O'zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus t a ’lim vazirligi


Download 4.27 Mb.
Pdf ko'rish
bet79/138
Sana02.12.2023
Hajmi4.27 Mb.
#1779362
1   ...   75   76   77   78   79   80   81   82   ...   138
Bog'liq
Atabayeva H. Yuldasheva Z. Botanika yem-xashak yetishtirish agronomiya asoslari (1)

0 ‘zbekiston 2 
- S holichilik IT Id a y a ra tilg a n , m aysasi t o 'q yashil 
rangli, po y a balandligi 120 sm gacha b o 'la d i. D u k k a g i uzun, yassi, sariq- 
jigar rangli, sertukli p o n asim o n , y altiro q sariq rangli. Lalm i y erlarda 10,4 
s ga hosil olin gan, suvli y erlarda 32,0 s ga. D o n n in g ta rk ib id a 19,2-23,4 
foiz m oy va 33,6-39,3 foiz oqsil b o 'la d i. O 'sish d av ri 130-132 
kunni 
tashkil 
etadi. M exanizatsiya y o rd a m id a hosil yig 'ish m um kin.
D o‘stlik. S holichilik IT Id a tan lash y o 'li bilan yaratilgan. O 'sish davri 
124-126 k u n d a n ib o ra t. P o y a b alan d lig i 170-180 sm , guli ikk i jin sli
m ayda, oq rangli. D o n i o 'rta c h a , o q -sa rg 'ish rangli 1000 tasining vazni 
160-165 g keladi. D o n hosili 32-34 s ga, k o 'k a t hosili 350-400 s ga to 'g 'r i
k elad i. D o n n in g ta r k ib id a 39-40 foiz o q sil v a 24 foiz m o y b o 'la d i, 
k o 'k a tn in g ta rk ib id a 16 foiz oqsil m av ju d . M ex a n iz atsiy a y o rd a m id a
hosil yig'iladi.
O‘zbekiston 
6 - S holichilik IT I d a y aratilg a n , kechpishar nav, o 'sish
davri 140-143 k u n n i tashkil etadi. D o n n in g hosili 30-35 s ga, k o 'k a t hosili 
400-450 s ga. P o y an in g balandligi 160-170 sm. D o n n in g tark ib id a 41-42 
foiz oqsil va 21-22 foiz m oy m avjud, 1000 ta d o n n in g vazni 160-170 g. 
T ak ro o riy ekin sifatid a ekilganda yetilm aydi.
N A ZO R A T SAVOLLARI
1. Soyaning afzallik jihatlarini gapirib bering.
2. Soyadan qanday mahsulotlar ishlab chiqariladi?
3. Soyani takroriy ekin sifatida ekish mumkinmi?
4. O 'zbekistonda soyaning qanday navlari ekilmoqda?
114


K o ‘k n o ‘x a t
Ahamiyati.
O z iq -o v q atd a va m ollarga ozu q a tay y o rla sh d a q o 'llan ilad i. 
U ru g 'id a 20-26 foiz o q sil b o 'la d i. S a b z a v o t n a v la ri k o n se rv a ish la b
ch iq arish d a q o 'lla n a d i. B ir g e k ta r y erd a b ir m a v su m d a 70-100 kg /g a 
azot to 'p lay d i, tu p ro q n in g unum dorligini oshirad i Y em -xashak sifatida 
doni, k o 'k a ti, som on i ishlatiladi. M axsus xashaki nav lari m avjud.
Tarixi.
Kelib chiqish m arkazi Old Osiyo va O 'r ta dengiz sohillari b o 'lib , 
k o 'k n o 'x a t Y evropa, O siyo, A m erikada ekiladi. Y er yuzida 15 m ln ga 
m aydonga ekiladi. U ru g ' hosili 2-3 t ga.
Biologiyasi. 
O 'sish d av ri nav va sharo itg a q a ra b 70-140 kunni tashkil 
etadi. M aysalanish d a v rid a u ru g 'p a lla si yer betiga chiqm ay di, o 'z id a n
changlanadi. X o 'ra k i navlarn in g poyasi chirm ashib o 'sa d i. Y o ru g 'sev ar 
u /u n kun o'sim ligi, u ru g 'i 4-5°C d a unib ch iqadi, -4°C sovu qq a chidaydi
m uqobil h a ro ra t 16-20°C b o 'lad i. H a ro ra t 26°C d a n oshsa hosilga salbiy 
t a ’sir k o 'rsa ta d i. N a m se v ar o 'sim lik , u ru g ' b o 'rtis h i uchun 10-120 foiz 
suv sarflanadi. Suvni sho n alash , gullash, m eva hosil qilish d av rlarid a k o 'p
talab qiladi. U n u m d o r, toza tu p ro q larg a ekiladi.
N avlari: V ostok-55, V ostok-84, U sa to 'y navlari ekiladi.

Download 4.27 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   75   76   77   78   79   80   81   82   ...   138




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling