O‘zbekiston respublikasi xalq ta’limi vazirligi respublika ta’lim markazi

3

H

8 

 

4. NO va C

3

H

8 

iborat 2,5 mol aralashmani geliyga nisbatan zichligi 9,6 ga 

teng.Gazlar aralashmasini yoqish uchun qancha hajm (n.sh.) havo kerak bo‘ladi. 

(φО

2

=0,2)  

5.CO va etandan iborat 17,92 litr (n.sh.) aralashmani butanga nisbatan zichligi 0,5 

ga teng. Gazlar aralashmasini yoqish uchun O

2 

va He aralashmasidan qancha hajm 

(n.sh.) kerak bo‘ladi. (φО

2

=0,4)  

 

6.Metan va etandan iborat 11,2 l (n.sh) aralashma yetarli miqdorda kislorodda 

yondirilganda 15,68 l (n.sh) uglerod (IV) oksidi hosil bo‘lsa, dastlabki 

aralashmadagi metanning massa ulushini (%) aniqlang.    

Masalaning yechimi: 

Reaksiya tenglamarini yozib tenglashtirib olamiz: 

CH

4

 + 2O

2

CO

2

 + 2H

2

O

C

2

H

6

 + 3,5O

2

2CO

2

 + 3H

2

O

 

Reaksiyadan ko‘rinib turibi-ki 1 mol CH

4

 dan 1 mol CO

2

, 1 mol etandan esa 2 mol 

CO

2

  hosil  bo‘lar  ekan.  Ushbu  ma’lumotlar  asosida  ikki  noma’lumli  tenglama 

tuzamiz.  Buning  uchun  bizga  daslabki  alkanlarning  va  hosil  bo‘lgan  CO

2 

ning 

modda miqdori kerak bo‘ladi.  

n=

=

    = 0,5 mol alkanlar

V

V

m

11,2

22,4

n=

  = 0,7 mol CO

2

15,68

22,4

 

Tenglamaning birinchi qismiga  alkanlarning  umumiy  miqdorini, ikkinchi qismiga 

esa reaksiyada hosil bo‘lgan CO

2

 miqdorini qo‘yamiz:   

33 

 

0,7 mol

0,5 mol

CH

4

 + 2O

2

CO

2

 + 2H

2

O

C

2

H

6

 + 3,5O

2

2CO

2

 + 3H

2

O

 x

y

x

2y

 

x + y = 0,5

x + 2y = 0,7

 

Tenglamaning  yechish  uchun  ikki  noma’lumli  tenglamani  bir  noma’lumli 

tenglamaga  o‘tkazishimiz  kerak,  buning  uchun  ifodadagi  x  yoki  y  ni  qisqartirib 

yuborishimiz  kerak  bo‘ladi.  Bizning  misolimizda  x  lar  qisqarib  ketadi  va  bir 

noma’lumli tenglama hosil bo‘ladi, so‘ngra tenglamaning pastki qismidagi 2y dan 

yuqori qismidagi y, 0,7dan esan 0,5 ayiriladi: 

x+y=0,5

x+2y=0,7

   

y=0,2

 

y=0,2ya’ni etanning miqdori topib olindi endi, tenglamaga y ni qiymatini qo‘yib x 

ni ham topib olamiz: 

x+0,2=0,5

x=0,3

 

Dastlabki  alkanlarning  modda  miqdorlari  ma’lum  bo‘ldi.  Endi  har  bir  gazning 

massalarini topib olamiz.  

m(CH

4

)=0,3∙16 =4,8 g 

m(C

2

H

6

) = 0,2∙30=6 g  

m(aralashma)=4,8+6=10,8 g  

Metanning  va  aralashmaning  massasi  ma’lum  bo‘ldi,ushbu  aralashmadagi 

metanning  massa  ulushini  toppish  uchun,  metan  massasini  aralashma  massasiga 

bo‘lamiz.  

 

 (CH

4

) = 

m (CH

4

)

m (aralashma)

= 

4,8

10,8

 100 % = 44,4 %

 

Javob: 44,4% 

26-DARS  

SIKLOALKANLAR MAVZUSIGA DOIR MASALALAR. 

7. 14 g sikloalkan yonganda 44 g CO

2 

hosil bo‘lsa, reaksiyada qatnashgan kislorod 

hajmini toping.  

8. 28 g sikloalkan yonganda 88 g CO

2 

hosil bo‘lsa, reaksiyada qatnashgan kislorod 

hajmini toping.  

 

9.7 g sikloalkan yonganda 22 g CO

2 

hosil bo‘lsa, reaksiyada qatnashgan kislorod 

hajmini (l n.sh) toping.  

Masalaning yechimi: 

34 

 

Dastlab  sikloalkanlarning  umumiy  yonish  reaksiyasini  yozib  olamiz  (Izoh: 

sikloalkanlar  alkenlar  bilan  sinflararo  izomerlar  hisoblangani  uchun,  ularning 

yonish reaksiyasi alkenlarning yonish reaksiyasi bilan bir xil bo‘ladi): 

C

n

H

2n 

+ 1,5n O

2

 n CO

2

 + n H

2

O

 

Reaksiyadan hosil bo‘lgan CO

2

ning modda miqdorini topib olamiz: 

n =

m

M

= 

  22

 44

= 0,5 mol CO

2

 

Reaksiyaga e’tibor bersak, O

2

 ning miqdori CO

2

 ning miqdoridan 1,5 marta ko‘p 

ekan. Ya’ni 1,5 n O

2

 va nCO

2

. Demak, CO

2

 miqdorini 1,5 ga ko‘paytirsak O

2

 

miqdorini aniqlab olishimiz mumkin bo‘ladi:    0,5 ∙ 1,5 = 0,75 mol (O

2

)   

Endi kislorod hajmini aniqlaymiz:    

V = n  V

m

 = 0,75   22,4 = 16,8 l 

 

Javob: 16,8 l 

30-DARS 

ALKENLAR MAVZUSIGA DOIR MASALALAR VA ULARNING 

YECHIMI. 

10.Massasi 7 g bo‘lgan etilen qatori uglevodorodni to‘la gidrogenlash uchun 5, 6 l 

(n.sh) vodorod sarf bo‘lsa, shu moddaning nisbiy molyar massasi qanchaga teng 

bo‘ladi?  

11.Massasi 31,5 g bo‘lgan etilen qatori uglevodorodni to‘la gidrogenlash uchun 

16,8 l (n.sh) vodorod sarf bo‘lsa, shu moddaning nisbiy molyar massasi qanchaga 

teng bo‘ladi?  

12. Massasi3,36 g bo‘lgan etilen qatori uglevodorodni to‘la gidrogenlash uchun 

0,896 l (n.sh) vodorod sarf bo‘lsa, shu moddaning nisbiy molyar massasi qanchaga 

teng bo‘ladi?  

Masalaning yechimi: 

Alken qator uglevodorodlar o‘ziga 1 mol vodorodni biriktirib, to‘yingan 

uglevodorodlar ya’ni alkanlar hosil qiladilar (Izoh: organik moddalarga 

vodorodning birikish reaksiyalarini gidrogenlanish reaksiyalari deyiladi): 

C

n

H

2n 

+ H

2

 C

n

H

2n+2

alken

alkan

 

Vodorodni modda miqdorini topib olamiz: 

n = V

V

m

= 

0,896

22,4

= 0,04 mol vodorod

 

Reaksiya bo‘yicha 1 mol alkeni gidrogenlash uchun 1 mol vodorod sarflanar ekan, 

demak, 0,04 mol vodorod 0,04 mol alkenni gidrogenlagan: 

C

n

H

2n 

+ H

2

 C

n

H

2n+2

1

1

0,04=x

0,04

 

Alkenni modda miqdori ma’lum bo‘ldi, endi uning molyar massasini aniqlaymiz: 

m= Mr n

  Mr= 

m

n

= 

3,36

0,04

= 84 g/mol

(Mr o`rniga M bo‘ladi) 

Javob: 84 

35 

 

37-DARS  

ALKADIYENLAR MAVZUSIGA DOIR MASALALAR VA ULARNING 

YECHIMI. 

13. 2-metilbutadien-1,3 va kislorod aralashmasi yonishidan 52,8 g  CO

2 

ajraldi. 

Ortib qolgan alkadiyenni to‘liq gidrogenlash uchun 1,6 g vodorod sarf 

bo‘lsa,boshlang’ich aralashmadagi uglevodorod miqdorini (mol) aniqlang.    

Masalaning yechimi: 

2-metilbutadiyen-1,3 ning umumiy holda formulasini C

5

H

8

 deb yozish mumkin. 

Dastlab uning yonish reaksiyasidan foydalanib, dastlabki miqdorini aniqlaymiz: 

C

5

H

8  

+ 7O

2

                5CO

2 

+ 4H

2

O

 

1 mol

X = 0,24

220 g

52,8

 

Ortib qolgan qismi 1,6 g H

2

 bilan to‘liq reaksiyaga kirishsa, uning ham miqdorini 

topamiz: 

C

5

H

8

 + 2H

2

 

C

5

H

12

1 mol 4 g

1,6

X = 0,4

 

C

5

H

8

 ning umumiy miqdorini topamiz: 

0,24 + 0,4 = 0,64 mol

 

Javob: Dastlabki uglevodorod miqdori 0,64 mol. 

 

14. 2-metilbutadien-1,3 va kislorod aralashmasi yonishidan 70,4 g  CO

2 

hosil 

bo‘ldi. Ortib qolgan alkadiyenni to‘liq gidrogenlash uchun2,4 g vodorod sarf 

bo‘lsa,boshlang’ich uglevodorodning umumiy miqdorini (mol) toping.  

15. 2-metilbutadien-1,3 va kislorod aralashmasi yonishidan 132 g  CO

2 

hosil 

bo‘ldi. Ortib qolgan alkadiyenni to‘liq gidrogenlash uchun4,4 g vodorod sarf 

bo‘lsa,boshlang’ich uglevodorodning umumiy miqdorini (mol) toping.  

 

40-DARS  

ALKINLAR MAVZUSIGA DOIR MASALALAR VA ULARNING 

YECHIMI. 

16. Tarkibida 6,02·10

23  

vodorod atomi bo‘lgan asetilen molekulasining yonishi 

uchun qancha kislorod atomi kerak?    

Masalaning yechimi: 

Dastlab asetilenning kislorod bilan yonish reaksiyasini yozib tenglashtirib olamiz: 

C

2

H

2

 + 2,5 O

2

 

 2 CO

2

 + H

2

O

 

Endi  vodorod  atomlari  sonidan  foydalanib  asetilenning  modda  miqdorini  topib 

olamiz:

n = 

 N

atom

N

A   

S

n- modda miqdori (mol)

N

atom

 - atomlar soni

N

A

- Avagadro soni (6,02  10

23

)

S- molekula tarkibidagi atomlar soni

(Maslan: C

2

H

2

 tarkibida 2 ta vodorod atomi bor)

n = 

6,02  10

23

6,02  10

23   

2

= 0,5 mol C

2

H

2

 

36 

 

Asetilenni  modda  miqdoridan  foydalanib  kislorodning  modda  miqdorini  topib 

olamiz: 

C

2

H

2

 + 2,5 O

2

 

 2 CO

2

 + H

2

O

1

2,5

0,5

x

x =  0,5   2,5

      1

= 1,25 mol O

2

 

Endi kislorod atomlari sonini aniqlaymiz: 

n = 

 N

atom

N

A   

S

N

atom

 = n  N

A

   S

N

atom

 = 1,25  6,02  10

23

  2 = 15,05 10

23

= 1,505 10

24

kislorod atomi

 

Javob: 1,5·10

24

 

 

17. Tarkibida 24,08·10

23  

vodorod atomi bo‘lgan asetilen molekulasining yonishi 

uchun qancha kislorod atomi kerak?   

18. Tarkibida 5,418·10

23  

uglerod atomi bo‘lgan propin molekulasining yonishi 

uchun qancha kislorod atomi kerak?   

52-DARS 

SPIRTLAR MAVZUSIGA DOIR MASALALAR VA ULARNING YECHIMI 

19.18,5 g bir atomli spirtning ichki molekulyar degidratlanishidan 4,5 g suv hosil 

bo‘ldi. Spirtning molekulyar formulasini aniqlang.   

Masalaning yechimi: 

Spirtni  sulfat  kislota  ishtirokida  yuqori  temperaturada  qizdirilsa,  bir  molekula 

spirtdan  bir  molekula  suv  chiqishi  hisobiga  to‘yinmagan  uglevodorodlar  hosil 

bo‘ladi. 

 C

n

H

2n

t > 140

0

C,  H

2

SO

4

(kons)

+ H

2

O

C

n

H

2n+1

OH

spirt

alken

 

Reaksiyada hosil bo‘lgan suvni modda miqdorini topib olamiz: 

n=

m

M 

= 

4,5

18

= 0,25 mol

 

Reaksiyadan  ko‘rinib  turibdiki 1  mol spirtdan  1mol  suv hosil bo‘lar  ekan, demak 

reaksiyada 0,25 mol suv hosil bo‘lishi uchun 0,25 mol spirt degidratlangan bo‘lishi 

kerak: 

 C

n

H

2n

+ H

2

O

C

n

H

2n+1

OH

1mol

1mol

0,25

x=0,25

 

Spirtning modda miqdori va massasi ma’lum, shu asosida uning molyar massasini 

topamiz: 

M  = 

= 

m

n

18,5

0,25

= 74 g/mol

 

Spirtlarning  umumiy  formulasiga  asosan  spirt  tarkibida  uglerodlar  sonini 

aniqlaymiz: 

37 

 

C

n

H

2n   +1

OH

14n

18

74-18

14n

 = n=4 

 

Demak, bu butil spirti C

4

H

9

OH 

Javob: C

4

H

9

OH 

20. 12 g bir atomli spirtning ichki molekulyar degidratlanishidan 3,6 g suv hosil 

bo‘ldi. Spirtning molekulyar formulasini aniqlang  

21. 34,5 g bir atomli spirtning ichki molekulyar degidratlanishidan 13,5 g suv hosil 

bo‘ldi. Spirtning molyar massasini (g/mol) aniqlang. 

77-DARS  

UGLEVODLAR. MONOSAXARIDLAR MAVZUSIGA DOIR 

MASALALAR VA ULARNING YECHIMI. 

22. 5,0 % li glukozaning 540 g eritmasini yangi tayyorlangan mis(II) gidroksid 

bilan qizdirilganda hosil bo‘lgan qizil cho‘kmani massasini (g) toping.    

Masalaning yechimi: 

Dastlab glyukozaning mis (II) gidroksid bilan reaksiyasini yozib olamiz. 

 

CH

2

OH

(CHOH)

4

COH

+

Cu(OH)

2

2

CH

2

OH

(CHOH)

4

COOH

+

Cu

2

O

+

H

2

O

 

Reaksiyada hosil bo‘lgan mis (I) oksidi (Cu

2

O) qizil rangli cho‘kma. Endi 

glyukoza eritmasi tarkibidagi glyukoza massasini topib olamiz, buning uchun 

glyukoza ertmasini massasini 100% deb olamiz va 5% glyukoza necha gramligini 

topamiz. Proportsiya quyidagicha tuziladi. 

540

100%

5%

x

g

g

x

=

540 5%

100%

27g

=

 

Demak, eritma tarkibida 27 g glyukoza bor ekan. Shu massadan foydalanib 

cho‘kmani massasini topamiz. Reaksiyada 180 g/mol glyukozadan 144 g/mol mis 

(I) oksidi hosil bo‘ladi. 27 g glyukozadan necha gramm cho‘kma hosil bo‘lishini 

hisoblaymiz.  

 

C

6

H

12

O

6

180g

144gCu

2

O

27g

x g

180

144

27

21,6g

x =

=

 

Demak reaksiya natijasida 21,6 g qizil cho‘kma hosil bo‘ladi. Javob: 21,6 

 

23. 10 % li glukozaning72 g eritmasini yangi tayyorlangan mis(II) gidroksid bilan 

qizdirilganda hosil bo‘lgan qizil cho‘kmani massasini (g) toping.   

24. 8 % li glukozaning337,5 g eritmasini yangi tayyorlangan mis(II) gidroksid 

bilan qizdirilganda hosil bo‘lgan qizil cho‘kmani massasini (g) toping.  

 

 

 

 

 

38 

 

11-SINF  

 UMUMIY KIMYO  

(haftasiga 3 soatdan jami 102 soat) 

 

Darslar 

tartibi 

Mavzu nomi 

Soa

ti 

Taqvimiy 

muddat 

Uyga 

vazifa 

Izoh  

I chorak 

1-dars 

Atom 

tuzilishi. 

Atom 

tarkibidagi 

elektronlarni 

pog’ona 

va 

pog’onachalarga  joylashishi.  (s,  p,  d 

elementlar misolida). Elektron ko‘chish 

hodisasi 

 

1 

 

 

 

2-dars 

Kvant  sonlari.  Pauli  prinsipi.  Hund 

qoidasi.  Klechkovskiy  qoidasi.  Atom 

va ionlarni elektron formulalari. Valent 

elektronlar tushunchasi  

1 

 

 

 

3-dars 

Mavzularga  doir  tajribalar,    masalalar 

yechish va mashqlar bajarish 

 

 

 

 

4-dars 

Davriy  qonun.  D.I.  Mendeleyevning 

davriy sistemasi. Davriy qonunni ta’rifi. 

Davrlar, guruhlar va ularning turlari.  

1 

 

 

 

5-dars 

Atom  tarkibi.  Izotop,  izobar  xaqida 

tushuncha 

1 

 

 

 

6-dars 

Yadro  reaksiyalari.  α-yemirilish,  β-

yemirilish  

1 

 

 

 

7-dars 

Kimyoviy  bog’lanish  turlari:  kovalent 

qutbli, 

kovalent 

qutbsiz, 

donor-

akseptor  bog’lanish,  metall,  ion  va 

vodorod bog‘lanish  

1 

 

 

 

8-dars 

Kristall  panjaralar  turlari.  Elementar 

yacheyka.  Molekilyar  kristall  panjara. 

Ionli kristall panjara.  

1 

 

 

 

9-dars 

Mavzularga  doir  masalalar  yechish  va 

mashqlar bajarish 

1 

 

 

 

10-dars 

1-Nazorat ishi  

1 

 

 

 

 

11-dars  Modda miqdori 

1 

 

 

 

12-dars 

Avogadro  qonuni  va  undan  kelib 

chiqadigan  xulosalar.  Mavzuga  oid 

laboratoriya tajribasi  

1 

 

 

 

13-dars 

Gazlar 

aralashmasi. 

O‘rtacha 

molekulyar 

massa. 

Gazlar 

aralashmasida  hajmiy  ulush  va  massa 

ulush  

1 

 

 

 

39 

 

14-dars 

Ekvivalent. 

Oddiy 

va 

murakkab 

moddalarning (oksid, kislota, asos, tuz) 

ekvivalentini topish  

1 

 

 

 

15-dars 

Mavzularga  doir  masalalar  yechish  va 

mashqlar bajarish 

1 

 

 

 

16-dars  Ekvivalentlik qonuni. Ekvivalent hajm 

1 

 

 

 

17-dars  Mendeleyev-Klayperon tenglamasi  

1 

 

 

 

18-dars 

Masala va misollar yechish  

1 

 

 

 

 

19-dars  2-nazorat ishi 

1 

 

 

 

20-dars  Xatoliklar ustida ishlash 

1 

 

 

 

21-dars 

Kuchli  va  kuchsiz  elektrolitlar  haqida 

tushuncha 

1 

 

 

 

22-23-

dars 

Dissotsiatsiyalanish  darajasi.  Qisqa  va 

to‘liq ionli tenglamalar 

2 

 

 

 

 

24-dars 

Ionlarning almashinish reaksiyalari.  

Ion  almashinish  reaksiyalari  va  uni 

hayotda qo‘llash  

1 

 

 

 

25-dars 

Kimyoviy 

birikmalarning 

dissotsiyalanishiga oid tajribalar 

1 

 

 

 

26-dars 

Mavzularga  doir  masalalar  yechish  va 

mashqlar bajarish 

1 

 

 

 

27-dars  Tuzlarning gidrolizi 

1 

 

 

 

28-dars  Tuzlar gidrolizida eritma muhiti 

1 

 

 

 

II chorak 

29-dars  Vodorod ko‘rsatkich. (pH) 

1 

 

 

 

30-dars  Mavzuga doir masalalar yechish 

1 

 

 

 

31-dars 

Tuzlar  gidroliziga  doir  laboratoriya 

tajribasi 

1 

 

 

 

32-dars 

O‘rganilgam  mavzularga  doir  testlar, 

masala va misollar yechish  

1 

 

 

 

33-dars  3-nazorat ishi  

1 

 

 

 

34-dars  Xatoliklar ustida ishlash 

1 

 

 

 

35-dars  Eritma haqida tushuncha.Eritma turlari 

1