatib,  ,,chilla“ga  kirgan.  Q olgan
www.ziyouz.com kutubxonasi

um rini  to a t-ib o d a t  qilib,  qim m atli  hik m atlar  yozib,  riyozatlar 
chekib,  yer  ostida  o ‘tkazgan.  Bir  rivoyatga  k o ‘ra,  u  125  yil, 
boshqa  rivoyatga  qaraganda,  133  yil  u m r   k o ‘rgan.
Burhoniddin  M arg‘inoniy
(1123  -   1197)
Buyuk  olim  Abul  Hasan  Ali  ibn  Abu 
Bakr  ibn  A bdul  Jalil  a l - F a r g ‘o n iy   a r- 
R is h to n iy   a l - M a r g ‘in o n iy   1123-yil  23- 
sentabrda  tu g ‘ilgan.  U  Q u r ’on,  hadis  ilm- 
larini,  islom  huquqshunosligini  m u k a m -  
mal  bilgan.
B u rhoniddin  a l- M a rg ‘inoniy  XII  asr- 
d a n   beri  m a ’rifat  o lam in in g  
diqq atin i 
M arg‘ilon,  xususan,  ona  yurtimizga  jalb 
q ilib   k e l a y o t g a n   m a s h h u r   a l l o m a d i r .
U n in g   sh o h   asari  ,,A l- H id o y a “  m u su l- 
m o n   h uq uq i  tarixida  m unosib  o ‘rin  olgan  va  shu  paytgacha 
m u su lm o n   olam ida  q o ‘llanib  kelinayotgan,  islom  m am lakatlarida 
o ‘z  a h a m i y a t i n i  
y o ‘q o t m a g a n   izchil  va  m u k a m m a l   a s a r  
hisoblanadi.
U n in g   asarlari:  „Shayxlar  haqidagi  k ito b “ ,  „B osh lov chilar 
u c h u n   q o ‘l l a n m a “ ,  „ M a z h a b n i n g   t a r q a l i s h i “ ,  „ H a j   m a r o -  
sim lari“ ,  „F a rz lar  kitobi“ ,  „N ozil  b o l g a n   narsalar  t o ‘p la m i“  va 
boshqalar.
Najmiddin  Kubro
(1145  -   1221)
M u s u lm o n   o la m id a g i  en g   z a b a rd a s t  m u ta s a v v u f   d o n i s h -  
m an d la rd a n   biri  buyuk  vatan d osh im iz  shayx  N a jm iddin  Kub- 
rodir.  N a jm id d in   K u b ro   1145-  yil  Xiva  s h a h rid a   tu g 'ilg a n .
N a j m i d d i n   K u b r o n i n g   asl  n o m i   A h m a d   ibn  U m a r   ibn 
M u h a m m a d   Xivaqiy  a l- X o r a z m iy   b o ‘lib,  s h a ria t  va  ta riq at 
ilmining  buyuk  d o n ish m a n d i  b o ‘lgani  u c h u n   Kubro  (ulug‘lar- 
ning  ulug‘i),  N a jm id d in   (dinning  yulduzi)  nom lari  bilan  dong 
taratgan.  Iste’dodli  m u ridlar  tarbiyalashda  m ah o ra t  k o ‘rsatgani
6  —  M a’naviyat  —  qalb  quyoshi
81
www.ziyouz.com kutubxonasi

sababli  uni  „Shayxi  valiytarosfT  (valiylarni  voyaga  y e tk a z u v c h i) 
h a m   d eg anlar.
N a j m i d d i n   K u b r o   bir  n e c h a   ilm iy   a s a r la r   va  ru b o iy la r  
yozganki,  ular  ju d a   k o 'p   tazkiralarda  uchraydi.  U  o 'z   qarash- 
larini  arab  tilida  yozgan  bir  q a to r  risolalarida  bayon  qilgan. 
U lard an   asosiylari  „Favoix  al-jam ol  va  favotix  al-jalol“ ,  ,,Al-usul 
a l - a s h a r a “ ,  „R iso la t  a l- x o if   a l- h o i m   m in   lavm  a l - l o i m “  va 
boshqalardir.
N a jm id d in   Kubro  m o 'g 'il  bosqinchilariga  qarshi  o ‘z  muridlari 
bilan  shiddatli  jangga  kirib  shahid  bo'lgan.
N a jm id d in   Kubro  ulug'  ru honiy  shayx,  karom atli  d o n ish - 
m a n d ,  faylasuf  va  vatan  u c h u n   jo n   fido  qilgan  buyuk  inson 
sifatida  bizga  aziz  va  faxr-ibrat  nam unasidir.
Jaloliddin  Manguberdi
(1198  -   1231)
Tarixga  n a z a r  tashlagan  c h o g 'im iz d a , 
tarix iy   sh a x sla r  q a to r i d a   yosh  va  n a v - 
q iro n ,  shu  bilan  birga,  j a s u r  
s h a h z o d a  
Jaloliddin  M ang u berdi  ko'zga  tashlanadi. 
K o ‘p  m ing  sonli  C hingiz  lashkarini  12  ta 
jan g d a   m a g ‘lubiyatga  u c h ra tgan  Jaloliddin 
M anguberdi  1198-yilda  X o ra z m d a   tavallud 
topgan.  M a m la k atd a   siyosiy  tang   vaziyatlar 
yuzaga  kelib  tu rg a n   v a q td a   C h in g iz x o n  
qo 'sh in la ri  X o ra z m   davlati  tinchligiga  xavf 
s o la   b o s h l a y d i .   1 2 2 0 - y il  2 0 - d e k a b r d a  
S u lto n   M u h a m m a d   X o r a z m s h o h   vafot 
e ta d i.  1221 -y iln ing  b o s h id a   J a lo lid d in   M a n g u b e r d i  X o r a z m  
sultoni  deb  e ’lon  qilinadi.  U  m am la k a tn i  m o ‘g ‘illar  bosqinidan 
m u d o fa a   qilishga  jiddiy  kirishadi.  U  T e m u r   M alik  bilan  birga 
fitnani  bostirish  u c h u n   X u ro so n ga  j o ' n a b   ketganida,  v aq td a n  
u n u m li  fo yd alan gan  C h in g iz x o n   q o 's h in la ri  m u d o fa a   zaifligi 
tufayli  U rganch g a  kirib  oladilar.  Lekin,  Jaloliddin  u n d a n   keyin 
h a m   d u s h m a n g a   q a rs h i  k u ra s h ib ,  b ir  n e c h a   m a r t a   g 'a la b a  
qo zon ad i.  Faqatgina  13-jangda  Jaloliddin  q o 's h in in in g   beklari 
orasidagi  ichki  n izo la r  sabab,  u la rn in g   tarqoqligi  na tijasida, 
X o r a z m s h o h   g'alabaga  erisha  olm aydi.  Yosh  va  jasoratli  shah -
www.ziyouz.com kutubxonasi

z o danin g   o'tyurakli  ekanligiga  Chingizxon  qoyil  qolib,  uni  t a ’qib 
etmaslikni  afzal  ko'radi.  Jaloliddin  o n a   yurt  ozodligi  va  hurligi 
y o ‘Iida  to'xtovsiz  kurash  olib  boradi.  M atonatli  sarkarda  1231- 
yilda  Kurdiston  t o g ia r id a   halok  bo'ladi.
Bahouddin  Naqshband
(1318  -   1389)
B a h o u d d i n   N a q s h b a n d   ( M u h a m ­
m a d   b in n i  M u h a m m a d   B a h o u d d i n  
a n - N a q s h b a n d   a l-B u x o riy )  m a s h h u r  
shayx,  o ‘z  n o m i  bilan  atalgan  naqsh- 
b a n d iy l ik   o q i m i ,   y a ’ni  t a r i q a t i n i n g  
a s o s c h is i.  B u x o r o   y a q in id a g i  Q asri 
H in du v o n   qishlog‘ida  1318-yilda  tu g ‘il- 
gan  va  shu  yerda  1389-yilda  vafot  etgan.
N a q s h b a n d   tariqati  m arkazida  axloqiy 
va  xu lq -o do b  qoidalariga  izchil  amal 
qilish  turadi.  Shu  qoidaga  amal  qilgan  N a q sh b a n d   de hqonchilik 
bilan  shug'ullanadi,  s h u ndan   olgan  m ahsulot  va  d a ro m a d   bilan 
kun  kechirardi.  U  yoshligidanoq  soTizm   y o i ig a   kiradi  va  „inson 
x u d o d a n “ ,  „inson  xudo  bila n “ ,  „inson  xudo  u c h u n “ ,  „inson 
x u d o g a “  d egan  aqidalarga  asoslangan  tasavv uf  deb  atalm ish 
diniy-falsafiy  oqim ga  o'zini  bag ‘ishlaydi.
Xoja  Bahouddin  N a q sh b a n d n i  0 ‘rta  Osiyo  xalqlari  ju d a  
yuksak  qadrlaydilar.  Xalqimiz  uni  „ B a h o u d d in   —  b alogardo n!“ 
deya  behad   e ’zozlaydi.
Xoja  B a h o u d d in   N a q s h b a n d   m u ta s a v v u f   d o n i s h m a n d -  
larnin g  poklik,  t o 'g 'rilik ,  m e h r - s h a f q a t,  a d l- u   insof,  i m o n -  
d o r lik ,  m e h n a t s e v a r l i k ,   v a ta n p a r v a r li k   kabi  ilg‘o r   u m u m -  
bashariy  belgilari  davrimizga  h a m o h a n g   bo'lib,  kelajak  u c hu n 
xizm at  qiladi.
1993-yilda  0 ‘z b e k isto n d a   B a h o u d d in   N a q s h b a n d n in g   675 
yilligi  z o 'r   ta n ta n a la r   bilan  o ‘tkazildi,  unga  b a g'ishlab  q a to r 
asarlar  nash r  etildi,  Xalqaro  ilmiy  konferensiyalar  b o ‘lib  o ‘tdi. 
Buxorodagi  N a q s h b a n d   yodgorligi  qaytadan  tiklandi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Amir  Temur
(1 3 3 6 -1 4 0 5 )
S h a v k a tli  h u k m d o r ,   y e n g il m a s   s a r-  
karda,  yirik  d a v la t  a rb o b i 
A m i r   T e m u r  
1 3 3 6 - y il  9 - a p r e l d a   K esh  ( S h a h r i s a b z )  
n i n g   X o ' j a i l g ' o r   q i s h l o g ' i d a   d u n y o g a  
kelgan.  U  tibbiyot,  riyoziyot,  falakiyot, 
m e 'm o rc h ilik   va  tarix  ilmlarini,  turk,  arab, 
fors  xalqlari  tarixini,  diniy,  dunyoviy  va 
falsafiy  bilimlarni  yaxshi  bilgan.
S a m a r q a n d n i   o ‘z  sa lta n atig a   p oytaxt 
etg an ,  o 'z   vatani  M o v a ro u n n a h r n i  turli 
b o s q in c h i la r   h u j u m i d a n   m u n t a z a m   h i- 
m o y a   e tg a n   S o h ib q ir o n   K av kaz,  Iroq , 
E ron  kabi  m am lakatlarni  o 'z   davlatiga  b o'ysundirish  bilan  birga 
qudratli  T em u riy lar  saltanatiga  asos  soldi.
A m ir   T e m u r   O 'r t a   O siy on i  m o 'g 'i l l a r   iskanjasidan  o z o d  
etishda  barcha  yurtparvar  kuchlarni  uyushtirib,  ularni  m u s ta ­
qillik  u c h u n   ku rash g a   y o 'n a lt i r g a n   y e ta k c hi  rahb a rdir.
0 ‘zbek iston   P re z id e n tin in g   farm o n i  bilan  1996-yil  „ A m ir 
T e m u r   yili“  deb  e 'lo n   qilindi.
Shavkatli  h u k m d o r   A m ir  T e m u r   m aqbarasi  ( G o 'r i   Am ir) 
S a m a r q a n d d a   joylashgan.
Mirzo  Ulug'be к
(1394  -   1449)
U l u g ' b e k   1 3 9 4 - y il n in g   m a r t   o y i d a  
E r o n n in g   g 'a rb id a g i  S u lto n iy a   sh a h rid a  
bobosi  T e m u rn in g   harbiy  yurishi  paytida 
tug'ildi.
M irz o   U l u g 'b e k   n o m i  b ila n   tarix d a  
o 'c h m a s   iz  qoldirgan  bu  inson  tem u riy  
h u k m d o r l a r d a n   b iri  b o ' l i b ,   s a l t a n a t n i  
boshqarish  bilan  birga  ilm -fan,  xususan, 
astro n o m iy a   ilmi  bilan  h am   shug'ullanib, 
y u ld u z la r   o la m i  h a q id a   m u h im   m a ’lu- 
m o tlar  to'p lad i.  Ilm -fan  ahliga  homiylik 
ko'rsatdi.  U n in g   asarlari  bugungi  ku n d a
www.ziyouz.com kutubxonasi

h am   o ‘z  aham iyatini  to 'la   saqlab  kelm oqda.  Ulug^bek  1424— 
1429-yillarda  S a m arq a n d  shahrida  dunyoga  m as h h u r  rasadxona 
b arpo  qildi.
U ning  asarlari:  „Ziji  jadidi  K o ‘ragoniy“ ,  „Risolayi  U lu g ‘- 
b e k “ ,  „B ir  daraja  sinusini  aniqlash  haqida  risola“ ,  ,,T o‘rt  ulus 
tarixi“ .
U lu g ‘bek  ilmiy  m erosining  m a ’lum  va  m ashhuri  ,,Zij“  (bu 
asar  „Ziji  U lug‘bek,  Ziji  jadidi  K o ‘ragoniyu)  asari  b o ‘lib,  bu 
asar  ikki  q ism d a n   iborat:  1)  K eng  m u q a d d im a ,  2)  1018  ta 
yulduzning  o ‘rni  va  holati  aniqlab  berilgan  jadvallardan  iborat.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Prezid en tinin g   farm oniga  b in o a n  
1994-yilda  M irzo  U lu g ‘bek  tavalludining  600  yilligi  m unosabati 
b ila n   m a m l a k a t i m i z d a   k a tt a   t a n t a n a l a r   va  X a l q a r o   ilm iy  
a n j u m a n l a r   o ‘tkazildi.  Parijda  h a m   U N E S C O   q a ro ri  bilan 
uchrashuvlar  va  konferensiyalar  b o ‘lib  o'tdi.
Alisher  Navoiy
(14411501)
S o ‘z  m ulkining  sultoni,  buyuk  m u ta - 
fak k ir  o lim ,  d a v la t  va  j a m o a t   a rb o b i,
N iz o m i d d in   M ir  Alisher  N a v o iy   1441- 
yilning  9-fevralida  Hirotda  tavallud  topgan.
Navoiy  o ‘zbek  adabiyotini  o ‘zining  boy 
ijo d iy   m e r o s i   b i la n   d u n y o g a   t a n i t d i .
A y n iq s a ,  u n i n g   ,,X a m s a “  a s a ri  b u t u n  
dunyoga  m ashhur.  N avoiy  badiiy  ijoddan 
tashqari  til,  adabiyotshunoslik  va  boshqa 
sohalarga  bag'ishlangan  yana  bir  q a n c h a  
asarlarning  muallifi  h am   sanaladi.
Alisher  N avoiy  1501-yil  3-y an var  kuni 
vafot  etdi.
Navoiyning  boy  adabiy  merosi:
,,Xam sa“  (1483— 1485-yillar;  50  m ing  misra):
„H ay rat  u l-a b ro r“ ,  „ F a rh o d   va  S h irin “ ,  „Layli  va  M a jn u n “ , 
„ S a b ’ayi  sayyor“ ,  „Saddi  Iskandariy“ .
,,Hiloliya“  (1469),  ,,Vaqfiya“  (1484),  „ H o lo ti  Sayyid  Hasan 
A r d a s h e r “  (148 8 ),  „ H o l o ti   P a h la v o n   M u h a m m a d “  (14 93 ), 
„Majolis  u n -n afo is“ ,  „N a so y im   u l - m u h a b b a t“  (1493),  „ M e z o n  
u l-a v z o n “  (1492),  „Xazoyin  u l -m a o n iy “  ( C h o r   devon),  „Lison
o n a   shahri  H irotd a
www.ziyouz.com kutubxonasi

u t-ta y r “  (1498),  „ M u h o k a m a t  ul-lug‘a ta y n “  (1498),  „ M a h b u b  
u l-q u lu b “  (1500)  va  boshqalar.
N avoiy  o ‘z  ijodi  bilan  o 'z b e k   adabiyotining  so'nggi  rivojini 
belgilabgina  qolm ay,  M o v a ro u n n a h r  va  X uroson nin g  m a ’naviy 
m a d a n iy a ti  ta r a q q iy o tig a   j u d a   k a tta   t a ’sir  k o 'r s a td i.  U n i n g  
asarlari,  she'riyati  q a y ta -q a y ta   k o ‘chirilib,  xalq  orasida  keng 
tarqalib,  shoirlar  u c h u n   m ak tab   vazifasini  o 'tad i,  m adrasalarda 
keng  o'rganildi.
Zahiriddin  Muhammad  Bobur
(1 4 8 3 -1 5 3 0 )
Z a h irid d in   M u h a m m a d   B obur  1483- 
yilning  14-fevralida 
A ndijonda  dunyo ga 
kelgan.  1530-yil  d ek abr  oyida  o'z i  obod 
qilgan  Agra  sh ah rid a  vafot  etdi  va  o 's h a  
yerga  dafn  etildi.  U ning  xoki  vasiyatiga 
k o ‘ra  1539-yili  Kobuldagi  ,,Bog‘i  B obur“ga 
qo^yildi.
D o v y u r a k l i g i   va  j a s u r li g i   u c h u n   u 
yoshligidan  ,,B o b ur“  (Sher)  laqabini  ol- 
gan.  Otasining  vafotidan  keyin  o ‘n  ikki 
yoshida  u  taxtga  chiqadi.  1504-  yilda  Af- 
g 'o n isto n g a   o 'tadi  va  u  yerda  tarq oq   afgon 
va  turk  qabilalarini  birlashtirib,  1508-yilda  o 'zini  rasniiy  ravishda 
ularning  p o dsh ohi  deb  e ’lon  qiladi.  0 ‘z  davlatini  kengaytirish  va 
m usta h ka m lash  
u c h u n   kurashib,  H indisto nni 
jiddiy  o ‘rganib 
boradi.  Q a to r   urinishlardan  so 'n g ,  1526-yilda  Dehli  yaqinidagi 
j a n g d a   12  m ing  askari  bilan  100  m in gtac h a   askar,  ikki  m ing 
harbiy  filga  ega  hind  p o dsh oh in i  yengadi.
B obur  H in d isto n d a   boburiylar  sulolasiga  asos  soldi.  Bu  sulola 
H in d isto n d a   300  yildan  ortiq  h u k m ro n lik   qildi.
U n in g   ,,B o b u rn o m a “  m e m u a r   asari  (1518— 1530)  u  yasha- 
gan  davr  siyosati,  m uh iti,  geografik  tuzilishi,  shu  bilan  birga, 
1494— 1529-yillardagi  tarixiy-siyosiy  voqealar  va  boshq a  q a to r 
m u h im   m a ’lu m o t  beruvchi  m a n b a   b o l i b ,   uzoq  yillardan  buyon 
xizm at  qilib  kelm oqda.
Boburning  vatan  va  yurt  hijroni  azoblari,  d u n y o   o ‘tkinchiligi 
kabi  m asalalar  tasvirlangan,  yaxshilik  va  ezgulik 
kabi  fazilatlar
www.ziyouz.com kutubxonasi

m a d h   e tilg a n   d ilb a r   s h e ’rlari  a d a b iy o t im iz n i n g   e n g   n o y o b  
d u rdon ala rida n  biridir.
M o 'jiz a k o r   H in d is to n   d iyo rid a 
qad   rostlagan  g o 'z a l  va 
betakror,  d u n yon in g  yetti  m o ‘jizasidan  biri  b o ‘lmish  afsonaviy 
Tojm ahal  qasri  va  uning  bunyod  etilishi 
M irzo  Bobur  asos 
solgan  boburiylar  sulolasiga  m an sub   boburiy  sha hzod a lar  n o m i 
b ilan  c h a m b a r c h a s   bog'liq.  H a r   yili  14-fevral  kuni  O 'z b e -  
kistonning  butun  m a ’rifat  ahli  va  dunyodagi  barcha 
m a ’ri- 
fatparvar  o'zb e k la r  dilbar  shoir  va  saodatli  shoh  M irzo  Bobur- 
ning  tavallud  k unini  nishonlaydilar.
U n in g   asarlari:  ,,B o b u r n o m a “ ,  „ M u b a y y in “ ,  „ H a r b   ishi“ , 
„Aruz  haqidagi  risola“ .
Mahmud  Tornbiy
(XIII  asr)
M o 'g 'il l a r   istibdodi  davrida  M a v o r o u n n a h r d a   yuz  bergan 
m u h im   voqealardan  biri  —  M a h m u d   Torobiy  yetakchilik  qilgan 
q o 'z g 'o lo n   bo'ldi.
M a h m u d   Torobiy  Buxoroda  h u n a rm a n d   oilasida  tug'ilgan. 
G'alvirchilik  bilan  shug'ullangan,  ayni  paytda  tabiblik  h a m   qilgan. 
U  kuchli  nufuzga  ega,  tasavvuf  g'oyalari  bilan  tanish  shaxs 
bo'lgan.
Q o 'z g 'o l o n   1238-  yili  B u ho ro   shahri  ya q in id a   jo ylashgan 
T oro b  qishlog'ida  boshlangan.
U ning  tarafdorlari  k o 'pa yga nd an   ko'payib  borgan.  Qisqa  fursat 
ichida  a tr o f   qishloqlardan  ju d a   k o ‘p  sabr  kosasi  to 'lg a n   xalq 
vakillari  to 'p la n ga n.  M a h m u d   Torobiy  ularga  m urojaat  qilib: 
,,Ey 
toliblar!  K im d a-k im   shu  m u qaddas  zam in n i  nopoklardan  
tozalashni  istasa,  qo'liga  qurol  olsin!  Jonajon  yurtimizda  ulardan 
bitta  ham  qolmaguncha  kurashish  uchun  beI  bog ‘lasin.''1  deydi.
Q o 'z g 'o l o n c h i l a r   m o 'g 'il   b o s q in c h ila ri  va  u lar  x izm atig a 
o 't g a n   m a h a l li y   m a 'm u r l a r n i   o ' l d i r i b ,   m o l - m u l k i n i   b e v a - 
bechoralarga  taqsimlab  berishgan.  Q o 'z g 'o lo n n i  bostirish  uch u n  
K a rm a n a d a n   yuborilgan  m o 'g 'il  qo'shinlari  Buxoro  atrofida  tor- 
m o r  keltirilgan.  Bu  jan g da   M a h m u d   Torobiy  halok  bo'lgan.
K a rm a n a   yaqinidagi  Raboti  Malik  (hozirgi  N avoiy  tum a ni 
markazi)  da  b o 'lgan  shiddatli  jan gd a   q o 'z g 'o lo n c h ila r  m ag'lu - 
biyatga  uchragan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

G a rc h i  q o ‘zg‘olon  bostirilgan  b o 'lsa -d a ,  u  Turkiston  xalq- 
larining  ozodlik  harakatlari  tarixida  alo h id a   o ‘rin  tuta di,  bu 
q o ‘zg‘olon  m o ‘g ‘illar  istibdodi  ildiziga  m a ’lum   darajada  zarba 
berdi.
M a h m u d   Torobiy  qabri  ustiga  XIII  asrda  qurilgan  dax m a 
V ata n im iz   m ustaqillikka  erishgach,  qayta  ta'm irlandi.  Buxoro 
viloyati  J o n d o r   shaharch asid a  unga  haykal  o'rnatilgan.
Mahmudxoja  Behbudiy
(1 8 7 5 -1 9 1 9 )
T u rk isto n d a   yangi  y o ‘nalishdagi  pub- 
litsistik a,  d r a m a tu r g iy a ,  t e a t r   m a d a n i -  
yati,  sah n a  s a n ’atining  tu g ‘ilishi,  o 'z b e k  
m atb u o ti  h a m d a   pedagogikasining  tu g 'i- 
lishi  bevosita  Behbudiy  nom i  bilan  b o ‘g ‘liq.
M a h m u d x o ' j a  
B e h b u d i y   187 5 -y il 
S a m a r q a n d d a   r u h o n iy   o ilasida  tavallud 
topgan,  eski  m aktab  va  m adrasada  o ‘qigan, 
q ozixonalarda  mirzolik  va  muftiylik  qilgan 
turkiy  xalq  m a ’rifati  fidoyilaridan  biridir. 
M a h m u d x o ‘ja   Behbudiy  T urkisto nd a  ja - 
didchilik  harakatining  asoschisi  va  karvon- 
boshisidir.  1918-yilda  S am arq an d d a  tuzilgan  „ M u su lm o n   ishchi  va 
d e h q o n   s h o ‘rosi“ da  m a o rif  komissari  lavozimida  ishlay  boshladi. 
1920-yili  Shahrisabzda  inqilobiy  favqulodda  komissiya  ayg‘o q- 
chilari  k o ‘m agida  Buxoro  am iri  o d a m la ri  t o m o n i d a n   q o ‘lga 
olinib,  Qarshi  shahrida  p in h o n a   qatl  etildi.
Buyuk  m a ’rifatparvarning  g ‘oyalari,  faoliyati  tarixda  qoldi  va 
o rzu -u m id lari  mustaqillik  sharofati  bilan 
r o ‘yobga  c hiqm o qd a .
B ehbudiyning  adabiy  va  ilmiy  merosi:  ,,P adarkush“  dram asi
(1 9 1 1 ),  risolalari:  „A holi  geografiyasiga  k iris h “ ,  „ Q is q a c h a  
u m u m iy   geografiya“ ,  „Tarixi  islom “  va  boshqalar.  Maqolalari: 
„ T urkiston  idorasi“ ,  „Tu rk iston d a  m aktab  ja r id a “ ,  „ B uxoroda 
usuli  j a d i d “ ,  „Yoshlarga  m u ro ja a t“ ,  „Ehtiyoji  m illa t“ ,  „Ikki 
em as,  t o 'r t   til  kerak “ ,  „B u x oro   xonligiga  say oh at“ ,  ,,F e lyeto n“ 
va  boshqalar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Abdurauf Fitrat
(1 8 8 6 -1 9 3 8 )
A b d u r a u f   A b d u r a h i m   o ' g ' l i   F i t r a t  
1886-  yilda  Buxoro  sh a h rid a   t u g ‘ilgan.
Fitrat  millatchi,  inqilob  d u sh m an i  degan 
y olg‘o n   va  qa b ih   d a ’volar  b ilan  1937- 
yilning  27-aprelida  hibsga  olingan  va  1938- 
yil  4 -o k ta b rd a   otib  tashlangan.
,,Fitrat“  uning  adabiy  taxallusi  b o ‘lib, 
t u g 'm a   tabiat,  tu g ‘m a  iste’dod,  yaratilish 
m a ’nolarini  anglatadi.  U n in g   otasi  savdo- 
g a rlik   b ila n   s h u g ‘u l la n g a n ,   o ‘q im is h li 
shaxs  b o ‘lgan.  Fitrat  dastlab  eski  m aktab  va 
M ir  Arab  m adrasasida  t a ’lim  olib,  1909- 
yili  „Jamiyati  xayriya“ ning  k o ‘magida  Istanbulga  o ‘qishga  boradi. 
U nin g  dastlab  yaratilgan  ,,M u n o z a ra “  (1909),  „Sayyohi  h i n d i“ 
( „ H i n d   s a y y o h i“ )  (1 911 ),  „ R a h b a r i   n a j o t “  (1915)  asarlari 
nafaqat  badiiy  va  diniy,  balki  ijtimoiy  va  falsafiy,  m a ’rifiy  va 
axloqiy  janrdagi  asarlar  edi.  U larn in g   m o hiyatida  jadidchilik  
g'oyalari  yotar  edi.  Bu  asarlarda  xalqning  o ‘tmishi  va  qadriyatlari 
h a q id a   q a y g ‘u r is h ,  m il la t n in g   istiq b o lin i  y o r itis h   h a q id a g i 
g 'oyalar  asosiy  o ‘rin  egallaydi.
F itr a tn in g   a d a b iy   m e ro s i:  ,,S a y h a “  ( s h e ’riy   t o ‘p la m ) ,  ,,B e - 
g i j o n “  (1 9 1 6 ),  „ A b o  M u s l i m “  (1 9 1 6 ),  „ T e m u r   s a g ‘a n a s i L‘ 
(1918),  , , 0 ‘g ‘u z x o n “  (1919),  „ C h i n   sevish“  (1921),  „ H i n d  
ixtilochilari“  (1923),  ,,Arslon“  (1925),  ,,Abulfayzxon“  (1924) 
va  boshqa  pyesalar.
Mustaqillik  yillarida  Buxoroda  Fitrat  b o g ‘i  tashkil  etildi.  1991- 
yil  2 5 - s e n t a b r d a   ( v a f o t id a n   k e y in )  F i tr a t   A l i s h e r   N a v o i y  
n o m id a g i  0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s i  D a v la t  m u k o f o t i   b ila n  
taqdirlangan.
Abdulla Avloitiy
(1 8 7 8 -1 9 3 4 )
Abdulla  Avloniy  —  davlat  va  ja m o a t  arbobi,  fan  va  m ao rif 
rivojiga  katta  hissa  q o ‘shgan  olim,  shoir  va  jurnalist,  jadidchilik 
h a r a k a t i n i n g   r a h b a r l a r i d a n   b ir id ir .  U  1878-yil  1 2 - iy u ld a  
Toshkent  shahrida  h u n a rm a n d   oilasida  tu g ‘ilgan.  1934-yil  24- 
avgustda  T o sh k e n td a   vafot  etgan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

O ' z   d a v r i   b o s h l a n g ‘i c h   m a k t a b l a r i  
u c h u n   b ir  n e c h t a   o 'q u v   q o 'l l a n m a l a r i  
m u a llif id ir.  M illat  kelajagi  u c h u n   j o n  
k u y d i r g a n  
m a ’r i f a t p a r v a r   s h a x s .  

„ S h u h r a t   “  ( 1 9 0 7 ) ,   , , T u r o n “  ( 1 9 1 7 )  
n o m l i   g a z e t a l a r   c h i q a r d i .  
„ T u r k i y  
G u lis to n   yoxud  a x lo q "  asari  orqali  bir 
q a n c h a   ta r b i y a v i y   m a s a l a l a r n i   o 'r t a g a  
tashlaydi.  Asar  bugungi  kunda  h a m   katta 
aham iyatga  ega.
Avloniyning  adabiy  merosi:  „Birinchi 
m u a l l i m “  ( 1 9 1 1 ),  „ I k k in c h i  m u a l l i m "
(1 912),  „ T u r k iy   G u l i s t o n   y o xu d   a x lo q "   (1913),  „ A d a b iy o t 
y oxud  milliy  s h e ’rlar“  (1909— 1916),  „ P in a k "   (1916),  „Biz  va 
s i z “  ( 1 9 1 7 ) ,  „ Ik k i  m u h a b b a t “ ,  „ P o r t u g a l i y a   i n q i l o b i “  va 
boshqalar.
Abdulla  Qodiriy
(1 8 9 4 - 1 9 3 8 )
A b d u lla   Q o d iriy   1894-yil  1 0 -aprelda 
T o sh k e n t  sh a h rida   b o g 'b o n   oilasida  tu- 
g ‘ilgan.  1937-yil  3 1 -d e k a b r  k u n i  hibsga 
olingan  va  to 'q q iz   oylik  qam oqdagi  so 'ro q , 
qiynoq,  tahqir,  xo'rliklardan  s o 'n g   1938- 
yil  4 -o k ta b rd a   p in h o n a   qatl  etilgan.
A b d u lla   Q o d ir iy   o 'z b e k   a d a b iy o t id a  
ro m a n  janriga  asos  solgan  va  o ‘z  asarlarida 
xalqning  m aishiy  va  ijtimoiy  hayoti  m a n -  
zaralarini  tasvirlash  orqali  uning  m a ’naviy 
va  ruhiy  go'zalligini,  orzu-istaklarini,  ta- 
rixini 
ko'rsatishga  intilgan  adib.  U nin g 
, , 0 't k a n   k u n la r“  rom ani  o 'z   davrida  o 'z b e k   adabiyotida  olam - 
s h u m u l  voqea  bo'lib,  u  m illatning  t o 'n g 'ic h   rom ani  hisoblanadi. 
„ M e h r o b d a n   c h a y o n "   ro m an i  va  boshqa  bir  q a n c h a   hikoya, 
o c h e rk   va  hajviyalari  bugungi  k u n d a   h a m   kitob  javonlaridagi  eng 
sevimli  asarlardan  biri  hisoblanadi.
Abdulla  Qodiriyning  adabiy  merosi:  , , 0 't k a n   k u n la r“  (1926), 
„ M e h r o b d a n   c h a y o n "   ( 1 9 2 9 ) ,   „ O b i d   k e t m o n "   ( 1 9 3 4 ) ,  
„ M i l l a t i m g a " ,   „ A h v o l im iz " ,  „ B a x tsiz   k u v o v " ,  „ J u v o n b o z "
www.ziyouz.com kutubxonasi

(1914),  „ U l o q d a " ,   „K alvak   M a h z u m n i n g   xotira  d a f t a r i d a n “ 
(1923— 1927),  „ T o s h p o 'la t  tajang  n im a   deydi?"  va  boshqalar.
A.  Qodiriy  mustaqillik  davrida  Alisher  Navoiy  nom idagi  Davlat 
m u k o f o t i   ( 1 9 9 1 )   va  , , M u s t a q i l l i k “  o r d e n i   ( 1 9 9 4 )   b i la n  
(vafotidan  so'ng)  taqdirlangan.
O 'zbek isto n  Respublikasi  Prezidenti  I.  A.  K arim o v  tashabbusi 
bilan  1991-yil  6-fevralda  Abdulla  Qodiriy  nom idagi  O 'z b e k isto n  
Respublikasi  Davlat  m u kofoti  t a ’sis  etilgan.
Abdulhamid  Cho ‘Ipon
( 1 8 9 8 -1 9 3 8 )
A b d u lh a m id   S u la y m o n   o 'g 'l i   C h o ‘1- 
p on  —  XX  asr  o 'z b e k   adabiyotining  atoqli 
n a m o y a n d a l a r i d a n   biri.  U  1 8 9 8 - y ild a  
A ndijo n d a  tug'ilgan.  Buyuk  m a ’rifatparvar 
va  serqirra  faoliyat  sohibi  C h o 'l p o n   1937- 
yilda  q a m o q q a   olinib,  1938-yil  4-o k tab rda 
otib  tashlangan.  U ning  otasi  S ulaym onqul 
Mulla  M u h a m m a d   Y unus  o 'g 'li  o 'z   dav ­
rining  n o z ik ta ’b  kishilaridan  b o'lib,  hajviy 
sh e ’rlar  h am   yozgan.  C h o 'l p o n   m adrasa  va 
rus-tuzem   m aktabida  tahsil  olgan.  U,  bir 
t o m o n d a n ,   a n ’a n a v iy   s h a r q o n a   b ilim -  
lardan,  ikkinchi  t o m o n d a n ,   y e v rop ach a  tahsil  va  tarb iy ad a n  
b a h ra m a n d   bo'lgan.  „ K e c h a   va  k u n d u z “  nom li  ro m a n   muallifi. 
S h e 'r i y   i jo d in in g  
c h o 'q q i s i   s ifa tid a   „ G o ' z a l " ,   „ B u z ilg a n  
o'lk ag a ",  ,,Xalq“ ,  „Vijdon  erki",  „ K is h a n "   singari 
she'rlarini 
keltirish  m u m k in .
C h o 'lp o n n in g   adabiy  merosi:  „ K e c h a   va  k u n d u z "   rom ani, 
„ D o 'x t i r   M u h a m m a d y o r " ,   „ B u lo q la r " ,  „ U y g 'o n i s h " ,  „ T o n g  
sirlari",  „ Q o r   q o 'y n id a   lola“ ,  „N ovvoy  q iz “ ,  ,,Oq  podsho nin g  
i n ’o m i "   h ik o y a la ri,  „ Y o r q i n o y " ,   „ M u s h t u m z o ' r " ,   , , 0 ' r t o q  
Qarshiboyev"  kabi  pyesalardan  iborat.
Mustaqillik  yillarida  C h o 'lp o n n in g   100  yilligi  keng  n ish o n - 
lanib,  vafotidan  keyin  unga  Alisher  N avoiy  nom idagi  O 'z b e k is­
to n   Respublikasi  Davlat  m ukofoti  berildi.  Shuningdek ,  shoir 
„M ustaqillik"  ordeni  bilan  taqdirlandi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

„Yoshlarni  so g ‘lom,  matonatli,  ja su r 
qilib  tarbiyalashda  sport  va  jism on iy 
tarbiyanirtg  aham iyati  beqiyos
Islom  Karimov.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling