MA’naviyat qalb quyoshi

qurbonlari“  muzeyini  yaratish  to ‘g‘risida“gi 
m a ’lu m o tn o m a d a   ko'rsatilgan.  „Ezgu  va 
xayrli  is h la r im i z n in g   m a n tiq i y   d av o m i 
sifatida  begunoh  qurbon  bo'lgan,  surgun  va  qamoqlarda  behad 
jabr-zulm  ko'rgan,  yot  ellarga  bosh  olib  chiqib  ketishga  majbur 
etilgan  ming-minglab  vatandoshlarimizning  nomlarini  xotirlash 
va  qadrlash  uchun  poytaxtimiz  Toshkent  shahrida  „Q atag'on 
q urbonlari"  yodgorligini  o 'rn a tish   maqsadga  m uv o fiq dir,“ — 
deyiladi  mazkur  hujjatda.
Uni  qurish  u ch u n   Bo'zsuv  kanalining  T oshkent  telem i- 
norasiga  yaqin  sohili  tanlangan,  chunki  20-yillar  oxiridan  40- 
yillarning  boshiga  qadar  bu joyda  uchta  qatlgoh  bo'lgan  va  ularda 
minglab  vatandoshlarimiz  o'ldirilib,  ko'mib  tashlangan.
Bu  yodgorlikning  sobiq  qatlgohlardan  birida  qurilishi  o'zbek 
xalqiga  qarshi  ongli  ravishda  va  rejali  asosda  olib  borilgan  qirg'in 
va  qatag'onlar  S ho'ro  tuzumining  asl  mohiyatini  fosh  etadi. 
Xalqimizda  mustaqillik  va  uning  qadriyatlariga  sadoqat  uyg'otadi, 
m a ’naviyat  va  rnilliy  mafkuraning  rivojlanishida  muhim  ahamiyat 
kasb  etadi.
17  gektarlik  maydonni  o 'z  ichiga  olgan  „Shahidlar  xotirasi“ 
yodgorlik  majmuyida  baland  ustunlarga  tayangan  moviy  gum- 
bazlar  qurilgan  bo'lib,  u  yerda  qatag'on  qurbonlarining  ramziy
www.ziyouz.com kutubxonasi

q a b ri  jo y la s h g a n .  B o g 'n in g   o 'r t a s i n i   B o 'z s u v   kesib  o ‘tadi. 
M a jm u a   m arkazida  tik  ustunlarga  o 'rn atilg an   gumbazli  ayvon 
( ro to n d a )   m etall  q u r ilm a la r d a n   ishlanib,  G Lo z g ‘on   m a r m a r i 
bilan  qoplangan.
Y odgorlik  m ajm uy ining  ,,yuragi“  ram ziy  s a g 'an a   bo 4 ib ,  u 
o ‘zida  sobiq  s h o 'ro la r   davlatining  b a rc h a   qatlgohlarida  otilgan  va 
z i n d o n l a r i d a   q o lib   k e tg a n   a jd o d l a r i m i z   y o d in i  m u ja s s a m -  
lashtiradi.
„Vatanga  qasamyod“  haykali
2 0 1 0-yil  1 2 -y an v a rd a   T o s h k e n t   s h a h r i d a  
m a m la k a t im iz  
rahbari  tashabbusi  bilan  „Vatanga  qasam yod“  haykali  ochildi.  U 
Qurolli  K uchlar  muzeyi  oldidagi  ,,Jasorat“  b o g'ida  Ь а ф о   etilgan. 
U nin g  balandligi  12  m etr  b o ‘lib,  u nd a 
egilgan  holda  Vatanga 
sodiqligi  haqida  q asam yod  qilayotgan  askar  siymosi  aks  etgan.
„ V a t a n g a   q a s a m y o d “  h a y k a li  ta rix iy ,  m a ’n aviy,  siyosiy 
nuqtayi  n azard a n   katta  aham iyatga  ega  b o l i b ,   u  0 ‘zbekiston 
Respublikasining 
Qurolli  Kuchlari  sharafiga  bunyod  etilgan.
U   avlodlarga  m ardlik  va  m ato n a t  ruhini  bag'ishlaydi.  U lar 
u c h u n   m a ’naviy  ibrat  vositasi  b o l i b   xizmat  qiladi.
M a z k u r  haykal  c h u q u r   ichki  m a ’noga  ega.  Undagi  obraz  o ‘z 
xalqining  vatanga  sodiq,  m a'n a v iy   va jism on iy  jih a td a n   yetuk  va 
m a rd   farz a ndi  tim so lid ir.  U n d a   o n a   x a lq im iz n in g   m u n o s ib  
o 'g 'lo n i  davlatim izning  b e ta k ro r  timsoli  b o l m i s h   b a yrog'im izni 
k o ‘ziga  to 'tiy o   qilib,  Vatan  himoyasi  u c h u n ,  o ta-b ob olarim iz 
xoki  yo tgan  q u tlu g 1  z a m in n in g   h a r  q arich  tu p ro g 'in i  asrash 
u c h u n   tayy orm an,  deb  tiz  c h o 'k ib   qasam yod  qilm oqda.  A n a  shu 
m ard  va  jasu r  farzandga  oq  sut  bergan,  bag'rida  k o ‘tarib  voyaga 
yetkazgan,  Vatan  timsoli  bo'lg an   m unis  va  m o ‘ta b a r  o n a   o ‘z 
q o ‘rg‘oni  oldida  turib,  harbiy  xizmatga  otlangan  j o n d a n   aziz 
bolasiga  o q   fotiha  berib,  unga  oq  y o ‘l  tilam oqda.
M a z k u r  betakro r  m ajm u a   Vatanga  sadoqat,  m ardlik  va jasorat 
madhiyasi  h a m d a   el-yurt  himoyachisi  b o l g a n   fidoyi  insonlarga 
b o ‘lgan  h u rm a t  va  e h tiro m   ramzidir.
,,K o‘hna  va  boqiy  Buxoro“  monumenti
2010-yil  30-avgustda  B uxoroda  ,.K o‘hna  va  boqiy  Buxoro“ 
m o n u m e n ti  ochildi.  M a zk u r  to sh d a n   yasalgan  kom pozitsiya  uch
www.ziyouz.com kutubxonasi

avlo dni  o 'z i d a   aks  e ttirib,  bu  bilan  h a y o tn i n g   m an g u lig in i 
anglatadi.  Birinchi  g u ruh   —  o ta - o n a   va  farz a n d d an   iborat  baxtli 
oila.  Ikkinchi  qism ida  —  keksa  buva  va  nabira  daraxt  ekishm oqda. 
Keyingi  qism da  —  o ta-b o la   uy  qurishyapti.  Bundagi  falsafada 
h a y o t n i n g   a b a d i y l i g i ,   o d a m l a r d a g i   m e h r   va  m u r u v v a t ,  
yaxshilikning  bardavomligi  ifodalangan.
TEATR  VA  T O M O S H A G O H L A R
T o sh k e n t  sh a h rid a   bir  q a n c h a   te a trla r  faoliyat  k o ‘rsatadi. 
J u m la d a n ,  O 'z b e k   milliy  akad em ik   d ram a   teatri,  Alisher  N avoiy 
nom id ag i  Davlat  a k a d e m ik   katta  teatri,  M u q im iy   n o m id a g i 
O z b e k   davlat  musiqali  teatri,  O 'z b e k   davlat 
d r a m a   teatri, 
Respublika  Yosh  to m o s h a b in la r   teatri,  A.  Q a h h o r   nom idagi 
Respublika  satira  teatri,  T o sh k e n t  davlat  rus 
d r a m a   teatri, 
0 ‘z b e k isto n   Y oshlari  tea tri,  R e sp u b lik a   Q o 'g ' i r c h o q   tea tri, 
,,llh o m “  teatr-studiyasi 
va  boshqalar.
Alisher  Navoiy  nomidagi  Davlat  akademik 
katta  teatri
Alisher  N avoiy  nomidagi  Davlat  akad em ik   katta  teatri  s a n ’at 
so h a sid a g i  asosiy   m a s k a n l a r d a n   b irid ir.  M a z k u r   t e a t r n i n g  
vujudga  kelishi  o ‘zbek  davlat  konsert-etnografik  ansam bli  bilan 
bog'liq.
T e a tr  bir  q a n c h a   xorijiy  m am lak atlard a  gastrollarda  bo'lg an  va 
o ‘z  navbatida,  chet  ellik  yetakchi  s a n ’at  ustalari  —  yakkaxon 
xonandalar,  balet  ustalari  va  dirijorlar  o 'z   s a n ’atlarini  m az ku r 
tea tr  sahnasida  nam oyish  qilib  kelm oqdalar.
Mustaqillik  yillarida  tea tr  rivojini  yuksaltirish,  milliy  opera  va 
balet  spektakllarini  yaratishga  e 'tib o r   kuchaytirildi.
1991 —2 0 0 3 - y i l l a r   d a v o m i d a   „ M a l i k a y i   a y y o r “ ,  „ U m a r  
X a y y o m “ ,  „ A h m a d   a l - F a r g ‘o n i y “ ,  „ T a x tg a   y o T ‘,  „ A m i r  
T e m u r “ ,  „Buyuk  T e m u r"   operalari,  „ S h o iro n a   m in iatu rala r“ , 
„ N a srid d in n in g   qilm ish lari",  „ M in g   bir  k e c h a"   kabi  baletlar 
sahnalashtirildi.  T e a tr  repertuaridan  o ‘nlab  klassik  opera  va  balet 
asarlari  ham   o ‘rin  olgan.
T e atrning  to m o s h a   zali  760  to n ioshabinga  m o'ljallangan.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Muqimiy  nomidagi  0 ‘zbek  davlaT 
musiqali  teatri
M u q im iy   n o m id a g i  O lzbek  davlat  m usiqali  teatri  O 'z b e -  
kistondagi  eng  yirik  m ad a n iy at  m askanlaridan  biridir.
M azk u r  teatr  1939-  yil  30-  noyabrda  Respublika  koniediya 
va  satira  teatri  sifatida  tashkil  etilgan.
1940-  yilda  teatr  musiqali  d ram a   va  komediya  teatri  nom i  bilan 
qayta  tashkil  qilingan.
T e a tr n in g   birinchi  katta  ishi  „ T o h i r   va  Z u h r a “  m usiqali 
dram asidir.
1972-  yilda  tea tr  O 'z b e k   davlat  musiqali  teatriga  aylantirildi.
T e a trn in g   t o m o s h a   zali  800  to m o s h a b in g a   m o ‘ljallangan 
b o i i b ,   te a tr  mustaqillik  yillarida  ilk  b o r  t a ’mirlandi.
M ustaqillik  yillarida  t e a trd a   „ Bir  kam   d u n y o “ ,  „ T o 'y l a r  
m u b o ra k “ ,  „Tosh k entga  say o h at“ ,  ,,N o d irab e g im “ ,  „ Н а г   kimki 
vafo  q ilsa“ ,  „ F o t im a   va  Z u h r a “ ,  ,,O q ib a t“ ,  , ,D e v o n a “  kabi 
spektakllar  sahnalashtirildi.  Ayniqsa,  tarixiy  mavzudagi  spek- 
takllarda  milliy  m adan iy atim iz  rivojiga  katta  hissa  q o ‘shgan  yirik 
tarixiy  shaxslar  obrazlarining  gavdalantirilishi  teatrning  eng  katta 
yutu qlarid an  biridir.
0 ‘zbek  M illiy  akademik  drama  teatri
1913-  yilda  T o sh k e n td a   tashkil  topib,  Behbudiyning  „ P a d a r- 
k u s h “  asari  bilan  ochilgan.
1918—1921-  yillar  U y g 'u r ,  G ‘u lo m   Zafariy  b o sh c h ilig id a  
A bro r  Hidoyatov,  A b d u ra h m o n   Akbarov,  M a h su m a   Qoriyeva, 
Yatim  Bobojonov,  Obid  Jalilov,  Sayfi  Olimov,  O lim   X o ‘jayev, 
S h u k u r  B urhonov,  S.  E sh on to 'ray ev a  kabi  bir  q a to r  aktorlar 
ilk  faoliyatlarini  boshlaganlar...
1960—1990-  yillarda  te a tr  jam o a sid a   avlod  alm ashinuvi  jad al- 
lashdi.  T.  Azizov,  P.  Saidqosiniov,  S.  Norboyeva,  T.  O ripo v , 
T.  Karim ov,  Y.  A hm edo v ,  T.  Tojiyev,  E.  Kornilov  kabi  aktorlar 
teatrn in g  faol  ijodkorlariga  aylandilar.
T e a tr  binosi  2001-  yilda  zam on av iy  talablarga javob  beradigan 
qilib  qayta  t a ’mirlandi.  Katta  to m o s h a   zali  540  to m o sh a b in g a  
m o ‘ljallangan.
M ustaqillik  yillarida  milliy  teatrda:  „ S o h ib q iro n   T e m u r “ ,
www.ziyouz.com kutubxonasi

„ K u n d u z siz   k echalar'',  ,,H a m le t“ ,  „Qirol  Lir“ ,  ,,C h im ild iq “ , 
„Qalliq  o 'y in "   kabi  bir  q a to r  spektakllar  sahnalashtirildi.
0 ‘zbekiston  Yoshlari  teatri
Tashkil  etilgan  sana:  T e a tr   1928-  yil  30-  apre ld a   tashkil 
topgan.  1929-  yili  teatrda  o ‘zbek  truppasi  h a m   tashkil  etiladi  va 
shu  yili  teatrga  Davlat  teatri  m aq o m i  beriladi.
1967- 
yil  13-  m ay da  o ‘zbek  va  rus  truppalari  ajralib  chiqib, 
m a z k u r  te a tr   T o sh k e n t  davlat  rus  yosh  to m o s h a b in la r  teatri 
sifatida  faoliyat  yurita  boshlaydi.
T oshkent  davlat  rus  yosh  to m o sh a b in la r  teatri  0 ‘zbekiston 
R espublikasi  M a d a n iy a t  ishlari  v a z irlig in in g   1998-  yil  28- 
maydagi  127-sonli  buyrug'i  bilan  , , 0 ‘zbekiston  Yoshlari  tea tri“ 
deb  nom landi.
M am lak atim iz  mustaqillikka  erishgan  1991-  yili  yosh  iqtidorli 
rejissyor  Nabi  A b d u ra h m o n o v   teatrga badiiy  rahbar etib  tayinlandi 
va  u  rahbarlik  qilgan  ,,D a rd “  teatr-studiyasi  h am   Toshk ent  Davlat 
rus  yosh  to m o sh a b in la r  teatri  tarkibiga  qo'shildi.
O 'zbekiston Yoslilari teatri  tashabbusi  bilan  1998—2004-  yillarda 
uch  m aro taba  „ X u m o "   xalqaro  yoshlar teatrlari  festivali  o'tkazilib, 
ularda  Avstriya,  G e rm a n iy a,  Isroil,  G ruziya,  Rossiya,  Fransiya, 
Y aponiya  kabi  m am la k a tla rd a n   tea tr  jam o a la ri  ishtirok  etishib, 
O 'z b e k i s t o n   t e a t r   s a n ’a ti d a n   b a h r a m a n d   b o 'l is h d i ,  t o m o s h a -  
binla rim iz   esa  xorijiy  te a trla r  ijodi  bilan  y a q in d a n   tanishishg a 
m iyassar  bo'lishdi.
O 'zbekiston  Yoshlari  teatri  S a nk t-P e te rb urgd a   har  yili  o 'tk a -  
z ila d ig a n   „ B o ltiq   b o 'y i "   x a lq a ro   t e a t r - f e s tiv a lin in g   d o im iy  
qatnashchisi  hisoblanadi.  Shunin g dek   Moskvadagi  A .P .C hexo v  
n o m i d a g i ,   Y e k a t e r i n b u r g ,   S a r a n s k ,  U k r a i n a n i n g   D n e p r o ­
petrovsk,  M isr  A rab  R espu b lik asin in g   Q o h ira ,  F ra n siy a n in g  
L eon ,  Q o z o g 'is to n n in g   A lm ati,  Isroilning  Tel-aviv,  G e r m a -  
niyaning  Drezden  kabi  qirqqa  yaqin  shaharlarida  istiqlol  yillarida 
ijodiy  safarda  bo'lishgan.
„ T o m d a g i   s k r i p k a c h i “  ( S h o lo m - A l e y x e m   asari  a s o sid a ), 
„ M a lik a i  T u r a n d o t "   ( K .G o s s i ) ,   „ Z o ' r a k i   t a b i b " ,   „ T a r t y u f '  
(J.B .M oler)  „ U m a r   H ay yom   yulduzlari"  (T.Zulfiqorov),  „Shu m  
bo la“  ( G '. G 'u l o m ) ,   „ Q a b o h a t  tu z o g 'i-Х Х Г '  (J.Yusupov)  o'zbek
www.ziyouz.com kutubxonasi

xalq  ertaklari  asosida  sahnalashtirilgan  „Y ulduz  to 'la   o s m o n d a “ , 
„ M a s h u q a i  Malikaga  h a d y a “  kabi  ko 'plab  badiiy  yetuk  spektakllar 
te a tr  repertuaridan  m u n o sib   o 'rin   olib  kelm oqda.
Toshkent  sirki
...1975-  yilda  zam o n a v iy   a sb o b -u sk u n a la r  bilan  jih ozlang an 
yangi  T o sh k e n t  sirki  binosi  qad  ko 'tardi.
1992- 
yilda  „CKzbekdavlatsirk11  respublika  b irlashm asin ing  
tashkil  etilishi  sirk  s a n 'a tin in g   rivojlanishiga,  yosh  iste’dodli 
ijrochilarni  q o ‘llab  quvvatlashda  m u h im   aham iyatga  ega  b o ‘ldi.
0 ‘zbek  liboslari  galereyasi
Poytaxtim izning  „Eski  J o ‘v a “  m ay d o n id a   milliy  liboslar  na- 
m oyish  etiladigan,  kiyimlarni  m odellash  va  loyihalash,  ularni 
milliy  m ato   koloritida  n am o yish   qilish,  milliy  kiyimlarni  targ ‘ib 
qilish  va  yangilarini  o 'ylab  topish,  m o d ala r  nam oyishin i  tashkil 
qilish,  xalqaro  u ch rash uvlar  va  aloqalarni  uyushtiruvchi,  milliy 
libos  s a n ’atini  rivojlantirish,  ko n traktlar  tuzish  bilan  sh u g 'u l- 
lanuvchi  m u h ta s h a m   im o ra t  qad  rostlagan.  Bino  „ M o d e r n 11 
uslubida  qurilgan  b o4 ib,  un in g   balandligi  25,9  metr.
U n in g   birinchi  qavatida  vestibul,  m o d ala r  galereyasi,  atelye, 
savdo  b o i i m i ,   kafe-barlar  mavjud.  Ikkinchi  qavatida  kiyimlar 
nam oyishi  zali,  kolleksiyalar  joyi,  m a to la r  va  tayyor  kiyimlar 
d o 'k o n i ,   u c h i n c h i   q a v a td a   t o m o s h a   m a y d o n i ,  b u f e t ,  xiz- 
m atchilar  va  texnik  x o d im lar  joylashgan.
Binoda  o'ziga  xos  m e ’m o riy   yechim ga  ega  b o i g a n   baland 
peshto q li  kirish  qism i  o rqali  s e rh a s h a m   k o 'r g a z m a la r   zaliga 
o l i l a d i .   Liboslar  tay y orlanad ig an   ustaxonalar,  savdo  shoxo b - 
chalari  b ino  qavatlariga  joylashtirilgan.
B ino   g a n c h k o r l i k ,  y o g 'o c h   o 'y m a k o r l i g i   va  n a q q o s h li k  
n a m u n a lari  bilan  bezatilgan.
Toshkent  kuranti
T o s h k e n t   k u ran ti  s h a h a r d a g i  tarix iy  m e ’m o riy   y o d g o rlik  
b o'lib,  u  s h ah arn in g  m arkazida  1947-  yilda  qurilgan.
U n i n g   m in o r a s ig a   o ‘r n a t i lg a n   s u ra t  s o a ts o z la r   brig a d a si 
to m o n i d a n   4  siferblatli  qilib  o'rnatilgan.
U n in g   qurilishida  milliy  m e ’m orlik  va  am aliy  bezak  s a n ’ati
www.ziyouz.com kutubxonasi

a n ’analari  qoMlanilgan.  U  har  c h o ra k   soatda,  yarim   soatda  va  bir 
soatda  zang  urib  turadi.
2009-  yilda  ushbu  kuran tn ing   egizagi  h a m   ishga  tushdi.
Toshkent  metrosi
B ugungi  k u n d a   T o s h k e n t   s h a h a r   y o ‘lo v c h i la r in i   ta s h is h  
b o'yicha   eng  m u h im   a h am iy at  kasb  etuvchi  vositalardan  biri  — 
Toshkent  metrosidir.
T o s h k e n t   m e t r o s i n i n g   b i r i n c h i   y o 'n a l i s h i   1977-  yil  6- 
no yabrda  ishga  tushirilgan  b o ‘lib,  m a z k u r   liniya  9  beka td a n  
iborat  edi.  1980-  yil  18-  avgustda  bekatlar  soni  12  taga  yetdi. 
Hozirgi  kund a  To shk ent  m etropolitenining  3  ta  yo'nalishid a  29  ta 
bekat  bo'lib,  sutkasiga  o 'r ta c h a   300—350  m ing  yo'lovchiga  xizmat 
k o 'r s a t i l m o q d a .   M a v ju d   y o 'n a l i s h l a r   b o ‘y ic h a   q a tn a y d i g a n  
poyezdlarning  o ‘rtacha  tezligi  39  k m /s o a t,  m aksim al  tezligi  esa 
65  km /soatdir.
Hozirgi  k un d a   quyidagi  m etro  bekatlari  poytaxt  —  T o shkent 
aholisiga  xizmat  qilmoqda:
1.  ,,0 1 m o zo r“  m etro  bekati.
2.  ,,C h ilo n zo r“  m etro  bekati.
3.  „ M irzo  U lu g 'b e k “  m etro  bekati.
4.  ,,H a m z a “  m etro  bekati.
5.  „Milliy  b o g ‘“  m etro  bekati.
6.  ,,B un yo dk or“  m etro  bekati.
7.  „ P a x ta k o r“  m etro  bekati.
8.  „M ustaqillik"  m aydoni  m etro  bekati.
9.  „A m ir  T e m u r “  xiyoboni  m etro   bekati.
10.  „ H a m id   0 1 im jo n “  m etro  bekati.
11.  „ P u s h k in 14  m etro  bekati.
12.  „B uy u k  ipak  y o ‘li“  m etro  bekati.
13.  ,,Beruniy“  m etro  bekati.
14.  ,,Tinchlik“  m etro  bekati.
15.  ,,C h o rsu “  m etro  bekati.
16.  , , G ‘afur  G ‘u l o m “  m etro  bekati.
17.  „Alisher  N av o iy '4  m etro  bekati.
18.  „ O lz b e k isto n“  m etro  bekati.
19.  ,,K osm o navtlar“  m etro  bekati.
20.  „ O y b e k “  m etro   bekati.
www.ziyouz.com kutubxonasi

21.  ,,T o shk e n t“  m etro  bekati.
22.  ,,M ash inaso zlar“  m e tro   bekati.
23.  ,,C hkalov“  m etro   bekati.
24.  „ M in g o 'rik "   m etro   bekati.
25.  „Y unus  Rajabiy“  m etro   bekati.
26.  „Abdulla  Q odiriy"  m etro   bekati.
27.  „ M in o r "   m e tro   bekati.
28.  „ B o d o m z o r"   m etro   bekati.
29.  „ H a b ib   A bdullayev“  m etro   bekati.
Xalqaro  savdo  ko‘rgazmasi  majmuasi
X alq aro   savdo  k o 'rg azm asi  m ajm uasi  T o sh k e n t  shahridagi 
yirik  sa v d o -k o 'rg a z m a   m arkazi  b o ‘lib,  u  1999-  yilda  b u n y o d  
etilgan.
M U S T A Q I L L I K   S H A R O F A T I   B IL A N  
Xorazm  M a’mun  akademiyasi
X orazm   M a ’m u n   akadem iyasi  1004— 1005-yillarda  X o ra z m d a  
tashkil  etilgan  b o'lib,  O 'r t a   Osiyo  tarixidagi  ilk  akadem iyadir. 
A k a d e m iy a n in g   „ M a ’mun"  deyilishiga  sabab,  M a ’m u n iy   xo- 
ra z m sh o h la r  davrida  (992-  yillar),  ularning  homiyligida  tashkil 
qilingan.  1017-yilda  X o r a z m s h o h   M a ’m u n n in g   isyonchilar  t o ­
m o n id a n   o 'ldirilishi  a k a d e m iy a   faoliyatining 
y a k un la n ishig a  
sabab  b o'ladi.  S h u n d a n   so 'n g ,  akad em iy a  homiysiz  va  qarovsiz 
qolib,  olim lar  ilmiy  ish  u c h u n   tin c h   sharoit  qidirib,  tarqalib 
ketganlar.
M ustaqillik  sharofati  bilan  1997-yilda  O 'z b e k isto n   Prezidenti 
I slo m   K a r im o v  
„Xorazm  M a  'тип  akadem iyasin i  qaytadan 
tashkil  etish  to ‘g ‘risida“  farm o n   qabul  qildi.  Bu  farm onga  k o'ra, 
niing  yillar  avval  X ora z m d a   tuzilgan  m a z k u r  akadem iya  qayta 
tashkil  qilindi.  2005-yilda  a k a d em iy a n in g   1000  yillik  yubileyi 
nishonlandi.
X o ra z m   M a ’m u n   akadem iyasini  qayta  tashkil  etish  va  uning 
faoliyati  sam aradorligini  oshirish  masalalari  katta  a h a m iy at  kasb 
etadi. 
Bugungi  k un d a   m a z k u r  a k a d em iy ad a  o 's h a   davrning  eng 
yetuk  olimlari  q atoridan   jo y   olgan  yana  k o 'p lab   allom alarning 
asarlari  h a m   ilm -u   fan  ahli  e ’tiboriga  havola  q ilinm oqda.
www.ziyouz.com kutubxonasi

A kadem iyaning  m as h h u r  olimlari  q a toridan  o 'rin   olgan  yana 
bir  a ’zosi  Abu  Sahl  Iso  ibn  Yahyo  al-M asihi  al-Juijoniydir. 
Allom aning  turli  sohalarga  oid  40  dan  ortiq  asari  mavjud  bo'lib, 
bizgacha  ularning  sakkiztasi  yetib  kelgan.  Bu  asarlar  hozirgi 
kun da  T o sh ken t  davlat  Sharqshunoslik  institutida  saqlanm oqda. 
U lar  orasida 
„ Tabobat  haqida  yuz  sa n ’a t   asari  alohida  aha- 
miyatga  egadir.
0 ‘zbekiston  Respublikasining 
„Davlat  tili  haqida“gi  qonuni
0 ‘zbekiston  Respublikasining  „Davlat  tili  h a q id a “gi  q o nu n i 
1989-yil  2 1 -oktabrda  qabul  qilingan.
1995-yil  21-dekabrda  q o n u n g a   o'zgartirish  va  q o ‘shim chalar 
kiritilib,  uning  yangi  tahriri  tasdiqlangan.
0 ‘zbekiston  Respublikasining  „D avlat  tili  h a q id a “gi  q o nu ni 
24  ta  m o d d a d a n   iborat.
0 ‘zbekiston  Respublikasining  „D avlat  tili  h a q id a “gi  q o n u n i- 
ning  1 - m o d d a s id a   0 ‘z b e k isto n   R e sp u b lik a s in in g   davlat  tili 
o ‘zbek  tili  ekanligi  belgilab  qo'yilgan.
0 ‘zbek  tili
0 ‘zbek  tili  — jahondagi  eng  boy  va  rivojlangan  tillardan  biri. 
Bu  tilning  shakllanishida,  ayniqsa,  o ‘zbek  s h e ’riyatining  buyuk 
n a m o y a n d a si,  s o ‘z  m u lkinin g  sultoni,  zullisonayn  shoir  Ali­
sher  N avoiyning  xizmati  katta.  0 ‘zbek  tilining  takom illashish 
jarayoni  t o ‘rt  asosiy  m an b a n in g   ishtirokida  anialga  oshgan:
a)  asl  turkiy  tillar;
b)  f o rs -to jik   tilin in g   a s rla r  d a v o m id a g i  liar  t o m o n l a m a  
t a ’siri;
d)  arab  tilining  o ‘rta  asrlardagi  sharq  fanlari  va  islom  dinining 
u m u m iy   tili  sifatidagi  t a ’siri;
e)  XIX  asrning  ikkinchi  yarm id an   boshlab  Yevropa  tillari 
t a ’siri.
A n a  sh u n d a y   k o ‘p  t o m o n l a m a   t a ’sir  h a m d a   tilning  ichki 
im koniyatlari  o ‘zbek  tilining  g r a m m a tik   jih a td a n   m u k a m m a l 
shakllanishini  t a ’min  etdi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

0 ‘zbek  tili  shevalarga  boy  tillardan  biri  hisoblanadi.
0 ‘zbek  tili  rivojlangan  tillar  qatoriga  kiradi.
Lotin  yozuviga 
o ‘tish
Lotin  yozuviga  o'tish   istibdod  yillaridagi  milliy  siyosatda  yo'l 
q o 'yilg an   katta  va  jiddiy  xatolardan  birini  tuzatish  chorasidir. 
Lotin  yozuviga  o 'tis h   O 'z b e k isto n n in g   rivojlanishini  tezlashtirish 
h a m d a   rivojlangan  davlatlar  qatoriga  chiqishida  m u h im   ahamiyatga 
ega.  Bu  o 'zgarish   m ustaqillik  davrida  am alga  oshirilayotgan  eng 
m u h im ,  shu  bilan  birga,  qiyin  va  m urakk ab   amaliy  tad birlardan 
biridir.  Yozuv  sohasida  o 'z b e k   xalqi  eng  m urakkab   jarayo nlarni 
bosh id a n   kechirgan  xalqlardan  biri  hisoblanadi.  1929-yilgacha, 
m ing   yildan  o rtiq  dav r  d a v o m id a ,  a jd o d la rim iz   a rab  y o z uvida n 
foydalanganlar. 
1920-yillarning  o'rtalaridan  O'zbekiston  gazeta 
va jurnallarida  qarshi  hujum  boshlandi.  Tarixda  h e c h   bir  yozuvga 
bu  d ara jad a   shiddatli  h u ju m   qilin m ag an   edi.  Arab  yozuvi  b u tu n  
kam ch ilik larnin g  sababchisi  deb,  n o to 'g 'ri  talqin  qilindi.  Ayni 
vaqtda,  o 'z b e k   tilshunosligi  hali  yosh  va  zaif  b o ig a n lig i  u c h u n , 
bu  h ujum ga  qarshilik  k o'rsa ta   olm adi.  1929  — 1930-o'quv  yilidan 
lotin  alifbosiga  k o 'c h ib ,  o 'z b e k   xalqini  N avoiy  va  M u q im iy  
asarlari  kabi  asrlar  d a v o m id a   arab  yozuvida  yaratilgan 
ilmiy, 
b a d iiy   va  falsafiy  a d a b i y o t d a n   u zib  q o 'y i ld i .  3 0 - y illa r n in g  
o 'r ta la rid a n   b osh lan g an   ruslashtirish  siyosatining  natijasi  sifatida 
1940-yilda  o 'z b e k la r  u c h u n  
ruscha  (kirillitsa)  yozuvi  joriy  etildi. 
S h u n d a y   qilib,  o 'z b e k   xalqi  1 9 2 9 - 1 9 4 0 -   yillarda  c h o p   etilgan 
badiiy,  ilmiy,  p edagogik  o 'q u v   a d a b iy o tla rd a n   uzoqlashtirildi. 
Bu  —  o 'z b e k   tili,  o 'z b e k   m adaniyati  va  u m u m a n ,  o 'z b e k   xalqiga 
katta  zarba  edi.
1 9 4 0 - 1 9 9 1 -   yillar  o r a l i g 'id a g i   e llik  y ild a   o 'z b e k   tilid a  
ta x m in a n   50  m ing  n o m d a   50  million  nusxadan  ortiq  kitoblar 
c h o p   etildi.  Hozirgi  davrda  rivojlangan  m am lakatlarning  deyarli 
h a m m a si  lotin  yozuvidan  foydalanadilar.  Barcha  hozirgi  z a m o n  
y a n g i  t e x n i k a s i   va  t e x n o l o g i y a s i ,   a s o s a n ,   l o ti n   y o z u v ig a  
a s o s l a n g a n .   Biz  m u s t a q i l   O ' z b e k i s t o n n i   z a m o n a m i z n i n g  
rivojlangan  davlatlari  qatoriga  olib  ch iq m o q da m iz .  Lotin  yozuviga 
o ' t i s h   a n a   s h u   o l i y j a n o b   v a z i f a n i   b a j a r i s h n i n g   m u h i m  
o m i l l a r i d a n   b iridir.  Bu  j a r a y o n n i n g   m u s h k u l   va  m u r a k k a b
www.ziyouz.com kutubxonasi

ekanligini  k o 'z d a   tutib,  Vatanim izda 
bu  jarayon  bosqichm a- 
bosqich  am alga  oshirilmoqda.
A m m o ,  lotin  alifbosiga  o ‘tish  rus  tilini  o'rganishim izga  aslo 
p u tu r  yetkazmasligi  kerak,  chunki  rus  tili  jahondagi  eng  rivoj- 
langan  yettita  (ingliz,  nemis,  fransuz,  arab,  ispan,  portugal) 
tilning  biri  hisoblanadi.  Boshqa  xorijiy  tillar  qatori  rus  tili  va 
yozu vin i  h a m   m u k a m m a l  o 'z la s h tir is h ,  o ‘rganish  yosh  av- 
lodning  kelgusida  barkamol  shaxs  bo'lib  shakllanishining  m u h im  
om illaridan  biridir.