O`zbekiston respublikasi sog`liqni saqlash vazirligi


Download 5.17 Kb.

bet20/29
Sana28.11.2017
Hajmi5.17 Kb.
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   29

Fensiklidin sintezi 

 
piperidin, sianid nartiy, siklogeksanon, bisulfit natriya, suv• RSS, 
fenilmagniybromid (brombenzol, magniy, efir, yod)  

194 
 
 
Fizik-kimyoviy xossalari 

 
Fensiklidin asosi – kristall modda bo‗lib, qaynash harorati 46-46,6

S. 

 
Fensiklidin xlorgidrat – kristall modda bo‗lib, qaynash harorati 243-244

S. 

 
Fensiklidina bromgidrat – modda bo‗lib, qaynash harorati 225-226

S. 

 
Fensiklidin tuzlari suvda, etanolda, xloroformda eriydi. 

 
Fensiklidin asosi esa efir, xloroform, benzol va boshqa erituvchilarda eriydi. 
Organizmga ta‘siri 

 
Fensiklidin – markaziy nerv sistemasiga stimullovchi ta‘sir ko‗rsatadi, 
gallyusinogen. Analgetik sifatida  1-7 mg. dozada qabul qilinadi. Qabul 
qilinganda, uning qondagi maksimal konsentratsiyasi 5-15 daqiqada,  chekish 
orqali  2 soatdan so‗ng namoyon bo‗ladi.  

 
Qabul qilish yo‗llari: 

 
Vena orqali, burun orqali hidlash  va 73% chekish orqali  

 
Kam hollarda og‗iz orqali  

 
Dori shakli: Fensiklidin substansiya, eritma, tabletka va kapsula shaklida xamda 
o‗simlik maxsulotlariga               (marixuana, tabak, petrushka, yalpiz bargi) 
shimdirilgan  holda 0,001 do 0,007 dozada  chiqariladi. 

 
T ½ - 7-46 soat  

 
Fensiklidinni dozasi oshirib yuborilganda  gipertenziya, taxikardiya, hushdan 
ketish va o‗lim  

 
 yuz beradi.  
Tahlil ob‘ektlari 
Konsentratsiya, mg/l 
Qon 
4,8 ( 0,3-25) 
Peshob 
35 (0,4 –120) 
Bosh miya 
7,3 (0,1-32) 
Jigar 
23 (0,9-170) 
 
 
 
 
 
 
 
 

195 
 
Fensiklidin metabolizmi  
 
  
Ajratib  olish.  Biosuyuqliklardan    turli  organik  erituvchilarda  ishqoriy  muhitdan 
ekstraksiyalanadi.  Fensiklidinni  rN=9,6  geksanda  -  58%,  geptanda  -60%,  toluolda  -
91%,  etilatsetda  -  97%   geptan-izoamil  spirtda  – 98%  ajratib  olish  mumkin.  Bundan 
tashqari  qattiq  fazali  ekstraksiya  (TFE)  usulidan    ham  foydalaniladi.  Ekstraksiya 
mikrokolonkalarda  olib  boriladi.Biologik  ob‘ektdan  nordonlashtirilgan  suv  va  spirt 
usulida ishqoriy muhitdan ekstraksiyalanadi.  
 
Fensiklidin tahlili (dastlabki tekshirish)  
Marki reaktivi (formaldegid-sulfat kislota) -   och-pushti rang yoki rangsiz  

 
Mandelina reaktivi (vanadat ammoniy-sulfat kislota) -zarg‗aldoq rang 

 
Erlix reaktivi (p-dimetilaminobenzaldegid-fosfat kislota) -  qizil rang 

 
Skott reaktivi (1 tomchi 16% xlorid kislota  va 1tomchi 2,5% tiotsianat kobalt) - 
ko‗k rang. 
YUQX usuli 
Erituvchilar 
sistemasi 
Adsorbent 
Tekshiriluvchi 
modda 
Rf 
natijalar 
Etilatsetat: 
metanol: 
ammiak 25% 
(85:10:5) 
Silikagel 
Etitsiklidin 
Tenotsiklidin 
Fenotsiklidin 
Rotsiklidin 
0,79 
0,86 
0,84 
0,79 
Siklogeksan: 
toluol: 
dietilamin 
(75:15:10) 
Silikagel 0,1 
mol/l KON 
bilan 
ishlangan 
Etitsiklidin 
Tenotsiklidin 
Fenotsiklidin 
Rotsiklidin 
0,65 
0,73 
0,73 
0,66 
Xloroform: 
metanol 
(90:10) 
Silikagel 0,1 
mol/l KON 
bilan 
ishlangan 
Etitsiklidin 
Tenotsiklidin 
Fenotsiklidin 
Rotsiklidin 
0,27 
0,54 
0,35 
0,25 
YOrituvchi reagent:  UB-nurlari,  yodplatinat kaliy, Mune bo‗yicha 
modifikatsiyalangan Dragendorf reaktivi 
 

196 
 
 
 
Ketamin 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ketamin (kalipsol)  – sintetik psixotrop  modda, uxlatuvchi ta‘sirga ega  bo‗lib, 2 soat 
davomida  ta‘sir  ko‗rsatadi.  Farmatsevtika  sanoatida  kukun  va  eritma  xolida,  ampula, 
flakonlarda 
ishlab 
chiqariladi. 
 
Ketaminni 
yuqori 
dozalarda 
qabul 
qilish 
gallyusionatsiyalarni keltirib chiqaradi. Opiy guruxi preparatlarni  qo‗llanilishi davomida 
kishida  aqliy  va  jismoniy  moyillikning  tezkor  oshishi  kuzatiladi.  Bunday  narkotiklar 
yuqori  tolerantlikni  berib,  narkotik  effektni  olish  uchun  giyohvand  moddaning  dozasini 
oshirilishi talab etiladi.  
Biologik  ob‘ektdan va qondan  sulfat kislota yordamida nordonlashtirilgan suv usulida 
xloroform bilan ishqoriy muhitdan (rN=8-9) ajratib olinadi  
Peshobdan ajratib olish uchun 50 ml peshobga rN muhiti 8-9 bo‗lguncha 25% ammiak 
eritmasi  qo‗shiladi.  So‗ngra  xloroform  bilan  3  qayta  15,15,15  mldan  ekstraksiyalanib, 
hajmi 50mlga etkaziladi va sifat hamda miqdoriy tahlili olib boriladi  
 
Tahlili 
1. Mis sulfat eritmasi  bilan reaksiyaProbirkaga 5 tomchi tekshiriluvchi xloroformli 
eritma uchirilgach, qoldiqqa 0,5 ml 0,1 M xlorid kislotasi, 1 tomchi 10%  mis sulfat 
eritmasi, 1 ml 10% natriy ishqori eritmasi va 1 ml dietil efiridan qo‗shilib, aralashtiriladi. 
Bunda efir qatlami pushti-binafsha ranga o‗tadi.  
2. Natriy nitrit va  

-naftol bilan  reaksiyasi . Probirkaga 5 tomchi tekshiriluvchi 
xloroformli eritma uchirilgach, qoldiqqa 3 ml kons. sulfat kislotasi va 0,4 g natriy nitrit 
qo‗shiladi. Aralashma suv hammomida 10 daqiqa qizdiriladi va rux kukunidan kam 
miqdorda qo‗shilib, filtrlanadi. So‗ngra filtratga 2-3 tomchi 2% natriy nitrit va  

-
naftolning ishqoriy eritmasi solinadi. Aralashma qizil-olcha ranga o‗tadi. Kam miqdorda 
bo‗lsa eritma rangi och pushti, keyinchalik qo‗ng‗ir-binafsha ranga keyinchalik sariq – 
yashil ranga o‗tadi.  
3.Nessler reaktivi bilan  reaksiyasi. Buyum oynasida 1-2 tomchi tekshiriluvchi 
xloroformli eritma uchirilgach qoldiqqa, 1 tomchi Nessler reaktivi tomiziladi va bir oz 
vaqt o‗tganidan so‗ng mikroskopda tekshirilsa, rangsiz yig‗ilgan nina shaklidagi 
mikrokristallar hosil bo‗ladi.  
                  
4. YUQX usuli 
TA: metanol – 25% ammiak eritmasi (100:1,5). 
TV: siklogeksan – toluol – dietilamin (75:15:10). 

197 
 
TS: xloroform – metanol (90:10). 
TE: etilatsetat – metanol – 25% rastvor ammiaka (85:10:5).  
TAE: metanol.  
TAL: xloroform – metanol – propionovaya kislota (72:18:10) 
Modda nomi  
Erituvchilar sistemasi, Rf  
TA  
TB  
TC  
TE  
TAE   TAL  
Ketamin  
0,59   0,73  
0,35   0,84  
0,23   0,48  
Kislotali yodplatinat reaktivi bilan zarg‗aldoq-jigarrang, yod parlari bilan esa to‗q ko‗k 
rangli dog‗ hosil bo‗ladi. Tahlilni amalga oshirishda silikagel-G (Germaniya,―Merk‖) 
plastinkalaridan foydalaniladi. 
5. Gaz xromatografik tahlili: kolonka - uzunligi 2 m, ichki diametri 2 mm bo‗lgan 
shisha kolonka ichi  3% SE-30 xromosorb G-HP bilan to‗ldirilgan; qo‗zg‗aluvchi faza - 
azot, tezligi 45 ml/daq; kolonka harorati - 100
0
S  dan sekin asta 300
0
S gacha ko‗tariladi. 
Tahlil vaqtida uning ushlanish indeksi RI 1840 ga teng bo‗ldi.  
6. YUqori samarali suyuqlik xromatografiyasi: S
18
  (250 x 4,6 mm, 5 mkm), tempratura 
40
0
S; mobil faza - tozalangan suv – atsetonitril - 2,5 M sulfat kislotasi (50:50:0,1); 
detektor - UB – diod; Tahlil vaqtida ushlanish  vaqti  4,18  ga teng bo‗ladi.  
7. UB-spektrlari: 0,1 M xlorid kislotadagi eritmasi 269(ε=25), 276 nm to‗lqin uzunligida 
maksimal nur yutadi.  
8. IQ- spektrlari. 1696, 747, 1142, 1120, 712, 1027 cm
−1
 ga teng spektrlar hosil qiladi. 
(KBr disk).  
9. Mass spektrlari: 180, 209, 182, 152, 181, 30, 211, 138 m/z cho‗qqilar hosil bo‗ladi.  
 
 
5. Amaliy mashg`ulot uchun materiallar 
 
8 semestr 
1.
 
Narkotik  vositalar  va  psixotrop  moddalar  tahlilida  mikrodifuzziya 
usuli hamda rangli rеaktsiyalar yordamida tahlili qilish. 
 
Ekspress tahlilda qo‗llaniladigan dastlabki rang hosil qiluvchi reaksiyalar 
Rang hosil qiluvchi reaksiyalar asosida  
4)
 
suvni (namni) tortib olish, sulfat kislota yordamida;  
5)
 
moddalarni oksidlash, sulfat kislotali sharoitda bixromat kaliy bilan; 
6)
 
bir vaqtning o‗zida ham oksidlash ham suvni (namni) tortib olish;  
 suvni  tortib  oluvchi  modda  ishtirokida  aldegidlar  bilan  kondensatsiyalash  va 
boshqalar yotadi. 
Moddalar (alkaloidlar, ularning sintetik analoglari, azot saqlovchi organik birikmalar) 
rangli mahsulotlar hosil qilish uchun quyidagi reaktivlardan foydalaniladi: 

 
1. Konsentrlangan sulfat kislota 

 
2. Konsentrlangan nitrat kislota 

198 
 

 
3.  Konsentrlangan  sulfat  va  nitrat  kislotalar  (Erdman  reaktivi)  20  ml 
konsentrlangan  sulfat  kislotaga  10  tomchi    nitrat  kislotaning  30  %  suvli  eritmasi 
qo‗shiladi.  

 
4.  Molibden  kislota  saqlagan  konsentrlangan  sulfat  kislota  (Frede  reaktivi), 
konsentrlangan  sulfat  kislotada  ammoniy  yoki  natriy  molibdatning  to‗yingan  eritmasi. 
Eritma yangi tayyorlanadi. 

 
5. Vanadiy kislota saqlagan konsentrlangan sulfat kislota (Mandelin reaktivi); 2 ml 
konsentrlangan  sulfat  kislotada  0,01  g  ammoniy  vanadat  eritiladi.  Eritma  yangi 
tayyorlanadi. 

 
6.  Formaldegid  saqlagan  konsentrlangan  sulfat  kislota  (Marki  reaktivi);  1  ml 
konsentrlangan sulfat kislotaga 1 tomchi formalin qo‗shiladi va sovitiladi. Eritma  yangi 
tayyorlanadi.  

 
Rangli reaksiyalarni o‗tkazish tartibi. 

 
Modda  saqlagan  namunalar  chinni  tavoqchalar,  chinni  idishlarga  o‗tkaziladi 
erituvchilar  (ko‗p  holatlarda  organik  erituvchilar)  xona  haroratida  uchirib  yuboriladi. 
Quruq qoldiqqa  yuqorida  keltirilgan  reaktivlardan  bir  (ikki)  tomchi  tomiziladi.  Reaksiya 
natijasida  rang  darhol  yoki  bir  oz  vaqt  o‗tgandan  so‗ng  hosil  bo‗ladi.  Ranglar  aniq 
bo‗lmaganda guvoh modda bilan nazorat tajribasi o‗tkaziladi va ranglar solishtiriladi.  
Ekspress – test tahlili o‘tkazish tartibi 
Namunalardan  ekspress  –  test  tahlili  o‗tkazishda  turli  usullardan  foydalanish 
mumkin.  Eng  ko‗p  tarqalgan  usul  maxsus  tayyorlangan  botiq  chuqurchali  buyum 
oynachasi (yoki soat oynachasi) bo‗lib, unga namunadan olingan qism joylashtiriladi va 
reaktiv tomiziladi. 
1-
rasm. Ekspress – test tahlilini o‗tkazish uchun botiq chuqurchali 
 buyum oynachasi 
Natijalarni baholash 
Ekspress – test tahlili natijasiga qarab quyidagicha belgilanishi mumkin: 
1.
 
Rang hosil bo‗lishi – (musbat natija) modda borligini bildirishi mumkin.  
2.
 
Musbat  natijali  hamda  noaniq  ma‘lumotlar  olingan  har  bir  holatda  maxsus 
laboratoriyada tahlil o‗tkazilishi shart.  
3.
 
Manfiy  natija  hamda  noaniq  ma‘lumotlar  olingan  har  bir  holatda  ekspress  - 
natijali hamda noaniq ma‘lumotlar olingan test tahlilni takroran bajarish va yana manfiy 
natija takrorlansa, qidirilayotgan narsa yo‗q degan xulosa berish. 
 

199 
 
 
BUMERANG SO‘ROVLARI 
1- guruh  
Mikrodiffuziya  usulida sianid kislotasini aniqlash? 
2-guruh 
Mikrodiffuziya  usulida sirka kislotasini aniqlash? 
3-guruh 
Mikrodiffuziya  usulida formalinni aniqlash? 
 
BLITS O‘YINI 
 
Rangli  reaksiyalar  yordamida  zaharli  moddalarni  aniqlash  jarayonining  ketma-
ketligini to‗g‗ri tanlang. 
 
2.
 
Doping nazoratiga kiruvchi dori vositalar tahlili.(D-klass preparatlari). 
Сифат таҳлили 
 Фуросемиднинг  спиртдаги  эритмаси  пара-диметиламинобензальдегид  таъсирида 
тўқ қизил рангга ўтиб кетадиган яшил рангли бирикма ҳосил қилади. 
  Азобўѐқ  реакцияси.  хлорид  кислотанинг  I  моль/л  эритмаси  билан  қиздириш 
ѐрдамида  гидролизланади,  сўнгра  эритмага  аввал  натрий  нитрит  эритмаси,  бироз 
ўтгач  эса  аммоний  сульфамат    ва  N-(1-нафтил)  –  этилендиамин  гидрохлорид 
эритмаси қўшилганда қизил бинафша рангли азобўѐқ ҳосил бўлади. 
 Гидрохлортиазид  кобальт  хлорид  эритмаси  таъсирида  ҳаво  рангли,  мис 
(II)сульфат таъсирида эса яшил- ҳаво рангли чўкма ҳосил қилади. 
Юпқа қатлам хроматографияси усулида диуретик воситаларнинг таҳлилини олиб 
бориш  учун  эритувчилар  системаси  сифатида  хлороформ-бензол-2-пропанол 
(2:4:1) ва хлороформ-этилацетат-2-пропанол (10:5:1), ҳамда умумий очувчи реагент 
қилиб УБ-нури билан симоб (ІІ) сульфат эритмаси ва дифенилкарбазид. очувчи энг 
яхши реагент сифатида  

 
гидрохлортиазид  учун  симоб  (ІІ)  сульфат  эритмаси  ва  дифенилкарбазид 
реактиви,  

 
фуросемид учун – темир (ІІІ) хлорид эритмаси, 

 
 ацетазоламид  учун  –  Мунье  бўйича  модификацияланган  Драгендорф 
реактиви,  

200 
 

 
этакрин кислотаси учун 0,5% калий перманганат эритмаси қўлланилади.  

 
УБ- спектрофотометрик  усулда фуросемиднинг спиртдаги эритмаси 274 нм, 
унинг  метаболити  4-хлор-5-сульфамоилантранил  кислота  267  нм  тўлқин 
узунлигида максимум нур ютади.  

 
УБ-  спектрофотометрик  усулда  ацетазоламиднинг  спиртдаги  эритмаси  264 
нм тўлқин узунлигида максимум нур ютади.  
3. Pеshob va qon tarkibida zaharli moddalarni (Toxilab) usulida tеkshirish.  
 
Toxi-Lab AB tizimida YUQX-skrining 
Bunda yupqa qatlam xromatografiyasining an‘anaviy usuli modifikatsiyalangandir. Bu 
maxsus  ishlab  chiqilgan  analitik  tizim  bo‗lib,  bitta  ob‘ekt  namunasi  giyohvandlik  va 
psixotrop hamda kuchli ta‘sir etuvchi moddalarni tahlil qilishgan mo‗ljallangan. Bu tizim 
namuna tayyorlashni, ekstraksiyalashni, konsentrlashni, moddalarni bir biridan ajratishni 
va aniqlash bosqichlarini o‗z ichiga oladi.  Bu tizim uchta probirkalar turkumidan iborat 
bo‗lib,  o‗zida  maxsus  tarkibga  ega  ega  organik  erituvchilar  aralashmasini,  YUQX 
plstinklarni,  konsentrlovchi  dichklarni  va  moddalarni  aniqlashda  ishlatiladigan 
idishlardan tashkil topgan:  
 -  «Toxi-Lab  A»    asos  va  neytral  xossaga  ega  moddalarni  (opiatlar,  metadon, 
amfetaminlar); 
-  «Toxi-Lab  B»  kislotali  va  neytral  xossaga  ega  moddalarni  (barbituratlar,  organik 
kislotalar va boshq.); 
-  «Toxi-Lab  Cannabinoid»  tetragidrokannabinol  va  uning  hosilalarini  aniqlashda 
ishlatiladi. 
Tizimni qo‗llash metodikasi bir necha bosqichdan iborat:   
-  Maxsus  ekstraksion  probirkalarda  kislotali  va  neytral  xossaga  ega  moddalarni 
(barbituratlar  va  boshq.)  rN=4,5  va  asos,  neytral    xossaga  ega  moddalarni  (opiatlar, 
amfetmainlar, metadon va b.) rN=9 muhitida    ekstragent bilan ekstraksiyalash; 
Olingan ekstraktlarni maxsus sorbsiyalaydigan sorbent  -  mikrodisklarga (diametri 2,5 
mm)  konsentrlash va iliq havo oqimida quritish. 
-
 
Start  chizig‗ida  chuqurchasi  bo‗lgan  maxsus  plastinkalarga  tekshiriluvchi 
moddalar shimdirilgan mikrodisklarni o‗rnatib xromatografiyalash;  
-
 
Plastinkalar mikrotolali shishaqog‗ozdan tayyorlangan hamda kremniy kislotasi va 
vanadiy tuzi eritmasi shimdirilgan («Toxi-Lab A») va shimdirilmagan («Toxi-Lab B»).  
-
 
Erituvchilar  sistemasi  «Toxi-Lab  A»  uchun  etilatsetat-metanol-tozalangan  suv 
(29:10:5),  «Toxi-Lab  B»:  etilatsetat-dixlormetan  (40:60).  Har  ikki  sistemaga  
ammiakning 25% eritmasi 1:4 yoki 1:5 nisbatda qo‗shiladi. 
-  Plastinkadagi  moddalarni  aniqlash  ularni  maxsus  xromogen  reaktivlar  (Marki-
Mandelin  reaktivi,  modifikatsiyalangan  Dragendorf  reaktiv  va  b.)    solingan  idishlarga 
tushirish hamda UB nurlarda 366 va 254 nm nurlantirish bilan amalga oshiriladi. 

201 
 
Plastinkadagi  moddalar  identifikatsiyasi  turli  rang  xosil  qilgan  dog‗lar  yoki  alohida 
rang  bilan  fluoressiyalanuvchi  dog‗larni  plastinkaga  avvaldan  tomizilgan  moddalarning 
standart namunalari dog‗lari bilan solishtirish orqali amalga oshiriladi.   
«Toxi-Lab»  tizimdagi  YUQX  yuqori  qaytalanuvchanlikka  ega  bo‗lib,  an‘anaviy 
YUQX  usulning natijalarining  yomon  qaytalanuvchanligidan  farq  qiladi.  Buning  sababi 
tekshirluvchi  moddalar  mikrodisklarga  shimdirilib  o‗tkzilishida.  Ko‗p  bosqichli 
detektirlash  olingan  natijalarni  noto‗g‗ri  interpretatsiyasining  oldini  olishni  imkonini 
beradi.  Moddalarning  aniqlash  chegarasi  1  mkg/ml  (morfin)  tashkil  qiladi.  Ushbu  tizim 
tarkibida  reaktivlar  va  asbob  uskunalar  qatorida  maxsus  100  dan  ziyod  moddalar  va 
ularning  metabolitlarni  xromatograflash  natijalari  aks  etgan  kataloglar  bo‗lib,  ular 
natijalarni solishtirish uchun ishlatiladi. 
 
 
 
4. 
 
Pеshobdan narkotik vositalar va psixotrop moddalar dastlabki tеkshirish 
(neyroleptik  moddalar). 
Fenatiazin xossalarini aniqlash uchun peshobni dastlabki tekshirish 
1-usul.  1  ml  peshobga,  (60  ml  10  %  sulfat  kislotasi  va  20  ml  5%  temir  (III)  xloridi 
aralashmasidan tarkib topgan) reaktivdan 1ml qo‗shiladi. Fenotiazin va uning hosilalariga 
kiruvchi moddalar bo‗lsa to‗q-qizil-pushti rang hosil bo‗ladi. 
2-usul.  1  ml  peshobga,  (5  ml  5%,  FeCl
3
,  45  ml  20%  NNO
3
  aralashmasidan  tarkib 
topgan)  reaktivdan  1  ml  qo‗shilsa,  fenotiazin  va  uning  hosilalariga  kiruvchi  moddalar 
bo‗lsa, och qizil pushti rang hosil bo‗ladi. 
 
ХРОМАТОГРАФИЯ  

202 
 
Reaksiyalar  chiqmasa  fenotiazin  hosilalari  yo‗q  degan  xulosa  berish  mumkin. 
Reaksiyalar  fenotiazin  hosilalari  borligini  tasdiqlasa,  ularni  aniqroq  tahlil  qilish  uchun 
qon va peshobdan suyuqlik-suyuqlik ekstraksiyasi bilan ajratib olinada va aniqlanadi. 
2-ilova 
 
VENNA DIAGRAMMASI 
 
 
 
5. 
 
Narkotik vositalar va psixotrop moddalar tahlilida YuQX-skrining usulini 
qo'llash  (nordon xossaga ega moddalar misolida) 
 
Nordon, neytral va kuchsiz asos xossasiga ega moddalarning YUQX-skriningi 
Nordon,  neytral  va  kuchsiz  asos  xossasiga  ega  moddalarning  YUQX-skriningi 
quyidagi sharoitlarda amalga oshiriladi:  
Sorbent – plastinkaga mustahkamlangan silikagel. 
Erituvchilar sistemasi: xloroform-atseton (9:1). 
Xromatografik kamerani sistema parlari bilan to‗yinish vaqti – 15-20 min.  
 Plastinkada erituvchilar sistemasining harakat masofasi  – 10 sm.  
xromatografik plastinka start chizig‗iga (rasm) quyidagilar tomiziladi: 
- A  sohasi – standart eritmalar (barbamil, kokain); 
- B  sohasi – rN=2 muhitda olingan efir ekstraktining 1/25 qismi; 


VЕNNA DIAGRAMMASI – 2-3 jihatlarni hamda umumiy tomonlarini solishtirish yoki taqqoslash 
yoki qarama-qarshi qo’yish uchun qo’llaniladi. 
 Tizimli fikrlash, solishtirish, taqqoslash, tahlil qilish ko’nikmalarini rivojlantiradi.    
 Diagramma Vеnna tuzish qoidasi bilan tanishadilar. Alohida kichik gurhlarda diagramma Vеnnani 
tuzadilar va kеsishmaydigan joylarni  (x) to’ldiradilar    
 Juftliklarga birlashadilar, o’zlarining diagrammalarini taqqoslaydilar va to’ldiradilar 
 Doiralarni kеsishuvchi joyida, ikki(XX) yuki uch(XXX) doiralar uchun umumiy bo’lgan, ma'lumotlar 
ro’yxatini tuzadi 
 
Аминазин 
 
Дипразин  
 
Тизерцин
 

203 
 
- V   sohasi – standart eritma ( siklobarbital); 
- G  sohasi – rN=2 muhitda olingan efir ekstraktining 1/10 qismi; 
 
Nordon, 
neytral 
va 
kuchsiz 
asos 
xossasiga 
ega 
moddalarning  YUQX-skriningi:  1-  kokain  va  barbamilning 
standart  eritmalarini  tomizilgan  joy;  2-  rN=2  muhitda 
olingan  efir  ekstraktining  1/25  qismini  tomizilgan  joy;  3  – 
standart  eritma  (siklobarbital)  tomizilgan  joy;    4  –  rN=2 
muhitda olingan efir ekstraktning 1/10 qismi tomizilgan joy. 
 
Plastinkadagi moddalarni aniqlash uchun qo‗llaniladigan 
reagent-ochuvchilar: 
-  sorbentning  A,  B  va  V    sohalariga  simob  (ΙΙ)  
sulfatning 
5% 
eritmasi 
va 
difenilkarbazonning 
xloroformdagi 0,1% eritmasi. Barbitur kislota hosilalari binafsha rangli dog‗ hosil qiladi.  
Plastinka 

50 °S haroratda qizdirilsa dog‗ rangsizlanadi. 
 -  keyin  plastinkadagi  ushbu    sohalar      temir  (III)  xloridning  10%  eritmasi  bilan 
purkaladi.  Bunda  pirazol, salitsil va benzoy kislota hosilalari namoyon bo‗ladi; 
- Mazkur  sohalarning keyinchalik modifikatsiyalangan Dragendorf reaktivi va sulfat 
kislotaning  10%  eritmasi  bilan  purkalganda  asos  xossasiga  ega  moddalar:  kofein,  1,4-
benzodiazepin  hosilalari  va  boshqalar  aniqlanadi.  Sulfat  kislota  eritmasi  Dragendorf 
reaktivi  sezgirligini  oshiradi.  Hamma  nordon,  neytral  va  kuchsiz  asos  xossasiga  ega 
moddalar  ushbu  erituvchilar  aralashmasi  sistemasida  3  ta  xromatografik  zonalarga  Rf 
qiymatiga qarab taqsimlanadi: 
1-Zona    Rf=0  –  0,25  bo‗lgan  2  ta  modda  aniqlanadi:  kokain  (Rf=0,19)  va  kofein 
(Rf=0,25). 
2-Zona    Rf=0,31-0,41  bo‗lgan  7  modda  aniqlanadi:  fenobarbital  (Rf=0,31),  barbital 
(Rf=  0,31),  nitrazepam  (Rf=0,35),  barbamil  (Rf=0,37),  etaminal-natriya  (Rf=0,37), 
butobarbital (Rf=0,14), siklobarbital (Rf=0,41). 
3-Zona Rf=0,41-0,64 bo‗lgan moddalar aniqlanadi: diazepam (Rf=0,62). 
 Plastinkadagi G sohaning (rasmda shtrix bilan belgilangan) sorbenti qirib olinadi va 
undan  moddalar  elyuatsiya  qilib  olinadi:  (1  zona  –  metanol;  2  va  3  zonalar  -  atseton). 
Elyuatlar  keyin  xususiy  eritmalar  sistemasida  xromatografiya  qilinadi,  bunda  guruh 
moddalari o‗zaro yaxshi ajaraladi va aniqlanadi.  
Asos xossasiga ega moddalar YUQX-skriningi quyidagi sharoitlarda olib boriladi: 
Sorbent – plastinkaga mustahkamlangan silikagel. 
Erituvchilar 
sistemasi: 
xloroform-dioksan-atseton-ammiakning 
25% 
eritmasi 
(45:47:5:2,5). 
Xromatografik kamerani sistema parlari bilan to‗yinishi – 15 min.  
Plastinkada erituvchilar sistemasining harakat masofasi  – 10 sm.  
xromatografik plastinka start chizig‗iga (rasm) quyidagilar tomiziladi: 
- A  sohasi – standart eritmalar; 
- B  sohasi – rN=8,10 muhitda olingan efir ekstraktining 1/25 qismi; 
- V   sohasi – standart eritma (etaperazin); 

204 
 
- G  sohasi – rN=8 10 muhitda olingan efir ekstraktining 1/10 qismi; 
Tezkor so‗rov  uchun savolar?  
1.
 
Analitik skrining nima? 
2.
 
Rf ko‗rsatkich qanday aniqlanadi? 
3.
 
Kislota xossali moddalarning YUQX skriningi nimaga asoslangan? 
4.
 
Kislota xossali moddalarning YUQX skriningi nimaga asoslangan? 
5.
 
Toxilab nima?  

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling